Vážení účastníci medzinárodného seminára

Transcription

1 Perspektívy vývoja ťažbovo-dopravného procesu a využitia biomasy v lesnom hospodárstve Vážení účastníci medzinárodného seminára Technika a mechanizácia prác v ťažbovo-výrobnom procese lesov Slovenska zaznamenala najmä v posledných dvoch rokoch mimoriadne zmeny. V uvedenom období sa taktiež zvýšená pozornosť venuje obnoviteľným zdrojom energie ako aj dopadom využívania jednotlivých druhov energií na životné prostredie a tým pádom aj na prostredie lesa. Tu treba zdôrazniť, že práve lesné hospodárstvo sa môže na využívaní obnoviteľných zdrojov energie významne podieľať. Považujeme preto konanie medzinárodného seminára pod názvom Perspektívy ťažbovo-dopravného procesu a využitia biomasy v lesnom hospodárstve za veľmi aktuálne a potrebné. Naše pracovisko, Katedra lesnej ťažby a mechanizácie, sa na riešení uvedenej problematiky významne podieľa. Pri zakladaní ale aj samotnom riešení viacerých projektov ešte donedávna figurovalo meno p. prof. Tibora Lukáča, ktorý sa žiaľ konania tejto konferencie nedožil. Chceme preto, aby toto naše široké odborné stretnutie patrilo aj jeho pamiatke. O aktuálnosti organizovania tohto seminára jednoznačne svedčí počet odprezentovaných a v zborníku uvedených referátov, ale samozrejme aj široká medzinárodná účasť. Je preto reálny predpoklad, že celý medzinárodný seminár bude na vysokej odbornej úrovni, čo sa odrazí aj na reálnosti a praktickej využiteľnosti nami prijatých záverov, ktoré by mali byť zavedené predovšetkým do lesníckej praxe. Súčasťou nášho podujatia je aj odborná exkurzia konaná na Odštepnom lesnom závode Beňuš. V rámci nej by sme chceli všetkým účastníkom priamo v podmienkach lesnej výroby ukázať technológie a ich priame dopady na lesné prostredie, o ktorých sa v mnohých vystúpeniach alebo v zborníku uvedených separátoch bude hovoriť. Organizátori uvedeného medzinárodného seminára na TU vo Zvolene sa snažili o čo najlepšie a najkvalitnejšie jeho zabezpečenie. Chcú súčasne vysloviť presvedčenie, že každý z účastníkov bude z nášho podujatia odchádzať spokojný, s množstvom nových a progresívnych myšlienok, ktoré sa budú dať využiť pri našej každodennej práci v lese. Organizátori seminára 7

