GEODETICKÝ. a KARTOGRAFICKÝ. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 12/2009

Transcription

1 GEODETICKÝ a KARTOGRAFICKÝ Č e s k ý ú ř a d z e m ě m ě ř i c k ý a k a t a s t r á l n í Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 12/2009 Praha, prosinec 2009 Roč. 55 ( 97) Číslo 12 str Cena 24, Kč 1, (30, Sk)

2 Obrázky k článku Karský, G.: Geodetická observatoř Džajpúr a její Rašivalája Obr. 2 Satelitní snímek observatoře Džantar Mantar (zdroj: Google Earth) Obr. 3 Rašivalája Džantra (historická fotografie)

3 Geodetický a kartografický obzor ročník 55/97, 2009, číslo Obsah Doc. Ing. Imrich Horňanský, PhD., Ing. Martin Králik Je cesta tvorby integrovanej katastrálnej mapy perspektívnou cestou? Ing. Jozef Marek Náš odborný a stavovský časopis história jeho vývoja a analýza obsahu (5. časť, roky ) Společensko-odborná činnost Správy zo škôl Osobní zprávy Z geodetického a kartografického kalendáře Ze zahraničí Je cesta tvorby integrovanej katastrálnej mapy perspektívnou cestou? 351:528.4 Doc. Ing. Imrich Horňanský, PhD., Ing. Martin Králik, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Abstrakt Kataster nehnuteľností a katastrálna mapa. Nenahraditeľná funkcia katastrálnej mapy. Vybrané špecifiká a nedostatky súčasného stavu súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností, najmä katastrálnych máp na Slovensku. Projekt integrovanej katastrálnej mapy a príčiny neúspešnosti tohto projektu. Is the Creation of Integrated Cadastral Map Promising? Summary Cadastre of real estates and cadastral map. Irreplaceable function of cadastral map. Sample of specifications and insufficiences of the geodetical documentation of cadastre of real estates present state, especially regarding cadastral maps. Project of integrated cadastral map and reasons for its failure. 1. Úvod Kataster nehnuteľností (KN) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností vrátane údajov o právach k nehnuteľnostiam, najmä údajov o vlastníckych právach k nim. Pod geometrickým určením nehnuteľnosti rozumieme vymedzenie tvaru, polohy a rozmerov nehnuteľnosti zobrazením v katastrálnej mape. Katastrálna mapa je polohopisná mapa veľkej mierky zobrazujúca všetky nehnuteľnosti evidované v KN. Problematike geometrického určenia nehnuteľností sú venované nasledujúce úvahy. Každý KN, a najmä katastrálna mapa ako jeho veľmi dôležitá súčasť, je zložité, nákladné a rozsiahle dielo, ktoré sa tvorí niekoľko desaťročí a spravidla vždy nadväzuje na nejaké predchádzajúce výsledky. Jeho riadne spravovanie a rozvoj sú podmienené dlhodobou politickou a ekonomickou stabilitou štátu. KN Slovenskej republiky (SR), prípadne jeho predchodcovia, a teda aj tvorba štátneho mapového diela katastrálnej mapy boli opakovane poznačené predovšetkým prerušením realizácie a nedokončením jednotlivých koncepčných zámerov a ich nepremyslenou náhradou za rýchlejšie a finančne lacnejšie riešenia. Nedokončenie realizácie koncepčných zámerov a ich zmena sa v prípade katastrálneho mapovania striedavo týkali buď presnosti mapového diela alebo jeho obsahu, prípadne oboch týchto aspektov súčasne.

4 Geodetický a kartografický obzor ročník 55/97, 2009, číslo Horňanský, I. Králik, M.: Je cesta tvorby integrovanej... KN slúži na viacero cieľov, z ktorých treba vyzdvihnúť hlavne zabezpečenie istoty vlastníctva nehnuteľností, garanciu realizácie ďalších vecných práv k nehnuteľnostiam, zabezpečenie spravodlivosti zdanenia nehnuteľností a poplatkov s nehnuteľnosťami súvisiacich, ďalej je nástrojom na stanovenie ceny nehnuteľností a nástrojom na zabezpečenie rovnosti pri získavaní nehnuteľností. KN tiež slúži na zabezpečenie účinného riadenia zdrojov najmä poľnohospodárskej výroby, lesnej výroby a bytovej politiky, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok, ostatných kultúrnych pamiatok, chránených území a prírodných výtvorov, ako aj na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach. KN má dôležitú funkciu pri poskytovaní bezpečnosti a určitosti získavania vlastníctva nehnuteľností a ďalšieho nakladania s nimi. Funkcia KN v trhovej ekonomike je nenahraditeľná. Základný regulatív štátu, ktorým je uznané vlastnícke právo fyzických a právnických osôb k nehnuteľnostiam, má na ekonomiku štátu veľmi široký dosah. Nehnuteľnosti netvoria iba základňu na rozvoj hospodárskej činnosti, ale sú zároveň aj predmetom finančných operácií osobitného hospodárskeho významu. Nehnuteľnosť je v zásade veľmi hodnotná vec, preto je vítanou zábezpekou pre poskytovateľa pôžičky. Štát, ktorý uznáva vlastníctvo nehnuteľností, a ktorý ochraňuje práva vlastníkov pred zásahom tretej osoby, prijíma opatrenia a nástroje umožňujúce riadny prevod a prechod vlastníctva nehnuteľností. To je možné vtedy, ak tvar, rozsah a poloha konkrétnej nehnuteľnosti, ale aj práva k nej sú dostatočne jasné a určité pre všetky osoby zainteresované na prevode, prípadne prechode vlastníctva alebo iného vecného práva k nehnuteľnosti. Dôležitým nástrojom, ktorý toto všetko poskytuje a zabezpečuje, je práve KN a v rámci neho najmä katastrálna mapa. Mapy veľkých mierok majú u nás viac než 150-ročnú tradíciu. Aj v súčasnosti sa ešte v katastrálnej praxi popri novších katastrálnych mapách používajú mapy veľkých mierok (resp. ich deriváty) vyhotovené v starých geodetických súradnicových systémoch. Aj z tohto dôvodu by mal každý serióznejší používateľ katastrálnych máp poznať spôsob vyhotovenia a technickú kvalitu týchto máp. Špecifikom SR je i to, že jednotlivé mapové diela (mapovacie kampane) určené na katastrálne aplikácie sa nedokončili a ich chýbajúca časť bola potom nahrádzaná mapovými provizóriami. Dôvody dnešného stavu, keď územie SR ešte stále nie je pokryté vyhovujúcimi katastrálnymi mapami, sú v tom, že ide o: prácny a dlhodobý proces, finančne náročný proces, proces náročný na odborné personálne kapacity, trvalý proces, v ktorom už existujúce katastrálne mapy treba priebežne aktualizovať, čo od istého okamihu po vyhotovení katastrálnej mapy v danom katastrálnom území viaže ďalšie rozpočtové prostriedky a personálne kapacity. 2. Súbor geodetických informácií katastra nehnuteľností KN obsahuje o. i. geometrické a polohové určenie nehnuteľností (v prípade bytov a nebytových priestorov s istými obmedzeniami) a katastrálnych území. Údaje o geometrickom a polohovom určení nehnuteľností sú základom evidovania nehnuteľností. Neoddeliteľnou súčasťou KN je súbor geodetických informácií (SGI) a súbor popisných informá- cií (SPI). Oba súbory vo vzájomnej synergii dotvárajú jeho informačný systém [1]. Každý pozemok v SR je nezameniteľne individualizovaný, ak je označený svojim parcelným číslom, názvom a kódom katastrálneho územia, v ktorom leží. Katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie KN. Všetky KN v členských krajinách Európskej únie sú poznačené spoločným problémom technické parametre produktov katastrálneho mapovania (prípadne katastrálnych mapovaní) z obdobia svojho zrodu iba čiastočne vyhovujú požiadavkám začiatku 21. storočia. Ich náhrada výsledkami nového celoplošného katastrálneho mapovania v rozumnom časovom období z viacerých dôvodov neprichádza do úvahy. KN v SR je v dôsledku historických príčin navyše poznačený i problémom extrémne vysokej rozdrobenosti pozemkov a spoluvlastníckych podielov k pozemkom [5], [7], čo je ale technicky riešiteľné. Avšak najväčší problém, s ktorým sa musí slovenský KN boriť, je dôsledok historického oddelenia vlastníctva pozemkov od užívania pozemkov z obdobia rokov 1948 až Problém je výsledkom dobovej kolektivizácie poľnohospodárskych a lesných pozemkov po roku 1948, keď vo väčšine prípadov nedošlo k zmene vlastníctva pozemkov (zoštátnenie a pod.), teda vlastníctvo pôvodných nehnuteľností z obdobia pred kolektivizáciou bolo v zásade zachované, ale vlastníkom pozemkov bolo väčšinou znemožnené realizovať svoje práva. Na túto skutočnosť nadväzoval dobový prechod vlastníckeho práva k pôvodným skolektivizovaným nehnuteľnostiam dedičstvom, ktorý bol v období rokov väčšinou možný iba zjednodušeným spôsobom evidencie bez kompletnej geometrickej definície parciel v extraviláne. Situácia sa skomplikovala aj dobovým prevodom a prechodom vlastníckeho práva k pozemkom trvale zabratým pod stavby ako sú: vodné nádrže, cesty, železnice, regulované vodné toky a pod. Výkup, resp. vyvlastnenie pozemkov boli v týchto prípadoch realizované iba čiastočne, podobne ako v prípadoch pozemkov pod komplexnou bytovou výstavbou v intravilánoch [3], [4], [6]. Hlavnými komponentmi SGI KN sú katastrálne mapy a mapy určeného operátu. Katastrálna mapa je technickým podkladom na evidovanie nehnuteľností v KN. Tvorí sa a dopĺňa v katastrálnom konaní podľa zákona [1] a zobrazuje pozemky registra C, t. j. väčšinou tie, ktorých hranice sú v teréne zreteľné, prípadne sú vlastníkom a iným oprávneným osobám známe. Mapou určeného operátu je mapa najvhodnejšieho operátu zobrazujúca hranice pôvodných pozemkov, ktoré nie sú v teréne zreteľné, a ktoré sú spravidla zlúčené do väčších celkov. Právne vzťahy k týmto pozemkom pred obnovou evidencie právnych vzťahov k týmto pôvodným nehnuteľnostiam sú evidované čiastočne ešte v pozemkovej alebo železničnej knihe, prípadne na listinách, a čiastočne už na listoch vlastníctva v registri E KN. Právne vzťahy k týmto pozemkom po obnove evidencie právnych vzťahov (postupom podľa zákona [2]) sú v plnom rozsahu evidované už iba na listoch vlastníctva v registri E [2], [6]. Dôsledkom 40-ročného násilného odlúčenia vlastníctva pozemkov od užívania pozemkov bola neschopnosť vlastníkov pozemkov fyzicky označiť lomové body vlastníckych hraníc počas miestneho prešetrovania v rámci obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním (OKO NM). To viedlo od konca sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia k postupnému útlmu katastrálneho mapovania v extravilánoch a k presunu aktivít na mapovanie iba v intravilánoch. V závere 90-tych rokov bolo mapovanie v ex-

