Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej internetovej konferencie

Transcription

1 Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej internetovej konferencie Mladá veda VŠEMVS 2012 Bratislava,

2

3 School of Economics and Management in Public Administration in Bratislava Conference proceedings from international scientific internet conference Young Science 2012 Bratislava,

4

5 Usporiadateľ medzinárodnej vedeckej internetovej konferencie: Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave Vedecký výbor konferencie: prof. Ing. Viera Cibáková, CSc. predsedníčka vedeckého výboru, rekorka VŠEMVS doc. Ing. Marta Hamalová, CSc. podpredsedníčka vedeckého výboru, riaditeľka Ústavu pre verejnú správu doc. Ing. Stanislav Filip, PhD. prorektor pre zahraničné vzťahy a PR doc. Ing. Anna Kachaňáková, CSc. prorektorka pre vzdelávaciu činnosť pre denné štúdium doc. Ing. Judita Táncošová, CSc. prorektorka pre vzdelávaciu činnosť pre externé štúdium doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD. prorektor pre kvalitu a podnikateľské aktivity Dr. h.c. prof. mpx.h.c. prof. Ing. Vladimír Gozora, PhD. riaditeľ Ústavu pre ekonómiu a manažment doc. Ing. Michal Oláh, PhD. predseda akdemického senátu a vedúci Katedry verejnej správy doc. Ing. Monika Hudáková, PhD. vedúca Katedry malého a stredného podnikania doc. Ing. Anna Belajová, PhD. doc. Ing. Irina Bondareva, CSc. Recenzenti: doc. Ing. Anna Belajová, PhD. doc. Ing. Irina Bondareva, CSc. doc. Ing. Stanislav Filip, PhD doc. Ing. Marta Hamalová, CSc. Ing. Michal Fabuš, PhD. Ing. Silvia Švecová, PhD. Organizačný výbor: Ing. Milena Majorošová predsedníčka Ing. Marián Kováč podpredseda doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD. Ing. Michal Fabuš, PhD. PhDr. Miroslav Kohuťár Mgr. Ivana Kovácsová PhDr. Agneša Vighová, PhD. Za obsahovú a jazykovú stránku príspevkov zodpovedajú autori. Vydal: Inštitút aplikovaného manažmentu Jesenského 2, Trenčín Tlač: IAM press ISBN:

6 Organizator of International Scientific Internet Conference: School of Economics and Management in Public Administration in Bratislava Scientific Committee: prof. Ing. Viera Cibáková, CSc. Chairwomen of the scientific committee, Rector of School of Economics and Management in Public Administration doc. Ing. Marta Hamalová, CSc. Vice Chairwomen of the scientific committee, Director of Public Administration Instutute doc. Ing. Stanislav Filip, PhD. Vice Rector for International Relations and PR doc. Ing. Anna Kachaňáková, CSc. Vice Rector for Education for fulltime study doc. Ing. Judita Táncošová, CSc. Vice Rector for Education for external study doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD. Vice Rector for Quality and Entrepreneurial Activities Dr. h.c. prof. mpx.h.c. prof. Ing. Vladimír Gozora, PhD. Director of Economics and Management Institute doc. Ing. Michal Oláh, PhD. Chairman of Academic Senate, Head of Public Administration Department doc. Ing. Monika Hudáková, PhD. Head of Department of Small and Medium Sized Enterprises doc. Ing. Anna Belajová, PhD. doc. Ing. Irina Bondareva, CSc. Reviewers: doc. Ing. Anna Belajová, PhD. doc. Ing. Irina Bondareva, CSc. doc. Ing. Stanislav Filip, PhD doc. Ing. Marta Hamalová, CSc. Ing. Michal Fabuš, PhD. Ing. Silvia Švecová, PhD. Organisational Committee: Ing. Milena Majorošová president Ing. Marián Kováč vice-president doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD. Ing. Michal Fabuš, PhD. PhDr. Miroslav Kohuťár Mgr. Ivana Kovácsová PhDr. Agneša Vighová, PhD. Authors are responsible for content of articles. Publisher: Inštitút aplikovaného manažmentu Jesenského 2, Trenčín Press: IAM press ISBN:

7

8 Obsah / Content MODERNIZATION OF PUBLIC GOVERNANCE 12 Andrijauskaitė Laura PROGRAMOVÉ ROZPOČTOVANIE AKO NÁSTROJ NPM A JEHO VYUŽITIE V PODMIENKACH SLOVENSKA 22 Bajusová Dana ECOLOGY: ITS ROLE IN SUSTAINABLE HANDICRAFT SECTOR DEVELOPMENT 28 Buteniene Vilija CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA SLOVENSKO-ČESKO - ŠANCA PRE ROZVOJ REGIÓNOV A INVESTÍCIE 33 Kalužáková Hana ETICKÁ DIMENZIA VO VÝBEROVOM PROCESE NOVÝCH PRACOVNÍKOV V ORGANIZÁCIÁCH SO ZAHRANIČNOU ÚČASŤOU V KOMPARÁCIÍ VO VEREJNEJ SPRÁVE 38 Kohuťár Miroslav ROLA BEZPEČNOSTI PRI ZVYŠOVANÍ KVALITY ŽIVOTA 43 Kováč Marián K ANALÝZE INVESTÍCIÍ DO OCHRANY OSÔB A MAJETKU V MIESTNYCH SAMOSPRÁVACH 49 Madara Milan THE IMPACT OF CONTINGENT TAX ON THE REVENUE OF THE CURRENT BUDGETING MUNICIPALITIES SR 54 Majorošová Milena, Kovácsová Ivana DOKUMENTÁRNÍ AKREDITIV JAKO NÁSTROJ SNÍŽENÍ EXPORTNÍHO RIZIKA 61 Melichar Ondřej 7

