Edičná séria: OŠETROVATEĽSTVO FYZIOTERAPIA LABORATÓRNA MEDICÍNA VEREJNÉ ZDRAVOTNÍCTVO. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

Transcription

1 Edičná séria: OŠETROVATEĽSTVO FYZIOTERAPIA LABORATÓRNA MEDICÍNA VEREJNÉ ZDRAVOTNÍCTVO Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Fakulta zdravotníctva

2 Zdravotnícke Listy Vedecký recenzovaný časopis, ročník 2, číslo 2. Scientific peer-reviewed journal, volume 2, number REDAKČNÁ RADA / EDITORIAL BOARD PREDSEDA REDAKČNEJ RADY / CHAIRMAN OF THE EDITORIAL BOARD doc. MUDr. Ján Bielik, CSc. ŠÉFREDAKTOR / EDITOR IN CHIEF RNDr. Zdenka Krajčovičová, PhD. ČLENOVIA REDAKČNEJ RADY / MEMBERS OF THE EDITORIAL BOARD Baňárová Patrícia, Mgr. Mastiliaková Dagmar, doc., PhDr., PhD. Botíková Andrea, doc., PhDr., PhD. Matišáková Iveta, PhDr., PhD. Bučková Ľudmila, MUDr., MPH. Meluš Vladimír, RNDr., PhD., MPH. Čelko Juraj, doc., MUDr., CSc. Netriová Jana, Ing., PhD. Fábryová Viera, doc., MUDr., CSc. Oleár Vladimír, doc. MUDr., CSc. Gerlichová Katarína, PhDr., PhD. Ondrušová Adriana, prof., MUDr., PhD. Habánik Jozef, doc., Ing., PhD. Otrubová Jana, doc., PhDr., PhD. Kaščák Marián, MUDr., PhD. Poliaková Nikoleta, PhDr., PhD. Kaščák Peter, MUDr., PhD. Slobodníková Jana, doc., MUDr., CSc. Král Lubomír, PaedDr., PhD. Šimurka Pavol, MUDr., PhD. Kutnohorská Jana, doc., PhDr., CSc. Štefkovičová Mária, doc., MUDr., PhD., MPH. Litvová Slavka, PhDr. Zelisková Helena, Bc. Vydavateľ nenesie zodpovednosť za údaje a názory autorov jednotlivých článkov alebo inzerátov. Reprodukcia obsahu je povolená iba s priamym súhlasom redakcie. VYDAVATEĽ REDAKCIA PUBLISHER- EDITORIAL OFFICE Fakulta zdravotníctva Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Študentská Trenčín IČO Registrácia MK SR pod číslom EV 4755/13 Vychádza štyrikrát ročne. Náklad: 200 ks Dátum vydania: jún 2014 ISSN Publisher is not responsible for the information and opinions of authors of the articles or advertisements. Reproduction of content is permitted only with direct permission of the editors. Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín

3 OBSAH Editoriál Psalman V., Vobr R., Malátová R., Petríková Rosinová I., Ciencala J. Zmeny úrovne stability a držania tela po transplantácii hrudného stavca Changes in stability level and body posture after transplantation of thoracic column. 6 Čelko J., Širilová A. Riziko akútnych kardiovaskulárnych príhod pri športe u seniorov The risk of acute cardiovascular events in senior sportsmen Malátová R., Psalman V., Vobr R. Využití svalového dynamometru při vertebrogenních obtížích The use of muscle dynamometer in case of back pain Baňárová P., Popelárová L., Petríková Rosinová I., Krajčovičová Z., Meluš V. Výskyt hypermobility u žien a mužov v tretej dekáde života Incidence of female and male hypermobility in the third decade of life Kotyra J., Černický M., Baňárová P. Návrhy na zlepšenie pozície pohybovej aktivity v hodnotovom systéme mládeže Suggestions for improving of the role of physical activity in the value system of young people 27 Gurín D., Franková V. Subjektívne vnímanie záťaže pacientov po operáciách srdca Subjective load perception of patients after cardial surgery Bunc V. Aktivní životní styl a jeho determinanty Active life style and its determinants Čillík I., Kremnický J., Kollár R., Pivovarniček P. Všeobecná pohybová výkonnosť, telesný vývin a pohybová aktivita pohybovo zaostávajúcich žiakov General physical performance, physical development and physical activity motional lagging pupils Nevolná T., Malay M. Zdravotné plávanie a pohybová liečba vo vodnom prostredí Medical swimming and kinesiotherapy in the aquatic environment Oborný J. Beh, vnútorná pohoda a mentálne zdravie Running, inner being and mental health

4 Kotyra J., Lorenčíková V., Baňárová P. Fyzioterapia po plastike predného skríženého väzu kolena pomocou balančných pomôcok Physiotherapy after plastic surgery of anterior cruciate knee ligamen using a balance tools Kynštová Z., Havel Z. Zdravotně orientovaná zdatnost studentek ergoterapie na Fakultě zdravotnických studií Univerzity J. E. Purkyně Ústí nad Labem Health oriented physical fitness occupational therapy students at the Faculty of Health Studies, University of JE Purkyně in Usti nad Labem Kutlík D. Pohybová aktivita a obezita Physical activity and obesity Korfová Wenclová J. Význam pohybových aktivit u seniorů žijících v domovech pro seniory v rámci primární prevence sarkopenie The importance of physical activity in seniors living in homes for seniors in primary prevention of sarcopenia Baňárová P., Šugárová Z., Petríková Rosinová I. Účinnosť kinezioterapie v liečbe plochej nohy v závislosti od veku pacienta Efficacy of kinesiotherapy in the flatfoot treatment depending on the age of the patient. 85

5 EDITORIÁL Fyzioterapia a fyzioterapeut Fyzioterapia je jedným z odborov liečebnej rehabilitácie. Je to odbor metodicko-terapeutický, medicínsky, nelekársky. Kineziologicko terapeutické postupy sú dominantné. Fyziatria sa pozitívne uplatňuje vo väčšine medicínskych odborov. Fyzioterapeut je vysokoškolský vzdelaný odborník bakalárskeho, magisterského stupňa. V praxi sa stretávame aj s absolventmi stredoškolského štúdia rehabilitačnými pracovníkmi. Na Slovensku existuje nepomer študentov fyzioterapie a kvalifikovaných odborníkov, ktorí sa podieľajú na vzdelávacom procese. Zmena financovania z kapitácie, na niektorý kvalitatívny ukazovateľ môže pozitívne ovplyvniť štúdium fyzioterapie a budúcich fyzioterapeutov. Študent fyzioterapie má deficit praktickej výučby. Má medzery v komunikácii s pacientom, klientom. Nevie získať anamnestické informácie. Anamnéza nie je policajné vyšetrovanie (otázka odpoveď). Anamnéza je dôverný rozhovor. Moji učitelia hovorili: počúvaj pacienta, hovorí ti diagnózu. V teoretickej výučbe sa spomínanej problematike venuje málo pozornosti. Zdôrazňujem to preto, že stavba rehabilitačného programu je priamo závislá na získaných informáciách vo vzťahu ku konkrétnemu pacientovi, klientovi. V profile to znamená, že rehabilitačný program je tak kvalitný, aké kvalitné informácie máme k dispozícii. Dnešný absolvent je veľmi dobre pripravený pre aplikáciu preventívnych programov. Je však potrebné vytvoriť pre ich aplikáciu a zužitkovanie optimálny priestor. Spomínam si, že v osemdesiatych rokoch sme pripravovali koncepciu, kde sme navrhli systémové miesta pre fyzioterapeutov (vtedy rehabilitačný pracovník) v materských a základných školách. Dnes je to nerealizovateľné. Zdravie a zdravá populácia nebola priorita žiadnej vlády Slovenskej republiky. V terapeutických postupoch je najčastejšou chybou nesprávna pracovná diagnóza, terapeutický zámer, cieľ a konkrétny program. Prognózu je potrebné vždy udržať v reálnych hraniciach. Konkrétny program, liečebnú metódu vždy aplikujeme v prospech pacienta. Nemôže sa pacient prispôsobovať vybranej metóde, postupu. Profesionálna vyspelosť fyzioterapeuta sa zákonite prejaví na konkrétnych liečebných výsledkoch. Fyzioterapeuti sa musia zapojiť aj do riešenia výskumných problémov svojho odboru. Môžu predkladať klinické štúdie, prieskumy, pilotné štúdie, laboratórny výskum. Na Slovensku je asi desať doktorandov z radov fyzioterapeutov. Niektorí z nich majú iba krôčik k úspešnej habilitácii. Je to dobré a správne, lebo posilnia svoj vlastný odbor. Prezentované práce v Zdravotníckych listoch jednoznačne potvrdzujú miesto fyzioterapeuta v prevencii, diagnostike, terapii a vo výskume. prof. MUDr. Myrón Malý, PhD. emeritný profesor Národné rehabilitačné centrum Kováčová 5

6 ZMENY ÚROVNE STABILITY A DRŽANIA TELA PO TRANSPLANTÁCII HRUDNÉHO STAVCA CHANGES IN STABILITY LEVEL AND BODY POSTURE AFTER TRANSPLANTATION OF THORACIC COLUMN PSALMAN Vladimír 1, VOBR Radek 1, MALÁTOVÁ Renáta 1, PETRÍKOVÁ ROSINOVÁ Iveta 2, CIENCALA Jan 3 1 Katedra tělesné výchovy a sportu, Pedagogická fakulta, Jihočeská Univerzita v Českých Budějovicích, Česká republika 2 Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Slovenská republika 3 Ortopedická klinika, Fakultní nemocnice, Masarykova Univerzita Brno, Česká republika ABSTRAKT Autori sa vo svojom príspevku zaoberajú diagnostikou úrovne stability prostredníctvom testov statickej a dynamickej rovnováhy na stabilografickej plošine. Taktiež sa venujú problematike držania tela, kde hodnotenie vychádza z názorov a skúseností expertov z oblasti medicíny. Ide o prípadovú štúdiu, v ktorej bola sledovaná jedna testovaná osoba vo veku 51,7 roka a ktorá podstúpila transplantáciu hrudného stavca Th6. Momentálne je v úspešnom rehabilitačním procese, ktorý je veľmi náročný a je dopĺňaný vhodnými pohybovými aktivitami. Kľúčové slová: Kineziológia. Dynamika pohybu predlaktia. ABSTRACT Authors take care about diagnostics of stability level by using tests of static and dynamic balance on the stabilographic board. They also study the body posture where the evaluation is done by experts from medicine field. This paper is based on case study and tested person was male in age of 51,7 years who underwent the transplantation of thoracic column Th6. At this time, there is a rehabilitation which is very difficult and is extended by suitable motion activities. Key words: Kinesiology. Dynamics of forearm movement. ÚVOD Zmeny v stabilite tela a jeho držaní sa dejú v priebehu celého života človeka. Ak sú postupného charakteru, organizmus sa dokáže na ne adaptovať. Horšie je to ale v prípade, ak ľudské telo dostane nečakané poškodenie väčšieho alebo vážnejšieho rozsahu a túto vzniklú situáciu nedokáže adaptačne vyriešiť. Vtedy sú častokrát možné iba vážne zásahy do organizmu v podobe náročných operácií. Tým, že každý ľudský organizmus je zložitý systém a súčasne aj jedinečne špecifikovaný, existuje nespočetné množstvo systémových väzieb a spojení na úrovni ako celého tela, tak aj jeho subsystémov (Psalman, 2010). V prípade porušenia nervového systému musí dochádzať k opätovnej inervácii, pri porušení svalového systému ide o obnovenie jeho funkčnosti a vyrovnanie svalovej rovnováhy. Optimálny svalový tonus a kvalita svalstva sú veľmi dobrým predpokladom pre kvalitné držanie tela a eliminovanie prípadných bolestí na rôznych úrovniach tela človeka (Malátová a kol., 2013). Vertebrogénne poruchy vznikajú na základe nefunkčného systému stabilizácie chrbtice. Stabilizačná funkcia svalov pri vertebrogénnych problémoch je študovaná už veľmi dlho a niektoré práce tejto problematiky sú od autorov: Cresswell a kol. (1992), Cresswell a kol. (1994), Deyo (2004), Gracovetsky a kol. (1985), Hides a kol. (1996), Hodges a Richardson (1996), Hodges a Gandevia (2000), Philips a kol. (2008) a iných. Držanie tela (postúra) je podľa Kolářa a kol. (2009) aktívne držanie segmentov tela proti pôsobeniu vonkajších síl, z ktorých je najpodstatnejšia sila tiaže. Dochádza k svalovej aktivite, ktorá je riadená centrálnym nervovým systémom (Vařeka, 2002). Pre hodnotenie držania tela poznáme viac kritérií. SÚBOR A METÓDY Súbor Jedná sa o prípadovú štúdiu, v ktorej bola testovaná jedna osoba vo veku 51,7 roka. Výber bol zámerný, dôvodom bola možnosť pravidelného testovania. Testovaná osoba bola na základe výsledkov magnetickej rezonancie nútená podstúpiť transplantáciu hrudného stavca Th6, ktorý sa nachádzal v značnom poškodení a ako jediné možné riešenie sa ukázalo jeho odstránenie a následná výmena (obr. 1). 6

7 Obrázok1 Pooperačný RTG snímok hrudníka ukazuje výsledok operácie (transplantácie) hrudného stavca Th6 a jeho následnú fixáciu METÓDY Zisťovali sme úroveň stability pomocou testovej batérie na stabilografickej plošine FiTRO Sway Check, v ktorom ide o monitorovanie centrálneho ťažiska tela v horizontálnej rovine, konkrétne v smere predozadnom určovaným prostredníctvom osi x a v smere bočnom (laterálnom, os y). Vertikálna sila a jej distribúcia (rozloženie na plochu dynamometrickej platne štvorcového tvaru) bola zaznamenaná pomocou tenzometrických snímačov a počítačom sa vypočítal pohyb ťažiska v priebehu jednotlivých testovacích pokusov. Výsledok bol hodnotený rozsahom v oboch sledovaných smeroch, ich vzájomným pomerom, rýchlosťou a zrýchlením pohybu ťažiska a vzdialenosťou od ich nakalibrovaného stredu, v ktorom sa ťažisko nachádzalo na začiatku testovacieho pokusu. Grafickým výstupom bola stabilografická krivka, ktorá vyjadrovala presnú trajektóriu pohybu centrálneho ťažiska vzhľadom k času. Na základe získaných hodnôt uvedených parametrov sme mohli hodnotiť úroveň stability. Test mal 30 sekundové trvanie, vždy bol jeden zácvičný pokus a tri merané. Z nich výsledok najlepšieho pokusu bol braný do úvahy. V prípade narušenia dynamickej rovnováhy sme tiež evidovali schopnosť nadobudnúť znovu jej optimálny stav (test kopírovania dráhy ) pohybom centrálneho ťažiska tela. Programovo bola tvorená krivka na obrazovke počítača a ťažisko tela ako hmotný bod malo za úlohu túto krivku kopírovať. Kritérium testu bola vypočítaná priemerná vzdialenosť polohy ťažiska (hmotný bod) od pohybujúcej sa krivky (Hamar, 2010). Tento test posuzuje úroveň nervovosvalových funkcií aktivovaných pri udržiavaní polohy tela (z fyziologického pohľadu) a úroveň dynamickej rovnováhy (z pohľadu antropomotoriky a biomechaniky). Expertné hodnotenie držania tela bolo vykonávané dvomi lekármi jeden neurochirurg a druhý neurológ. Tí posudzovali kvalitu držania tela podľa ohnutia chrbtice a ich výsledkom mohli byť štyri rôzne verdikty: normálne držanie tela, kyfotické, lordózne alebo skoliotické držanie tela. Tieto možnosti boli navyše dopĺňané časťou chrbtice, o ktorej výrok vypovedal (krčná, hrudná, lumbálna). VÝSLEDKY Úroveň stabilty Úroveň stabily, ktorú sme zisťovali pomocou stabilografickej plošiny možno na základe charakteru testov rozdeliť na dve oblasti. Prvou z nich je úroveň statickej rovnováhy, ktorá bola testovaná v stabilnej polohe v stoji. Obrázok 2 ukazuje priebeh udržiavania statickej rovnováhy a u testovanej osoby v čase pred operáciou sme zaznamenali nadpriemernú úroveň. Obrázok 2 Odchýlky v predozadnom (os x) a bočnom (os y) smere v priebehu 30 sekundového testu statickej rovnováhy (pred operáciou) Trajektória pohybu centrálneho ťažiska tela je sústredená do pomerne malého priestoru a z obrázku 3 je vidieť, že viac problematické je udržiavanie statickej rovnováhy v predozadnom ako v bočnom smere. Vyplýva to samozrejme z rozloženia plochy opory, pretože predozadný rozmer bol 30 centimetrov, zatiaľ čo bočný rozmer mal hodnotu 58 cm. Nameraná hodnota 1,967 mm 7

8 znamenajúca odchylku od nakalibrovaného miesta počas 30 sekúnd potvrdzuje nadpriemernú úroveň statickej rovnováhy. Z porovnania uvedených štyroch obrázkov (obr. 2-5) dokumentujúcich úroveň statickej rovnováhy je zrejmé, že úroveň po operácii, ktorej výsledkom bola transplantácia hrudného stavca Th6, je podstatne nižšia. Pri matematickej kvantifikácii je možné to vyjadriť až ako 14-násobné zhoršenie úrovne statickej rovnováhy. Je to najmä z dôvodu porušenia inervácie v hrudnej oblasti a to od povrchu kože až do hĺbky hrudníka, teda ku chrbtici. Toto bolo ale pri takomto druhu operácie nevyhnutné. Druhým podstatným dôvodom bola aj pooperačná straty hmoty tela, keď pokles hmotnosti bol až o 18 kilogramov. Táto skutočnosť pochopiteľne znamenala aj to, že pokles svalstva na rôznych úrovniach bol evidentný. Obrázok 4 Odchýlky v predozadnom (os x) a bočnom (os y) smere v priebehu 30 sekundového testu statickej rovnováhy (po operácii) Obrázok 3 Trajektória a vzdialenosť, ktorou sa testovaná osoba odchyľovala od nakalibrovaného miesta (1,967 mm) v priebehu 30 sekundového testu statickej rovnováhy (pred operáciou) Úroveň dynamickej rovnováhy bola diagnostikovaná na stabilografickej plošine na základe testu Cesta, kde boli porovnané výsledky pred operáciou a po nej. Rok po uplynutí od transplantácie hrudného stavca a oslabení celého svalstva tela došlo ku zníženiu dynamickej rovnováhy až o výrazných 23 percent (obr. 6,7 a obr. 8,9). Obrázok 5 Trajektória a vzdialenosť, ktorou sa testovaná osoba odchyľovala od nakalibrovaného miesta (27,235 mm) v priebehu 30 sekundového testu statickej rovnováhy (po operácii) Pri porovnaní nameraných hodnôt testu dynamickej rovnováhy Cesta pred operáciou a po nej je taktiež zrejmý pokles a ide o 23 percentné zhoršenie úrovne. Tento signifikantný rozdiel vyplýva zo vzájomného porovnania dvoch dvojíc vyššie (obr. 6,7) a nižšie (obr. 8,9) uvádzaných obrázov. 8

9 Obrázok 6 Odchýlky v predozadnom (os x) a bočnom (os y) smere v priebehu 30 sekundového testu Cesta (pred operáciou) Obrázok 8 Odchýlky v predozadnom (os x) a bočnom (os y) smere v priebehu 30 sekundového testu Cesta (po operácii) Obrázok 7 Trajektória a vzdialenosť, kterou sa testovaná osoba odchylovala od ideálnej trajektórie (33,086 mm) v priebehu 30 sekundového testu (pred operáciou) Držanie tela Držanie tela bolo diagnostikované dvomi lekármi, neurochirurgom a neurológom, ktorí svoje expertné vyjadrenia mali úplne zhodné. Okrem vizuálneho a palpačného vyšetrenia mali k dispozícii tiež RTG a MR snímky. Následky operácie boli o niečo väčšie než sa predpokladalo, a preto predoperačný stav normálneho držania tela a optimálneho ohnutia chrbtice bol po operácii preklasifikovaný na zväčšenú kyfózu v hrudnej oblasti a zväčšenú lordózu v oblasti krčnej (obr. 10). Tento jav zatiaľ pretrváva aj po šesťnástich mesiacoch od transplantácie hrudného stavca Th6. V dôsledku nie kompletného obnovenia svalstva navyše dochádza k predsunutiu a poklesu obidvoch ramien, čo tiež znižuje kvalitu postúry. Obrázok 9 Trajektória a vzdialenosť, kterou sa testovaná osoba odchyľovala od ideálnej trajektórie (40,761 mm) v priebehu 30 sekundového testu (po operácii) Obrázok 10 Pooperačný RTG snímok (dva pohľady), ktorý dokumentuje hrudnú kyfózu a krčnú lordózu testovanej osoby po transplantácii hrudného stavca Th6 9

10 ZÁVER Na základe získaných výsledkov môžeme potvrdiť signifikantný pokles úrovne stability a tiež držania tela po náročnej operácii. Pokles o 23 percent v úrovni dynamickej rovnováhy, 14-násobné zníženie úrovne statickej rovnováhy a po mnohých mesiacoch od operácie stále existujúce nekorektné držanie tela vyzerajú nie príliš optimisticky, ale na druhej strane, ak si uvedomíme, že pri nie dostatočne včasnom a kvalitnom neurochirurgickom zákroku hrozila imobilita spodnej polovice tela, môžeme byť spokojní. Rehabitačný proces je veľmi náročný a vyžaduje si detajlnú a poctivú systematickú prácu. Najviac sa osvedčila pravidelnosť a primeranosť v celom regeneračním procese, ktorý spočíva v úprave celkového režimu, v úprave stravovaných návykov, v cvičení jogy, včítane dychových cvičení, v aktívnom strečingu, v thajskom pasívnom strečingu, v klasickej masáži, vo vykonávaní vhodných posilňovacích cvičení s vlastným telom a s ľahkými závažiami. Doporučujeme tiež vodoliečbu a saunovanie a z pohybových aktivít sú najvhodnejšie chôdza, chôdza s paličkami (nordic walking), plávanie, jazda na kajaku a cestná cyklistika. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV CRESSWELL, A.G, GRUNDSTROM, H., THORSTENSSON, A. Observations on intraabdominal pressure and patterns of abdominal intra-muscular activity in man. Acta Physiol Scand. 4, 1992, p CRESSWELL, A.G, ODDSSON, L, THORSTENSSON, A. The influence of sudden perturbations on trunk muscle activity and intraabdominal pressure while standing. Experimental Brain Research. 2, 1994, p DEYO, R. A. Treatments for back pain: can we get past trivial effects? Ann Intern Med. 12, 2004, p GRACOVETSKY, S., FARFAN, H., HELLEUR, C. The Abdominal Mechanism. Spine. 4, 1985, p HAMAR, D. Funkčná diagnostika v ľadovom hokeji funkčná diagnostika pre trénerov. In: Tóth et al., 2010: Ľadový hokej. Vysokoškolská učebnica aplikovaných predmetov pre trénerov špecializácie ĽH. (s ). ISBN HIDES, J.A., RICHARDSON, C.A., JULL G.A. Multifidus muscle recovery is not automatic after resolution of acute, first-episode low back pain. Spine 21, 1996, p HODGES, P.W., GANDEVIA, S.C. Activation of the human diaphragm during a repetitive postural task. Journal of Physiology. 1, 2000, p HODGES, P. W, RICHARDSON, C. Inefficient muscular stabilization of the lumbar spine associated with low back pain. A motor control evolution of transversus abdominis. Spine. 21, 1996, p HOŠKOVÁ, B., MATOUŠOVÁ, M. Kapitoly z didaktiky zdravotní tělesné výchovy pro studující FTVS UK. Praha: Universita Karlova v Praze, KOLÁŘ, P. Vertebrogenní obtíže a stabilizační funkce páteře - terapie. Rehabilitace a fyzikální lékařství. 1, 2007, s KOLÁŘ, P. et al. Rehabilitace v klinické praxi. Praha: Galén, MALÁTOVÁ, R., ROKYTOVÁ, J., ŠTUM- BAUER J. The use of muscle dynamometer for correction of muscle imbalances in the area of deep stabilising spine systém. Proc Inst Mech Eng H. 2013; 227 (8): PHILLIS, S., MERCER, S., BOGDUK, N. Anatomy and biomechanics of quadratus lumborum. Proceedings of the Institution of Mechanical Engineers Part H-Journal of Engineering in Medicine. 2, 2008, p PSALMAN, V. Hodnotenie športovej techniky z aspektu biomechaniky. ICM AGENCY, 2010, 149 s. ISBN VAŘEKA, I. Posturální stabilita (I. část) Terminologie a biomechanické principy. Rehabilitace a fyzikální lékařství. 4, 2002, s

11 RIZIKO AKÚTNYCH KARDIOVASKULÁRNYCH PRÍHOD PRI ŠPORTE U SENIOROV THE RISK OF ACUTE CARDIOVASCULAR EVENTS IN SENIOR SPORTSMEN ČELKO Juraj 1, ŠIRILOVÁ Alica 2 1 Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne 2 Interná ambulancia, Trenčín ABSTRAKT Napriek dôkazom podporujúcim vplyv intenzívnej dlhodobej pohybovej aktivity na redukciu rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb a mortality, každé intenzívne cvičenie zvyšuje riziko akútnych kardiovaskulárnych príhod, čo sa označuje ako rizikový paradox cvičenia. Pre prevenciu akútnych kardiovaskulárnych príhod pri športe je rozhodujúca včasná diagnóza aterosklerózy koronárnych artérií. Pravidelné športovanie vo vyššom veku vedie k vytvoreniu kolaterál, ktoré čiastočne kompenzujú znížené zásobovanie aterosklerotickou koronárnou artériou. Tým sa oddiali vznik na ischemickej choroby srdca a akútna koronárna príhoda má ľahší priebeh. Preto športovci infarkt myokardu často prechodia. V článku sú uvádzané 3 kazuistiky seniorov, ktorí pri športe dostali infarkt myokardu s prítomnými klinickými príznakmi, napriek tomu navštívili lekára o 1 až 5 dní, z toho jeden peši a dvaja na bicykli. Pri vzniku akútnej koronárnej príhody je včasné privolanie záchrannej služby rozhodujúcim opatrením pre možnosť zníženia rozsahu poškodenia. Športovcov v seniorskom veku je potrebné upozorniť, že aj v prípade netypickej stenokardie trvajúcej dlhšie ako 10 minút nesmú čakať na spontánny ústup ťažkostí, ale majú volať záchrannú službu. Kľúčové slová: Rizikové faktory kardiovaskulárnych chorôb. Pohybová aktivita. Akútna kardiovaskulárna príhoda. Šport seniorov. ABSTRACT Despite the evidence supporting the impact of intense longterm physical activity on reduction of risk factors of cardiovascular diseases and mortality, any intense exercise increases the risk of acute cardiovascular events which is referred to as a risk paradox of exercise. For the prevention of acute cardiovascular events in sports an early diagnosis of coronary arteries atherosclerosis is critical. Regular engagement in sports in old age causes the formation of collaterals that partially compensate for the reduced supply through atherosclerotic coronary artery. This will delay the onset of coronary heart disease and the course of acute coronary event becomes milder. Therefore myocardial infarction in sportsmen is often not paid sufficient attention. The article lists three case reports of seniors who suffered myocardial infarction in sports with clinical symptoms present, nevertheless, they went to a doctor after 1 to 5 days, one of them went on foot and two on a bike. In case of acute coronary event an early call for emergency service is an essential measure that can reduce the extent of damage. Senior sportsmen need to be advised that even in the case of atypical stenocardia lasting longer than 10 minutes, they must not wait till the difficulty goes away spontaneously and call the emergency service. Key words: Cardiovascular disease risk factors. Physical activity. Acute cardiovascular event. Sporting seniors. ÚVOD Vplyvu športu na zdravie bolo venovaných veľa štúdií. U zdravých osôb môže pravidelná pohybová aktivita nízkej intenzity (3-5x týždenne) podstatne zlepšiť hodnoty kvality života a rizikové faktory kardiovaskulárnych chorôb (KVCH). Intenzívnejšia pohybová aktivita je spojená s redukciou rizikových faktorov KVCH a mortality u osôb s rôznymi chronickými chorobami. Pod ňou sa myslí energetický výdaj minimálne 1000 kcal za týždeň, avšak optimálna hodnota je bližšie k hodnote 2000 kcal za týždeň. Primeraná pohybová aktivita, či šport okrem priaznivých zdravotných účinkov tiež zvyšujú sebestačnosť v starobe a pôsobia proti depresii. Ak však počas pohybovej aktivity dôjde k akútnej kardiovaskulárnej príhode, alebo k úmrtiu, je z toho udalosť, ktorá sa ľahko dostáva do pozornosti. Týka sa to najmä úmrtí známych ľudí pri rekreačnom športe, čo bulvárne médiá umiestňujú na titulku, napríklad: Autor televíznych seriálov Jaroslav Dietl zomrel na infarkt pri tenise so synom pred očami manželky. Napriek dôkazom podporujúcim vplyv intenzívnej dlhodobej pohybovej aktivity na redukciu rizikových faktorov KVCH a mortality, každé intenzívne cvičenie zvyšuje riziko akútnych kardiovaskulárnych príhod, čo sa označuje ako rizikový paradox cvičenia (Thompson et al, 2007). Profesor Ludwig Prokop udával, že v Rakúsku zomrie pri tenise ročne 60 ľudí, pri horskej turistike viacnásobok tohto počtu. Austrian Alpin Club posudzoval súbor 8,5 milióna turistov, ktorí sa venujú niektorému z horských športov. Náhla srdcová smrť, t.j. do jednej hodiny od prejavov prvých príznakov, postihla v rakúskych horách v rokoch celkom 416 osôb. Terén, v ktorom sa postihnutí pohybovali, bol vo výškovom pásme m. Príčinou je kombinácia ICHS s nezvyklou záťažou alebo stresom, alebo dispozícia k vzniku maligných arytmií v kombinácii s námahou, stresom a chladom. Incidencia náhlej srdcovej smrti je vyššia vo veku nad 40 rokov. Zvýšené rizi- 11

12 ko nevzniká u mužov, ktorí pravidelne trénujú a sú na uvedené športy zvyknutí. V skutočnosti sa odhaduje, že len 4% - 17% infarktov myokardu u mužov má súvislosť s telesnou záťažou, oveľa nižší pomer je pozorovaný u žien (Goodman et al, 2013). Nižší pomer žien postihnutých uvedenými príhodami pri športe sa zdôvodňuje neskorším rozvojom ICHS a nižšou účasťou na intenzívnej pohybovej aktivite (Goodman et al, 2011). Akútne kardiovaskulárne príhody a mortalita počas športu, alebo bezprostredne po ňom sa však vyskytujú aj u ľudí, ktorí sa dlhodobo pravidelne venujú rekreačnému športu. Pomerne podrobne je spracovaný nárast akútnych kardiovaskulárnych príhod a mortality v súvislosti s maratónom (Running USA, 2008). Zvyšujúca sa popularita maratónu vedie nielen k vyššej celkovej účasti, ale aj k vyššiemu zastúpeniu bežcov vyššieho veku (Tunstall, 2007). U 95 % úmrtí počas športu u osôb starších ako 40 rokov sa zistila arterioskleróza, predchádzajúci, alebo akútny infarkt myokardu, avšak koronárna trombóza nebola vždy prítomná (Noronha et al, 2009). Z uvedených dôvodov včasná diagnóza KVCH zostáva limitujúcim faktorom pre prevenciu akútnych kardiovaskulárnych príhod a mortality (Franklin, 2005). Prítomnosť rizikových faktorov pomáha odhaliť tichú ischémiu u seniorov, ktorí sú bez subjektívnych ťažkostí. U diagnostikovaných KVCH má aj rehabilitácia lege artis vyššie riziko ako u iných chorôb. Incidencia urgentných stavov v počte hodín cvičenia na pacienta: zástava srdca: 1 na ; infarkt myokardu: 1 na ; fatálna príhoda:1 na V rámci sekundárnej prevencie u pacientov s ICHS, alebo iným aterosklerotickým ochorením, odporúča Európska kardiologická spoločnosť aeróbnu záťaž (chôdza, plávanie, bicyklovanie) počas minút 4-5x týždenne. Odporúčaná záťaž však neuspokojuje seniorov, ktorí pravidelne športujú a nemajú príznaky kardiovaskulárneho ochorenia. V prípade akútnej koronárnej príhody však často prichádzajú k lekárovi neskoro, čím premeškajú čas vhodný na zníženie rozsahu poškodenia myokardu. Kazuistika č. 1 Pacientka E. H., 66 ročná. Pravidelne športuje, v sezóne km na bicykli, ak je suchá zima, tak 15 km. V sobotu doobeda veľké upratovanie, potom išla trénovať na bicykli. Cestou sa dostavila bolesť za hrudnou kosťou, ktorú asi za 10 minút rozdýchala. V nedeľu od do 16. hod. bez ťažkostí lyžovala. V pondelok ráno sa v intervaloch dostavujú tlakové bolesti za sternom, vybrala sa k lekárovi na bicykli. Cestou stenokardie so zhoršeným dýchaním. Pri vstupe do ordinácie bolesť neudáva, len taká ťažoba. EKG: normotyp, PQ do 0,2, QRS nerozšírené, ST minidepresia V5-6, plochonegatívne T III, ploché AVF, negat. V1-4,bifázické V5. Obrázok 1 EKG z a zo OA: r hypertonická reakcia na záťaž. RA: Rodičia zomreli vo veku 74 rokov na NCMP, liečili sa na arteriálnu hypertenziu, brat zomrel ako 50 ročný na I.M., sestra mala VVCH srdca, mala 2 operácie, zomrela ako 55 ročná na srdcové zlyhanie. SA: dôchodkyňa, žije s manželom, nefajčiarka. Pacientka prevezená na JIS, kde na EKG potvrdené nové ST-T zmeny, bez odozvy kardiošpecifických enzýmov. TK: 110/80, P: 55/min., fcb- GLU: 5,5 mmol/l, s-chol: 4,94 mmol/l, s-tag: 0,71 mmol/l, TPHA test: negat. Aj napriek vyťaženej liečbe pretrvávajú recidivujúce bolesti na hrudníku, korešpondujúce s prehĺbenými zmenami v repolarizácii pri menšej fyzickej námahe, reagujúce na nitráty. Pacientka preložená za účelom koronarografického vyšetrenia na interné oddelenie NÚSCH k posúdeniu chorobných zmien koronárneho riečiska s perspektívou potreby event. invazívneho zákroku. Koronarografické vyšetrenie: Ľavá koronárna artéria: hlavný kmeň bpn., ramus interventricularis anterior už pred odstupom RD 1 sa cieva zužuje 12

13 do cca 40 %, za odstupom RD 1 je fokálna kritická stenóza. Pravá koronárna artéria: ostiálna stenóza do 50 %. Echokg: ĽK v diastole 41 mm, EF 60 %, bez lokálnych porúch kinetiky, bez hypertrofie, normálna diastolická funkcia. Prima vista na RIA % stenózy, naložený stent, PTCA balónom. Pri následnej ergometrii na vrchole submaxima verifikovaná len tichá ischémia, inferolaterálne pri hypertenznej reakcii. U pacientky kontrastoval výrazný nález na koronárnych artériách (dvojcievny postih, kritická stenóza na RIA), s dobrou funkciou myokardu a s minimálnym klinickým nálezom Kazuistika č. 2 Pacient M.K., bývalý športovec, t.č. šport rekreačne 1x týždenne sa konal podnikový turnaj v stolnom tenise vylučovacou formou. Pacient M.K. úspešne postupoval až do semifinále, kde pri hre náhle tupá bolesť s propagáciou do ľavej ruky. Maximum bolesti do hodiny, pacient užil Novalgin, do 3 hodín bolesť ustúpila. Slabšie spal, ráno bolesť len pri hlbšom nádychu. K obvodnej lekárke aj k internistovi išiel peši. EKG: ľavotyp, PQ do 0,2, QRS nerozš., QS III, avf, naznačená elevácia ST II, III, avf, T pretermin. negat. II, až negat. III, avf. OA: 7/2006 DM II. typu novodg., zahájená inzulinoterapia Ins Humalog 3-2-2, Humulin 3j o 21 hod. RA: otec zomrel na Ca stomatol., matka na Ca uteru, v rodine nemal nik DM. SA: ženatý, žije s manželkou, pracuje ako projektant, bývalý fajčiar. Pacient prevezený na JIS, kde prijatý ako subakútny I.M. inferiórny s ST eleváciami. TK: 120/70, P: 68/min. fcb-glu: 5,4...8,4 mmol/l, s-chol.: 5,2 mmol/l. TPHA test: negat. Echokg.: ĽK- nález hypokinézy spodnej steny a akinézy inferiórneho septa, prítomná diastolická dysfunkcia ľavej komory II typ, EF 55%. Ergometrické vyšetrenie: Subj. počas záťaže bez opresií na hrudníku, záťaž bola ukončená pre únavu nôh. Ergometria negatívna pre poinfarktovú koronárnu insuficienciu. Záver: Subakútny STEMI inferiórny Vyťažená antiischemická a kardioprotektívna liečba, pacient v ďalšom priebehu bez stenokardií. Hemodynamicky a tlakovo stabilizovaný prepustený do ambulantnej starostlivosti. Kazuistika č. 3 Pacient L.Š., 68 ročný, bývalý výkonnostný cyklista, ešte teraz bicykluje 30 km denne v noci naraz nemohol dýchať, noc presedel a prechodil, bolo mu zle. Ďalšie 2 noci relatívne dobre, potom opakovanie ťažkostí. Pre riešenie sociálnej situácie navštívil lekára, ktorý ho prehováral k liečbe na internom oddelení sa cítil horšie a na bicykli navštívil internú ambulanciu. Mal cyanotické pery a udával dyspnoe s ťažobou na hrudníku. EKG: SR, fr. 105/min., PQ do 0,2, QRS nerozš., QS V1-V6 s eleváciami T V1-V6, ploché T I, plochoneg. T avl. OA: u obvodného lekára bol pred 10 rokmi, mával vyšší tlak. RA: otec zomrel ako 65 ročný na Ca pľúc, bol chronický fajčiar, matka ako 72 ročná na Ca uteru. SA: rozvedený, býva sám, plánuje umiestnenie v domove dôchodcov. 4 mesiace nefajčí, predtým 30 rokov 20 cigariet denne. Pacient s 5-dňovou anamnézou nočnej kardiálnej astmy prevezený na JIS. TK: 120/80, P: 72/min., fcb-glu: 5,4 mmol/l, s- Chol: 5,32 mmol/l, s-hdl chol: 0,88 mmol/l, s- TAG: 1,44 mmol/l. RTG hrudníka 13.9.: rozšírený tieň srdca, akcentované hily bilat., zvýraznená hilová kresba. RTG hrudníka 19.9.:ústup známok stázy. Echokg: akinéza anteroseptoapikálne, aj laterálne segmenty, EF 25%, diastol. dysfunkcia, mitrálna insuf., trikuspidálna insuf., pulmonálna insuficiencia. Záver: Subakútny STEMI prednej steny, Killip- Kimball II V úvode prítomné známky globálnej kardiálnej insuficencie, prevažne maloobehovej, pri liečbe zlepšenie stavu a RTG nálezu. Pacient v zlepšenom stave, kardiopulmonálne rekompenzovaný, tlakovo stabilizovaný, prepúšťaný do domácej starostlivosti. DISKUSIA A ZÁVER Pravidelné športovanie vo vyššom veku vedie k vytvoreniu kolaterál, ktoré čiastočne kompenzujú znížené zásobovanie aterosklerotickou koronárnou artériou. Tým sa oddiali vznik ICHS a akútna koronárna príhoda má ľahší priebeh. Preto športovci infarkt myokardu často prechodia. Spoločným menovateľom z uvedených kazuistík je podcenenie klinických príznakov akútnej koronárnej príhody, čo neumožňuje nasadiť adekvátnu liečbu. Napr. 13

14 pacientka E.H.: s takou maličkosťou som nechcela obťažovať lekára, príchod do ambulancie internistu s infarktom peši, alebo na bicykli. Všetci mali rizikové faktory ICHS. Včasná diagnóza ochorenia na základe rizikových faktorov a záťažového testu je limitujúcim faktorom pre prevenciu akútnych kardiovaskulárnych príhod. Pri ich vzniku je včasné privolanie záchrannej služby rozhodujúcim opatrením pre možnosť zníženia rozsahu poškodenia. Smernice Amerického kolégia športovej medicíny (Whaley, 2006) a Americkej kardiologickej spoločnosti (Fletcher et al, 2001) požadujú vykonať záťažový test u osôb považovaných za mierne rizikové. Tieto smernice vychádzajú zo stúpajúcej prevalencie KVCH v populácii. Záťažový test nevyžadujú u mužov a žien mladších 45 a 55 rokov, ak nemajú rizikové faktory KVCH. Záťažový test by mal byť zvážený po dosiahnutí vyššie uvedeného veku, ak je prítomný jeden rizikový faktor. V prípade dvoch a viacerých rizikových faktorov je absolvovanie záťažového testu nevyhnutné. Súčasťou prevencie má byť aj dodržiavanie tréningového režimu. Zníženiu perfúzie a sekundárnej ischémie po skončení intenzívneho cvičenia sa má predísť pomalou chôdzou, alebo bicyklovaním až do upokojenia obehu, čo zabezpečuje návrat krvi svalmi dolných končatín. U zjavne zdravých jedincov bez prítomnosti rizikových faktorov je riziko výskytu nepriaznivých kardiovaskulárnych príhod v súvislosti s pohybovou záťažou extrémne nízke. Pri negatívnom klinickom náleze a záťažovom teste by nemali seniori pri tréningu prekračovať submaximálnu záťaž. Tréning má byť aeróbny, do celkovej záťaže je potrebné započítať všetky aktivity v uvedenom dni (aj namáhavé domáce práce). Športovcov v seniorskom veku je potrebné upozorniť, že aj v prípade netypickej stenokardie trvajúcej dlhšie ako 10 minút, nesmú čakať na spontánny ústup ťažkostí, ale majú volať záchrannú službu. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV DE NORONHA, S. V., SHARMA, S., PAPADA- KIS, M., DESAI, S., SHYTE, G., SHEPPARD, M. N., Aetiology of sudden cardiac death in athletes in sthe United Kingdom: a pathological study. Heart 2009; 95 (17): FLETCHER, G. F., BALADY, G. J., AMSTER- DAM, E. A., CHAITMAN, B., ECKEL, R., FLEG, J. et al.: Exeriose standards for testing and training: a statement for healthcare professionals from the American Heart Association. Circulation 2001; 104 (14): FRANKLIN, B. A.: Cardiovascular events associated with exercise. The risk-protection paradox. J Cardiopulm Rehabil 2005; 25 (4): GOODMAN, J., THOMAS, S., BURR, J. F.: Cardiovascular risks of physical activity in apparantly healthy individuals. Can Fam Physician January; 59 (1): GOODMAN, J., THOMAS, S., BURR, J. F.: Evidence-based risk assessment and recommendations for exercise testing and physical activity clearance in apparently healthy individuals. Appl Physiol Nutr Metab 2011; 36 (Suppl 1) S RUNNING USA Road Running Information Centre. Trend and demographics Road running Information Centre; 2008 THOMPSON, P..D., FRANKLIN, B. A., BALA- DY, G. J., BLAIR, S. N., CORRADO, D., ESTES, N. A. et al. Exercise and acute cardiovascular events: placing risks into perspective: a scientific statement from The American Heart Association Council on Nutrition, Physical activity, and Metabolism and the Council on Clilnical Cardiology. Circulation 2007; 115 (17): TUNSTALL PEDOE DS. Marathon cardiac deaths: the London experience. Sports Med 2007; 37 (4-5): WHALEY, M.H., editor., editor. ACSM s guidelines for exercise testing and prescription. 7th ed. Philadelphia, PA: Lippincott Wiliams & Wilkins;