5 Horňanský, I. Králik, M.: Je cesta tvorby integrovanej... Geodetický a kartografický obzor ročník 55/97, 2009, číslo travilánoch úplne zastavené, lebo nemalo nijaký zmysel produkovať katastrálne mapy, keď väčšina vlastníkov pozemkov nevedela v teréne identifikovať vlastnícke hranice. Podobne nemalo nijaký zmysel vytýčiť v teréne lomové body vlastníckych hraníc týchto pozemkov z pôvodných katastrálnych máp a následnej dokumentácie, obsahujúcej všetky doterajšie zmeny (rozsiahla, personálne i finančne náročná úloha). Pozemok sa v SGI KN eviduje zobrazením na katastrálnej mape alebo na mape určeného operátu a parcelným číslom, značkou druhu pozemku, prípadne inými údajmi. Stavba sa v SGI KN eviduje zobrazením prieniku jej obvodového plášťa s terénom (u netypických stavieb zobrazením priemetu obvodu plášťa na terén) na katastrálnej mape a značkou (spáliteľná, nespáliteľná stavba). Geodetické činnosti súvisiace so SGI KN, v užšom slova zmysle s katastrálnou mapou, zabezpečujú určenie polohy lomových bodov hraníc (podrobných bodov) a ich opätovné vytýčenie v teréne. SGI KN tvorí úplnú dokumentáciu o geometrickom určení nehnuteľností a je podkladom i na rekonštrukciu vytýčenie lomových bodov hraníc pozemkov v teréne v prípade absencie informácie o terestrickom priebehu hranice alebo v prípade existencie sporu o jej priebehu. Množina katastrálnych máp a máp určeného operátu v SR je charakterizovaná veľmi pestrou sortimentnou skladbou z hľadiska jednotlivých mapovacích kampaní (použitý súradnicový systém, elipsoid, merania v trigonometrickej sieti a spôsob ich vyrovnania, spôsob transformácie trigonometrickej siete z elipsoidu do roviny matematicko-kartografické zobrazenie, presnosť podrobného mapovania, obdobie mapovania, základná mierka, klad, rozmery a označenie mapových listov, dokumentácia mapového diela), z hľadiska spôsobov a presnosti aktualizácie máp, z hľadiska rôznych druhov odvodenia prepracovania máp, z hľadiska podielu číselných a nečíselných máp i podielu máp v analógovej a digitálnej forme. Stupeň plnenia úloh KN spojených s jeho funkciou moderného informačného systému je okrem iného limitovaný aj existenciou údajov katastra v digitálnej forme, vrátane údajov katastrálnych máp. Až digitálne údaje umožňujú v plnom rozsahu využívať moderné informačné technológie, čo znamená skvalitnenie a zjednodušenie spravovania KN, ako aj zrýchlenie poskytovania údajov z katastrálneho operátu. Samozrejme, poskytovanie digitalizovaných katastrálnych máp i máp určeného operátu správcom KN je žiadané a vítané aj medzi používateľmi z iných oblastí. Nielen Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR, ale všetky katastrálne orgány v strednej Európe v dôsledku identických zásad, na ktorých bol SGI KN (v dnešnej slovenskej terminológii) a jeho ťažiskový komponent katastrálna mapa od začiatku 19. storočia budovaný a ďalej aktualizovaný, sú dnes postavené pred rovnakú náročnú technickú úlohu s vážnymi právnymi aspektmi. Možno ju charakterizovať tým, že odborná verejnosť požaduje pre katastrálne aplikácie urgentné pokrytie územia celej krajiny produktmi katastrálnej mapy v podobe databázy geografického informačného systému. Tohto produktu sa súbežne dožadujú aj používatelia nekatastrálnych aplikácií. Získanie údajov obsahu katastrálnych máp v digitálnej forme je v dôsledku rozsahu prác, odbornej i technologickej náročnosti a požiadavky na jednotné spracovanie procesom, ktorého realizácia si vyžaduje značné finančné prostriedky. Každý katastrálny orgán v strednej Európe si v súčasnosti uvedomuje, že je nereálne uvažovať o možnosti v krátkom časovom horizonte celoplošne nahradiť existujúce katastrálne mapy novým mapovým dielom prostredníctvom OKO NM. Ekonomicky najschodnejšou cestou sa ukazuje využitie súčasných nečíselných katastrálnych máp a ich prepracovanie digitalizáciou vyhotovenie duplikátu. Rôznorodosť využiteľných podkladov a ich možných kombinácií z pohľadu mierky katastrálnej mapy, zobrazovacej sústavy a presnosti však nedovoľuje stanoviť celkom unifikovaný, všade použiteľný postup pri vyhotovovaní duplikátu týmto spôsobom. Od roku 1964 katastrálne mapy postupne preberajú na seba aj funkciu, ktorú predtým plnili pozemkovoknižné mapy, t. j. sú nástrojom na plnenie úloh štátu v oblasti ochrany a preukazovania vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. V súčasnosti je územie SR pokryté cca mapovými listami katastrálnych máp a cca mapovými listami máp určeného operátu. V dôsledku rozsiahlosti časového úseku, v ktorom boli katastrálne mapy tvorené, prípadne obnovované novým mapovaním a v malom rozsahu aj skrátenou formou, je sortiment týchto máp z technického hľadiska veľmi pestrý. Ich sortimentné zloženie nie je konštantné; postupnou obnovou katastrálnych máp sa vybrané kategórie katastrálnych máp počtom stále zmenšujú, iné sa zväčšujú. Postupným pokrývaním územia SR obnoveným operátom po pozemkových úpravách (podľa 14 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov) budú mapy určeného operátu presúvané do archívu a do účinnosti vstúpi iba obnovená katastrálna mapa už vo vektorovom tvare a všetky pozemky budú mať svoj vlastnícky vzťah vpísaný na listoch vlastníctva v registri C. Táto úloha je dlhodobá. 3. Integrovaná katastrálna mapa Pojem integrovanej katastrálnej mapy (IKM) bol zavedený novelou č. 533/2001 vyhlášky ÚGKK SR č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady SR o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) [1]. Podrobnosti tvorby a spravovania IKM boli stanovené Metodickým návodom na tvorbu a spravovanie integrovanej katastrálnej mapy z registra [9]. IKM sa mala tvoriť ako digitálna mapa vo vektorovom tvare v elektronickej podobe z výsledkov grafickej časti spracovania registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) [2]. Ide o katastrálnu mapu zobrazujúcu popri obsahu katastrálnej mapy aj obsah mapy určeného operátu. V katastrálnom operáte plní funkciu katastrálnej mapy a zároveň mapy určeného operátu. Metodický návod [9] bol zrušený a nahradený Metodickým návodom na digitalizáciu nečíselných máp katastra nehnuteľností a ich aktualizáciu [10]. Koncepcia rozvoja katastra nehnuteľností do roku 2010 [8] v časti Obnova katastrálneho operátu na strane 5 uvádza: Výsledkom obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním má byť integrovaná mapa, t. j. jednoznačné polohové určenie parciel registra C a súčasná identifikácia parciel registra E spolu s vlastníckymi vzťahmi. Z tohto dôvodu je nevyhnutné spracovať nový technický predpis.. S cieľom spracovať návrh takéhoto technického predpisu bola rozhodnutím predsedu ÚGKK SR zo , č. P-5489/2007 vytvorená komisia na prípravu právnych a technických predpisov v súvislosti s OKO NM. Komisia pozostávajúca z renomovaných odborníkov zo štátnej správy i zo súkromnej sféry sa začiatkom roka 2009 dopraco-

6 Geodetický a kartografický obzor ročník 55/97, 2009, číslo Horňanský, I. Králik, M.: Je cesta tvorby integrovanej... vala k svojmu záverečnému odporúčaniu: Tvorba integrovanej katastrálnej mapy v podmienkach SR nie je vhodným východiskom z komplikovaného stavu súboru geodetických informácií katastra. Navrhuje sa i ďalej pracovať postupnými krokmi doterajšej formy obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním v intravilánoch (prípadne v súčinnosti s pozemkovými úpravami v extravilánoch, ktorých výsledkom je tiež obnovený katastrálny operát) v závislosti od rozpočtových možností.. Pôvodným úmyslom vytvorenia IKM bolo začleniť údaje o parcelách registra E do registra C s číslovaním parciel v jednom číselnom rade v SGI aj v SPI. Odlíšenie jednotlivých parciel malo byť realizované prostredníctvom iného zobrazenia parciel registra E v mape a použitím špeciálneho kódu v SPI. Tak by nebolo potrebné spravovať osobitné súbory parciel registra E v SGI a v SPI. Doterajšia katastrálna mapa a mapa určeného operátu by bola nahradená jednou IKM. Ideálnym momentom na uskutočnenie tohto kroku môže byť OKO NM, keď sú priamo v teréne zmerané hranice jednotlivých pozemkov evidovaných v KN. Druhou možnosťou je vykonať integráciu takpovediac v kancelárii, teda spojením jednotlivých údajov súborov SGI a SPI použitím rôznych postupov a prostriedkov. Treťou možnosťou by bola kombinácia predchádzajúcich dvoch možností. Pri prvej možnosti je zrejmé, že sa dá zmerať len to, čo je v teréne viditeľné miestnym prešetrovaním zistené a označené. V rámci procesu OKO NM sú pripravené nástroje na prinútenie vlastníkov, aby si označili lomové body hraníc pozemkov, pričom tieto povinnosti sú stanovené ako zákonné. Podľa doterajších skúseností nie je problém zo strany štátnej správy (správy katastra) si tieto povinnosti vynútiť, resp. zo strany vlastníkov ich splniť v prípade pozemkov evidovaných v registri C. Väčšina vlastníkov vie, kde prebiehajú hranice ich pozemkov a vie ich aj ukázať, teda sa dajú po terestrickom miestnom prešetrení aj zmerať. V prípade pozemkov evidovaných v registri E je to však vzhľadom na históriu evidencie nehnuteľností v období pred rokom 1989 problematické. Vlastníci (väčšinou ide už o ďalšiu generáciu pôvodných vlastníkov) často ani netušia, v ktorej časti katastrálneho územia sa ich pôvodné pozemky nachádzajú, nie to ešte kde sú lomové body ich vlastníckych hraníc. Vynútenie si označenia lomových bodov hraníc týchto pozemkov, hoci zákonné, by spôsobilo viac škody ako osohu. Niet čo označiť, teda nie je čo merať a integrovať. Takáto činnosť si vyžaduje zmenu súčasnej legislatívy, lebo podľa nej sú z povinnosti vlastníkov označiť lomové body vlastníckych hraníc svojich pozemkov vylúčené pozemky, ktoré sú v nájme a sú zlúčené do väčších celkov. Druhá možnosť vytvorenie IKM v kancelárii z jestvujúcich podkladov (vektorovej katastrálnej mapy a vektorovej mapy určeného operátu) je (podobne ako prvá) pomerne lákavá, najmä z dôvodu, že by mohla byť rýchlejšia a lacnejšia. Po skúsenostiach s úlohou Dopracovanie a aktualizácia vektorových máp z registrov (rozumej ROEP podľa zákona [2]) sa však aj táto možnosť ukazuje ako mimoriadne náročná. Náročnosť spočíva najmä v nájdení identických bodov na oboch mapách, ktoré by slúžili na vloženie blokov mapy určeného operátu do katastrálnej mapy. Nájdenie takýchto bodov je problematické najmä v extraviláne, kde boli pozemky v čase kolektivizácie zlúčené do väčších pôdnych celkov. Poľné cesty, potoky a iné líniové pozemky, ktoré kedysi oddeľovali jednotlivé bloky pozemkov, boli vo väčšine prípadov upravované (rozširované a vyrovnávané poľné cesty, regulované a vyrovnávané vodné toky a i.) alebo boli celkom zničené a nie sú už v registri C. Posúdenie vhodnosti jednotlivých bodov, kvality podkladových máp a kvality spracovania vektorových máp si vyžaduje osobitné skúsenosti príslušného pracovníka špecialistu nielen v technike integrácie a technológii spracovania, ale mal by poznať aj spôsob vzniku a spôsob aktualizácie pôvodných máp. Ďalším zreteľa hodným aspektom tvorby IKM je skutočnosť, že pozemky v registri E sú evidované na listoch vlastníctva, kde jedným z údajov je aj výmera parcely. Hoci podľa zákona [1] údaj nie je záväzný (je iba hodnoverný) a podľa vykonávacej vyhlášky k tomuto zákonu sú prípustné určité odchýlky, verejnosť mimoriadne citlivo vníma akýkoľvek zásah (zmenu) do tohto údaja KN. Ak by sme sa pokúsili integrovať mapy po spracovaní ROEP, narazili by sme na problém zmenených výmer parciel. Ako ale vysvetliť verejnosti, že výmera parcely sa mení, keď pozemok v teréne sa nemení? Tento problém sa ťažko rieši aj pri OKO NM. Prečo teda neriešiť integráciu v rámci obnovy katastrálneho operátu? Požiadavke rýchlo a lacno sa nedá vyhovieť aj z dôvodu, že integrácia jestvujúcich máp by vyžadovala mimoriadnu časovú a pracovnú kapacitu správ katastra. Pri OKO NM sa zase uvažuje o obnove prednostne len v zastavanom území obce, kde už je väčšina pozemkov evidovaná v registri C, takže tu integrácia v podstate nie je potrebná. Argumentom proti celoplošnej tvorbe IKM je aj súčasný stav v katastrálnom operáte v súvislosti s jestvujúcim spôsobom evidovania a možnosťami výpočtovej techniky. Inak povedané, nie je problém kedykoľvek urobiť výpis z listov vlastníctva alebo zobraziť mapu určeného operátu spolu s katastrálnou mapou a takúto integrovanú snímku z mapy vytlačiť, prípadne vykonať aktualizáciu jednotlivých registrov. Vykonaniu integrácie počas OKO NM bráni veľmi dôležitá skutočnosť, že vlastníci pôvodných pozemkov nevedia v teréne ukázať hranice týchto pozemkov. Teda nie je možné takéto pozemky (lomové body hraníc) ani zmerať. Umelé prispôsobenie registra E do mapy registra C by znamenalo v neúnosnom rozsahu vyššie nároky na odborné kapacity, takže uvedená problematika by touto cestou nebola riešiteľná. 4. Záver V KN v SR sa zásadným spôsobom prejavujú negatívne dôsledky historického oddelenia vlastníctva pozemkov od užívania pozemkov z obdobia rokov 1948 až 1989, čo bolo dôsledkom kolektivizácie poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Pri nej väčšinou nedošlo k zmene vlastníctva pozemkov, ale vlastníkom bolo znemožnené s pozemkami nakladať. Takisto technické parametre produktov katastrálnych mapovaní z obdobia svojho zrodu iba čiastočne vyhovujú požiadavkám začiatku 21. storočia. Koncepcia [8] predpokladala, že výsledkom OKO NM bude integrovaná mapa, t. j. jednoznačné polohové určenie parciel registra C, a súčasná identifikácia parciel registra E spolu s vlastníckymi vzťahmi. Kolektívne posúdenie tohto koncepčného zámeru prinieslo konštatovanie, že tvorba IKM v podmienkach SR nie je vhodným východiskom z komplikovaného stavu SGI KN. Skupina odborníkov navrhla i ďalej pracovať postupnými krokmi doterajšej formy OKO NM v intravilánoch (prípadne v súčinnosti s pozemkovými úpravami v extravilánoch) v závislosti od rozpočtových možností.

