RIVERS OF BABYLON 3 alebo FREDYHO KONIEC

Transcription

1

2 RIVERS OF BABYLON 3 alebo FREDYHO KONIEC

3

4 Peter Pišťanek RIVERS OF BABYLON 3 alebo FREDYHO KONIEC

5 Copyright Peter Pi Èanek 1999, 2010 Slovak Edition Vydavateºstvo SLOVART, spol. s r. o., Bratislava 2010 Vydanie prvé v SLOVARTE ISBN

6 Prvá kniha

7

8 Srdce rodiãov pri deèoch, srdce detí v tajge. (Príslovie dïundïianskych Slovákov) Na tomto mieste by sa vari patrilo poloïiè ctenému ãitate- ºovi otázku, ãi uï dakedy poãul o pánovi menom Rácz. Samozrejme, táto otázka je r dzo reãnícka, pretoïe ak ãitateº vo svojej neskonalej láskavosti uï siahol po tejto útlej kniïke, dovoºuje si autor neskromne predpokladaè, Ïe meno pána Rácza mu nie je úplne neznáme. Vern ch priaznivcov a obdivovateºov tohto literárneho hrdinu istotne pote í, keì prezradím, Ïe v mojej fantázii sa má stále v borne. Jeho hotely, re taurácie, pizzerie a herne prosperujú, tak ako to bolo aj v predo l ch knihách z radu Rivers of Babylon. A rovnako sa pánovi Ráczovi darí aj v ostatn ch podnikateºsk ch aktivitách. KeìÏe je v ak vplyvn m ãlovekom a vie si nakloniè podobne vplyvn ch ºudí, podarilo sa mu úspe ne sprivatizovaè niekoºko lukratívnych podnikov. Napríklad kedysi ch rny stupavsk pivovar, ktor v poslednom ãase krachoval. Rácz ho kúpil za facku a v etci si mysleli, Ïe ho vytuneluje. Ale Rácz nie. Tentoraz nie. Pivo ho na rozdiel od bankovníctva ãi poisèovníctva naozaj bavilo. Nevytuneloval, ba práve naopak: obklopil sa odborníkmi a investoval do nov ch technológií. Kvalita kedysi takého populárneho jedenásèstupàového Stupavaru la hore. Na Agrokomplexe získal cenu a na pivnom veºtrhu v Mníchove dokonca zlatú medailu. Pomocou rafinova- 7

9 ne veden ch reklamn ch kampaní nauãil ºudí piè Stupavar. A novinka, sladové ãierne pivo Mást 16? Ide na draãku dokonca aj v âechách. A to uï je, ako sa hovorí, ão povedaè. Rácz ani nie je veºk m expertom na pivo. Potreboval expertov, tak si ich kúpil. Sám pivo neveºmi pije. Dbá na líniu. Akéhokoºvek náznaku brucha sa títivo zbavuje v domácej miestnosti na fitnes. Skôr dáva prednosè kvalitnej whisky. Tej najlep ej. Znaãke Chivas Regal je vern uï dlhé roky, nepohrdne v ak ani znaãkou The Glenlivet. Nielen v kótsku vedia vypáliè dobrú whisky! Nielen Hiva -regál! kon tatuje a v znamne poklepáva po fºa i s nápisom Single Malt. Aj na Malte! Táto maltská celkom ujde! V poslednom ãase pri iel na chuè i koàaku. Ak mu chcete urobiè radosè, obdarujte ho koàakom Martell Cordon Bleu alebo Rémy Martin Extra. Iste to ocení. Raz mu priniesli fºa u mimoriadne vzácneho starého armaàaku Cles de Ducs, roãník Rácz sa poìakoval, aby neurazil darcu, ale za jeho chrbtom fºa u potom daroval éfovi svojej ochranky MozoÀovi. Rácz pije len francúzsky koàak! vyhlásil opovrïlivo. KoÀak z Arménska, b valého Ruska, nech pijú b valí e tebáci! Rácz nikdy nepovie nie ani dobrému bourbonu. Jeho znaãkou je, ako ináã, Four Roses. VÏdy to nemusí byè len kótska alebo maltská whisky, hovorí. Dobrú vedia urobiè aj vo Francúzsku. Ten ich bourbon tieï nie je zl! Toºko o konzumentsk ch návykoch pána Rácza. Pekne sa mu Ïije v luxusnej vile nad mestom. âasto sa tu v ak nezdrïiava. Skôr ho moïno stretnúè v budove hotela Ambassador Rácz, kde má kanceláriu. Keì sa mu z ãasu na ãas po Èastí prísè domov skôr, venuje sa rodine. Tá je mu chrámom i azylom v rozbú- 8