2 8

3 Perspektívy vývoja ťažbovo-dopravného procesu a využitia biomasy v lesnom hospodárstve TECHNOLOGICKÝ ROZVOJ A PRÁVNA ÚPRAVA LESNÉHO HOSPODÁRSTVA NA SLOVENSKU PAVEL TOMA, EDUARD GREPPEL Ak hovoríme o technologickom rozvoji v súvislosti s lesným hospodárstvom, treba úvodom pripomenúť, že táto problematika úzko nadväzuje na Komuniké o stave konkurencieschopnosti priemyslu EÚ, ktoré EÚ prijala v roku 1999 a ktoré priamo súvisí s lesnou výrobou a lesníctvom ako takým. Ako poukázala štúdia, ktorá bola v súčasnosti premietnutá do oznámenia komisie Rade a Európskemu parlamentu o akčnom pláne EÚ pre oblasť lesného hospodárstva č. SEK/2006/748 z , lesníctvo zaostáva v oblasti zabezpečenia vysoko modernou technikou. Akčný plán EÚ v oblasti lesného hospodárstva, ako základný strategický dokument EÚ zameraný na rozvoja a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov, deklaruje ako jeden z hlavných cieľov rozvoja práve podpora výskumu a technologického rozvoja. Hlavným zámerom je pritom posilnenie konkurenčnej schopnosti lesného hospodárstva a racionálne využívanie lesných produktov, tovarov a služieb spojených s uplatňovaním trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. Ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že lesné hospodárstvo sa dostáva do pozornosti EÚ v súvislosti s uplatňovaním priorít, zásad a cieľov udržateľného rozvoja, seminár o perspektívach a vývoji ťažbovo dopravných technológií vo výrobe dreva predstavuje jednak možnosť zhodnotenia súčasného stavu v tejto oblasti lesného hospodárstva na Slovensku a predpokladám, že vytvorí, resp. naznačí perspektívy a trendy rozvoja tejto oblasti, ktoré vytvoria predpoklady pre začlenenie sa Slovenska medzi vyspelé krajiny EÚ v oblasti lesného hospodárstva. Je potrebné pristúpiť k podrobnému posúdeniu výsledkov technického rozvoja a jeho uplatňovanie v ťažbe, sústreďovaní a doprave dreva na Slovensku a navrhnúť orientáciu rozvoja zo súčasného stavu stagnácie technickej úrovne a používaných technológií. Smerovanie lesného hospodárstva v intenciách Programového vyhlásenia vlády SR má stanoviť nová stratégia v tomto technickom odvetví Národný lesnícky program, ako základný nástroj novej štátnej lesníckej politiky v oblasti lesného hospodárstva. Základnou orientáciou lesného hospodárstva v zmysle návrhu Národného lesníckeho programu je zachovanie, ochrana a zveľaďovanie lesov pri racionálnom využívaní produkčných a mimoprodukčných funkcií lesov. Nevyhnutnou orientáciou je ekologizácia lesníctva, ako súhrn opatrení zameraných na postupnú elimináciu škodlivých činiteľov a zmiernenie negatívnych dôsledkov ich pôsobenia. Environmentálne priaznivé, dnes známe ako ekologické, obhospodarovanie lesov predpokladá uplatňovanie hospodárskych spôsobov, ktoré najviac vyhovujú trvalo udržateľnému obhospodarovaniu s prihliadnutím na kategorizáciu lesov, intenzitu ich využívania a režim hospodárenia. Ak pojednávame o právnej úprave o lesoch tak treba pripomenúť že podľa zákona č.326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len zákon o lesoch ) sa v lesoch podľa ustanovení 18 zákona uplatňuje hospodársky spôsob podrastový, ktorý sa postupným rubom zameriava na dosiahnutie čo najvyššieho podielu pomerného zmladenia, prevažne v kategórii hospodárskych lesov a lesov osobitného určenia, pričom pôvodné podmienky lesov SR ho umožňujú uplatňovať asi na 70 % výmery lesov; hospodársky spôsob výberkový možno postupným prebudovaním štruktúry lesných porastov uplatňovať na približne 5 10 % lesov; hospodársky spôsob účelový. 9