9 ALTERNATIVNÍ ZDROJE FINANCOVÁNÍ VEŘEJNÉHO SEKTORU (PPP PROJEKTY A JEJICH ANALÝZA) 65 Melichar Ondřej POSILNENIE FINANČNEJ SILY REGIÓNOV ZVÝŠENÍM DAŇOVÝCH PRÍJMOV CEZ ŠIRŠIE PORTFÓLIO PRIAMYCH DANÍ 70 Neupauerová Zuzana ZKVALITNĚNÍ KRIZOVÉHO MANAGEMETNU VEŘEJNÉ SPRÁVY PODLE MODELU HEXAGON VEŘEJNÉ SPRÁVY 75 Peterková Andrea POZITÍVA A NEGATÍVA VYUŽÍVANIA MANAŽÉROV EXPATRIOTOV V SLOVENSKOM PODNIKATEĽSKOM PROSTREDÍ 83 Rusnák Ján NOVÉ TRENDY V LOKÁLNOM ROZVOJI 89 Špesová Mária VLIV EKONOMICKÉ KRIZE NA ODVĚTVÍ CESTOVNÍHO RUCHU 95 Šrámková Dana THE SUSTAINABLE DEVELOPMENT IDEA IN THE LOCAL GOVERNMENT ACTIVITY 100 Stasiak-Betlejewska Renata FORMALIZACE DRS/TRS PROSTŘEDNICTVÍM KONCEPTUALIZACE PROSTOROVÉ GIS VIZUALIZACE PRO VYUŽITÍ V MANAGEMENTU VEŘEJNÉ SPRÁVY V MIKROREGIONECH 105 Jeřábek Tomáš, Falk Kateřina, Trojan Jakub PERCEPCE UDRŽITELNÉHO ROZVOJE VENKOVSKÉHO ZÁZEMÍ MIKROREGIONU ZLÍNA POHLEDEM VEŘEJNÉ SPRÁVY A LOKÁLNÍCH KOMUNIT V OBDOBÍ PŘED DOPADY GLOBÁLNÍ EKONOMICKÉ RECESE 112 Trojan Jakub 8

10 INTEGRATED MANAGEMENT SYSTEM AUDITING PROBLEMS IN THE GRAIN ELEVATOR 118 Tulabaitė Inga ZABEZPEČENÍ KONTINUITY ZNALOSTÍ JAKO PODPORA BUSINESS CONTINUITY MANAGEMENTU 123 Urbancová Hana SELFMARKETING ON LABOUR MARKET: CV TIPS 130 Zablotska Iryna DAŇOVÉ PODVODY, PRÍČINY ICH VZNIKU A ICH DOPAD NA VEREJNÚ SPRÁVU 135 Zánický Pavol 9

11 PREDSLOV REKTORKY VYSOKEJ ŠKOLY EKONÓMIE A MANAŽMENTU VEREJNEJ SPRÁVY V BRATISLAVE Vážený čitateľ/ka, Súkromná Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave považuje vedecko výskumnú činnosť za integrálnu súčasť výchovno vzdelávacieho procesu. Priority výskumu sú položené do oblastí, v ktorých naša vysoká škola poskytuje vysokoškolské vzdelanie v prvom i druhom stupni. Vedecko výskumná činnosť je dôležitým predpokladom neustáleho rozvoja odbornej úrovne vzdelávania aj rozvoja spoločenskej praxe. VŠEMvs realizuje celý rad medzinárodných aj vlastných výskumných úloh, ktorých výstupy sú zapracúvané do učebných textov a záverečných prác študentov. Výmena poznatkov z výskumu partnerských zahraničných aj domácich vysokých škôl a inštitúcií patrí medzi hlavné oblasti bilaterálnej spolupráce VŠEMvs. Jednou z príležitostí poskytovať priestor mladým vedeckým a pedagogickým pracovníkom VŠEMvs a partnerských inštitúcií je virtuálna vedecká konferencia. Publikácia, ktorá sa Vám dostáva do rúk predstavuje výsledok takejto konferencie Mladá veda VŠEMvs Zborník vedeckých príspevkov sa zameriava na aktuálne oblasti aplikácie nového manažmentu vo verejnej správe, na otázky súvisiace s decentralizáciou verejnej správy, na riešenie problémov krízového manažmentu vo verejnej správe, ale aj na problematiku podnikateľských subjektov a ich pôsobenia na regionálny rozvoj. Zborník prináša príspevky aj na mnohé iné témy. Publikácia vytvára priestor pre rozvoj mladých vedeckých a pedagogických pracovníkov vo vzťahu k ich odbornému rastu, ale aj osobnostnému vývoju. Príspevky sú aj odrazom ich skúseností a schopností formovať názory na vybrané problémy súčasnej doby. Touto cestou sa chcem poďakovať organizátorom virtuálnej konferencie Mladá veda VŠEMvs 2012 a rovnako aj všetkým účastníkom konferencie, že svojimi článkami prispeli k tvorbe zborníka. Zároveň chcem vyjadriť nádej, že na druhom ročníku konferencie Mladá veda VŠEMvs 2012 sa zúčastní ešte viac mladých pedagógov a vedeckých pracovníkov, ktorí nepochybne vyššou kvalitou svojich článkov budú mať podiel na rozvoji vedy a výskumu. prof. Ing. Viera Cibáková, CSc. Rektorka Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy 10