7 Horňanský, I. Králik, M.: Je cesta tvorby integrovanej... Geodetický a kartografický obzor ročník 55/97, 2009, číslo LITERATÚRA: [1] Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. [2] Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. [3] HORŇANSKÝ, I.: Evidovanie pôvodných kolektivizáciou poľnohospodárstva a lesného hospodárstva do veľkých blokov zlúčených parciel a ich vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Geodetický a kartografický obzor, 41/83, 1995, č. 4, s [4] HORŇANSKÝ, I. MACKO, J.: Dôležitý krok k dobudovaniu bázy údajov katastra nehnuteľností. Geodetický a kartografický obzor, 43/85, 1997, č. 2, s [5] HORŇANSKÝ, I.: Drobenie pozemkov ako fenomén katastra nehnuteľností. Geodetický a kartografický obzor, 43/85, 1997, č.3, s [6] HORŇANSKÝ, I.: Kompletizácia bázy údajov o vlastníckych vzťahoch v katastri nehnuteľností. Geodetický a kartografický obzor, 43/85, 1997, č. 12, s [7] HORŇANSKÝ, I.: Dokážeme zamedziť drobenie pozemkov? Geodetický a kartografický obzor, 49/91, 2003, č. 11, s [8] Koncepcia rozvoja katastra nehnuteľností do roku Bratislava, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky [č. P-6574/2007] [9] Metodický návod na tvorbu a spravovanie integrovanej katastrálnej mapy z registra. Bratislava, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky [MN ] [10] Metodický návod na digitalizáciu nečíselných máp katastra nehnuteľností a ich aktualizáciu. Bratislava, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky [MN ] Do redakcie došlo: Lektoroval: Ing. Juraj Kočan, Bratislava Dôvetok lektora: Ako niť sa celým článkom nesie myšlienka, že každá koncepcia pri budovaní mapového operátu katastra nehnuteľností zostala nedokončená, či už z dôvodu zmeny koncepcií alebo nedostatku rozpočtových prostriedkov. V závere článku autori konštatujú odporúčanie komisie odborníkov i ďalej pracovať postupnými krokmi obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním atď. S týmto záverom komisie odborníkov si dovolím nesúhlasiť. Z hľadiska praxe je známe, že stav polohového a geometrického určenia nehnuteľností je v súčasnej dobe viac ako neuspokojivý. Tento stav má za následok v lepšom prípade len riešenie sporov, ktorých výsledkom môže byť zmier, v horšom prípade aj riešenie súdnych sporov, škodových záležitostí, kde škody môžu byť značného rozsahu. Ďalším dôsledkom tohto stavu je aj neurčitosť a neistota vlastníctva a následných operácií s vlastníctvom súvisiacich. Je zrejmé, že je nutné pristúpiť okamžite k riešeniu tohto nepriaznivého stavu. Otázkou je ako? Určite neexistuje len jediná odpoveď na túto otázku, ale naznačím, kde by podľa môjho názoru bolo vhodné sústrediť pozornosť. Je známe, že geodetické práce v katastri nie sú práce na zelenej lúke, ale každé meranie je nutné vložiť do viac alebo menej deformovaného podkladu katastrálnej mapy. Tak isto je známe, že v súčasnej dobe je možné dosiahnuť rádovo niekoľkonásobne vyššiu presnosť merania, ako umožňovalo technické vybavenie pri meračských prácach v čase vzniku katastrálnych máp. Riešením tohto rozporu by mohlo byť vytvorenie inštitucionálnych a technických podmienok, ktoré by umožňovali vytvorenie databázy korektných, overených výsledkov merania ako súčasti katastrálnej mapy, bez nutnosti deformácie na existujúci stav katastrálnej mapy. Podrobnejšie rozvedenie naznačenej myšlienky si vyžaduje samostatný príspevok. Náš odborný a stavovský časopis história jeho vývoja a analýza obsahu (5. časť, roky ) 07:528 Ing. Jozef Marek, Slovenská spoločnosť geodetov a kartografov Abstrakt 5. záverečná časť hodnotenia histórie vydávania odborného a stavovského časopisu, jeho vývoj a analýza obsahu za obdobie rokov 1976 až Vydávanie nových odborných časopisov po roku 1993 a ich vplyv na obsah GaKO. Redakčná rada časopisu po roku Vystavenie obsahu ďalších ročníkov časopisu na webe. Hodnotenie plnenia pôvodných predsavzatí pri zrode časopisu a úspešné prekonávanie prekážok na takmer 100-ročnej ceste edície časopisu. Our Technical and Professional Magazine Its Evolution History and Content Analysis (5 th part, years ) Summary 5 th closing part of valuation of the publishing of the professional magazine, its development and content analysis between years 1976 to Publishing of new professional magazines after 1993 and their influence on Geodetic and Cartographic Review (GaKO). Editorial board after Publication of the content of further years issues on the website. Evaluation of former resolutions stated at the birth of the magazine, successful fetching through during nearly 100-year era of magazine publishing.

8 Geodetický a kartografický obzor ročník 55/97, 2009, číslo Marek, J.: Náš odborný a stavovský časopis Úvod Naša cesta vývojom vydávania odborného zememeračského časopisu s terajším názvom Geodetický a kartografický obzor (GaKO), ako aj jeho priamych predchodcov, ktorú sme sledovali od jeho začiatkov v roku 1913, sa touto časťou končí. Predchádzajúce časti [1], [2], [3] a [4] ukázali, ako sa časopis zatiaľ do roku 1975 postupne menil, rástol a dostával stále ucelenejšiu tvár. Táto posledná časť, zahŕňajúca roky 1976 až 2000, ukazuje najmä v posledných ročníkoch štandardný profil vedecko odborného časopisu, vždy s 3 až 5 hlavnými článkami a s viac-menej ustálenými rubrikami, ktoré čitateľ s obľubou vyhľadáva. Musíme sa ale ešte zastaviť pri významnej udalosti, ktorá sa udiala v roku Náš časopis prežil historickú zmenu, ku ktorej v tomto roku došlo rozdelenie spoločného štátu Čechov a Slovákov na dva samostatné štáty. Časopis zostal naďalej jeden, dvojjazyčný. Takým bol napokon už od roku Pozoruhodná zmena nastala skôr v tom, že GaKO prestal byť jediným rozšíreným odborným časopisom vo svojej oblasti na teritóriu Českej republiky (ČR) a Slovenskej republiky (SR). V roku 1993 začal vychádzať v ČR, t. j. prakticky v nám najbližšom jazykovom a geografickom priestore, odborný časopis Zeměměřič. Hovorí o sebe, že je časopisom o poučné historii, uspěchané současnosti a skvělé budoucnosti zeměměřictví. Úvodník pätnásteho ročníka tohto dvojmesačníka v roku 2008 potom oznamuje odvážnou změnu, kterou si ale náš obor zaslouží. Budeme plnobarevní, stránku zvětšujeme z A5 na 142 % a náklad se zvyšuje na 250 %. Část z ks díky Schengenskému prostoru opět ve větší míře putuje (!) na Slovensko. Časopis má pútavú grafickú úpravu, príspevky sú pri rôznorodosti problematiky vyrovnané, zaujímavé sú rozhovory so špičkovými odborníkmi na aktuálne témy, kritické diskusie a pod. Možno povedať, že ďalším príbuzným titulu Zeměměřič je aj teraz už 8. ročník mesačníka GeoBusiness s podtitulom... srozumitelně o geoinformatice v praxi. Okrem tohto nového, dnes už zavedeného a obľúbeného časopisu Zeměměřič začal vychádzať v roku 1996 tentokrát v SR ďalší, pod názvom Slovenský geodet a kartograf. Je to odborný stavovský časopis Komory geodetov a kartografov. O jeho vydávaní rozhodlo už jej ustanovujúce valné zhromaždenie v Prešove v marci Časopis vychádza štvrťročne a orientuje sa predovšetkým na poskytovanie informácií o činnosti orgánov komory, a tiež vytvára členom komory priestor na prezentovanie svojich odborných a profesijných názorov. Od svojho vzniku prešiel niekoľkými zmenami tak po obsahovej stránke, ako aj po stránke svojho vzhľadu. Po 9-ročnom vydávaní čierno-bieleho časopisu s farebnou obálkou vo formáte A5 je dnes každé číslo celofarebné, na kvalitnom kriedovom papieri a v štandardnom formáte A4. Zabudnúť by sme nemali ani na osobitné periodikum, ktoré začalo vychádzať v SR v roku Sú to Kartografické listy, v tiráži označené ako ročenka Kartografickej spoločnosti Slovenskej republiky. Ich spoluvydavateľom je okrem Kartografickej spoločnosti SR Geografický ústav Slovenskej akadémie vied. Na 128 stranách tejto publikácie sú uverejňované lektorované informácie a články z oblasti našej aj svetovej kartografie o moderných prístupoch k tvorbe máp a o ich využívaní, ale aj príspevky siahajúce do ďalekej histórie mapovej tvorby. Opísané skutočnosti by mohli do istej miery spochybniť oprávnenosť nadpisu poslednej, 5. časti článku o našej odbornej tlači, a to práve vo výraze stavovský. Kratšie časové obdobie po roku 1993, resp. 1996, keď začali vychádzať uvedené konkurenčné časopisy (konkurencia ktorých je podľa nášho názoru potrebná, zdravá a prínosná) a skutočnosť, že do všetkých troch súčasných periodík prispievajú striedavo všetci reprezentanti nášho odboru (zamestnanci štátnej a verejnej správy, štátnych podnikov, škôl, súkromná podnikateľská sféra) nám dovoľujú aj v nadpise tejto časti bez väčších rozpakov použiť slovo stavovský. 2. charakter a obsah časopisu v období rokov 1976 až 2000 Charakter časopisu do istej miery zmenili po roku 1993 práve skutočnosti spomenuté v úvode, ktoré boli okrem iného aj príčinou zrodu dvoch nových odborných časopisov geodetov a kartografov. Treba povedať, že všetky tri v súčasnosti vydávané tituly sú primerane čítané na oboch stranách slovensko českej hranice. Kým v GaKO vystúpila do popredia viac vedecká a teoretická problematika odboru, technické, praktické a organizačné otázky sú zväčša náplňou republikových časopisov. V časopise sa popri hlavných článkoch objavovali takmer pravidelne rubriky (niektoré označené ako hlídky ) s týmito názvami (podľa abecedy): Diplomové práce, Informace z ČÚGK a SÚGK, Literární hlídka, Na pomoc rozvojovým zemím, Nekrology, Osobní zprávy, Oznámení, Přehled zeměměřické literatury, Přehled zeměměřických časopisů, Racionalizace v geodézii a kartografii, Rozmanitosti, Rozvoj pracovní iniciativy a socialistického soutěžení, Terminologie a symbolika v geodézii a kartografii, Tribuna mladých, Z činnosti VTS, Z dějin geodézie a kartografie, Z geodetické praxe, Z geodetického kalendáře, Z mezinárodních styků, Z přístrojové techniky, Z redakční praxe, Ze zahraničí, Zprávy z krajů, Zprávy ze škol, Zvyšování kvalifikace. Nadpisy rubrík boli uvádzané v češtine alebo slovenčine podľa toho, v akej reči bol prvý príspevok pod nadpisom príslušnej rubriky. Niektoré čísla mali, podobne ako v minulosti, monotematický charakter. Ten sa dal niekedy zistiť len po ich prelistovaní obálka čísla ani úvodný článok na to neupozorňovali. Ak sa vrátime ešte krátko do predošlej hodnotenej etapy, vidíme, že napr. v roku 1969 boli monotematicky zamerané až 4 čísla. V súvislosti s májovým seminárom Fotogrammetrie při výstavbě a přestavbě hl. města Prahy bola väčšia časť čísla 5 venovaná otázkam fotogrametrie. V čísle 8 boli ako hlavné články uverejnené 4 referáty zo seminára o programovo riadených kresliacich koordinátografoch a digitalizátoroch (ČSVTS, Praha 17. jún 1969). Monotematické boli aj čísla 10 a 12 tohto ročníka, v ktorých boli uverejnené viaceré referáty z 2. kartografickej konferencie (KK) O významu kartografie pro rozvoj poznání, konanej v Prahe v októbri Kartografická téma odvtedy dominuje spravidla vždy v jednom čísle/dvojčísle ročníka, v ktorom sa KK koná napr. č. 8/1972 bolo venované 3. KK, č. 8/ KK, č. 7/ KK, č. 9/ KK, č. 8/ KK. č. 9/ KK, č. 8 9/ KK, č. 7 8/ KK atď. Je potrebné spomenúť ešte ročník 1979, kde každé číslo časopisu čitateľovi pripomenulo 25. výročie vzniku rezortu geodézie a kartografie. Boli to hodnotiace články uplynulého štvrťstoročia v našom odbore, informácie zo slávnostných zhromaždení a konferencií Obr. 1 rezortných organizácií a pod., ako