10 renom mori v edn ch povinností a starostí veºkopodnikateºa a mocného muïa. Jeho Ïena, krásna a inteligentná Lenka, mu porodila dvoch synov. Star ieho Karola a mlad ieho Atilu. Chlapci sú ikovní, dobre sa uãia. Na rok pôjde Karol do elitnej koly vo Veºkej Británii. Do internátnej. Karolovi sa to nepáãi. Má tu kamarátov, v kole môïe sekaè formu, akého má otca. V Anglicku budú takí v etci. MoÏno bude on, Karol, medzi nimi najväã ím chudákom! V slabej chvíli sa s t m zdôverí otcovi. Ráczovi vylezú oãi z hlavy. Ráczov syn nebude Ïiadnym chudákom! zrúkne. Potom sa upokojí. Na tvár si nasadí vºúdnu, ale prísnu masku. Nech Karol nemachruje s t m, ão dosiahol on, Rácz, jeho otec. Nech machruje s t m, ão dosiahne on, syn. Keì to dosiahne. Trochu skromnosti nikomu neublíïilo! Matka sa pridá. Je na otcovej strane, ale nad Ïa aj chlapcovi. Teraz sa jej uï nepáãi, Ïe oàho na ãas príde. Skú a za jazdy meniè pravidlá hry. Tvrdí, Ïe chlapec je citliv a bojí sa samoty. Teraz má osem rokov a dodnes, keì sa mu nieão sníva, zalezie k nim, k rodiãom, do postele. Vari ho Rácz nemá rád? Rácz sa zachmúri. Teraz má dvoch súperov. On, Rácz, chce, aby jeho synovia boli tvrdí a vzdelaní muïi. Îiadne citlivky! Áno, Rácz má Karola rád. Veì je prvoroden! Má rád aj Atilu, druhorodeného. A má rád aj ju, Lenku! LenÏe jeho, Ráczova, láska nie je slabo ská a zmäkãilá! Jeho, Ráczova, láska je tvrdá, nároãná a prísna! On, Rácz, nechce svojich synkov do smrti k miè rybami! On, Rácz, chce svojich synkov nauãiè chytaè ryby! A lep ie ako ktokoºvek in! Karol tomu aï tak nerozumie. Vycítil v ak, Ïe matka by moïno dokázala zvrátiè chod vecí a otcov ortieº. Povedala, Ïe on, Karol, sa bojí samoty? Áno, samota, to je to, ãoho sa on, Karol, bojí! Bojí sa byè sám! 9