4 Ak by sme sa chceli bližšie pozrieť na právnu úpravu, ktorá rieši problematiku ťažby a prepravy dreva túto rieši zákon o lesoch v treťom oddiely, 22 až 25. V intenciách 22 je ťažba charakterizovaná ako proces skladajúci sa z vyznačenia ťažby, technologickej prípravy pracoviska, výrubu stromov a sústreďovania dreva na odvozné miesto. Orientácia na environmentálne priaznivé technológie je v zákone o lesoch jasne deklarovaná v 23 ods. 3, ktorý ukladá vykonávateľovi ťažby povinnosť ťažbu uskutočňovať tak, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na pôdu, následný lesný porast - čiže prirodzené zmladenie, priľahlé stromy, ktoré po ťažbe zostávajú v lesnom poraste a v neposlednom rade aj na kvalitu ťaženého dreva. Po ukončení ťažby je vykonávateľ ťažby, za určených podmienok prevažne zmluvných dodávateľských prác, ktorá sa cielenou činnosťou a kontrolou odborného lesného hospodára musí stať samozrejmosťou, povinný narušenú lesnú pôdu, lesný porast, priľahlé stromy ošetriť takým spôsobom, aby nedochádzalo k ich ďalšiemu poškodzovaniu. Je prvoradou úlohou odborného lesného hospodára, aby sa tieto úlohy, pri vydávaní prípadného súhlasu na ťažbu a kontrole jej realizácie plnenie týchto povinností, stali pre dodávateľov prác samozrejmosťou a viedli k uplatňovaniu moderných technológií zameraných jednak na vysokú efektivitu práce, pru ktorej však budú uplatňované vysoké nároky na minimalizáciu negatívnych vplyvov na okolité životné prostredie. Podobne pri sústreďovaní dreva zákon o lesoch v 24 ods. 1 ukladá povinnosť obhospodarovateľovi s cieľom, aby pri sústreďovaní, preprave a uskladňovaní dreva zabránil nadmernému poškodeniu pôdy, okolitých stromov, lesných ciest a vodných tokov. Tu sa predpokladá, že obhospodarovateľ lesa zabezpečí používanie environmentálne priaznivej techniky - strojov a zariadení, ktoré používajú pohonné mazacie a pracovné médiá neohrozujúce lesný ekosystém (bionafta, biodegradovateľné tlakové motorové a mazacie médiá). V tomto smere je treba upriamiť pozornosť na právne predpisy, pripravované v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a náprave environmentálnych škôd, ktoré preberajú smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/35/ES, podľa ustanovení ktorej sú členské štáty povinné prevziať do národnej legislatívy v termíne Environmentálnou škodou podľa pripravovaného zákona bude ujma na chránených druhoch a biotopoch, na vode a na pôde. Ak si uvedomíme, že 75 % plochy území zaradených do siete NATURA 2000 sa nachádza na lesných pozemkoch, je namieste kardinálna otázka, ako ďalej v mechanizácii lesníckych činností, pretože pre v lesníckej prevádzke desiatky rokov sa nemeniace stereotypy v ťažbe v sústreďovaní dreva, založené na prestárlych a morálne zastaralých UKT a LKT bez výrazného zvýšenia podielu lesných systémov harvesterov a vývozných súprav môže znamenať kolaps v lesnej výrobe a v jeho dôsledku značné problémy s racionálnym využívaním lesných zdrojov s priemerným ročným etátom ťažby dreva na úrovni cca 7 mil. m 3. Lesný zákon rieši v 25 zákon problematiku sprístupňovania lesa ako plánovanie, projektovanie, výstavbu a rekonštrukciu lesných ciest s cieľom zabezpečenia trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, využívania funkcií lesov, vytvorenia podmienok na zabezpečenie ochrany pred požiarmi s možnosť prístupu na poskytnutie zdravotnej pomoci a záchrany. Zároveň ukladá vlastníkom a správcom lesných ciest tieto udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Aj keď zákon o lesoch pamätá na súvislosti vplývajúce na sprístupňovanie lesa a využívanie lesných ciest, nemôže riešiť základný rozpor medzi tým, čo by malo byť a čo je reálnou skutočnosťou. Stačí zalistovať v Zelenej správe a každý zistí, že lesnej dopravnej sieti je za posledných 15 rokov venovaná len malá, alebo, čo je tiež častý prípad, žiadna pozornosť. Od zrušenia Štátneho fondu zveľaďovania lesa sa lesné cesty a zvážnice prestali prakticky budovať. K dĺžku lesných ciest predstavuje km, čo je len 10

5 o km viac ako v roku 1990 a dĺžka zvážnic km sa zvýšila oproti roku 1990 o km. Uvedený vývoj zreteľne poukazuje na to, že sa nám vôbec nedarí čo i len priblížiť sa úrovni cestnej siete niektorých členských krajín EÚ (Rakúsko), s ktorými máme porovnateľné prírodné pomery lesov a dosahujeme približne 50 % ich hustoty cestnej siete v lesoch. Stav lesných ciest na Slovensku vlastníci a správcovia lesov sú schopní udržiavať len v takom stave, aby komunikácie boli schopné zabezpečiť nutnú dopravu dreva, čo je pri zvyšujúcej sa tonáži odvozu dreva stále zložitejšie. Vážené dámy, vážení páni, toto je len krátky výpočet súvislostí strategických, koncepčných a právnych nástrojov EÚ a Slovenskej republiky, viažucich sa k uplatňovaniu vyspelej techniky a technológie v lesnom hospodárstve. Domnievať sa, že v slovenských pomeroch vystačíme s tými technológiami a technikou, ktorá sa u nás v súčasnosti uplatňujú, by bolo vážnou chybou. O tom nás presvedčila aj vetrová kalamita, ktorá poškodila lesy vo veľkom rozsahu a ktorú, bez použitia vyspelej techniky a technológie, by bolo len veľmi ťažko zvládnuteľné. Ak dnes konštatujeme, že kalamita z roku 2005 je v rozhodujúcom objeme spracovaná, je to predovšetkým vďaka vysoko efektívnych strojov a zariadení, ktoré v drvivej väčšine však neboli vo vlastníctve subjektov zo Slovenska. Vysoká efektivita spracovania sa premietla takisto do ekonomického hľadiska, čo dokladujú ceny kalamitného dreva, ktoré nezaznamenali priepastný prepad ani pri takom pretlaku dreva, aký v súvislosti s kalamitou počas roku 2005 nastal. Je mylné sa domnievať, že konkurencieschopnosť slovenského lesníckeho sektora bude možno udržiavať so zastaranými technológiami lesníckej výroby a zastaranou technikou. Je povinnosťou Slovenskej republiky, ako členskej krajiny EÚ, ale predovšetkým nás všetkých, ktorí sme si lesy požičali ako dedičstvo od našich rodičov, zachovať lesy Slovenska v stave, kedy budú schopné plniť všetky funkcie a uspokojovať aj potreby budúcich generácií. Som presvedčený, že problematika vývoja ťažbovo dopravných technológií vo výrobe dreva je jednou z nosných oblastí perspektív rozvoja lesníctva na Slovensku. Aj z tohto dôvodu si dovoľujem, ako zástupca ústredného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva vysloviť presvedčenie, že iniciatíva, ktorá vznikla práve na akademickej lesníckej pôde TU Zvolen prinesie nové myšlienky do smerovania ťažbovo dopravných technológií. Adresa autorov: Ing. Pavel Toma, Ing. Eduard Greppel Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky Dobrovičova 12. Bratislava Slovenská republika 11