9 Marek, J.: Náš odborný a stavovský časopis... Geodetický a kartografický obzor ročník 55/97, 2009, číslo aj výrazné logo (obr. 1), ktoré zdobilo titulnú stránku (obal) každého čísla. Logo, ktoré bolo realizované aj vo forme jubilejných odznakov a plakiet, bolo urobené podľa návrhu Z. Kotziga. Výrazne sa zvýšil aj celkový podiel príspevkov zo slovenskej časti redakcie. Kým v celom ročníku 1955 bolo len 5 hlavných článkov od slovenských autorov, po roku 1965 je ich v každom ročníku v priemere viac ako Usporiadanie údajov podľa odborných oblastí a ich početnosť v rokoch 1976 až 2000 Tradičná tabuľka 1, ktorá má stále rovnaké poslanie ako v [1] až [4], bola opäť mierne upravená pridaním niekoľkých riadkov, pretože v posledných troch desaťročiach sa rozrástla odborná problematika a objavili sa nové pojmy [5]. Tak ako v [4], nízky počet údajov v niektorých riadkoch (napr. výročia, zákony, nariadenia, pokyny, predpisy a pod.) neznamená ani nezáujem o príslušné témy, ani ich absenciu, ale v značnej miere ich prechod do náplne viacerých rubrík. Tieto sme tu, samozrejme, až tak detailne ako hlavné články analyzovať a kvantifikovať nemohli. Celkovo 1128 hlavných článkov pripravilo do časopisu za 25 ročné obdobie 587 autorov. Počet autorov aj hlavných článkov zostal takmer rovnaký ako v predchádzajúcej 20- -ročnej perióde. Mnoho autorov, ktorí už v minulosti patrili k najproduktívnejším, ostalo takými aj naďalej. Sú to (v abecednom poradí) najmä: J. Böhm, M. Cimbálník, B. Delong, M. Hauf, M. Herda, V. Hojovec, J. Kabeláč, G. Karský, L. Kubáček, P. Marčák, M. Mikšovský, J. Neumann, F. Šilar, J. Šíma a J. Šütti. K týmto dlhodobo aktívnym autorom sa postupne pridružili P. Bartoš, F. Beneš, L. Bitterer, D. Cebecauer, K. Diviš, D. Fičor, V. Gregor, P. Hánek, J. Hefty, I. Horňanský, D. Jindra, J. Klokočník, E. Kolenatý, A. Kopáčik, J. Kostelecký, B. Kuba, L. Kubáčková, J. Kukuča, D. Lenko, J. Melicher, L. Mervart, O. Michalčák, I. Mitášová, J. Pecár, M. Pick, J. Pospíšil, J. Pravda, J. Pražák, Š. Priam, J. Pyšek, Z. Skořepa, Z. Souček, V. Staněk, J. Vališ, J. Vanko, M. Vencovský, A. Vjačka, O. Vojtičko, G. Weiss a A. Zeman. Aj dnes ponúkame množstvové kritérium a uvádzame 12 autorov, ktorí v sledovanej etape prispeli do časopisu viac ako 12-timi odbornými článkami. Na čele je trojica najproduktívnejších I. Horňanský (41 hlavných článkov), J. Pravda (31), J. Šíma (18) a ďalej nasledujú G. Karský, P. Hánek, B. Delong, D. Lenko, V. Hojovec, J. Šütti (od roku 1994 J. Sütti), D. Cebecauer, A. Kopáčik a M. Herda. Náklad časopisu nebol fixný, pohyboval sa v rozsahu 2200 až 1200 výtlačkov. V roku 1976 bol počet číslovaných strán časopisu ešte 360 (okrem obálky, resumé, prehľadu literatúry a pod.), v ďalších rokoch bol potom variabilný od 352 po 260 strán. 4. výber dobových informácií z časopisu v období rokov 1976 až 2000 Táto kapitola má v poslednej časti nášho hodnotenia a analýzy časopisu troška iný charakter ako v predchádzajúcich častiach. Blížime sa totiž už takmer k súčasnosti, takže dobový výber informácií začína strácať pôvodný zmysel. Pripomenieme teda len niektoré skupiny odborných problémov, ktoré možno považovať v hodnotenom období za dominantné. Najobsiahlejšia skupina článkov celého hodnoteného obdobia sa niesla v znamení nových technológií, v ktorých mechanizáciu geodetických a kartografických činností postupne nahradila automatizácia našej odbornej činnosti. Stále viac dominovali pojmy ako počítač, programovanie, geografické informačné systémy GIS, bázy údajov, kozmická a družicová geodézia, z ktorej sa postupne vyvinul (a napokon trvalo usadil na stránkach časopisu) najnovší fenomén globálny systém určovania polohy GPS, resp. merania založené na sieti aktívnych družíc globálneho navigačného satelitného systému GNSS. V doterajších geodetických metódach merania nastal doslova revolučný prevrat. A to nielen v meraniach polohových sietí, ale aj v podrobnom meraní, čo zásadne ovplyvnilo praktickú činnosť celého nášho odboru. Postupne pribúdali aj články s touto, resp. príbuznou tematikou. Výraznou bola tiež skupina článkov vedeckého a výskumného charakteru, prezentovaná prevažne autormi z našich rezortných výskumných ústavov a vysokých škôl. Články s ideovo-politickou náplňou boli na ústupe a po roku 1990 prakticky zanikli. Samostatnú časť časopisu tvorila osobitná príloha Na pomoc geodetickej a kartografickej praxi, o ktorej sme sa zmienili už v [4]. Táto sa uchytila a jej vydávanie sme mohli sledovať až do roku V roku 1976 to bola príloha J. SULO Zobrazovacie a digitalizačné zariadenia (rozsah 29 strán) a J. FLEGR Volba zdrojů pro mobilní geodetické elektronické přístroje (24 strán). V roku 1977 vyšla príloha F. CHARAMZA Úvod k automatizaci geodetických výpočtů (88 strán) a v roku 1978 prezentoval na 54 stranách Z. VRBĚCKÝ prílohu Mikrofilmová technika. Přehled přístrojů. V roku 1979 začína v čísle 6 vedúci redaktor GaKO I. ČERMÁK uverejňovať Pokyny autorům příspěvků praktické rady pre autorov článkov a príspevkov do rubrík časopisu v prílohe nazvanej Z redakční praxe. Tie sú potom raz do roka opakovane uverejňované vždy na 8 stranách formátu A5 až do roku Okrem toho v roku 1979 zostavil J. ŽAM- PACH na 18 stranách Přehled předpisů a opatření ČÚGK podle stavu ke dni 1. ledna 1979, a podobne v roku 1980 E. ŽEMLA Prehľad predpisov a opatrení SÚGK platných k 1. januáru 1980 (36 strán). V tomto istom roku vyšla aj 40-stranová príloha Matice a jejich užití ve vyrovnávacím počtu, ktorú pripravili M. HAMPACHER a V. RADOUCH. V roku 1981 bola v časopise vložená 23-stranová príloha Programovacie prostriedky počítačov 3. generácie autorky I. MITÁŠOVEJ a v roku stranová príloha Kapesní kalkulátory a příklad jejich použití v geodézii od P. BUCHARA. Príloha Na pomoc geodetickej a kartografickej praxi pokračovala v roku stranovým príspevkom M. HAUFA Gyroteodolity a v roku 1985 pripravil K. MAX- MILIÁN a B. ŠÍDLO Seznam předpisů jednotného systému ČÚGK a SÚGK oboru 984 a (22 strán). V roku 1986 zaujala obsiahla, až 104-stranová príloha J. ŠÍMU Soudobé aplikace pozemní a blízké fotogrammetrie v úlohách inženýrské geodézie. V roku 1988 boli uverejnené 2 prílohy: J. JIŘELOVÁ Plastové fólie v kartografii (24 strán) a J. PECHÁČEK Uplatnění mikropočítače PMD 85 v geodézii a jeho programové vybavení (32 strán). Séria príloh sa končí v roku 1989 uverejnením 48-stranovej encyklopédie pod názvom Světová úroveň technologií v geodézii a kartografii (Malá encyklopedie vědeckotechnického rozvoje) opäť od autora J. ŠÍMU. Uvedené texty (často doplnené množstvom obrázkov, príp. nákresov, schém či tabuliek) tvoria vždy osobitnú prílohu

10 Geodetický a kartografický obzor ročník 55/97, 2009, číslo Marek, J.: Náš odborný a stavovský časopis... Tab. 1 Počty jednotlivých článkov podľa odborných oblastí v ročníkoch 1976 až 2000, ročníky 1976 až 1988 Odborná oblasť Spolu kataster, evidencia nehnuteľností, katastrálne mapovanie, pozemkové úpravy geodetické základy, astronómia, gravimetria prístroje, zariadenia, vynálezy, zlepšovacie návrhy matematická štatistika, teória, výpočty topografické mapovanie vzdelávanie, (školy) z iných štátov, medzinárodné styky výročia metódy, technológie kartografia, zobrazenia inžinierska geodézia organizácia, administratíva, produktivita zákony, nariadenia, pokyny, predpisy ideovo-politické články, vyznamenania výhľadové projekty, iné kozmická geodézia, diaľkový prieskum Zeme, GPS Spolu Tab. 1 Pokračovanie, ročníky 1989 až 2000 Odborná oblasť Spolu kataster, evidencia nehnuteľností, katastrálne mapovanie, pozemkové úpravy geodetické základy, astronómia, gravimetria prístroje, zariadenia, vynálezy, zlepšovacie návrhy matematická štatistika, teória, výpočty topografické mapovanie vzdelávanie, (školy) z iných štátov, medzinárodné styky výročia metódy, technológie kartografia, zobrazenia inžinierska geodézia organizácia, administratíva, produktivita zákony, nariadenia, pokyny, predpisy ideovo-politické články, vyznamenania výhľadové projekty, iné kozmická geodézia, diaľkový prieskum Zeme, GPS Spolu Celkom

11 Marek, J.: Náš odborný a stavovský časopis... Geodetický a kartografický obzor ročník 55/97, 2009, číslo všitú v strede príslušných čísiel. Tlač je upravená do formátu stránok A5, takže prílohy sa dajú z čísla jednoducho vybrať a zošiť do brožúrok napr. príručnej knižnice. Obálky k jednotlivým prílohám bývali vytlačené väčšinou na 4. strane obálky niektorých čísiel GaKO. Tieto prílohy budú na záver tiež naskenované a na webe budú vystavené osobitne ako mimoriadny zväzok všetkých uvedených tém spolu, bez ohľadu na ročníky a čísla časopisu, pretože obsah príloh nemá na ne žiadnu priamu väzbu. Za zamyslenie stojí fakt, prečo sa po roku 1990 v GaKO výrazne nezvýšil počet článkov a informácií z oblasti katastra. Objavil sa predsa celý rad závažných a zásadných noviniek, ako napr. nová legislatíva spojená s transformáciou katastra a právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, vystúpil problém reštitúcií nehnuteľností, vytvoril sa nový nákladný softvér na spravovanie katastra, ktorý okrem iného umožnil všeobecný prístup ku katastrálnym údajom prostredníctvom internetu, rozbiehali sa pozemkové úpravy a pod., ale v časopise sa podľa nášho názoru tieto skutočnosti úmerne neodrazili. Mohla to ovplyvniť existencia nových odborných časopisov, ktoré sa čiastočne uvedenou problematikou na svojich stránkach zaoberajú, keďže väčšinu činností súvisiacich s katastrom (napr. geometrické plány, pozemkové úpravy a pod.) začala zabezpečovať komerčná sféra, ktorej prevažne tieto nové časopisy slúžia. Ale celkom iste bola na príčine aj absencia väčšej autorskej aktivity z radov výkonných katastrálnikov. Uviedli sme tu len krátky výber odbornej problematiky opisovanej v hlavných článkoch. Čo bolo obsahom rubrík, ktoré sme vymenovali v 2. kapitole, a ktoré sa aj naďalej tešili veľkej pozornosti a obľube čitateľov, vyplýva do značnej miery priamo z ich názvov. Boli to najmä aktuálne informácie z rôznych odborných podujatí, ktoré organizovali spravidla orgány ČSVTS (Československá vedeckotechnická spoločnosť a jej nástupcovia v oboch republikách) a informácie zo spoločenských podujatí športového a branného charakteru. Časté boli aj správy zo škôl, ďalej z dejín geodézie a kartografie, správy o nových publikáciách, ale aj mapách a atlasoch rôznych vydavateľstiev, drobné aktuality zo zahraničia a pod. Informácie z rubrík poskytovali čitateľovi solídny prehľad o najrôznejších odborných a spoločenských aktivitách odboru zo všetkých krajov štátu, a často aj zo zahraničia. 5. Redakcia a redakčná rada časopisu V [4] sme sa zapodievali otázkou, ako časopis vzniká, ako je spravovaný a distribuovaný. V priereze sme uviedli aj viaceré osobnosti redakcie a redakčnej rady (RR) časopisu od jeho vzniku až po päťdesiate roky. Dnes tieto informácie stručne dopĺňame až po súčasnosť. Krátkodobé zmeny v obsadení funkcií, prechodné modifikácie ich názvov a pod. pre zjednodušenie vypúšťame. Počet členov RR bol aj v tomto období variabilný. V rokoch 1956 až 1968 bola RR 17 až 19-členná, v rokoch 1969 až 1975 stúpol počet jej členov na 26 až 32, aby sa potom v období rokov 1976 až 2000 znížil na 9 až 11 (vrátane trojice výkonných redaktorov). Najprv uvádzame mená vedúcich funkcionárov RR. Vo funkcii vedúceho redaktora a predsedu RR bol v rokoch 1955 až 1972 V. Sachunský. Od roku 1973 do februára 1990 vykonával funkciu predsedu RR B. Delong. Jeho potom vystriedal D. Hrnčiar (do mája 1991) a J. Šíma (do konca roku 1993). Popritom boli postupne zástupcami predsedu RR osobnosti zo slovenskej strany D. Lenko, J. Kukuča, I. Horňanský, D. Hrnčiar a J. Kadlic. Od roku 1994, keď sa funkcia predsedu a podpredsedu RR stala rotujúcou, sa na predsedníckom a podpredsedníckom poste striedali každý rok J. Kadlic (zástupca slovenského vydavateľa) a J. Černohorský (zástupca českého vydavateľa). V rokoch 1954 až 1961 bol výkonným redaktorom F. Štorkán, ktorého v roku 1962 vystriedal J. Jirmus (do konca roku 1969). V rokoch 1970 až 1973 opät F. Štorkán a 1974 až jún 1975 K. Dvořák, už ako vedúci redaktor. Od roku 1965 pribudla funkcia redaktora, ktorú zastával B. Šídlo, od roku 1969 ako technický redaktor. V tom roku bola ustanovená aj slovenská časť redakcie časopisu so slovenským technickým redaktorom. Tým bol až do konca roku 1977, s modifikáciou názvu funkcie ako odborný redaktor, výkonný redaktor a napokon zástupca vedúceho redaktora, A. Kelemen, ktorého v januári 1978 vystriedal J. Vanko. I. Čermák vykonával od roku 1973 funkciu technického redaktora a od augusta 1978 funkciu vedúceho redaktora. Predtým bol 3 roky vedúcim redaktorom J. Vaingát. Od tohto dátumu tak bola vo funkcii redaktorov 12 rokov trojica I. Čermák (vedúci redaktor), J. Vanko (zástupca vedúceho redaktora) a S. Olejník (technický redaktor). V roku 1990 došlo k menšej zmene po odchode I. Čermáka sa vedúcim redaktorom stal S. Olejník a technickým redaktorom B. Šídlo. J. Vanko zastával funkciu zástupcu vedúceho redaktora naďalej a táto skúsená zostava vydržala až do februára V RR sa vystriedalo (okrem 18-tich funkcionárov vymenovaných už v predchádzajúcich odsekoch) za obdobie od roku 1955 do roku 2000 celkovo ďalších 53 členov. Boli to: J. Abelovič, M. Beňák, J. Böhm, M. Cimbálník, J. Čálek, K. Čípa, F. Fiala, P. Hánek, M. Hauf, J. Hefty, K. Hodač, V. Hojovec, J. Hurník, P. Chudoba, I. Ištvánffy, L. Janoušek, O. Jeřábek, S. Kádner, M. Klimeš, J. Kocián, H. Kohl, J. Kouba, Z. Koutný, J. Kovařík, V. Krumphanzl, F. Kučera, M. Kukeně, F. Kuska, L. J. Lukeš, R. Malivánek, Z. Mašín, Z. Matula, K. Maxmilián, S. Michalčák, Z. Novák, K. Pecka, J. Petráš, M. Pokora, B. Polák, F. Poslušný, J. Pschorn, M. Pukl, F. Radouch, Z. Roulová, L. Skládal, V. Slaboch, V. Steklý, J. Strnad, K. Svoboda, F. Šilar, L. Šinka, F. Šteiner a J. Valovič. Pre úplnosť uvádzame ešte zloženie redakcie a RR v prvom decéniu nového milénia, teda v rokoch 2001 až Vo funkcii vedúceho redaktora vystriedal S. Olejníka od roku 2007 F. Beneš, dlhoročného zástupcu vedúceho redaktora J. Vanku vymenil v roku 2008 O. Zahn a v súčasnosti túto funkciu zastáva J. Prandová (od apríla 2009) a na poste technického redaktora je od marca 2005 P. Mach, ktorý nahradil B. Šídla. K zmenám dochádza v tomto období aj v RR mohli sme v nej zachytiť mená D. Fičor, K. Švarc, B. Tóthová, V. Stankovský a v súčasnosti pracuje v zložení: J. Černohorský predseda, R. Daňko podpredseda, S. Dokoupilová, P. Hánek, J. Hefty, I. Horňanský, Š. Lukáč a Z. Roulová členovia. 6. k digitalizácii obsahu časopisu a k jeho sprístupneniu prostredníctvom internetu V rámci tejto časti bolo naskenovaných 25 ročníkov časopisu s 300 číslami a takmer 7800 stranami textu a obrázkov. Jedno číslo časopisu malo v priemere 26 priebežne číslovaných strán a ďalších 6 strán tvorila obálka, abstrakty a pod. Podobné prirovnania, ktoré tu teraz uvádzame, často pokrivkávajú, no nespornou skutočnosťou je, že konečných asi naskenovaných strán textu časopisu vo formáte A4 (na výšku) bude predstavovať po dokončení pomyselný pás papiera dlhý viac ako 5 kilometrov. Veríme, že pri čítaní