12 PROLOGUE OF THE RECTOR OF SCHOOL OF ECONOMICS AND MANAGEMENT IN PUBLIC ADMINISTRATION IN BRATISLAVA Dear Readers, Private School of Economics and Management in Public Administration in Bratislava considers scientific and research work as an integral part of educational process. The priorities of the research are given into those areas where our school provides higher education in first and second level. The scientific and research work is an important presumption for continual development of educational level as well as development of social practice. School of Economics and Management in Public Administration implements a number of international and national scientific tasks, outputs of which are incorporated into educational materials and used by students in their theses. An exchange of knowledge from scientific researches of partnership foreign and home higher educational institutions is one of the main areas of bilateral and multilateral cooperation of School of Economics and Management in Public Administration. One of the opportunities to provide space for young scientists and educators of School of Economics and Management in Public Administration and partner cooperating institutions, is virtual scientific conference. Publication which you are reading now is a result of such kind of conference called Young Science The textbook of scientific abstracts is focused on actual areas of new public management application, on questions regarding to the decentralisation of public administration, on solving crisis management problematics in public administration, as well as on problematic of entrepreneurial subjects and their role onto regional development. The textbook brings articles also on many other themes. This publication creates a space for development of young scientists and educators in relation to their scientific as well as individual growth. These articles are reflections of their experiences and skills to shape opinions on selected problems of nowadays. In this way I would like to thank to the organisation committee of this virtual conference Young Science 2012 and as well to thank to all participants of the conference, that they have contributed with their articles to the creation of this textbook. Also I would like to express my hope, that in second annual conference more young scientists and educators will participate and contribute on development of science and research thank to the high quality of their works. prof. Ing. Viera Cibáková, CSc. Rector of School of Economics and Management in Public Administration 11

13 MODERNIZATION OF PUBLIC GOVERNANCE Andrijauskaitė Laura 1 ABSTRACT In recent decades governance reforms have been carried out in the public sector aimed at ensuring the public sector efficiency perceived as the modernization of public governance based on theoretical premises of the new public governance and the new public management. Organizational assurance of the governance modernization process is quite problematic, as not only political will, administrative capacities and support, but also scientific reasoning of the process are necessary for the performance of modernization activities. Thus, governance modernization is much more than the transfer of governance methods from the private sector to the public sector; it is also an issue of a particular political direction or a specific theoretical method of modernizing the public governance most suitable for a specific situation. JEL CLASSIFICÁTION: H84 D74 INTRODUCTION In a number of countries, the twentieth century was a period of development and realization of public governance reforms, since the country s economic situation, image, opportunities of using the assistance of the world s political and financial institutions depended on the capacity of public institutions to plan, to prepare and to take decisions in an efficient way, as well as to coordinate their implementation by concentrating the resources. 2 Frequently, the traditional public administration model may no longer justify the challenges for public governance created by globalization; state governance is not able to respond to changes in the environment in a flexible and expeditious way; organized under the hierarchic principles governance structures become expensive and inefficient, therefore political and economic reforms of the public sector are introduced basically geared towards the search of public sector efficiency, saving of funds, equality, and justice. The improvement of public administration through modernization is especially important and relevant for the Eastern and Central European countries that undergo very complicated and controversial processes of political, social, economic and other type reforms manifesting fundamental changes not only in different systems of the public sector, but also in society and state structures in general. As the ultimate goal of reforms, the search for a state as a state of results and achie 1 2 Laura Andrijauskaitė, PhD student, Mykolas Romeris university, Valakupių 5, LT Vilnius, Lithuania; tel.: , laura_andrijauskaite@yahoo.com RAIPA, A Viešoji politika ir viešasis administravimas: raida, struktūra sąveika, Viešoji politika ir administravimas, p. 12

14 vements could be identified. Thus, the direction of public administration development under the impact of globalization is: 1) the efforts of public institutions in search of efficiency; 2) the relation of public institutions with democratic values and traditions; 3) the trend of innovations and modernization in the public sector. The latter one is also an object of investigation of this article. Shortcomings of traditional public administration are solved through the use of different public governance methods and public governance reforms the implementation whereof is a sophisticated, long and not always successful process. Therefore, it is very important to assess, to analyze, and to define the conception of public governance modernization, as well as to review the modernization of public governance in terms of the new public management and the new public governance. CONCEPTION AND CONTENT OF MODERNIZING THE PUBLIC GOVERNANCE In different countries, different scope and nature initiatives of public governance reforms have been implemented, as well as different methods and instruments have been employed. These reforms are frequently defined with the terms modernization of public governance (or administration), improvement of public governance (or administration), innovation of public governance or innovative public management. In research literature, these terms are used as synonyms aimed at describing public governance reforms in corpore. After analyzing the meaning of these terms however, an assumption may be made that they do not denote the identical processes. A dictionary of international words defines the term to modernize [French moderniser < moderne modern, new] as a change according to present-day requirements, or replacement of the old one with the new, more efficient one; and, probably, the term to change closely relates to the term to modernize, what means the replacement of the old one with a new, better one. An improvement process covers somewhat other processes, i.e. the advancement of particular achievements, behavior into a higher level without denying what has been suitable, and without relinquishing what has not been quite good, a process of improvement, as if a peculiar evolution, whereas modernization (or change) would be closer to a revolution. Bearing in mind the content of these terms, it is rather difficult to decide guided by particular theoretical concepts whether public governance is improved or modernized. In the author s opinion, this is an object requiring a deeper analysis and reasoning. In this article the author will use the notion of modernization, because the application of governance methods of the private business in the public sector was an innovative and revolutionary solution, irrespective of the fact it has been approached in an evolutionary way. 13

15 A discussion about modernization in the public sector, first of all, about the practice of modernization in public governance, is more focused on the issues of kinds and methods of implementing tasks in particular public institutions, and, especially, on the implementation of modern management methods. Organizational assurance of the governance modernization process is rather problematic, as not only political will, administrative capacities and support, but also scientific reasoning of the process are necessary for the performance of modernization activities. Thus, governance modernization is much more than a mere transfer of governance methods from the private sector to the public sector, but also a choice of a political position in a particular political direction. 3 Governance modernization raises great challenges, i.e. to conceptualize, to simulate, to integrate, and simultaneously to optimize what is new. Apart from limited possibilities for the assessment of greater efficiency, it is important to draw attention to the fact that the possibilities of enhancing and optimizing the state activities through cooperation and mutual relations among different state governance levels both, vertical and horizontal ones, are given too little emphasis. Thus, an essential condition for modernizing the governance system is the enhancement of governance efficiency in different links of the public sector. The search for governance efficiency enhancement in the public sector as well as proper use and development thereof should be perceived as a relevant direction of improving the governance systems. A point of reference of the need for governance modernization should be an analysis of problems, research that should point out that the current/existing system is inadequate, and is not the wishes, motivation, etc of reform initiators. With the establishment of the opposite situation, without scientific analysis, experience is adopted from foreign countries in blindly, without adapting it for a respective state/sector or field, i.e. a peculiar conceptuality vacuum is formed which establishes the premises for non-systemic actions, non-complex methods, etc. 4 The main discussions are held about the fact whether it is expedient that the new public administration forms were implemented in the whole world in the same way. It is probable that in the 21st century, due to globalization the new governance models, based on management governance methods, will be more frequently and strongly reflected in the practical po 3 4 SCHEDLER, K Denkanstösse zur Wirkungsorientierten Verwaltungsführung. 10 Jahre New public Managament in der Schweiz, 3 p. SCHEDLER, K Denkanstösse zur Wirkungsorientierten Verwaltungsführung. 10 Jahre New public Managament in der Schweiz, 4 p. 14