15 VYUŽITÍ SVALOVÉHO DYNAMOMETRU PŘI VERTEBROGENNÍCH OBTÍŽÍCH THE USE OF MUSCLE DYNAMOMETER IN CASE OF BACK PAIN MALÁTOVÁ Renata, PSALMAN Vladimír, VOBR Radek Katedra tělesné výchovy a sportu, Pedagogická fakulta, Jihočeská Univerzita v Českých Budějovicích, Česká republika ABSTRAKT Cílem práce bylo zjistit stav hlubokého stabilizačního systému páteře (HSSP). Byl vybrán test leh-sed opakovaně z testové baterie UNIFITTEST 6-60 a brániční test. Jednotlivé testy byly měřeny svalovým dynamometrem, zdokonalenou třetí verzí. Svaly stabilizačního systému tvoří jednu funkční jednotku a dysfunkce pouze jediného svalu způsobuje dysfunkci celého systému, proto předpokládáme, že za fyziologické situace bude poměr zapojení přímého břišního svalu i příčného břišního svalu shodný. Výzkumu se zúčastnilo 45 zdravých žen. Výsledky měření byly statisticky zpracovány. Byla prokázána nedostatečná přední stabilizaci páteře u sledované skupiny. V klasickém vyhodnocení testu leh-sed, z testové baterie UNIFITTEST byla skupina celkově mírně podprůměrná. Klíčová slova: Svalový dynamometr. Hluboký stabilizační systém páteře. Břišní svaly. Bolest. Bederní páteř. ABSTRACT The aim of this study was to take the condition of deep stabilizing spine system (DSSS). There was chosen sit-up test from testing battery UNIFITTEST 6-60 and diaphragm test. Individual tests were measured with muscle dynamometer, the third version. Because muscles of DSSS form one functional unit and dysfunction of only one muscle makes dysfunction of the whole system. We suppose that the proportion of engagement of musculus rectus abdominis and musculus transversus abdominis will be constant. 45 healthy women took part in the research. The results of measurement were statistically processed. There was proved the underaction ventral stabilization of spine at monitored subjects. The evaluation of the sit-up test, from the test battery UNIFITTEST, the group was generally slightly below average. Key words: Deep stabilizing spine system. Muscular dynamometer. Abdominal muscles.low back pain. Strengthening. ÚVOD S pojmem bolesti zad se dnes setkáváme stále častěji. S tímto typem bolestí se během svého života setká přibližně 85% veškeré populace. Můžeme říci, že tato problematika nabývá charakteru celosvětové epidemie. Každý pátý Evropan trpí bolestmi hlavy, zad a kloubů. Lékaři odhadují, že bolestmi zad a kloubními obtížemi trpí okolo 39 milionů Evropanů, přičemž do roku 2020 očekávají, že se tento počet zdvojnásobí (Hnízdil, Šavlík & Beránková, 2005). Každý lidský organismus je složitý systém, ve kterém jsou jednotlivé podsystémy hierarchicky uspořádány. Jednotlivé prvky tohoto systému vzájemně vytváří nekonečné množství vazeb a tím určují vlastnosti celku. Mechanickým projevem svalové činnosti je kontrakce svalu, která je výsledkem kooperace jednotlivých systémů organismu, které pracují vždy jako jeden celek. Za normálních podmínek je tonus svalů naprotilehlých stranách kloubů v takovém poměru, aby bylo zajištěno účelné a správné držení příslušného segmentu těla. Hovoříme o svalové rovnováze. Každé porušení svalové rovnováhy může způsobit v různých časových intervalech potíže a bolestivé stavy. Bolest v zádech je popisována jako jeden z nejběžnějších a podstatných muskuloskeletálních problémů v USA (Natarajan a kol., 2008). Bonetti a kol. (2005) uvádí, že samotná bolest v kříži nebo s ischialgickou propagací postihuje přibližně 80% populace alespoň jednou za život. Vertebrogenní poruchy vznikají na základě nefunkčního systému stabilizace páteře. Stabilizační funkce svalů u vertebrogenních obtíží je studována již řadu let Cresswell a kol. (1992), Cresswell a kol. (1994), Deyo (2004), Gracovetsky a kol. (1985), Hides a kol. (1996), Hodges (1996), Hodges a Richardson (1996), Hodges a Gandevia (2000), Philips a kol. (2008) a jiní. Držení těla, dle Koláře et al. (2009) postura, je aktivní držení segmentů těla proti působení zevních sil, ze kterých dominuje tíhová síla. Dochází ke svalové aktivitě, která je řízená centrálním nervovým systémem (Vařeka, 2002). Jsou známa různá kritéria hodnocení postury. Podle Bursové (2005) je vzpřímený stoj výsledkem naší individuální posturální funkce zajištující zaujetí a udržení vzpřímené polohy těla vůči měnícím se podmínkám v gravitačním poli a tím je umožněn specifický lidský pohyb. Dále uvádí, že správné držení těla je v období dětství a dospívání jedním z ukazatelů zdraví dětí. U školní mládeže je vadné 15

16 držení těla tak časté, že bývá řazeno mezi civilizační nemoci. Kolář (1996) uvádí, že vzpřímené postavení, které si musí každý jedinec po narození osvojovat, je výsledkem reflexních dějů, které vznikají v centrální nervové soustavě na základě vrozených, geneticky daných pohybových vzorců. Podmínkou tohoto děje je určitá pohybová stimulace, která zajišťuje upevnění reflexních vazeb. Výsledkem je individuální posturální stereotyp vzpřímeného držení těla. Z hlediska posturálních funkcí Kolář (2006, 2007) dále hodnotí držení těla (ideální posturu) na základě biomechanických, anatomických a neurofyziologických funkcí a zdůrazňuje, že propojení těchto funkcí je nutné chápat v kontextu motorického (morfologického) vývoje. Hošková a Matoušová (2005) popisují vzpřímené držení těla jako individuální posturální program, který vznikl během pohybového vývoje daného jedince a je výsledkem složitých posturálních reflexů. Charakterizují ho jako způsob adaptace jedince na zemskou tíži, kterou je nutno posuzovat individuálně. Proces udržování vzpřímeného držení těla vyžaduje souhru všech zainteresovaných svalů. Při vertebrogenních obtížích je třeba sestavit cílený kompenzační program. K dosažení požadovaného efektu zvoleného kompenzačního cvičení je nutné vycházet z fyziologických poznatků o pohybovém systému, aby nedošlo k nesprávnému zatěžování během kompenzace. Pro obnovení svalové rovnováhy během kompenzačního cvičení nejprve normalizujeme poměry v periferních strukturách pohybového aparátu (uvolněním a protažením zkrácených svalů a posílení svalů oslabených). Následně provedeme edukaci fyziologického (správného) způsobu provádění daného pohybu (Kabelíková a Vávrová, 1997). Reedukace posturálního programu je podle Véleho (1995) velmi složitý a dlouhodobý proces, který přeprogramuje již zafixované většinou nesprávné držení. Během pohybu je velmi důležitá koordinace mezi svaly vykonávající pohyb. Ta je zajištěna pomalým prováděním pohybu, který je neustále pod volní kontrolou a je možné ho kdykoliv zastavit (Kabelíková a Vávrová, 1997). Důležité je provádět kompenzační cvičení v souladu s dechem. Kabelíková a Vávrová (1997) uvádí, že u většiny svalů dochází ke zvyšování napětí při nádechu a naopak snížení napětí při výdechu. Véle (2007) uvádí, že mezi dechovým a posturálním svalstvem jsou oboustranné vzájemné vztahy. Jednotlivé skupiny svalů pracují ve vzájemné souhře. Pokud chceme upravit držení těla, musíme upravit i dýchací pohyby. Vertebrogenní bolesti souvisí s poruchou v oblasti páteře. Mají většinou etiologii funkční bez výraznějšího objektivního nálezu. Nejčastěji je nalézáme v oblasti krční a bederní. Příčinou vzniku zmíněných bolestí bývá nezvyklá či nadměrná fyzická zátěž, jednostranná fyzická zátěž, dále pak přetížení v důsledku vadného držení těla nebo nevhodného pohybového stereotypu. Jedná se tedy o exogenní přetížení pohybové soustavy, které charakterizuje typický obraz svalové nerovnováhy v podobě dolního nebo horního zkříženého syndromu. Jedná se o funkční poruchu pohybového systému projevující se změnami ve tvaru těla, které lze, na rozdíl od skutečných deformit nebo ortopedických vad, odstranit tělesným (kompenzačním) cvičením. Stabilizace páteře je považována za předpoklad stability osového skeletu a ochrany před přetížením. Podrobnější rozbor přinesl Panjabi (1992) počátkem devadesátých let. Stabilizace páteře znamená schopnost udržet klidové seskupení páteře jako celku, které je dané tvarem obratlů a zakřivením páteře. Stabilizace páteře je zajištěna svalovou souhrou, neboli zpevněním páteře během všech pohybů. Svaly zajišťující stabilizaci páteře jsou aktivovány i při jakémkoliv statickém zatížení, tj. stoji, sedu apod. Změny zapojení svalů do stabilizace jsou jedním z hlavních důvodů vzniku vertebrogenních obtíží. Velmi často bývá porušena svalová souhra řízená centrálním nervovým systémem. Zjednodušeně to znamená to, že cvičenec při pohybu využívá nadměrné svalové síly a větší počet svalů, než je při cíleném pohybu třeba. Vznikají tak vnitřní síly, které značně přetěžují pohybové segmenty (Kolář a Lewit, 2005). Na stabilizaci páteře se podílí hluboký stabilizační systém páteře, který je tvořen břišními svaly, paravertebrálními svaly, svaly pánevního dna a bránicí. Nejedná se o samostatné funkce jednotlivých svalů systému, ale o svalovou synergii fungující jako celek, který hraje zásadní roli pro statiku páteře. Poruchy svalové stabilizace páteře jsou významným etiopatogenetickým faktorem vzniku bolestí zad, ale i celé řady jiných poruch (Kolář a Lewit, 2005). Oslabené břišní svaly jsou přítomny u lidí s bolestí v bederní části páteře, to 16

17 může být upraveno tréninkem těchto svalů. Izolované posilování hlubokých břišních svalů odděleně od ostatních svalů trupu je nutné v počáteční fázi tréninku, aby se zlepšilo načasování aktivace posilovaných svalů a redukovaly se příznaky a návrat bolesti v bederní páteři (Hall et al., 2007). I další autoři poukazují (Urquhart et al., 2005; McCook et al., 2007) na souvislost mezi stavem břišních svalů, stabilizací páteře a bolestí v bederní části páteře. Pro stabilizaci páteře je velmi důležité, aby došlo k jejímu zpevnění v úseku bederní páteře. Na této stabilizaci se podílí všechny svaly hlubokého stabilizačního systému a je nutné, aby při zvyšování intraabdominálního tlaku došlo k souhře mezi bránicí a břišními svaly, které zajišťují přední stabilizaci páteře, a jejich protihráči zádovými svaly. Při správné funkci břišní stěny má zvýšení intraabdominálního tlaku pozitivní vliv na stabilitu bederní páteře (Janura a Míková, 2003). Bederní páteř se zpevňuje a snižuje se vliv vnější zátěže. Při nedostatečném zpevnění břišní stěny má zvýšení intraabdominálního tlaku spíše negativní účinky. Břišní stěna se vyklenuje a je následována jak vnitřními orgány, tak i páteří. Tento posun směrem dopředu způsobuje změnu těžiště a následný nárůst momentu působící tíhové síly. To pak klade zvýšené nároky na bederní vzpřimovače trupu. Současně při posunu bederní páteře dopředu (zvětšení bederní lordózy) dochází k zešikmení těla obratle vzhledem k horizontále. Zvětšuje se namáhání meziobratlové ploténky ve smyku, při kterém je ploténka méně odolná v porovnání s jejím stlačováním. Dále se zvyšuje napětí stabilizujících vazů (Janura a Míková, 2003). Optimální klidové napětí břišních svalů s odpovídající silovou úrovní je velice důležité. Podílí se na fyziologickém postavení pánve a tím vytváří podmínky pro správné zapojování svalových skupin v průběhu pohybu, zajišťuje správnou polohu vnitřních orgánů. Výrazně se podílí na kvalitě dechových funkcí (Bursová, 2005). Dechové pohyby probíhají podvědomě automaticky podle potřeby oxidativních pochodů. Jsou řízeny autonomním nervstvem. Současně jsou vědomě kontrolovány při řeči a zpěvu (Velé, 2003). Břišní svaly jsou svaly výdechové, proto se koncentrická fáze posilovacích cviků vždy provádí s výdechem (Tlapák, 2007). Posturální funkci bránice dokázal již Skládal, který pozoroval posturální reakci bránice podmíněnou rychlým postavením se na špičky. Během tohoto pokusu došlo při poklesu bránice k výraznému zvýšení její elektrické aktivity a tím k nádechu. Tuto odpověď nazval posturální reakcí. Prudký vzestup na špičky odpovídá startovací reakci při běhu či skoku (Skládal, 1976). Bránice je schopna posturální funkce pouze nepřímo, přes břišní dutinu. Úlohu předního stabilizátoru může břišní dutina plnit za aktivace bránice a pánevního dna (Lewit, 1999). Na stabilizaci trupu se podílí navíc i ostatní svalstvo: svaly břišní stěny a bederní páteře. Jsou-li všechny tyto svaly v rovnováze, zajišťují stabilitu celé této oblasti (Vařeková, 2000). Cílem práce bylo, na základě výše uvedených poznatků, zjistit stav hlubokého stabilizačního systému páteře (HSSP) a to pomocí standardně používaného testu leh-sed opakovaně z testové baterie UNIFITTEST 6-60 (Měkota et al., 2002), jedná se o test dynamické, vytrvalostně silové schopnosti břišního svalstva a bedrokyčlostehenních flexorů. A pomocí specifického testu brániční test (Kolář a Lewit, 2005), který sleduje schopnost jedince vědomě aktivovat HSSP jako celek. Průběh obou testů byl u každého jedince změřen pomocí svalového dynamometru SD02 (Malátová et. al., 2007; Malátová et. al., 2008; Malátová a Dřevikovská, 2009; Malátová, Rokytová a Štumbauer, 2013). Na základě skutečnosti, že svaly hlubokého stabilizačního systému páteře tvoří jednu funkční jednotku, předpokládáme, že za fyziologické situace výsledky zvolených testů prokážou shodný poměr zapojení přímého břišního svalu i příčného břišního svalu. SOUBOR A METODY Soubor Měřili jsme 45 probandů. Byly to zdravé ženy, průměrný věk 21,6 let. Jednalo se o záměrný výběr. Metody Měření zvolených testů jsme prováděli svalovým dynamometrem. Místo pro správné umístění dotykových ploch svalového dynamometru SD02 bylo nutné nejprve palpačně vyhledat. Svalový dynamometr byl upevněn na probanda pomocí popruhů. Nejprve byl prováděn brániční test (test 1). Požadujeme, 17

18 aby proband provedl v kaudálním postavení hrudníku (předozadní osa spojující zadní kostofrénický úhel a pars sternalis bránice je nastavena horizontálně) protitlak s roztažením dolní části hrudníku. Během vyšetření zůstává páteř celou dobu v napřímeném držení, nesmí se flektovat v hrudní oblasti. Dolní oblouk žeber se posouvá kaudálním směrem (Kolář a Lewit, 2005). V místech dotykových ploch nastává aktivace, rozšiřuje se obvod pasu a vzniká tlak na dotykové plochy svalového dynamometru. Tímto testem hodnotíme schopnost aktivovat svaly hlubokého stabilizačního systému páteře společně v koordinaci s bránicí, břišními svaly a svaly pánevního dna. V dorzální části jsme silové senzory umístili pod dolními žebry na rozhraní regio lumbalis a regio lateralis, tj. laterálně od zevní hrany m. guadratus lumborum. Na ventrální straně jsme silové senzory umístili na horní a dolní část přímého břišního svalu. Probanda jsme instruovali, aby v kaudálním postavení hrudníku provedl nádech a současně s výdechem provedl protitlak na všechny dotykové plochy svalového dynamometru tak, aby došlo k roztažení dolní části hrudníku a provedl výdrž v zapojení svalů. Tento test proband prováděl opakovaně po dobu 60sekund. Během testu dochází ke statickému zatížení svalů HSSP. Testem vyšetřujeme, jak je proband schopen aktivovat bránici v souhře s aktivitou břišního lisu a pánevního dna. Dále byl prováděn test leh-sed opakovaně (test 2) z testové baterie UNIFITTEST 6-60 po dobu jedné minuty (Měkota et al., 2002). Proband byl instruován, aby zaujal základní polohu leh na zádech pokrčmo (úhel 90 stupňů, vzdálenost chodidel cm), paže skrčil vzpažmo zevnitř, ruce v týl, lokty se dotýkaly podložky. Druhá osoba fixovala chodidla u podložky. Proband na povel prováděl co nejrychleji opakovaně sed-leh s cílem dosáhnout maximálního počtu cyklů za dobu 60 sekund. Výsledky měření, respektive signály ze všech čtyř silových senzorů byly přes USB rozhraní převáděny do Notebooku jak u testu 1, tak u testu 2. Data importována do EXCELu a připravena pro statistické vyhodnocení. Pro srovnání mezi hodnotami získanými testem 1 a testem 2 byl použit jednak párový t-test (normální rozložení dat bylo ověřeno Lillieforsovým testem). Vzhledem k nižšímu počtu subjektů v souboru byl pro porovnání hodnot použit také Wilcoxonův test pro dva závislé výběry. Shodnost poměrů zapojení břišních svalů při dynamické a statické zátěži byla ověřena testem χ 2 dobré shody). Za statisticky signifikantní bylo považováno p < 0,05. Subjekty byly samy sobě kontrolou. VÝSLEDKY V klasickém vyhodnocení testu leh-sed, z testové baterie UNIFITTEST podle standardizace Měkoty a kol. (2002), byla skupina celkově mírně podprůměrná (2,64 bodu). 40% probandů dosáhlo podprůměrných hodnot, 35,6% probandů bylo průměrných a 24,4% bylo nadprůměrných. Pro statistické vyhodnocení bylo přístrojem SD02 zaznamenáno 6002 signálů za 60 sekund na každé sondě při jednotlivých testech. Při statickém zatížení svalů HSSP (test 1) bylo u probandů naměřeno průměrné úsilí 3,1 kg/60s. Přímý břišní sval se podílel 58,9% (horní část svalu 42,6% a dolní část 16,4%) a příčný břišní sval byl zapojen 41,1% (levá část 15,1% a pravá část 26%). Během prvního testu subjekt 33 vyvinul nejnižší průměrné úsilí 0,1 kg/60s, maximální průměrné úsilí vyvinul subjekt 40 a to 11,5 kg/60s. Při dynamickém zatížení svalů HSSP (test 2) bylo u probandů naměřeno průměrné úsilí 4,25 kg/60s. Přímý břišní sval se podílel 61,7% (horní část svalu 45,4% a dolní část 16,3%) a příčný břišní sval byl zapojen 38,3% (levá část 20,7% a pravá část 17,6%). Během druhého testu Proband 17 vyvinul nejnižší průměrné úsilí 0,2 kg/60s, maximální průměrné úsilí vyvinul proband 41 a to 11,3 kg/60s. Předpoklad, že přímý a příčný břišní sval budou zapojeny při statickém a dynamickém zatížení ve shodném poměru, nebyl vyvrácen. Porucha funkce HSSP projevuje jak při dynamické, tak při statické práci. 18

19 1a 1b Obrázek 1 Znázornění průběhu testu 1(1a) a testu 2 (1b) u subjektu 40, kde první křivka shora zaznamenává zapojení L/P oblasti bederní páteře za pomocí aktivace musculus transversus abdominis po dobu 60 sekund. Druhá křivka shora zaznamenává zapojení L/P oblasti bederní páteře za pomocí aktivace musculus transversus abdominis po dobu 60 sekund. Třetí křivka shora zaznamenává zapojení dolní části musculus rectus abdomins po dobu 60 sekund a čtvrtá křivka shora zaznamenává zapojení horní části musculus rectus abdomins po dobu 60 sekund. 2a 2b Obrázek 2 Znázornění průběhu testu 1(2a) a testu 2 (2b) u subjektu 32, kde první křivka shora zaznamenává zapojení L/P oblasti bederní páteře za pomocí aktivace musculus transversus abdominis po dobu 60 sekund. Druhá křivka shora zaznamenává zapojení L/P oblasti bederní páteře za pomocí aktivace musculus transversus abdominis po dobu 60 sekund. Třetí krivka shora zaznamenává zapojení dolní části musculus rectus abdomins po dobu 60 sekund a čtvrtá křivka shora zaznamenává zapojení horní části musculus rectus abdomins po dobu 60 sekund. DISKUSE Optimální, spíše však vyšší úroveň motorické výkonnosti a fyzické zdatnosti je významnou hodnotou v životě člověka, protože prokazatelně přispívá k jeho kvalitě (Měkota et al., 2002). Podle UNIFITTESTu (Měkota et al., 2002), test sed-leh opakovaně, je skupina celkově mírně podprůměrná. Test sed-leh opakovaně (test 2) byl vybrán záměrně. Jedná se o terénní test, který je v tělovýchovné praxi hojně používán. Test hodnotí silově-vytrvalostní schopnosti břišního svalstva, nepřímo ukazuje na úroveň silových předpokladů břišních svalů a tonických flexorů kyčelních kloubů, které se hyperaktivně zapojují do pohybu. Tuto skutečnost je třeba brát v úvahu u lidí se zvětšenou bederní lordózou a se slabým břišním svalstvem (Měkota et al., 2002). Opakované sedylehy s fixací chodidel u podložky nepříznivě zatěžují bederní část páteře. Flexe trupu má být provedena bez účasti pánve. Pohyb pánve a překlápění provádí bedrokyčlostehenní sval, který se zkracuje místo aby plnil funkci ohýbače. Při posilování v nesprávné stabilizační poloze posilujeme právě ohýbače kyčle a bederní části páteře (Jarkovská a Jarkovská, 2005) místo posilování břišních svalů. Měření svalovým dynamometrem ukázalo, že při testu 1 tak i testu 2 se nejvýrazněji zapojuje horní část při měření nad přímým břišním svalem, dále se významně zapojí pravá část při měření nad příčným břišním svalem a nejméně jsou zapojeny spodní část při měření nad přímým břišním svalem a levá část při měření nad příčným břišním svalem. Stanovená hypotéza, kde jsme předpokládali na základě faktu, že HSSP je jedna funkční jednotka, proto budou přímý i příčný břišní sval zapojen ve stejném poměru, nebyla vyvrácena, přesto při správném provedení testu 1 by měla být aktivita 19

20 horní části, při měření nad přímým břišním svalem, eliminována. Pohyb by měl být proveden tak, aby bránice pracovala v koordinaci s břišními svaly a svaly pánevního dna. Bránice rovnoměrně stlačuje vnitřní orgány do břišní dutiny a pánve, dochází ke zvýšení intraabdominálního tlaku. V břišní dutině se společně s vnitřními orgány vyskytuje viskózní tekutina, která při stlačení expanduje. Při správném provedení je expanze břišní dutiny rovnoměrná. Při dysfunkci nedochází k expanzi dozadu laterálně díky zkrácení quadratus lumborum, není zapojena základní stabilizace. U vertebrogenních poruch je největším problémem insuficience přední stabilizace páteře a naopak převaha extenční aktivity povrchových zádových svalů (Kolář, 2007). Svalový dynamometr SD02 je ojediněle schopen hodnotit koordinaci zapojení těchto svalů a sílu expanze břišní dutiny, díky rozmístění dotykových senzorů na více místech těla. Z toho vyplývá, že brániční test (test 1) probandi neprovedli správně, že neumí aktivovat svaly hlubokého stabilizačního systému páteře, proto můžeme říci, že ani test 2 nebyl proveden správně, protože probandi nebyli schopni zaujmout správnou výchozí polohu. Jestliže proband není schopen kontrolovat aktivaci bránice spolu s laterální skupinou břišních svalů, tak nedochází k dostatečné přední stabilizaci páteře. Důsledkem je přetěžování dolní bederní části páteře s nadměrnou aktivací paravertebrálních svalů. Jedná se o funkční poruchu břišního lisu (Kolář a Lewit, 2005). Při testu 1 bylo zapojení pravé a levé části laterálních břišních svalů odlišné (výrazněji se zapojila pravá část) od testu 2 (výrazněji se zapojila levá část). Celkově se pravá část laterálních břišních svalů během testování zapojila aktivněji. To poukazuje na výskyt svalových dysbalancí v oblasti bederní části páteře u testované skupiny. Stabilita páteře je závislá na nejhlouběji uložených zádových svalech s krátkými snopci, které zajišťují stabilitu segmentu. Povrchové zádové svaly zajišťují stabilitu celého sektoru (Dylevský, 2006). Na základě získaných výsledků testem 1 (brániční test), kdy jak již bylo zmíněno aktivita horní části přímého břišního svalu měla být eliminována, můžeme konstatovat, že celkově se u testovaných osob vyskytuje nedostatečná přední stabilizace páteře. Během bráničního testu, při zvýšení intraabdominálního tlaku, byla celkově expanze břišní dutiny dozadu laterálně při měření svalovým dynamometrem o 23,4% menší než expanze břišní dutiny ventrálně dopředu. ZÁVĚR Z výsledků experimentu je zřejmé, že test sed-leh opakovaně z testové baterie UNIFITTEST podá určitou informaci o kondici břišních svalů, ale neodhalí nedostatečnou přední stabilizaci páteře a poruchu funkce HSSP. Svalovým dynamometrem lze objektivně vyšetřit stav HSSP. Díky dynamometru můžeme i kontrolovat účinnost sestaveného kompenzačního programu, který vede ke zlepšení zdravotního stavu jedince, popřípadě lze na základě měření účelně měnit cílená cvičení. SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZŮ BONETTI, M., FONTANA, A., COTTICELLI, B., VOLTA, G.D., GUINDANI, M., LEONARDI, M. Intraforaminal O(2)-O(3) versus periradicular steroidal infiltrations in lower back pain: randomized controlled study. AJNR Am J Neuroradiol. 5, 2005, p CRESSWELL, A.G, GRUNDSTROM, H., THORSTENSSON, A. Observations on intraabdominal pressure and patterns of abdominal intra-muscular activity in man. Acta Physiol Scand. 4, 1992, p CRESSWELL, A.G, ODDSSON, L, THOR- STENSSON, A. The influence of sudden perturbations on trunk muscle activity and intraabdominal pressure while standing. Experimental Brain Research. 2, 1994, p DEYO, R. A. Treatments for back pain: can we get past trivial effects? Ann Intern Med. 12, 2004, p GRACOVETSKY, S., FARFAN, H., HELLEUR, C. The Abdominal Mechanism. Spine. 4, 1985, p HENDL, J. Přehled statistických metod zpracování dat: analýza a metaanalýza dat. 2. opravené vyd. Praha: Portál, 2006, s HIDES, J.A., RICHARDSON, C.A., JULL G.A. Multifidus muscle recovery is not automatic after resolution of acute, first-episode low back pain. Spine 21, 1996, p HNÍZDIL J., ŠAVLÍK J., BERÁNKOVÁ B. Bolesti zad: mýty a realita. Triton: Praha, HODGES, P.W. Is there a role for transversus abdominis in lumbo-pelvic stability? Manual Therapy. 4, 1999, p

21 HODGES, P.W., GANDEVIA, S.C. Activation of the human diaphragm during a repetitive postural task. Journal of Physiology. 1, 2000, p HODGES, P. W, RICHARDSON, C. Inefficient muscular stabilization of the lumbar spine associated with low back pain. A motor control evolution of transversus abdominis. Spine. 21, 1996, p HOŠKOVÁ, B., MATOUŠOVÁ, M. Kapitoly z didaktiky zdravotní tělesné výchovy pro studující FTVS UK. Praha: Universita Karlova v Praze, JANURA, M., MÍKOVÁ, M. Využití biomechaniky v kineziologii. Rehabilitace a fyzikální lékařství. 1, 2003, s JARKOVSKÁ, H., JARKOVSKÁ, M. Posilování s vlastním tělem 417krát jinak. Praha: Grada publishing, 2005, s KABELÍKOVÁ, K., VÁVROVÁ, M. Cvičení k obnovení a udržení svalové rovnováhy. Praha: Grada Publishing, KOLÁŘ, P. Význam vývojové kineziologie pro manuální medicínu. Rehabilitace a fyzikální lékařství. 4, 1996, KOLÁŘ, P., LEWIT, K. Význam hlubokého stabilizačního systému v rámci vertebrogenních obtíží. Neurologie pro praxi. 5, 2005, s KOLÁŘ, P. Vertebrogenní obtíže a stabilizační funkce páteře - diagnostika. Rehabilitace a fyzikální lékařství. 4, 2006, s KOLÁŘ, P. Vertebrogenní obtíže a stabilizační funkce páteře - terapie. Rehabilitace a fyzikální lékařství. 1, 2007, s KOLÁŘ, P. et al. Rehabilitace v klinické praxi. Praha: Galén, MALÁTOVÁ, R., PUČELÍK, J., ROKYTOVÁ, J., KOLÁŘ, P. The objectification of therapeutical methods used for improvement of the deep stabilizing spinal system. Neuro Endocrinol Lett. 3, 2007, p MALÁTOVÁ, R., PUČELÍK, J., ROKYTOVÁ, J., KOLÁŘ, P. Technical means for objectification of medical treatments in the area of the deep stabilisation spinal system. Neuro Endocrinol Lett. 1, 2008, p MALÁTOVÁ, R., DŘEVIKOVSKÁ, P. Testing procedures for abdominal muscles using the muscle dynamometer SD02. Proc. IMechE Part H: J. Engineering in Medicine. 8, 2008, p MALÁTOVÁ, R., ROKYTOVÁ, J., ŠTUMBAUER J. The use of muscle dynamometer for correction of muscle imbalances in the area of deep stabilising spine systém. Proc Inst Mech Eng H August;227(8): MĚKOTA, K., KOVÁŘ, R., CHYTRÁČKOVÁ, J., GAJDA, V., KOHOUTEK, M., MORAVEC, R. Unifittest (6-60): příručka pro manuální a počítačové hodnocení základní motorické výkonnosti a vybraných charakteristik tělesné stavby mládeže a dospělých v České republice. Praha: FTVS UK, 2002, s. 65. NATARAJAN, R. N., WILLIAMS, J. R., LAVENDER, S. A., AN, H. S., ANDERSSON, G. B. Relationship between disc injury and manual lifting: aporoelastic finite element model study. Proceedings of the I MECH E Part H-Journal of Engineering in Medicine. 2, 2008, p PANJABI, M. M. The stabilizing system of the spine. Part 1. Function, dysfunction, adaptation and enhancement. The stabilizing system of the spine. Part 2. Neutral zone and instability hypothesis. Journal Spinal Disorders. 5, 1992, p and PHILLIS, S., MERCER, S., BOGDUK, N. Anatomy and biomechanics of quadratus lumborum.. Proceedings of the Institution of Mechanical Engineers Part H-Journal of Engineering in Medicine. 2, 2008, p VAŘEKA, I. Posturální stabilita (I. část) Terminologie a biomechanické principy. Rehabilitace a fyzikální lékařství. 4, 2002, s VÉLE, F. Kineziologie posturálního systému. Praha: Karolinum, VÉLE, F. Kineziologie - Přehled klinické kineziologie a patokineziologie pro diagnostiku a terapii poruch pohybové soustavy. Praha: Triton,

22 VÝSKYT HYPERMOBILITY U ŽIEN A MUŽOV V TRETEJ DEKÁDE ŽIVOTA INCIDENCE OF FEMALE AND MALE HYPERMOBILITY IN THE THIRD DECADE OF LIFE BAŇÁROVÁ Patrícia, POPELÁROVÁ Lenka, PETRÍKOVÁ ROSINOVÁ Iveta, KRAJČOVIČOVÁ Zdenka, MELUŠ Vladimír Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne ABSTRAKT Cieľ: Cieľom práce bolo zistiť a porovnať výskyt hypermobility u žien a mužov v tretej dekáde života. Súbor: Výskumnú vzorku tvorilo 70 probandov vo veku od 20 do 30 rokov. Priemerný vek bol 23 rokov. Najmladší zúčastnený mal 20 rokov a najstarší 30 rokov. Mužov bolo spolu 34 (48,6%) a žien 36 (51,4%). Metódy: Použité boli testy na diagnostiku hypermobility podľa Jandu a Sachseho. Výber probandov bol náhodný. Výsledky: Hypermobilita sa potvrdila u 62,9% probandov. Hypermobilných žien bolo až 72% a hypermobilných mužov 53%. Záver: Na sledovanie znakov hypermobility by sa mal klásť dôraz už v detskom veku. Zaradenie skúšok na zistenie hypermobility do preventívnych prehliadok by pomohlo včas odhaliť hypermobilitu a účinnejšie proti nej a jej dôsledkom bojovať. Kľúčové slová: Hypermobilita. Hypermobilný syndróm. Výskyt. ABSTRACT Aim of study: The aim was to determine and compare the incidence of female and male hypermobility in the third decade of life. Research sample: The research sample included 70 probates aged years. The mean age was 23 years. The youngest participating was 20 and the oldest 30 years old. The men in the group had been a total of 34 (48.6%) and women 36 (51.4%). Methods: The results were obtained using examinations oriented to diagnose hypermobility according to Janda and Sachs. Selection of subjects was randomized Results: Hypermobility was validated by 62.9% of respondents (in 72% cases of women, and 53% cases of men). Conclusion: Monitoring of hypermobility characters should begin in childhood. The inclusion of tests for the diagnosis of hypermobility in preventive examinations could help to detect hypermobility at an early stage and effectively fight against its consequences. Key words: Hypermobility. Hypermobility Syndrome. Incidence. ÚVOD Hypermobilita (HM) klinicky popisuje kvalitu väziva, ktoré ovplyvňuje biomechanickú stabilitu myoskeletálneho systému a za fyziologických okolností chráni kĺb pred preťažením (Janda, 2001). Žiaľ, aj v súčasnosti sa HM berie na ľahkú váhu, keďže nie je považovaná za chorobu. O chorobe hovoríme až vtedy, keď HM začne sprevádzať bolesť v pohybovom systéme (vtedy už ale ide o hypermobilný syndróm klinická diagnóza M35.7). Cieleným preventívnym skríningom HM by sme pritom mohli vzniku hypermobilného syndrómu predchádzať, čím by sa ušetrili aj náklady spojené s jeho liečbou (analgetiká, aplikácia fyzikálnej terapie s analgetickým účinkom a pod.). Na druhej strane si však treba uvedomiť, že ak sa aj pacient s HM dostane k liečbe, tá nemusí byť vždy úspešná, pretože ani v dnešnej dobe neexistujú fyzioterapeutické postupy spevňujúce väzy (Ross, 2011). Natiahnuté väzy v okolí hypermobilného segmentu spevňujeme nepriamo a to posilnením svalov v okolí kĺbu. Problematická býva aj samotná diagnostika HM. Jednotlivé skúšky zamerané na jej odhalenie totiž nerozlišujú vek ani pohlavie jedinca, pričom je známe, že ženy bývajú v porovnaní s mužmi ohybnejšie. Preto sa aj HM častejšie vyskytuje u žien. Podobne aj v detskom veku je hybnosť v kĺboch väčšia ako v dospelosti a následnej starobe (Lewit, 2003; Janíková, 1998). Môžeme teda tvrdiť, že pohyblivosť kĺbov sa s pribúdajúcim vekom zmenšuje. Konštitučná HM postihuje až 40% žien. Ide prevažne o mladé ženy, u ktorých je HM najvýraznejšia. S pribúdajúcim vekom sa postupne stabilizuje a po dosiahnutí štyridsiateho roku života sa zmenšuje (Janda, 2001; Lawrence, 2005). Rybár (2003) uvádza, že detská HM dosahuje svoj vrchol medzi 2. a 3. rokom života, kedy sa nachádza až u 50% detí. Bird (2005) udáva výskyt HM u detí vo veku 5 17 rokov v rozmedzí 8 21%. Byer (2010) poukázal na skutočnosť, že s pribúdajúcim vekom klesá prevalencia HM u 6 14 ročných detí, ale štatisticky významne (p < 0,001) iba u chlap- 22

23 cov. U dospelých prevalencia klesá asi na 5% (Němec, Bočkayová, 2009). HM býva zriedkavo lokalizovaná len na jeden segment. Častejšie sa stretávame s jej globálnym výskytom na všetkých kĺboch. Máme na ňu podozrenie už pri prvom kontakte s pacientom, keď nám podáva ruku (Gúth, s.a., s.43). Pri porovnaní hornej a dolnej časti tela býva spravidla častejšie a výraznejšie postihnutá horná časť tela. V niektorých prípadoch sa stretávame aj so stranovou asymetriou (Janíková, 1998). Väčšinou sa vyskytuje samostatne, ale stretávame sa aj s prípadmi, kedy je súčasťou celkového ochorenia (Němec, Bočkayová, 2009). V práci sme si určili za cieľ zistiť, aký je výskyt HM u ľudí v tretej dekáde života a porovnať jej výskyt medzi ženami a mužmi. Hypermobilita a hypermobilný syndróm Pokiaľ pacient nemá bolesti v kĺboch, ale je prítomná nadmerná pohyblivosť kĺbov, ide o HM. Ak však nadmernú pohyblivosť v kĺboch sprevádza aj bolesť kĺbov, jedná sa už o hypermobilný syndróm (Němec, Bočkayová, 2009; Ramcharan, 2012). Rozsah a intenzita charakteristických klinických príznakov sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom (Tuchyňová, Rovenský a kol., 2006, s.27). Za hlavné faktory podieľajúce sa na vzniku HM považujeme genetické faktory, zníženú stabilitu spôsobenú poranením kĺbu a jeho štruktúr, niektoré patologické procesy centrálnej nervovej sústavy a pohybového aparátu spojené s hypotóniou a životný štýl (napríklad športová aktivita zväčšujúca rozsah pohybu nad fyziologické hranice, ale tiež aj nadmerná pasivita, ktorá vedie k oslabeniu svalov, hypotónii a k natiahnutiu kĺbnych väzov) (Janíková, 1998; Němec, Bočkayová, 2009). Diagnostika hypermobility Pri vyšetrení HM zisťujeme rozsahy pohybu v jednotlivých kĺboch a kĺbovej vôle (Janíková, 1998). V rehabilitačnej praxi najčastejšie využívame skúšky od Jandu, Sachseho a Beightonovo - Horanovo skóre (Janíková, 1998). Výsledok jednotlivých skúšok hodnotíme potom podľa kritérií autora danej skúšky. V podstate ide o porovnanie nameraného rozsahu s fyziologickým rozsahom pohybu. Skúšky hypermobility podľa Jandu: Niektoré skúšky HM podľa Jandu sú vyšetrením takmer totožné ako tie od Sachseho. Janda (2004) popisuje skúšku rotácie hlavy, šálu, zapažených rúk, založených rúk, extendovaných lakťov, zopnutých rúk, zopnutých prstov, anteflexie trupu, lateroflexie trupu a skúšku posadenia sa na päty. Na rozdiel od Sachseho, Janda rozlišuje len normálny rozsah pohybu a HM, pričom sa nezaoberá jej stupňom (Janda, 2004). Skúšky hypermobility podľa Sachseho: Sachse vypracoval praktické návody pre určenie HM, normálnej pohyblivosti a HM. Podobne ako Janda, ani on neprihliada na vek a pohlavie vyšetrovaného jedinca. Vyšetrenie HM podľa Sachseho zahŕňa takmer všetky testy ako má Janda, ale navyše pridáva skúšku retroflexie trupu, skúšku rotácie trupu a skúšku hyperextenzie kolien (Lewit, 2003). V hodnotení HM podľa Sachseho rozoznávame tri stupne rozsahu pohybu. Označujeme ich písmenami A, B a C. Písmeno A predstavuje znížený a normálny rozsah pohybu. Písmenom B označujeme miernu HM a pod písmenom C rozumieme už výraznú HM (Janíková, 1998; Lewit, 2003). Beightonovo - Horanovo skóre: Beighton skóre hodnotí HM na základe dosiahnutých bodov (maximálne 9 bodov). Hodnotí sa pasívna hyperextenzia v metakarpofalangeálnych kĺboch, teda extenzia nad 90, hyperextenzia lakťov a kolien nad 10. Hodnotíme pasívne pritiahnutie (resp. stupeň pritiahnutia) palca ruky k volárnej strane predlaktia a potom aj to, či je vyšetrovaný schopný pri predklone s vystretými kolenami dotknúť sa dlaňami podložky. Pri obojstrannom postihnutí započítame dva body a za predklon počítame jeden bod. Podľa bodov zistíme či ide o ľahkú formu HM (4 6 bodov), o ťažký stupeň HM (viac ako 6 bodov), prípadne o generalizovanú HM pri deviatich bodoch (Rovenský a kol., 2006). CIEĽ PRIESKUMU Našim cieľom bolo zistiť výskyt HM u ľudí vo veku od 20 do 30 rokov vo vybranom súbore a porovnať jej výskyt medzi mužmi a ženami. SÚBOR Prieskumu sa zúčastnilo 70 probandov vo veku od 20 až 30 rokov. Priemerný vek bol 23 rokov. Najmladší zúčastnený mal 20 rokov a najstarší 30 rokov (tabuľka 1). Mužov bolo spolu 34 (48,6%) a žien 36 (51,4%). 23

24 Tabuľka 1 Vek probandov Vek Spolu n % 21,4 21,4 15,7 5,7 5,7 1,4 11,4 5,7 2,6 4,3 4,3 100 METODIKA Prieskum bol realizovaný v období december 2013 až február Jeho realizácia sa uskutočňovala v priestoroch Fakulty zdravotníctva Trenčianskej univerziy Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Výber probandov do súboru bol náhodný. Podmienkou pre zaradenie do prieskumu však bola dobrovoľná účasť a dobrovoľné podstúpenie testov pre diagnostiku HM. Postup prebiehal v troch krokoch: zisťovali sme, či probandi majú, resp. nemajú diagnostikovanú HM na základe lekárskeho vyšetrenia, zisťovali sme, či si probandi myslia, že sú hypermobilní, vykonali sme testy na diagnostiku HM podľa Jandu (2004), išlo o skúšku rotácie hlavy, šálu, zapažených rúk, založených rúk, extendovaných lakťov, zopnutých rúk, anteflexie trupu, lateroflexie trupu a skúšku posadenia sa na päty. Následne sme tieto testy doplnili aj troma skúškami od Sachseho a to o skúšku retroflexie trupu, skúšku rotácie trupu a skúšku hyperextenzie kolien (Lewit, 2003). Jednotlivé skúšky boli obodované. V prípade potvrdenia HM vo všetkých testoch sa celkovo dalo získať 21 bodov. V 9-tich skúškach sme vyšetrovali pravú aj ľavú stranu tela (spolu 18 bodov) a v troch skúškach sa dalo získať po jednom bode (skúška posadenia sa na päty, skúška anteflexie a retroflexie trupu). Probanda sme označili za hypermobilného, ak získal aspoň 10 bodov. VÝSLEDKY V prvom kroku sme zisťovali, či majú probandi HM diagnostikovanú na základe absolvovaného lekárskeho vyšetrenia. Zistili sme, že len 1 proband (1,40%) má túto diagnózu potvrdenú lekárom. V druhom kroku sme zisťovali, či si probandi myslia, že sú hypermobilní. Položili sme im otázku: Domnievate sa, že trpíte HM? Z grafu 1 vyplýva, že len 15,7% probandov si myslí, že sú hypermobilní. Graf 1 Predpoklad vlastnej hypermobility Nasledujúce grafy znázorňujú výsledky nami realizovaných meraní na diagnostiku HM. Na 70 probandoch sme vykonali 12 skúšok potvrdzujúcich resp. zamietajúcich HM (spolu 21 bodov). Za HM považujeme získanie aspoň 10-tich z 21 bodov. Na základe výsledkov našich vyšetrení sme zistili, že skutočne hypermobilných je 44 probandov (62,9%) (graf 2). Graf 2 Výskyt hypermobility V grafe 3 porovnávame výskyt HM medzi mužmi a ženami. Z grafu vyplýva, že až 72% probandov ženského pohlavia je hypermobilných, kým probandov mužského pohlavia bolo hypermobilných len 53%. Graf 3 Porovnanie výskytu hypermobility u mužov a žien Tabuľka 2 zaznamenáva výsledky jednotlivých skúšok podľa Jandu a Sachseho. Ide o celkový prehľad (muži aj ženy spolu). 24

25 Tabuľka 2 Výsledky jednotlivých skúšok P.č. Skúška Hypermobilita Norma Hypomobilita dx. % sin. % dx. % sin. % dx. % sin. % 1. Skúška rotácie hlavy 22,9 12,9 50,0 55,7 27,1 31,4 2. Skúška šálu 94,3 95,7 5,7 4,3 0,0 0,0 3. Skúška zapažených rúk 45,7 34,3 34,3 20,0 20,0 45,7 4. Skúška založených rúk 51,4 45,7 47,1 52,9 1,4 1,4 5. Skúška extendovaných lakťov 60,0 60,0 20,0 20,0 20,0 20,0 6. Skúška zopnutých rúk 67,1 74,3 30,0 21,4 2,9 4,3 7. Skúška hyperextenzie kolien 41,1 42,8 58,6 57,2 0,0 0,0 8. Skúška posadenia sa na päty 61,4 25,7 12,9 9. Skúška anteflexie trupu 32,9 43,3 22,8 10. Skúška retroflexie trupu 91,4 8,6 0,0 11. Skúška lateroflexie trupu 47,1 52,9 42,9 45,7 10,0 1,4 12. Skúška rotácie trupu 72,9 77,1 27,1 22,9 0,0 0,0 Legenda: výskyt hypermobility u viac ako 50% probandov DISKUSIA V práci sme sledovali výskyt HM u jedincov medzi 20. a 30. rokom života a porovnávali sme jej výskyt medzi mužmi a ženami. S HM sa vo fyzioterapeutickej praxi stretávame pomerne často. Jej prejavy bývajú najvýraznejšie v detskom veku a počas dospievania avšak s pribúdajúcim vekom sa jej prejavy zmierňujú (Lewit, 2003; Janíková, 1998). Janda (2001) tvrdí, že s pribúdajúcim vekom sa postupne HM stabilizuje a po dosiahnutí štyridsiateho roku života sa zmenšuje. Kĺby postihnuté HM sú dlhé roky preťažované, čo časom vedie ku vzniku degeneratívnych zmien na postihnutých kĺboch. Preto sa aj HM právom zaraďuje medzi tzv. preartrózy. Časom teda naozaj dochádza k normalizácii stavu a dokonca až k hypomobilite. Ako bod zlomu považuje Janda (2001) práve obdobie po 40. roku života. Preto sme sa v našom prieskume rozhodli sledovať výskyt HM u jedincov práve v tretej dekáde života. Každého probanda sme podrobili 12-tim jednoduchým testom na diagnostiku HM. Za HM považujeme získanie aspoň 10-tich bodov z celového počtu 21. Pred samotným testovaním sme sa každého spýtali, či má diagnostikovanú HM na základe lekárskeho vyšetrenia a či si o sebe myslí, že je hypermobilný. Lekárom potvrdenú HM mal len jeden zo 70-tich probandov (1,4%). Z toho usudzujeme, že HM sa v lekárskej praxi berie na ľahkú váhu a cielene sa nevyšetruje ani v rámci primárnej či sekundárnej prevencie. Len 15,7% probandov malo o sebe mienku, že sú hypermobilní, pričom my sme HM potvrdili u viac ako polovice (62,9%). HM sa na základe nášho testovania najčastejšie prejavila na horných končatinách (výsledky súhlasia s tvrdením Janíkovej, 1998, ktorá udáva, že HM sa najvýraznejšie prejavuje na HK). Konkrétne pri skúške šálu bola pozitivita u viac ako 90% probandov. Pritom rozdiel medzi pravou a ľavou stranou bol minimálny. Medzi testy pozitívne na HM vyskytujúce sa u viac ako polovice probandov patrili okrem skúšky šálu aj skúška rotácie trupu, retroflexie trupu, skúška posadenia sa na päty, skúška zopnutých rúk a extendovaných lakťov. Naopak, najmenej často sme sa stretli s HM pri anteflexii trupu, pri skúške rotácie hlavy a hyperextezie kolien. Janíková (1998) tiež uvádza častejší výskyt HM u žien ako u mužov, čo sa prejavilo aj v našom prieskume. HM u žien výrazne prevyšovala výskyt HM u mužov. Vyskytla sa až u 72% probandov ženského pohlavia a len u 53% probandov mužského pohlavia. ZÁVER Ako sme sami pri prieskume zistili, HM postihuje až 62,9% jedincov v tretej dekáde života. Napriek tomu je nedostatočne prejednávaným problémom, z čoho vyplýva aj jej zanedbávanie. Myslíme si, že by sa mal klásť dostatočne veľký dôraz na sledovanie znakov HM a to už v detskom veku. Zaradenie skúšok na zistenie HM do preventívnych prehliadok by pomohlo včas odhaliť HM a účinnejšie proti nej a jej dôsledkom bojovať. Treba si uvedomiť, že liečba HM je dlhodobý proces, preto je jednoduchšie a hlavne efektívnejšie HM a hypermobilnému syndrómu predchádzať ako ho liečiť (Keer, 2010). Pre dieťa by boli tieto zmeny jednoduchšie ako pre dospelého jedinca, ktorého zvyklosti a stereotypy sa menia ťažšie. 25