12 Geodetický a kartografický obzor ročník 55/97, 2009, číslo Marek, J.: Náš odborný a stavovský časopis... tejto 5. časti článku v našom časopise bude toto prirovnanie celkom blízko k realite na webe. Uvádzame opakovane adresu webovej stránky Ústředního archivu zeměměřictví a katastru (ÚAZK) Zeměměřického úřadu v Prahe, na ktorej odborníci tohto pracoviska vystavili začiatkom marca 2009 prvých 42 ročníkov nášho časopisu (obsahu a textu vo fulltextovej podobe), a postupne tieto údaje dopĺňajú: S pribúdajúcim počtom uverejnených ročníkov narastá objem vystavovaných súborov, čo podľa informácií z pracoviska ÚAZK začína komplikovať súčasný spôsob prezentácie na webe. Celý blok týchto údajov si bude v budúcnosti vyžadovať určité úpravy v systéme ich uloženia, čím sa zlepší aj dostupnosť pre používateľa. Za enormné úsilie a snahu o rýchlejšie zobrazenie a listovanie v textoch nášho časopisu je potrebné aj z tohto miesta pracovníkom ÚAZK už teraz poďakovať. 7. Na záver Naše pomyselné putovanie naprieč celou, čoskoro storočnou edíciou nášho odborného a stavovského časopisu je na konci. Počas jeho existencie redakcia viackrát hodnotila obsah a zamýšľala sa nad skladbou náplne časopisu. Zastavme sa krátko pri ankete, ktorú redakcia vypísala v máji roku 1962 a jej výsledky zhodnotila v januárovom čísle roku 1963, pri spomienke na 50-ročné výročie existencie časopisu. Využila na to okrem iného (tak ako aj my teraz) časť listu doc. Dr. O. Válku, dlhoročného čitateľa a najmä úspešného a plodného autora odborných príspevkov. Z jeho listu skrátene vyberáme: Na otázku co vás zajímá v časopise GaKO odpovídám: Je to téměř všechno. Do hloubky studuji vědecké a odborné články, pokud mají přímý vztah k mému pracovnímu úseku a příspěvky z praxe, které jsou pro aplikovaný výzkum impulsním generátorem nových myšlenek pro vědeckovýzkumná zpracování. Zajímají mě však i informace o zlepšovacích návrzích, o ekonomických otázkách geodetické výroby, o geodetické literatuře, o zahraničních cestách atd. Rád si přečtu i články nebo zprávy, které se nevztahují přímo k mému pracovnímu úseku, protože mi dávají alespoň trochu možnost nahlédnout do kuchyně na ostatních úsecích geodézie a kartografie. Otázka co není účelné? Pro autory, lektory a redakci platí dosáhnout maxima informací při minimu použitých stránek časopisu. Tím není míněno oklešťování článků o nutné úvodní části s ukázkou dosavadního stavu, rozbor, který vede k řešení, případně i doplnění různých alternativ. Bez takových doplňků by byl článek příliš suchopárný a holý. Konečně je třeba respektovat i to, že každý článek nese trochu charakter osobitosti autora. Pracovníci z praxe někdy vytýkají časopisu přílišnou vědeckost tedy, že je mnoho článků vědeckých a méně takových, které by jim pomáhaly. Takoví pracovníci obyčejně jak otevřou časopis a vidí matematické vzorce, považují článek hned za obtížný. Ve skutečnosti je to třeba článek, určený právě jim na pomoc. To nezbytné množství matematických vzorců jenom umožňuje maximum informací na minimální popsané ploše. Domnievame sa, že viaceré z vybraných odpovedí respondenta sú aktuálne aj dnes. Ešte sme si dovolili vrátiť sa k úplným začiatkom časopisu a využiť citácie, ktorými vydavatelia charakterizovali poslanie časopisu pri jeho zrode. Tak ako ich použil aj J. Šíma, predseda RR GaKO, keď v úvodnom redakčnom článku v č. 1 ročníka 38/80 z roku 1992 pripomínal jubilejný 80. ročník časopisu. Z tohto vyberáme:... Zeměměřičství jest jedna ze základních aplikovaných věd, jež v praxi technické zasahuje do mnoha jejich oddílů, že podává geometrické základy pro další technické podniky. Tím se stává, že práce geometrické zůstávají v ostatních technických pracích často utajeny a jich význam nepřichází samostatně k výrazu. Jest tedy pole činnosti zeměměřičské tak široké a co základ tak důležité, že zasluhuje, by práce sem spadající byly co práce speciální v samostatném časopise projednávány v souhlasu s moderním názorem specializace a dělby práce. Otevírá tedy časopis v hlavním svém prvém oddílu sloupce pracím vědeckým a článkům odborným, jež spadají do zeměměřičství. Problémy geometrické ve vědeckém světě jsou jedny z nejtěžších a nejzajímavějších. Stejně ale cenné jsou praktické práce zeměměřičské, jež podávají geometrické základy pro veliké podniky technické různého druhu, ano vymezují vlastnictví jednotlivce reálně, jehož přesné geometrické určení s rychle rostoucí cenou půdy stejnoměrně nabývá dalekosáhlé důležitosti. Bude též třeba sledovati práce cizí, z nich těžiti a pilně využitkovati vymoženosti vědy v předložené literatuře. Bude další úlohou časopisu přinášeti články stavovské, jež mají osvětlovati snahy a tužby jednotlivých oddílů stavu zeměměřičského, starati se o ocenění jeho prací a obětí a pracovati ku získání zasloužilého postavení společenského a hmotného pro jednotlivé oddíly podporou celku. Samozřejmo jest, že bude nutno věnovati péči všem zákonným opatřením a všem běžným událostem, jež se stavu zeměměřičského týkají. Též změny osobní a nabídka i poptávka po zaměstnání budou pilně přinášeny v odstavcích časopisu. Podaří-li se časopisu zakotviti a předsevzaté úkoly čestně zastávati, vykoná v našem stavu i pro širší veřejnost záslužný kus práce, o níž potomstvo podá nestranný soud. Toľko predsavzatia vydavateľov na začiatku cesty v roku J. Šíma k tomu dodáva (krátené): Celá dosavadní historie našeho odborného časopisu geodetů a kartografů potvrzuje, že zásady vytyčené jeho zakladateli, byly zachovávány a s pokrokem vědy a techniky tvůrčím způsobem rozvíjeny. S nástupem totalitního režimu na počátku 50. let, omezením spolkové činnosti a centrálním řízením technického tisku hrozila časopisu deformace jeho původního poslání. Ke cti redaktorů, redakčních rad a autorů článků, publikujících v časopise Zeměměřictví a od počátku roku 1955 v jeho nástupci Geodetickém a kartografickém obzoru úroveň vědeckých článků i sdělení z geodetické a kartografické praxe vždy dokumentovala snahu udržet krok s nejvyspělejšími státy Evropy i ostatního světa a tvůrčím způsobem rozvíjet vlastní řešení, která v nejednom případě byla respektována jako příspěvek k rozvoji vědních a technických disciplín v mezinárodním měřítku. V období normalizace byly projevovány snahy o aplikace ideově-politického programu; přetrvávalo např. potlačování objektivních informací o rozvoji přístrojové techniky v tzv. nesocialistických státech i diskriminování některých osobností, jejichž životní jubilea nesměla být připomínána. Tyto překážky již patří minulosti. Aj keď dnes náš odborný časopis považujeme za samozrejmosť, nemožno prehliadnuť veľké úsilie, dá sa povedať najmenej troch generácií, ktoré ho založili, tvorili a udržiavali. Považovali ho za nenahraditeľnú súčasť fungovania a ďalšieho rozvoja zememeračstva dnes geodézie, kartografie a katastra. Časopis bez prerušenia prekonal dve svetové

13 GEODETICKÝ A KARTOGRAFICKÝ OBZOR ODBORNÝ A VĚDECKÝ ČASOPIS ČESKÉHO ÚŘADU ZEMĚMĚŘICKÉHO A KATASTRÁLNÍHO A ÚRADU GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Redakce: Ing. František Beneš, CSc. (vedoucí redaktor), Ing. Ondrej Zahn (zástupce vedoucího redaktora, leden březen), Ing. Jana Prandová (zástupkyně vedoucího redaktora, duben prosinec), Petr Mach (technický redaktor) Redakční rada: Ing. Jiří Černohorský (předseda), Ing. Vladimír Stankovský (místopředseda, leden srpen), Ing. Richard Daňko (místopředseda, září prosinec), Ing. Svatava Dokoupilová, doc. Ing. Pavel Hánek, CSc., prof. Ing. Ján Hefty, PhD., doc. Ing. Imrich Horňanský, PhD., Ing. Štefan Lukáč, Ing. Zdenka Roulová Praha 2009 Vychází dvanáctkrát ročně Svazek 55 (97), rok 2009 VYDÁVÁ ČESKÝ ÚŘAD ZEMĚMĚŘICKÝ A KATASTRÁLNÍ A ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V NAKLADATELSTVÍ VESMÍR, SPOL. S R.O., PRAHA SÁZÍ VIVAS, A.S., PRAHA 10 TISKNE SERIFA, PRAHA 5