11 Rácz sa zasmeje. On, Rácz, bol sám odmaliãka. Je sirota! Poloviãná sirota! Nikto ho nemal rád. Tam, odkiaº pochádza, ho v etci vysoko sklamali a e te vy ie ranili! Nech Karol jemu, Ráczovi, vlastnému otcovi, nejebe mozog! Rácz sa pozrie na svoju Ïenu a oãami odrazí jej vyãítav pohºad. Áno, on, Rácz, to uï musí takto povedaè! Nech na neho Karol neoperuje so samotou! Nevie ani, ão je ozajská samota, a drísta! Keì on, Rácz, pri iel do tohto mesta, v knihe Rivers of Babylon, tak tu vôbec nikoho nepoznal! Bol sám ako prst. B val v kumbále za kotolàou! KaÏd hºadel, ako ho ogabaè! Ale on, Rácz, sa nedal! Lebo je ão? Lebo je inteligentn! Napokon sa vypracoval! Za cel ten ãas na iel len jednu bytosè, ktorej mohol dôverovaè a ktorá ho vysoko ºúbila. Áno, Karolovu matku! Kvôli nemu, Ráczovi, dokonca odi la z vysokej koly! Lebo mu verila! A on bol ão? Zasran kotolník! Áno, zasran kotolník! Takto, ako taká kvetinka, sa on, Rácz, plhal zo svojho suterénu hore, za svetlom! A napokon je tu, kde je. On, Rácz! A chce, aby Karol bol nieão lep ie! Aby nemusel absolvovaè ani kúsok z tej strastiplnej cesty, ão on, Rácz, jeho otec! Aby jednoducho nadviazal tam, kde mu on, Rácz, jeho otec, odovzdá tafetu. A aby to potiahol ìalej. Vy ie! A preto tá kola! A prísny reïim! A angliãtina od rána do veãera! Takto sa vychovávajú víèazi, kurva hét szentségitt! Karol má oduté líca. On nechce byè to, ão otec. On chce byè muzikantom. Chcel by chodiè na gitaru alebo na bubon. Rácz sa chytí za hlavu. Naão gitaru? Naão bubon? U Ráczovcov sa nik nemusí uãiè hraè na nejak nástroj! Oni, Ráczovci, majú dosè peàazí, aby si dali zahraè! Kedykoºvek, aj o polnoci. Karol pôjde do tej koly a basta! Iní chlapci by jasali od radosti. Sú takí, ão nemôïu tudovaè ani na hnojárine, lebo ich rodiãia na to nemajú! On, Rácz, má napríklad dvojroãnú poºnohospodársku kolu. To je celé jeho vzdelanie, e te Ïe je tak inteligentn! Jeho ro- 10

12 diãia, nech im dá pánboh veãn pokoj, boli takí lakomí, Ïe on, Rácz, musel jesè chlieb natren maslom zo spodnej strany, aby to nevideli. Varené vajíãko mali raz do roka, na Veºkú noc! Z toho, ão Karol ráno nechá na tanieri, by bol on, Rácz, vtedy vyïil t ÏdeÀ! T ÏdeÀ! Karol mlãí. Vzdorne potrasie hlavou. V tej kole, v tom Etone, sa nosia uniformy. No a ão? Rácz spºasne rukami. NO-A-âO?! JeÏi mária! On, Rácz, nosil celé detstvo montérky. Po otcovi. Aj do koly. To bola jeho uniforma. V lete bos, v zime v gumen ch ãiïmách. Vypchával si ich novinami, do ktor ch si balil aj nohy, aby mu neodmrzli prsty. E te Ïe tam dolu, na juhu, nie sú také zimy! Uniformy? To je to, ão on, Rácz, bohove uznáva! Koneãne z Karola urobia ãloveka! Koniec t m hnusn m neforemn m rifliam, neforemn m rozgajdan m triãkám a drah m teniskám o tri ãísla väã ím. Mimochodom, keì je on, Rácz, pri t ch teniskách, mohol by si Karol láskavo zaviazaè núrky? On, Rácz, sa na to nemôïe ani len pozeraè! On, Rácz, ãaká! Tak! Tak je to správne. Ináã by si na tie núrky mohol Karol stúpnuè, a ako tak chodí ako nepríãetn, takto, ako tak drbo, tak by mohol padnúè, udrieè si hlavu a byè e te sprostej í, ako je! A tie prí erné ãapice! títok na ãapici vymysleli na ochranu proti slnku! Tak preão ju má Karol stále obrátenú títkom dozadu? Vyzerá v nej ako nejak Ïid! A naão vôbec nosí takú ãiapku, keì je bejzbalová? Vari je Karol bejzbalista? DrÏal aspoà raz v ruke bejzbalovú pálku? Nie! Je ºav na v etko! Balfas! Tam, v tej kole, v Anglicku, bude iste aj bejzbal! Nauãí sa ho hraè, a hneì bude vedieè, preão nosí tú ãiapku! Rácz dúfa, Ïe jeho syn sa aspoà tomu pote í. Karol v ak nie je portov typ. Odúva sa rovnako. A nech sa Karol láskavo narovná! rozkáïe Rácz. Na tej kole ho uï nauãia! DvadsaÈ hodín telocviku t Ïdenne! Nech Karol nevyvracia oãi! Tam nebude Ïiadny personál, Ïiadna slúïka, upratovaãka, tam si bude musieè Karol v et- 11