6 12

7 Perspektívy vývoja ťažbovo-dopravného procesu a využitia biomasy v lesnom hospodárstve TECHNOLÓGIE V ŤAŽBOVO VÝROBNOM PROCESE ZAMYSLENIE JÁN ŠVANČARA, IVAN ŠPILDA ÚVOD Ťažbovo - výrobný proces tak, ako všetky ľudské aktivity, je poznamenaný zákonitosťami vývoja. Od prvopočiatkov, kedy prevládala v ťažbovej činnosti fyzická sila, až po dnešné moderné viacoperačné stroje, sa trendu ich zdokonaľovania prispôsobovali aj technológie v ťažbovo-výrobnom procese. Tento vývoj pokračuje a je veľmi ťažké v súčasných podmienkach prognózovať budúcnosť, ktorá bude závislá na celkovej stratégii hospodárenia v lesoch, požiadavkách ekonomických, ekologických, ako aj na potrebe využívania jednotlivých funkcií lesa človekom. Nasadenie technológií a používanie mechanizačných prostriedkov v nedávnej minulosti bolo limitované ich vlastníctvom. Akákoľvek optimalizácia ich používania bola vopred odsúdená na neúspech, pretože v prvom rade sa do úvahy zobrali disponibilné mechanizmy, až potom podmienky v ťažbovo-výrobnom procese. Zavedením dodávateľského spôsobu vykonávania ťažbovej činnosti sa otvorili aj pre lesného hospodára nové možnosti v stratégii používania optimálnych technológií. Celý proces je odvodený od projektu ťažby dreva na základe plnenia bilancovaného podielu ťažby dreva. Už v tejto fáze dochádza k zabezpečeniu primárnych požiadaviek na uplatnenie optimalizácie celého výrobného procesu naplánovaním jednotlivých druhov ťažby, ich koncentrácie, cez sortimentáciu na stojato a stanovenie podmienok pre vyhlásenie výberového konania pre dodávateľov prác. V tomto momente si lesný hospodár určí aj technologické požiadavky naformulovaním podmienok pre dodávateľa prác, ktoré by mali zohľadniť ekonomické a ekologické požiadavky na ťažbovo výrobný proces v konkrétnom poraste (JPRL). OPTIMALIZÁCIA POUŽÍVANÝCH METÓD Podiel používania jednotlivých metód ťažby dreva (stromová, sortimentová a kmeňová) je v rámci Lesov SR, š.p. Banská Bystrica závislý na terénnych podmienkach, charakteristických znakoch porastu a možnostiach dodávateľov prác, resp. ich vybavenosti požadovanými mechanizmami. Prehľad o približovaní dreva v m 3 podľa prostriedkov je v tab. č. 1. Približovanie v roku 2005 tab. č. 1 P-OM P-VM VM-OM SA Podiel % Ručne ,15 Kone ,38 UKT ,48 LKT ,71 Lanovky ,25 Pásové traktory ,08 Helikoptéra ,10 Vyvozné súpravy ,85 Spolu:

8 Uvedený prehľad potvrdzuje dlhodobo používaný, tradičný spôsob približovania za lanom navijaka traktora, ktorý reprezentuje viac ako 90 percentný podiel na celkovom približovaní. Optimalizácia ťažbovo-výrobného procesu je závislá okrem iného aj na objeme výkonov vykonávaných dodávateľským spôsobom. Za rok 2005 bol podiel ťažbovej činnosti vykonaný dodávateľmi nasledovný : Ťažba dreva cudzími... 97,35 % Približovanie dreva cudzími... 96,66 % Mechanizačné prostriedky OZLT Činnosť Druh prostriedku Počet Ťažba a približovanie LKT 81 + LKT 82 C klasické približovanie 15 Larix 3 T+LKT 81 T 6 Larix LKT 81T 2 Larix Combi + LKT 81T 1 Larix Combi H + UKT 1 Larix Hydro + LKT 81 T 1 STYER KSK 16 + LKT 81 T 3 "MOUNTY " (horský harvester) 1 Harvester JD D+ vývozka JD 1110 D 1 Procesor KP - 40 (podvozok T-815) 2 LKT 82 C + stínacia hlavica 1 Odvoz dreva NA T 815, IVECO 103 Údržba cestnej siete NA vyklápač ( 15 sypačov ) 31 buldozér 14 nakladače a rýpadlá 16 Autogréder 5 Dodávateľským spôsobom vykonávané práce v ťažbovej činnosti pri správnej cenovej politike vytvárajú predpoklady zvyšovania efektívnosti a optimalizácie výberu vhodných technológií. ČO NÁS TRÁPI? Z pohľadu zefektívnenia celého procesu ťažby a dopravy dreva existujú niektoré prekážky, ktoré čiastočne, alebo úplne blokujú činnosť lesného hospodára. V rámci Lesov SR, š.p. Banská Bystrica sú to najmä neusporiadané vlastnícke vzťahy, vysoký podiel náhodných ťažieb a nestabilné dodávateľské prostredie vrátane cien za dodávané práce. Povinnosť obhospodarovať tzv. lesy neštátne neodovzdané, deklarovaná v príslušnej legislatíve, je na jednej strane prísne určená obhospodarovateľovi, ale na druhej strane už nemá takú istú právnu silu pre vlastníka, práve z dôvodu priority vlastníckych práv. Prejavuje sa to každoročne už pri príprave plánu ťažby dreva podľa vlastníctva LPF a druhov ťažby. Stručný prehľad v m 3 je v tab. č

9 Bilancie a plán ťažby na rok 2005 tab. č. 2 Vlastníctvo Lesy Lesy neštátne Ťažba štátne neodovzdané prenajaté Spolu ihl list SA ihl list SA Ťažba spolu Ťažba spolu Plán Bilancia Bilancie a plán ťažby na rok 2006 ihl list SA ihl list SA Plán Bilancia Aj napriek naplánovaným nižším úlohám, v neštátnych neodovzdaných lesoch naďalej dochádza k obmedzovaniu ich obhospodarovania vlastníkom, a to zvlášť v obnovných úmyselných ťažbách alebo pri spracovaní náhodných ťažieb (viď graf). Prehľad ťažbového fondu podľa druhu ťažby a užívania na rok 2006 (m 3 ) Bilancia Plán štátne neštátne štátne neštátne štátne neštátne Ťažba OÚ + kalamita Ťažba výchovná Ťažba spolu 15

10 Objem náhodných ťažieb, extrémy ich vzniku v čase a objeme, najmä v ihličnatých oblastiach, prakticky znemožňujú plánovať optimálne technológie a zabezpečovať vhodných dodávateľov prác. Celú problematiku musí lesný hospodár riešiť v časovej tiesni so zameraním na zvládnutie potencionálneho ohrozenia zo strany ochrany lesa, ale aj maximálneho zhodnotenia kalamitnej hmoty. Prehľad o spracovanej kalamite v m 3 za roky 2004, 2005 a 1. polrok 2006 je v tabuľke č. 3. Spracovanie kalamity tab. č. 3 OZ Spracované do : Šaštín Smolenice Palárikovo Levice Topolčianky Prievidza Trenčín P.Bystrica Žilina Čadca Námestovo L.Hrádok Beňuš Č.Balog S.Lupča Žarnovica Krupina Kriváň R.Sobota Revúca Rožňava Košice Prešov Bardejov Vranov Sobrance Spolu: Podiel náhodnej ťažby na celkovej ťažbe sa neustále zvyšuje. Kým v roku 2002 činil len necelých 30 %, tak v extrémnom roku 2005 to bolo viac ako 58 %, pričom ihličnaté odštepné závody postihnuté veternou kalamitou žiadnu inú ťažbu nevykonávali. Zo všeobecne známych skutočností, ale aj z priameho kontaktu s dodávateľmi prác je zrejmé, že cenová politika ešte nenadobudla charakter vyspelých, trhovo orientovaných krajín. Zabezpečovanie dodávateľských prác prenajatými, väčšinou značne opotrebovanými mechanizmami bez ekonomickej perspektívy nákupu nových, moderných strojov, je nevýhodné tak pre dodávateľa, ako aj objednávateľa služieb. Rast nových podnikateľských subjektov je veľmi pomalý a preto aj disponibilná kapacita a ponuka technicky a technologicky primeraných mechanizmov zaostáva za potrebami a požiadavkami moderného lesného hospodárstva. 16