14 II GEODETICKÝ A KARTOGRAFICKÝ OBZOR OBSAH HLAVNÍ ČLÁNKY BARTONĚK, D. POSPÍŠIL, L.: GIS pro potřeby malých obcí BAYER, T. POTŮČKOVÁ, M. ČÁBELKA, M.: Kartometrická analýza Vogtovy mapy BEHULIAKOVÁ, M. HORŇANSKÝ, I.: Návrh špecifikácie katastrálnej parcely v INSPIRE a súčasná prax katastra nehnuteľností na Slovensku BĚLKA, L.: Využití databáze pro uložení ortofotosnímků BĚLKA, L. VOŽENÍLEK, V.: Interaktivní propojení DLM a DCM s využitím kartografických reprezentací v ArcGIS BENDA, K. VOTOČEK, M.: Vizualizace dvojích souřadnic bodů polohopisu digitální katastrální mapy BEZDĚK, A. KLOKOČNÍK, J. KOSTELECKÝ, J. NOVÁK, P. GRUBER, Ch. SEBERA, J.: Mapování gravitačního pole Země pomocí družice GOCE BRÁZDIL, K.: Projekt tvorby nového výškopisu území České republiky BUREŠ, J.: Analýza experimentálních měření GPS RTK ČÁBELKA, M. BAYER, T. POTŮČKOVÁ, M.: Kartometrická analýza Vogtovy mapy ČIŽMÁR, J. DROPPOVÁ, V.: Generalizácia mapového obsahu v počítačovom prostredí DOLEŽAL, M. KYRINOVIČ, P. KOPÁČIK, A.: Kinematický test univerzálnej robotizovanej stanice z pohľadu určovania výšok DROPPOVÁ, V. ČIŽMÁR, J.: Generalizácia mapového obsahu v počítačovom prostredí DUŠEK, R. SKOŘEPA, Z.: Přesnost souřadnic z totálních stanic FECISKANIN, R.: Výber reprezentatívnej množiny bodov na optimalizovanú tvorbu trojuholníkovej siete pre modelovanie georeliéfu FRANTÁL, B. NOVÁKOVÁ, E.: Aplikace metod vizualizace v prostorovém plánování: příklad výstavby větrných elektráren GRUBER, Ch. KLOKOČNÍK, J. KOSTELECKÝ, J. NOVÁK, P. BEZDĚK, A SEBERA, J.: Mapování gravitačního pole Země pomocí družice GOCE HÁNEK, P.: Fuzzy logika v matematickém modelu stability měřického bodu HÁNEK, P. MÖSER, M.: Měření posunů přehrad přesnými totálními stanicemi HORÁKOVÁ, A. ŠVÁB, T.: Problematika udržování sáhových map HORŇANSKÝ, I.: Zákon, geodet a nehnuteľnosť aká kvalifikácia pre profesiu geodeta? HORŇANSKÝ, I.: Prax štandardizácie geografických názvov HORŇANSKÝ, I. BEHULIAKOVÁ, M.: Návrh špecifikácie katastrálnej parcely v INSPIRE a súčasná prax katastra nehnuteľností na Slovensku HORŇANSKÝ, I. KRÁLIK, M.: Je cesta tvorby integrovanej katastrálnej mapy perspektívnou cestou? HRABÍK, T.: Požadavky na kvalitu informačních systémů veřejné správy a míra jejich plnění v oboru zeměměřictví a katastru nemovitostí KLOKOČNÍK, J. NOVÁK, P. KOSTELECKÝ, J.: EGM08: nový globální model zemského gravitačního pole KLOKOČNÍK, J. KOSTELECKÝ, J. NOVÁK, P. BEZDĚK, A. GRUBER, Ch. SEBERA, J.: Mapování gravitačního pole Země pomocí družice GOCE KOPÁČIK, A. DOLEŽAL, M. KYRINOVIČ, P.: Kinematický test univerzálnej robotizovanej stanice z pohľadu určovania výšok KOSTELECKÝ, J. NOVÁK, P. KLOKOČNÍK, J.: EGM08: nový globální model zemského gravitačního pole KOSTELECKÝ, J. KLOKOČNÍK, J. NOVÁK, P. BEZDĚK, A. GRUBER, Ch. SEBERA, J.: Mapování gravitačního pole Země pomocí družice GOCE KRÁLÍK, J.: Švédský katastrální systém KRÁLIK, M. HORŇANSKÝ, I.: Je cesta tvorby integrovanej katastrálnej mapy perspektívnou cestou? KYRINOVIČ, P. DOLEŽAL, M. KOPÁČIK, A.: Kinematický test univerzálnej robotizovanej stanice z pohľadu určovania výšok LEDERER, M. TRAKAL, J. LUKAVEC, P.: 50 let hlavní gravimetrické základny LUKAVEC, P. LEDERER, M. TRAKAL, J.: 50 let hlavní gravimetrické základny MACHOTKA, R. VONDRÁK, J.: Využití motorizované totální stanice pro automatizaci astronomických měření MAREK, J.: Náš odborný a stavovský časopis história jeho vývoja a analýza obsahu (1. časť, roky ) MAREK, J.: Náš odborný a stavovský časopis história jeho vývoja a analýza obsahu (2. časť, roky ) MAREK, J.: Náš odborný a stavovský časopis história jeho vývoja a analýza obsahu (3. časť, roky ) MAREK, J.: Náš odborný a stavovský časopis história jeho vývoja a analýza obsahu (4. časť, roky ) MAREK, J.: Náš odborný a stavovský časopis história jeho vývoja a analýza obsahu (5. časť, roky ) MIKŠOVSKÝ, M.: Staré mapy Moravy některé aspekty kartografického jazyka MOYZES, Š.: Čo pripravuje Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rámci e-governmentu MOYZES, Š.: Sedemdesiat rokov odboru geodézia a kartografia Stavebnej fakulty STU a rezort geodézie, kartografie a katastra na Slovensku MÖSER, M. HÁNEK, P.: Měření posunů přehrad přesnými totálními stanicemi NOVÁK, P. KOSTELECKÝ, J. KLOKOČNÍK, J.: EGM08: nový globální model zemského gravitačního pole NOVÁK, P. KLOKOČNÍK, J. KOSTELECKÝ, J. BEZDĚK, A. GRUBER, Ch. SEBERA, J.: Mapování gravitačního pole Země pomocí družice GOCE NOVÁKOVÁ, E. FRANTÁL, B.: Aplikace metod vizualizace v prostorovém plánování: příklad výstavby větrných elektráren

15 GEODETICKÝ A KARTOGRAFICKÝ OBZOR III ONDRÁČKOVÁ, J. SVOBODOVÁ, J. TUČEK, P.: Evaluace digitálních modelů reliéfu metodami statistické analýzy POSPÍŠIL, L. BARTONĚK, D.: GIS pro potřeby malých obcí POTŮČKOVÁ, M. BAYER, T. ČÁBELKA, M.: Kartometrická analýza Vogtovy mapy SEBERA, J.: Radiální chyba dráhy družice jako prostředek k porovnání přesnosti modelů gravitačního pole Země SEBERA, J. KLOKOČNÍK, J. KOSTELECKÝ, J. NOVÁK, P. BEZDĚK, A. GRUBER, Ch.: Mapování gravitačního pole Země pomocí družice GOCE SKOŘEPA, Z. DUŠEK, R.: Přesnost souřadnic z totálních stanic SVOBODOVÁ, J. TUČEK, P. ONDRÁČKOVÁ, J.: Evaluace digitálních modelů reliéfu metodami statistické analýzy ŠÍMA, J.: Průzkum absolutní polohové přesnosti ortofotografického zobrazení celého území České republiky s rozlišením 0,50, 0,25, resp. 0,20 m v území na Západočeské univerzitě v Plzni ŠVÁB, T. HORÁKOVÁ, A.: Problematika udržování sáhových map ŠVÁBENSKÝ, O. WEIGEL, J.: Výzkumná geodetická síť Sněžník TRAKAL, J. LEDERER, M. LUKAVEC, P.: 50 let hlavní gravimetrické základny TUČEK, P. SVOBODOVÁ, J. ONDRÁČKOVÁ, J.: Evaluace digitálních modelů reliéfu metodami statistické analýzy VAJSÁBLOVÁ, M.: Výpočet parametrov kužeľového zobrazenia elipsoidu pre územie SR VANIŠ, P.: Tezaurus prostorových dat VÁŇOVÁ, J.: Národní databáze Data200 a projekt EuroRegionalMap popis databází VEČEŘE, K.: Rok 2008 byl ve státní správě zeměměřictví a katastru České republiky velmi úspěšný VONDRÁK, J. MACHOTKA, R.: Využití motorizované totální stanice pro automatizaci astronomických měření VOTOČEK, M. BENDA, K.: Vizualizace dvojích souřadnic bodů polohopisu digitální katastrální mapy VOŽENÍLEK, V. BĚLKA, L.: Interaktivní propojení DLM a DCM s využitím kartografických reprezentací v ArcGIS WEIGEL, J. ŠVÁBENSKÝ, O.: Výzkumná geodetická síť Sněžník RUBRIKY DISKUZE, NÁZORY, STANOVISKA FAFEJTA, J.: Soutěž o Technické dílo roku LITERÁRNÍ RUBRIKA HÁNEK, P.: Rec.: MÖSER, M. MÜLLER, G. SCHLEMMER, H. WERNER, H.: Handbuch Ingenieurgeodäsie (Příručka inženýrské geodézie). 8. díl: MÖSER, M. aj.: Ingenieurbau (Inženýrské stavby) KOPÁČIK, A.: Rec.: POSPÍŠIL, J. ŠTRONER, M.: Terestrické skenovací systémy MAPY A ATLASY GRIM, T.: Císařské povinné otisky map stabilního katastru z části území polského Těšínska v Ústředním archivu zeměměřictví a katastru Zeměměřického úřadu v Praze KNÍŽOVÁ, L.: Využití lentikulární technologie k vyjádření třetího rozměru mapy SKÁLA, P.: Mapa roku SKÁLA, P.: TOURMAP NEKROLOGY Ing. Bohumil Šídlo zemřel Posledná rozlúčka s Ing. Danielom Lenkom OSOBNÍ ZPRÁVY K pětašedesátým narozeninám doc. Ing. Antonína Zemana, DrSc K šesťdesiatke predsedu ÚGKK SR JUDr. Štefana Moyzesa Prof. Ing. Miloš Cimbálník, DrSc., osmdesátiletý K životnímu jubileu Ing. Františka Beneše, CSc OZNÁMENÍ NEVOSÁD, Z.: Družicové metody v geodézii a katastru REDAKCE: Změna zástupce vedoucího redaktora REDAKCIA: Zmena v redakčnej rade GaKO SLABOCH, V.: 2. valné shromáždění Federace frankofonních zeměměřičů v Praze SPOLEČENSKO-ODBORNÁ ČINNOST BUREŠ, J.: 44. geodetické informační dny v Brně DOKOUPILOVÁ, S.: Volejbalový turnaj geodetů a kartografů v Praze DVOŘÁČEK, P.: Konference Internet ve státní správě a samosprávě 2009 v Hradci Králové GRIM, T.: XXIX. sympozium z dějin geodézie a kartografie v Praze HÁNEK, P.: XVI. konference Společnosti důlních měřičů a geologů HÁNEK, P. JANŽUROVÁ, I.: Konference a sjezd Společnosti důlních měřiců a geologů HOLOTA, P.: Kolokvium Leibnizovy vědecké společnosti v Berlíně k životnímu jubileu profesora Helmuta Moritze JANŽUROVÁ, I. HÁNEK, P.: Konference a sjezd Společnosti důlních měřičů a geologů KREJČOVÁ, J. PRESSOVÁ, J.: 18. kartografická konference v Olomouci LUKÁČ, Š. ŠANDA, V.: X. medzinárodná konferencia Geodézie a kartografie v dopravě sa konala v Ostrave PRESSOVÁ, J. KREJČOVÁ, J.: 18. kartografická konference v Olomouci

16 IV GEODETICKÝ A KARTOGRAFICKÝ OBZOR ŠANDA, V. LUKÁČ, Š.: X. medzinárodná konferencia Geodézie a kartografie v dopravě sa konala v Ostrave ZAJÍMAVOSTI GRIM, T.: Mapová pohlednice Československá republika HÁNEK, P.: Nad školní úlohou s podpisem prof. Karla Kořistky HÁNEK, P.: Národní technická knihovna v Praze MACH, P.: Vánoční setkání ve Zdibech str. obálky č. 3 ČERNOHORSKÝ, J. CAJTHAML, T.: Studijní cesta absolventů ITC (International Institute for Geo-Information Science and Earth Observation) Enschede DOKOUPILOVÁ, S.: ČÚZK převzal předsednictví Stálého výboru pro katastr v Evropské unii DOKOUPILOVÁ, S.: Zasedání Stálého výboru pro katastr v Evropské unii se konalo v Praze MACH, P.: 13. ročník mezinárodního halového fotbalového turnaje zeměměřických a katastrálních úřadů se konal v Praze str. obálky č. 1 NÁGL, J.: Zasedání evropské subkomise pro evropské referenční systémy EUREF ve Florencii Z ČINNOSTI ORGÁNŮ A ORGANIZACÍ MIKŠOVSKÝ, M.: Z historie Kartografické společnosti České republiky Z DĚJIN GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRU KOCÁB, M.: Historie výzkumu v oblasti GIS a katastru nemovitostí ve VÚGTK, v.v.i MACH, P.: Moravské kartografické centrum rok a půl od svého otevření ZE ZAHRANIČÍ BÖHM, O.: Valné shromáždění CLGE v Krakově KARSKÝ, G.: Geodetická observatoř Džajpúr a její Rašivalája Z GEODETICKÉHO A KARTOGRAFICKÉHO KALENDÁŘE V č. 3 str. 64, v č. 6 str. 138, v č. 10 str. 253, v č. 12 str. 296 ZPRÁVY ZE ŠKOL BÁRTA, L.: Seznam diplomových prací obhájených na Fakultě stavební VUT v Brně posluchači oboru geodézie v roce BÁRTA, L.: Seznam diplomových prací obhájených na Fakultě stavební VUT v Brně posluchači oboru geodézie v roce BÁRTA, L.: Seznam bakalářských prací obhájených na Fakultě stavební VUT v Brně posluchači oboru geodézie v roce BÁRTA, L.: 11. odborná konference doktorského studia JUNIORSTAV BARTALOŠ, J.: Zoznam diplomových prác obhájených absolventmi odboru geodézia a kartografia Stavebnej fakulty STU v Bratislave v roku BARTALOŠ, J.: Zoznam diplomových prác obhájených absolventmi odboru geodézia a kartografia Stavebnej fakulty STU v Bratislave v roku BARTALOŠ, J.: Zoznam diplomových prác obhájených absolventmi odboru geodézia a kartografia Stavebnej fakulty STU v Bratislave v roku BLÁHA, J. D.: Seznam bakalářských a magisterských prací vedených členy katedry aplikované geoinformatiky a kartografie a obhájených na Přírodovědecké fakultě UK v Praze v roce Z MEDZINÁRODNÝCH STYKOV BEHULIAKOVÁ, M.: 26. odborné rokovanie geodetických a katastrálních služieb štátov bývalej rakúsko-uhorskej monarchie CAJTHAML, T. ČERNOHORSKÝ, J.: Studijní cesta absolventů ITC (International Institute for Geo-Information Science and Earth Observation) Enschede STRÁNKOVÁNÍ ČÍSEL č str č str č str č str č str č str č str č str č str č str č str č str