26 Navyše by sme mohli týmto spôsobom predchádzať aspoň čiastočne bolestiam kĺbov už vo veľmi mladom veku a tým zlepšiť aj kvalitu života hypermobilným jedincom. Zatiaľ je toto všetko však len výzvou do budúcnosti. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV BAYER, M.: Pediatrie. Triton, 2012, ISBN BIRD, H., A.: Joint hypermobility in children Rheumatology 2005, 44, GÚTH, A.: [s.a.]. Propedeutika v rehabilitácií pre fyzioterapeutov. LIEČREH GÚTH s.r.o. [s.a.], ISBN JANDA, V.: Hypermobilita. Společnost myoskeletální medicíny ČLS JEP, 2001, Projekt MZ ČR, Reg. č. a/079/111 JANDA, V. a kol.: Svalové funkční testy. Grada, 2004, ISBN JANÍKOVÁ, D.: Fyzioterapia funkčná diagnostika lokomočného systému I. Osveta, 1998, ISBN KEER, R., BUTLER, K.: Physiotherapy and occupational therapy in the hypermobile adult. [Cit ]. Aktualizované: Dostupné na internete: < handtherapy.co.uk/wp-content/uploads/2010/ 04/Ch pdf> LEWIT, K.,: Manipulační léčba myoskeletální medicíně. 5. vyd. nakladatelství Sdělovací technika. 2003, ISBN LAWRENCE, A.: Benign hypermobility syndrome. In Journal of Indian Rheumatology. 2005, vol. 13, p NĚMEC,V., BOČKAYOVÁ, E.: 2009, Hypermobilní syndrom. [Cit ]. Aktualizované: Dostupné na internete: < prorodiceadeti/hypermobilnisyndrom/66/> RAMCHARAN, M., ANDREWS, L.: 2012, Clinical Brief: Recognition of Benign Joint Hypermobility Syndrome (BJHS), In Topics in Integrative Health Care, 2012, roč. 3 (1), [Cit ]. Dostupné na internete: < Recognition-of-Benign-Joint-Hypermobility- Syndrome-BJHS.aspx?id= > ROSS, J., GRAHAM, R.: 2011, Joint hypermobility syndrome. [Cit ]. Aktualizované: Dostupné na internete: < /bmj.c7167?keytype=ref&siteid=bmjjournals&i jkey=lw4lnyh/ewjwa> RYBÁR, I.: Hypermobilní syndrom. In: Klinická revmatologie, Praha, Galén, 2003, ISBN TUCHYŇOVÁ, A., ROVENSKÝ, J., RYBÁR, I.: Vybrané dedičné poruchy a ich muskuloskelerálne prejavy. In Lekárske listy. 2006, č. 23, ISSN

27 NÁVRHY NA ZLEPŠENIE POZÍCIE POHYBOVEJ AKTIVITY V HODNOTOVOM SYSTÉME MLÁDEŽE SUGGESTIONS FOR IMPROVING OF THE ROLE OF PHYSICAL ACTIVITY IN THE VALUE SYSTEM OF YOUNG PEOPLE KOTYRA Ján, ČERNICKÝ Miroslav, BAŇÁROVÁ Patrícia Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne ABSTRAKT Súčasná doba je orientovaná skôr na materiálne hodnoty, konzumný spôsob života. Tradičné hodnoty ako rodina, čestnosť, slušnosť a viera stoja v úzadí. V teoretickom rozbore našej práce sme sa snažili analyzovať hodnoty, klasifikovať hodnoty, charakterizovať hodnotový systém. Vysvetliť význam a dôležitosť pohybovej aktivity ako hodnoty a ponoriť sa do hierarchie hodnôt stredoškolskej mládeže. Praktická časť bola zameraná na výskum hodnôt a zistenie postavenia pohybovej aktivity v hodnotovom systéme študentov stredných škôl, realizáciu aktivít podporujúcich zlepšenie postavenia pohybovej aktivity v živote mládeže, spracovanie a vyhodnotenie výsledkov a uvedenie odporučení pre prax. Kľúčové slová: Hodnoty. Hodnotový systém. Hodnotové preferencie mládeže. Pohybová aktivita. ABSTRACT Contemporary age is focused more on material values and consumerist lifestyle. Traditional values such as family, honesty, decency and faith stand on the sidelines. In the theoretical analysis of our work we tried to analyze the values, classify values and characterize the value system. We attempted to explain the meaning and importance of physical activity as a value and to immerse into the hierarchy of values of secondary school youth. The practical part was focused on the research of values and determining the status of physical activity in the value system of high school students, implementation of activities promoting empowerment of physical activity in the lives of youth, processing and evaluation of results and presenting recommendations for practice. Key words: Values. Value system. Value preferences of youth. Physical activity. ÚVOD Hľadanie zmyslu života a racionálne formovanie jeho koncepcie predstavuje jednu z najdôležitejších stránok v živote mladých ľudí. Je potrebné vyrovnať sa so štandardizovanými, vnútornými úlohami spoločnosti a súčasne vyvíjať úsilie o vlastnú identitu, ako výsledkov vzťahov medzi požiadavkami spoločnosti a úlohami vo sfére pracovnoprofesijnej a ideovej. Mladý človek musí hlboko racionalizovať vlastnú sebarealizáciu, využiť svoje danosti, predpoklady a schopnosti, vytvoriť si vlastný postoj k životu, vytýčiť si životné ciele a životnú filozofiu. Hodnoty by mali byť v živote mladého človeka koreňmi a príkladmi. Hodnotami spoľahlivými, o ktoré sa možno oprieť a podľa ktorých sa v živote riadiť. CIEĽ, HYPOTÉZY A ÚLOHY PRÁCE Cieľ práce Cieľom práce je rozšíriť poznanie škály hodnôt a štruktúry hodnotového systému stredoškolskej mládeže. V nadväznosti zistiť miesto pohybovej aktivity v hodnotovom systéme našich respondentov, navrhnúť aktivity na zlepšenie jej postavenia a realizovať tieto aktivity na vybranej skupine študentov. Hypotézy práce Na základe doposiaľ zistených faktov a využitím dedukcie sme stanovili tieto hypotézy práce: predpokladáme a myslíme si, že u väčšiny študentov stredných škôl sa pohybová aktivita na začiatku ich štúdia nebude nachádzať na popredných miestach ich hodnotového systému, predpokladáme, že študenti u ktorých sa aplikovali naše aktivity po dobu trvania štúdia sa pohybová aktivita umiestni na vyšších miestach ich hodnotového systému. Úlohy práce Z cieľa a uvedených hypotéz vyplývajú nasledovné úlohy: zistiť štruktúru hodnotového systému študentov a vyhodnotiť postavenie pohybovej aktivity v tomto systéme, navrhnúť agility na zlepšenie miesta pohybovej aktivity ako axiologického prvku v hodnotovom systéme študentov stredných škôl, realizovať navrhnuté aktivity na vytypovanej strednej škole zamerané na zvýšenie autority a pozície pohybovej aktivity v hodnotovom systéme študentov (počas doby štúdia vybraného ročníka od začiatku nášho výskumu), 27

28 vyhodnotiť zistené poznatky o pozícii pohybovej aktivity v hodnotovom systéme u študentov: - Strednej odbornej školy (SOŠ) na začiatku a na konci výskumu a interpretovať tieto zistenia, - Gymnázia Milana Rastislava Štefánika na začiatku a na konci výskumu a interpretovať tieto zistenia, porovnať postavenie pohybovej aktivity v hodnotovom systéme študentov SOŠ (ktorí absolvovali nami navrhnuté aktivity) a študentov gymnázia (u ktorých sme nerealizovali aktivity pre zlepšenie pohybovej aktivity). METODIKA PRÁCE Charakteristika súboru Skúmanú vzorku tvorili vybraní študenti (na začiatku výskumu študenti prvých ročníkov a na konci výskumu študenti štvrtých ročníkov). Študenti pochádzajú zo zámerne vybraných stredných škôl v okrese Novom Meste nad Váhom (Stredná odborná škola, Gymnázium M. R. Štefánika). Empirický materiál sme získali od 160 študentov (80 študentov SOŠ, z toho 40 chlapcov a 40 dievčat a 80 študentov Gymnázia M. R. Štefánika, z toho 40 chlapcov a 40 dievčat) z Nového Mesta nad Váhom. Respondentov sme skúmali v dvoch vekových obdobiach. Študenti prvých ročníkov (vek rokov) a študenti štvrtých ročníkov (vek rokov). Počet študentov prvého ročníka zapojených do nášho výskumu z SOŠ bol 80 z celkového počtu 120 študentov, čo predstavovalo 67%. Počet študentov prvého ročníka zapojených do nášho výskumu z gymnázia bol 80 z celkového počtu 105 študentov, čo predstavovalo 76%. Metódy získavania teoretických poznatkov a empirických údajov Pri štúdiu a výskume sme použili základné logické a štandardné štatistické postupy. Pre získanie podkladového materiálu neštandardizovaný dotazník. V prvej etape sme využili aj neštandardizovaný rozhovor v záujme zvýšenia našej informovanosti o probléme výskumu, ktorý bol obsahovo zameraný na aktivizáciu a získanie respondentov. Uplatnili sme ho aj pri konzultáciách so študentmi a pri distribúcii a zbere dotazníkov. Osobný kontakt sa nám osvedčil pri zdôrazňovaní našich požiadaviek na správne vyplnenie dotazníkov a taktiež sme sa dozvedeli ďalšie informácie, ktoré nám neposkytol dotazník. Dotazníková metóda Hlavnou metódou získavania empirických údajov pre účely našej práce boli dotazníky venované hodnotám a pohybovým aktivitám. Otázky dotazníkov boli zamerané na zistenie údajov o hodnotách, hodnotovom systéme a o pohybovej aktivite študentov stredných škôl v Novom Meste nad Váhom. Na začiatku štúdia sme študentom rozdali dva dotazníky (vstupné A, B ) na konci štúdia (výstupné C, D ). Naše dotazníky pozostávali z dvoch časti: sprievodného textu a z otázok k danej problematike práce. Z celkového pôvodného rozsahu 160 dotazníkov sa nám vrátilo 160 kusov a to na začiatku ako aj v závere výskumu. Metódy spracovania a vyhodnocovania empirických údajov Pri spracovaní a vyhodnotení empirických údajov sme využili matematicko-štatistické metódy a metódy percentuálnej analýzy. Údaje sme triedili podľa typov stredných škôl na začiatku a na konci štúdia. Pri interpretácií sme využili metódy logickej analýzy, syntézy, indukcie a dedukcie. Údaje získané z dotazníkov sme spracovali v programe Microsoft Word a Excel vo forme kvalitatívnych znakov do grafov a tabuliek. Následne sme ich štatisticky vyhodnotili pomocou Chi kvadrát testu a popísali. Hodnotenie sme vyjadrili na hladine štatistickej významnosti (p < 0,01; p < 0,05 a p < 0,10). Pri hodnotení vybraných ukazovateľov sme štatisticky pozorovali skupiny študentov stredných škôl (SOŠ, Gymnázia v Novom Meste nad Váhom) počas ich štúdia. VÝSLEDKY PRÁCE Hodnotami a hodnotovým systémom, hierarchiou hodnôt a ich zmenami v priebehu vlastného života sa zaoberá každý z nás a súčasne si kladie otázky o ich významu pre kvalitný život. Hlavnou úlohou v našej práci bolo zistiť štruktúru hodnotového systému študentov a vyhodnotiť postavenie pohybovej aktivity v tomto systéme. Výsledky výskumu na začiatku štúdia u študentov SOŠ a gymnázia ukázali hodnoty, ktoré sa umiestnili na popredných priečkach ich hodnotového systému. Patrili tam hodnoty zdravie, láska 28

29 a vzdelanie. Pohybová aktivita obsadila v hierarchii hodnôt študentov u oboch typov škôl nepriaznivé deviate miesto (obr.1, obr.2). Zdravie Láska Vzdelanie Peniaze Rodina a domov Sloboda Pravé priateľstvo Kariéra Šport, pohybová aktivita Viera 17,0 17,0 15,5 16,2 12,9 13,0 10,6 10,0 10,6 11,2 7,7 5,3 7,5 8,0 Chi = 32,44** p < 0,01 7,5 6,7 6,4 7,6 SOŠ-vstup 4,2 SOŠ-výstup 5, Obrázok 1 Porovnanie hodnotového systému u študentov SOŠ Zdravie Láska Vzdelanie Peniaze Rodina a domov Kariéra Pravé priateľstvo Sloboda Šport, pohybová aktivita Viera Obrázok 2 Porovnanie hodnotového systému u študentov gymnázia Pre porovnanie našich výsledkov uvádzame ďalších autorov, ktorí sa podobnou problematikou zaoberali. Jendrichovská (2008) vo svojej diplomovej práci uvádza hierarchiu hodnôt rómskych študentov. Na popredných miestach sa umiestnili hodnoty zdravie, zabezpečený domov, dostatok jedla, nové auto, bohatstvo, láska. Pohybová aktivita, šport sa nachádzali na konci ich hierarchie hodnôt. Paluš (2007) sa zameral na hierarchiu hodnôt študentov stredných škôl. Na popredných miestach sa umiestnili hodnoty zdravie, rodina a deti, priatelia a peniaze. Pohybová aktivita dosahovala posledné miesta. Nerádová (2007) uvádza vo svojej práci poradie hodnôt študentov stredných škôl podľa pohlavia v poradí. Prvé priečky u dievčat obsadili hodnoty láska, zdravie, priateľstvo. Naopak na ich konci boli hodnoty úspech, (%) 6,7 6,7 6,2 4,1 5,0 4,6 3,5 5,9 17,3 17,4 16,3 16,3 13,2 13,5 11,5 10,4 10,6 11,1 9,8 10,0 Chi = 103,5** p < 0, (%) Gymn.-vstup Chi = 32,44** p < 0,01 Gymn.-výstup peniaze manželstvo a športová činnosť. U chlapcov na popredných priečkach boli hodnoty zdravie, láska a priateľstvo. Na ich konci hodnoty úspech, peniaze manželstvo a športová činnosť. Seböková (2008) v práci hodnoty a hodnotová orientácia mládeže prezentuje cieľové hodnoty, ktoré preferuje dnešná mládež. Boli nimi zabezpečenie rodiny, sloboda, šťastie, priateľstvo. Okrem cieľových hodnôt sa zaoberá aj hodnotami inštrumentálnymi. Tam do popredia vystúpili hodnoty veselosť, tvorivosť, intelektuálnosť, láskavosť a zodpovednosť. Autori Oborný, Kotyra J. (2008) uvádzajú vo svojom príspevku na konferencii, že na popredných priečkach hodnotového systému študentov stredných škôl sa umiestnili hodnoty zdravie, vzdelanie a peniaze. Na ich konci to boli hodnoty viera sloboda a pohybová aktivita. V dôsledku týchto negatívnych indikátorov postavenia pohybovej aktivity v hierarchii hodnôt, snažili sme sa zaviesť aktivity a inovácie na posilnenie jej postavenia u študentov na SOŠ (obr.3). Konkrétne išlo o zvýšenie športových krúžkov a pestrú paletu pohybových aktivít oproti študentom študujúcim na gymnáziu. V prvom roku štúdia študenti SOŠ mohli navštevovať šesť krúžkov, v druhom roku to bolo osem krúžkov a v treťom roku štúdia až deväť krúžkov. Nárast počtu krúžkov, ako aj ich návštevnosť každým rokom gradovala. Florbalový Turistický Bedmintonový Športové hry Stolnotenisový Potápačský Plavecký Volejbalový Futsalový 0,0 0,0 0,0 0,0 2,5 5,9 12,5 12,6 11,5 11,8 13,4 15,1 15,1 14,4 14,3 Obrázok 3 Športové krúžky študentov SOŠ v školských rokoch 7,7 Naopak študenti gymnázia mohli navštevovať v prvom roku štúdia iba štyri krúžky a v ďalších rokoch to bolo päť krúžkov (obr.4). Ich návštevnosť zďaleka neprevýšila návštevnosť študentov SOŠ. 9,2 9,7 9,6 10,6 12,5 16,1 17,7 17,7 19,4 19,4 21,2 0,0 5,0 10,0 15,0 20,0 25,0 (%) 2007/ / /

30 Stolnotenisový Basketbalový Volejbalový Futbalový 0,0 13,3 18,9 21,7 26,7 24,3 31,1 29,7 28,9 27,0 34,8 43,5 0,0 10,0 20,0 30,0 40,0 50,0 (%) 2007/ / /2010 Obrázok 4 Športové krúžky študentov gymnázia v školských rokoch. V práci Mikulovej (2009) sa dozvedáme, že v SOŠ Skalica navštevuje 29% študentov krúžok jazda na koni ako jediný športový krúžok. Na rozdiel SOŠ Bratislava, kde študenti mohli navštevovať tri krúžky a to aerobik 17%, stolný tenis 17% a volejbal 67%. Ak porovnáme krúžkovú činnosť medzi uvedenými školami dochádzame k názoru, že s väčšou ponukou krúžkov sa zvyšuje i počet športujúcich študentov. Podobné výsledky prezentuje vo svojich prácach aj autorka Medeková (1997, 1998, 2007). Aktivity, ktoré sme ponúkli študentom SOŠ počas štúdia boli pre nich zaujímavé o čom svedčí aj ich návštevnosť. V prvom roku štúdia ich bolo šesť. V druhom roku štúdia sme zvýšili aktivity na trinásť. Tretí rok ich počet vzrástol až na devätnásť. Každú aktivitu navštívilo počas štúdia minimálne trinásť študentov a maximálne sedemdesiat štyri (tab.1). Najobľúbenejšími aktivitami počas štúdia boli korčuľovanie, atletika, besedy, volejbalové turnaje, futsalové turnaje a pre dievčatá to boli najmä cvičenia na fit loptách a rôzne druhy tancov. V porovnaní so študentmi gymnázia, ktorí mali len tradičné aktivity, ktorými boli beh, futbal, volejbal, lyžiarsky kurz môžeme vysloviť názor, že škola (teda SOŠ) počas posledných rokov priniesla veľký nárast pohybových aktivít. Na záver výskumu sme sa venovali postaveniu hodnôt v hodnotovom systéme našich respondentov a zvlášť nás zaujímalo postavenie pohybovej aktivity v ňom (obr.5). Ako sa ukázalo, náš vplyv na študentov pomocou pestrosti nami aplikovaných pohybových aktivít a krúžkov sa odzrkadlil na postavení hodnoty pohybovej aktivity v ich celkovej hierarchii. U študentov SOŠ sa pohybová aktivita posunula v hodnotovom systéme o dve miesta nahor. Obsadila siedmu priečku. Zdravie Láska Vzdelanie Rodina a domov Peniaze Pravé priateľstvo Šport, pohybová Kariéra Sloboda Viera Obrázok 5 Porovnanie hodnotového systém študentov SOŠ a gymnázia na konci štúdia. Pre porovnanie so študentmi gymnázia, kde hodnota pohybovej aktivity pretrvávala na predposlednom deviatom mieste. Tieto výsledky potvrdili, že pokiaľ sa pedagógovia telesnej a športovej výchovy venujú študentom a prinášajú nové trendy a metódy (aktivity) do praxe, sa hodnota pohybovej aktivity posunie vyššie v ich hierarchii hodnôt a stane sa súčasťou ich života a životného štýlu. Tabuľka 1 Pohybové aktivity študentov SOŠ Aktivita 2007/ 2008 (%) 2008/ 2009 (%) 4,1 4,6 5,9 2009/ 2010 (%) Korčuľovanie 78,8 76,3 73,8 Atletika 87,5 87,5 87,5 Turistické vychádzky 42,5 50,0 52,5 Beseda 85,0 75,0 90,0 Lyžiarsky kurz 30,0 35,0 17,5 Futsalový turnaj 38,8 42,5 85,0 Volejbalový turnaj N 37,5 46,3 Stolnotenisový turnaj N 18,8 36,3 Šport. podujatie (volejbal) N 38,8 42,5 Šport. podujatie (futbal) N 56,3 75,0 Veľkonočný volejbalový turnaj N 25,0 52,5 Športové dni N 77,5 92,5 Tance N 28,8 41,3 Cvičenia na fit loptách N N 55,0 Propagácia tancov N N 48,8 Korčuľovanie (kolies. korč.) N N 56,3 Hokejbal N N 26,3 Vianočný bedmintonový turnaj N N 47,5 Gymnastické zostavy N N 16,3 Legenda: N - aktivita nezaradená v danom roku 6, ,4 11,1 13,5 16,3 17, (%) SOŠ Gymn. 30

31 ZÁVER Empirická časť práce bola zameraná na cieľovú skupinu stredoškolákov počas ich štúdia. Študenti sa počas štúdia na SOŠ zapájali do nami navrhnutých pohybových aktivít a športových krúžkov, ktorými sme sledovali zvýšenie sa pohybovej aktivity, ako kvalitatívneho prvku v ich hodnotovom systéme. Gymnazisti, ako druhá skupina respondentov, sa venovali pre nich tradičným pohybovým aktivitám a športovým krúžkom. Cieľom práce bolo rozšíriť a konkretizovať poznanie hodnotového systému a hodnotových preferencií stredoškolskej mládeže. Zistiť miesto pohybovej aktivity v hodnotovom systéme našich respondentov, navrhnúť aktivity na zlepšenie jej postavenia a realizovať ich na vybranej skupine študentov. Pri plnení jednotlivých úloh práce sme dospeli k nasledovným poznatkom: Hypotéza č.1 sa nám potvrdila v ktorej sme zistili predpoklad, že u väčšiny študentov stredných škôl sa pohybová aktivita na začiatku štúdia nenachádzala na popredných miestach ich hodnotového systému. Pohybovú aktivitu umiestnili študenti oboch typov škôl v hodnotovom systéme na predposledné miesto. Hypotéza č.2 sa nám potvrdila, že študenti u ktorých sa aplikovali naše inovácie obsahu telesnej a športovej výchovy po dobu trvania ich štúdia umiestnili pohybovú aktivitu na vyššie miesta vlastného hodnotového systému. Dokázali to naše výsledky z ktorých je zrejmé, že študenti SOŠ v svojom hodnotovom systéme hodnotu pohybovej aktivity posunuli o dve pozície dopredu z deviateho na siedme miesto. Dôležitou úlohou pre posilnenie pozície pohybovej aktivity, ako kvalitatívneho prvku v hodnotovom systéme študentov stredných škôl ako sa ukázalo v našom výskume, je systematická práca pedagóga a správny výber športových pohybových aktivít. V priebehu výskumu sme v konkrétnych podmienkach overili pedagogickú paradigmu, že telovýchovný proces mládeže by mal byť vedený tak, aby mládež zaujal a zabezpečil jej fyziologické a emocionálne uspokojenie. Mal by byť zameraný na skvalitňovanie a racionálnu modernizáciu pohybových aktivít a športových krúžkov. Aplikáciou moderných pohybových aktivít a nových športových krúžkov, systematickou a cieľavedomou prácou možno docieliť i zmenu hodnotového systému a zvýšenie pozície pohybovej aktivity v ňom. Dokumentuje to i výsledný hodnotový systém študentov na konci ich štúdia na SOŠ. Našou prácou sme prispeli k rozšíreniu škály poznatkov o axiologickom povedomí stredoškolákov o hodnotách, hodnotovom systéme a postavení pohybovej aktivity v ňom. Uvedomujeme si však, že pre zvýšenie akceptácie pohybovej aktivity v hodnotovom systéme mládeže je dôležité neustále sledovanie a monitorovanie zmien v hodnotovom systéme a následná aplikácia takých inovačných podnetov a činností (aktivít), ktoré sú teleologicky nasmerované na posilnenie postavenia pohybovej aktivity ako hodnoty v danom systéme. Dôvodom pre náš výskum bola zlá situácia postavenia pohybovej aktivity v živote mladých ľudí. K tomuto názoru sme dospeli každodenným stretávaním sa so študentmi, pri pracovných rozhovoroch a stretnutiach s vyučujúcimi iných škôl. Sledovaním a čítaním článkov a vedeckých prác s už spomínanou problematikou sa náš názor potvrdzoval. V hodnotovom systéme dnešnej mládeže, kde prevládajú hodnoty konzumného charakteru a kde pohybová aktivita je na posledných priečkach ich hodnotového systému, sa odzrkadľuje životný štýl mladého človeka dnešnej doby. Preto sme sa pokúsili zmeniť túto nelichotivú situáciu zvyšovaním akceptácie pohybu prostredníctvom nami navrhnutými aktivitami. Aktivity sme vyberali podľa zisteného záujmu našich respondentov a podľa miestnych, materiálnych a časových možností školy. Vzhľadom na úspešnosť výsledkov, ktoré sa prejavili vzrastom postavenia pohybovej aktivity v hodnotovom systéme respondentov u ktorých sa naše aktivity realizovali počas ich štúdia, si dovoľujeme odporučiť nasledovné závery : Vysvetľovať študentom konkrétne význam hodnoty pohybovej aktivity a správne ich motivovať pre celoživotné športovanie. Zaujímať sa o nové trendy pohybových aktivít súčasnej mládeže, monitorovať zahraničné skúsenosti z tejto oblasti. Odporúčame školám zaradiť do učebných plánov telesnej a športovej výchovy zaujímavejšie, netradičné a moderné pohybové aktivity. Zvýšiť počet športových krúžkov ako ponukovú škálu, ktorá zodpovedá záujmom študentov a pristupovať k ich odbornému vedeniu zodpovedne. 31

32 Propagovať počas štúdia pohybovú športovú aktivitu aj prostredníctvom organizácie rôznych neformálnych besied a profesionálnych výkladov s problematikou významu pohybovej aktivity pre mladých ľudí. Zúčastňovať sa so študentmi rôznych atraktívnych športových podujatí. Sme presvedčení, že naša práca je prínosom k aktualizácii poznania problematiky hodnôt a hodnotového systému mládeže a zaradí sa k prostriedkom ako posunúť pozíciu hodnoty pohybovej aktivity vyššie v hodnotovom systéme mládeže. Súčasne dúfame, že predložená práca bude vhodným podnetom na spracovanie podobných tém v budúcnosti a tým prispeje k zvýšeniu akceptácie pohybovej aktivity dnešnou mládežou. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV JENDRICHOVSKÁ, K Hodnoty a hodnotové orientácie rómskych žiakov vo vzťahu k vzdelávania. Diplomová práca. Bratislava: Pedagogická fakulta UK, s. 47. KOTYRA, M Vplyv športu na kvalitu života študentov strednej priemyselnej školy v Piešťanoch. Diplomová práca. Bratislava: FTVŠ UK, s. 71. MASTSCHOVSKÁ, D Zdravie, voľný čas a pohybová aktivita v názoroch a postojoch stredoškolákov. Rigorózna práca. Bratislava: FTVŠ UK, s. 53. MEDEKOVÁ, H Telovýchovná aktivita detí a mládeže. In: Acta Facultatis Educationis Physicae Universitatis Comenianae, Univerzita Komenského v Bratislave, 1997/a, s MEDEKOVÁ, H Telovýchovná aktivita slovenskej populácie. In: Východiská k optimalizácií pohybových programov obyvateľov SR. Zborník výstupov z grantového projektu. Bratislava, FTVŠ UK, MEDEKOVÁ, H Pohybová aktivita. In: LABUDOVÁ, J. a kol.: Obsahová báza v programe šport a zdravie, Bratislava: ICM AGENCY, 2007, s ISBN MIKULOVÁ, M Voľný čas a jeho spôsob trávenia z pohľadu rôznych vekových kategórií. Diplomová práca. Bratislava: Pedagogická fakulta UK, s. 68. NERÁDOVÁ, M Hodnotová orientácia stredoškolskej mládeže. Bakalárska práca. Bratislava 2007: Pedagogická fakulta UK, s. 51. OBORNÝ, J., KOTYRA, J Voľný čas a šport v životnom štýle stredoškolákov. In: Sport a kvalita života. Sborník z konferencie z Masarykovej Univerzity FSS. Brno, 2008, s ISBN SEBÖKOVÁ, D Hodnoty a hodnotová orientácia mládeže. Bakalárska práca. Bratislava: Pedagogická fakulta UK, s

33 SUBJEKTÍVNE VNÍMANIE ZÁŤAŽE PACIENTOV PO OPERÁCIÁCH SRDCA SUBJECTIVE LOAD PERCEPTION OF PATIENTS AFTER CARDIAL SURGERY GURÍN Daniel 1, FRANKOVÁ Veronika 2 1 Fakulta zdravotníctva SZU v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici 2 Kúpele Sliač ABSTRAKT Autor sa v príspevku venuje kardiovaskulárnej rehabilitácii, a to hlavne jej druhej, teda včasnej posthospitalizačnej fáze. Doložená štúdia hovorí o vzťahu medzi subjektívnym vnímaním záťaže a reálnymi reakciami na záťaž u pacientov s kardiovaskulárnym ochorením, ktorí podstúpili revaskularizačný zákrok. Súbor tvorilo 52 pacientov, ktorí absolvovali 3-týždňový rehabilitačný program v kúpeľoch Sliač. Metodika: Pacienti absolvovali štandardný kúpeľný pobyt zameraný na rehabilitáciu kardiovaskulárneho systému. Na začiatku a na konci podstúpili 6 minútový test chôdze. Počas celého pobytu bolo monitorované subjektívne vnímanie záťaže jednak Borgovou škálou a jednak subjektívnym odhadom hemodynamických parametrov. Výsledky: vyhodnocoval sa vzťah jednak subjektívneho vnímania tlaku krvi s objektívne nameranými hodnotami a jednak tréningový efekt rehabilitácie. Priemerná vzdialenosť v metroch, ktorú pacienti zvládli bez kardiálnych komplikácií, bola 383,65 ± 72,60 pri vstupnom a 460,29 ± 80,17 pri výstupnom teste. Vzťah medzi subjektívnym vnímaním hemodynamických parametrov a objektívne nameranými hodnotami charakterizujú korelačné koeficienty r = 0,59, r = 0,69. Číselný rozdiel meraní pri tlaku krvi bol 11,35 ± 5,70mmHg. Diskusia a záver: Výsledky exaktne nepreukázali, že v sledovanom súbore boli pacienti schopní adekvátne hodnotiť tlak krvi v priebehu rehabilitácie. Ďalej potvrdili priaznivý efekt kardiovaskulárnej rehabilitácie na objektívne zlepšenie stavu, čo uvádzajú aj mnohé podobné štúdie, ale nepotvrdil sa štatisticky významný efekt z hľadiska subjektívneho vnímania stavu. Bol vyslovený aj predpoklad o tom, že pacienti s nadváhou majú tendenciu podhodnocovať reakcie svojho tela na záťaž. K tomu, aby bolo možné kvalitne sa venovať subjektívnemu vnímaniu záťaže u pacientov s kardiovaskulárnym ochorením, je nutné najskôr revitalizovať komplexný proces kardiovaskulárnej rehabilitácie na Slovensku. Kľúčové slova: Kardiovaskulárna rehabilitácia. Subjektívne vnímanie záťaže. Fyzioterapia. Kardiovaskulárne ochorenia. ABSTRACT Author of the contribution dedicated to cardiovascular rehabilitation and particularly its second, post-hospitalisation phase. Proven study says about the relationship between subjective perception of load and the real reactions in patients with cardiovascular disease who underwent revascularisation. The file consisted of 52 patients who completed the 3-week rehabilitation program at the Sliač spa. Methods: Patients received standard spa treatment focused on the rehabilitation of the cardiovascular system. At the beginning and at the end they underwent 6-minute walking test. Patients was monitored during the program by subjective perception of load at first by the Borg scale and secondly through a subjective estimate of the hemodynamic parameters. Results: there was evaluated the relationship of subjective perception of blood pressure with the measured values and training rehabilitation effect. The average distance in meters that patients managed without cardiac complications was ± at baseline and ± in the final test. The relationship between subjective perception and objective hemodynamic parameters measured values characterize the correlation coefficients r = 0.59, r = Numeric measurements of the difference in blood pressure were ± Discussion and conclusion: The results did not exactly prove that patients in the study group were able to adequately assess blood pressure during rehabilitation. The study further confirmed the positive effect of cardiovascular rehabilitation on an objective improvement in the state and many similar studies, but it did not confirm a statistically significant effect in terms of the state of subjective perception. There was also said the assumption that the patients who are overweight has tendency to underestimate the body response to the load. For the running of the occupy of subjective perception capacity in patients with cardiovascular disease is necessary to revitalize the first comprehensive cardiovascular rehabilitation process in Slovakia. Key words: Cardiac rehabilitation. Subjective load perception. Physical therapy. Cardiovascular disease. ÚVOD Infarkt myokardu ako jedna z akútnych foriem ischemickej choroby srdca predstavuje aj v súčasnosti nebezpečnú hrozbu. Ako uvádza WHO, okolo roku 2000 dosahovala mortalita na kardiovaskulárne ochorenia vo svete asi 30% spomedzi všetkých úmrtí (Špinar, 2003). Naša krajina, pravdepodobne aj vplyvom nedostatočnej kardiovaskulárnej rehabilitácie, zaznamenala napríklad v roku ,5 krát vyššiu úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca ako Česká republika, 2,5 krát vyššiu ako Rakúsko (Národný program prevencie ochorení srdca a ciev, 2010). V súčasnosti sa hovorí o miernom poklese mortality zapríčinenej kardiovaskulárnymi ochoreniami. Napríklad USA udáva pokles mortality na spomínané ochorenia o 3,7% za roky 2008 a 2009 (Kochanek, 2011). KARDIOVASKULÁRNA REHABILITÁCIA Neoddeliteľnou súčasťou liečby infarktu myokardu je kardiovaskulárna rehabilitácia. Proces kardio- 33

34 vaskulárnej rehabilitácie, ktorý by mal trvať už do konca života, spravidla rozdeľujeme na 4 fázy: Prvá fáza je hospitalizačná a jej hlavným cieľom je zabrániť dekondícii, prevencia tromboembolických komplikácií a snaha o navrátenie pacienta k bežným denným aktivitám (Chaloupka, 2004). Druhá fáza (včasná posthospitalizačná) predstavuje najväčší prínos z hľadiska možnosti zmien životného štýlu a dodržiavania zásad sekundárnej prevencie. Môže prebiehať niekoľkými formami, ktoré sa môžu aj prelínať a kombinovať. Najčastejší je riadený ambulantný tréning trvajúci spravidla 2 mesiace s frekvenciou cvičenia 3-krát týždenne pod vedením erudovaného fyzioterapeuta. Táto forma je vo svete veľmi preferovaná, bohužiaľ na Slovensku ešte stále nepatrí medzi štandard, ak je vôbec dostupná. Ďalšou možnosťou je individuálny domáci tréning, ktorý často začína už v období riadeného tréningu, ale prebieha v domácom prostredí bez priameho odborného dohľadu. Obávame sa, že jedinou formou využívanou aj na Slovensku, je kúpeľná liečba (napr. kúpele Vyšné Ružbachy, kúpele Dudince, kúpele Sliač). Tretia fáza (stabilizačná) je obdobím stabilizácie klinického nálezu a kladie dôraz na vytrvalostný tréning a pokračovanie v zmenách životného štýlu. Štvrtá fáza je fáza udržiavacia, čo znamená pokračovanie v navodených aktivitách. Tréning prebieha už s minimálnym dohľadom. Táto fáza by mala trvať už do konca života (Chaloupka, 2005). U pacientov s kardiovaskulárnym ochorením netreba zabúdať na prevenciu. Zásady sekundárnej prevencie spočívajú v redukcii rizikových faktorov a v nastavení režimových opatrní, ktoré túto zmenu životného štýlu podporujú. Pohybovú liečbu považujeme za veľmi dôležitú aj z dôvodu jej možného priameho ovplyvnenia väčšiny rizikových faktorov akými sú hypertenzia, telesná inaktivita, obezita, stres, diabetes mellitus. Za veľmi významné kroky z hľadiska sekundárnej prevencie, ktoré priamo pohybovou liečbou neovplyvníme, pokladáme zanechanie fajčenia a diétne opatrenia. Riadený ambulantný tréning predstavuje najvýznamnejšiu zo spomínaných foriem rehabilitácie. Intenzita záťaže by sa mala pohybovať tesne pod hranicou anaeróbneho prahu. Táto úroveň je dostatočná na dosiahnutie tréningového efektu a zároveň bezpečná pre pacienta. Prekročenie anaeróbneho prahu a teda prechod na väčšinový podiel anaeróbneho metabolizmu predstavuje u kardiakov riziko vzniku nežiaducich komplikácií hlavne v podobe arytmií. Za najvodnejší spôsob nastavenia intenzity záťaže teda považujeme stanovenie tréningovej pulzovej frekvencie na základe výsledkov záťažového testu. Odporúčame výpočet tréningovej pulzovej frekvencie na základe percenta pulzovej rezervy pričom je vhodné použiť 70 až 80% pulzovej rezervy, podľa výsledkov záťažového testu (do 1,2 w/kg - 70%, do 1,6 W/kg - 75% a nad 1,7 W/kg - 80%). Vlastný tréning by mal mať štandardnú skladbu teda rozcvička, hlavná časť, záverečná časť. Rozcvička je zahrievacia časť, ktorá zlepší prekrvenie a svalový tonus kostrového svalstva čím uľahčí prechod z pokoja do plného zaťaženia. Trvá približne dvadsať minút, je viacvrcholová a môže využívať viac polôh či pomôcok. Hlavná časť pozostáva hlavne z vytrvalostných aktivít či už kontinuálnych alebo intervalových. Pacient sa počas aktivity pohybuje na úrovni stanovenej tréningovej pulzovej frekvencie s ohľadom na subjektívne vnímanie záťaže. Po niekoľkých tréningoch a zistenia tlakovej normoreakcie (do 180/120 mmhg) na silovú záťaž napríklad hand-grip testom, je vhodné zaradiť do hlavnej časti aj silový tréning. Nemal by však byť zaradovaný ako prvá aktivita hlavnej časti tréningu. Záverečná časť môže obsahovať strečing a relaxáciu s možným využitím rôznych pomôcok. Je dôležitá z hľadiska prevencie vzniku arytmií a možnej hypotenzie. Po dvoch týždňoch tréningu bez komplikácií je vhodné odporučiť aspoň dvakrát do týždňa vykonávať vytrvalostné aktivity v domácom prostredí pri dodržiavaní stanovenej tréningovej pulzovej frekvencie a zásad kardiovaskulárneho tréningu (Gurín, 2011, Gurín, 2012, Chaloupka, 2004). Efektivitu riadeného ambulantného tréningu dokazujú výsledky množstva štúdií na celom svete vrátane našej vlastnej. Štúdia vykonaná v Českej republike so súborom 582 pacientov po infarkte myokardu, ktorí absolvovali dvojmesačný riadený ambulantný tréning uvádza, že došlo k významnému zlepšeniu tolerancie záťaže, a to priemerne v celom súbore z 1,5 ± 0,3 W/kg na 1,7 ± 0,4 W/kg. Ďalej uvádza, že u starších pacientov má intenzívna rehabilitácia rovnaký pozitívny dopad ako u mladších pacientov (Chaloupka, 2005). Ďalšia štúdia uvádza významné zlepšenie ejekčnej frakcie ľavej komory a vrcholovej spotreby kyslíka u 109 pacientov, ktorí trénovali 8 týždňov s frekvenciou 3x týždenne (Elbl, 2005). Takéto zistenia potvrdzuje aj naša štúdia na 50 pacientoch po infarkte 34

35 myokardu, ktorí absolvovali dvojmesačný tréning. Došlo k zlepšeniu sledovaných parametrov v celom súbore v priemere: tolerancia záťaže z 1,9 W/kg na 2,1 W/kg, zlepšenie vrcholovej spotreby kyslíka z 23,05 na 27,50, prepočítané na metabolický ekvivalent z 6,6 METs na 7,9 METs (Gurín, 2011). Menšie riziko smrti na infarkt myokardu v nasledujúcich troch rokoch vykazovali pacienti zaradení do kardiovaskulárneho programu. Dokazuje to štúdia autorov z Minnesoty na 1821 pacientoch (Witt, 2004). Veľa štúdií potvrdzuje efekt riadeného programu, alebo hovorí o vyrovnanosti efektivity riadeného ambulantného tréningu a domáceho individuálneho tréningu podľa heart manual (Bodil, 2011, Dalal, 2007, Jolly, 2006, Taylor, 2006, Wang). Výsledky následného prieskumu hovoria aj o tom, že aktívna a kontrolovaná druhá fáza rehabilitácie má pre pacientov efekt nie len počas riadeného programu či kúpeľnej liečby. Elbl et al. (2005) tiež porovnávali stav pacientov po roku od ukončenia riadeného tréningu, ale z ohľadom na remodeláciu ľavej komory. U pacientov došlo k významnému zlepšeniu tolerancie záťaže a k zvýšeniu vrcholovej spotreby kyslíka, ktoré pretrvávali aj po roku. Autori ďalej uvádzajú, že ani krátkodobý program, ani sledovanie po roku nepreukázalo negatívny vplyv na remodeláciu ľavej komory (Elbl, 2005). My sme v rokoch 2010/2011 sledovali 53 pacientov, ktorí ukončili riadený ambulantný tréning vo Fakultnej nemocnici Brno Bohunice. Náš prieskum bol realizovaný v rozmedzí 12 až 24 mesiacov po ukončení spomínaného tréningu so zámerom zistiť, koľko pacientov stále pravidelne trénuje a či nastavujú záťaž v pohybových aktivitách na základe subjektívnych ukazovateľov. Výsledky hovoria o tom, že väčšina pacientov pravidelne trénuje. Došlo k výraznej redukcii počtu fajčiarov aj priemernej dennej dávky cigariet. Nepotvrdili sme závislosť frekvencie a dĺžky tréningu od veku pacientov. Pre našu nasledujúcu štúdiu bol ale zaujímavý ten fakt, že sme zamietli hypotézu, ktorá by predpokladala, že pacienti kontrolujú a nastavujú priebeh tréningových aktivít objektívne, teda na základe sledovania svojich hemodynamických parametrov (Gurín, 2012). Pre domáci tréning je dôležité správne nastavenie záťaže a schopnosť pacientov vnímať zmeny sprevádzajúce jednotlivé aktivity. Zamerali sme sa teda na subjektívne vnímanie záťaže. Dôležitú súčasť kardiovaskulárnej rehabilitácie predstavuje aj kúpeľná liečba. Pacient absolvuje pobyt v špecializovanom kúpeľnom zariadení ako napríklad kúpele Vyšné Ružbachy, Sliač, Dudince. Takáto forma liečby napomáha k rýchlejšej normalizácii psychického aj fyzického stavu pacienta. Upevňujú sa návyky správneho životného štýlu a napomáha k redukcii rizikových faktorov a ovplyvneniu negatívnych stresových psychických vplyvov. Kúpeľnú liečbu môže pacient absolvovať aj keď je zaradený do prebiehajúceho ambulantného riadeného tréningu, kedy preruší tréning na dobu pobytu v kúpeľnom zariadení a následne tréning dokončí. Tu je však nutné pripomenúť, že pre dosiahnutie maximálneho efektu by mu mal program počas kúpeľnej liečby rešpektovať jeho nastavenú tréningovú pulzovú frekvenciu a zohľadniť intenzitu záťaže na akej trénoval (Chaloupka, 2006). Naša štúdia bola podkladom pre záverečnú diplomovú prácu. Cieľom štúdie bolo zhodnotiť význam subjektívneho vnímania intenzity záťaže u pacientov po revaskularizačných operáciách srdca ako jednej z možností liečby infarktu myokardu. CHARAKTERISTIKA SÚBORU Sledovali sme 52 pacientov (muži 35, ženy 17) vo veku 63,28±7,96 (BMI 27,65 ± 4,12, EF 50,67 ± 5,25). Všetci pacienti absolvovali jednu z foriem revaskularizácie (z toho 30 pacientov podstúpilo aorto-koronárny bypass po infarkte myokardu) a následne podstúpili rehabilitačný program v kúpeľnom zariadení Sliač Kúpele v rámci posthospitalizačnej fázy kardiovaskulárnej rehabilitácie. Účasť pacientov v štúdii bola dobrovoľná a informácie boli spracované podľa príslušných predpisov. METODIKA Rehabilitačný pobyt trval 3 týždne s frekvenciou procedúr 3-4 krát týždenne. Na začiatku, v priebehu a na konci pobytu boli sledované a zaznamenávané namerané aj subjektívne udávané hodnoty hemodynamických parametrov. Ďalej vyšetrovaní hodnotili vnímanie intenzity záťaže pomocou Borgovej RPE škály. V rámci vstupného a výstupného vyšetrenia absolvovali pacienti 6 minútový test chôdze. Rostagno et al. v roku 2003 vo svojej štúdii predstavoval 6MWT, spolu s frakčným skrátením ľavej komory ako najsilnejší prediktor prognózy (Rostagno et al, 2003). Vzhľadom na to, že 35