11 HARVESTEROVÉ TECHNOLÓGIE NA SLOVENSKU Tak, ako aj v iných vyspelých krajinách, aj na Slovensku bol hlavný dôvod pre využívanie tejto technológie zvyšovanie produktivity práce, vynechanie čiastkových činností pri spracovaní dreva, zmenšenie poškodenia lesných ciest a samotného dreva, rýchly prehľad a evidencia o vyrobenom dreve, rýchly prenos dát, jemnejší spôsob ťažby. Nevýhoda zahŕňa vysoké vstupné náklady na nákup technológie, drahý servis, nedostatok kvalifikovanej obsluhy. Pilotný projekt nasadenia harvesterovej technológie v podmienkach Lesov SR, š.p. prebehol v roku Predmetom záujmu a odskúšania tejto modernej techniky bolo jej nasadenie vo výchovných ťažbách ihličnatých, prípadne prevažne ihličnatých porastoch so sklonom max. do 40 %. Bolo spracovaných vyše m³. V roku 2004 pilotný projekt pokračoval a bolo spracovaných viac ako m³ dreva. HRT 8% LAN s HRT 2% LAN 7% Klasické technológie 83% Prehľad spracovania hmoty HRT Rok Ťažba celkom Ťažba HRT Podiel v % Počet HRT v mil. m³ v m³ dodávateľský , , , , , , ,33 20 V roku 2004 sa Lesy SR, š.p. rozhodli zakúpiť jeden harvesterový uzol. Ako optimálne riešenie bol vybratý harvester strednej kategórie spolu s forvarderom od rovnakého výrobcu. Zakúpený harvester, typ JOHN DEERE 1270 D, bol dodaný pre Odštepný závod lesnej techniky Banská Bystrica Forwarder (vývozná kolesová súprava), typ JOHN DEERE 1110 D, bol zakúpený a dodaný pre Odštepný závod lesnej techniky

12 Vzhľadom na rozdielny termín dodania harvestera a forwardera, mohli byť oba stroje nasadené ako kompletný harvesterový uzol až v mesiaci október Za rok 2005 spracoval cez 4000 m³. Plán na rok 2006 je cez m³. LANOVKY S HARVESTEROVOU HLAVICOU Pilotný projekt nasadenia horských lanoviek bol uskutočnený v roku Na odskúšanie toho systému približovania dreva boli vybraté kalamitné porasty na OZ Rožňava v objeme približne m³ vo svahoch bežne nad 40 %. Aj na základe tejto pozitívnej skúsenosti Lesy SR, š.p. zakúpili jednu modernú lanovku typu Mounty Táto lanovka je inštalovaná na podvozku vozidla MAN 6x6. Nosnosť lanovky je 4 tony, dosah 800 m, hydraulický manipulátor Penz je vybavený harvesterovou hlavicou WOODY 60. Súčasťou lanovky sú aj dva vozíky pre prevádzku po svahu (Woodliner) a proti svahu (Liftliner). Procesorová lanovka MOUNTY bola okamžite po dodaní nasadená do spracovania kalamity na OZ Beňuš, pričom skúsenosti z jej doterajšieho nasadenia sú jednoznačne pozitívne : - nasadenie procesorovej lanovky je optimálne predovšetkým v ihličnatých ťažbách - trasy lanovky boli priamo napojené na odvoznú sieť OZ - vyrobené hotové sortimenty dreva sa priamo pri lanovke nakladali na odvoznú súpravu (so zadnou montážou HR) - odpadá odvetvovanie stromov v poraste a odťahovanie dreva od lanovky na odvozné miesto - odvetvovanie a výroba hotových sortimentov dreva harvesterovou hlavicou Woody na odvoznej ceste zvyšujú bezpečnosť pri práci a zvyšujú výkonnosť a efektivitu lanovkovej technológie Pre rok 2006 bol postavený plán výkonov tejto lanovky na m 3. Rovnako, ako pri harvesteroch, aj pri tejto technológii je dôležitá kvalitná a skúsená obsluha. Vyškolení operátori sú v procese zdokonaľovania. NOVÝ PROGRAM LESNÁ BIOMASA Zvláštnym, a pre pomery Slovenska novým prvkom, ktorý vstupuje do ťažbovovýrobného procesu priamo v lesnej prevádzke, je príprava a zužitkovanie biomasy. Lesy SR, š.p., ako jeden z mála subjektov, prakticky ihneď po svojom založení v roku 2000 začal s produkciou tohto významného, obnoviteľného zdroja energie. Komplexné spracovanie biomateriálu produkovaného lesom, sa muselo odraziť aj v zmene technológie a v celkovom prístupe lesného hospodára k jeho príprave. Objem výroby biomasy sa od prvých nesmelých pokusov dostal nad hranicu 150 tis. m 3 už v roku 2005, pričom plán na rok 2006 je vyrobiť m 3 biomasy. Výroba biomasy okrem dokonalejšieho zhodnotenia produkčných schopností lesa má vplyv aj na zmenu zaužívaných technologických postupov v ťažbovej činnosti. V prvom rade núti lesného hospodára využívať čo najviac metódu výroby sortimentov s primeraným podielom neodvetvených vrchovcových častí stromu, prípadne v porastoch s nízkou objemovosťou vo výchovných ťažbách do 50 rokov ponechať neodvetvené celé stromy. Efektivita procesu prípravy biomasy z pohľadu navrhovaných technologických postupov je pri stanovených cenách štiepky a odvoznej vzdialenosti veľmi ľahko vypočítateľná, podobne zvyšujúca sa potreba nasadenia viacoperačných strojov je v súlade so zásadami moderného hospodárenia v lesoch. 18