13 ko urobiè sám. A nielen sebe, ale aj in m, lebo prv rokdva bude robiè pucáka star ím chlapcom! Dobre poãul! Tak to beïí na anglick ch internátnych kolách! ikana! Ale nech Karol neklesá na duchu: nie je to niã proti ikane, ktorú zaïil Rácz na vojne! Le any u Prahy! Vojensk útvar päèdesiatdeväè- esèdesiattri, tretí delostreleck oddiel, siedma batéria! To bola vojna! A vydrïal! Lebo je ão? Lebo je chytr, no zároveà tvrd a ãestn! Rácz sa usmeje a zapáli si cigaru. Zoberie vzdorného synka okolo ramien a vyjde s ním veºk mi sklenen mi dverami na rozºahlú terasu. Voºnou rukou s cigarou medzi prstami opí e oblúk nad vysvietenou panorámou noãného mesta. Keì to v etko zvládne, povie synovi, keì z teba pokora, odriekanie a vysoké fyzické i psychické nároky urobia lep ieho ãloveka, potom sa sem vráti a toto v etko raz bude tvoje! Tak, ako to teraz patrí jemu, Ráczovi! Na znak spolupatriãnosti potºapká Rácz svojho syna po chrbte. MôÏem uï ísè dnu? sp ta sa Karol oduto. Vypadni, povie sklamane Rácz, zahalí sa dymom a rozdrví v dlani osemstokorunovú cigaru znaãky Romeo y Julietta. Panoráma mesta je úchvatná. Rácz pohºadom hºadá svetlá budov, ktoré mu patria, a pomaly sa upokojuje. V poslednom ãase sa mu zle pozerá do diaºky. V etko vidí zahmlené. Keì priïmúri oãi, vidí uï lep ie, ale v etko je akoby zdvojené. Rácz sa zºakne. Vari len nebude on, Rácz, potrebovaè okuliare? On, Rácz, ktor vïdy videl ako rys? Na Èastie, budovy hotelov Ambassador Rácz 1 a 2 sú také v razné, Ïe hotelierov úºubn pohºad na nich môïe spoãinúè bez námahy. Rácz sa na chvíºu ponorí do spomienok. Zaspomína si na ãasy, keì bol niãím a kúril v hoteli Ambassador. Ako sa postupne vypracoval na kráºa vekslákov a na mocného muïa. Ako potom kúpil hotel 12

14 v draïbe, ako sa obklopil spoºahliv mi ºuìmi a ako tvrdo zúãtoval so iptárskou mafiou. Áno, on, Rácz, je zboï- Àovan m i obávan m veºk m bossom. V etci ho poslúchajú na slovo. âo na slovo?! Na pohyb oboãia ho poslúchajú! Len vo vlastnej rodine si nedokáïe urobiè poriadok! Je priveºmi mäkk. Naveãer sa Rácz v sprievode dvoch goríl zvezie dolu do mesta. Vojde do hotela Ambassador, prejde sa po foyeri, nakukne do baru. Potom zapne poãítaã vo svojej kancelárii a prezerá si trïby v jednotliv ch svojich podnikoch. Jeden bodyguard stojí vonku na chodbe, druh stojí pri dverách a na obrazovke sleduje predizbu. Okolo polnoci privleãú ºudia z Ráczovej civilnej bezpeãnostnej sluïby Sekuritátia Sabado a, majiteºa jednej z herní v centre mesta. Neplatil za ochranu do spoloãnej kasy. Ráczova ochranka ho mala v merku uï dlh ie, ale teraz sa ho koneãne rozhodli pri kripnúè. Rácz poïiada jedného z ochranky, aby Sabado ovi stiahol opasok. Dlho ním bije previnilca. Keì ho zaãne bolieè pravá ruka, chytí opasok do ºavej. Keì ho zaãne bolieè aj ºavá ruka, odovzdá opasok ãlenovi ochranky, aby pokraãoval. Sabado má chrbát a zadok rozsekan na fa írku, plaãe ani baba. K m bodyguard bije, Rácz sa bez zlosti prizerá. olík je dobr, povie bitému. Keì bude maè deti, vychová ti ich. Správne by ho on, Rácz, mal daè zastreliè, povie Rácz fikajúcemu potrestanému. Vráti zakrvaven opasok ochrankárovi. Pokraãuje v monológu. Za star ch ãias by neplatiãa vylovili kdesi pri Gabãíkove. Ale je nedeºa, a on, Rácz, je mäkk ako chlieb. Dnes nedokáïe ani muche ublíïiè. NedokáÏe ani potrestaè ãloveka, ktor ho okráda. Ktor okráda v etk ch! A pritom by to bolo také jednoduché! Rácz si od ochrankára vyp ta zbraà a priloïí ju previnilcovi k sluche. Prásk a dobrú noc! povie. 13