36 na Slovensku nám nie je známe žiadne zariadenie, kde by bol realizovaný riadený ambulantný tréning, museli sme pracovať s pacientmi v spomínanom kúpeľnom zariadení. Vzhľadom na náš zámer bola doba 3 týždňov dostatočná. Uvedomujeme si však, že na dosiahnutie zmeny životného štýlu a nastavenie režimových opatrení, ktoré k takejto zmene povedú, by bol potrebný riadený tréning v trvaní aspoň 2 mesiace. Pacienti teda absolvovali štandardný program kúpeľnej liečby po infarkte myokardu (suchý uhličitý kúpeľ a iné fyzikálne procedúry) so zameraním na pohybovú aktivitu (skupinové cvičenie, stacionárny bicykel, individuálne cvičenie). Najdôležitejšou časťou však bolo získavanie nameraných hodnôt pulzovej frekvencie a tlaku krvi súčasne s pacientmi udávanými hodnotami v priebehu rehabilitácie a ich porovnanie. Pre štatistické vyhodnotenie sme sa zamerali na hodnotu tlaku krvi, pretože pre meranie pulzovej frekvencie existujú dnes dostupné prostriedky, ako šport testery a podobne, takže aj v teréne nemusia byť pacienti odkázaní na subjektívny pocit. Meranie pulzovej frekvencie pri záťaži v súvislosti so subjektívnym vnímaním u pacientov po infarkte myokardu môže byť ešte neobjektívne z dôvodu farmakologickej liečby (hlavne betablokátormi). VÝSLEDKY Šesťminútový test chôdze absolvovali všetci pacienti bez prerušenia na začiatku aj na konci liečebného pobytu. Priemerná vzdialenosť v metroch, ktorú pacienti zvládli bez kardiálnych komplikácií, bola 383,65 ± 72,60 pri vstupnom a 460,29 ± 80,17 pri výstupnom teste. Porovnanie výsledkov je znázornené v grafe 1. Subjektívne hodnotenia s použitím Borgovej RPE škály boli pri spomínanom teste nasledovné graf 2. Graf 1 Porovnanie výsledkov 6 minútového testu Graf 2 Porovnanie skupín podľa Borgovej RPE škály Vzťah medzi subjektívnym vnímaním hemodynamických parametrov a objektívne nameranými hodnotami charakterizujú korelačné koeficienty r = 0,59, r = 0,69, čo môžeme považovať za stredne silnú závislosť. Číselný rozdiel meraní pri tlaku krvi bol 11,35 ± 5,70 mmhg. Tento vzťah mal však iné parametre v závislosti na BMI pacientov. V grafe 3 uvádzame tento rozdiel vzhľadom na BMI u pacientov. Vzhľadom na málo početnú vzorku pacientov tento vzťah len predpokladáme. Graf 3 Subjektívne vnímanie hemodynamických parametrov vo vzťahu k objektívnym meraniam DISKUSIA V našej štúdii sme sa sústredili na niekoľko oblastí. Predpokladali sme, že pacienti sú pri záťaži schopní subjektívne adekvátne hodnotiť hladinu tlaku krvi. Ukázalo sa, že pacienti nie sú schopní adekvátne hodnotiť tlak krvi v záťažových situáciách. Pri meraní v pokoji, by sme mohli predpokladať adekvátne subjektívne hodnotenie na základe korelačných koeficientov, ktoré potvrdzujú stredne silnú závislosť, ako aj na základe malej odchýlky od priemeru. Myslíme si však, že to mohlo byť spôsobené tým, že pacienti poznajú pokojové hodnoty svojho tlaku krvi, pretože je im pravidelne meraný. Hypotézu teda zamietame s odôvodnením nepreukázania validity výsledkov. Schopnosť spoľahlivo subjektívne vnímať hodnoty hemodynamických parametrov by bola veľmi 36

37 dôležitá pre správne nastavenie nielen tréningových aktivít. Umožnilo by to predísť komplikáciám pri záťažových situáciách v ich bežnom dennom živote vrátane tréningových pohybových aktivít. Vzhľadom na zistené skutočnosti by mali poznať svoje limity v číselných hodnotách, aby vedeli, čo je pre nich bezpečné a čo dostatočné pre zlepšenie kondície a čo nebezpečné. Reálna dostupnosť prenosných prístrojov na meranie hemodynamických parametrov je v súčasnosti pre pacientov veľmi dobrá. Ďalej sme predpokladali, že tréningový efekt sa u pacientov prejaví ako na subjektívnom tak aj na objektívnom zlepšení stavu. Napriek štatisticky významnému rozdielu výsledkov vstupného a výstupného testu 6 minútovej chôdze na hladine významnosti p = 0,05 a pozitívnym výsledkom v subjektívnom meraní pomocou Borgovej škály hypotézu zamietame. Dĺžka pobytu pacientov nebola dostatočná. A subjektívne vnímanie záťaže sa nám nepodarilo adekvátne štatisticky vyhodnotiť, aby sme hypotézu mohli prijať. V tejto oblasti ale existuje mnoho štúdií, ktoré pozitívny efekt kardiovaskulárneho tréningu nesporne potvrdzujú. Karel et al. (2009) pomocou kardiovaskulárnej rehabilitácie po kardiochirurgickom výkone u chorých vykonával 6MWT, kde došlo k predĺženiu prejdenej vzdialenosti o 46%. Zlepšenie bolo štatisticky významné p < 0,0001 (Karel et al, 2009). Ďalšie pozitívne výsledky uvádzajú štúdie, ktoré sú uvedené v úvode tohto príspevku (Bodil, 2011, Dalal, 2007, Elbl, 2005, Gurín, 2011, Chaloupka, 2005, Jolly, 2006, taylor, 2006,). Na základe preukázaného vzťahu medzi konštitučným typom a subjektívnym vnímaním seba samého sme formulovali poslednú hypotézu. Predpokladáme, že pacienti s nadváhou majú sklon k podhodnocovaniu svojich hemodynamických parametrov. Vieme, že nielen obezita, ale už aj nadváha môže byť jedným z hlavných rizikových faktorov infarktu myokardu. Z výsledkov vyplýva, že polovica nášho sledovaného súboru trpela nadváhou, čo predstavovalo 56% a obezitou 23%. Z toho viac ako polovica nášho sledovaného súboru z nadváhou, čo predstavovalo 52%, reálne podhodnocovala svoje hemodynamické parametre. Na základe týchto zistení môžeme hypotézu pre náš súbor prijať. Nadhodnocovanie hemodynamických parametrov, ako aj symptómov či varovných signálov týkajúcich sa kardiovaskulárneho systému, predstavuje riziko nedostatočného zaťažovania, čo vedie ku dekondícii a celkovému zhoršeniu stavu. Naopak nadhodnocovanie predstavuje reálne riziko vzniku akútnych komplikácií, ktoré môžu končiť až fatálne. Je teda dôležité zamyslieť sa aj nad tým, podľa čoho pacienti limitujú pohybové aktivity, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť ich každodenného života. Je nutné si uvedomiť, že aktivity, ktoré považujú za tréningové, tvoria minimum vzhľadom na časové rozloženie pohybu počas dňa. ZÁVER Pohyb patrí medzi základné prejavy života. Vnímanie záťaže pri pohybe je subjektívny pocit závislý na mnohých faktoroch. Pri ochoreniach kardiovaskulárneho systému, akým je aj infarkt myokardu, je vnímanie aktuálnej záťaže veľmi dôležité. Na základe výsledkov našej štúdie sa môžeme domnievať, že pacienti po infarkte myokardu majú určitú schopnosť subjektívne vnímať mieru odozvy kardiovaskulárneho systému na aktuálnu záťaž. Nepreukázali sme však, že je to schopnosťou adekvátne hodnotiť svoje hemodynamické parametre. Preto si myslíme, že by sa pri edukácii pacientov nemala chýbať aj dôkladná analýza reakcie kardiovaskulárneho systému na záťaž v číselných hodnotách hemodynamických parametrov. Vzhľadom na súčasný alarmujúci stav kardiovaskulárnej rehabilitácie na Slovensku môže byť proces práce s pacientovým vnímaním ešte značne vzdialený. Prvým krokom by mala byť dostupnosť riadeného ambulantného tréningu či obdoba heart manual pre individuálny domáci tréning na čo najväčšej časti nášho územia. Okrem už spomínaných úloh a benefitov má posthospitalizačná fáza rehabilitácie aj ideálnu pozíciu pre zoznámenie sa pacienta s reakciou vlastného tela na telesnú záťaž. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV BODIL, O., et al. Home-based cardiac rehabilitation is as effective as centre-based cardiac rehabilitation among elderly with coronary heart disease: results from a randomized clinical trial. In Age & Ageing [online]. 2011, vol. 40, issue 1, p 78- ISSN DALAL, H.M., et al. Home-based versus hospitalbased rehabilitation after myocardial infarction. In International Journal of Cardiology 37

38 [online].2007, vol. 2, issue 119, p ISSN ELBL, L. et al. Remodelace levé komory srdeční u nemocných s akutním infarktem myokardu po absolvování ambulantního řízeného rehabilitačního programu. In Cor et Vasa [online]. 2005, č. 4 ISSN ELBL, L. et al. Vliv kombinovaného aerobního a silového tréninku na funkci levé komory srdeční u nemocných po akutním infarktu myokardu. In Vnitřní lékařství [online]. 2005, roč. 51, č. 2, s ISSN GURÍN, D. Možnosti pohybovej liečby pacientov po infarkte myokardu. In Medzinárodná vedecká konferencia : Ošetrovateľstvo a zdravie V., pohyb a zdravie VIII. : abstrakty. [CD- ROM]. Trenčín : Trenčianska univerzita, 2011, s ISBN GURÍN, D. Tréning pacientov po infarkte myokardu v domácom prostredí In: Pohyb a zdravie [Medzinárodná vedecká konferencia Pohyb a zdravie IX., Trenčín, s ISBN CHALOUPKA, V. Rehabilitace nemocných po infarktu myokardu. In : Medicína pro praxi. 2004, č.2, s ISSN CHALOUPKA, V., et al. Rehabilitace po infarktu myokardu a revaskularizaci u starších nemocných. In Vnitřní lékařství. 2005, č. 4, s ISSN: X. CHALOUPKA, V., et al. Rehabilitace u nemocných s kardiovaskulárním onemocněním. In Cor vasa, s , 140. JOLLY, K., et al. Home-based cardiac rehabilitation compare with centre-based rehabilitation and usual care. In International Journal of Cardiology [online]. 2006, vol. 3, issue 111, p ISSN KAREL, I., SKALICKÁ, H. Kardiovaskulární rehabilitace u nemocných po chirurgické revaskularizaci myokardu. In Interv Akut Kardiol [online]. 2009, roč. 8, č. 4. KOCHANEK, KD. Et al. Deaths: Preliminary data for In National vital statistics report. vol. 59, no. 4. Hyattsville: National Centre for Health, 2011 Statistics. NÁRODNÝ PROGRAM PREVENCIE OCHORENÍ SRDCA A CIEV. Úrad verejného zdravotníctva slovenskej republiky [online] ROSTAGNO, C., OLIVO, G., COMEGLIO, VB. et al. Prognostic value of 6-minute walk corridor test in patients with mild to moderate heart failure: comparison with other methods of functional evaluation. In The European Journal of Heart Failure [online]. 2003, roč. 5, č. 3. ŠPINAR, J., VÍTOVEC, J. Ischemická choroba srdeční. 1.vyd. Praha : Grada publishing, s. ISBN TAYLOR, R.S., et al. Home-based cardiac rehabilitation versus hospital- based rehabilitation. In International Journal of Cardiology [online]. Elsevier. 2006, vol. 2, issue 119, p ISSN WANG, W., et al Effects of home-based rehabilitation on health related quality of life and psychological status in Chinese patients recovering from acute myocardial infarction. In Heart & Lung [online]. Mosby. ISSN WITT, BJ. Et al. Cardiac rehabilitation after myocardial infarction in the comunity. In Journal of the American College of Cardiology. Elsevier. 2004, vol. 44, no. 5, p ISSN

39 AKTIVNÍ ŽIVOTNÍ STYL A JEHO DETERMINANTY ACTIVE LIFE STYLE AND ITS DETERMINANTS BUNC Václav Fakulta tělesné výchovy a sportu, Univerzita Karlova v Praze, Praha, Česká republika ABSTRAKT Aktivní životní styl (AŽS) je forma životního stylu (ŽS), který je charakterizován interakcí mezi jednotlivcem a prostředím. Tato interakce v základním zjednodušení má dvě části - biologickou a sociální. Aktivní životní styl je takový ŽS, kde má své místo i adekvátní pravidelná fyzická aktivita. Cílem této studie bylo ověřit AŽS u dětí a charakterizovat jeho determinanty. Studie byla realizována zdravých dětí obou pohlaví. V rámci studie bylo v laboratoři nebo v terénu vyšetřeno zdravých dětí (51% chlapců a 49% dívek) ve věku trvala 6 až 14 let. Děti s AŽS mají méně zdravotních problémů, než děti neaktivní. Cca 84% dětské populace neplní doporučované minimální objemy pohybových aktivit. Tento počet narůstá se zvyšujícím se věkem. Většina české dětské populace je charakterizována snižováním realizovaných pohybových činností s přibývajícím věkem. Základem všech intervencí s cílem ovlivnění stavu populace je zvýšení energetického výdeje, realizované převážně pomocí pohybových aktivit. Minimální objem týdenních realizovaných pohybových aktivit by měl být cca 1 hodina denně. Nárůst dětí s AŽS musí být hlavním cílem všech intervence u dětí. Zodpovědnost za úspěch těchto zásahů mají jak rodina, tak i škola. Klíčová slova: Aktivní životní styl. Tělesná zdatnost. Pohybové aktivity. Děti. ABSTRACT Active life style (ALS) it is a form of life style (LS), that we understand like an interaction between individual and environment. This interaction in basic simplification has the two parts biological and social. ALS is considered to be such LS where adequate regular physical activity has its place too. The aim of this study was verify ALS in children and characterize its determinants. The study was realized in the groups of healthy children of both genders. Assessed were in laboratory and field healthy children (51% boys and 49% girls) in age ranged from 6 to 14 years. The children with ALS have less healthy problems then the non-active. Approximately 84% of children s populations have a sedentary LS and this amount increased with an increased age. Majority of the Czech children population is characterized by decrease of realized activities with increased age. The background of all successful management for health state influence is based on increase of energy output, mainly realized by movement activities. The minimal volume of weekly realized movement activities could be about 5 hours. The increase of children with ALS must be main goals of all intervention in children, and the responsibility of a success of these interventions have family and school. Key words: Active life style. Physical fitness. Movement activities. Children. ÚVOD Současnost je charakterizována neustálým poklesem realizovaných pohybových aktivit ať spontánních tak organizovaných (Bunc 2004, Pate a O Neill 2008). Je doloženo, že za poslední dvě dekády klesl objem realizovaných pohybových aktivit (PA) u dětí a mládeže cca o 30% (Bretschneider a Naul 2007, Bunc 2004). Snížený objem pravidelně realizovaných PA má pak zásadní dopad na životní styl. Při této příležitosti je často uváděn pojem sedavý a aktivní životní styl. Sedavý životní styl v současnosti jednoznačně převládá; nacházíme ho u cca 82 až 84% populace, v podstatě nezávisle na věku a pohlaví. Aktivní životní styl je takový ŽS, v němž podstatné místo zaujímá také přiměřená pravidelná pohybová aktivita (Bunc 2004). Pohybová aktivita přitom není chápána jenom biologicky, ale respektuje i bio-psycho-sociální složky existence a fungování lidského organismu (Karasik et al. 2005). Životní styl se mění v průběhu života u jedince i u různých sociálních skupin. Ovlivňuje jeho tělesné, mentální a sociální chování a jednání. Formuje osobnostní vývoj a kompetence jedince, jeho výkonnost a identitu. Je podmíněný jak vnitřními (např. věk, pohlaví, zdraví), tak i vnějšími podmínkami, které reflektují kulturní tradice, sociální, ekonomickou a politickou situaci ve společnosti atd. Pohyb představuje základní biologickou potřebu člověka, která bohužel, není-li kultivována, s rostoucím věkem zaniká (Bouchard 2000, Bunc 2004). Jeho nedostatek může vyvolat zásadní ohrožení jedince. Nedostatek pohybu - hypokinéza je jedním z průvodních jevů dnešního způsobu života. Hypokinéza i inaktivita jsou pojmy, které charakterizují nedostatek pohybu. Hypokinéza znamená nedostatek pohybových činností nikoliv z objektivních příčin, ale subjektivních. Je tedy determinována přirozenou leností člověka. Inaktivita naopak je dána objektivními příčinami, zranění, zdravotní stav, atd., které zamezují realizaci 39

40 pohybových aktivit. Setkáváme se s pojmy relativní (např. obezita, zranění) a absolutní (např. kardiomyopatie, některá neurologická onemocnění atd.). Vedle chronických onemocnění je aktuální zdravotní stav ovlivňován chováním a jednáním jedince. Aktivní životní styl se pak jeví jako jeden z dominantních faktorů momentálního zdravotního stavu (Bouchard 2000). V současnosti se podstatná část populace již dostala v objemu realizovaných pohybových aktivit pod hranici, která je charakterizována jako biologická potřeba. Na základě našich šetření bylo této biologické hranice dosaženo cca v roce Nedostatek pohybu významným způsobem ovlivňuje nejen aktuální tělesnou zdatnost a výkonnost jedince, ale i jeho pracovní výkonnost a zdravotní stav (Bunc 2004, Pate a O Neill 2008). Na základě řady studií u nás i ve světě se ukazuje, že doporučované objemy denních pohybových aktivit jsou pro děti a mládež na úrovni 60 min (Bretschneider a Naul 2007, Bunc 2004). Jedním ze zásadních determinantů pravidelné realizace PA je ekonomická situace rodiny. Ta limituje využívání nových, populárních a bohužel i drahých forem PA (Bunc 2004). Pro nápravu neutěšeného stavu současné populace, kdy lze předpokládat stále narůstající deficit pohybového zatížení i v blízké i vzdálené budoucnosti, je třeba přednostně řešit tuto problematiku u dětské populace. Pohybové aktivity dětí jsou jednoznačně determinovány podmínkami a znalostmi rodičů i učitelů o možnostech realizace PA v tomto věku. K základním problémům, které vyplývají z nedostatečného pohybového zatížení dětské populace, lze řadit nadváhu nebo obezitu a z ní vyplývající zdravotní komplikace jako je hypertenze a diabetes 2. typu na straně jedné a na straně druhé snížená pohybová gramotnost, která zásadním způsobem limituje výběr a následně realizaci pohybových aktivit. Tento omezený výběr tak může znamenat, že děti nejsou schopné zvládat moderní v jejich populaci běžné aktivity, což ve svém důsledku vede k prohlubující se pohybové nedostatečnosti (Bunc 2004). Na druhou stranu se v současnosti také setkáváme s dětmi, které jsou významným způsobem přetěžovány, což může ve svém důsledku vyvolat systematické odmítání PA. Počet těchto dětí není vysoký, ale je třeba s touto skutečností počítat. Cílem této studie bylo získat informace o determinantech aktivního životního stylu dětí a mládeže v ČR. SOUBOR A POUŽITÉ METODY K získání poznatků o aktivním životním stylu a jeho dopadu na aktuální stav dětské populace byl v letech 1997 až 2007 vyšetřen reprezentativní vzorek dětí a mládeže ve věku 6-14 let. V rámci řešení projektu VZ bylo (laboratorně a v terénu) vyšetřeno zdravých dětí (51% chlapců a 49% děvčat) a dětských pacientů (52% chlapců a 48% děvčat) ve věku 6-14 let. Realizované pohybové aktivity v průběhu týdne (jejich objem a forma) byly získány pomocí ankety a byly ověřovány u reprezentativní vzorku sledované populace pomocí Sporttesteru. Vedle informací o aktuálním pohybovém režimu dětí jsme se ptali i na současný a minulý pohybový režim rodičů (cca u 40% rodičů sledovaných dětí). Vhodnou nebo nevhodnou tělesnou hmotnost hodnotíme podle množství tělesného tuku. Podpůrným parametrem k určení tělesného složení je koeficient tělesné plnosti BMI (Body Mass Index). Tělesné složení bylo hodnoceno pomocí celotělové bioimpedanční impedanční metody s využitím predikčních rovnic pro dětskou populaci (Bunc 2004, Heyward a Wagner 2004). Tabulka 1 Normy pro dětskou nadváhu a obezitu vyžívající BMI a %BF platné pro věk 6 až 14 let Klasifikace BMI %BF (kg.m -2 ) (%) Podváha 15,4 16,0 Norma 15,5-21,9 16,1-23,0 Nadváha 22,0-26,9 23,1-28,0 Obezita 27 nebo více 28,1 nebo více VÝSLEDKY A DISKUSE Celková doba trvání pohybového zatížení za týden (včetně školní TV) se u neaktivních dětí pohybovala v rozmezí od 120 do 250 min. U aktivních pak v rozmezí min. Rozdíly mezi chlapci a děvčaty byly nevýznamné. Současná dětská populace vykazuje převážně sedavý životní styl. Cca 84% dětské populace neplní doporučované minimální objemy pohybových aktivit. Tento počet narůstá se zvyšujícím se věkem. U dětí ve věku nižším než 10 let nacházíme v průměru 7,3 ± 2,3 hodiny pohybových aktivit 40

41 týdně, u dětí ve věku 14 let pak už jen 2,1 ± 0,4 hodiny za týden, vše včetně hodin školní TV. Pokles realizovaných týdenních pohybových aktivit v závislosti na rostoucím věku je v podstatě lineární a lze jej popsat následující závislostí u chlapců: PA (hod.týden-1) = -0,917*věk (roky) + 15,044 r = 0,876, p<0,0001 u děvčat pak má podobná závislost tvar: PA (hod.týden-1) = *Věk (roky) r = 0.834, p< Pohybově neúspěšní jedinci, kteří představují cca 6-10% školní populace, jsou charakterizováni významným neplněním školních norem v TV. Podstatná část těchto dětí je schopna, v případě individuálního přístupu, tento deficit překonat. Pouze malá část, cca do 10% má příčiny morfologické nebo zdravotní. Průměrný celkový denní energetický objem pohybových aktivit včetně školní TV se, jak u mladších dětí, tak i u dětí starších pohybuje zhruba na 60-70% doporučovaného objemu tedy objem pohybových aktivit je na úrovni 60-70% potřebného objemu, doporučovaného pro zdravý rozvoj dítěte (Bunc 2004). Realizované pohybové aktivity jsou významně určovány aktuálními finančními možnostmi rodiny. Hlavně nové a mezi dětmi populární PA, které jsou často drahé a tím i obtížně dostupné pro děti z rodin s nižšími příjmy. Z pohledu možného ovlivňování pohybového režimu dětí je třeba si uvědomit, že děti ve většině případů tráví ve škole podstatně více času než v rodinném prostředí. Tedy školní prostředí má často významně lepší podmínky pro realizaci PA a tím i ovlivňování ŽS dětí než rodinné prostředí. Za rozhodný věk pro získání kladného vztahu k pohybovým aktivitám, tedy vztahu, který má dlouhodobý charakter a přetrvává i do dospělosti je věk 1-3 roky a mladší školní věk 6-7 let. U prvé skupiny je jasná odpovědnost rodiny. U starší skupiny vzrůstá odpovědnost školy. Potvrdila se významná genetická závislost realizovaných pohybových aktivit u dětí. U fyzicky aktivních obou rodičů se potvrdil předpoklad, že z cca 75% jsou pohybově aktivní i děti. U fyzicky aktivního jednoho rodiče je pravděpodobnost aktivity dítěte okolo 50%. V naší studii se potvrdilo, že děti spíše preferují mimoškolní tělesnou výchovu a sport před jinými zájmovými činnostmi pokud k tomu mají odpovídající podmínky a jsou vhodným způsobem informovány a motivovány. Jednoznačně se potvrzuje růst podílu pohybových aktivit realizovaných mimo oficiální" sportoviště a často zastaralá nabídka, nebo nevhodná forma pohybových aktivit v rámci školní TV. Výsledky hodnocení tělesného složení (průměrné hodnoty procenta tělesného tuku - %BF) a současně i procentuální výskyt dětí s nadváhou nebo obezitou (hodnoceno dle Tabulky 1) jsou pro chlapce uvedeny v Tabulce 2 a pro děvčata v Tabulce 3. Tyto výsledky jsou podstatně lepší než například v USA, kde v některých státech zaznamenávají až 40 i více procent obézních dětí. Vyšší počet dětí s nadváhou nebo obézních je uváděn i v rozvojových zemích (Bouchard 2000, Bretschneider a Naul 2007). Podstatnou skutečností, která vyplývá ze současného životního stylu je že, počet dětí s nadváhou nebo obézních u nás, ale i v ostatních rozvinutých zemích stále stoupá. Tabulka 2 Průměr ±s D procenta tělesného tuku (%BF) a procento výskytu obezity a nadváhy u chlapců Věk (roky) N Chl %BF (%) Obezita (%) Nadváha (%) ,4±4,1 8,0±1,0 15,0±3, ,4±3,8 8,3±1,1 15,6±2, ,4±4,4 8,6±1,2 16,2±2, ,1±3,6 9,4±1,0 16,8±3, ,9±3,2 9,8±0,9 17,0±2, ,5±3,0 10,2±1,3 17,4±2, ,2±3,1 10,6±1,6 17,9±2, ,9±2,9 10,8±1,8 18,3±2, ,0±2,8 11,0±2,0 19,0±3,0 Energetický výdej realizovaných pohybových aktivit je jak u chlapců tak i děvčat přímo úměrný množství realizovaných PA. Energetická náročnost je rovněž ovlivňována trénovaností dětí, jejich adaptací na pohybové zatížení, kterou lze kultivovat přiměřeným pohybovým tréninkem. Na základě našich šetření se ukazuje, že intervenční pohybové programy v rozsahu alespoň 3 hodin týdně jsou realizovatelné ve školním prostředí jak u zdravých tak i u dětí s hendikepem. 41

42 Tyto programy jsou pak schopné vyvolat měřitelné změny morfologických i funkčních předpokladů. Zásadní pro dosažení požadovaného efektu aplikovaných PA je intenzita zatížení. Intervence je efektivní přesahuje-li intenzita zatížení cca 85% maximální srdeční frekvence, za předpokladu, že doba trvání je alespoň 10 min nebo delší. Tabulka 3 Průměr ±s D procenta tělesného tuku (%BF) a procentuální výskyt obezity a nadváhy u děvčat Věk (roky) N Děv %BF (%) Obezita (%) Nadváha (%) ,5±4,0 8,0±1,5 16,0±2, ,1±3,8 8,3±1,4 16,4±2, ,8±3,9 8,7±1,6 16,8±2, ,3±3,6 9,6±2,0 17,0±2, ,9±3,3 10,0±2,1 17,3±2, ,3±3,1 10,4±2,0 17,7±1, ,3±3,0 10,9±2,3 18,2±1, ,9±2,6 11,4±1,9 19,0±2, ,4±3,0 12,0±1,7 19,5±2,0 Potvrdilo se, že v prostředí základní školy lze realizovat intervenční pohybový program v rozsahu 5 hodin TV týdně, aniž dojde k poklesu prospěchu. Prokazatelné výsledky poskytují již krátkodobé pohybové intervence jak u zdravých dětí, tak i u vybraných skupin pacientů což může významně ovlivnit jejich integraci hlavně ve školním prostředí. Tělesné složení odráží nejen absolvovaný pohybový režim, ale současně úprava hmotnosti je jedním z rozhodujících motivačních faktorů pro realizaci pohybových aktivit. Změny zdatnosti dětí v důsledku přirozeného rozvoje jsou velmi podobné, jak u dětí trénovaných, tak u dětí bez pravidelného pohybového tréninku. Cílený pohybový trénink u dětí a mládeže zařazených do systému sportovních tříd a navazujících Sportovních center mládeže není v současnosti schopen efektivně dlouhodobě rozvíjet vybrané jedince. Co jsou možné příčiny nedostatečného pohybového režimu dětí (Bouchard 2000, Bunc 2004, Katzmarzyk a kol. (2008): nedostatečné znalosti o determinantech životního stylu jak rodičů, tak učitelů, význam pravidelných pohybových aktivit u dětí je často podceňován, děti nemají dostatek volného času pro volnočasové pohybové aktivity, rodiči jsou často upřednostňovány aktivity vzdělávacího charakteru na místo spontánních nebo řízených pohybových aktivit, děti s nadváhou nebo obézní jsou často osvobozovány ze školní TV, aniž k tomu je objektivní důvod, je třeba mít stále na paměti, že školní tělesná výchova má nejen složku realizační, ale i vzdělávací, často je ve škole nevhodný nábytek, který může být jednou z příčin špatného držení nebo svalových disbalancí je třeba mít na mysli, že sezení je dynamická činnost, pohyb není chápán jako nezbytná součást denního režimu dítěte a není využíván jako kompenzační prostředek a z toho pak vyplývá nedostatečný pohybový režim, podstatná část současné dětské populace má nedostatečnou svalovou zdatnost a není dostatečně vybavena pohybovými dovednostmi, nedostatečná pozornost ze strany rodičů i pedagogů dopadům hypokinézy na dětský organismus, ekonomická situace rodiny determinuje pravidelnou realizaci PA, její formu i kvalitu, zapomíná se na možnosti kompenzačních cvičení v lavicích a často se nevyužívá volný čas dětí ve škole pro přiměřené pohybové aktivity, pohybová aktivita realizovaná v průběhu týdne (PA) významně klesá v závislosti na vzrůstajícím věku dítěte. Pokles je podobný jak u chlapců, tak i u děvčat, nenašli jsme významné rozdíly v množství realizovaných týdenních pohybových aktivit u dětí z měst a na venkově. Pohybový nebo sportovní trénink dětí a mládeže bude dlouhodobě úspěšný jestliže: nebude v žádném případě ohrožen jejich zdravotní stav a vývoj, bude respektován aktuální stupeň zralosti dítěte, pohybová intervence bude minimálně kladně akceptována nejbližším okolím, vedle vlastní pohybové intervence budou součástí i další informace o zdravém životním stylu, sportovnímu tréninku budou podrobeni vhodní jedinci, 42

43 budou intervenováni tréninkem v odpovídajícím prostředí nejen sportoviště, ale i vlastní tréninkový proces. ZÁVĚR Děti, které mají aktivní životní styl, mají v průběhu týdne alespoň 5 hodin přiměřených pohybových aktivit, jsou zdatnější, vyskytuje se u nich významně méně zdravotních a obecně řečeno civilizačních komplikací, které jsou spojeny s hypokinézou. Intervenční pohybové programy s délkou trvání 3-5 hodin týdně, které lze realizovat ve školním prostředí vyvolají pozitivní změny stavu dětského organismu a nezhorší jejich studijní výsledky. Zodpovědnost za aktuální stav dětské populace má rodina a škola. Valná část dětské populace nezískává rozhodující informace o zdravém způsobu života ani v rodině ani ve škole. Poděkování Studie byla realizována s podporou VZ MŠMT ČR MSM a projektu UK Praha P38. SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH PRAMENŮ BOUCHARD, C. (2000). Physical activity and obesity. Champaign: Human Kinetics BRETTSCHNEIDER, W.D., NAUL, R. (2007). Obesity in Europe. Frankfurt am Main: Peter Lang. BUNC, V. (2004). Role pohybových aktivit v životě dětí a mládeže. (Role of the movement activities in the children and youth life). Závěrečná zpráva VZ MSM , Praha: UK FTVS. BUNC, V., ŠTILEC, M. (2007). Tělesné složení jako indikátor aktivního životního stylu seniorek. Česká Kinatropologie, 11/3, HEYWARD, V.H., WAGNER, D.R. (2004). Applied body composition assessment. Champaign: Human Kinetics. KARASIK, D., DEMISSIE, S., CUPPLES, L.A., KIEL, D.P. (2005) Disentanging the genetic determinants of human aging: Biological age as an alternative to the use of survival measures. Journal of Gerontology, 60(5), KATZMARZYK, P.T., BAUR, L.A., BLAIR, S.N., LAMBERT, E.V., OPPERT, J.M., RIDDOCH, C. (2008). International conference on physical activity and obesity in children: summary statement and recommendations. Appl.Physiol.Nutr.Metab., 33/2, PATE, R.R., O'NEILL, J.R. (2008). Summary of the American Heart Association Scientific statement: Promoting physical activity in children and youth: A leadership role for schools. J.Cardiovascular Nursing, 23/1,

44 VŠEOBECNÁ POHYBOVÁ VÝKONNOSŤ, TELESNÝ VÝVIN A POHYBOVÁ AKTIVITA POHYBOVO ZAOSTÁVAJÚCICH ŽIAKOV GENERAL PHYSICAL PERFORMANCE, PHYSICAL DEVELOPMENT AND PHYSICAL ACTIVITY MOTIONAL LAGGING PUPILS ČILLÍK Ivan, KREMNICKÝ Juraj, KOLLÁR Rastislav, PIVOVARNIČEK Pavol Katedra telesnej výchovy a športu, Filozofická fakulta, UMB Banská Bystrica ABSTRAKT Cieľom výskumu je identifikovať žiakov, ktorí zaostávajú v úrovni všeobecnej pohybovej výkonnosti. U týchto žiakov zistiť úroveň telesného vývinu a zistiť mimoškolskú pohybovú aktivitu. Výskumný súbor tvorili žiaci prvých ročníkov základných škôl v meste Banská Bystrica. Z celkového počtu n = 572 bolo testovaných celkovo 492 žiakov, t. j. 86 % z celkového počtu. Pri výbere testovsme vychádzali z dvoch testových batérií EUROFIT a UNIFIT. Všeobecnú pohybovú výkonnosť sme zisťovali nasledovnými testami: predklon s dosahovaním v sede, skok do diaľky z miesta, ľah sed za 30 s, výdrž v zhybe, člnkový beh 4 x 10 m, vytrvalostný člnkový beh. Z ukazovateľov telesného vývinu sme zaznamenávali telesnú výšku, telesnú hmotnosť a BMI. Okrem toho sme zisťovali zapojenie detí do mimoškolských pohybových aktivít. Veľmi slabú úroveň (horší výkon ako priemer - 2,5 SD) sme zistili u 28 žiakov a 24 žiačok. Najhoršie výsledky z pohľadu frekvencie veľmi slabých výkonov sme zistili v testoch výdrž v zhybe a ľah sed. Najčastejšou príčinou veľmi slabej úrovne v uvedených testoch bola nedostatočná pohybová aktivita a vysoká telesná hmotnosť žiakov. Kľúčové slová: Všeobecná pohybová výkonnosť. Telesný vývin, pohybová aktivita. Pohybovo zaostávajúci 7-roční žiaci. ABSTRACT The aim of the research is to identify pupils, who lag behind in general physical performance. In these pupils to determine the level of physical development and identify after-school physical activity. The sample consisted of pupils attending the 1 st grade at primary schools in Banská Bystrica. Overall, we tested 492 pupils of the total number of n = 572 and this is 86 %. Tested pupils were from 11 schools from all the classes of first-year public schools in the number of boys n = 252 and n = 240 girls. The average age of tested boys was 7.39±0.43 decimal years during the measuring and the average age of tested girls was 7.24±0.34 decimal years. When selecting tests, we used two sets of test EUROFIT and UNIFIT. We used the following tests to find out the general physical performance: sit-and-reach test, standing long jump, sit-ups in 30 seconds, flexed arm hang, shuttle-run 4 x 10 m, endurance shuttle-run. From all indicators of physical development, we recorded the following - body height, body weight and BMI. However, we monitored the involvement of children in afterschool physical activities as well. Very low level (worse performance than the average 2.5 SD) was achieved by 28 male pupils and 24 female pupils. The worst results from the point of frequency of very low performances were monitored in the tests of flexed arm hang and sit-ups. The most common reason for the low level, in the mentioned tests, was lack of physical activity and high body weight of pupils. Key words: General physical performance. Physical development. Physical activity. Motional lagging 7 years pupils. ÚVOD Problematika pohybovej výkonnosti, zdravotného stavu a pohybovej aktivity je predmetom záujmu odborníkov na celom svete, Slovensko nevynímajúc. Učitelia, vedeckí pracovníci a ďalší zodpovední odborníci v oblasti telesnej výchovy neustále hľadajú cesty ako zlepšiť stav, ktorý je v posledných rokoch charakterizovaný ako neuspokojivý. Tieto poznatky vychádzajú z výsledkov rôznych výskumov, prieskumov a meraní, v ktorých sa v posledných rokoch konštatuje nízka úroveň všeobecnej pohybovej výkonnosti, pribúdajúci počet detí s nadváhou a obezitou, zhoršovanie zdravotného stavu, väčší počet detí so svalovou nerovnováhou a oslabeniami, zlé držanie tela a v neposlednom rade znížený záujem detí o pohybové aktivity. V posledných rokoch sa uvedenou problematikou zaoberali viacerí autori, ktorí vo svojich prácach hľadajú príčinu tohto stavu, resp. hľadajú možnosti na zlepšenie. Pribúdajú aj práce, ktoré sa zaoberajú problematikou telesne nezdatných jedincov školského veku, napr. Bursová (1990), Chytráčková a Kovář (1994), Bunc (1995), Suchomel (1997), a iní. Autori sa nezhodujú v tom, ako vybrať telesne nezdatné deti. Kaplan (2001) vybral jedincov, ktorí mali podpriemerné výsledky v 4 zo 6 testových položiek. Preto sme sa saj v našej práci snažili zistiť všeobecnú pohybovú výkonnosť, telesný vývin a pohybovú aktivitu pohybovo zaostávajúcich žiakov. Príspevok bol napísaný s podporou GÚ VEGA 1/1158/12. CIEĽ Cieľom je identifikovať žiakov, ktorí zaostávajú v úrovni všeobecnej pohybovej výkonnosti. 44

45 U týchto žiakov zistiť úroveň telesného vývinu a zistiť mimoškolskú pohybovú aktivitu a tak poukázať na možné príčiny stavu. METÓDY Výskumný súbor tvorili 7-ročné deti, navštevujúce prvý ročník základných škôl v Banskej Bystrici. Z počtu n = 572 všetkých žiakov základných škôl v Banskej Bystrici bolo testovaných celkovo 492 žiakov, t. j. 86 %. Zvyšných 14 % nebolo testovaných z dôvodu neprítomnosti na vyučovaní, resp. nemohli cvičiť, najčastejšie zo zdravotných dôvodov. Na jednej škole nie je telocvičňa, preto neboli hodnotení ani žiaci tejto školy (n = 10). Testovaní žiaci boli z 11 škôl, zo všetkých tried prvých ročníkov štátnych škôl v počte n = 252 chlapcov a n = 240 dievčat. Súbor chlapcov ku dňu merania mal decimálny vek 7,39±0,43 roka a súbor dievčat 7,24±0,34 roka, teda súbor chlapcov bol starší o 0,15 roka. Výskum bol realizovaný na základe podpísanej dohody medzi Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici a mestom Banská Bystrica. Súhlas s realizáciou vyjadrili všetci riaditelia základných škôl, ktoré sú v pôsobnosti mesta Banská Bystrica. Merania realizovali učitelia KTVŠ FHV UMB a študenti doktorandského, magisterského a bakalárskeho stupňa štúdia na KTVŠ v priebehu mesiacov apríl jún Priebeh merania: po príchode do telocvične žiaci dostali štartové čísla a boli oboznámení s cieľom výskumu, následne boli zistené základné identifikačné údaje: meno a priezvisko, dátum narodenia a taktiež informácia o mimoškolskej pohybovej aktivite, uvedené údaje vopred zabezpečili triedne učiteľky, rozohriatie (3 min) a rozcvičenie (5 min), meranie telesného rozvoja (telesná výška, telesná hmotnosť, výpočet BMI). BMI hodnotíme podľa UVZSR (2013), meranie všeobecnej pohybovej výkonnosti (skok do diaľky z miesta, predklon s dosahovaním v sede, výdrž v zhybe, ľah sed, člnkový beh 4 x 10 m, vytrvalostný člnkový beh). Pri výbere testov sme vychádzali z dvoch testových batérií EUROFIT (1988) a UNIFIT (Měkota Kovář, 1995). Na základe analýz početne limitovaných súborov bolo konštatované, že diagnostikovanie motoriky detí mladšieho školského veku sa vyznačuje prílišnou šírkou diagnostického záberu, napr. Turek (1996,1999). Preto sme aplikovali súbor testov, ktoré pokrývajú celú škálu všeobecnej pohybovej výkonnosti ale sme znížili počet testových položiek v porovnaní s uvedenými testovými batériami. Test rovnováhy plameniak sme vynechali z dôvodu jeho nedostatočnej validity a diskutabilnej realizácie v mladšom školskom veku ako to uvádza Turek (1999). Keďže rýchlostné schopnosti sme zisťovali iným testom (člnkový beh 4 x 10 m) vynechali sme tanierový tapping, ktorý zisťuje frekvenčnú rýchlosť ruky. Ručnú dynamometriu sme vynechali z dôvodu, že statickú silu horných končatín sme zisťovali testom výdrž v zhybe. Člnkový beh 10 x 5 m sme nahradili testom 4 x 10 m vzhľadom na jeho dĺžku trvania a jednoduchšiu realizáciu. Test 4 x 10 m je v batérii UNIFIT ale vzhľadom na vek detí sme ho zjednodušili. (Úlohou bolo po štarte prekonať vzdialenosť 10 m, prekročiť protiľahlú čiaru oboma chodidlami, vrátiť sa späť tak, prekročiť štartovú čiaru oboma chodidlami a celý cyklus zopakovať, s dobehnutím do cieľa po absolvovaní štyroch 10 m úsekov). Použitý súbor testov je takmer zhodný s testovou batériou Browna (2001) na identifikáciu športového talentu. Podľa metodiky Moravec Kampmiller Sedláček a kol. (2002) sme realizovali testy: predklon s dosahovaním v sede, skok do diaľky z miesta, ľah sed, výdrž v zhybe a vytrvalostný člnkový beh. Poradie testov nebolo striktne dodržiavané, z časových dôvodov, ale vytrvalostný člnkový beh bol realizovaný vždy ako posledný test. Testovanie žiakov bolo súčasťou vyučovania, spravidla bolo realizované na hodinách telesnej výchovy. Diagnostika úrovne všeobecnej pohybovej výkonnosti bola realizovaná vždy po rovnakom, vopred pripravenom rozohriatí a rozcvičení žiakov v telocvični. Merania boli vykonané v súlade s dennými biorytmami (Jančoková, 2000) vždy v dopoludňajších hodinách v čase od 8. do 12. hod. v štandardných podmienkach telocvične v priestoroch školy, ktorú žiaci navštevujú. Jedna trieda bola testovaná na jednej vyučovacej hodine. Pri vyhodnotení výsledkov sme použili aj základné štatistické charakteristiky centrálnej tendencie a rozptýlenosti: aritmetický priemer (x), smerodajnú odchýlku (SD), minimum nameraných hodnôt (min) a maximum nameraných hodnôt (max) a percentá (%). Pri vyhodnocovaní a interpretácii výsledkov sme použili základné logické metódy. 45