17 Marek, J.: Náš odborný a stavovský časopis... Geodetický a kartografický obzor ročník 55/97, 2009, číslo vojny, svetovú hospodársku krízu v 30. rokoch minulého storočia, 40 rokov totalitného režimu, ale aj nástrahy nového štátoprávneho usporiadania. A svoj čulý život žije aj naďalej podarilo sa mu operatívne zachytiť etapu informatizácie spoločnosti a ako reprezentatívny časopis českých a slovenských geodetov a kartografov stále plní väčšinu úloh, ktoré mu jeho zakladatelia v roku 1913 dali predvídavo do vienka. Nesporne má aj vlastnosť silného integrujúceho prvku zamestnancov odboru v celom profesijnom priestore teda nielen v štátnej správe, ktorá zabezpečuje celý čas jeho tvorbu a vydávanie, ale aj v komerčnej sfére, vo výskume, v strednom a vysokom školstve, medzi aktívnymi seniormi, medzi inorezortnými špecialistami odboru v štátnej a verejnej správe a pod. Je tiež integrujúcim prvkom slovenskej a českej profesijnej sféry v oblasti všeobecnej vzájomnej informovanosti a nepriamo obohacuje a ovplyvňuje obidve strany aj v zásadných odborných rozhodnutiach a postupoch. Je to dané nielen najbližším geografickým susedstvom, ale aj dlhoročnou spoločnou históriou v predchádzajúcom spoločnom štáte, ako aj v ešte dávnejšej minulosti. Prezieravé rozhodnutie vedúcich činiteľov našich rezortov vydávať GaKO ďalej a spoločne aj po 1. januári 1993 umožnilo udržať i žiaducu odbornú úroveň časopisu. Táto je zabezpečovaná práve zásluhou širšej autorskej základne a jej tvorby, ktorá by v prípade dvoch samostatných časopisov bola sotva kontinuálne zaručená. Vyššia odborná úroveň náplne, žiaľ, naráža niekedy na nepochopenie časti čitateľskej základne, ktorá by azda prijala aj bulvárnejší a populárnejší obsah časopisu. RR musí preto citlivo zvažovať, čo a kedy do GaKO zaradiť, aby sa časopis čítal a jeho odborná náplň pritom nestratila potrebnú úroveň. Lebo tá sa pri tomto type periodika aj v medzinárodnom kontexte predpokladá a očakáva. A ešte poznámka v súvislosti s náborom autorov, resp. s výzvami k autorstvu. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa robil nábor na tzv. dopisovateľov časopisu. To malo význam pre získavanie základných informácií z pracovísk, ktoré bolo potrebné v časopise v určitej miere tiež uverejňovať. V tom čase nebol na takéto informácie iný, paralelne vydávaný časopis (okrem podnikových, závodných časopisov, ktoré túto úlohu v celoštátnom meradle nemohli zabezpečiť). Politický podtón takýchto akcií bol zrejmý. Ich výsledok nebol veľkým prínosom, lebo prirodzený, spontánny záujem o prípravu a ponuku odborného článku do časopisu nebol (a žiaľ, ani doteraz nie je) veľký. Preto si dovoľujeme na záver týchto úvah a hodnotenia časopisu odovzdať tieto riadky ako akési posolstvo troch generácií, ktoré vyrastali s GaKO súčasnej, prípadne aj ďalším generáciám, ktoré budú (alebo by mali) s GaKO rásť ďalej. Treba viesť najmä mladých k čítaniu a k používaniu GaKO (napr. v rámci písania záverečných bakalárskych prác, diplomových prác a pod.), čo je úloha pedagógov všetkých odborných stredných, no najmä vysokých škôl. Riadiaci pracovníci úradov a inštitúcií by mali nielen sami písať, ale aj viesť zamestnancov k odovzdávaniu svojich odborných skúseností a výsledkov činností na stránkach GaKO. Stále platí, že čitateľ rád číta dobré články a informácie od dobrých autorov a dobrý autor ľahko a rád napíše dobrý príspevok, ak môže dúfať, že sa tento dostáva do rúk vnímavého a vďačného čitateľa. Sme presvedčení, že počítače ani v spojení s tak úžasným informačným fenoménom, akým nesporne je internet, nevytisnú časopisy, knihy a tlačené slovo všeobecne na perifériu do takej miery, že by tieto vymizli z nášho života. Preto veríme, že ich budeme vydávať, tlačiť, rozširovať a samozrejme čítať aj naďalej. LITERATÚRA: [1] MAREK, J.: Náš odborný a stavovský časopis história jeho vývoja a analýza obsahu (1. časť, roky ). Geodetický a kartografický obzor, 55/97, 2009, č. 1. [2] MAREK, J.: Náš odborný a stavovský časopis história jeho vývoja a analýza obsahu (2. časť, roky ). Geodetický a kartografický obzor, 55/97, 2009, č. 2. [3] MAREK, J.: Náš odborný a stavovský časopis história jeho vývoja a analýza obsahu (3. časť, roky ). Geodetický a kartografický obzor, 55/97, 2009, č. 3. [4] MAREK, J.: Náš odborný a stavovský časopis história jeho vývoja a analýza obsahu (4. časť, roky ). Geodetický a kartografický obzor, 55/97, 2009, č. 8. [5] Geodetický a kartografický obzor. Ročníky 1976 až ČÚGK a SÚGK do roku 1992, ČÚZK a ÚGKK SR od roku Do redakcie došlo: ZE ZAHRANIČÍ Lektoroval: doc. Ing. Imrich Horňanský, PhD., Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Geodetická observatoř Džajpúr a její Rašivalája 528:94(5) Geodetické observatoře mahárádži Savaj Džaj Singha Indický mahárádža (sanskrtsky velekrál ) Savaj Džaj Singh II. ( , pro anglofonní weby Sawai Jai Singh II), který byl v rámci Mughalské říše za císařů Aurangzeba a Mohammada Shaha regionálním panovníkem Rádžasthánu, nastoupil na trůn roku 1699, ještě jako dítě, a již tehdy měl zájem o matematické nauky. V dospělosti se pak rozhodl postavit pro účely tvorby map [6], a také pro zpřesnění astronomických tabulek, několik observatorií..., jež měla dohromady tvořiti základní body pozorovací sítě geodetické [11]. Můžeme tedy tato pracoviště (s určitými výhradami k použitým technikám pozorování) nazývat geodetickými observatořemi ve smyslu blízkém dnešnímu chápání. Kromě matematických nauk ovšem mahárádža měl strašně rád hudbu a ženy, měl 31 manželek a četné konkubíny, a vedl přepychový život [3]. Přehled mahárádžova života, jeho politických aktivit a budování observatoří, podává s řadou odkazů např. Anand M. Sharan [13]; poznamenejme, že se chronologické údaje (nejspíš v důsledku přepočtu kalendářových dat na křesťanský letopočet) v různých pramenech liší. Budování observatoří se nejčastěji klade do let 1719 až Nejprve prý byla založena observatoř v Dillí (Delhi, 1724 jde možná o rok zahájení pozorování) a v rozmezí let 1732 až 1734 v Benáresu (dnes Váránasí dle Pertolda [11] tato observatoř existovala již dříve), v Udžajinu (Ujjain, podle Sharana [13] však již kolem roku 1717), Mathuře (Mathura), a nakonec v Džajpúru (Jaipur, snad 1734), největší, nejvybavenější a turisticky nejpropagovanější observatoř ve vlastním mahárádžově sídle, založeném kolem roku Je vlastně přímo součástí palácového komplexu. Observatoře Dillí, Mathura, Džajpúr tvoří trojúhelník o stranách ca 140, 190, 220 km, Udžajin je asi 420 km jižně a Benáres asi 670 km jihovýchodně od Džajpúru. Na observatořích se určovaly polohy Slunce, Měsíce a planet (ty hlavně pro astrologické účely), zjišťoval se sluneční čas, a také se pracovalo na zpřesnění astronomických tabulek poloh nebeských těles, pocházejících z Evropy, a na jejich přizpůsobení indickým poměrům. Tedy observatoře měly zajišťovat vše potřebné pro zmíněné polní práce. Přístrojové vybavení observatoří však i pro tu dobu jeví značně anachronické rysy. Po vzoru a ve stylu observatoře samarkandského Ulugbeka ( ) šlo hlavně o velké (mnoho metrů) zděné přístroje typu ekvatoreálních slunečních

18 Geodetický a kartografický obzor ročník 55/97, 2009, číslo ZE ZAHRANIČÍ hodin různého druhu, půlkulovité prohlubně se stupnicemi uvnitř a s drátěným křížem, vrhajícím stín, nahoře atd. Schody umožňovaly pozorovatelům přístup ke stupnicím, děleným až na sekundy v čase což se ve skutečnosti pro neostrost stínu zajisté reálně odečíst nemohlo. Jen málo kovových přístrojů bylo podobných středověkým evropským či čínským měřicím pomůckám. Vše bez použití dalekohledu a v době, kdy evropští hvězdáři již měli dalekohledy s vláknovými mikrometry a pasážníky. Ale asi nešlo o to, že by Džaj Singh a jeho astronomové neznali úroveň evropské vědy; o jejich odborné kvalifikaci ostatně svědčí již způsoby výpočtu geometrických podmínek (zejména pro Rašivaláju) a realizace staveb o tom zajímavě píše Arnošt Dittrich [4]. A také o určování poloh nejen Slunce pomocí stínu, ale i hvězd a planet pomocí záměrné niti a dvou pozorovatelů: jednoho u stupnice na obloucích, druhého u gnómonu (to je ten ukazatel kolmý k obloukům a mířící k pólu zvaný též polos), rovněž opatřeného stupnicí. U gnómonu šlo vlastně vždy o dvojici hran trojúhelníkové zdi, vždy příslušející k přilehlému oblouku. Nad důvody koncepce mahárádžových geodetických observatoří se ještě zamyslíme v závěru. Observatoř Džantar Mantar a přehled jejích přístrojů Podle průvodce B. L. Dhamy [3] má džajpúrská observatoř Džantar Mantar (Jantar Mantar) 18 přístrojů, které jsou i s názvy zakresleny na jeho plánku (obr. 1 sever dole!). Největší a nejnápadnější je Samrát džantra (Samrat Yantra), sluneční hodiny s gnómonem vysokým 27 m a se stupnicemi (na těch bočních obloucích), dělenými po 2 sekundách. Na snímku observatoře z Google Earth (obr. 2, viz 2. str. obálky) vidíme nápadný světlý čtverec o straně asi 31 m severně od Samrát jantry v místě, kde je podle Dhamy [3] Disha Chakra, aneb the north pointer instrument přístroj ukazující k severu, na většině www stránek bez podrobností označovaný jako kompas. Fotografie Zdeňka Bakšteina [2] ukazuje, že jde o ohrazenou plochu, i s tou Dhamovou kružnicí. Vysvětlení pro kompas je ještě třeba pohledat... Na webovské stránce [8] pak nalezneme plánek s odkazem k položce 15»Jai Singh s Seat«, což je velká betonová deska v centru Džantar Mantaru. Je na ní vyrytá velká kružnice. Velká tyč, umístěná v přesném středu kružnice, vrhne stín, který umožnil původní astronomická měření, podle nichž byl celý komplex vystavěn.»džaj Singhovo křeslo«je tedy výstižné pojmenování tohoto objektu, neboť jde o prvotní prostředek, užitý při vytvoření komplexu. Tak tedy tradiční svislý gnómon je ten kompas ; zdá se, že ani všem místním autorům webů není vše jasné. Ponecháme na čtenáři, aby se na webovských stránkách podle svého zájmu zabýval podrobnostmi ostatních zařízení této znamenité observatoře; ty stavby-přístroje jsou na snímcích přímo krásné. My však se trochu podrobněji věnujeme jedinému z nich: té skupince malých zařízení na západní straně Samrát jantry. Je to Rašivalája Džantra (Rashivalaya Yantra) 12 slunečních hodin pro jednotlivá znamení zvěrokruhu (ekliptiky), které jako celek tvoří vlastně jeden přístroj. Jen ještě poznamenáme, že podle Pertolda (citujícího indický pramen) [11] při opravách observatoře, které roku 1901 prováděl poručík A. H. Garrett, došlo v důsledku nepřesného chápání funkce některých přístrojů ke změnám stupnic či orientací, což zhoršilo jejich přesnost; nejvíce to prý zasáhlo právě Rašivaláju. Rašivalája Džantra a malé opakování sférické astronomie Skupina 12 menších slunečních hodin umožňuje přímo, bez měření času, stanovit polohu Slunce na ekliptice, případně ekliptikální délku a šířku jiných objektů, a to vždy v době, kdy jednotlivá znamení kulminují. (Připomeňme, že 12 znamení zvěrokruhu jsou úseky ekliptiky, rozdělené po 30 počínaje od jarního bodu. Jde o pojem původem astrologický, a nesměšujeme polohy pojmenovaných znamení s precesí posunutými souhvězdími stejných jmen.) Na staré fotografii z počátku dvacátého století (obr. 3, viz 2. str. obálky) [12] vidíme v popředí větší část Rašivaláji. Jsou patrné různé sklony gnómonů a k nim kolmých stupnicových oblouků, vždy pro příslušnou hranu schůdků. Poloměry těch oblouků jsou většinou 1,26 m, u čtyř největších 1,68 m ([3], str. 14 přepočteno ze stop a palců). Povšimněme si, že na tomto obrázku jsou gnómony různě orientované ve směru i sklonu. Je tomu tak proto, že přístroj (Rašivalája jako celek) má určovat polohy v blízkosti ekliptiky, zdánlivé dráhy Slunce (a přibližně i planet) mezi hvězdami během roku. Kovové armilární sféry starých hvězdářů znázorňovaly ekliptiku jednou ze svých kružnic, odchýlenou od rovníku o tzv. sklon ekliptiky (asi 23,5 ), a daly se jako celek pro pozorování a měření natáčet do potřebné polohy. V našem případě Džaj Singh se svými astronomy jakoby rozdělil zděnou armilární sféru na dvanáct dílů, po jednom pro každé Obr. 1 Plánek observatoře Džantar Mantar v Džajpúru znamení, aneb asi dvouhodinový úsek měření v okolí okamžiku, kdy znamení (jeho střed) prochází poledníkem. Pak jsou zděné oblouky středovým obrazem okamžité polohy ekliptiky nad místním obzorem, a k nim (k jejich rovině) kolmý gnómon musí směřovat k pólu ekliptiky. Když čtenář nyní nahlédne do libovolné učebnice sférické astronomie, najde tam k tomu podrobnější výklad, definice všech pojmů a systémů souřadnic, i obrázky. My v dalším použijeme nezávisle ověřené vzorce ze skript profesorů Kabeláče a Kosteleckého [9], abychom spočítali teoretické orientace jednotlivých částí Rašivaláji. Budeme k tomu potřebovat vzorce pro transformaci souřadnic mezi soustavou ekliptikální (délka l a šířka b ) a druhou rovníkovou (rektascenze α a deklinace δ ), pak mezi druhou a první rovníkovou (přechod od rektascenze α k hodinovému úhlu t, s použitím místního hvězdného času a bez změny deklinace δ), a nakonec pro transformaci z první rovníkové do obzorníkové, horizontální soustavy místa (přechod od deklinace δ a hodinového úhlu t k azimutu a, měřenému od jihu na západ, a k zenitové vzdálenosti z, či výšce h = 90 z). Vzorce upravíme (zjednodušíme) pro zvláštní případ identicky nulovou ekliptikální šířku Slunce. Zavedeme ještě označení: ε sklon ekliptiky k rovníku, φ zeměpisná šířka místa, dolní index e pro pól ekliptiky a i pro veličiny vztažené k i-tému znamení. Pro jejich středy platí, že l i = 30. i 15, b i = 0 pro Slunce vždy, a dále α e = 270, δ e = 90 ε. Dostaneme pak pracovní vzorce (při výpočtu pozor na kvadranty!) pro rovníkové souřadnice středu znamení v kulminaci: sinδ i = sinε. sinl i ; sinα i = cosε. sinl i / cosδ i a cosα i = cosl i / cosδ i. Hodinový úhel pólu ekliptiky pro střed znamení na poledníku (tj. když hvězdný čas je roven rektascenzi) bude t ei = α i α e. Načež další transformací vypočteme obzorníkové souřadnice pólu ekliptiky, aneb směr gnómonu pro i-té znamení v kulminaci: cosz ei = sinδ e. sinφ + cosδ e. cosφ. cost ei, výška nad obzorem h ei = 90 z ei ; cosa ei = (cosδ e. sinφ. cost ei sinδ e. cosφ) / sinz ei a sina ei = cosδ e. sint ei / sinz ei. Zbývají azimuty průsečnic rovin kvadrantů (dolní index p) s vodorovnou rovinou a jejich sklon k: a pi = a ei ± 90 a k = 90 h ei = z ei. Pro výpočet použijeme následující hodnoty. Jak známo, sklon ekliptiky se mění s časem. Různé vzorce dávají pro rok 1730 shodně hodnotu ε = Pokud jde o zeměpisné souřadnice, můžeme je odečíst pro střed Rašivaláji přímo v aplikaci Google Earth: šířku φ = a východní délku (kterou nepotřebujeme) λ = (těch 28 se opakuje náhodou). Jsou v dobré shodě např. s Pertoldem [11], Wikipedií a některými www stránkami kde nikde se neuvádí konkrétní bod; nadmořské výšky jsou udávány od 430 m do 482 m, za čímž hledejme geoid. S uvedenými konstantami byla vypočtena tab. 1 teoretických hodnot pro jednotlivé součásti Rašivaláji, a obr. 4, znázorňující orientace gnómonů