15 Pozerá Sabado ovi do zbabel ch prasacích oãiek. On, Rácz, verí, Ïe v kaïdom ãloveku musí byè dobré jadro. Dáva preto Sabado ovi poslednú ancu. Musí v ak Ráczovi so spätnou platnosèou zaplatiè poplatky za ochranu, plus tridsaè percent úroky. Tak ako to stojí v zmluve! A odteraz uï bude poctivo dodrïiavaè platobn kalendár. Veì tie peniaze nejdú na hlúposti! Financuje sa z nich kolektívna bezpeãnosè. Keby nikto nezaplatil, nebude môcè on, Rácz, platiè, vyzbrojovaè a cviãiè ochranku. Aj Sabado ovu ochranku! Nastane tu bezvládie! Vrátia sa iptári, Cigáni! Prídu Ukrajinci, âeãenci a ktovie aká háveì! Chce to Sabado? Vedúci herne je telnat muï. SÈaÏka sa dvíha z lavice, ku ktorej bol priviazan. UÏ sa videl na onom svete. Plaãe od vìaãnosti a z pocitu nieãoho Ïiarivého, objímajúceho, silného. Pálãivá bolesè v chrbte sa mení na ãistú rozko spolupatriãnosti k Ïiarivo mocnej, prísnej, ale odpú Èajúcej a spravodlivej bytosti. E te nikdy Rácza nemiloval tak ako teraz. Bºaboce nieão o prechodn ch problémoch, do ktor ch sa dostal, o tom, Ïe asi musel byè blázon, keì dvakrát za sebou vyhodil Ráczovho úãtovníka. Dodatoãne sa mu ospravedlní, aj mu nahradí roztrhané sako a rozbité okuliare. A navy e, preàho, Sabado a, bude veºká ãesè, keì pán úãtovník od neho prijme mal dar. Rácz sa rozïiari. To je uï iná reã, Sabado! povie. Sabado chce bozkávaè Ráczovi ruky, ale Rácz je zamestnan orezávaním a zapaºovaním cigary. Ktosi z ochranky Sabado ovi podáva otvoren vyskakovací nôï a utierku. Ten uï tu í, ão bude musieè urobiè. Zbledne ako krieda, ale statoãne poloïí ruku na mramorovú dosku konferenãného stolíka. Zdvihne nôï. Nie! povie Rácz nekompromisne. Nie malíãek. Palec! S pomocou Ráczov ch ochrankárov, ktorí sa navalia na jeho ruku s noïom, sa Sabado priberie do práce. Hla- 14