46 Na základe štatistických charakteristík, aritmetický priemer (x) a miera variability smerodajná odchýlka (SD), sme expertíznou vecnou analýzou definovali kritériá a škálu hodnotenia úrovne všeobecnej pohybovej výkonnosti (tab. 1, 2): viac ako +2,5 SD výborná úroveň hodnotenie výkonu +3, +1,5 SD až +2,5 SD veľmi dobrá úroveň hodnotenie výkonu +2, +0,5 SD až +1,5 SD - nadpriemerná úroveň - hodnotenie výkonu +1, x ± 0,5 SD - priemerná úroveň - hodnotenie výkonu 0, +0,5 SD až -1,5 SD - podpriemerná úroveňhodnotenie výkonu -1, -1,5 SD až -2,5 SD slabá úroveň- hodnotenie výkonu -2, menej ako -2,5 SD veľmi slabáúroveň - hodnotenie výkonu -3. Tabuľka 1 Škála hodnotenia všeobecnej pohybovej výkonnosti súboru chlapcov Úroveň PRE SDM Ľ -S VÝD 4 x 10 VB (cm) (cm) (n) (s) (s) (n) Výborná >32,09 >168,64 >27,48 >59,55 <10,9 >50,94 Veľmi dobrá 26,29-32,09 149,7-168,64 22,58-27,48 42,49-59,55 12,2-10,9 39,16-50,94 Nadpriemerná 20,48-26,29 130,75-149,7 17,68-22,58 25,42-42,49 13,49-12,2 27,37-39,16 Priemerná 14,67-20,48 111,8-130,75 12,78-17,68 8,35-25,42 14,78-13,49 27,37-15,58 Podpriemerná 8,86-14,67 92,85-111,8 7,88-17,78 0-8,35 14,78-16,07 3,79-15,58 Slabá úroveň 3,04-8,86 73,89-92,85 2,98-7, ,07-17,35 0-3,79 Veľmi slabá <3,04 <73,89 <2,98 0 >17,35 0 Legenda: PRE - Predklon s dosahovaním v sede; SDM - Skok do diaľky z miesta; Ľ-S - Ľah sed; VÝD -Výdrž v zhybe; 4x10 - Člnkový beh 4 x 10 m ; VB - Vytrvalostný člnkový beh Tabuľka 2 Škála hodnotenia všeobecnej pohybovej výkonnosti súboru dievčat Úroveň PRE SDM Ľ -S VÝD 4 x 10 VB (cm) (cm) (n) (s) (s) (n) Výborná >33,53 >157,49 >27,04 >52,07 <11,69 >45,37 Veľmi dobrá 28,45-33,53 139,08-157,46 21,46-27,04 37,65-52,07 12,83-11,69 35,17-45,37 Nadpriemerná 23,37-28,45 120,69-139,08 15,87-21,46 23,22-37,65 13,97-12,83 24,97-35,17 Priemerná 18,29-23,37 102,3-120,69 10,28-15,87 8,79-23,22 15,11-13,97 14,77-24,97 Podpriemerná 13,21-18,29 83,91-102,3 4,69-10,28 0-8,79 16,25-15,11 4,57-14,77 Slabá 8,13-13,21 65,51-83,91 0-4, ,39-16,25 0,4,57 Veľmi slabá <8,13 <65, >17,39 0 Legenda: PRE - Predklon s dosahovaním v sede; SDM - Skok do diaľky z miesta; Ľ-S - Ľah sed; VÝD -Výdrž v zhybe; 4x10 - Člnkový beh 4 x 10 m ; VB - Vytrvalostný člnkový beh Do nášho súboru pohybovo zaostávajúcich žiakov sme zaradili žiakov, ktorí dosiahli aspoň v jednom z testov úroveň veľmi slabú alebo horšie. Teda v porovnaní s priemerom dosiahli menej ako - 2,5 SD podľa našich kritérií veľmi slabá úroveň a celkové skóre zo 6 testov dosiahli -9 a menej. To je napr. úroveň, keď žiak dosiahol veľmi slabú úroveň v troch testoch a v troch testoch dosiahol priemernú úroveň. VÝSLEDKY Z pohľadu identifikácie pohybovo zaostávajúcich žiakov uvádzame žiakov, ktorí dosiahli v škále hodnotenia veľmi slabú úroveň minimálne v jednom zo 6 testov. Veľmi slabú úroveň sme zistili celkovo u 28 žiakov a u 24 žiačok, pričom niektorí žiaci a žiačky dosiahli veľmi slabú úroveň vo viacerých disciplínach (tab. 3). Tabuľka 3 Prehľad počtu žiakov s veľmi slabou úrovňou v jednotlivých testoch Chlapci Dievčatá PRE 3 4 SDM 2 3 Ľ-S 6 8 VÝD x VB 0 0 Legenda: PRE - Predklon s dosahovaním v sede; SDM - Skok do diaľky z miesta; Ľ-S - Ľah sed; VÝD -Výdrž v zhybe; 4x10 - Člnkový beh 4 x 10 m ; VB - Vytrvalostný člnkový beh 46

47 Tabuľka jednoznačne ukazuje, že najviac veľmi slabých výkonov bolo vo výdrže v zhybe u chlapcov i dievčat, kde všetci uvedení žiaci sa nedokázali vôbec udržať vo výdrži v zhybe. Test Ľ-S sa z pohľadu veľmi slabej výkonnosti umiestnil na druhom mieste v oboch pohlaviach. Patria sem žiaci, ktorý neurobili ani jeden cyklus ľah sed za 30 s. Naopak, ani jeden veľmi slabý výkon sme nezaznamenali vo vytrvalostnom člnkovom behu. Charakteristika pohybovo zaostávajúcich žiakov: H.Ľ.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosahovaním v sede; BMI: 14,8; šport: plávanie, skóre: -2, S.B.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 21,8; šport: žiadny, skóre: -8, L.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 19,9; šport: gymnastika, skóre: -7, P.F.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 16,3; šport: žiadny, skóre: -5, V.S.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosahovaním v sede; BMI: 12,4; šport: žiadny, skóre: -4, O.M.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosahovaním v sede; BMI: 12,7; šport: žiadny, skóre: -8, S.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 23,2; šport: bedminton, skóre: -7, Š.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 24,8; šport: žiadny, skóre: -6, Z.O.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 16,8; šport: žiadny, skóre: -3, H.L: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe, člnkový beh 4x10 m; BMI: 16,4; šport: žiadny, skóre: -11, M.M.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed, skok do diaľky z miesta; BMI: 16,4; šport: žiadny, skóre: -11, A.B.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 20,3; šport: športový krúžok, skóre: -9, D.P.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 16,5; šport: športový krúžok, skóre: -4, F.S.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 16,4; šport: futbal, skóre: -12, A.B.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 20,0; šport: žiadny, skóre: -7, R.R.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 14,8; šport: žiadny, skóre: -6, B.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe, ľahsed; BMI: 13,8; šport: žiadny, skóre: -10, B.M.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe, ľah-sed; BMI: 16,0; šport: žiadny, skóre: -8, P.T.: veľmi slabá výkonnosť: skok do diaľky z miesta, výdrž v zhybe; BMI: 19,3; šport: žiadny, skóre: -7, P.L.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed, výdrž v zhybe; BMI: 16,7; šport: žiadny, skóre: -4, K.M: veľmi slabá výkonnosť:člnkový beh 4x10 m; BMI: 16,1; šport: karate, skóre: -8, I.CH.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed, výdrž v zhybe; BMI: 21,0; šport: žiadny, skóre: -13, CH.E.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 23,0; šport: golf, skóre: -7, M.A.G.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 18,8; šport: tenis, skóre: -8, S.G.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 18,2; šport: plávanie, skóre: -7, L.K.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 16,9; šport: žiadny, skóre: -9, Š.Š.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 21,3; šport: plávanie, skóre: -4, L.H.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed; BMI: 14,4; šport: žiadny, skóre: -5. V kategórii chlapcov všetci žiaci dosiahli záporné skóre od -2 do -13. Celkové skóre -9 a menej dosiahli 7 chlapci. Z nich 5 nevykonávajú žiadny šport a dvaja uviedli mimoškolskú pohybovú aktivitu. Vysoké BMI, na úrovni vysokej nadhmotnosti sme zaznamenali len u dvoch chlapcov. Väčšinou majú BMI na úrovni priemeru. Veľmi slabý výkon dosiahli 5 žiaci vo výdrži v zhybe. Veľmi slabú výkonnosť dosiahli chlapci v 1 2 testoch všeobecnej pohybovej výkonnosti. Charakteristika žiačok pohybovo zaostávajúcich: B.K.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed, člnkový beh 4x10 m; BMI: 25,0; šport: basketbal, skóre: -12, D.E.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosahovaním v sede; BMI: 16,5; šport: tanec, skóre: +3, P.L.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 19,6; šport: plávanie, basketbal, skóre: -1, K.K.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed, výdrž v zhybe; BMI: 23,2; šport: žiadny, skóre: -9, V.E.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed; BMI: 19,2; šport: žiadny, skóre: -5, G.K.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed; BMI: 16,5; šport: žiadny, skóre: -6, G.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 16,0; šport: žiadny, skóre: -4, 47

48 T.K.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosahovaním v sede; BMI: 13,7; šport: plávanie, skóre: -5, P.B.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 23,2; šport: športový krúžok, skóre: -7, V.CH.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 18,3; šport: športový krúžok, skóre: -6, L.V.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 16,4; šport: žiadny, skóre: -5, W.N.: veľmi slabá výkonnosť: skok do diaľky z miesta, predklon, výdrž v zhybe; BMI: 16,1; šport: žiadny, skóre: -14, P.N.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 17,5; šport: žiadny, skóre: -2, B.A.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 21,8; šport: žiadny, skóre: -7, K.N.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 26,1; šport: žiadny, skóre: -9, P.N.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed; BMI: 18,8; šport: žiadny, skóre: -8, Z.T.: veľmi slabá výkonnosť:ľah-sed, skok do diaľky z miesta, člnkový beh 4x10 m, výdrž v zhybe; BMI: 17,2; šport: hádzaná, skóre: -14, V.V.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 20,3; šport: žiadny, skóre: -2, C.N.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 16,0; šport: žiadny, skóre: +2, N.A.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 13,4; šport: žiadny, skóre: -11, E.Ď.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosahovaním v sede, skok do diaľky z miesta, ľahsed, člnkový beh 4x10 m; BMI: 14,3; šport: plávanie, skóre: -13, S.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 20,0; šport: plávanie, skóre: -8, D.M.: veľmi slabá výkonnosť:ľah-sed, člnkový beh 4x10 m, výdrž v zhybe; BMI: 33,1; šport: žiadny, skóre: -12, S.S.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI: 21,9; šport: žiadny, skóre: -1. V kategórii dievčat dosiahli dve dievčatá celkové kladné skóre (+2 a +3) napriek tomu, že v jednom teste dosiahli veľmi slabú výkonnosť. Ostatné dosiahli záporné skóre v rozsahu -1 až -14. Celkov dosiahlo 8 dievčat celkové skóre -9 alebo menej. Z toho 5 dievčat nevykonáva žiadny šport a 3 dievčatá uviedli mimoškolskú pohybovú aktivitu: basketbal, hádzaná a plávanie. U 4 žiačok sme zaznamenali vysoké BMI, na úrovni vysokej nadhmotnosti. Veľmi slabú úroveň sme u žiačok zaznamenali hlavne v teste ľah-sed (5x) a výdrž v zhybe (5x). Veľmi slabú výkonnosť dosiahli dievčatá v 1 4 testoch všeobecnej pohybovej výkonnosti. DISKUSIA Uvedomujeme si, že samotné testové skóre, použité k určeniu pohybovo zaostávajúcich detí, je len časťou komplexnejšej problematiky. Okrem stanovenia úrovne všeobecnej pohybovej výkonnosti je dôležitý pozitívny lebo negatívny postoj k pohybovým aktivitám a vo vyššom veku poznanie významu pohybu v živote človeka. Dôležité postavenie zohráva škola a možnosti pohybových aktivít v školách a samozrejme rodina, spôsob trávenia voľného času, podnecovanie k pohybovým aktivitám a vytváranie podmienok. Veľmi slabú úroveň (horší výkon ako priemer - 2,5 SD) sme zistili u 28 žiakov a 24 žiačok. Z týchto celkové skóre -9 a menej dosiahli 7 chlapci, t. j. 2% z počtu testovaných chlapcov a 8 dievčat, t. j. 2,5 z celkového počtu. Najhoršie výsledky z pohľadu frekvencie veľmi slabých výkonov sme zistili v testoch výdrž v zhybe a ľah sed v oboch kategóriách. Z 15 pohybovo zaostávajúcich žiakov 10 nevykonávajú žiadnu mimoškolskú pohybovú aktivitu. Vysoké BMI na úrovni nadhmotnosti dosiahlo 6 detí. Naše výsledky sú porovnateľné s výsledkami, ktoré uvádza napr. Suchomel v prácach v rokoch (2006). Použili sme podobnú batériu testov, zistili sme podobné rozloženie nezdatných detí. Zistili sme podobné počty pohybovo menej nadaných detí v kategórii chlapcov i dievčat. ZÁVERY Pri testovaní všeobecnej pohybovej výkonnosti nepovažujeme jeden test na úrovni veľmi slabej výkonnosti za dostatočný ukazovateľ na to, aby sme mohli žiaka charakterizovať ako pohybovo zaostávajúceho. 2 žiačky dosiahli celkové kladné skóre, aj keď dosiahli v jednom teste veľmi slabú výkonnosť. Úroveň všeobecnej pohybovej výkonnosti, telesného vývinu a pohybovej aktivity je len čiastkový ukazovateľ hodnotenia pohybovo zaostávajúcich žiakov. 2% chlapcov a 2,5% dievčat dosiahli úroveň pohybovo zaostávajúcich žiakov. Najhoršie výsledky z pohľadu frekvencie veľmi slabých výkonov sme zistili v testoch výdrž v zhybe a ľah sed v oboch kategóriách. 48

49 Za hlavné príčiny dosiahnutej úrovne pohybovo zaostávajúcich žiakov považujeme u 2/3 žiakov nedostatočnú pohybovú aktivitu a u 1/3 žiakov vysoké BMI na úrovni nadhmotnosti. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV BROWN, J Sports talent. Champaign : HumanKinetics, BUNC, V Zásady dlouhodobé kultivace zdravotně orientované tělesné zdatnosti. Těl. Vých. Sport Mlád., roč. 61, č. 6, s BURSOVÁ, M Analýza některých biologických charakteristik motoricky extrémních žaku. Teor. Praxe Těl. Vých., roč., 38, č. 5, s EUROFIT: European Tests of Physical Fitness Rome : Council of Europe, Comittee for the Development and Sport, s. CHYTRÁČKOVÁ, J Unifitest. Praha : FTVS UK. 66 s. CHYTRÁČKOVÁ, J. KOVÁŘ, R Frekvence výskytu extrémních variant v projevech motorické výkonnosti a jejich vazba na vybrané somatické charakteristiky. In: SLEPIČKA, P. Školní tělesná výchova a celoživotní pohybová aktivita. Praha: FTVS UK, 1994, s JANČOKOVÁ, Ľ Biorytmy v športe (S úvodom do chronobiológie). Banská Bystrica : FHV UMB, s. KAPLAN, A Identifikace pohybově indisponovaného žáka a studium jeho role ve školní tělesné výchově. Praha: FTVS UK. MĚKOTA, K. KOVÁŘ, R. et al UNIFITTEST (6 60). Tests and Norms of Motor Performance and Physical Fitness in Youth and in Adult Age. Olomouc : Palacky University, MORAVEC, R. KAMPMILLER, T. SEDLÁČEK, J.et al Eurofit. Telesný rozvoj a pohybová výkonnosť školskej populácie na Slovensku. Bratislava : SVSTVŠ, s. SUCHOMEL, A Diagnostika kardiorespirační zdatnosti u dětí stašího školního věku. Věd. Pojednání, roč. 3, č. 1, s SUCHOMEL, A Tělesně nezdatné děti školního věku (motorické hodnocení, hlavní činitele výskytu, kondiční přípravy). Liberec : PedF TU, TUREK, M Telesný vývin a pohybová výkonnosť detí mladšieho školského veku. Prešov : SVSTVŠ, s. UVZSR [online] [cit ]. Dostupné na internete: docs/info/hdm/antropometria.pdf 49

50 ZDRAVOTNÉ PLÁVANIE A POHYBOVÁ LIEČBA VO VODNOM PROSTREDÍ MEDICAL SWIMMING AND KINESIOTHERAPY IN THE AQUATIC ENVIRONMENT NEVOLNÁ Tatiana, MALAY Miroslav Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne ABSTRAKT Vodné prostredie svojou rozmanitosťou ponúka človeku veľa možností na vykonávanie rôznych pohybových aktivít. Dominantu v systéme pohybových aktivít vo vodnom prostredí tvorí plávanie. Plavecká gramotnosť by mala byť súčasťou vzdelania každého zdravého jedinca. Ako praktická činnosť bolo plávanie známe ľudstvu už od najstarších čias, keď vedieť plávať bolo životnou nutnosťou. Platón a jeho veta nevie čítať ani plávať, podporuje názor, že v minulosti plávanie tvorilo neoddeliteľnú súčasť telesnej kultúry. I keď plavecká gramotnosť dnes už nepredstavuje v dôsledku technických vymožeností podmienku ľudskej existencie, ostáva hodnotou trvalého charakteru, ktorá sa rôznym spôsobom podieľa na obohatení človeka. Pritom samozrejme i dnes určitá úroveň plaveckej spôsobilosti je jednou zo životne dôležitých telovýchovných aktivít ako prevencia straty života utopením. Autori vo svojom príspevku prezentujú, že plávanie je pohybová aktivita, ktorá veľmi pozitívne vplýva na zdravie človeka, pričom ju môžu realizovať nielen zdraví jedinci, ale i jedinci so zdravotným znevýhodnením. Poukazujú na možnosti a využívanie zdravotného plávania ako aj pohybovej liečby vo vodnom prostredí. Kľúčové slová: Zdravotné plávanie. Zdravie. Hydrokinezioterapia. Plavecká gramotnosť. ABSTRACT Aquatic environment with its diversity offers man many opportunities for performing different physical activities. The dominant place in the system of water activities occupies swimming. Swimming literacy should be an unconditional part of education of a healthy individual. Mankind was familiar with the swimming skills since the old times when knowing how to swim was a life necessity. Plato and his sentence He can neither read nor swim supports the opinion that in the past swimming was an inseparable part of physical culture. Although life nowadays is not conditioned by swimming literacy due to technical conveniences, it remains a value of a permanent character which enriches human life in many different ways. Moreover, even today a certain level of swimming skills is one of physical education activities of a vital importance as prevention against drowning. The authors in this contribution present the opinion that swimming is an activity which has a very positive impact on human health. Swimming can be performed not only by healthy individuals but as well by physically impaired ones. They show the possibilities of medical swimming as well as motor treatment in an aquatic environment. Key words: Medical swimming. Health. Hydro kinesis therapy. Swimming literacy. ÚVOD Vo vodnom prostredí sa dá realizovať množstvo pohybových aktivít. O plávaní sa právom hovorí ako o vhodnej pohybovej aktivite určenej pre každý vek človeka a to nielen u zdravých jedincov, ale aj u ľudí so zdravotným znevýhodnením alebo zdravotným postihnutím. Plávanie je pohybová aktivita, ktorú podľa tvrdení mnohých autorov (Čechovská, Miler, 2001; Michal, 2002; Bence a kol., 2005; Macejková 2005, 2009; Merica, 2007, 2011; Nevolná, Petríková, Rosinová, 2013 a iní) jednoznačne možno zaradiť medzi jednu z najzdravších a najfrekventovanejších v rámci záujmovo-rekreačných aktivít populácie. Okrem aktívnych plavcov sa tomuto športu venujú i ostatní aktívni športovci, ktorí ho využívajú najmä ako súčasť svojho tréningového a regeneračného procesu, resp. využívajú ho ako doplnkový šport. Vo veľkej miere sa plávanie využíva ako súčasť poúrazovej rehabilitácie, ale aj liečby telesne aj duševne postihnutých ľudí. Plávanie je pohybová aktivita, ktorou môžeme kompenzovať psychické a fyzické zaťaženie populácie. Máloktorá pohybová aktivita tak blahodárne a všestranne pôsobí na celý organizmus človeka ako práve plávanie. Naučiť sa a vedieť plávať je dôležité nielen pre samotné ovládanie tejto pohybovej činnosti, ale je pomerne dôležitým predpokladom bezpečného vykonávania i niektorých iných pohybových činností, alebo športov, realizovaných vo vodnom prostredí, napr. potápanie, vodné pólo, synchronizované plávanie, kanoistika, rafting, a pod. Je tiež nevyhnutnou podmienkou pre vedenie a realizáciu zdravotného plávania ako aj pohybovej liečby vo vodnom prostredí. ZDRAVOTNÉ PLÁVANIE Pohybová aktivita vo vodnom prostredí pri určitej intenzite pohybu sa z fyziologického hľadiska vyznačuje vytrvalostným charakterom. Plávanie patrí z hľadiska najväčšieho aeróbneho potenciálu medzi päť najčastejšie realizovaných pohybových aktivít cyklického charakteru: 1. beh na lyžiach, 2. 50

51 plávanie, 3. beh, 4. jazda na bicykli, 5. chôdza. Z hľadiska zdravotného efektu patrí plávanie medzi jednu z najprospešnejších pohybových aktivít a to najmä vplyvom fyzikálnych zákonitostí vodného prostredia, v ktorom sa realizuje i charakterom a účinkom plaveckého pohybu na organizmus. Zabezpečenie horizontálnej polohy tela plavca pri plávaní (správna technika plávania jednotlivých plaveckých spôsobov) a oslabenie vplyvu gravitácie, pôsobia veľmi pozitívne na srdcovo-cievny systém, ktorému napomáha rytmické striedanie napätia a uvoľnenia svalstva. Plavecké pohyby intenzívne podporujú cirkulorespiračný systém práce svojou cykličnosťou, intenzitou i viazanosťou na vodné prostredie. Špecifické vlastnosti vody stimulujú k zapájaniu do dýchacích pohybov aj také svalové skupiny, ktoré sú pri dýchaní mimo plávania pasívne (prekonávanie odporu vody pri výdychu pod vodou). Ako uvádzajú Kováčová, Kossárová (2014), zdravotné plávanie sa považuje za najvhodnejšiu pohybovú aktivitu pre respiračne oslabených jedincov a to najmä pre svoje špecifické prostredie, v ktorom sa realizuje. Pravidelným plávaním zabezpečujeme aj zvyšovanie vitálnej kapacity pľúc. V tejto súvislosti Bence a kol., (2005), Michal (2002) uvádzajú, že práve aktívni plavci a potápači majú najväčší objem vitálnej kapacity pľúc (Vitálna kapacita, VO 2MAX = objem nádychu, výdychu + inspiračný rezervný objem + exspiračný rezervný objem). Hydrostatický tlak spôsobuje stlačenie a následne vyprázdňovanie povrchových žíl z periférie, čo následne spôsobuje presun krvi do vnútrohrudníkového priestoru a zabezpečuje väčšie prekrvenie srdca a pľúc ako za bežných okolností. Pravidelným tréningom srdcovo-cievneho aparátu dosiahneme excentrickú hypertrofiu srdcového svalu, ktorá je z hľadiska trénovanosti vhodná. Plávanie má tiež priaznivé účinky na posilňovanie kostí, pomáha zvládnuť telesné a duševné napätie, pôsobí pozitívne pri duševných poruchách, zvyšuje telesnú zdatnosť, pôsobí na zníženie telesnej hmotnosti, chráni proti nadmernej hmotnosti a chorobám srdca. Pohybové aktivity vo vodnom prostredí Jursík (1996) rozdeľuje na rekreačné plávanie, kondičné plávanie, súťažné plávanie a zdravotné plávanie. Macejková (2005) uvádza modernejší pohľad na rozdelenie pohybových aktivít vo vodnom prostredí. Ich členenie je určované dominantnosťou cieľa pohybovej aktivity vo vodnom prostredí a to: základné plávanie, výkonnostné plavecké športy, úžitkové plávanie, zdravotne orientované aktivity vo vode (Macejková, 2005). V nadväznosti na uvedené Čechovská (2002) konštatuje, že zdravotné plávanie sa vzťahuje k celkovej rehabilitácii, pričom ju nenahrádza, ale dopĺňa a podporuje. Podobne Dinka a kol., (2008) uvádzajú, že zdravotné plávanie je integrálnou súčasťou pohybovej liečby vo vode. Zdravotné plávanie je vo všeobecnosti využiteľné nielen u osôb so zdravotným znevýhodnením, ale aj pre bežnú populáciu. Aby zdravotné plávanie splnilo svoj účel, musí rešpektovať potreby konkrétneho jedinca (pacienta) a jeho aktuálny zdravotný stav. Programy zdravotného plávania sa organizujú v zmysle cieľov, ktoré chceme dosiahnuť a špecifických potrieb jedincov alebo pacientov nasledovne: zdravotné plávanie pre bežnú populáciu, zdravotné plávanie pre osoby so špecifickými potrebami, zdravotné plávanie pre osoby so zdravotným oslabením, postihnutím, alebo diagnostikovanou poruchou zdravia a pre rehabilitujúce osoby. Zdravotné plávanie pre bežnú populáciu Plávanie je využívané bežnou populáciou, pričom cieľom je celková podpora zdravia, zvýšenie telesnej zdatnosti, regenerácia, relax, pohybové zdokonaľovanie a socializácia. Zdravotné plávanie pre osoby so špecifickými potrebami zdravotné plávanie pre seniorov, zdravotné plávanie pre tehotné ženy, zdravotné plávanie pre kojencov a batoľatá. Ide o skupinu jedincov, ktorí sú zdraví, ale vyžadujú si špecifické potreby, ktoré by pri iných pohybových činnostiach neboli zabezpečené (fyzikálne vlastnosti vody). Jednou z nich je hustota vody, ktorá zabezpečuje odľahčenie oporno-pohybovej sústavy, čo je prínosom najmä pre seniorov a tehotné ženy. Pri zdravotnom plávaní pre tehotné ženy a kojencov, batoľatá je primárna požiadavka kladená na hygienu vody a teplotu vody v zmysle vyhlášok pre baby plávanie a s ňou súvisiace 51

52 Nariadenie vlády SR č. 252/2006 Z. z. zo dňa 5. apríla 2006 (Merica, 2007). Zdravotné plávanie pre osoby so zdravotným oslabením, postihnutím, alebo diagnostikovanou poruchou zdravia a pre rehabilitujúce osoby Zdravotné plávanie (ZP) v tejto skupine, podobne ako v predchádzajúcej je orientované na využívanie špecifických vlastností vody (hustota vody). Využívanie chemického vplyvu vodného prostredia (kysličník uhličitý, zlúčeniny síry a iných látok, ktoré pôsobia dráždivo na pokožku, zvyšujú ich prekrvenie a nároky na činnosť obehovej sústavy) je možný u tejto skupiny, avšak primárne sa využíva v hydrokinezioterapii, balneológii a rehabilitácii. ZP je odporúčané najmä u: osôb s oslabením alebo postihnutím opornopohybového systému, osôb s oslabením srdcovo-cievneho systému, osôb s oslabením dýchacieho systému (najmä respiračne oslabené osoby), duševne oslabených a postihnutých osôb. Účinky vodného prostredia a zdravotného plávania na ľudský organizmus sú mnohostranné. Uvádzame najvýznamnejšie z nich: spevňuje svalstvo chrbtice a napomáha k správnemu držaniu tela, obnovuje funkciu postihnutých svalov, zlepšuje rozsah a pohyblivosť kĺbov, pomáha otužovaniu a prekrveniu organizmu, napomáha rozvíjať termoregulačné schopnosti, zvyšuje vitálnu kapacitu pľúc, posilňuje dýchacie svaly, ktoré pracujú proti tlaku vody. Výdych do vody vedie k rozvoju expiračnej sily a k zlepšeniu ďalších respiračných funkcií, horizontálna poloha tela pri plávaní podporuje prácu srdcovo-cievneho systému a uľahčuje prečerpávanie krvi, pozitívne vplýva na duševnú relaxáciu a je dôležitou súčasťou mentálnej hygieny človeka (Michal, 2002; Bence, Merica, Hlavatý, 2005; Merica 2007; Dinka a kol. 2008; Kováčová, Kossárová, 2014). Vo väčšine prípadov aplikácie zdravotného plávania je nutná konzultácia s lekárom, najmä ak ide o už diagnostikovanú poruchu alebo oslabenie zdravia. Podobne uvádza Čechovská (2002b) konzultácia lekára je nutná aj pri zdravotnom plávaní osôb so špecifickými potrebami, najmä u tehotných žien. Ako sme už vyššie uviedli základným predpokladom pre zdravotné plávanie je ovládanie plaveckých zručností a určitá úroveň plaveckej spôsobilosti. Z uvedeného vyplýva, že pred samotnou aplikáciu alebo odporučením zdravotného plávania pacientovi, kompetentným odborníkom (fyzioterapeutom, lekárom a pod.), musí tento zistiť na akej úrovni je pacientova plavecká spôsobilosť. Ovládanie správnej techniky plávania jednotlivých plaveckých spôsobov umožňuje ich aplikáciu v zdravotnom plávaní v zmysle odstraňovania diagnostikovaného oslabenia alebo poruchy, respektíve môžu byť aplikované ako kompenzačné cvičenia. Naše odporúčania sú nasledovné. Plavecký spôsob kraul sa aplikuje pri koxartróze, skolióze s dôrazom na správnu techniku dýchania, plochých nohách, oslabení srdcovo-cievneho aparátu s dôrazom na pravidelný rytmus dýchania a voľné tempo, oslabeniach kolenného kĺbu. Tento plavecký spôsob sa neodporúča plávať pri opakovaných luxáciách ramenných kĺbov, pri skrátených prsných svaloch a astme. Plavecký spôsob znak je vhodný pri zväčšenej hrudnej kyfóze, skolióze s dôrazom na správnu techniku dýchania, spondylóze (výrastky na okraji stavcov) krčnej chrbtice, pri poškodených kĺboch (bedrové, kolenné), pri oslabení a poruchách sluchu, zraku a srdcovo-cievneho aparátu. Nevhodný je pri asymetrii pravej a ľavej strany tela a hyperlordóze bedernej chrbtice. Plavecký spôsob prsia je vhodný pri oslabeniach a poruchách dýchacieho aparátu, astme (s dôrazom na správnu techniku dýchania), vpadnutom hrudníku, oslabenom držaní tela a Scheuermannovej chorobe. Tento plavecký spôsob je nevhodný pri poruchách kolenných a bedrových kĺbov, pri svalovej nerovnováhe v oblasti krčnej chrbtice a pri platničkových ochoreniach bedernej chrbtice (Labudová, 1999; Bartošíková, 1991; Michal, 2002). V zdravotnom plávaní je veľkým prínosom využívanie plaveckých pomôcok, ktoré pomáhajú prekonávať individuálne nedostatky cvičencov (pacientov), pričom platia nasledovné funkcie: pomáhajú prekonať strach z vody (emocionálny aspekt), uľahčujú nácvik techniky plávania (psychomotorický aspekt), 52

53 spestrujú hodiny zdravotného plávania (motivačný aspekt), stabilizujú polohu tela pri prvkovom plávaní, umožňujú zväčšiť odpor pri plávaní, čím spôsobujú zmenu podmienok pri zdokonaľovaní správnej techniky plávania, ktorá je základom pre zdravotné plávanie. Dinka a kol., (2008) uvádzajú, že plavecké pomôcky je možné využívať aj v pohybovej liečbe vo vodnom prostredí (hydrokinezioterapii, obr. 1). Plavecké pomôcky autor rozdeľuje na nadľahčovacie (zvyšujú účinok vztlaku) a rôzne formy závaží, ktoré znižujú účinok vztlaku. Obrázok 1 Pomôcky využívané v zdravotnom plávaní a HKT V závere tejto kapitoly udávame do pozornosti, že opakované výskumy v tejto problematike potvrdili, že pri správnej diagnostike a aplikácii zdravotného plávania pacientom, dodržaní zákonitostí správnej techniky plávania a tréningového procesu v zdravotnom plávaní, boli zaznamenané požadované zmeny a to v správnom držaní tela, v respiračných ochoreniach, v srdcovo-cievnych ochoreniach a iných (Kováčová, Kossárová, 2014). V súčasnosti sa organizujú kurzy zdravotného plávania v spolupráci s FTVŠ UK Bratislava, prostredníctvom ktorých sa jedinci, ktorí boli do nich zaradení naučili nielen plávať v zmysle zákonitostí zdravotného plávania, ale vytvorili si i pozitívny postoj k plávaniu a k vodnému prostrediu, čo je v rámci vyššie uvedených diagnóz prínosné. POHYBOVÁ LIEČBA VO VODNOM PROSTREDÍ Už od čias prvých storočí n. l. boli využívané prvky pohybovej liečby vo vodnom prostredí, hlavne v prípade liečby ranených rímskych legionárov, čo je dokumentované v knihe jedného z posledných rímskych cisárov Marcusa Auréliusa (Hovory k sebe samému). V dvadsiatych rokoch minulého storočia sa zásluhou CH. L. Lowmana objavila metóda v liečení detí postihnutých poliomyelitídou, ktorú nazval hydrogymnastikou. To bol začiatok modernej hydrokinezioterapie (ďalej iba HKT), ktorá má svoje trvalé miesto v rehabilitácii a je súčasťou štandardného obsahu štúdia fyzioterapeutov. Ak chceme dosiahnuť, aby fyzioterapeut ovládal HKT nielen po stránke teoretickej, ale aj praktickej, je nevyhnutné, aby nadobudol minimálne primárnu úroveň plaveckej spôsobilosti. Podobne uvádzajú Nevolná, Petríková Rosinová (2013). Fyzioterapeut po zvládnutí základov plávania a správnej techniky jednotlivých plaveckých spôsobov, aplikuje HKT ako klasickú pohybovú liečbu vo vodnom prostredí. Využíva pozitívne fyzikálne vlastnosti vodného prostredia ako hydrostatický vztlak a hydrostatický tlak (Čelko, Zálešáková, 1997; Dinka a kol., 2008). Hydrostatický vztlak V zmysle aplikácie Archimedovho zákona hydrostatický vztlak nadľahčuje telo pacienta a tým dáva zdravotne postihnutému jedincovi možnosť vykonať pohyb v potrebnom rozsahu, ktorý by inak nevykonal. Zároveň umožňuje zlepšenie funkcie a rozsahu pohybu bez bolesti, prináša pocit slobody pohybu a vieru, že dokáže pohyb v príslušnom segmente vykonať aj v budúcnosti. To 53

54 vyvoláva kladné príjemné emócie a presvedčenie, že pohybová liečba bude pre neho prospešná. Hydrostatický tlak Tlak stĺpca vodného prostredia vytvára fyziologickú elastickú bandáž pre postihnuté kĺby, tým pevnejšiu, čím je ponorenie hlbšie. Oproti pohybovej liečbe na suchu nie je pri HKT také presné dávkovanie a cielenosť pohybov, preto je nutné aby fyzioterapeut zabezpečil stabilizáciu necvičiacej časti tela. Zásady pri hydrokinezioterapii teplota vody by mala byť izotermálna v rozmedzí C, dĺžka cvičenia by mala dosiahnuť 10 minút zahrievacej fázy a následne minút vlastného cvičenia, v rámci zahrievacej fázy je vhodné aplikovať rôzne druhy chôdze so synkinézami (chôdza dopredu, dozadu, poklus, chôdza na špičkách), pri samotnom cvičení vo vodnom prostredí je základným princípom uvoľnenie svalov skrátených a posilnenie svalov oslabených s využitím toho, že pacient si odpor dávkuje individuálne a citlivo rýchlosťou pohybu. Fyzioterapeut môže odpor zvýšiť pomôckami ako plaváky, závažia alebo zväčšením plochy odporu rukavicami alebo plutvami, čím sa dosiahne posilnenie oslabených svalov, v rámci uvoľňovania je vhodné mierne flekčné postavenie a využitie princípov postizometrickej relaxácie (PIR), zároveň je nutné exaktne vedieť, čím je obmedzenie pohybu zapríčinené (či sa jedná o poruchu štrukturálnu alebo postihnutie mäkkých tkanív), pri cvičení je okrem vyššie uvedeného potrebné zabezpečiť pohodlnú polohu, stabilizáciu protiľahlých kĺbov ku kĺbom cvičiacim, správne dýchanie, bezbolestný rozsah pohybu, výdaj a príjem tekutín, dodržiavanie doby cvičenia pre fyzioterapeuta (maximálne 2 hodiny bez prestávky, inak 1,5 hodiny s 30 minútovou prestávkou). Indikácie hydrokinezioterapie spastické a hypotonické stavy (detská mozgová obrna a iné neurologické ochorenia), parézy a plégie (centrálneho a periférneho pôvodu), svalové kontraktúry rôznej etiológie, všetky obmedzenia pohyblivosti pri rôznych diagnózach (reumatické ochorenia, rôzne formy artróz, ankylozujúca spondylitída a iné). Kontraindikácie hydrokinezioterapie porušenie integrity kože, kedy hrozí riziko infekcie aj pri vodotesnom prekrytí, zápalové a hnisavé ochorenia kože, celkové akútne zápalové ochorenia, srdcová nedostatočnosť (ICHS NYHA III IV), respiračná nedostatočnosť so zníženou vitálnou kapacitou pľúc na ml., gastrointestinálny dyskomfort, perforovaný ušný bubienok, röntgenová terapia v posledných 3 mesiacoch, hydrofóbia, inkontinencia moču a stolice. Techniky cvičenia vo vodnom prostredí Všetky cvičenia vo vodnom prostredí využívajú z fyzikálneho hľadiska hydrostatický vztlak. Tieto cvičenia rozdeľujeme na asistujúce, rezistujúce a podporné. Základné polohy, ktoré pri týchto cvičeniach využívame sú stoj, sed, kľak a ľah. Najčastejšie využívanou metodikou cvičenia vo vodnom prostredí je metodika Bad Ragaz. Jedná sa o cvičenie v horizontálnej polohe s pomocou plavákov. Cvičiť môžeme: Izokineticky - fyzioterapeut fixuje pacienta, ktorý sa pohybuje k nemu, od neho a okolo neho. Odpor si pacient určuje sám rýchlosťou pohybu. Cvičenie facilituje stabilizačné funkcie, vytvára pohybové synergie a zabezpečuje izotonicky rezistované cvičenie agonistov a antagonistov. Izotonicky - fyzioterapeut je fixujúcim bodom, ktorý sa pohybuje a tlačí pacienta v smere pohybu. Izometricky - pacient vo fixovanej polohe je tlačený fyzioterapeutom, ktorý za účelom stabilizácie pasívne hýbe pacientom pri využití úchopov panvového, axilárneho až lakťového. Fyzioterapeut môže ďalej pri cvičení využívať postizometrickú relaxáciu, repetitívne kontrakcie, dýchacie cvičenia, spinálne mobilizácie, hydrodynamické cvičenia, techniku Watsu, ktorá pripomína tanec vo vodnom prostredí. Každý fyzioterapeut musí naučiť pacienta z hľadiska bezpečnosti 54

55 vertikálnu a laterálnu rotáciu a zároveň zásady Halliwickovej metódy, ktorá pozostáva zo 4 fáz: fáza 1: fyzioterapeut musí cvičiaceho naučiť základné princípy kontroly rovnováhy a najbezpečnejšiu polohu na chrbte z hľadiska bezpečného dýchania, fáza 2: obsahuje zvládnutie vertikálnej, laterálnej a kombinovanej rotácie. Bez zvládnutia týchto princípov by pacient nemal ísť do hlbšej vody, fáza 3: obsahuje kontrolu pohybu vo vode s akceptáciou, že zabezpečenie rovnovážnej polohy je pre každého jedinca iné z hľadiska konštitúcie, fáza 4: predstavuje zvládnutie aktívneho pohybu vo vodnom prostredí s malými pohybmi v blízkosti pásu. Špecifickou súčasťou HKT sú dynamické stabilizačné cvičenia, ktoré sú využívané pri skupinových liečbach vo väčšine kúpeľných zariadení s bazénom. Hydrokinezioterapia tvorí neoddeliteľnú súčasť komplexnej rehabilitácie a preto je dôležité, aby bola vo fyzioterapii zvládnutá v teórii aj v praxi. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV BARTOŠÍKOVÁ, Z Kapitoly z didaktiky zdravotní tělesné výchovy. Univerzita Palackého v Olomouci: ISBN BENCE, M. - MERICA, M. - HLAVATÝ, R Plávanie. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, s. ISBN ČECHOVSKÁ, I., MILER, T Plavání. Praha: Grada Publishing, spol. s.r.o., s. ISBN ČECHOVSKÁ, I., BŘEČKOVÁ, G., NOVOTNÁ, V. 2002a. Zdravotní plavání 1. Využití plaveckého dýchání a splývavých poloh. Těl. Vých. Sport Mlád., 68, 2002, č. 3, s ČECHOVSKÁ, I., BŘEČKOVÁ, G., NOVOTNÁ, V. 2002b. Zdravotní plavání 2. Využití splývání a změny v polohování. Těl. Vých. SportMlád., 68, 2002, č. 4, s ČELKO, J. ZÁLEŠÁKOVÁ, J. GÚTH, A Hydrokinezioterapia. Bratislava: LIEČREH GÚTH, s. ISBN DINKA, P. a kol Voda a chlad, rehabilitácia, prevencia a liečba. Bratislava: Formát a LIEČREH GÚTH, s. ISBN JURSÍK, D Formy plaveckej pohybovej aktivity. In: Teoretické a didaktické problémy plávania a plaveckých športov. IV. Medzinárodný vedecký seminár. Bratislava: UK FTVŠ Katedra plávania a plaveckých športov, s KOVÁČOVÁ, E. KOSSÁROVÁ, K Význam zdravotného plávania pre respiračne oslabené deti. In: Alergia, astma a my. IX roč. 1/2014. Bratislava: Združenie astmatikov SR, ISSN , s LABUDOVÁ, J Zdravotné cvičenie na chrbticu. In: Šport pre všetkých. Bulletin č. 17. SZ RTVŠ. Bratislava: 1999, KORETH. MERICA, M Plávanie. Bratislava: Slovenská technická univerzita, s. ISBN MACEJKOVÁ, Y Didaktika plávania. Bratislava: FTVŠ UK Katedra plávania a plaveckých športov, s. ISBN MACEJKOVÁ, Y Vyučovanie plávania patrí predovšetkým na školy. In: Športový edukátor, roč. II, č. 2/2009. ISSN , s MERICA, M Plávanie. Bratislava: Slovenská technická univerzita, s. ISBN MICHAL, J Teória a didaktika plávania. 2002, PF UMB, Banská Bystrica, 98 s. ISBN NEVOLNÁ, T. PETRÍKOVÁ, ROSINOVÁ, I Význam plávania pre poslucháčov odboru fyzioterapia TnUAD v Trenčíne. In: Pohybová aktivita, šport a zdravý životný štýl. Recenzovaný zborník vedeckých prác. Trenčín: Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, ISBN , s

56 BEH, VNÚTORNÁ POHODA A MENTÁLNE ZDRAVIE RUNNING, INNER BEING AND MENTAL HEALTH OBORNÝ Josef Katedra športovej edukológie a športovej humanistiky, Fakulta telesnej výchovy a športu,univerzita Komenského v Bratislave ABSTRAKT Článok predkladá čitateľovi výsledky teoretickej analýzy možností aplikácie všeobecne akceptovaného poňatia hodnoty zdravia na vytrvalostný beh v podaní neprofesionálnych bežcov. Súčasne článok publikuje niektoré výsledky dotazníkového výskumu motivácií a osobných pocitov respondentov - účastníkov maratónskych behov v relevancii na samotný maratón a výsledky prieskumu postojov študentov Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského k behu a vnímaní jeho prínosu pre osobnosť človeka. Článok publikuje aj niektoré osobné skúsenosti autora z praktikovania vytrvalostného behu. Kľúčové slová: Beh. Duševná rovnováha. Psychická pohoda. Mentálne zdravie. ABSTRACT Article submitted to the reader the results of theoretical analysis of the possibilities of application generally accepted axiological conception health to endurance run in nonprofessional administration of the guard. Simultaneously article published some results of the questionnaire research motivations and personal feelings of the respondents - runtime marathon participants in the relevance of the marathon itself and the results of a survey of attitudes of students Faculty of Physical Education and Sports, Comenius University to run, and the perception of its benefits to the human personality. Article published even some personal experiences of the author of the practice of the long runtime. Key words: Running. Psychological balance. Psychological well-being. Mental health. ÚVOD V súčasnosti sme svedkami zvyšujúceho sa záujmu mladých ľudí, predovšetkým vo väčších mestách, o rôzne bežecké podujatia. Usporiadatelia týchto podujatí registrujú až tisícky aktívnych účastníkov. V Bratislave sú to napríklad beh Devín Bratislava, Nočný beh, ČSOB Bratislava Marathon a mnohé iné. V názve toho príspevku sa explicitne neuvádza, že zdravie má viacero aspektov, z ktorých dominantné postavenie má aspekt hodnotový, axiologický. Dôraz sa v tomto názve kladie na netelesné, to znamená na mentálne zdravie. Samotné zdravie sa považuje, ako je banálne známe, za hodnotu najvyššiu. Takýto autentický axiologický postoj k predmetu našich úvah majú predovšetkým tí, ktorí pociťujú reálne alebo fiktívne ohrozenie svojho zdravia. Byť zdravý je prirodzenou potrebou, akýkoľvek iný stav je podnet k vzniku frustrácie z neuspokojenej potreby. Pripomíname, že k ďalším aspektom zdravia patrí napríklad psychologický, morálny, estetický, sociálny a iný aspekt. Týmto však nebudeme venovať pozornosť. CIEĽ Cieľom našich úvah a empirických prieskumov je analýza možností aplikácie všeobecne akceptovaného poňatia hodnoty holisticky chápaného zdravia na vytrvalostný beh v podaní neprofesionálnych bežcov. V tejto súvislosti chceme predostrieť čitateľovi niektoré výsledky nášho dotazníkového výskumu motivácií a osobných pocitov respondentov - účastníkov maratónskych behov v relevancii na samotný maratón a výsledky prieskumu postojov študentov FTVŠ UK k behu a vnímaní jeho prínosu pre osobnosť človeka a pohodu jeho vnútorného psychického prostredia. Dovolíme si publikovať aj niektoré osobné skúsenosti. (Autor tohto príspevku absolvoval, okrem iných vytrvalostných behov, viac ako 100 maratónov na klasickej trati v niekoľkých krajinách Európy). Telesné a mentálne zdravie ako relevantná a irelevantná hodnota Teoretickú časť nášho príspevku si dovolíme uviesť známou skratkou ASICS, v ktorej je skrytý často opakovaný latinský výrok Anima Sana in Corpore Sano. Istý svetový výrobca športových potrieb si zvolil za značku svojich produktov skratku zo slov tejto historickej múdrosti, ktorá hovorí o zdravom duchu v zdravom tele. V princípe však nehovorí nič o športe a jeho súvise so zdravím. Tento nádych dala citovanej myšlienke až moderná doba a moderné poňatie športových pohybových aktivít. Predovšetkým v súčasnosti zdôrazňujeme priamu a kauzálnu súvislosť medzi športovými pohybovými aktivitami, všestrannou kondí- 56