16 licy of a number of countries. 5 Thus, globalization processes fundamentally change the conception of modern governance; therefore it is expedient to properly assess possible directions in the modernization of public governance, their theoretical premises and impact on individual fields of the state life. PUBLIC GOVERNANCE MODERNIZATION: NEW PUBLIC MANAGEMENT AND NEW PUBLIC GOVERNANCE It is universally agreed that reforms in the public sector governance are to be linked with post-bureaucratic governance systems, i.e. the new public governance forms having some features of the global governance style and associating the formation of modern public governance with the values of traditional public governance. The change of public administration paradigms determined by the needs of governance modernization the may be divided into the following stages: 1. classical or traditional public governance; 2. public management; 3the new public management, 4the new public governance. 6 Significant transformations taken place in public administration during recent decades are mostly based on the principles of the new public management. The new public management had to be one of the alternatives for the solution of traditional public administration problems, i.e. it had to enhance the efficiency of the public sector, to improve the quality of services, to cut down expenses, to advance professional competences, etc. The NPM, as a normative and prescriptive model, has been first suggested by D.Osborne and co-authors. 7 Developers and supporters of the public choice theory, e.g. W.A. Niskanen, P. Buchanan, etc. had a great effect on the formation and development of the prescriptive model of the new public management. The following may be assigned to the typical goals of the NPM: focus on the impact/ result, including the revision of goals and the control of impact; focus on the client, including the philosophy of services provision and legitimatization of the criterion of client satisfaction with the services provision; focus on expenditure of governance activities through the correlation of achievements with resources (budget liability); focus on the product: production of public goods through the prism of the business DOMARKAS, V Naujieji viešojo administravimo raidos akcentai, Viešoji politika ir administravimas, 24 p. DOMARKAS, V Viešojo administravimo paradigmos kaitos atspindžiai dešimtmečio pabaigos publikacijose, 10. TUMĖNAS, A Valstybinių organizacijų reformų ir pokyčių teorinė analizė, Daktaro disertacija. 15

17 philosophy. Typical means with the help whereof these NPM goals may be achieved are as follows: change of rules and standards by agreements and arrangements (regulation is changed into contracting); development of strategic and operational (executive) competences, i.e. task separation from its implementation; delegation of responsibility seeking to expand the space of activities and to develop the creative potential; organization of administrative governance based on business models with decentralized autonomic governance units; striving towards efficiency and global budgeting; development of motivation systems geared towards enhancing employee efficiency and rewarding; governance using the competition elements. 8 Let the managers manage! this slogan has sounded in the rhetoric of number of protectors and reform executors of the new public management in New Zealand, Great Britain, Australia and the USA 9. The new public management, as the main principle of governance modernization, has been introduced in a number of states by failing to assess in a complex way the specificity of a particular field of governance, although, for example, the modernization of governance in social security could also be carried out by using the new public governance this is a governance model focused on sociability, and this way it differs from the individualistic approach of the new public management. Thus, a process of implementing the NPM-based public governance reforms encounters a great number of different type risks, ranging from the social-cultural and political contexts to the choice of necessary reforms, choosing of their implementation instruments, formation of the necessary personnel skills, measurement of results, adjustment of reform implementation methods, etc. Seeking to reduce risks of the governance modernization process within the NPM context, a table of the process of learning how to carry governance modernization consisting of the key words and accompanying actions suggested by 8 9 SCHEDLER, K Denkanstösse zur Wirkungsorientierten Verwaltungsführung. 10 Jahre New public Managament in der Schweiz., 4 p. SCHEDLER, K. 2000, Gewährleistungsstaat - eine Konzeption für den Staat im New Public Management. 16

18 prof. K.Schedler may be invoked. The suggested scheme is sufficiently universal and adaptable to both, the learning how to carry out reforms in a specific country, and how to implement a specific field or reform. Table 1: Learning examples of the NPM policy The object of learning the reform policy Political goals Structure and content Governance techniques Ideology Ideas, value attitudes and concepts Negative experiences Examples of reforms that have to be argued out and possibly adopted - focus on the effect of government activity/focus on the effect of administrative trade;- governance orientation towards costs and achievements;- governance orientation towards the quality of services; - pilot governance projects focused on action;- quality policies and global budgeting;- cost-result assessment; - definition of product;- definition of indicators;- control (of achievements and finance); -management instead of governance;- market instead of hierarchal structure; - agreements ensure better results than regulation;- allowing the managers to govern - difficulties due to taxation through indicators;- difficulties due to the introduction of market mechanisms into particular fields of politics, e.g. education or health care. Source: drawn up after K.Schedler, 2000 Nevertheless, the initiatives of modernizing the public sector are not limited only to the introduction of the new public management principles, especially bearing in mind the criticism of the new public management and the revealed shortcomings that have been analyzed by M.Burzelay, J.E.Lane. Being aware of the shortcomings of the new public management, incompleteness of the theory, and with the development of the new public governance as a theory supplementing or even replacing the new public management, it is expedient to emphasize that transition to the post period 10 of the new public management has been going on recently, i.e. modernization of the public sector also covers the introduction of the new public governance methods. The new public governance contradistinguishes (or probably supplements it) openness, transparency, absence of corruption, active activities of non-governmental organizations from cost-efficiency and consumerism of the new public management. J.Alford and O. Hughes perceive the new public governance not as a new normative paradigm, but as the best method of governance solutions. Thus, before starting to implement reforms of the modernization of public governance, it is necessary to assess the appropriateness and soundness of the theoretical model on 10 DOMARKAS, V Viešojo administravimo paradigmos kaitos atspindžiai dešimtmečio pabaigos publikacijose,