16 sité chrupnutie kosti ãoskoro zvestuje, Ïe dobré dielo sa podarilo. Majiteº herne je bled ako stena. Podáva Ráczovi odfiknut ãlánok palca ºavej ruky. Chcel by sa opäè ospravedlàovaè. On tie peniaze potreboval, lebo ho pri- kripla dïundïianska mafia. Tak si zobral peniaze, urãené pre Sekuritátiu. Rácz zbrunátnie. âo?!?! zrúkne. Jeho, Ráczov ch, ºudí Ïe otravuje mafia? Dobre on, Rácz, poãul? V tomto meste môïe byè jediná mafia, a to mafia spravodlivosti, poriadku, prosperity a zaslúïeného podielu! Ráczova mafia! Sabado sa opäè rozplaãe. Vlnu Èastia vystriedala vlna zúfalstva, potom naopak a teraz zasa späè. Tak, ako to chodí v Ïivote. Toto sú akísi noví ºudia, povie horlivo. ikmookí, s tak mito, aha, gambami, ãudní, úplne cudzí. Rácz prenesie oceºov pohºad na ochrankárov. UkáÏe na Sabado a, akoby mu ten hovoril z du e. Tak ºudí, ktorí Ráczovi platia nemalú sumu za ochranu, obèaïujú akísi privandrovalci s tak mito gambami a Ráczova ochranka o niãom nevie a niã nepodniká? Ako to pracujú? Kde majú oãi? Rácz sa zahºadí na skormúteného Sabado a. A vy? zrúkne na neho. âo niã nepoviete? Ste Ráczov ãlovek, alebo neni ste Ráczov ãlovek? Ako to, Ïe sa necháte vydieraè nejak mi odkundesmi? Naão je tu potom Rácz? Naão mu platíte? Ak vy ste lojálny voãi Ráczovi, Rácz bude tisíckrát lojálnej í voãi vám! Staãilo predsa len slovko povedaè, a Rácz by bol zakroãil. Oni predsa ohrozili samotného Rácza. Napºuli mu do tváre! Ukázali mu, Ïe Rácz nevie ochrániè ºudí, ktorí sa mu zveria pod ochranu. Ráczov ch ºudí! Rácz sa nad chne. Stojí proti Sabado ovi a v okázalom geste zdvihne ruky. On, Rácz, poru il zmluvu voãi Sabado ovi! Previnil sa nelojálnosèou. NôÏ! On, Rácz, chce ten 15

17 nôï! Rácz sa zmocní noïa, poloïí na stôl svoju mäsitú pestovanú ruku a oãami hºadá najvhodnej ie miesto rezu. Nie! kriãí úpenlivo Sabado. Nie! Nie! To on, Sabado, sa previnil! Previnil sa nedostatkom viery! Myslel si, Ïe platí len tak, a Ïe keì pôjde do tuhého, aj tak mu nikto nepomôïe! Teraz vidí, Ïe to je celkom ináã! Nech to pán Rácz nerobí! Rácz pritisne ãepeº na ukazovák, celkom hore, pri hánke. BoÏe, nie! skríkne Sabado a vrhne sa po Ráczovej samotrestajúcej ruke. V poslednej chvíli ju odsotí. NôÏ so zacvendïaním padne na zem. Rácz si pritíska zakrvavenú ruku k hrudi. Jeden z ochranky hneì pribehne s lekárniãkou. Rácz sa s veºkopansky zdvihnut m oboãím necháva o etrovaè. Lojalita je obojsmerná koºaj! povie. On, Rácz, vie niesè následky svojich ch b! Aha, nôï prenikol aï ku kosti! V etci nech sa pozrú, hét szentségitt! Nech táto jazva naveky jemu, Ráczovi, aj jeho zamestnancom pripomína ich povinnosti voãi ºuìom, ktorí sa im zverili pod ochranu! Odteraz bude Rácz veºmi zl! Jemu, Ráczovi, je to jasné! Civilná bezpeãnostná sluïba Sekuritátia je nahovno. V etci spohodlneli. Zvykli si na to, Ïe sa ich v etci boja. Kde je napríklad MozoÀ, riaditeº? Sedí doma na riti a slope arménsky koàak! Voºakedy tu b val aj do polnoci. Nech mu niekto ihneì zavolá, aby pri iel sem! Odteraz bude v etko ináã! Zavládne tu tvrd reïim! Krízov manaïment! On, Rácz, bol priveºmi mäkk, ão bola chyba! Teraz treba nieão robiè proti tej novej mafii. On, Rácz, chce vidieè niekoho z tej mafie na vlastné oãi. Nech mu sem dovedú dvoch na ukáïku. Îiv ch! On, Rácz, si tu teraz sadne a bude ãakaè hodinu. Keì tu za hodinu nebudú dvaja z tej... akoïe ju... dïundïianskej mafie, zaãne on, Rácz, robiè veºké ãistky medzi svojimi ºuìmi. A teraz v etci von! A dvaja nech hneì zoberú Sabado a aj s palcom na pohotovosè! Dnes vedia ãloveku pri iè aj kokot, nielen palec! 16