57 ciou a s ňou súvisiacim zdravotným stavom jedinca a celej populácie. Dynamický rozvoj športu, vznik nových športových disciplín, vzrast rizikovosti týchto disciplín voči zdraviu a niektoré ďalšie skutočnosti nasvedčujú, že spojitosť športovania a zdravia nie je vždy lineárna. Jednoducho šport a zdravie sú dve hodnoty, ktoré majú svoje miesto v hodnotovom rebríčku konkrétneho človeka, konkrétneho športovca aj nie-športovca, teda nešportujúceho človeka. Tým nespochybňujeme všeobecne akceptované presvedčenie, že zdravie je relevantná a nenahraditeľná hodnota pre každú ľudskú bytosť. Chceme týmito slovami iba povedať, že zdravie a šport sú v mnohých prípadoch konkurenčné hodnoty, ktorých voľba je často vecou priorít v životných aktivitách človeka a že tieto hodnoty majú rôzne miesto v hodnotovom rebríčku konkrétnej ľudskej osoby. Samozrejme, športovec musí byť zdravý ak chce dosiahnuť kvalitný športový výkon. Mladý človek musí byť zdravý, ak sa chce aktívne zúčastniť športového, povedzme bežeckého podujatia. Avšak v akejkoľvek oblasti mentálnych a fyzických aktivít je dosiahnutie špičkového, a nielen športového, výkonu späté s rizikom, s vedomým obmedzením rozvoja iných kvalít osobnosti, môže byť dokonca späté aj s vedomým seba poškodzovaním. Mnohé choroby súčasného človeka vyplývajú z nadmiery, alebo z nedostatku psychických alebo fyzických aktivít, z nadmerného psychického, alebo fyzického zaťaženia, či preťaženia, alebo z nedostatku pohybu a narúšajú jeho harmóniu (Šmidkeová, 2009). V takých prípadoch, keď víťazstvo, výkon, finančná prémia, sláva, osobná ješitnosť (samoľúbosť), rivalita medzi kolegami alebo prehnaná túžba po tom byť videný figurujú v hodnotovom rebríčku nad zdravím niet pochýb o tom, že zdravie má status irelevantnej hodnoty vo väzbe na dôsledky a výsledky športovania. Je to síce paradoxné zistenie, ale niektoré osobné praktické skúsenosti s konaním kolegov športovcov toto zistenie potvrdzujú. Úroveň športového výkonu vo všeobecnosti je v priamej závislosti na celkovej príprave športovca a v závislosti na niektorých objektívnych faktoroch. In concreto: Je až neuveriteľné aký vplyv na športový výkon, napríklad v maratóne, majú psychické faktory. Mnohý nezainteresovaný má k tomuto faktu skeptický postoj na základe skutočnosti, že ide o technicky jednoduchú atletickú disciplínu, ktorá sa vykonáva monotónnym pohybom na rovnej trati a bez nárokov na športové kinestetické zručnosti, bez nárokov na kontemplatívnu psychickú koncentráciu. Na základe vlastnej skúsenosti môžeme potvrdiť, že pravý opak je pravdou. Dôležitá je v tejto súvislosti aj morálna kondícia, dokonca môžeme povedať morálne zdravie. Taká morálna príprava, ktorá vychádza z kalokagatického princípu a formuje mravnú, rozumovú a emocionálnu zameranosť maratónca. Zastávame totiž názor, že netelesná stránka kalokagatie spočíva svojou podstatou predovšetkým v mravnej kráse, teda v zmysle pre fair play, v obdive a k rešpektu k dobru, v snahe byť v živote a športe spravodlivý. Prostredníctvom takto zameranej prípravy maratónec získa aj schopnosť utvárať si podmienky na radostné zážitky z víťazstva nad sebou (Glesk, Kurhajec, 2005, 81). Celková psychická príprava má byť koncipovaná tak, aby morálne, racionálne a emocionálne podnety vytvárali jednotnú motivačnú štruktúru, v ktorej sú v optimálnom vzťahu osobné a spoločenské motívy (tamtiež). Príspevok behu ku kontenancii S ohľadom na to, že pojem kontenancia nemá príliš vysokú užívateľskú frekvenciu v takýchto textoch prikladáme jeho stručné vysvetlenie. Označuje sa ním zachovanie duševnej rovnováhy, ovládanie sa, rozvaha. S kontenanciou prichádza aj radosť. So zreteľom na výsledky výskumov možno len v skratke pripomenúť, že bežecký výkon je značne podmienený trénovanosťou a technikou. Týmto konštatovaním však nechceme odstrašiť potenciálnych záujemcov začiatočníkov o behanie. Efektívny beh vyžaduje dobrú techniku... Úžasný paradox však je, že k tomu, aby ste začali behať, techniku nepotrebujete. Vôbec žiadnu. Aby ste sa stali bežcami, stačí dôjsť do lesa alebo vyjsť na ulicu a rozbehnúť sa. Pokojne 50 metrov, ak viac nezvládnete. Zajtra dobehnete ďalej. Pohybová aktivita vo vás sama vyvolá radosť a inštinktívne potešenie z pohybu. Budete mať pocit, že si hráte, a tak to má byť (Jurek, 2013, 29; autor je svetoznámym špičkovým ultramaratóncom). Ale aj so zreteľom na vlastné zážitky a skúsenosti môžeme potvrdiť, že beh (predovšetkým vytrvalostný beh), má ambivalentné dôsledky na zdravotný stav športovca. Máme tým na mysli predovšetkým fyziologické zdravie. Na tomto mieste však nebudeme rozvádzať ďalšie podrobnosti tejto 57

58 témy. Chceme venovať niekoľko myšlienok vplyvu behu na mentálne zdravie človeka. Domnievame sa, že vplyv behu (ako prirodzenej pohybovej aktivity s prívlastkom športová aj niešportová) na kontenanciu, vnútornú pohodu osoby je nepopierateľný, je evidentný. Tento záver však platí iba vtedy ak je organizmus človeka súci pre beh a vtedy, ak jeho dôsledky neobsahujú žiadne dominantné negatívne aspekty, napríklad v rovine somatickej. V tejto súvislosti sa ponúka, najmä bežeckým začiatočníkom, príslušná odborná literatúra, najlepšie tá, ktorá je písaná naratívnou a esejistickou formou. Aj v takej literatúre sa môžeme dočítať istého varovania, s ktorého štatistickou fakticitou sa však nestotožňujeme: Každý rok čelí zraneniu spravidla až osem z desiatich bežcov. Nezáleží na tom, či ste tuční alebo chudí, rýchli alebo pomalí, či ste vyhrali maratón, alebo vás záchvat behania ovládne len príležitostne pravdepodobnosť, že si zničíte kolená, holenné kosti, šľachy, bedrá a päty, je u všetkých rovnaká (McDougall, 2012, 15). Beh, predovšetkým v súvise s mladým človekom alebo dokonca dieťaťom, je treba chápať v celom komplexe jeho pohybových telesných dispozícií, potrieb a aktivít. Aj preto je dnes z pohľadu predmetu telesná a športová výchova výraznejšie deklarované presmerovanie telesnej a športovej výchovy na starostlivosť o zdravie a vytváranie všestranne (telesne, mentálne i emotívne) zdravého životného štýlu (Šafárik, Oborný, 2013, ). Pre vytrvalostný beh jeho dĺžku treba chápať v intenciách súčasnej športovej teórie a súčasne aj podľa vekovej kategória účastníka rekreačného alebo pretekárskeho behu - sa musí človek narodiť. Súčasne platí aj to, že kontenanciu musíme od behu očakávať ako jeho prínos len v tom prípade, že jestvuje u bežca potreba tejto kontenancie. V takom prípade podporuje beh stabilitu nášho mentálneho zdravia takmer bezkonkurenčne. V svojej pedagogickej činnosti sme uskutočnili prieskum postojov študentov FTVŠ UK k behu z hľadiska vnímania behu ako stabilizátora psychiky mladého človeka. Základná téza znela: Pri behu zabúdam na svoje starosti. Išlo o študentov študujúcich v 1. roku bakalárskeho stupňa štúdia; počet respondentov 89. Škálový dotazník sme v prepracovanej podobe prevzali od skúsených a fundovaných autorov (Hurych a kol., 2013, 250). Číslo 1 na danej škále vyjadruje zápornú odpoveď (postoj) nie, absolútne nie, nikdy, č. 7 vyjadruje kladnú odpoveď (postoj) áno, 100% áno, veľmi často. Respondenti však mohli zvoliť pre vyjadrenie svojho postoja aj čísla vnútri tejto škály. Výsledky zistení sú uvedené v obrázku č.1. Obrázok 1 Pri behu zabúdam na svoje starosti Z obrázku je zrejmé, že naši študenti, v priemernom veku asi 20 rokov, nevnímajú beh a behanie prioritne ako spôsob defrustrácie a upokojenia. Ich životné problémy a starosti to zatiaľ ešte nevyžadujú. Beh je pre nich skôr prostriedkom udržiavania alebo zvyšovania fyzickej kondície, ktorá je potrebná pre inú športovú disciplínu, ktorej sa venujú naplno (napríklad pre športové loptové hry). Obrázok č. 2 vyjadruje postoje týchto študentov k tézy Behu sa venujem iba pre vylepšenie svojej fyzickej kondície. Tento postoj zaujala vyše štvrtina respondentov. V osobných rozhovoroch so študentmi, ktoré dokresľujú štatistické zistenia, sme získali nasledovný poznatok: študenti dôverujú starším športovcom, ktorí sa venujú aktívnemu behu intenzívnejšie práve pre jeho oslobodzujúce účinky, akceptujú jeho mentálne zdravotný prínos, ale sami jeho hlbšie spirituálne, estetické a psychické dôsledky zatiaľ nepociťujú a ani v behu nehľadajú. Mladých ľudí teda netreba lámať k bežeckému vytrvalostnému tréningu. Tento prirodzený ľudský pohyb je totiž kondične v tréningovej podobe namáhavá, vôľovo, morálne aj psychologicky náročná športová pohybová aktivita. Číselným hodnotám na škále 1 až 7 treba rozumieť tak, ako v prípade obrázku č. 1. Obrázok 2 Behu sa venujem iba pre vylepšenie svojej fyzickej kondície 58

59 Medzi pozitívne dôsledky behu, ktoré majú priamy súvis s mentálnym zdravím človeka, patria kognitívne dôsledky. Napríklad sa zvyšuje kvalita a hladina sebapoznania. Aj prostredníctvom behu sa napĺňa a konkretizuje požiadavka starej gréckej múdrosti vyjadrenej vo výroku Poznaj sám seba. V tomto duchu sa vyjadrujú aj mladé, ale napriek tomu skúsené autorky, aktívne športovkyne. Pred samotnými pretekmi (išlo o Beh hrebeňom Nízkych Tater pozn. J. O.) sme si kládli množstvo otázok, avšak odpovede na ne sme mohli získať iba aktívnou účasťou. Inými slovami môžeme povedať, že k štartu na tento beh nás priviedli vlastné otázky, zvedavosť a chuť spoznávať seba samé.. Keď sme zbadali tabuľku oznamujúcu, že sme sa dostali finálne na Donovaly, zaplavil nás pocit šťastia. Nevieme, či dovtedy bola v našom živote taká silná chvíľa, ktorá by nám dopriala tento pocit. Väčšina pretekov v minulosti bola skôr o umiestnení a výkonoch, ako o prežívaní aktuálnej situácie. Na hrebeni nás zaplavili intenzívne pocity šťastia, radosti; také obrovské uvoľnenie endorfínov sme v živote, počas žiadnych pretekov, či tréningu, nezažili (Danišová, Liptáková, 2009). Na základe osobnej skúsenosti tento postoj bez výhrad akceptujeme a prikláňame sa k jeho myšlienkovej hodnote. Považujeme beh za potenciálne vhodnú cestu k ozdraveniu organizmu a psychiky, za faktor, ktorý významne podporuje mentálnu zdravotnú kondíciu. Vedecký, objektívny a korektný pohľad na problém si však žiada pripustiť aj kritický postoj k behu. Chceme v tejto súvislosti uviesť názor, o ktorom v tejto chvíli nemožno tvrdiť, že je verifikovaný a potvrdený výskumom a praxou. Beh v podaní mnohých neprofesionálnych, tzv. rekreačných bežcov má niekedy znaky kompulzívneho správania. (Kompulzia nutkavé, nezmyselné opakovanie určitých pohybov alebo konaní, ktorým sa nemôže postihnutý ubrániť). Príprava na vytrvalostný pretek, napríklad na maratón, si totiž vyžaduje vysoké tréningové dávky. Športovec je vlastne prinútený absolvovať náročnú tréningovú prípravu, nabehať pred pretekom stovky kilometrov. V jeho organizme aj v psychike sa odohrávajú adekvátne adaptačné procesy a postupne sa vytvára závislosť na behu, na vysokých tréningových dávkach, na zaťažení. Na ilustráciu, skutočne len na ilustráciu, tejto skutočnosti môžeme uviesť príbeh románovej a filmovej postavy Forresta Gumpa. (Forrest Gump je román amerického spisovateľa Winstona Grooma z roku Vypráva príbeh istého Forresta Gumpa, muža s IQ 75, a jeho neobvyklého života). Ako je známe, autor románu nechal čistého a úprimného Forresta prebehnúť kontinuálne USA zo západu na východ a z východu na západ. Beh sa však pre túto osobu stal akýmsi samoúčelom. Nazvime preto jeho počínanie a počínanie každého jeho nasledovníka metaforickým pojmom gumpizmus. Netrúfame si však povedať, že odborná verziu tohto pseudopojmu má podobu a obsah pojmu kompulzia. Dôležitá je však tá skutočnosť, že racionálna percepcia behu nebola v danej situácii vôbec dôležitá a nebola ani pomenovaná. Domnievame sa, že je tomu tak v mnohých prípadoch aj v reálnom športovom živote mnohých našich súčasníkov, pričom toto vôbec nepovažujeme za negatívny jav. Nie je závislosť ako závislosť. Psychická rovnováha človeka navodená uspokojením takejto závislosti je na mieste. Závislosť na behu je v danej súvislosti produktívna a tvorivá. Na rozdiel od fetišistickej závislosti na vecných hodnotách, pseudohodnotách a antihodnotách, ktoré považujeme za kontraproduktívne fenomény voči zdraviu alebo vo väzbe k pojmu zdravie. Napriek tomu môžeme naformulovať čisto akademickú otázku, či aj táto závislosť nenesie znaky patologického mentálneho poddanstva. Na túto otázku si však musí dať odpoveď každá konkrétna osoba športovca. Športový psychológ na margo podobnej situácie napísal, že šport má kompenzačnú a konzumnú funkciu. Človek uniká z dosahu exponovanej civilizácie do umelej či imaginatívnej quasi reality, iluzórnosti a sféry vlastného, subjektívneho sveta hry, ktorý je ale zároveň i objektívnym a reálnym svetom športu (Gregor, 2013, 24). Dočasný a oslobodzujúci únik človeka z ťaživej reality života je akceptovateľná potreba, ktorej netreba stavať bariéry. Výsledky výskumu štruktúry motivácií maratóncov Danou témou štruktúry motivácií k športu sa vo vedeckej aj neformálnej rovine zaoberáme niekoľko rokov. Jeden z konkrétnych dotazníkových prieskumov sa uskutočnil pred štartom Záhoráckeho maratónu ( ). Prirodzene, bol anonymný a jeho vyplnenie bolo dobrovoľné. Zamerali sme sa na motivácie k maratónskemu behu a pocitové stavy bežcov. Autor prieskumu súčasne uskutočňoval zúčastnené pozorovanie, pretože ab- 59

60 solvoval maratón spolu s respondentmi. Dotazník obsahoval 6 položiek. Jeho čítanie a vypracovanie respondentmi muselo byť jednoduché a nesmelo zaberať veľa času z ich bezprostrednej prípravy na beh. Respondentmi boli autentickí účastníci maratónu. Môžeme povedať, že tvorili akúsi vzorku z pomedzi tých, ktorí sa zúčastňujú maratónov a iných vytrvalostných behov na teritóriu Slovenskej republiky. Distribúcia dotazníka bola zverená organizátorom podujatia. Dotazník vyplnilo 28 štartujúcich, 3 ženy a 25 mužov. Niektorí respondenti označili 2 ponuky z uzatvorených otázok. Veková štruktúra respondentov bola veľmi rôznorodá. Rôznorodá bola aj výkonnostná štruktúra respondentov: najlepší zabehnutý čas muža v jeho športovej kariére sa pohyboval na škále 2:30:51 až 3:42:00, najlepší zabehnutý čas ženy v jej športovej kariére sa pohyboval na škále 2:48:52 až 3:07:00. Konkrétne výsledky výskumu motivácií bežcov k rozhodnutiu bežať maratón a k realizácii tohto rozhodnutia uvádzajú tabuľky č. 1 a 2. Je z nich možno čítať, že v obidvoch prípadoch prevažujú vnútorné intrapersonálne motivácie. V týchto intenciách ich opisuje aj športová psychológia. Odborníci z oblasti športovej psychológie s bohatými praktickými skúsenosťami zásadne uprednostňujú motívy, ktoré sú imanentné osobe človeka, prichádzajúce zvnútra pred vonkajšími motívmi. Podľa skúseností vonkajšie motívy majú totiž iba krátke trvanie a niekedy majú dokonca negatívne dôsledky (napr. pivo po športovom výkone), a preto prestávajú trvalo účinkovať. Môžem byť hrdý na svoj výkon (na to, čo som dosiahol), môžem sa poklepať po pleci. To je motivácia, ktorá nás vedie k opakovaniu podobného výkonu (Bražina, 2009). Z tabuľky č. 1 sa dozvedáme základné poznatky o štruktúre motívov k účasti na klasickom maratónskom behu. Tabuľka 1 Štruktúra motivácií k prvému maratónskemu behu Položka Počet ( %) Moje športové a ľudské ambície 67,9 Zvedavosť, čo to so mnou spraví, bolo to vzrušujúce 35,7 Prehovorili ma iní bežci 4,0 Iné motívy 1,0 Stávka s priateľmi 0,0 Prečo sa neobjavila v ponuke odpovedí na uvedené otázky položka zdravie je logicky zdôvodniteľné. Vytrvalostní bežci nepovažujú samotný maratón za nástroj upevnenie zdravia alebo za spôsob ako vyliečiť určitý zdravotný neduh svojho organizmu. Zdravé telo je totiž apriórny predpoklad k absolvovaniu maratónskej trate. Ani v položke iné motívy sa neobjavila dopísaná hodnota zdravia. Tabuľka 2 Štruktúra motivácií k ďalším maratónskym behom Položka Počet (%) Návyk na vytrvalostný beh a extrémnu vytrvalostnú záťaž 42,9 Ctižiadostivosť 32,1 Stretnutia s priateľmi 25,0 Materiálne a finančné podnety 0,0 Iné motívy 0,0 Odpovede na druhú otázku potvrdzujú hypotézu, ktorá predpokladá, že tréning vytrvalostných bežcov a následné preteky vytvárajú návyk organizmu a psychiky športovcov na túto extrémnu vytrvalostnú záťaž. Čokoľvek, čo spôsobí tréningový a pretekový výpadok vedie k vzniku špecifického abstinenčného syndrómu, k výčitkám svedomia a k deštrukcii kontenancie osoby rôzneho rozsahu. Určite stojí za pozornosť aj osobnostný morálny a sociálny aspekt v štruktúre motivácii k účasti na maratónskych behoch. Hodnotu ctižiadostivosť však nemožno zamieňať s arivizmom (nezdravá ctižiadosť, nekontrolovateľné úsilie stať sa jednotkou v skupine športovcov alebo v určitej športovej disciplíne, chorobná ambicióznosť, nezdravo vysoké športové ašpirácie so znakmi zveličenej, prisilnej túžby po víťazstve za akúkoľvek cenu, preexponovanej súťaživosti, chorobnej túžby vyniknúť a byť najlepší dokonca aj za použitia nedovolených praktík, prostriedkov alebo nečistej hry, túžby po víťazstve aj za cenu porušenia pravidiel fair play). ZÁVER Hodnota psychickej stability, duševnej rovnováhy a príjemného zážitku nebola prioritná pre našich mladých respondentov vybranej skupiny vysokoškolských študentov. Väčšina študentov modifikuje svoj vzťah k behu v duchu predloženej tézy Behu sa venujem iba pre vylepšenie svojej fyzickej kondície. Hodnota zdravia, čo možno znie paradoxne, sa neobjavuje v hodnotovom rebríčku skúmaných 60

61 vytrvalostných bežcov ako jedna z motivácií k tréningu a k samotnému preteku. Táto hodnota zdravia je totiž apriórnym predpokladom k tejto športovej aktivite. V týchto motiváciách dominujú prirodzené ľudské a osobné ambície, morálne zdravá ctižiadostivosť, potreba priateľstva a sociálnych kontaktov. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV BRAŽINA, I. Autoregulácia motivácie v športe. In Gregor, T. (ed.) Šport a spoločenské a humanitné vedy, (Zborník abstraktov, ktorého súčasťou je elektronické CD s plnými verziami príspevkov). Vydanie 1. Bratislava: ICM AGENCY. ISBN DANIŠOVÁ, L., LIPTÁKOVÁ, K. Preži svoj beh. In Gregor, T. (ed.) Šport a spoločenské a humanitné vedy, (Zborník abstraktov, ktorého súčasťou je elektronické CD s plnými verziami príspevkov). Vydanie 1. Bratislava: ICM AGENCY. ISBN FINN, A. Běhání s Keňany. (Cesta za tajemstvím nejrychlejších lidí planety). Vydanie 1. Praha: Mladá fronta, 2013, 219 s. ISBN GLESK, P., KURHAJEC, P. Maratón. Vydanie 1. Bratislava: Spoločnosť Ferdinanda Martinenga, ISBN GREGOR, T. Psychológia športu. Vydanie 1. Bratislava: MAURO Slovakia s.r.o., 2013, 400 s. ISBN HURYCH, E. a kol. Spiritualita pohybových aktivít. Vydanie 1. Brno: Masarykova univerzita, 2013, 251 s. ISBN McDOUGALL, Ch. (2012). Stvorení pre beh. (Tajomný kmeň, ultrabežci a najimpozantnejšie preteky, aké kedy svet videl). Vydanie 1. Bratislava: TATRAN, 2012, 287 s. ISBN SCOTT, J. (Spoločne so Stevem Friedmanem). Jez a běhej. (Moje nečekaná cesta k úspěchu na ultramaratonu). Vydanie 1. Praha: Mladá fronta, 2013, 248 s. ISBN ŠAFÁRIK, M. & OBORNÝ, J. Športová aktivita ako faktor zdravého a moderného životného štýlu mládeže. In OBORNÝ, J. & SEMAN, F. (eds.). Estetika tela, telesnosti a športového pohybu. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Vydanie 1. Bratislava: Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport v spolupráci s Univerzitou Komenského, Fakultou telesnej výchovy a športu, 2013, 206 s., s ISBN ŠMIDKEOVÁ, A. Filozofia, šport a zdravie. In Gregor, T. (ed.) Šport a spoločenské a humanitné vedy, (Zborník abstraktov, ktorého súčasťou je elektronické CD s plnými verziami príspevkov). Vydanie 1. Bratislava: ICM AGENCY. ISBN

62 FYZIOTERAPIA PO PLASTIKE PREDNÉHO SKRÍŽENÉHO VÄZU KOLENA POMOCOU BALANČNÝCH POMÔCOK PHYSIOTHERAPY AFTER PLASTIC SURGERY OF ANTERIOR CRUCIATE KNEE LIGAMEN USING A BALANCE TOOLS KOTYRA Ján, LORENČÍKOVÁ Veronika, BAŇÁROVÁ Patrícia Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne ABSTRAKT Kolenný kĺb je najzaťažovanejším kĺbom ľudského tela. Často dochádza k poraneniu jeho väzivového aparátu. My sme sledovali vplyv cvičenia na balančných pomôckach počas rehabilitácie u dvoch pacientov po plastike predného skríženého väzu na rozvoj svalovej sily a rozsah pohybu v operovanom kĺbe. Z výsledkov vyplýva, že zapojenie balančných pomôcok do rehabilitácie má priaznivý vplyv na nami sledované ukazovatele. U oboch pacientov došlo k zvýšeniu svalovej sily, zväčšeniu rozsahu pohyblivosti. Pacienti hodnotili rehabilitáciu pozitívne, cvičenie s balančnými pomôckami označili ako zaujímavé a motivujúce. Kľúčové slová: Kolenný kĺb. Predný skrížený väz. Balančné pomôcky. ABSTRACT The knee joint is the most weight baring joint in human body. Therefore the injuries of knee ligaments happen very often. During the exercise with balance tools, we were observing two patients after plastic surgery of a knee ligament with our focus on a development of the muscle strength and the range of the movement of the knee joint that the surgery was performed. From the results we can conclude that the us of balance tools has a positive impact on the indicators we were focused on. In both patients the muscle strength and the range of movement had increased. The patients also evaluated the rehabilitation as a positive experience, and they also evaluated the exercise with balance tools as interesting and motivating. Key words: Knee joint. Anterior cruciate ligament. Balance tools. ÚVOD Kolenný kĺb je vystavený výraznému zaťaženiu už pri bežnom pohybe ako je chôdza. Toto zaťaženie sa stupňuje pri pracovnej alebo športovej činnosti. V dôsledku toho je kolenný kĺb vystavený možnému vzniku poranenia. Úrazy kolenného kĺbu patria medzi najčastejšie poranenia kĺbov. V našom príspevku sa venujeme fyzioterapii po operácii predného skríženého väzu kolena pomocou balančných pomôcok. Poškodenie predného skríženého väzu (LCA) je vždy spôsobené náhlym násilím, kedy vzniká neúmerný tlak na tíbiu ventrálne vo flexii, ktorý spôsobuje pretrhnutie tohto väzu. LCA je taktiež zodpovedný za vedenie pohybu v rotácii, preto môže byť jeho ruptúra vyvolaná aj anteriolaterálnou rotáciou tíbie. Významná je klasifikácia poranenia. Najvhodnejšie je vykonať ju prostredníctvom testovania predného zásuvkového fenoménu. Rozlišujeme 4 stupne, kde hodnotíme veľkosť ventrálneho posunu tíbie. Stupeň 1 je menej ako 5 mm, stupeň 2 je posun do 10 mm, pri stupni 3 je posun do 15 mm a pri stupni 4 je veľkosť posunu viac ako 15 mm. Prvé dva stupne liečime najčastejšie bandážou alebo ortézou a rehabilitáciou. Druhé dva stupne vyžadujú rekonštrukciu. O rozhodnutí pre operáciu rozhodujú však skôr ťažkosti a požiadavky pacienta, vzhľadom na jeho fyzické aktivity, ako samotné posúdenie stupňa poškodenia (Vojtaššák, 2004). Fyzioterapia po plastike predného skríženého väzu Kolenný kĺb po plastike LCA neimobilizujeme, ale iba chránime ortézou. Pohyb cvičíme prakticky od začiatku (Chaloupka, 2001). Pooperačná rehabilitácia prebieha v niekoľkých fázach. Prvá fáza sa vymedzuje približne na prvých 7-14 dní. Začína sa hneď v prvých dňoch na lôžku, kedy aplikujeme na koleno kryoterapiu a chránime ho ortézou. Aktívne cvičíme pohyby v členkovom kĺbe. Ako nevyhnutnosť prevencie hypotrofie stehenného svalu zaraďujeme na úvod jeho izometrické napínanie v sériách niekoľkokrát denne, s dôrazom na správne zapínanie, výdrž a uvoľnenie. Vykonávame celkové kondičné cvičenie spolu s dychovou gymnastikou. Veľmi dôležitý je nácvik ohybnosti v kĺbe prostredníctvom motodlahy. Ohybnosť taktiež zvyšujeme metódou vyťahovacích cvičení zameraných na flexory a extenzory kolenného kĺbu a taktiež aj postizometrickou a antigravitačnou relaxáciou. V tomto období sa snažíme dosiahnuť flexiu do 90 a plnú extenziu. Pacienta vertikalizujeme a učíme ho chôdzu s 2 NB a ortézou kolenného kĺbu. Vo fáze v rozmedzí týždňa od operácie prebieha nekróza a vaskularizácia šte- 62

63 pu. Začíname so starostlivosťou o jazvu mäkkými technikami, aby sme zabránili vzniku bolestivých zrastov a pohybových obmedzení. Pokračujeme s nácvikom rozsahu pohybov. Kladieme dôraz na posilňovanie stehenného svalstva. Dbáme, aby pacient zvládal normálnu chôdzu a chôdzu po schodoch. V tejto fáze môžeme tiež využiť elektroterapiu. V období mesiaca od operácie začína fáza rekonvalescencie. Pacient chodí bez opory barlí, bez ortézy a je schopný stáť na operovanej dolnej končatine. Pacient dosahuje potrebný rozsah pohybu cca flexie. Tu sa spočiatku venujeme obnoveniu sily, citlivosti a koordinácie. Využívame metódy a princípy silového tréningu (drill quadricepsu, stabilizačný výcvik). Neskôr začíname zaraďovať dynamické cvičenia, ľahké skoky a poklus. Prechádzame na ľahké odrazové cvičenia na zemi s mäkkou podložkou, plyometrické cvičenia a začíname trénovať odrazovú výbušnosť. Cieľom je dosiahnuť stabilné a nebolestivé koleno. Nesmieme zabúdať na dostatočnú a kvalitnú regeneráciu počas rehabilitácie (Hromádková et al., 2002; Chaloupka, 2001). Fyzioterapia pomocou balančných pomôcok Balančné pomôcky patria medzi facilitačné prostriedky, pri ktorých sa aktivujú proprioreceptory. Propriocepčné cvičenie zahrňuje činnosť stimulujúcu kĺbne mechanoreceptory. Mechanoreceptory v kĺbnych štruktúrach a väzoch poskytujú spätnú väzbu a informácie o polohe a pohybe kĺbu. Pri väzivovom poranení dochádza k strate stability z porušenia väzu, ale súčasne aj zo straty informácií z poranených mechanoreceptorov. Preto môžeme v tomto prípade využiť techniku senzomotorickej stimulácie. Obsahuje sústavu balančných cvikov, ktoré sa vykonávajú v rôznych posturálnych polohách. Balansovanie a cvičenie na balančných pomôckach podporuje rozvoj statických i dynamických rovnovážnych schopností, rozvíja svalovú koordináciu, odstraňuje svalovú nerovnováhu a podporuje uvedomenie si polohy tela. Možno ho tiež chápať ako špecifické posilňovanie s vlastnou alebo pridanou hmotnosťou. Cieľom tejto metódy je individuálne, podľa stavu pacienta, zvoliť základné cvičenie a postupne zvyšovať nároky. Cvičenie zlepšuje svalovú koordináciu, vyvoláva zrýchlený nástup svalovej kontrakcie pomocou proprioceptívnej aktivácie vyvolanej zmenou postavenia v kĺbe. Taktiež zlepšuje držanie tela a stabilizáciu trupu v stoji a pri chôdzi. Nakoniec začleňuje nové pohybové programy do bežných denných aktivít. Cvičenie na balančných podložkách prebieha v troch etapách: v statickom režime, vo vedenom režime a taktiež v dynamickom režime. V prvom statickom režime sa pacient koncentruje na nácvik správnej polohy zabezpečujúcej posturálnu stabilitu. Po zvládnutí prvej časti sa pridávajú pohyby končatín. Nakoniec prechádzame na náročnejšie aktivity. Na realizáciu používame najrôznejšie pomôcky, ako sú: malá balančná pologuľa (balance step), balančná valcová úseč, vzduchové podložky, fitlopta a bosu. Ak cvičíme naboso, dochádza pri cvičení k lepšiemu vnímaniu polohy a pohybu. Progres v senzomotorickom nácviku sa získa postupnou redukciou zrakovej kontroly, zmenšovaním opornej bázy, zväčšovaním amplitúdy a frekvencie odchýlok balančnej plochy a pridaním pohybov končatín. Kontraindikácie balančných cvičení v zásade nie sú. Nie veľmi vhodnou metódou sú však pri akútnych bolestivých a zápalových stavoch. Cvičenie musíme prispôsobovať individuálne každému pacientovi s ohľadom na jeho funkčné schopnosti (Jebavý, Zumr, 2009; Kociová et al., 2013; Chaloupka, 2001; Kolář, 2009). CIEĽ Cieľom práce bolo zistiť ako vplýva cvičenie na balančných pomôckach na obnovu motorických funkcií kolena u pacienta po plastike LCA. METODIKA A SÚBOR Spracovali sme dve kazuistiky. Prvým pacientom bol muž vo veku 21 rokov a druhým pacientom bola žena vo veku 23 rokov. V oboch prípadoch išlo o ruptúru LCA. Obaja podstúpili operačné riešenie, pričom u prvého pacienta bola použitá technika odobratia štepu z patelárnej šľachy (tzv. technika BTB plastika), u druhého pacienta bola operácia vykonaná odobraním štepu zo šliach hamstringov (tzv. STGR plastika). Prvý pacient bol operovaný v Popradskej nemocnici, druhý vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku. U oboch bol stanovený približne rovnaký rehabilitačný program, ktorého základ tvorilo cvičenie na instabilných podložkách. Rehabilitačný program pozostával zo stabilizačného výcviku cielenom na operovanú dolnú končatinu, cvičení s balančnými pomôckami (cvičenie na bosu, s fitloptou a balance step). Doplnili sme aj starostlivosť o jazvu mäkkými technikami, mobilizáciu pately a cvičenie na motodlahe. 63

64 Za cieľ rehabilitácie sme si u oboch pacientov stanovili odstrániť bolesť v oblasti operovaného kolena, zlepšiť rozsah pohyblivosti operovaného kolena a posilniť oslabené svalstvo na operovanej dolnej končatine. Sledovali a porovnávali sme zmeny svalovej sily a rozsahu pasívnej pohyblivosti v kolennom kĺbe pred a po ukončení ambulantnej rehabilitácie. Informácie sme získali rozhovorom, obsahovou analýzou dokumentov, pozorovaním a vyšetrením pacientov. Pre vyhodnotenie nášho cieľa uvádzame len jednotlivé katamnézy a výsledky svalového testu a rozsahu pasívnej pohyblivosti v kolennom kĺbe na začiatku a na konci rehabilitácie. SFTR (kolenný kĺb) SS flexorov kolena SS extenzorov kolena P P P1 3 5 P2 4 5 P P2 4 5 Legenda: SS svalová sila, S sagitálna rovina, P1 pacient č.1, P2 P1 pacient č.2 VÝSLEDKY Kazuistika 1 - muž, 21 ročný. Pacient dňa utrpel pri basketbale úraz pravého kolena. Pri zlom dopade po doskoku pocítil prasknutie a následnú bolesť v pravom kolene. Bol vyšetrený na úrazovej chirurgii v Kežmarku. Pre blok a náplň kolena odoslaný na artroskopiu kolena na ortopedické oddelenie. Dňa prijatý na ortopedické oddelenie v Poprade, kde bola vykonaná artroskopia pravého kolenného kĺbu v celkovej anestézii s nálezom ruptúry LCA. Na druhý deň pacient bez komplikácií prepustený domov. Dňa bola vykonaná doporučená plastika LCA l. dx. genu spôsobom BTB. Operácia prebehla bez komplikácií. Pooperačne prítomná mierna náplň kolena a naložená ortéza. Dňa bol pacient prepustený domov. Dňa bola zahájená ambulantná rehabilitácia a vykonaný vstupný kineziologický rozbor. Pacient č. 1 udával bolesti pri chôdzi, pocit obmedzenej pohyblivosti a zníženej svalovej sily, čo sa prejavilo aj pri objektívnom vyšetrení. Používal ortézu pravého kolenného kĺbu. Po jej zložení kolenný kĺb bez náplne, mierny opuch, stehy ex, jazva zhojená, palpačná bolestivosť v oblasti pately. Vpravo hypo- Tabuľka 1 SFTR a svalový test Na začiatku Na konci rehabilitácie rehabilitácie trofia m. quadriceps femoris, znížená svalová sila, extenzia plná, flexia obmedzená. Porovnanie veľkosti svalovej sily flexorov a extenzorov kolena a rozsahu pasívnej pohyblivosti v kolennom kĺbe na začiatku a na konci rehabilitácie uvádza tabuľka 1.Tabuľka 2 uvádza zmeny v obvodoch dolných končatín taktiež na začiatku a na konci rehabilitácie. Kazuistika 2 - žena, 23 ročná. Pacientka pri náhlej zmene smeru pri behu ucítila podvrtnutie kolena a následnú bolesť. Bola prevezená RZP na úrazovú chirurgiu, kde jej bola pre náplň kolena a opuch doporučená artroskopia kolenného kĺbu. Dňa bola prijatá na ortopedické oddelenie v Ružomberku, kde jej bola v celkovej anestézii vykonaná artroskopia ľavého kolenného kĺbu. Bola zistená ruptúra LCA s poškodením zadného rohu menisku. Operácia prebehla bez komplikácii, pacientka na druhý deň prepustená domov s odporúčaním na plastiku LCA. Tá bola vykonaná dňa Štep bol odoberaný z hamstringov (štep STGR). Priebeh operácie bez komplikácií, pooperačne nasadená ortéza. Dňa bola pacientka prepustená domov. Doporučená ortéza operovaného kĺbu s obmedzujúcou flexiou do 90 po dobu dvoch mesiacov. Ambulantná rehabilitácia začala dňa , kedy bol aj vykonaný vstupný kineziologický rozbor. Pacientka už bola bez ortézy kolena a aj bez bariel. Operovaný kĺb bez náplne a opuchu, stehy ex, jazva zhojená, mierna palpačná bolestivosť v oblasti jazvy. Mierna hypotrofia m. quadriceps femoris vľavo, mierne znížená svalová sila, bez extenčného deficitu, flexia obmedzená. Porovnanie veľkosti svalovej sily flexorov a extenzorov kolena a rozsahu pasívnej pohyblivosti v kolennom kĺbe na začiatku a na konci rehabilitácie uvádza tabuľka 1. Tabuľka 2 uvádza zmeny v obvodoch dolných končatín taktiež na začiatku a na konci rehabilitácie. Tabuľka 2 Obvody dolných končatín Na začiatku rehabilitácie Stehno (10 cm nad patelou) Koleno (cez patelu) Lýtko (10 cm pod Na konci rehabilitácie Oper. Neoper. Oper. Neoper. P P P P P P patelou) Pozn.: hodnoty sú uvedené v centimetroch,, P1 pacient č.1, P2 P1 pacient č.2, oper. operovaná, neoper. - neperovaná 64

65 Pacient č. 1 po ukončení rehabilitácie neudával žiadne bolesti operovaného kolenného kĺbu. Počas rehabilitácie spolupracoval a pravidelne cvičil aj individuálne. Udával celkové zlepšenie stavu o čom svedčia aj výsledky uvedené v tabuľkách 1 a 2. Pacient je schopný operovanú dolnú končatinu plne zaťažovať. Pacientka č. 2 bola po ukončení rehabilitácie taktiež bez bolestí. Počas celej doby rehabilitácie spolupracovala a individuálne cvičila odporúčané cvičenia aj doma. Operovanú dolnú končatinu môže plne zaťažovať. Rozsah pohybu operovaného kolena zodpovedá rozsahu zdravej dolnej končatiny. Pacientka udáva i pocit zlepšenia stability oboch kolenných kĺbov. Je športovo založená, preto bude i naďalej pokračovať v rehabilitácii. DISKUSIA A ZÁVER Jedným z najčastejších poranení u mladých ľudí je ruptúra LCA. Vzniká najmä pri športových aktivitách, pričom k poraneniu dochádza v dôsledku násilnej abdukcie a vonkajšej rotácie predkolenia. Často ide aj o deceleračné poranenie - doskok na extendovanú dolnú končatinu (Šinglarová, 2012). Naši pacienti boli taktiež v mladom veku (21 a 23 rokov). K poškodeniu LCA u nich došlo úrazom pri pohybovej aktivite. Následne podstúpili plastiku LCA. Každý z nich však podstúpil zákrok iným spôsobom operačného riešenia (BTB / STGR). V súčasnej dobe sa najviac využívajú práve tieto dve techniky plastiky LCA (Chaloupka, 2001). Labunová (2013) uvádza, že u techniky BTB býva rýchlejšie vhojenie štepu pomocou kostných bločkov. Vhojenie implantátu u techniky STGR trvá relatívne dlhšie. No po správne vedenej rehabilitácii býva výsledná stabilita kolena rovnaká. Podľa Labunovej (2013) závisí výsledný funkčný stav pacienta vo veľkej miere od kvalitne prevedenej plastiky LCA. Dôležitá je aj správne vedená fyzioterapia, ktorá znižuje možnosť poškodenia implantátu a skracuje dobu prinavrátenia do funkčnej úrovne. Hromádková (2002) a iní opisujú, že rehabilitácia po operácii skrížených väzov kolena sa delí do niekoľkých fáz a z hľadiska časového obdobia trvá aj niekoľko mesiacov. Do rehabilitačného programu našich pacientov sme sa rozhodli zapojiť cvičenie na balančných pomôckach. To predstavovalo hlavnú časť rehabilitácie. Podľa Kolářa (2009) kvalitná propriocepcia spojená s balančným cvičením zrýchľuje nástup svalovej kontrakcie, čo je prvou podmienkou rýchlej reakcie pri neočakávanom vyvedení tela z rovnováhy. K pacientom sme pristupovali individuálne. Chaloupka (2001) uvádza, že rehabilitovať začíname prakticky od začiatku po operačnom zákroku. Taktiež udáva, že začiatok záťaže končatiny závisí od jednotlivých pracovísk, kde bola operácia vykonaná. Aj u našich pacientov začala ambulantná rehabilitácia v rôznych časových intervaloch od operácie. Rovnako tak aj povolené zaťažovanie končatiny prebiehalo v rôznom časovom intervale od operácie. Včasná pooperačná rehabilitácia však prebiehala už na lôžku deň po operácii u oboch pacientov. S ambulantnou rehabilitáciou sme u prvého pacienta začali už po troch týždňoch od operácie, kedy ešte bola pacientovi naložená fixačná ortéza s obmedzením pohybu do 90. Spočiatku sme zvolili jednoduchšie a nenáročné cvičenia na obnovu rozsahu pohybu a tiež svalovej sily. Balančné pomôcky sme do rehabilitácie začali zapájať približne v období dvoch mesiacov od operačného riešenia. Začínali sme jednoduchými cvikmi na uvedomenie si polohy tela a hlavne polohy kĺbu a na udržiavanie stability. Neskôr sme zapájali ťažšie a zložitejšie cvičenia. U druhej pacientky sme zahájili rehabilitáciu podľa odporúčania operatéra až po dvoch mesiacoch od plastiky LCA. Pacientka už nemala fixačnú ortézu. Keďže sme začali rehabilitovať neskôr od operácie, balančné pomôcky sme zapájali prakticky hneď. Aj v tomto prípade sme začínali jednoduchými nácvikmi udržiavania stability a postupne sme pridávali na náročnosti. U oboch pacientov sme počas celej rehabilitácie prihliadali na subjektívne pocity a tomu sme podriadili celý priebeh fyzioterapie. Pri porovnaní vstupných a výstupných vyšetrení oboch pacientov (tabuľky 1 a 2) môžeme povedať, že došlo k zlepšeniu motorickej funkcie operovaného kolena. Viditeľná bola zmena k lepšiemu v rozsahu pohyblivosti v operovaných kĺboch. Došlo i k posilneniu svalstva extenzorov a flexorov kolien. Pri porovnaní obvodov môžeme po ukončení rehabilitácie pozorovať takmer symetriu s druhostrannou (neoperovanou) dolnou končatinou. Našim hlavným cieľom bolo zistiť vplyv cvičenia na balančných pomôckach na motorické funkcie kolena po plastike LCA. Myslíme si, že použitie týchto pomôcok pri rehabilitácii je pre terapiu prínosom. K výsledkom, ktoré sme dosiahli, by 65

66 sme sa však s najväčšou pravdepodobnosťou dopracovali aj keby vedieme rehabilitáciu i bez použitia balančných pomôcok. Rehabilitácia s použitím týchto pomôcok však pacientov zaujala a zároveň motivovala. Vyvolala u nich aktívny postoj k terapii. Aj z nášho pohľadu i osobnej skúsenosti je cvičenie na nestabilnej podložke zábavnejšie v porovnaní s cvičením podľa svalového testu alebo cvičeniami v otvorenom či zatvorenom pohybovom reťazci. Podarilo sa nám docieliť aktívnu spoluprácu oboch pacientov, ktorí pravidelne cvičili aj v domácom prostredí, čo v prípade klasickej kinezioterapie býva často veľkým problémom. Fyzioterapia po plastike LCA zahrňuje široké možnosti terapeutických postupov. Od procedúr pasívnych, cez terapiu fyzikálnu, až po aktívne cvičenie rôzneho charakteru a druhu. Jednou z možnosti terapie je aj cvičenie na balančných pomôckach. Toto cvičenie zlepšuje propriocepciu a to nielen v operovanom kĺbe, ale v celom tele. Keďže pri cvičení dochádza ku svalovej koaktivácii, facilitujú sa súčasne viaceré svalové skupiny. Je známe, že svalová aktivita sa vplyvom existencie svalových slučiek reťazí do celého tela. Preto aj pri cvičení na balančnej podložke ovplyvňujeme nielen operovaný kĺb ale aj vzdialenejšie štruktúry. Toto cvičenie v súvislosti s reťazením činnosti svalov so sebou prináša aj isté riziko. Ak napríklad nebudeme hneď od začiatku klásť dôraz na správne - centrované postavenie v kĺboch, vyvoláme v rámci reťazenia šírenie poruchy do ostatných častí tela. Preto je z nášho pohľadu účasť fyzioterapeuta pri cvičení na balančných pomôckach u pacientov po plastike LCA nevyhnutná. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV CHALOUPKA, R. et al Vybrané kapitoly z LTV v ortopedii a traumatologii, Brno: Institut pro další vzdělávaní pracovník ve zdravotnictví v Brne, s. ISBN HROMÁDKOVÁ, J. et al Fyzioterapie, Jinočany: Nakladatelství H&H, s. ISBN JEBAVÝ, R., ZUMR, T Posilování s balančními pomůckami, Praha: Grada Publishing, s. ISBN KOCIOVÁ, K. et al Základy fyzioterapie, Martin: Osveta, s. ISBN KOLÁŘ, P Rehabilitace v klinické praxi, Praha: Galén, s. ISBN LABUNOVÁ, E. et al Možnosti fyzioterapie po plastike predného skríženého väzu kolenného kĺbu. In Physiotherapia Slovaca. ISSN roč. 3, č. 2. str. 12,16 ŠINGLAROVÁ, H Lézia predného skríženého väzu kolena ako model deaferentačnej traumy. Rehabilitačná medicína a fyzioterapia č. 2, s. 64, 65 VOJTAŠŠÁK, J Traumatológia, Bratislava: Slovak Academic Press, s. ISBN