19 which basis the reforms are carried out, e.g. social policy and social security were developing in national states practically throughout the whole 20th century. Under impact of globalization, the modernization of public governance must be carried out by not necessarily introducing the very same reforms, as for example, in the United Kingdom or New Zealand, because cultural differences, public administration different tradition may have a crucial effect on the ultimate results of reforms under implementation. It is obvious that characteristics of the new public management are not distinguished for the idea of a neo-liberal state - a night guard, or ideas of a welfare state 11, but is somewhere between them. Therefore, the task of the nearest period shall be the search for an ideological footing and the preparation of public governance for new challenges, i.e. globalization with all consequences thereof, IT development, active and expressed society participation, transformations of organizational structures and other manifestations of leadership 12, as well as the search for the ways of formation, etc. CONCLUSIONS 1. The practice of public governance modernization is more focused on the issues of kinds and methods of implementing tasks in particular government institutions and on the implementation of modern management methods. Organizational assurance of the governance modernization process is rather problematic, as not only political will, administrative capacities and support, but also scientific reasoning of the process are necessary for the performance of modernization activities. 2. Public governance reforms are generalized using the term of modernization and cover the adoption and adaptation of such concepts of modern public administration, as the new public administration, the new public governance or their variations: collaborative governance, good governance and similar methods, as the good practice examples, in public governance of a specific state, frequently failing to assess the social-cultural, political and economic context of a country. In order to eliminate the actual shortcomings of public governance, one should speak about its innovation, i.e. the search for new ideas and methods for the solution of problems in public governance and the application thereof. 11 SCHEDLER, K Gewährleistungsstaat - eine Konzeption für den Staat im New Public Management. 12 DOMARKAS, V Viešojo administravimo paradigmos kaitos atspindžiai dešimtmečio pabaigos publikacijose, 14 p. 18

20 REFERENCES [1] AUGUSTINAITIS, A Valdymo komunikacija: žinių visuomenės įtaka viešajam administravimui, Informacijos mokslai, (27), p [2] BALTUŠKIENĖ, J Viešojo valdymo sistemos decentralizacija: turinys, pranašumai ir trukumai, Viešoji politika ir administravimas, Nr. 27, ISSN [3] BERGER, H Zusammenwirken von Verwaltung und Politik im New Public Management, Ferrari Org [4] DOMARKAS, V Viešasis administravimas akademinių programų raidos aspektu, Viešoji politika ir administravimas, Nr. 1, p. ISSN [5] DOMARKAS, V Viešojo administravimo raidos aktualijos, Viešoji politika ir administravimas, Nr. 13, 7-14 p. ISSN [6] DOMARKAS, V Naujieji viešojo administravimo raidos akcentai, Viešoji politika ir administravimas, Nr p. ISSN [7] DOMARKAS, V Viešojo administravimo paradigmos kaitos atspindžiai dešimtmečio pabaigos publikacijose, Viešoji politika ir administravimas, Nr. 1, 9-16 p. ISSN [8] DOMARKAS, V. - MASIONYTĖ, R Viešojo administravimo modernizavimo galimybės globalizacijos sąlygomis, Nr. 11, p. ISSN [9] DOMARKAS, V. - JUKNEVIČIENĖ, V Inovacijų vaidmuo viešojo administravimo organizacijų veikloje absorbcinio gebėjimo aspektu, Viešoji politika ir administravimas, Nr. 31, p. ISSN [10] DOMARKAS, V. - JUKNEVIČIENĖ, J Viešojo administravimo paradigmos kaitos iššūkiai šio sektoriaus žmogiškųjų išteklių raidai, Nr. 19, p. ISSN [11] GALVANAUSKAITĖ, E. - JURALAVIČIENĖ, J Teoriniai ir praktiniai viešojo administravimo politizacijos aspektai, viešoji politika ir administravimas, Nr. 19, p. ISSN [12] GARUCKAS, R. - KAZILIŪNAS, A E. valdžios ir viešojo sektoriaus sveikos Lietuvoje analizė, Viešoji politika ir administravimas, Nr. 23, p. ISSN [13] GUDELIS, D. - GUOGIS, A Pilietinė visuomenė ir socialinė politika: Naujosios viešosios vadybos galimybės, Filosofija, Sociologija, Nr. 4. ISSN [14] GUDELIS, D. - GUOGIS, A Naujosios viešosios vadybos taikymo teoriniai ir praktiniai aspektai,viešoji politika ir administravimas, Nr. 4, p. ISSN [15] GUOGIS, A Globalizacijos poveikis socialinei apsaugai ir socialinei atskirčiai, Politologija, (36), p. ISSN