18 Rácz osamie. Pustí si cédeãko. MiestnosÈou sa rozlejú tóny talianskej opery. Rácz sa natiahne na pohovku a zapáli si havanu. V elijaké my lienky sa mu rútia hlavou. Rozrezaná koïa zaãína bolieè. V mysli dozrieva plán. NuÏ, o pánovi Ráczovi zatiaº toºko. Táto kniïka nie je o Àom, preto sa s ním nebudeme stretávaè dáko ãasto. Obãas sa ale bez neho nezaobídeme. Veì ãasè kniïky sa bude odohrávaè v jeho v sostn ch vodách. Napokon, ãitateº je iste zvedav, ako to dopadne s tou dïundïianskou mafiou. Inokedy v ak zab dneme aj do vôd a krajov tak ch vzdialen ch, Ïe to prekoná na u najko atej iu fantáziu. Ach jaj, uï sa to opäè zaãína! Video-Urban sebou náhle trhne. Zpoãátku pfiem lel nad sebou. Midlife crisis a tak. Cel Ïivot strávil ãekáním na nûco. V echno v jeho Ïivotû se mu zdálo b t jen pfiípravou na nûco svûtlého a jásavû nádherného, co teprve pfiijde. A pak si jednoho dne, v zázraãnû svûtlém okamïiku prozfietelnû uvûdomil, Ïe ãas ãekání jiï dávno, dávno uplynul. S hrûzou zjistil, Ïe Ïivot je právû to, co proïívá nyní. Tehdy se rozh bal, naprosto zmûnil své zpûsoby a dostavil se pocit spokojenosti se sebou sam m. S tímto vûdomím klidnû usnul, a kdyï se probudil, s podivem zjistil, Ïe sedí za volantem svého nadupaného pûtilitrového BMW a dvûstûtfiicítkou se fiítí po prázdné noãní dálnici smûrem na Prahu. Zbrocen studen m potem a s vytfie tûn ma oãima polekanû vykfiikne. Mikrospánek netrval dlouho, mnohem krat í dobu neï virtuální ãas snu, nanejv nûkolik vtefiin. Ale Urbanova tûïká limuzína lev mi koly jiï odkrajuje první metry z pra ného okraje vozovky. Sen se ho zlehka dotkl sv mi hedvábn mi tlapkama a ulítl nûkam pryã. Urban si pamatuje jen závan intenzivního a slastnû bolestivého 17