19 ZE ZAHRANIČÍ Geodetický a kartografický obzor ročník 55/97, 2009, číslo Obr. 4 Poloha pólu ekliptiky pro Rašivaláju podle znamení v Džajpúru Tab. 1 Rašivalája směry gnómonu a polohy kvadrantů Znamení i Eklipt. délka ( ) Pól ekliptiky Kvadranty (úhlové stupnice) Směr gnómonu Azimut kvadrantu Sklon Výška ( ) Azimut ( ) západního ( ) východního ( ) kvadrantů ( ) (A) 0 24, , , , ,4593 Beran , , , , ,6965 Býk , , , , ,9058 Blíženci , , , , ,7318 (B) 90 3, , , , ,5500 Rak , , , , ,7318 Lev , , , , ,9058 Panna , , , , ,6965 (C) , , , , ,4593 Váhy , , , , ,9930 Štír , , , , ,0491 Střelec , , , , ,8651 (D) , , , , ,6011 Kozoroh , , , , ,8651 Vodnář , , , , ,0491 Ryby , , , , ,9930 Poznámka: Řádky (A), (B), (C) a (D) jsou zvláštní kontrolní body na ekliptice. (tj. těch skloněných hran, mířících k pólu ekliptiky) pro jednotlivá znamení zvěrokruhu. Vidíme velké rozmezí sklonů gnómonu (výšek pólu ekliptiky) 4,2682 až 49,1349, a může nás napadnout, že je to asi φ ± ε, což platí přesně pro kontrolní body (B) a (D). Je to nejnápadnější znak přístroje. Azimuty gnómonu jsou v rozmezí 153,4677 a 206,5323, přičemž pro body (B) a (D) by gnómon mířil přesně k severu. O způsobu měření s Rašivalájou se zmiňuje Dhama ([3], str. 14 a 15). Když stín tyčky, postavené kolmo ke gnómonu v nule dělení (tj. v průsečíku roviny stupnice na oblouku s hranou gnómonu), dopadne právě na okraj oblouku (stupnici) ukazuje stín hrany právě ekliptikální délku Slunce (neboť jeho šířka je vždy nulová). Dhama mluví i o již zmíněné pozorovací niti, příp. trubce, přiložené k oblouku a hraně gnómonu, a přesně zamířené na hvězdu. Pak se na dvou stupnicích (hrany a oblouku) odečte její délka a šířka. (Je to trochu náročné na představivost...) To by ovšem přesně platilo jen v okamžiku, kdy příslušný bod (střed 30 úseku ekliptiky, aneb znamení, navíc na obloze nevyznačený) kulminuje. Jinak by bylo třeba použít úplné transformační vzorce, zjištěné délky a šířky převést s konstantami použité Rašivaláji na azimuty a výšky (zenitové vzdálenosti), a z nich pak se znalostí místního hvězdného času měření odvodit požadované rovníkové nebo ekliptikální souřadnice objektů. Nenalezl jsem v tištěných ani webovských textech zmínku, že by se něco takového podnikalo. A asi šlo o pozorování poloh s přesností na úrovni několika stupňů, jak naznačují hodnoty tab. 1, než o nějaké přesné měření.

20 Geodetický a kartografický obzor ročník 55/97, 2009, číslo ZE ZAHRANIČÍ Je také zajímavé, že jsem nikde nenašel zmínku o novodobém (řekněme poválečném) proměření a vyhodnocení přesnosti Džaj Singhových observatoří. K filozofii mahárádžových přístrojových koncepcí Můžeme se na závěr zamyslet nad otázkou, proč Savaj Džaj Singh II. stavěl své observatoře, hlavně Džantar Mantar, s tak anachronickým přístrojovým vybavením. Stav světové astronomie asi se svými hvězdáři znal, když chtěl zpřesňovat evropské astronomické tabulky. Nabízejí se ale některé jiné hypotézy. Např. že mahárádža: volil techniku odpovídající tradicím země, vědom si jejích omezení, chtěl umožnit používání observatoří každému, kdo by k přístrojům (nebo na ně) vstoupil, myslel na názornost přímých měření a snad i výuku astronomie s astrologií, chtěl přístroje trvalé, nevyžadující rektifikací, odolné proti klimatickým vlivům, což ovšem neplatí pro těch několik přístrojů kovových, které tam též jsou, měl rád krásné stavby což platí o všech velkých slunečních hodinách, kde tichý pohyb stínu měří běh času a dosvědčuje lidský důmysl, chtěl si postavit pomník. Čtenář nechť přemýšlí dále, podle své chuti navštěvuje webovské stránky, studuje si tam starou indickou astronomii ([1], [5], [7] nebo [10]), a případně se za mahárádžovými hvězdárnami vypraví. Kdyby si vzal totální stanici a GPS, mohl by nám doplnit informace o přesnosti vytýčení a provedení zděných přístrojů (pokud mu to správy observatoří dovolí). Věnováno památce Ing. Zdeňka Wiednera ( ), který observatoř Džantar Mantar během svých prací v Nepálu navštívil, o mahárádžových hvězdách (i se snímkem Rašivaláji) do časopisu Květy napsal [14] a Průvodce (A Guide...[3]) od B. L. Dhamy dovezl. Poznámka: Názvy přístrojů píši s velkými počátečními písmeny, neboť je považuji spíše za vlastní jména. Literatura: Z množství webovských stránek, které najdeme zadáním anglických i českých názvů a jmen do vyhledávačů, jsou níže uvedeny jen informačně nejhodnotnější, doporučené a přímo použité; vročení, které u některých nelze zjistit, uvádím za URL. [1] Astronomy in India: [2] Bakštein, Z.: Džajpur a Ámbér. index.php/2412, [3] DHAMA, B. L.: A Guide to the Jaipur Astronomical Observatory. Jaipur, Jai Art Printers s. [4] Dittrich, A.: Starobylá astronomie Slunce. I III. Plzeň, nakl. Dr. A. Batěk s. [5] Ecliptic instruments: [6] Hartley, Ch.: 18 th Century Observatories of Maharaja Sawai Jai Singh II [7] Hartley, Ch.: Home Page of Charles Hartley [8] Jantar Mantar: India/Rajasthan/HTML/JantarMantar.html. [9] Kabeláč, J. Kostelecký, J.: Geodetická astronomie 10. Praha, Vydavatelství ČVUT s. [10] Perlus, B.: Architecture in the Service of Science. The Astronomical Observatories of Jai Singh II. [11] Pertold, Ot. : Indická astronomická observatoria vystavěná džaipurským Rádžou Savái Džai Sinhem ( ). Říše hvězd, roč. 8, 1927, č. 7, s , č. 8, s , č. 9, s [12] A photogravure by Martin Hurlimann, 1928: h t t p : // w w w. c o l u m b i a. e d u / i t c / m e a l a c / p r i t c h e t t / 00routesdata/1700_1799/jaipur/jaipurjantar/jaipurjantar.html. [13] Sharan, A. M.: The Construction Times of Sawai Jai Singh s Observatories. index.html, [14] WIEDNER, Z.: Mahárádžovy hvězdy. Květy, 1984, č. 5, s SPOLEČENSKO-ODBORNÁ ČINNOST XVI. konference Společnosti důlních měřičů a geologů 061: Již tradičně v podzimním termínu, tentokráte ve dnech 6. až , uspořádala Společnost důlních měřičů a geologů (SDMG) a Institut geodézie a důlního měřictví (IGDM) Hornicko-geologické fakulty VŠB-TU v Ostravě ve spolupráci s Czech Coal Services a.s., Litvínovskou uhelnou a.s. a Vršanskou uhelnou a.s. v hotelu Ring ve Svinčicích u Mostu svou XVI. konferenci. Konferenci zahájil a její jednání vedl Ing. Václav Mikulenka, Ph.D., předseda SDMG a vedoucí IGDM. Sedm desítek odborníků mezi sebou přivítalo hosty z Německa, Polska a Slovenska. Spolek německých důlních měřičů (Deutscher Markscheider-Verein e.v.) představila členka jeho výboru Dipl.-Ing. Marion Knorr. Nedílnou, vysoce ceněnou součástí setkání byla volitelná možnost exkurze do posledního činného hlubinného hnědouhelného dolu Centrum v Dolním Jiřetíně, povrchového dolu ČSA v Ervěnicích (obr. 1) nebo návštěva zatápěného lomu Most, vždy s prohlídkou Hornického muzea v Kopistech (bývalý důl Julius III). Barevně tištěný sborník (ISBN , 205 stran formátu A4) již byl zásluhou pořadatelů v jednom výtisku předán do knihovny VÚGTK ve Zdibech. Obsahuje 26 referátů v češtině, slovenštině a polštině, z nichž 21 bylo prezentováno v některém ze čtyř bloků jednání. Protože zájemci mají možnost se s jejich obsahem seznámit, omezím se jen na stručný přehled prezentací. Ve skupině přednášek, věnovaných historii, nalezneme například připomenutí minulých konferencí (B. Kraus, J. Bažant), údaje o dokumentování důlních památek v Ostravě (J. Klát), o vývoji specializovaných prověrek důlně měřické služby (I. Černý, J. Klát) nebo o výročích roku 2009 (P. Hánek st.). Další skupina autorů se věnovala problematice likvidace důlních děl a stařin (J. Varady) a využití pohornické krajiny (P. Gruchlik, A. Kowalski na příkladu polského Wałbrzychu). Řada referátů se zabývala měřickými postupy a jejich aplikacemi. K nim patří zpráva o ražbě tunelů u islandského Hedinsfjardargöngu (K. Křemen, Š. Orbán, J. Mleziva) a příspěvky o zkušenostech s tunelářskými vytyčovacími automaty (L. Zákravský), problematice výškových měření poddolovaných území (V. Nešporek), měřických metodách pro určení stability povrchu (J. Pospíšil, H. Staňková, P. Černota), zhodnocení bezhranolového měření přístrojem Leica TCRP (J. Blín, J. Blín ml.) a o geodetických podkladech pro rekonstrukci stavebního objektu (B. Bajtala, Š. Sokol). Značná pozornost byla věnována aktuální problematice monitoringu. Zazněly příspěvky o moderním rozhodovacím systému pro sledování deformací (P. Hánek ml.), o sledování komunikací v poddolovaném území (P. Kalisz), o zhodnocení monitoringu v lomu ČSA (P. Stanislav, J. Blín) a o vlivu těžby na něj (M. Eliaš, T. Jiřikovský), o vyhodnocení tří etap pozemního laserového skenování na bočních svazích lomu ČSA (J. Blín, M. Vavrouch), o porovnání pozemních a metod GNSS při sledování sypaných hrází (M. Ječný) a o operativním sledování Albrechtické výsypky při postupu velkorypadel (J. Blín, J. Jelínek, J. Bayer). V návaznosti na dopro- Ing. Georgij Karský, CSc., Praha Obr. 1 Účatníci konference při exkurzi v povrchovém dolu