21 [16] HELD, D. - MCGREW, A. - GOLDBLATT, D. ir PERRATON, J Globaliniai pokyčiai: politika, ekonomika ir kultūra, Vilnius: Margi raštai, [17] KETTL, D. F The Global Public Management Revoliution. A raport on the Transformation of Governance, Washington: Brookings Institution Press, [18] PARSONS, W Viešoji politika, Vilnius: Eugrimas, [19] PETERS, B Biurokratijos politika, Vilnius: Pradai, [20] PIVORAS, S. - VISOCKYTĖ, E Viešojo valdymo koncepcijos ir jų taikymas tiriant valstybės tarnybos reformas, Viešoji politika ir administravimas, Nr. 1, p. ISSN [21] PUPŠIENĖ, P Viešojo sektoriaus reformos poveikis žmogiškųjų išteklių vadybai, Managment theory and studys for rural buisiness and infrastructure development Nr. 20(1). Reserch papers. [22] PUŠKORIUS, S. - RAIPA, A Teoriniai viešojo sektoriaus veiklos modernizavimo aspektai, Viešoji politika ir administravimas, Nr. 2, 9-17 p. ISSN [23] RADIN, B. A The Instrument of Intergivernmental Management. In peters, G.B. in Pierre J. (Eds.) Handbook of Public Administration. London: SAGE Publications, [24] RAIPA, A Viešoji politika ir viešasis administravimas: raida, struktūra sąveika, Viešoji politika ir administravimas, Nr. 1, p. ISSN [25] RAIPA, A Socialiniai pokyciai ir modernus viešasis administravimas, Filosofija, sociologija, Nr. 2, p. ISSN [26] RAIPA, A Šiuolaikinio viešojo valdymo pokyčių kryptys ir tendencijos, Viešoji politika ir administravimas, p. ISSN [27] SCHEDLER, K Denkanstösse zur Wirkungsorientierten Verwaltungsführung. 10 Jahre New public Managament in der Schweiz, p. Bern: Paul Haupt: ISBN [28] SCHEDLER, K Gewährleistungsstaat - eine Konzeption für den Staat im New Public Management, Berliner Debatte INITIAL, 11(3), ISSN [29] SMALSKYS, V Kontinentinės Europos viešojo administravimo genezė, Viešoji politika ir administravimas, Nr. 1, p. ISSN [30] SMALSKYS, V Gerovės valstybės ir socialinės viešosios politikos krypčių teoriniai aspektai, Viešoji politika ir administravimas, Nr. 11, p. ISSN [31] SMALSKYS, V. - Skietrys, E Viešojo valdymo modernizavimo aspektai ir įgyvendinimo problemos, Viešoji politika ir administravimas, Nr. 24. ISSN [32] STAPONKIENĖ, J Naujosios viešosios vadybos elementu identifikavimas, 20

22 Viešoji politika ir administravimas, Nr. 15, p. ISSN [33] TUMĖNAS, A Naujoji viešoji vadyba ir jos mitai, Viešoji politika ir administravimas, Nr. 25, p. ISSN [34] TUMĖNAS, A Valstybinių organizacijų reformų ir pokyčių teorinė analizė, Daktaro disertacija, MRU p [35] VANAGAS, R Naujosios viešosios vadybos taikymo galimybės šalies vietos savivaldos sistemoje esant dabartinei teisinei bazei, Ekonomika ir vadyba: aktualijos ir perspektyvos, (7) p. ISSN [36] ŽIDONIS, Ž. - JASKŪNAITĖ, N Lietuvos viešojo valdymo reformų retorika, Viešoji politika ir administravimas, Nr. 3, p. ISSN

23 PROGRAMOVÉ ROZPOČTOVANIE AKO NÁSTROJ NPM A JEHO VYUŽITIE V PODMIENKACH SLOVENSKA ABSTRACT Bajusová Dana 1 In public sector the emphasis is on effectiveness, efficiency and transparency of public spending. Budgeting is an important part in the financial management, so it is often the subject of public administration reform as it was in the case of Slovakia. In the paper is performance budgeting introduced as a tool of NPM. In the second part of the paper is performance budgeting analyzed in municipalities with inhabitants. JEL KLASIFIKÁCIA: H7 ÚVOD Problematika hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a transparentnosti je stále otázkou, na ktorú je potrebné klásť dôraz. V rámci finančného manažmentu zostavovanie rozpočtov je dôležitou časťou, preto je často aj predmetom reforiem verejnej správy. Na Slovensku sme prešli od inkrementálneho rozpočtovania k zostavovaniu programového rozpočtu, čo patrí k jedným z najdrahších spôsobov, no na druhej strane poskytuje aj najlepší prehľad o vynakladaných zdrojoch. V predkladanom príspevku sa zameriame práve na programové rozpočtovanie, pričom sa predovšetkým pozrieme na merateľnosť ukazovateľov, ktoré by mali indikovať ne/splnenie stanovených cieľov, pozrieme sa aj na štruktúru programových rozpočtov. Uvedené časti budeme skúmať na obciach s počtom obyvateľov od do , pričom budeme vychádzať z dokumentov zverejnených na ich internetových stránkach. V prvej časti sa v stručnosti budeme venovať programovému rozpočtu ako nástroju NPM, druhá je zamraná na analýzu programových rozpočtov samospráv. 1 PROGRAMOVÉ ROZPOČTOVANIE Plytvaniu s obmedzenými zdrojmi možno predchádzať systematickým hodnotením verejných výdavkových programov, ktoré sú súčasťou metódy programového rozpočtovania. Pri implementácii NPM do verejnej správy je táto metóda využívaná pri zvyšovaní efektívnosti vynakladania zdrojov. V slovenských podmienkach ju orgány územnej samosprávy museli implementovať od roku Wright (2003, s. 98) uvádza, že programové rozpočto 1 Dana Bajusová, Ing., Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja, Dolnozemská cesta 1, Bratislava, 02/ , dana.bajusova@euba.sk 22