13 AKO ĎALEJ Snahou Lesov SR, š.p. je optimalizovať plánovanie a nasadenie vhodných technológií do takej miery a v takom časovom intervale, aby prekážky efektívnosti využitia moderných mechanizmov boli minimalizované, aby z pohľadu lesného hospodára boli vylúčené možné hrubé chyby pri ťažbovo-výrobnom procese a to aj v extrémnych situáciách neočakávaných náhodných ťažieb. K dosiahnutiu tohto cieľa by mala prispieť aj vzájomná spolupráca s TU Zvolen pri vypracovaní tzv. technologickej mapy ako vedecky odvodeného návodu pre lesného hospodára, určujúca technológiu a technologický postup, ktorý je v konkrétnom poraste najvýhodnejší. Samotné odborné spracovanie tejto úlohy chápeme ako prvý krok pri zdokonaľovaní používania optimálnych technologických postupov. Druhou podmienkou je vlastniť, alebo mať k dispozícii dostatočný počet požadovaných mechanizmov, prípadne dodávateľov prác, ktorí takéto mechanizmy vlastnia. Splnenie tejto podmienky úzko súvisí s cenovou politikou, ale aj so zámermi zriaďovateľa v oblasti všeobecného smerovania politiky obhospodarovania lesov SR. Predpokladom úspechu je zvládnutie a stabilizovanie vlastníckych vzťahov a v neposlednom rade permanentné zvyšovanie odbornej úrovne lesných hospodárov v intenciách svetového trendu modernizácie ťažbovo-výrobného procesu. Adresa autorov: Ing. Ján Švančara vedúci Odboru usmerňovania lesníckych činností Lesy SR, š.p. Námestie SNP 8, Banská Bystrica Tel : 048/ Fax : 048/ Mobil : 00421/ svancara@lesy.sk Ing. Ivan Špilda Odbor usmerňovania lesníckych činností Lesy SR, š.p. Námestie SNP 8, Banská Bystrica Tel : 048/ Fax : 048/ Mobil : 00421/ spilda@lesy.sk 19