19 pocitu lásky a vdûãnosti. Takhle si vïdycky pfiedstavoval Boha. Marnû svou myslí nûkolikrát zapátrá, pocit se vytratil, jako kdyï vyprchá nûjaká neznámá pfiíjemná vûnû. Urban zpomalí. Zapne rádio a pfieladí na první ãeskou stanici. Zprávy. Politika. Urban jednou rukou fiídí, druhou hledá nûjakou hudbu. Politiky má plné zuby. Jednou se do ní taky zamíchal. Bylo to uï dávno. Je tû v knize Rivers of Babylon. Dnes je to minulost. Nesedlo mu to. Vysedávat v parlamentû s tûmi idioty ho nudilo, a tak to pfii první pfiíleïitosti nechal plavat. Pfiátelsky se rozlouãil i se sv m zamûstnavatelem velkopodnikatelem a hoteliérem Ráczem. JiÏ dlouho touïil po samostatnosti. Koupil tedy nûkolik krachujících videopûjãoven, nazval je podle své pfiezdívky Video-Urban a bûhem krátké doby je pfiivedl k rozkvûtu. Byla to ov em tûïká práce. Na tûstí tomu vïdycky rozumûl. Filmy byly odjakïiva jeho nejvût í zálibou. V dobû, kdy rozdûlení republiky bylo na spadnutí, mu do lo, Ïe v ichni video-distributofii, ktefií dosud obchodovali z Prahy, budou potfiebovat slovenská zastoupení. Slovensko se pro âechy stane cizí zemí, v echny velké firmy si budou muset otevfiít slovenské poboãky. Zatímco pfiedtím se v echno dûlalo z Prahy, tentokrát to uï nepûjde. KdyÏ se to vezme kolem a kolem, to rozdûlení není aï takov zl nápad, liboval si Urban. Idealisté aè si skuhrají za federací, aè si zakládají du evní parlamenty a jiné zhovadilosti! Reálnû uvaïující lidé, takoví, jako je on, Video-Urban, musí jednat. Bez me kání vyrazil do Prahy a zaãal lobbovat. Hodnû mu pfiitom pomohla jeho sestfienka Tina, Ïijící v Praze. Znala tam snad kaïdého, kdo se pohyboval kolem filmového prûmyslu. Do Bratislavy se Urban vrátil se smlouvami o zastupování pfiedního distributora, Classic Home Video Entertainment. SíÈ pûjãoven Video-Urban a distribuce kazet Classic Home Video Entertainment, to mu ke tûstí a skromnému blahobytu staãilo. 18

20 Pak se mu ale obchodnû pfiestalo dafiit. Satelitní komplety byly stále levnûj í, a k tomu v emu je tû zaãala vysílat televize Nova. A k tomu je tû ta kabelovka! TrÏby ly dolû. A fieditel Classic Home Video ho vûru nenechal moc vydûlávat. Video-Urban by v ak nebyl Video-Urbanem, kdyby nevymyslel nûjakou fintu. Nakoupil nûkolik hifi videopfiístrojû, mixáïní pult na video a zaãal naãerno kopírovat. Obaly xeroxoval v barevné kopírce. Videokazeta z Urbanovy kopírky byla k nerozeznání od originálu. Ale i tohle zanedlouho skonãilo. V robci zaãali pouïívat kódování a nálepky s hologramy. Urban se octl tam, kde byl pfiedtím. Pak ale v Praze potkal Fredyho, a to byl poslední podnût, kter potfieboval, aby se vydal cestou, pro niï byl rozhodnut dávno pfiedtím. B vá zvykem, Ïe filmy na videokazetách produkovan ch na Slovensku jdou i na ãesk trh a jsou ozvuãeny v ãeském jazyce. Slováci ãe tinu akceptují, âe i sloven- tinû nerozumûjí. To se t ká i kazet s pornofilmy spoleãnosti Fredy Vision. Fredy natoãí film se slovensk mi úãinkujícími. Poté jede Urban do Prahy, kde si pronajme studio a s ãesk mi herci a hereãkami nadabuje ãeskou verzi. Souãasnû natoãí i anglick dabing, ov em ne s herci, ale s mlad mi Ameriãany Ïijícími v Praze. Ti jsou za prachy ochotni udûlat cokoliv. Je mezi nimi hromada narkomanû a narkomanek, a ti si za peníze nechají pfied kamerou i vlastní tûlo fiezat. Mimochodem, to se nám jednou mûïe hodit, fiíká vïdycky pfii této pfiíleïitosti Fredy. I teì si veze Urban v kufru svého auta nûkolik pracovních kopií nov ch filmû. Má domluvené studio, zítra se zaãne dabovat. Ve Fredyho filmech se nemluví moc, zato Èavnatû. Nûkteré hereãky se pfii dabingu ãervenají. Jde o ménû známé hereãky, obvykle o studentky praïské DAMU. Nûkdy se nachom tne i nûjaká z oblastního divadla. Urban si hlasy starostlivû vybírá musí b t vzru u- 19