24 vanie štrukturalizuje plánované výdavky podľa výstupov alebo ich prínosu k naplneniu cieľov. Upozorňuje, že každé oddelenie by malo vykonávať svoje funkcie tak, aby prispievalo k naplneniu daných cieľov samosprávy. Peková (2008, s. 218) chápe programové rozpočtovanie ako systém vychádzajúci z plánovania výdavkov podľa plánovaných výstupov a tie zas odrážajú ciele činnosti samosprávy. Definícia programového rozpočtovania podľa Pošvanca (2009, s. 6) je akýmsi prienikom vyššie uvedených definícií a teda ide o systém, ktorý hľadá súvislosť medzi verejnými výdavkami a výstupmi, výsledkami práce územnej samosprávy, čím umožňuje identifikovať zmysel používania verejných zdrojov a merať úspešnosť samosprávy pri napĺňaní deklarovaných cieľov a zámerov. Programový spôsob rozpočtovania alokuje výdavky do jednotlivých programov, ktoré sú vytvorené v rámci programovej štruktúry, ktorá podľa Ministerstva financií SR, je logickou, hierarchicky usporiadanou štruktúrou a je účelne vytváraná k zámerom a cieľom samosprávy. Možno do nej zahrnúť programy, podprogramy, prvky ako aj ciele a merateľné ukazovatele, ktorými sa hodnotí naplnenie zámerov programu. Tento manažérsky nástroj by mal prinášať viac transparentnosti, názornejšie spájanie cieľov a verejných zdrojov, vyšší prehľad o tom, koľko zabezpečovanie služieb stojí, zvyšuje zainteresovanosť všetkých útvarov do vytvárania rozpočtu, čím sa zamestnanci budú vo väčšej miere spolupodieľať na napĺňaní strategických cieľov, identifikuje oblasti, do ktorých sa vkladá väčšie množstvo zdrojov a neprinášajú želateľné výsledky (napr. administratíva), či naopak identifikuje oblasti, kam je potrebné investovať vyšší objem prostriedkov. Inými slovami, programové rozpočtovanie prináša prehľadné zobrazenie financovania oblastí v činnosti samospráv. Takýto postup vytvárania rozpočtov je síce náročný na implementáciu, no zabezpečuje vyššiu efektivitu vynakladania zdrojov a môže výrazne zvýšiť Value for Money vynakladaných výdavkov. 2 Pri dôslednom implementovaní tejto techniky NPM sú zamestnanci a manažéri priamo zodpovední za výkon. V takom prípade je možné zamestnancov odmeňovať, ale aj postihovať za ich prácu. Pri takomto prístupe k rozpočtovaniu sa kladie dôraz na výsledky, je sledovaná alokačná efektívnosť a plnenie priorít. Do fungovania verejného sektora sa implementujú prvky manažérskeho účtovníctva, teda ide o kalkuláciu nákladov a výkonov na jednotlivé útvary. Tu je možné sledovať účel vynaloženia prostriedkov, či boli prostriedky vynaložené ekonomicky racionálne a v súlade so stanovenými cieľmi, kde náklady vznikli a taktiež je možné sledovať, akú hodnotu resp. kvalitu služieb sme získali za vynaložené zdroje. V takýchto podmienkach dokáže efektívne fungovať aj útvar auditu, ktorý má všetky 2 Nemec (2010) upozornil na nedostatočné výsledky pri implementovaní programového financovania systémom zhora nadol. V praxi opätovne sa vyskytujú nemerateľné ciele programov, čím dochádza k znefunkčneniu metódy a navýšeniu zdrojov potrebných na vypracovanie programového rozpočtu. 23

25 predpoklady k vykonaniu nie len auditu ex-post, ale aj ex-ante. (Ochrana, 2003) Možno povedať, že metóda je krokom vpred v oblasti rozpočtovania, strategického plánovania, hodnotenia a ponúka aj možnosť odmeňovania zamestnancov na základe výsledkov. 2 PROGRAMOVÉ ROZPOČTY SLOVENSKÝCH MIEST V druhej časti príspevku podrobíme analýze programové rozpočty vybraných samospráv na rok Zamerali sme sa na obce vo veľkostnej kategórii do , pričom našim cieľom bolo zistiť, či si obce splnili zákonnú povinnosť zostavovania rozpočtu v programoch. Predmetom nášho skúmania bola aj štruktúra programových rozpočtov a najmä spôsob merania stanovených cieľov, teda stanovenie merateľných ukazovateľov. V nami stanovenej veľkostnej kategórii sa nachádza 9 obcí (pozri tab. 1). Tab. 1: Analyzované obce Obec Počet obyvateľov k počet programov Zvolen 42,206 9 Považská Bystrica 41, Michalovce 39, Spišská Nová Ves 37, Komárno 35,664 9? Levice 34, Humenné 34,620 8 Bardejov 33, Liptovský Mikuláš 32, Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov Štatistického úradu SR Nami sledované obce mali na svojich stránkach zverejnené rozpočty na rok Všetky obce zostavili rozpočet v strednodobom horizonte, teda na rok 2012 s výhľadom na roky 2013 a 2014, avšak rozpočet v programoch zostavilo osem z nich. Mesto Komárno v rozpočte nevzužilo členenie na podprogramy a absentovali ciele a ukazovatele merateľnosti dosiahnutých výsledkov ako aj určenie zodpovednosti za jednotlivé programy. O vytýčení jednotlivých programov je tiež možné diskutovať, keďže jednotlivé skupiny výdavkov nemali uvedený názov programu, len poradové číslo. Možno teda tvrdiť, že Komárno nezostavuje svoj rozpočet programovo. V prípade Považskej Bystrice bol síce rozpočet zoradený v programoch, ktoré obsahovali podprogramy, ktoré boli ďalej rozdelené do položiek, zámery a ciele boli tiež obsiah 24