67 ZDRAVOTNĚ ORIENTOVANÁ ZDATNOST STUDENTEK ERGOTERAPIE NA FAKULTĚ ZDRAVOTNICKÝCH STUDIÍ UNIVERZITY J. E. PURKYNĚ ÚSTÍ NAD LABEM HEALTH ORIENTED PHYSICAL FITNESS OCCUPATIONAL THERAPY STUDENTS AT THE FACULTY OF HEALTH STUDIES, UNIVERSITY OF JE PURKYNĚ IN USTI NAD LABEM KYNŠTOVÁ Hana, HAVEL Zdeněk Katedra fyzioterapie a ergoterapie, FZS UJEP, Ústí nad Labem, Česká republika ABSTRAKT Cílem studie je přispět k rozšíření poznatků o úrovni zdravotně orientované zdatnosti studentek oboru Ergoterapie, FZS UJEP v Ústí n. L., a jejím ovlivnění prováděnou pohybovou aktivitou (PA). Pro naše sdělení jsme si položili dvě otázky. První, jaká je úroveň zdravotně orientované zdatnosti spíše jejich komponent (motorických schopností) studentek ergoterapie ve srovnání s obecnou populací a druhou, zda intenzita a objem prováděné PA ovlivňuje výkonnost jednotlivých motorických schopností. Výsledné hodnoty motorických testů porovnáváme s hodnotami dosažené obecnou populací. Studentky absolvovaly tyto testy: progresivní člunkový běh na 20 metrů, hod plným míčem obouruč 2 kg těžkým, skok daleký z místa odrazem snožmo, výdrž ve shybu na hrazdě - držení podhmatem, leh-sed opakovaně po dobu jedné minuty, hluboký předklon v sedu, Iowa Brace test a dále jsme vypočítali BMI. Pro zjišťování objemu a intenzity PA jsme použili Mezinárodní dotazník k pohybové aktivitě (dále IPAQ) v krátké verzi. Z výsledků vyplynulo, že studentky oboru Ergoterapie měly shodnou úroveň motorických schopností jako obecná populace a že úroveň výkonnosti v motorických testech není ovlivněna týdenním objemem prováděné PA. Klíčová slova: Ergoterapie. Měření a testování. Zdatnost a pohybová aktivita. ABSTRACT Aim study is contribute to enlargement piece of knowledge about level health oriented efficiency student game enclosure occupational therapy, FZS UJEP at the mouth of n. L., and her influence conducted by PA. To ours delivery of opinion we're laid two questions. First, what is the level health oriented efficiency rather their component (motor ability) student occupational therapy in comparison with common population and second, whether intensity and capacity conducted by PA works efficiency single motor ability. Resulting funds motor tests confront with Dember effect achieved common population. Student pass these tests: progressive navicular run on 20 meters, throw medicine - ball with both hands 2 kg heavy, long jump from seats reflection feet closing, tenacity in pull - up on trapeze - possession combined hold, supine - sit repeatedly for a period of one s minutes, jack - knife in setting position, IA Brace test and further we're computed BMI. To recognition capacity and intensity PA we're used international questionnaire to kinetic activity (further IPAQ) in short version. From results result that the student game enclosure occupational therapy have had coincident level motor ability like general population and as though standard of productivity in motor tests isn't effected weekly capacity conducted by PA. Key words: Occupational therapy. Measuring and testing. Fitness and movement activity. ÚVOD Zdatnost obecně je souhrn předpokladů člověka pro optimální reakci na jakoukoli náročnou činnost a vlivy vnějšího prostředí (Kasa, 2000). Tělesná zdatnost je považována za jednu ze složek celkové zdatnosti, která též zahrnuje zdatnost sociální, duševní a emocionální (Měkota & Cuberek, 2007). Do značné míry je podmíněna geneticky, během života ji rozvíjíme a udržujeme prostřednictvím tělesných cvičení, otužováním, přiměřenou zdravou výživou a životosprávou (Měkota & Cuberek, 2007). Dle Bunce (1995) je výjimečným produktem pohybových činností, kde rozhodujícím prvkem se stává míra fyziologických adaptací jedince jako přímý důsledek pohybové činnosti. Tělesná zdatnost je podle Bunce (1995) dělena vzhledem ke svému dopadu na: zdravotně orientovanou tělesnou zdatnost, výkonově orientovanou tělesnou zdatnost. Při hodnocení úrovně zdravotně orientované zdatnosti je podle Bunce (1998) nutné posuzovat dvě základní oblasti: strukturální faktory: výšku, hmotnost, složení těla, funkční faktory: kardiorespirační vytrvalost, svalovou sílu, vytrvalost a flexibilitu. Podobné komponenty určil i Haskell et al. (1985), který do komponent zdravotně orientované zdatnosti řadí aerobní zdatnost, svalovou zdatnost - maximální svalovou sílu a svalovou vytrvalost, flexibilitu a složení těla. Takto pojatá zdravotně orientovaná zdatnost vytváří nezbytné předpoklady pro účelné fungování lidského organismu a je předpokladem pro dobrou pracovní výkonnost (Bunc, 1995). Úroveň zdatnosti v dospělosti je rozhodující měrou ovlivňována úrovní v dětském a mládežnickém věku za předpokladu, že tělesně zdatní jedinci pokračují v pohybové činnosti (Máček & Radvanský, 2011). Adolescence je charakterizovaná jako stadium integrace motoriky a završování motorického vývoje. 67

68 Jedná se o definitivní ukončení procesu diferenciace motorických schopností, fixace jejich struktury a ustálení jejich úrovně (Měkota & Novosad, 2005). Pro studentky ergoterapie, tedy studentky vysoké školy to znamená vysokou výkonnost v motorických testech, které jsou indikátory motorických schopností. V dalším věkovém období by pak mělo docházet ke stabilizaci pohybových schopností, v případě vyššího věku pak k jejich involuci. Z hodnocení úrovně zdravotně orientované zdatnosti Bunce (1998) i Haskela (1985) vyplynulo, že se pro hodnocení v podstatě jedná o motorické schopnosti a proto jsme se na ně zaměřili. Byli jsme si vědomi, že na jejich úroveň usuzujeme pomocí indikátorů, což jsou motorické testy. Vybrali jsme testy motorických schopností, ze kterých bylo možné usuzovat kromě motorických schopností i na zdravotně orientovanou zdatnost. Pro naše sdělení jsme si položili dvě otázky. První, jaká je úroveň zdravotně orientované zdatnosti spíše jejich komponent (motorických schopností) studentek ergoterapie ve srovnání s obecnou populací a druhou, zda intenzita a objem prováděné PA ovlivňuje výkonnost jednotlivých motorických schopností. CÍL STUDIE Cílem studie je přispět k rozšíření poznatků o úrovni zdravotně orientované zdatnosti studentek oboru Ergoterapie, FZS UJEP v Ústí n. L., a jejím ovlivnění prováděnou PA. Hypotézy studie Úroveň výkonnosti v motorických testech studentek ergoterapie bude ve srovnání s obecnou populací vyšší. Úroveň výkonnosti v motorických testech studentek ergoterapie bude významně ovlivněna objemem prováděné PA. METODIKA PRÁCE Stanovili jsme tyto testy: strukturální faktory somatická měření: tělesná výška, tělesná hmotnost a z toho vypočítaný BMI, kardiovaskulární zdatnost: progresivní člunkový běh na 20 metrů, aerobní zdatnost Katch-McArdle Step Test (Pollock & Wilmore, 1990) - hodnocení dle hodnoty maximální spotřeby kyslíku (VO 2 max.), svalová zdatnost: hod plným míčem obouruč 2 kg těžkým, skok daleký z místa odrazem snožmo, výdrž ve shybu na hrazdě, držení podhmatem, leh-sed opakovaně po dobu jedné minuty, flexibilita - kloubní pohyblivost: hluboký předklon v sedu, koordinační schopnosti: Iowa Brace test (dále jen IBT). Testová baterie IBT obsahuje koordinačně náročné pohyby, rovnovážné a koordinační tělesná cvičení, položku 1 a 9 je možno pokládat i za test flexibility (Čepička, 1999). Všechny testy byly převzaty z literatury. Základní literaturou byl Unifittest (6-60) (Měkota & Kovář, et al., 1996), měření i testování probíhalo podle manuálu uvedeného v této literatuře. Výjimku činí Katch-McArdle Step Test, z kterého usuzujeme na aerobní zdatnost, který je popsán včetně hodnocení v literatuře Pollock & Wilmore (1990). Druhou výjimkou byl test hod plným míčem obouruč 2 kg těžkým, který je popsán včetně norem v literatuře Komeštíka (2006). Normy pro obecnou populaci jsou uvedeny v tabulkách 1 3. Tabulka 1 Klasifikace aerobní kapacity pro ženy ve věku roků Úroveň Nízká Podprůměrná Průměrná Nadprůměrná Vysoká < >46 Převzato: Pollock & Wilmore (1990) Tabulka 2 Normy Unifittestu (6 60) žen ve věku roků Hodnocení Skok daleký Leh - sed Vytrvalostní člunkový běh Výdrž ve shybu Výrazně podprůměrný do 154 do 26 do 3,50 0 Podprůměrný ,51 5, Průměrný ,01 6, Nadprůměrný ,76 8, Výrazně nadprůměrný 215 a více 49 a více 8,51 a více 34 a více Převzato: Měkota & Kovář, et al. (1996) 68

69 Tabulka 3 Normy pro hodnocení Iowa Brace testu, hlubokého předklonu v sedu a hodu plným míčem 2 kg těžkým IOWA BRACE testu (body) Hluboký předklon v sedu (cm) Hod plným míčem 2kg (m) Převzato: Komeštík (1995) Hodnocení výborně dobře špatně > < 13 > < 5 > < 5 Pro zjišťování objemu a intenzity PA jsme použili Mezinárodní dotazník k pohybové aktivitě International Physical Activity Questionnaire (dále IPAQ) v krátké verzi (Craig et al., 2003; Frömel, et al., 2006). Dotazník obsahuje otázky týkající se PA a aktivity respondentů v posledních sedmi dnech a dále obsahuje otázky zaměřené na účast v organizované PA a na druh sportovní aktivity. Hodnoty dotazníku PA ukazuje, které PA jedinci vykonávají jako součást každodenního života. V otázkách se odpovídá na čas, který respondenti strávili PA v posledních 7 dnech. Jedná se o zamyšlení se nad aktivitami, které provádí při studiu jako součást domácích prací, na zahradě, při přemísťování se z místa na místo a ve volném čase při rekreaci, cvičení či sportu. Jedná se o: intenzivní (tělesně náročné) PA se vyznačují těžkou tělesnou námahou a zadýcháním (výrazně rychlejší a těžší dýchání než normálně), středně zatěžující PA se vyznačují střední tělesnou námahou, při níž se dýchá více než normálně, nepřetržitou chůzi nejméně 10 minut. Zahrnuta je chůze v zaměstnání i doma, přesuny (cestování) chůzí z místa na místo, ale i jinou chůzi, vykonávanou výhradně pro rekreaci, sport, cvičení nebo vyplnění volného času, sezení v pracovních dnech, během posledních 7 dnů. Zahrnutý je čas strávený sezením v zaměstnání, doma, při plnění domácích úkolů a během volného času, čas strávený sezením u stolu, při návštěvě u přátel, při čtení, nebo také sezením či ležením při sledování televize. Pro naše sdělení jsme použili celkový objem prováděné PA, provádění intenzivní PA a čas strávený sezením v průběhu týdne. CHARAKTERISTIKA SOUBORU Výzkumný soubor tvořilo 32 studentek prvního ročníku studijního oboru Ergoterapie. Studentky prošly přijímacím řízením na základě teoretických testů z biologie člověka a somatologie a byly vybrány z celkového počtu 130 uchazečů ze středních škol. Studentky jsou z 25% z gymnázií, 56% ze středních zdravotnických škol, 14% ze zdravotních lyceí a 5% z ostatních středních škol. Věk je uváděn k datu měření s přesností jednoho měsíce (tab. 4). Testování a vyplňování dotazníku probíhalo v únoru a březnu roku 2013 ve sportovní hale PF UJEP. Tabulka 4 Průměrný věk a počty studentek Studentky ergoterapie 19,8 n 32 Statistické zpracování Pro statistické vyhodnocení dat jsme použili program Statistica a provedli následující statistické výpočty: základní statistické charakteristiky polohy a variability (aritmetický průměr, směrodatná odchylka, Me, Mo, R - variační rozpětí), korelační koeficient r, pro věcnou významnost pak koeficient determinace r 2. VÝSLEDKY Hodnoty BMI a motorických testů jsou uvedeny v tab. 5 a 6, statistická charakteristika hodnot dotazníku je v tab. 7. Interkorelace testů a výsledných hodnot dotazníku jsou uvedeny v tab. 8. Složení těla Ze somatických ukazatelů byla zjišťována tělesná výška a tělesná hmotnost pro výpočet BMI. Odvozená hodnota indexu BMI (tab. 5) nás informuje o tom, zda aktuální tělesná hmotnost odpovídá tělesné výšce nebo zda je nadměrná či snížená. Vypočítaný průměrný index BMI patří podle norem Riegrové & Ulbrichové (1993) do skupiny normální hodnota (tab. 5). Motorické testy Srovnáme-li průměrné hodnoty jednotlivých testů studentek s normami pro obecnou populaci uvedenými v literatuře Unifittest (6-60) Měkota & Kovář, et al., (1996), (tab. 2), zjišťujeme, že se u tohoto souboru jedná o poměrně nízkou výkonnost. Výrazně podprůměrných hodnot dosáhly tyto studentky v progresivním člunkovém běhu na 20 metrů fáze a v testu skok daleký z místa odrazem 69

70 snožmo. Podprůměrných hodnot pak v lehu-sedu opakovaně po dobu jedné minuty a v hodu plným míčem obouruč 2 kg těžkým. Nadprůměrné byly ve své věkové kategorii v hlubokém předklonu v sedu. Průměrné byly v aerobní zdatnosti Katch-McArdle Step Testu podle norem Pollocka & Wilmora, 1990 (tab. 4) a podle norem Komeštíka (2006) (tab. 1) v hodu plným míčem obouruč 2 kg těžkým. Tabulka 5 Statistické charakteristiky somatických znaků a testů studentek Ergoterapie Testy SD Me Mo R BMI 22,12 3,30 21,8 23,23 14,56 Fáze 2,41 1,06 2,00 1,50 4,50 VO 2 max 38,59 3,20 39,21 39,21 13,30 Hod 576,76 109,04 540,00 510,00 460,00 Skok daleký 144,16 28,16 145,00 145,00 128,00 Výdrž ve shybu 12,70 5,60 12,00 9,00 25,00 Sed leh 27,41 6,28 26,00 25,00 24,00 Flexibilita 26,41 7,15 27,00 23,00 35,00 IBT ,00 11,00 16,00 Iowa Brace test V tab. 5 jsou výsledné hodnoty Iowa Brace testu v rámci hodnocené baterie, medián, modus a variační rozpětí. Z norem Komeštíka (2006) vyplynulo, že 8 studentek splnilo test výborně, 14 dobře a 10 špatně (tab. 6). Výsledné hodnoty dotazníku V tab. 7 jsou statistické charakteristiky objemu PA, intenzivní PA a sezeni studentek v průběhu týdne. Tab. 7 zahrnuje hodnoty celého souboru, hodnoty studentek, které uvedly, že provádí aktivity organizovaně a skupinu studentek, které provádí aktivity neorganizovaně. Podmínkou organizované aktivity bylo, že je prováděna nejméně 2x v týdnu. Z výsledných hodnot se ukazuje, že se většinou jedná o organizovanost na nejnižší úrovni, pouze dvě studentky provádí sport na vyšší úrovni a ty také při nízkém počtu respondentek zvyšují statistické charakteristiky. Vysoké hodnoty aktivity sezení jsou u skupiny studentek, které provádí aktivity neorganizovaně. Tabulka 6 Hodnocení Iowa Brace testu studentek Ergoterapie Hodnocení Studentky výborně výborně výborně ergoterapie Tabulka 7 Statistické charakteristiky objemu pohybových aktivit, intenzivní pohybové aktivity a sezeni studentek Ergoterapie Činnost Soubor SD Me Mo R Objem pohybových aktivit Intenzivní pohybové aktivity Sezeni Celý Organizovaní Neorganizovaní Celý Organizovaní Neorganizovaní Celý Organizovaní Neorganizovaní

71 Tabulka 8 Interkorelace hodnot pohybových aktivit, sezení a testů studentek Soubor Celý soubor ( n= 32) Organizovaní ( n=13) Neorganizovaní (n=19) Znak Objem Intenzivní Intenzivní Intenzivní Sezení Objem Sezení Objem aktivity aktivity aktivity Sezení BMI -0,155 0,195 0,126-0,033 0,531-0,077-0,198-0,004 0,169 Flexibilita 0,252 0,208 0,012 0,195 0,299-0,083 0,254 0,161 0,068 Dálka 0,091 0,344-0,038-0,304-0,423-0,233 0,236-0,049 0,058 Leh-sed -0,073-0,150 0,193 0,098 0,302-0,734** -0,193-0,040 0,046 Výdrž 0,143 0,257 0,270-0,184-0,023 0,530 0,286 0,131 0,200 Hod 0,050 0,083-0,035-0,169 0,024-0,295 0,206 0,305 0,049 Fáze 0,192 0,151-0,141 0,046 0,039-0,232 0,324-0,039 0,042 VO 2 max 0,125-0,326 0,327 0,106-0,467 0,313 0,149-0,480* 0,328 IBT 0,088 0,521** -0,107-0,260-0,167-0,077 0,181 0,114-0,082 Kritické hodnoty pro: celý soubor *) r 0,05 =0,349, **) r 0,01 =0,449; pro organizovaní: *) r 0,05 =0,553, **) r 0,01 =0,684; pro neorganizovaní: *) r 0,05 =0,455 Interkorelace testů a výsledných hodnot dotazníku Výpočtem interkorelací testů a výsledných hodnot dotazníku jsme chtěli zjistit, jaký vliv má objem nebo provádění intenzivní PA či čas strávený sezením v pracovních dnech na výsledné hodnoty jednotlivých motorických testů. Korelační koeficienty jsou uvedeny v tab. 8. Oproti předpokladům jsme statistickou významnost zaznamenali jen výjimečně. Statistická významnost při hladině r 0,01 vyšla pouze v případě celého souboru u intenzivní PA a IBT, věcná pak 27,1%, dále pak vyšla záporná statistická významnost při hladině r 0,01 u studentek, které uvedly, že provádí aktivity organizovaně u testu leh sed a sezení, věcná 53,8%. U souboru studentek, které provádí aktivity neorganizovaně, vyšla rovněž záporná statistická významnost při hladině r 0,05 VO 2 max. a intenzivní PA, věcná pak 23%. Více korelací jsme nezjistili, přestože vypočítané korelační koeficienty naznačují očekávané závislosti. DISKUSE Z šetření řady autorů vyplynulo (Kolář, et al. 1989; Měkota, 1989; Paulík, 2012), že studentky vysokých škol mají vyšší výkonnost než obecná populace. Paulík (2012) upozorňuje na to, že výsledky šetření ukazují zhoršení výkonnosti v použitých motorických testech i na jednoznačně negativní trend vývoje základní motorické výkonnosti studentek VŠ od roku 1992 do roku Studentky ergoterapie představují populaci studentek VŠ, u nichž jsme vzhledem k jejich specializaci předpokládali vyšší úroveň zdravotně orientované tělesné zdatnosti než má obecná populace. To byl také hlavní důvod, proč se zabýváme úrovní zdravotně orientované tělesné zdatnosti těchto studentek. Jsme přesvědčeni, že u studentek ergoterapie bude preferována především zdravotně orientovaná zdatnost před výkonnostní zdatností, přestože 13 studentek uvedlo, že provádí organizovanou PA. Domníváme se, že budoucí profese ergoterapeuta vyžaduje v souvislosti s charakterem pracovní zátěže i vysokou kvalitu svalové koordinace. BMI Vypočítaný průměrný index BMI patří podle norem Riegrové & Ulbrichové (1993) do skupiny normální hodnota (tab. 5). U tohoto souboru mělo podváhu 16 studentek, ale pouze dvě nadváhu. Můžeme konstatovat, že složení těla je v souladu s populačním průměrem a výsledné hodnoty nás vedou k přesvědčení, že studentky tohoto oboru kontrolují svoji hmotnost. Motorické testy Výsledky nepotvrdily naší první hypotézu, že úroveň výkonnosti v motorických testech studentek ergoterapie bude ve srovnání s obecnou populací vyšší. Výrazně podprůměrných hodnot dosáhly tyto studentky v progresivním člunkovém běhu na 20 metrů (fáze) a podprůměrných hodnot pak v lehu-sedu opakovaně po dobu jedné minuty. Na základě zkušenosti s testem progresivní člunkový běh na 20 metrů jsme se snažili studentky maximálně motivovat. Výsledky ukázaly, že vytrvalost u studentek závisí především na volních vlastnostech, které v oblasti tělesné aktivity studentkám 71

72 chyběly, což potvrdil i druhý vytrvalostní test lehsed opakovaně po dobu jedné minuty. Vytrvalostní schopnosti mají však mezi ostatními motorickými schopnostmi nejzřetelněji vymezený vztah ke konceptu lidského zdraví. Jejich úroveň reflektuje funkční kapacitu a připravenost organismu optimálně reagovat na stresové faktory zevního prostředí (Jurca, 2005). Uvedené výsledky jsou v rozporu s testem aerobní zdatnosti Katch-McArdle Step Testem, z něhož vyplývá, že organismus probandů byl schopen lepších výsledků v oblasti vytrvalosti. Obecnou populaci převyšovaly studentky ergoterapie pouze v testu hluboký předklon v sedu. Průměrné byly v aerobní zdatnosti Katch- McArdle Step Testu podle norem Pollocka & Wilmora (1990) (tab. 4) a podle norem Komeštíka (2006) (tab. 1) v hodu plným míčem obouruč 2 kg těžkým. Iowa Brace test Testová baterie Iowa Brace testu obsahuje koordinačně náročné pohyby, rovnovážné a koordinační tělesná cvičení, některé položky je možno pokládat i za test flexibility. V tab. 5 jsou výsledné hodnoty Iowa Brace testu medián, modus a variační rozpětí, v tab. 6 je pak uvedeno splnění normy Komeštíka (2006) jednotlivými probandy. Měkota & Novosad (2005) uvádí, že maximální výkonnost v koordinačních schopnostech je v období let věku. Z výsledků vyplývá, že 31,3% studentek Ergoterapie test nesplnilo a my můžeme usuzovat na nízký rozvoj koordinačních schopností v rámci školní tělesné výchovy v předcházejícím studiu. Vzhledem k tomu, že se jednalo o studentky prvního roku studia, můžeme předpokládat, že na další rozvoj koordinačních schopností bude mít vliv studium daného oboru. Interkorelace testů a výsledných hodnot dotazníku V tab. 8 jsou uvedeny korelační koeficienty. Vezmeme-li v úvahu, že statistická i věcná významnost může být ovlivněna nízkým počtem probandů, přesto jsme byli počtem korelačních koeficientů pře-kvapeni. Statistická významnost při hladině r 0,01 vyšla pouze v případě celého souboru u intenzivní PA a IBT, věcná pak 27,1%, kterou nedovedeme zdůvodnit. Naopak zápornou statistickou významnost při hladině r 0,01 u studentek, které uvedly, že provádí aktivity organizovaně u testu leh sed a sezení, bylo možné předpokládat, zvláště když byla potvrzena věcnou významností 53,8%. Rovněž potvrzená záporná statistická významnost při hladině r 0,05 VO 2 max. a intenzivní PA, věcná pak 23% u souboru studentek, které provádí aktivity neorganizovaně je zdůvodnitelná. Předpokládali jsme závislost mezi intenzivními činnostmi a testy hod plným míčem obouruč 2 kg těžkým i testem skok daleký z místa odrazem snožmo, ani v jednom případě se o závislost nejedná. Rovněž jsme předpokládali závislost mezi celkovým objemem PA a vytrvalostními testy a ani v tomto případě se o závislost nejedná, koeficienty jsou však vyšší (tab. 8). Výsledky korelačních koeficientů nepotvrdily ani naší 2. hypotézu, že úroveň výkonnosti v motorických testech studentek bude významně ovlivněna objemem prováděné PA. Z vypočítaných korelačních koeficientů lze vyvodit závěr, že tomu tak není. ZÁVĚR Pro naše sdělení jsme si položili dvě otázky. První, jaká je úroveň zdravotně orientované zdatnosti spíše jejich komponent (motorických schopností) studentek ergoterapie ve srovnání s obecnou populací a druhou, zda intenzita a objem prováděné PA ovlivňuje výkonnost jednotlivých motorických schopností. Pro odpověď na tyto otázky jsme nashromáždili hodnoty 32 studentek studijního oboru Ergoterapie na FZS UJEP v Ústí n. L. Studentky jsme změřili v těchto testech: progresivní člunkový běh na 20 metrů, hod plným míčem obouruč 2 kg těžkým, skok daleký z místa odrazem snožmo, výdrž ve shybu na hrazdě - držení podhmatem, leh-sed opakovaně po dobu jedné minuty, hluboký předklon v sedu, Iowa Brace test a dále jsme vypočítali BMI. Pro zjišťování objemu a intenzity PA jsme použili Mezinárodní dotazník k pohybové aktivitě - IPAQ v krátké verzi. Z výsledků vyplynulo: Vypočítaný průměrný index BMI patří podle norem Riegrové & Ulbrichové (1993) u obou souborů do skupiny normální hodnota. Můžeme konstatovat, že složení těla obou souborů je v souladu s populačním průměrem a zároveň to potvrzuje, že studentky vysoké školy kontrolují svojí hmotnost. Výsledky nepotvrdily naší 1. hypotézu, že úroveň výkonnosti v motorických testech studentek 72

73 Ergoterapie ve srovnání s obecnou populací bude vyšší, i když v testu hluboký předklon v sedu byly nadprůměrné ve své věkové kategorii. V ostatních testech byly studentky průměrné až výrazně podprůměrné. Zdravotně orientovaná zdatnost studentek Ergoterapie je shodná s obecnou populací. Výsledky nepotvrdily ani naší 2. hypotézu, že úroveň výkonnosti v motorických testech studentek Ergoterapie bude významně ovlivněna objemem prováděné PA. Z vypočítaných korelačních koeficientů lze vyvodit závěr, že tomu tak není. SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH PRAMENŮ BUNC, V. (1995). Pojetí tělesné zdatnosti a jejích složek. Těl. Vých. Sport. Mlád., 61, č. 5, 6 9. BUNC, V. (1998). Zdravotně orientovaná zdatnost a možnosti její kultivace na základní škole. Těl. Vých. Sport. Mlád. č. 4, CRAIG, C. L., MARSHALL, A. L., SJÖSTRÖM, M., BAUMAN, A. E., BOOTH, M. L., AINSWORTH, B. E., OJA, P. (2003). International physical activity questionnaire: 12 country reliability and validity. Medicine and Science in Sports and Exercise, 35(8), ČEPIČKA, L. (1999). Stanovení obtížnosti motorického testu. Česká kinantropologie. 3(1) FRÖMEL, K., BAUMAN, A. et al. (2006). Intenzita pohybové aktivity 15-69leté populace České Republiky. Česká kinantropologie, 10(1), HASKELL, W. L., MONTOYE, H. J. & ORENSTEIN, D. (1985). Physical activity and exercise to achieve health-related physical fitness components. Public Health Rep. 100 (2): JURCA, R. et al. Assessing Cardiorespiratory Fitness Without Performing Exercise Testing. American Journal of Preventive Medicine, 2005, vol. 29, no KASA, J. (2000) Športová antropomotorika. 1.vyd. Bratislava: SVSTVŠ. KOLÁŘ, V., MĚKOTA, K. & ŠORM, G. (1989). Pohybová výkonnost a tělesný rozvoj studujících 1. ročníku vysokých škol ČSSR In: Sborník Tělesná kultura. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. KOMEŠTÍK, B. (2006). Kinantropologie - Antropomotorika - Metodologie. (1. vyd.) Olomouc: Univerzita Palackého. MÁČEK, M., & RADVANSKÝ, J. (2011). Fyziologie a klinické aspekty pohybové aktivity. Praha: Galén. MĚKOTA, K. (1989). Pohybová výkonnost a tělesný rozvoj studujících tělesnou výchovu. In: Sborník Tělesná kultura. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. MĚKOTA, K. & CUBEREK, R. (2007). Pohybové dovednosti-činnosti-výkony. Olomouc: Univerzita Palackého. MĚKOTA, K., KOVÁŘ, R. et al. (1996). Unifittest (6 60). Manuál pro hodnocení základní motorické výkonnosti a vybraných charakteristik tělesné stavby mládeže a dospělých v České republice. Ostrava: Pedagogická fakulta Ostravské univerzity. MĚKOTA, K. & NOVOSAD, J. (2005). Motorické schopnosti. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, Fakulta tělesné kultury. PAULÍK, M. (2012) Vývoj základní motorické výkonnosti studentů 1. ročníků prezenčního bakalářského studia Matematicko-fyzikální fakulty Univerzity Karlovy v Praze od roku 1992 do roku Rigorózní práce. Pedagogická fakulta, UK Praha. POLLOCK, M. L. & WILMORE, J. (1990). Exercise in health and disease: Evaluation and prescription for prevention and rehabilitation. Philladeplhia: W. B. Saunders. RIEGROVÁ, J., & ULBRICHOVÁ, M. (1993). Aplikace fyzické antropologie v tělesné výchově a sportu. Olomouc: Univerzity Palackého v Olomouci, PF. 73

74 POHYBOVÁ AKTIVITA A OBEZITA PHYSICAL ACTIVITY AND OBESITY KUTLÍK Dušan Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského v Bratislave ABSTRAKT V našej práci sa zaoberáme vplyvom pohybovej aktivity na zdravie človeka. Vzhľadom k nárastu civilizačných chorôb vplyvom nedostatočného pohybu je stále aktuálne objektizovať vplyv pohybovej aktivity na zdravie a výsledky popularizovať. Jedna z chorôb, ktoré nazývame civilizačné je aj obezita. Obezitu môžeme charakterizovať ako nadmerne uloženie tuku v organizme. Vzniká na základe nerovnováhy medzi príjmom a vydajom energie v ľudskom tele. Môžeme o nej hovoriť, ako o najčastejšom chronickom ochorení tretieho tisícročia. V Európe ňou trpí 10 až 25% dospelej populácie a nadváhu ma 50 až 70% dospelých mužov a žien, v Spojených štátoch amerických je situácia ešte horšia. Dá sa povedať, že spolu s obezitou prichádzajú choroby. Nie sú to však len problémy s kĺbmi vyplývajúce z veľkej váhy, ale obéznych ľudí ohrozujú závažné ochorenia, ktoré sa veľkou mierou podieľajú na mortalite populácie. V prvom rade sú to kardiovaskulárne ochorenia a cukrovka typu 2. Kľúčové slová: Pohybová aktivita. Chôdza. Genetická predispozícia. Civilizačné choroby. Obezita. Vnútrobrušná obezita. ABSTRACT We focus on influence of motion activities on health. Considering an increase in number of civilization diseases due to lack of motion it is still necessary to monitor and quantify an influence of motion activity on health. We can define an obesity as an excessive deposit of fat in body. It is a result of an imbalance between energy input and output. We can call it the most frequent chronical disease in the 3rd millenium. In Europe 10 to 25 % of population suffer from obesity and 50 to 70 % adult men and women suffers fromexcessive weight. The situation is even worse in the United States. We can say that the obesity bringsfurther diseases. Not only joints problem as a consequence of excessive weight. The obese people arethreatened by serious illnesses that contribute to human mortality. First of all there are cardio-vascular diseases and the diabetes type 2. Key words: Motion activity. Walking. Genetic disposition. Civilization diseases. Obesity. Abdominal obesity. ÚVOD Nedostatok pohybovej aktivity je stále väčším problémom ľudí na celom svete, ale hlavne populácie rozvinutých krajín. Nebol by to možno až taký veľký problém, keby pohybová aktivita nebola prirodzenou potrebou človeka a jej nedostatok by nekráčal ruka v ruke s chorobami ako je obezita a z nej vyplývajúce choroby srdcocievneho aparátu, diabetes II. stupňa a ďalšie choroby, ktoré ohrozujú život človeka. Obezitu môžeme charakterizovať ako nadmerné uloženie tuku v organizme, ale aj ako komplexnú chorobu vyvolanú nerovnováhou medzi prísunom energie a energetickým výdajom. Aj keď obezita sprevádza človeka odjakživa, bola to choroba hŕstky vyvolených. Situácia sa zásadne začala meniť v minulom storočí a v posledných desaťročiach môžeme hovoriť o pandémii obezity. Podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 1995 bolo na svete 200 miliónov obéznych ľudí v roku 2000, 300 miliónov a predpoklad na rok 2015 je 700 miliónov obéznych ľudí starších ako 15 rokov, (Kunešová, et.al. 2011). Počet ľudí, ktorí trpia nadváhou sa odhaduje na 1 až 1,7 miliardy ľudí. Najviac ľudí s nadváhou je v Spojených štátoch amerických, kde 79,3 mužov a 77% žien trpí nadváhou a 42,3 % mužov a 48,6% žien je obéznych. Situácia v Európe nie je oveľa lepšia. Pozitívny a preventívny vplyv pohybovej aktivity na zdravie človeka, ako aj na vznik a rozvoj obezity je nepopierateľný a vedecky podložený. Podľa najnovších zistení sa vďaka pravidelnej pohybovej aktivite biely tuk mení na hnedý a získava schopnosť zbavovať sa energie. To vysvetľuje význam pravidelnej pohybovej aktivity, ako najdôležitejšieho opatrenia pri liečbe obezity a zdravotných komplikácii z nej vyplývajúcich, (Svačina, 2013). V našom príspevku predkladáme výsledky viacerých štúdii, ktoré sledujú problematiku pohybovej aktivity, zdravia a obezity. Kniha Hieronimusa Mercurialisa De arte gymnastica libri IV (Štyri knihy %o gymnastickom umení), ktorá vyšla v roku 1573 v Benátkach patrí k prvým prácam, ktoré sa zaoberali pozitívnym 74

75 vplyvom pohybovej aktivity na zdravie človeka (Schott, 1994).Táto kniha patrila k prvým pokusom odlíšiť čistú gymnastiku od vojenskej a atletickej a využiť ju na podporu zdravia. Merculiaris vychádzal z antickej literatúry zaoberajúcej sa telesnými cvičeniami a jeho kniha bola veľkým prínosom. K rozsiahlemu využívaniu rôznych pohybových aktivít došlo za I. svetovej vojny v kúpeľných zariadeniach, kde z technický organizačných príčin sústreďovali rekonvalescentov po vojnových úrazoch (Čelko, 1991). Už v rámci rekonvalescencie vojakov velitelia nariadili organizovať ich voľný čas tak, aby sa využili telesné cvičenia pre návrat do vojenského nasadenia. Zodpovednosť za výber cvičenia bola prenechaná zdravotníckemu personálu. Ukázalo sa, že organizovaná pohybová aktivita má významné účinky pre skrátenie rekonvalescencie a pri predchádzaní sekundárnych následkov dlhodobej nečinnosti. Vďaka tejto empírii sa získali prvé objektívne výsledky o účinkoch cvičenia z hodnotenia rozsiahlych súborov. Od tej doby bolo publikovaných veľa štúdií so snahou objektivizovať účinky pôsobenia pohybovej aktivity a jej vplyv na zdravie. Chôdza ako základná ľudská lokomócia je veľmi vhodnou pohybovou aktivitou, ktorá pri vhodnej intenzite zaťaženia kompenzuje možnosť vzniku už spomínaných ochorení, alebo je vhodným doplnením ich úspešnej liečby. Je vhodná aj pre starších ľudí, ktorí z rôznych dôvodov sa nemôžu venovať iným pohybovým aktivitám. Zaujímavé výsledky priniesla štúdia, ktorá sledovala pohybovú aktivitu starších mužov (vek 70,5 ± 9,2 rokov, BMI = 28,3 ± 5,2 kg/m²) a žien (vek 71,5 ± 9,0 rokov, BMI = 29,8 ± 5,9 kg/m²), Strath et al. (2009). Bolo sledovaných 451 probandov. Pre našu tému je zaujímavé, že probandi boli rozdelení tiež z hľadiska normálnej hmotnosti, (BMI 20,0-24,9), nadváhy, (BMI 25-29,9) a obéznych (BMI 30,0). Pohybová aktivita bola sledovaná pomocou krokomera. Osoby so zvýšenou hmotnosťou (BMI 25-29,9) vykázali denne o 1875 krokov menej ako osoby s normálnou hmotnosťou (BMI 20,0-24,9) a obézne osoby (BMI 30,0) o 2629 krokov menej ako osoby s normálnou hmotnosťou. Zaujímavé sú aj ďalšie, výsledky. Probandi priemerne urobili 3987 ± 2680 krokov denne. Vo všetkých rasách sa zistila negatívna korelácia medzi vekom a počtom krokov za deň a medzi BMI a počtom krokov za deň. 53% probandov boli belosi, v porovnaní s nimi černosi absolvovali denne priemerne o 756 krokov menej. 56% účastníkov štúdie malo nižší ročný príjem ako dolárov. Osoby s vyšším príjmom absolvovali denne o 473 krokov viac ako osoby s nižším príjmom. Osoby s univerzitným vzdelaním absolvovali denne o 1927 krokov viac ako osoby so stredoškolským vzdelaním. Dôchodcovia absolvovali denne o 2206 krokov menej ako tí, ktorí ešte pracovali, bez ohľadu či na plný, alebo čiastočný úväzok, prípadne i ako dobrovoľníci. Z uvedeného vyplýva, že vek, rasa, vzdelanie, BMI, príjem a pracovný štatus sú signifikantne spojené s priemerným počtom krokov za deň. V tejto štúdii probandi s vekovým priemerom okolo 71 rokov denne priemerne absolvovali menej ako 4000 krokov. Osoby so sedavým spôsobom života denne absolvujú menej ako 5000 krokov, norma pre zdravých seniorov sa pohybuje v rozsahu krokov denne. Podľa tejto klasifikácie 74% probandov zo štúdie sa dá zaradiť do kategórie osôb so sedavým spôsobom života a len 17% podľa počtu krokov spĺňa kritériá pre kategóriu zdravých seniorov. Závery tejto štúdie korešpondujú aj s výsledkami iných štúdií. Pohybová aktivita predstavuje komplex multifaktorálneho správania, ktorý je ovplyvnený environmentálnymi a biologickými faktormi. Niektoré rizikové faktory ochorenia v dospelosti majú súvislosť s nízkou pohybovou aktivitou v detstve. Dokumentujú to aj výsledky výskumnej úlohy zameranej na faktory determinujúce pohybovú aktivitu 11 až 12-ročných detí, získané z rozsiahleho súboru 5451 detí (Mattocks, 2008). Vzhľadom k poznatkom, že z pôrodnej hmotnosti a obezity rodičov je možné predvídať detskú obezitu vo veku 7 rokov, vznikla hypotéza že niektoré faktory raného obdobia života môžu ovplyvniť pohybovú aktivitu už v detstve. Od veku 7 rokov boli u detí opakovane hodnotené fyziologické a a psychometrické parametre. Vo veku 11 rokov sa podrobili meraniu týždennej fyzickej aktivity akcelerometrom, 10 hodín denne. Vzhľadom k limitám použitia metodiky pri plávaní a bicyklovaní, sa v prípade týchto aktivít hodnotil len čas ich trvania. Výsledky dokumentovali pozitívnu asociáciu medzi aktivitou matky počas gravidity (najmä rýchla chôdza a plávanie) a neskoršou pohybovou aktivitou detí. Autori upozorňujú, že pravdepodobne pohybová aktivita počas gravidity môže byť markerom pre neskoršiu aktivitu matky, čo následne ovplyvňuje fyzickú aktivitu dieťaťa. Fyzická 75

76 aktivita rodičov vo veku dieťaťa 21 mesiacov bola priamo úmerná s fyzickou aktivitou dieťaťa len vtedy, keď sa porovnali dvaja neaktívni rodičia s dvomi aktívnymi. Vplyv pohlavia, ani pôrodnej hmotnosti, s pohybovou aktivitou detí, sa v tejto štúdii nezistil. Jedným z dôležitých ukazovateľov kvality života je sexuálna funkcia, ktorá môže byť nepriaznivo ovplyvnená mnohými faktormi. Sexuálna dysfunkcia by mala byť považovaná za jednu z mnohých potenciálne reverzibilných komplikácií obezity (Ramsey, 2008). Stupeň sexuálnej dysfunkcie bol meraný u 97 chorobne obéznych mužov a porovnaný so zmenou sexuálnej funkcie po podstatnom znížení hmotnosti chirurgickým výkonom gastrickým bypassom. Pred chirurgickým výkonom mali chorobne obézni muži podstatne nižšiu sexuálnu funkciu v porovnaní s kontrolnou skupinou. Stupeň sexuálnej funkcie chorobne obéznych mužov zodpovedal úrovni sexuálnej funkcie o dvadsať rokov starších neobéznych mužov. Po chirurgickom výkone došlo k zníženiu nadmernej hmotnosti priemerne o 2/3. Sexuálna funkcia sa zlepšila na normálnu hodnotu, alebo hodnotu približujúcu sa k norme odpovedajúceho veku. Stupeň zlepšenia sexuálnej funkcie korešpondoval s množstvom zníženej hmotnosti. Sexuálna funkcia je dôležitým aspektom kvality života a uvedená štúdia zdokumentovala reverzibilnosť tejto poruchy. Pokračovaním štúdie by malo byť hodnotenie sexuálnej dysfunkcie u chorobne obéznych žien. Vzhľadom k tomu, že pohybová aktivita s úpravou diétnych návykov dokáže priaznivo ovplyvniť i ťažšiu obezitu, je reálny predpoklad úpravy sexuálnej dysfunkcie spôsobenej obezitou i týmto spôsobom. Skutočnosť, že niektorí ľudia vyhľadávajú pohybovú aktivitu a ľahko si udržiavajú zdravú hmotnosť oproti iným, ktorých pohybová aktivita je nedostatočná a energetický príjem vyšší ako výdaj viedla k názoru, že podstatnou príčinou obezity je genetický základ. Pietiläinen et al. (2007) skúmali vplyv pohybovej aktivity, resp. inaktivity u adolescentov (16-18 r.) na rozvoj obezity a abdominálnej obezity vo veku 25 rokov v longitudinálnej štúdii na dvojčatách. Do štúdie bolo zahrnutých 4240 osôb, ktoré sa narodili ak dvojičky. Účastníci štúdie vypĺňali dotazník vo veku 16, 17, 18 rokov a potom v dospelosti - vo veku 25 rokov, keď boli všetci vyšetrení. Hodnotila sa telesná aktivita akcelerometrom, celkový energetický výdaj, bazálny metabolizmus a anamnéza telesnej aktivity od 12. rokov. U jednovaječných dvojčiat je hmotnostná nezhoda veľmi vzácna. Za obezitu sa považoval BMI 30kg/m², za abdominálnu obezitu pás 88 cm u žien a 102 u mužov. Z 658 párov jednovaječných dvojčiat bolo vo veku 25 rokov 14 párov hmotnostne nezhodných, t. j. jeden bol štíhly a jeho súrodenec obézny, rozdiel v hmotnosti v rámci páru presahoval 16 kg. Ukázalo sa, že obezita u adolescentov bola zriedkavá (0,7% u 16r., 0,7% u 17r. a 1,1% u l8 ročných). Vo veku 25 rokov 4% z celkového počtu dvojčiat bolo obéznych a 8% malo abdominálnu obezitu. U telesne neaktívnych jedincov bolo riziko obezity v dospelosti 3,9-krát väčšie a abdominálnej obezity dokonca 4,8x väčšie v porovnaní fyzicky aktívnymi jedincami, dokonca i pri nastavení hodnôt na BMI v dospelosti. To potvrdzuje existenciu začarovaného kruhu nižšia telesná aktivita, nízky energetický výdaj a nárast tuku. U zhodne obéznych jednovaječných dvojčiat denná telesná aktivita dosahovala len polovičné hodnoty v porovnaní so zhodne aktívnymi jednovaječnými dvojčatami, čo sa potvrdilo i akcelerometricky. Pri hodnotení hmotnostne nezhodných jednovaječných dvojčiat sa ukázalo že riziko obezity bolo nezávislé od genetických faktorov. Po vzniku obezity bežná telesná aktivita zostala extrémne nízka. Štúdie hodnotiacej vplyv 30-ročnej telesnej aktivity na nárast hmotnosti a objem pásu sa zúčastnilo 89 párov dvojčiat, z toho 47 párov zhodne telesne aktívnych a 42 párov s rozdielnou telesnou aktivitou medzi súrodencami (Waller et.al. 2008). V pároch s rozdielnou úrovňou pohybovej aktivity mal aktívnejší súrodenec po 30 rokoch hmotnosť o 5,4 kg nižšiu a obvod pásu o 8,4 cm menší ako jeho neaktívne dvojča. Tento trend bol rovnaký u jednovaječných i dvojvaječných dvojčiat. U 47 párov s rovnakou úrovňou pohybovej aktivity sa medzi súrodencami rozdiely v hmotnosti i v objemu pása nevyskytovali. Ak hodnotíme závery uvedených a tiež ďalších rozsiahlych štúdií na dvojčatách z posledných rokov môžeme konštatovať, že primeraná pohybová aktivita môže byť úspešnou prevenciu obezity aj pri rešpektovaní genetickej predispozície a skúseností z detstva. Zvýšené riziko nárastu hmotnosti i objemu pásu je v období po skončení adolescencie, preto pohybová aktivita v čase dospievania má mimoriadny význam v prevencii obezity v dos- 76