14 20

15 Perspektívy vývoja ťažbovo-dopravného procesu a využitia biomasy v lesnom hospodárstve ŤAŽBOVO-DOPRAVNÝ PROCES A PERSPEKTÍVY JEHO VÝVOJA VO VOJENSKÝCH LESOCH A MAJETKOCH SLOVENSKEJ REPUBLIKY ŠTÁTNY PODNIK PLIEŠOVCE. TEODOR DERCO 1. ÚVOD Vojenské lesy a majetky SR, š. p. Pliešovce (VLM) vznikli po rozdelení Československa v r Podnik vznikol pre potreby efektívneho a ekologického obhospodarovania lesnej a poľnohospodárskej pôdy vo vojenských výcvikových priestoroch armády SR. Podnik hospodári na výmere ha lesnej pôdy s ročnou ťažbou cca m 3. Tvoria ho štyri odštepné závody: Malacky, Pliešovce, Kežmarok a Kamenica nad Cirochou. Výrobné podmienky u jednotlivých odštepných závodov Vojenských lesov a majetkov š.p. Pliešovce sú veľmi rôznorodé čo vyplýva z rôznych prírodných podmienok, drevinového zloženia, preto aj technológie výchovy lesa a ťažieb dreva sú rôzne. Iný postup pri obnove lesa sa vykonáva v oblasti Záhorskej nížiny pri obnove borovice, kde sa používa desaťročia overený holorubný hospodársky spôsob, iný zase v oblasti Javoria, Levočských vrchov a Vihorlatu, kde je namieste jemnejší spôsob hospodárenia za podpory prirodzeného zmladenia. Územie VLM je preto pre lesnícky cítiaceho človeka veľmi atraktívne a z hľadiska lesnícky činností zaujímavé, kde sa dá odborne veľmi dobre realizovať. VLM investujú nemalé prostriedky na obnovu strojového parku a progresívnych ťažbových technológií. Zavedením evidencie vyťaženého dreva cez Timbatec-Pocet, čo je vlastne malý terénny počítač sa vojenské lesy zaradili medzi špičku v lesníckej činnosti na Slovensku. Samozrejme že všetky uvedené skutočnosti kladú zvýšené nároky na odbornosť a kreativitu lesníckeho personálu. Vysoké odborné nároky a rýchly trend zavádzania nových technológií a informačných systémov umožňuje VLM úspešne uspieť v konkurencii z inými lesníckymi organizáciami na trhu v rámci Slovenskej republiky. 2. SÚČASNÝ STAV ŤAŽBOVO-DOPRAVNÉHO PROCESU U VLM Ťažbovo-dopravný proces je v priamej úmere závislý od konfigurácie terénu, výrobných úloh, drevinového zloženia a sortimentovej skladby v danej oblasti. Preto aj technológie ťažby u jednotlivých odštepných závodov (OZ) vojenských lesov a majetkov sú rozdielne. Jednotlivé odštepné závody hospodária vo vojenských obvodoch, ktoré majú veľmi špecifické podmienky, od Záhorskej nížiny cez pohorie Javorie, Levočské vrchy až po Vihorlat na východe. Vojenské lesy musia pri svojej hospodárskej činnosti vziať do úvahy nielen zvýšenú činnosť cvičiacich vojsk, ale aj záujmy ochrany prírody, preto že v okolí výcvikových priestoroch sa nachádzajú chránené územia, čo kladie na lesnícky personál zvýšené nároky pri plnení si svojich pracovných povinností. Veľká časť územia VLM patrí medzi významné vodohospodárske oblasti s I. - III. stupňom ochrany a je významným zdrojom pitnej vody, čoho význam bude v budúcnosti naďalej vzrastať vzhľadom na strategický význam vody. Preto na týchto územiach VLM 21

16 hospodária v súlade s vodohospodárskymi a ekologickými predpismi. Rozsah úloh u VLM je uvedený v tabuľke 1 a 2. Tabuľka 1 Úlohy ťažbovej činnosti na rok 2006 (VLM spolu) odštepný závod R Ukazovateľ tech.jed. Malacky Pliešovce Kežmarok Kamenica Spolu 1 Ťažba celkom m z toho ihličnatá m listnatá m Prvotný odvoz m Druhotný odvoz m Manipulácia dreva celkom m z toho na pni m na OM m na man. sklade m Vagonóvanie m Samovýroba celkom m z toho ihličnatá m listnatá m Dodávky dreva celkom m z toho ihličnaté m listnaté m Predaj dreva na pni m z toho ihličnatý m listnatý m Ťažba harvesterom m Tabuľka 2 Úlohy pestovnej činnosti na rok 2006 (VLM spolu) R Ukazovateľ tech. jed. odštepný závod Malacky Pliešovce Kežmarok Kamenica Spolu 1 Uhadzovanie haluziny ha Celoplošná príprava pôdy ha Umelá obnova lesa ha Spolupôsobenie pri umelej obnove ha Ošetrovanie MLP ha Ochrana MLP ha Oplocovanie MLP km Prečistky ha Prebierky celkom ha Prebierky celkom m z toho do 50 rokov ha z toho do 50 rokov m Premeny ha Prevody ha Rekonštrukcie ha Výstavba školiek ha