77 pelosti a v znížení rizika výskytu už spomínaných závažných civilizačných chorôb. V predchádzajúcom texte sme už viac ráz spomínali abdominálnu, vnútrobrušnú obezitu, ktorá má väčší súvis s ochoreniami, ktoré spájame s obezitou, ako obezita celého tela (podkožný tuk). Táto obezita nazývaná tiež viscerálna, androidná, tvaru jablka, predstavuje významný rizikový faktor výskytu kardiovaskulárnych chorôb a diabetu typu 2. Často je spojená s fyzickou inaktivitou, stredným a vyšším vekom a metabolickými abnormalitami, čo spolu vytvára metabolicky syndróm. Vnutrobrušná, abdominálna obezita je definovaná obvodom pása 102 cm u mužov a obvodom pása 88 u žien. V novších štúdiách sú tieto kritéria už sprísnené na 94 cm u mužov a 80 cm u žien. Predstavuje len 10% tukového tkaniva, ale ma oveľa tesnejší vzťah už k spomínaným ale aj ďalším zdravotným problémom, ako obezita celého organizmu. (Nárast obvodu brucha o 10cm predstavuje o 20% väčšie riziko výskytu ischemickej choroby srdca u mužov). Rôzne formy pohybovej aktivity sú finančne rentabilnou nefarmakologickou liečbou, ktorá môže účinne ovplyvniť závažné rizikové faktory a zároveň zvýšiť kvalitu života Je odporúčaná vytrvalostná záťaž nízkej a strednej intenzity, maximálne tesne pod anaeróbnym prahom. Preto sú zaujímavé výsledky niektorých výskumov v ktorých boli probandi cielene podrobení záťaži rovnej a vyššej ako individuálny anaeróbny prah. Irving et al. (2008) rozdelili 27 obéznych žien s metabolickým syndrómom (vek: 51 ± 9 r., BMI: 34 ± 6 kg/m²) do troch skupín so 16-týždňovým programom. Do kontrolnej skupiny bez telesného tréningu bolo zaradených 7 žien, ktorých úroveň fyzickej aktivity sa nezmenila. V skupine s nízkou intenzitou cvičenia bolo 11 žien, ktoré 5x týždenne cvičili s intenzitou laktátový prah. V skupine s vysokou intenzitou cvičenia bolo 9 žien, ktoré 3x v týždni cvičili s intenzitou > laktátový prah a 2x v týždni s intenzitou laktátový prah. Laktátový prah bol stanovený individuálne na bicyklovom ergometri pri stupňovaní záťaže o 10 W každé 3 minúty, až do stúpnutia úrovne kyseliny mliečnej nad hodnoty pred záťažou. Vzorky krvi sa odoberali z venóznej kanyly na predlaktí pred záťažou a na konci každého záťažového stupňa. Pre stanovenie množstva vnútrobrušného tuku bola použitá počítačová tomografia, percento telesného tuku bolo stanovené pletysmograficky. Dĺžka cvičenia bola upravená tak, aby sa kalorický výdaj pri každom tréningu rovnal 400 kcal. Skupine s nízkou intenzitou cvičenia bola odporúčaná záťaž z Borgovej škály subjektívneho pocitu záťaže (Rate of perceived Exertion) RPE Skupine s vysokou intenzitou cvičenia bola odporúčaná záťaž 3x v týždne RPE a 2x v týždni Vysoká intenzita cvičenia sa v porovnaní s nízkou intenzitou ukázala byť účinnejšia v redukcii brušného podkožného tuku (-47 cm² vs. -11 cm²) ako i vnútrobrušného tuku (-24 cm² vs. -7 cm² ). V skupine s vysokou intenzitou cvičenia došlo k výraznému vzostupu maximálnej spotreby kyslíka (VO(2) max) v porovnaní so skupinou s nízkou intenzitou cvičenia (p = 0,047) a skupinou bez telesného tréningu (p = 0,004) Nicklas et all. (2009) hodnotili vplyv intenzity cvičenia spolu s obmedzením kalorického príjmu u 120 postmenopauzálnych obéznych žien (BMI: kg/m², obvod pásu >88cm), ktoré randomizovane rozdelili do troch skupín. Vo všetkých skupinách počas 20-týždňového programu ženy dodržiavali individuálne stanovené kalorické obmedzenie (približne 400 kcal/deň). Ženy v prvej skupine necvičili, v druhej skupine 3x týždenne absolvovali chôdzu na treadmille intenzity 45-50% (stredná záťaž) a v tretej skupine 70-75% (veľká záťaž) maximálnej srdcovej frekvencie. Štúdiu dokončilo 95 žien s priemernou stratou hmotnosti 12,1 kg (± 4,5 kg), bez signifikantného rozdielu medzi skupinami. Vo všetkých skupinách došlo k rovnakej strate vnútrobrušného tuku (približne 25%; p < 0,01), v prvej skupine, v ktorej sa necvičilo, však došlo relatívne k väčšej strate svalovej hmoty (p < 0,05). V skupine s veľkou záťažou došlo v porovnaní s ostatnými skupinami k signifikantnému vzostupu (VO(2) max; p < 0,01). V štúdiách sa potvrdilo, že vytrvalostný tréning vyššej intenzity vedie k podstatne väčšej strate vnútrobrušného tuku ako cvičenie s nízkou intenzitou. Pri cvičení spojenom s obmedzením kalorického príjmu, vedie k výraznejšiemu zníženiu vnútrobrušného tuku aj cvičenie strednej intenzity. ZÁVER V našom príspevku sme sa zaoberali vplyvom pohybovej aktivity človeka na jeho zdravie. Sledovali sme rôzne možnosti a hľadiská pôsobenia pohybových aktivít na ovplyvnenie nadváhy a obezity, tak viscerálnej ako celotelovej. Upozornili 77

78 sme aj na vplyv genetických predpokladov pre obezitu v dospelom veku. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ČELKO, J. Zvýši nadobudnutie psa čas venovaný chôdzi? Rehabilitácia. 2010;47(3):167 ČELKO, J.: Komplexný prístup k liečbe pacientov po úraze v kúpeľoch. In: Efeta, 1991, 2, s. IRVING, BA. DAVIS, CK. BROCK, DW. et. al. Effect of exercise trainig intensity on abdominal visceral fat and body composition. Med Sci Sports Exerc 2008; 40 (11): KUNEŠOVÁ, M., MULLEROVÁ, D., HAINER, V. Epidemiologie a zdravotní rizika obesity. In HAINER, V. et.al. Základy klinické obezitológie. Praha. Grada, MATTOCKS, C. et al.: Early life determinants of physical activity in 11 to 12 years olds: cohort study. BMJ ; 336 (7634); NICKLAS, BJ. WANG, X. YOU, T. et.al..effeck of exercise intensity on abdominal fat loss during calotorie restriction in overweight and obese postmenopausal women: a randomized, controlled trial. Am J Clin Nutr. 2009; 89 (4): PIETILAINEN, KH. KAPRIO, J. BORG, P.et.al. Physical inactivity and obesity: A vicious circle Obesity 2008;16(2): RAMSEY, D. et al.: Weight loss surgery improves sexual funkcion in men. Journal of the American College of Surgeons, 2008, 6; SCHOTT, H. et all.: Kronika medicíny. Bratislava: Fortuna Print, 1994, STRATH, SJ. SWARTZ, AM. CASHIN, SE. Ambulatory Physical Activity Profiles of Older Adults. J Aging Phys Act. 2009; 17 (1): SVAČINA, Š. Obezitológie a teorie metabolického syndromu. Praha, Triton, 2013, WALLER, K. KAPRIO, UM. KOSKENVUO, M. RANTANEN, T. Effect of Physical Activity on Health in Twins: A 30-Year Longitudinal Study. Med Sci Sports Exerc. 2010;42 (4):

79 VÝZNAM POHYBOVÝCH AKTIVIT U SENIORŮ ŽIJÍCÍCH V DOMOVECH PRO SENIORY V RÁMCI PRIMÁRNÍ PREVENCE SARKOPENIE THE IMPORTANCE OF PHYSICAL ACTIVITY IN SENIORS LIVING IN HOMES FOR SENIORS IN PRIMARY PREVENTION OF SARCOPENIA KORFOVÁ WENCLOVÁ Jitka Katedra fyzioterapie a ergoterapie, Univerzita Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem, Česká republika ABSTRAKT Východiská: Pohybová aktivita představuje jednu z variant, jak pozitivně ovlivňovat tělesné a duševní zdraví u seniorů. Důležité je, aby se s prodloužením lidského věku prodloužilo také období, kdy je člověk schopen vést plnohodnotný a nezávislý život v dobrém zdravotním stavu. Vzhledem ke skutečnosti, že se procentuální zastoupení seniorů v populaci na celém světě neustále zvyšuje, zaznamenáváme tak zvýšený zájem o nemoci spojené se stářím a stárnutím organismu. Jedním z nejvíce diskutovaných témat, které v souvislosti s trendem stárnutí populace poslední dobou mezi odbornou veřejností slýcháme je sarkopenie. Soubor: V rámci pilotní studie, vypracované za účelem sestavení návrhu projektu k disertační práci bylo do zkoumaného souboru zařazeno 5 probandů, ženského pohlaví, jejichž průměrný věk činil 78,8 roků. Metody: U probandů byly provedeny dílčí testy, které jsou součástí testové baterie Senior Fitness Test, a to arm curl test, chair stand test, hod-notící sílu horních a dolních končetin. Dále byl v souvislosti s měřením síly horních končetin použit test hand grip, jehož prostřednictvím je hodnocen parametr maximálního stisku ruky. Dále bylo provedeno subjektivní zhodnocení efektu krátkodobé pohybové intervence prostřednictvím dotazníku. Výsledky: Z celkového počtu 5 seniorek bylo dosaženo zvětšení síly horních končetin u 4 z nich. Ve všech případech bylo zaznamenáno pozitivní vní-mání pohybové intervence v rámci hodnocení prostřednictvím dotazníku. Závěry: Již pěti týdenní pohybovou intervenci sestávající se z odporového tréninku mírné intenzity lze považovat za efektivní. Klíčová slova: Pohybová aktivita. Senior. Odporový trénink. Sarkopenie. ABSTRACT Basis: Physical activity presents one of variant of, how positively work bodily and sanity in the elderly. The point is, to with extension generation extended also period, when is man capable lead full - value and independent life in good health. Appearance to matter that the percent substitution fathers in population in the whole world all the time increases, record so increased interest in diseases contact age and fadeaway organism. By one of most discussed subjects, that in connection with general drift fadeaway population lately among special public is sarkopenie. Group: In the framework pilot studies, high - wrought with the view of draw up scheme project to dissertation work was to into surveyed set registered 5 for - set, female sex, whose mean age do 78,8 ys. Methods: Near for - set were to be effected partial tests, that are part of testing battery father fitness test, namely arm curl test", chair stand test", evaluative power upper and lower extremities. Further was in connection with force measuring upper limbs used test hand grip", whose through is taxation parameter utmost handgrip. Further was to effected subjective upward revaluation effect short - term kinetic intervention through questionnaire. Results: Z load 5 fatherships was to achieved aggramdizement force upper and lower extremities near 4 of them. In all cases was to on record positive sensation kinetic intervention in the framework evaluation through questionnaire. Conclusion: Already five weekly physical intervention consisting from resistive training mild intensity it is possible account efficient. Keywords: Physical activity. Senior.Rresistant training. Sarkopenia. ÚVOD Lidský život směřuje ke stáří a smrti zcela zákonitě. Stárnutí je proces zákonitý a fyziologický a nikdo živý se mu nemůže vyhnout. Je potřeba zdůraznit, že stárnutí a stáří není nemoc, nýbrž přirozený a fyziologický proces. Je pochopitelné, že lidé chtějí žít dlouho a stejně tak dlouho chtějí být zdraví a soběstační. Většina lidí se chce dožít co nejvyššího věku, ale nikdo nechce být starý se všemi důsledky, které stáří s sebou přináší. Narůstá tak dilema stárnoucí společnosti snažící se o věčné mládí. Podle demografické prognózy zpracované Českým statistickým úřadem bude v roce 2050 žít v ČR přibližně půl milionu občanů ve věku 85 a více let (ve srovnání s v roce 2006) a téměř tři miliony osob starších 65 let (31,3%). Předpokládá se, že v období let se v hospodářsky vyspělých zemích zvýší podíl lidí ve věku 80 a více let třikrát, avšak počet stoletých a starších 15,5 krát (MPSV, 2008). Stárnutí populace s sebou přináší problémy, které je třeba řešit. Důležité je, aby se s prodloužením lidského věku prodloužilo také období, kdy je člo- 79

80 věk schopen vést plnohodnotný a nezávislý život v dobrém zdravotním stavu. V této oblasti má své nezastupitelné místo vhodně zvolená pohybová aktivita. Pohybově aktivní lidé mají obvykle vyšší sebedůvěru, snadněji zvládají problémy, které život přináší a jsou tvořivější ve všech druzích činnosti (Kebza, Komárek 2006). Během posledních let zaznamenáváme zvýšený zájem o nemoci spojené se stářím a stárnutím organismu. Vzhledem k výše uvedenému je zcela jasný důvod tohoto zájmu. Senioři a jejich vysoké procentuální zastoupení ve společnosti mají zásadní vliv na otázky týkající se sociální, léčebné i ekonomické sféry života ve společnosti. Výzkum zaměřený na léčbu nemocí souvisejících se stárnutím proto nabývá stále na významu. Jedním z nejvíce diskutovaných témat, které v souvislosti s trendem stárnutí populace poslední dobou mezi odbornou veřejností slýcháme je sarkopenie. Sarkopenie Jedná se o geriatrický syndrom s multifaktoriální etiologií, který definoval Rosenberg (1989) jako úbytek svalové hmoty a současný pokles fyzické výkonnosti organismu podmíněného věkem. Název byl vytvořen z řeckých slov sarx = maso a penia = ztráta. Sarkopenie je výsledkem molekulárních, celulárních, nutričních a hormonálních změn, které jsou odpovědné za progresivní deterioraci funkce kosterního svalu (Reeves, Narici, Maganaris, 2006). Sarkopenii můžeme dělit na primární (kromě věku není patrná jiná zjevná příčina úbytku svalové hmoty) a sekundární (její vznik je spojován s jiným patologickým stavem, inaktivitou, malnutricí). Klinický obraz Za typický klinický obraz sarkopenie můžeme považovat ztrátu svalové hmoty, změnu v distribuci svalových vláken a s tím související ztrátu síly a schopnosti efektivně provádět činnosti v rámci ADL (Activity of Daily Living) (Johnston, De Lisio, Parise, 2008). Sarkopenie, tak negativně zasahuje pacientovi do provádění běžných denních úkolů jako je vstávání ze židle, chůze po rovině, chůze do schodů a mnoha dalších (Lang et al., 2010). Dle Nariciho, Maganarise (2006) se první příznaky sarkopenie začínají manifestovat v průběhu šesté dekády života člověka. Dle Johnston, De Lisio, Parise (2008) dochází k úbytku svalové hmoty u člověka v období čtvrté dekády a toto ubývání svalové hmoty postupuje rychlostí 0,5-1% za rok. Svalová hmota kolem osmé dekády života člověka tak dosahuje přibližně k 60% své původní aktuální hodnoty z období dekády druhé (Narici, Maganaris, 2006). Studie dle Janssena aj. (2000) poukazuje na to, že muži mají prokazatelně větší množství svalové hmoty než ženy a zároveň u nich dochází k její vyšší ztrátě v závislosti na věku. Mechanismus této vyšší ztráty svalové hmoty u mužů není zcela znám, avšak předpokládá se jistá souvislost mezi růstovým hormonem, IGF-1 (inzulinu podobný faktor) a testosteronem. Závěry studie zároveň poukazují na fakt, že ztráta svalové hmoty s přibývajícím věkem je vyšší v kaudální části těla, a to u mužů i u žen. Ve svalech v oblasti horních končetin je úbytek svalové síly patrný v nejmenší míře, oproti svalům z jiných částí těla (Kalvach aj., 2004). Svaly z oblasti dolních končetin jsou tedy ovlivněny poklesem síly více v porovnání se svaly z oblasti končetin horních. Toto tvrzení podporuje také fakt, že morfologické změny související s věkem jsou ve větší míře patrny v m.quadriceps femoris, než-li v m.biceps brachii (Macaluso, De Vito, 2004). Úbytek svalové hmoty představuje závažný rizikový faktor z hlediska zhoršené mobility, pádů a zlomenin, disability, ztráty soběstačnosti a tím pádem nebezpečí hospitalizace a mortality. Úbytek svalové hmoty je zčásti kryt prostřednictvím zmnožení tukové tkáně. Histologicky lze potvrdit přítomnost a ukládání lipofuscinu, zmnožení méněcenného vaziva, atrofii myocitů a selektivní pokles vláken typu II (Kalvach aj., 2004). Dle procentuálního zastoupení tukové tkáně, lze sarkopenii rozdělit na tzv. sarkopenii spojenou se ztrátou hmotnosti (SH) a sarkopenii spojenou s obezitou (SO), jejíž nebezpečí tkví v maskování jinak viditelných změn tukem. V takovém případě bez preventivního měření svalové síly může docházet k rozvoji komplikací (Morley aj., 2001). Podle některých studií trpí sarkopenickou obezitou více než 20% mužů a 10% žen nad 80 let věku. Tuto skupinu představují nejčastěji diabetici 2. typu. Příčiny vzniku sarkopenie Přestože hlavní příčina vzniku sarkopenie nebyla zatím přesně determinována, existuje celá řada hypotéz podporujících existenci řady mechanismů, které se na vzniku sarkopenie různou měrou podílí. 80

81 Jedním z možných činitelů podílejícím se na vzniku sarkopenie je ztráta motorických neuronů v důsledku apoptózy převážně u rychlých svalových vláken, což vede v důsledku k atrofii a následnému snížení funkceschopnosti fázického svalu (Aagaard, Suetta, Caserotti, Magnusson, Kjaer, 2010). Dalším faktorem, spolupodílejícím se na rozvoji syndromu křehkosti stáří spojeným se vznikem sarkopenie je změna sekrece některých hormonů, které způsobují úbytek svalové a kostní tkáně a podílí se na aktivaci mediátorů zánětu. Jde především o pokles hladiny pohlavních hormonů (testosteron, dehydroepiandrosteron, estrogeny). Kromě těchto pohlavních hormonů jde o pokles hladiny růstového hormonu (GH) a inzulinu podobného růstového faktoru 1 (IGF-1) (Roubenoff, 2000). Další důležitou roli v patogenezi sarkopenie hraje přítomnost prozánětlivých cytokinů, volných radikálů a alterace neuronálního řízení. Mezi nejdůležitější faktory přispívající k vývoji sarkopenie patří nedostatek fyzické aktivity (Castillo et al., 2003). Ztráta svalové hmoty je vyšší u osob se sedavým způsobem života. Prevalence sarkopenie se liší podle sledované populace a použité metody vyšetření a způsobu hodnocení (Berková, Berka, Topinková, 2013). METODY VYUŽÍVANÉ V RÁMCI DIAGNOSTIKY SARKOPENIE Dotazníkové metody Subjektivní hodnocení fyzické zdatnosti pacientem je velmi nepřesné. Antropometrické metody Měření obvodu paže či lýtka. Metody nejsou doporučovány při diagnostice sarkopenie, z důvodu zkreslení objemu končetiny přítomností tukové tkáně. Měření množství svalové hmoty Počítačová tomografie Magnetická rezonance DXA (dual energy X ray absorptiometry) Podvodní vážení Bioimpedance Měření svalové síly Dynamometry, handgrip Metody dynamometrie kvantifikují vnější projevy svalové kontrakce pomocí motorických testů, dynamometrů či jiných technických zařízení. Hlavní výhoda dynamometrie spočívá v její jednoduchosti a v minimálních nárocích na přístrojové vybavení. Naopak mezi její nesporné handicapy patří ovlivnitelnost výsledků v důsledku nespolupráce, případně neschopnosti maximálního stisku probanda. Její výpovědní hodnota závisí dále mimo jiné i na citlivosti a přesnosti použitého přístroje (Hrnčiariková, 2007). Měření fyzického výkonu a fyzické zdatnosti Zdatnost lze hodnotit anamnesticky, testováním v terénu či v laboratoři. Tělesnou zdatnost lze definovat jako schopnost řešit každodenní úkoly (ADL, IADL - Instrumental Activity of Daily Living) s dostatečným množstvím energie a pohotově, bez zjevné únavy a s dostatečnou rezervou: ergometrie, spiroergometrie, běhací pás, rumpál 6-ti minutový test chůze (six minute walk test 6MWT) test chůze po schodech test rychlosti běžné chůze krátká baterie pro testování fyzické zdatnosti seniorů (Short Physical Performance Battery SPPB) Senior Fitness Test (SFT) Vzhledem k faktu, že v rámci pilotní studie byly při testování probandů použity dílčí testy ze SFT, bude detailněji popsán pouze SFT. Senior Fitness Test SFT byl vytvořen pro potřeby jednoduchého stanovení jednotlivých komponent funkční tělesné zdatnosti, potřebných pro zachování mobility a celkové funkčnosti u seniorské populace (Macháčová, Bunc et al., 2007). Pozitiva SFT shledáváme především v jeho komplexnosti, jednoduchosti a v možnosti použít jej v terénních podmínkách. Přehled jednotlivých testů SFT: Chair stand test (sed-vztyk ze židle) síla dolních končetin: počet vztyků ze sedu na židli, Arm curl test (flexe v lokti) síla horních končetin: počet flexí v loketním kloubu se závažím 2,3 kg pro ženy a 3,6 kg pro muže za 30 sekund, 2-minute step test (chůze 2 min) aerobní vytrvalost: počet zdvižení kolen za 2 minuty, Chair sit-and-reach test (hloubka předklonu) flexibilita kyčelního kloubu: předklon vsedě na židli k jedné natažené dolní končetině (cm), 81

82 Back scratch test (dotyk prstů za zády) flexibilita ramenního kloubu: vzdálenost mezi prostředníčky při oboustranném zapažení, 8-foot up-ang-go test (chůze okolo mety) obratnost, dynamická rovnováha: doba potřebná k překonání vzdálenosti 2,44 m ze sedu na židli, otočením se kolem mety a návratu na místo s opětovným posazením. Pohybová aktivita v rámci primární prevence sarkopenie Řada studií poukazuje na skutečnost, že aktivního pohybu lze využít jako prostředku preventivní terapie u sarkopenie a celé řady dalších onemocnění (Brooks et al., 2008; Petrella, Kim et al. 2007). V současné době platí již celosvětově uznávaná teorie o pozitivním vlivu pohybu v životě člověka. Pohybové intervence můžeme rozdělit na dvě základní skupiny, a to cvičení odporová a cvičení vytrvalostní. Obě skupiny mají svá specifika a jejich působení přináší pozitivní účinky pro lidský organismus. Cvičení vytrvalostní zvyšuje maximální spotřebu O2 (VO2max), zlepšuje kvalitu svalu, tj. poměr svalové síly a hmoty. Zároveň díky vytrvalostnímu (dynamickému, aerobnímu) cvičení pozorujeme zlepšení koordinace pohybu, dochází ke zlepšení obratnosti a stability jedince a ke snížení únavnosti. Prostřednictvím vytrvalostního pohybu dochází k redukci tukové tkáně, ke snižování rizikových kardiovaskulárních faktorů. Dynamická fyzická aktivita s převahou izotonické zátěže provozovaná na rekreační úrovni nestačí k prevenci úbytku svalové hmoty. Silové (odporové) cvičení s převahou izometrické zátěže zvyšuje syntézu myofibrilárních proteinů a jeho prostřednictvím dochází zároveň ke zlepšení funkce muskulárních neuronů. Dochází ke zvětšení svalové hmoty a síly. Nejlepší prevencí a léčbou sarkopenie je silové cvičení. Shrnutí teoretických poznatků Sarkopenie je jednou z důležitých komponent syndromu stařecké křehkosti a vede k významnému zhoršení kvality života starších lidí, je provázena vyšší morbiditou i mortalitou (Holmerová, 2006). Hlavní charakteristikou sarkopenie je úbytek svalové hmoty na podkladě snížené syntézy svalových bílkovin a zvýšené degradace bílkovin, které vedou ke změnám myofibril (Kosek et al., 2006). Řada studií se zabývá nárůstem sarkopenie u starší populace, zejména pak u klientů žijících v domovech pro seniory a v domovech s pečovatelskou službou (Landi et al., 2011; Mitchell et al., 2010; Chien, Huang, Wu, 2008). Na rozvoji sarkopenie se podílí mnoho faktorů, zejména hypokinéza, poruchy výživy, zánět, změny metabolismu. Dominantní úlohu v etiologii sarkopenie hraje hypomobilita a nedostatek pohybové aktivity. Existují studie zabývající se ekonomickými dopady sarkopenie, v důsledku rychlé expanze starší populace a nedostatečného množství terapeutických přístupů (Buford et al., 2010). Pohybová aktivita má své nezastupitelné místo v boji proti vzniku a rozvoji sarkopenie, nicméně, ani lidé snažící se udržovat svou kondici pravidelnou a vhodně dozovanou pohybovou aktivitou nejsou vůči rozvoji sarkopenie dostatečně chráněni. CÍL Cílem pilotní studie provedené za účelem vypracování návrhu projektu disertační práce je zhodnotit vliv pohybové aktivity prováděné formou odporového tréninku po relativně krátkou dobu na rozvoj svalové síly u seniorů. Dále pak zhodnotit subjektivní vnímání efektivity pohybové intervence prostřednictvím dotazníku. SOUBOR V rámci pilotní studie bylo do zkoumaného souboru zařazeno 5 probandů, ženského pohlaví, jejichž průměrný věk činil 78,8 roků (ve věkovém rozmezí mezi lety). Průměrná výška činila 1,616 m (s minimem 1,50 m, maximem 1,70 m). Průměrná hmotnost probandů byla 69,4 kg (s minimem 58 kg, maximem 80 kg). Dominantní končetinou byla u všech probandů končetina pravá. Podmínkou pro zařazení do výzkumného souboru v rámci vypracování pilotní studie byla schopnost samostatné lokomoce, sedu a stoje. Dále absence onemocnění, zejména kardiovaskulárního a respiračního aparátu, ve fázi dekompenzace. METODIKA Požadavkem pro zařazení probandů do výzkumného souboru v rámci vypracování pilotní studie byla dobrovolná participace účastnic na výzkumu, dobrovolné podstoupení vyšetření a dobrovolná účast na pravidelném intervenčním pohybovém programu, sestávajícího se převážně z odporového tréninku, prováděného 3x týdně po dobu 5-ti týdnů 82

83 v prostorách domova pro seniory v Bystřanech u Teplic v Čechách. U všech probandů bylo provedeno testování svalové síly, která byla hodnocena prostřednictvím testů hand grip, arm curl test a chair stand test. V rámci antropometrického měření byl změřen obvod paže a kožní řasa nad tricepsem a z těchto veličin byl prostřednictvím matematického vztahu vypočítán obvod čisté svaloviny paže. V rámci kineziologického vyšetření byla provedena anamnéza, orientační vyšetření hybnosti a síly svalů horních a dolních končetin. Dynamometrie V rámci dynamometrického vyšetření byl použit ruční dynamometr COLLIN pro dospělé, měřící maximální sílu stisku svalů ruky. Úkolem vyšetřované osoby bylo vyvinout maximální tlak ruky proti dynamometru. Tlak (resp. maximální stisk ruky) měl být vyvíjen postupně, plynule a s maximálním úsilím. Byly provedeny dva pokusy, z nichž byl zaznamenán ten s lepším dosaženým výsledkem. Výsledek byl zaznamenán v kg, pro posouzení v rámci vstupního a výstupního měření. Další test, který byl proveden v rámci hodnocení síly svalů horních končetin, byl arm curl test, který je součástí baterie testů SFT. Test spočívá v provedení maximálního počtu flexí v loketním kloubu po dobu 30-ti vteřin se závažím 2 kg. Výsledek byl zapsán jako maximální počet flexí v loketním kloubu provedených z plné extenze pro porovnání výsledků vstupního a výstupního vyšetření. V rámci zjištění síly svalů dolních končetin byl použit chair stand test, jehož provedení spočívá v dosažení maximálního počtu vztyků ze sedu na židli se zkříženýma rukama na prsou po dobu 30-ti vteřin. Výsledek byl opět zaznamenán pro porovnání v rámci vstupního a výstupního měření. VÝSLEDKY Vzhledem k nízkému počtu probandů účastnících se pilotní studie nebylo provedeno statistické testování a byla využita možnost popisné statistiky. Pilotní studie vznikla za účelem sestavení návrhu projektu k disertační práci s cílem prokázat pozitivní vliv krátkodobé pohybové intervence ve formě odporového tréninku na svalovou sílu u seniorů stejného pohlaví ve věku let. Po intervenční terapii se velikost parametru hand grip zvýšila u 4 z 5 probandů, u jednoho probanda nebyla zjištěna změna žádná. Po terapii došlo k pozitivnímu ovlivnění výsledku při provádění arm curl testu u 5 probandů. Po terapii došlo k pozitivnímu ovlivnění výsledku při provádění chair stand testu u 3 z 5 probandů. Dále došlo k ovlivnění parametrů v rámci antropometrického měření. Po terapii došlo ke změně hodnoty v rámci měřeného parametru obvod paže u 2 probandů. Dalším měřeným parametrem byla kožní řasa, kde došlo ke změně u 1 probanda ve smyslu poklesu velikosti naměřené hodnoty. Posledním měřeným parametrem byla hodnota svaloviny paže, která se změnila u 2 probandů z 5 a to ve smyslu jejího nárůstu. V rámci dotazníkového šetření bylo shledáno pozitivní hodnocení pohybové intervence všemi probandy. DISKUZE Sarkopenie představuje geriatrický syndrom, na jehož vzniku se podílí řada faktorů. Příčina vzniku sarkopenie není jednoznačně determinována, ale řada studií poukazuje na fakt, že nedostatečná pohybová aktivita představuje jeden z důležitých faktorů podílejících se na úbytku svalové hmoty. Zároveň existují studie podporující teze, že aktivního pohybu lze využít jako prostředku v prevenci sarkopenie a celé řady dalších onemocnění. Z literárních zdrojů je patrné, že díky pravidelnému odporovému tréninku se zvyšuje plocha příčného řezu svalových vláken II. typu (Johnston, De Lisio, Parise, 2008). V rámci pilotní studie byla využita mírnější forma intenzity odporového tréninku, kdy podle Abate aj. (2007) se jedná o přijatelný způsob zvyšování síly u osob vyššího věku. Cílem studie bylo poukázat na význam pohybové aktivity prováděné relativně krátkou dobu s odezvou na svalovém systému probandů. V souvislosti s nízkým počtem probandů participujících v rámci pilotní studie, která vznikla za účelem vypracování projektu disertační práce, nabývají výsledky na nízké významnosti. Pro přesnější analýzu by bylo potřeba zapojit do studie vyšší počet probandů. ZÁVĚR Výzkumné studie naznačují, že právě pohybová aktivita, především odporové cvičení je jednou z nejjednodušších a ekonomicky nejvýhodnějších variant, kterých lze využít v boji proti ztrátě svalové hmoty (Kosek et al., 2006; Petrella et al., 2007; Suetta et al., 2009). Podle výsledků mnoha studií byl prokázán pozitivní vliv pravidelně pro- 83

84 váděné pohybové aktivity na funkční i psychický stav seniorů. Pravidelný a vhodně sestavený pohybový intervenční program napomáhá ke zlepšení kardiorespiračních funkcí stárnoucího organismu, napomáhá předcházet úbytku svalové hmoty a ztrátě síly. Stejně významný je pozitivní účinek pohybu v oblasti zlepšení psychického stavu seniorů. SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZŮ AAGARD,P., SUETTA,C., CASEROTTI,P., MAGNUSSON, S.,P. et KJAER,M. Role of the nervous system in sarkopenia and muscle atrophy with aging: strength training as a countermeasure. Scand J Med Sci Sports. 2010, 20 (1), s ABATE, M., DI IORIO,A., DI RENZO,D.,aj. Frailty in the elderly: the physical dimension. Europa Medicophysica [online]. 2007, vol. 43, s BERKOVÁ, M.,BERKA, Z.,TOPINKOVÁ, E. Problematika seniorského věku: Stařecká křehkost, sarkopenie a disabilita. Practicus [online]. 2013, 2, s BROOKS,N. Restitance training and timed essential amino acid protect against the loss of muscle mass and strength during 28 days of bed rest and energy deficit. Journal of Applied Pgysiology. 2008, 105 (1), s BUFORD, T. W. et al. Models of accelerated sarkopenia: critical pieces for solving the puzzle of age-related muscle atrophy. Ageing Res Rev Oct. 9 (4), s CASTILLO, E. M. et al. Sarkopenia in elderly men and women : The Rancho Bernardo study. American Journal of Preventive medicine. 2003, 25 (3), s HOLMEROVÁ, I., Aktivní stárnutí strategie Světové zdravotnické organizace. Česká gerontologická a geriatrická společnost, 2006, 36. HOLMEROVÁ, I., JURAŠKOVÁ, B., ZIKMUN- DOVÁ, K. Vybrané kapitoly z gerontologie. Praha: Česká alzheimerovská společnost, s. ISBN HRNČIARIKOVÁ, D., JURAŠKOVÁ, B., KLEMERA, P., aj. Antropometrická vyšetření a měření svalové síly u geriatrických pacientů. Česká geriatrická revue [online]. 2007, vol. 5 (2), s JANSSEN, I. et al. Skeletal muscle mass and distribution in 468 men and women aged years. Journal of Applied Physiology [online]. 2000, vol. 89, s JOHNSTON, A.P.W, DE LISIO, M., PARISE, G. Resistance training, sarkopenia and the mitochondrial theory of aging. Applied Physiology Nutrition and Metabolism [online]. 2008, vol. 33, s KALVACH, Z. et al. Geriatrie a gerontologie. Praha: Grada, s. ISBN KEBZA, V., KOMÁREK, L. Pohyb a relaxace. Praha: Státní zdravotní ústav, s. ISBN LANG, T. et al. Sarkopenia: etiology, clinical consequences, intervention and assessment. Osteoporos Int. 2010, 21 (4), s MACALUSO, A., DE VITO, G. Muscle strength, power and adaptations to resistance training in older people. European Journal of Applied Physiology [online]. 2004, vol. 91, s MACHÁČOVÁ, K., BUNC, V., VAŇKOVÁ, H. aj. Zkušenosti s hodnocením tělesné zdatnosti seniorů metodou Senior Fitness Test. Česká geriatrická revue [online]. 2007, vol. 5 (4), s MORLEY, J.,E. et al. Sarkopenia. Journal of Laboratory and Clinical Medicine [online]. 2001, 137, s NARICI, M., V., MAGANARIS, C., N. Adaptability of elderly human muscles and tendons to increased loading. Journal of Anatomy [online]. 2006, vol. 208, s

85 ÚČINNOSŤ KINEZIOTERAPIE V LIEČBE PLOCHEJ NOHY V ZÁVISLOSTI OD VEKU PACIENTA EFFICACY OF KINESIOTHERAPY IN THE FLATFOOT TREATMENT DEPENDING ON THE AGE OF THE PATIENT BAŇÁROVÁ Patrícia, ŠUGÁROVÁ Zuzana, PETRÍKOVÁ ROSINOVÁ Iveta Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne ABSTRAKT Cieľ: Za cieľ práce sme si stanovili pozorovať vplyv kinezioterapie na korekciu plochonožia a s tým aj spojené celkové držanie tela. Klenba nohy totiž významne ovplyvňuje postavenie v talocrurálnom kĺbe a teda aj postavenie dolných končatín, panvy a chrbtice. Sledovali sme, ako bude kinezioterapia vplývať na klenbu nohy u pacientov v rôznom vekovom zložení. Predpokladali sme, že bude oveľa jednoduchšie ovplyvniť plochonožie u dospievajúceho pacienta, keďže v tomto období sa klenba nohy stále vyvíja, v porovnaní s pacientom v produktívnom veku alebo u seniora. Súbor: Do súboru boli zaradené tri pacientky s diagnostikovaným plochonožím. Prvá vo veku 16 rokov, druhá 34 rokov a tretia vo veku 69 rokov. Žiadna z pacientok doposiaľ neabsolvovala žiadnu liečbu cielenú k úprave plochonožia. Metodika: Vypracovali sme komplexné kazuistiky, ktoré sme vyhodnotili kvalitatívne. Hlavnou metódou bolo teda pozorovanie. Vykonali sme vstupné vyšetrenie a stanovili rehabilitačný program, ktorého podstatou bola Freemanova metodika a mobilizácia kĺbov nohy. Kinezioterapia prebiehala po dobu troch mesiacov. Po jej skončení sme vyhodnotili zmeny, ktoré nastali. Výsledky: Zvolená trojmesačná kinezioterapia dokázala iba mierne korigovať plochú nohu. Najvýraznejšie zmeny k lepšiemu sme spozorovali u prvej najmladšej pacientky. U tretej najstaršej pacientky nenastali žiadne zmeny. Kľúčové slová: Plochá noha. Klenba nohy. Rehabilitácia. Kinezioterapia. Freemanova metodika. ABSTRACT Aim: The objective of the work is to observe the effect of physiotherapy for the correction of flat feet and with it the associated overall posture. Arch of the foot does significantly affects the position in talocrural joint and thus the position of the lower extremities, pelvis and spine. We monitored as kineziotherapy affects the arch of the foot in patients in different age structure. We assumed that correction of flat foot will be much easier for adolescent patient compared with patients of working age and the elderly, because in this period the arch of the foot is still evolving. Research sample: We treated three patients with flat foot. The first one was 16 years, second one 34 years, and third was at the age 69 years. None of the patients has not previously completed treatment targeted for flat feet correction. Results: The selected three-month kineziotherapy only slightly corrected flat foot. The most significant changes were observed in the first - the youngest patients. In the third case - the oldest patient, were not be observed any changes. Key words: Flat-foot. Foot arch. Rehabilitation. Kinesiotherapy. Freeman s method. ÚVOD V priebehu evolúcie sa ľudská noha adaptovala na vzpriamené držanie tela a bipedálnu chôdzu človeka. Aby bola zachovaná jej správna funkcia je potrebné, aby sa mohla oprieť o zdravé chodidlo (Vojtaššák, 1998). Z fyziky vieme, že ak má byť teleso stabilné, musí byť podopreté v troch bodoch a ťažisko musí ležať medzi nimi. Noha má tiež tri oporné body a to hlavičku prvého a piateho metatarzu a hrboľ pätovej kosti. Medzi týmito bodmi sú vytvorené dva systémy klenieb priečnej a pozdĺžnej. Práve zachovanie priečnej a pozdĺžnej klenby je pre pružnú chôdzu a stoj nesmierne dôležité (Dylevský, 2009). Ako najčastejšia patológia klenby nohy sa uvádza poklesnutý až zborený mediálny oblúk nohy. Takéto postavenie nohy si vynucuje valgózne postavenie päty a častou komplikáciou je aj tzv. hallux valgus (Vojtaššák, 1998; Silverstein, Moeller, Hutchinson, 2011). Plochá noha v detskom veku Deformita nohy vzniká v období rastu, kde podmienkou pre jej rozvoj je zvýšená laxicita väzov. Na jej vzniku sa však môže podieľať aj obezita alebo malnutrícia. Ak je takto predisponovaná noha zaťažená, dochádza k poklesu hlavice členkovej kosti plantárne a mediálne, pätová kosť sa stavia do valgozity a jej predná časť sa stáča do vonkajšej strany s celým prednožím. Ťažisko sa tým presúva na mediálnu stranu nohy, ktorá je preťažovaná. Dlhodobým pôsobením záťaže s biomechanicky nevhodným postavením sa tak noha stáva bolestivou a postupne dochádza aj k obmedzeniu hybnosti a fixácii patologického postavenia kostí. Dôležité je uvedomiť si, že pozdĺžna klenba, ktorá je založená už pri narodení, je u dojčiat a batoliat vyplnená tukovým vankúšikom. Klinicky zreteľ- 85

86 nou sa stáva až po druhom roku života. Za patológiu považujeme absenciu mediálneho oblúka u detí nad tri roky života (Adamec, 2005). Preto hovoriť o vrodenej plochej nohe nie je vhodné. Väčšina detských plochých nôh sa upraví samovoľne tým, že väzivo vekom dozrieva. Len malé množstvo detských plochonoží prechádza do dospelosti, kedy sa začnú vytvárať sekundárne štrukturálne zmeny kostí nohy a padnutá klenba nohy sa stáva rigidnou. Ploché nohy u malých detí sa neodporúča liečiť metódami kinezioterapie. Odporúča sa však nechať deti chodiť v čo najväčšom množstve naboso po prírodnom teréne. Bosá noha odpovedá na kontakt s takýmto terénom dynamickou kontrakciou svalov, ktoré kontrolujú nohu a pohyby v jej kĺboch (Šmondrk, 1995). Plochá noha v dospelosti Plochá noha dospelých sa vyvíja pri nepomere záťaže a schopnosti nohy zaťaženie tolerovať. Často ide o dôsledok zmeny životného štýlu. Na jej vzniku sa tak môže podieľať statické preťažovanie nôh v zamestnaní, zdvíhanie ťažkých bremien, alebo niektoré silové športy. Dôležitým faktorom je aj nosenie nevhodnej obuvi a ďalej preťažovanie nôh pri obezite. Význam majú i hormonálne vplyvy, napríklad v klimaktériu alebo v tehotenstve (Medek, 2003). Ťažkosti sa najskôr prejavujú únavou až bolesťami v subtalárnom kĺbe, bolesťami v predkolení a kŕčmi v lýtkach, môžu sa objaviť statické opuchy. Pretože chôdza nie je plastická, vznikajú vplyvom reťazenia svalovej činnosti aj bolesti vo vyšších častiach tela ako v bedrových kĺboch a v lumbosakrálnej časti chrbtice (Medek, 2003). Vplyv plochej nohy na ľudský organizmus Tvar klenby nohy významne ovplyvňuje postavenie v talocrurálnom kĺbe a teda aj postavenie dolných končatín, panvy a chrbtice. Plochá noha si vynucuje valgózne postavenie päty, čím sa narúša mechanika chôdze. Pretože chôdza nie je pružná, vznikajú zmeny postavenia a bolesti aj vo vyšších častiach tela ako v kĺboch kolenných, bedrových a v lumbosakrálnej prípadne až krčnej časti chrbtice (obrázok 1). Vo svojej funkcii je postavenie plosky nohy úzko späté s panvovým dnom, hlbokým stabilizačným systémom bedrovej chrbtice, brušnou stenou a hornou hrudnou apretúrou. Postavenie chodidla výrazne ovplyvňuje funkciu svalov panvového dna a opačne. Veľmi dôležité je aj prepojenie stabilizátorov bedrového kĺbu a chodidla. Preto môžeme povedať, že dysfunkčné zaťaženie chodidla a nevhodná ergonómia prostredia či obuvi sa prejavuje naozaj v celom organizme (Buchtelová, Vaníková, 2010). Obrázok 1 Zmeny držania tela pri plochej nohe (modifikované podľa Chuckle Shoes, 2014) Freemanova metodika Freemanova metodika je najčastejšie voleným postupom kinezioterapie v liečbe plochej nohy. Tým, že pacient zatlačí prsty k podložke a vztýči pozdĺžnu klenbu chodidla aktivuje svaly nohy a m. peroneus longus, čím uvedie nohu do korigovaného postavenia a vznikne tzv. malá noha. Malá noha je osobitým typom cvičenia, ktoré je zamerané na zvýšenie aferentácie nohy, pri ktorom sa aktivujú hlboké svaly chodidla a tým sa noha skracuje a zužuje. Nastáva aktivácia a dráždenie proprioreceptorov z krátkych plantárnych svalov. Do CNS tak začne prichádzať zvýšený počet proprioreceptívnych vzruchov a na ich základe začne mozog upravovať a vyberať príslušné motorické programy (Pavlů, 2003; Hagovská, 2012). CIEĽ Za cieľ práce sme si stanovili pozorovať vplyv kinezioterapie na korekciu plochonožia a s tým aj spojené celkové držanie tela. Klenba nohy totiž významne ovplyvňuje postavenie v talocrurálnom kĺbe a teda aj postavenie dolných končatín, panvy a chrbtice. Sledovali sme, ako bude kinezioterapia vplývať na klenbu nohy u pacientov v rôznej vekovej skupine. Predpokladali sme, že bude oveľa jednoduchšie ovplyvniť plochonožie u dospievajúceho pacienta, keďže v tomto období sa klenba nohy stále vyvíja, v porovnaní s pacientom v produktívnom veku alebo u seniora. 86