26 nuté v rozpočte. Chýbalo však určenie zodpovedného predstaviteľa alebo oddelenia a taktiež ukazovatele, ktoré by mali hovoriť o ne/splnení stanovených cieľov. Overiť, či hodnotenie naplnenia cieľov je súčasťou záverečných účtoch obce sa nám nepodarilo, keďže tie nie sú zverejnené na obecných stránkach. Mesto Humenné rozpočet zostavilo v strednodobom rámci, ale len v tabuľkovej časti rozpočtu. Textová časť, s ktorou sme ďalej pracovali, obsahovala rozpočet len na rok 2012 a pripomínala programovú štruktúru. Jednotlivé programy boli členené priamo na aktivity (nie na podprogramy a prvky), ktoré mali vymedzený zámer a taktiež ciele, ku ktorým boli pridelené ukazovatele a hodnota ich splnenia (zväčša v kvantitatívnom vyjadrení). Hodnotenie splnenia jednotlivých ukazovateľov z predchádzajúcich období neboli súčasťou programového rozpočtu, no boli hodnotené v záverečnom účte, čo neprispieva k sprehľadneniu vynakladania zdrojov. Aj v prípade Humenného sme sa stretli so zaujímavou aktivitou rozpočtu, podpora miestnej zamestnanosti, na ktorú neboli rozpočtované žiadne finančné prostriedky v tomto ani v nasledujúcich rokoch, no boli stanovené ciele a merateľné ukazovatele s hodnotou 0. Podľa nášho názoru je nadbytočné takéto položky vôbec uvádzať. Ostatné analyzované mestá svoj rozpočet zostavili v programoch, ich počet bol rozdielny (pozri tab. 1) no náplňou si boli veľmi podobné. Programy boli ďalej členené na podprogramy a prvky, príp. aktivity. Jednotlivé časti mali stanovené aj oddelenie (alebo konkrétnu osobu), ktoré bolo zodpovedné za naplnenie cieľov. Ukazovatele boli stanovené zväčša kvantitatívne, čo zabezpečuje merateľnosť splnenia cieľov, no na druhej strane v úzadí zostáva kvalitatívne stanovenie cieľov, ktoré by indikovalo spokojnosť obyvateľov so službami, či ich zlepšenie. V ďalšom texte upozorníme len na odlišnosti v jednotlivých rozpočtoch. V programovom rozpočte mesta Liptovský Mikuláš sa uvádzajú ukazovatele pre rok 2012 s výhľadom na nasledujúce 2 roky, v niektorých prípadoch je zverejnený aj údaj za rok 2011, nie však stupeň jeho naplnenia. Hodnotenie výstupných údajov je súčasťou záverečného účtu, ale len za skúmaný rok. Chýba hodnotenie predchádzajúcich období, čo by prispelo k prehľadnosti. Mesto Bardejov využíva prevažne kvanitatívne stanovenie merateľných ukazovateľov, avšak nájdu sa aj ukazovatele, ktoré sú hodnotené časticami áno/nie. V niektorých prípadoch však takéto hodnotenie nie je vhodné 3. Kvalitatívne hodnotenie ukazovateľov v rozpočte nie je využívané. 3 Napr. v prípade podprogramu záujmových združení SR, keď si za cieľ zvolili včasné zaplatenie poplatku a aktívnu účasť, pričom merateľný ukazovateľ je charakterizovaný ako počet hlásení ročne a plánovaná výstupná hodnota áno. 25

27 V rozpočte mesta Levice chýbalo porovnanie splnenia ukazovateľov z predchádzajúcich období, či takéto zhodnotenie bude súčasťou záverečného účtu nemožno posúdiť, keďže tie neboli na stánkach obce. Na druhej strane objavili sa aj snahy o meranie aj výstupov kvalitatívne. 4 V Michalovciach sa v programe školstva teiž objavili náznaky aj o kvalitatívne meranie výstupov 5, našli sa však aj nezmyselne stanovené ukazovatele, kde by sa namiesto hodnotenia áno viac hodila číselná hodnota 6. V rozpočte nájdeme hodnoty merateľných ukazovateľov od roku 2009 plánované aj skutočné, čo prispieva k sprehľadneniu a okamžitému zhodnoteniu, či sa mestu darí alebo nedarí plniť stanovené ciele. Aj vo Zvolene v programovom rozpočte ponechali údaje o merateľných ukazovateľoch od roku Programy majú viacero cieľov, ktoré sú hodnotené vyšším počtom prevažne kvantitatívnych ukazovateľov. Členenie na podprogramy a prvky v rozpočte nie je využité. Spišská Nová Ves svoj programový rozpočet zverejnila na svojich internetových stránkach v oddelených dokumentoch po programoch, čo pre občana znižuje komfort, keďže sa musí viackrát preklikávať. Pri analýze dokumentov sme si všimli, že nie všetky programy majú pridelené merateľné ukazovatele. Aj keď sa jedná len o zlomok podprogramov, odporúčame tento nedostatok napraviť. Skutočné a namerané hodnoty predchádzajúcich rokov sú súčasťou jednotlivých programov, čo prispieva k prehľadnosti dosahovania cieľov. ZÁVER V príspevku sme sa zamerali na programové rozpočtovanie ako nástroj NPM a podrobili sme analýze programové rozpočty vybraných obcí. Zistili sme, že aj napriek povinnosti zostavovať rozpočty programovo nie všetky samosprávy to spĺňajú. Ukazovatele merateľnosti sa skôr stanovujú s ohľadom na kvantitu, pričom merateľné ukazovatele odzrkadľujúce kvalitu služby sú v úzadí. Malé výnimky sú v prípade školstva, kde sa samosprávy začínajú zaoberať aj prospechom žiakov, či ich účasťou na olympiádach a iných súťažiach (napr. v mestách Levice a Michalovce). Stretli sme sa aj s nelogickou formuláciou cieľov, ktoré namiesto číselnej hodnoty hodnotili splnenie cieľa len na základe častíc áno/nie. Sledovanie spokojnosti občanov s poskytovanými službami sa v rozpočtoch nenachádza. Príspevok je súčasťou projektu VEGA č.1/1319/12 Optimálna samosprávna jednotka kompetentný aktér Napr. ukazovateľ počet žiakov s najvyšším umiestnením v celoslovenských predmetových olympiádach a sútažiach. Počet žiakov s dosiahnutým prospechom do 1,5, či počet učiteľov zúčastnených na školeniach a vzdelávaniach za rok. V podprograme kontrola bol ukazovateľ stanovený nasledovne pravidelne vykonávané kontroly plnenia úloh a sťažnosti vybavené do 30 dní, kde by sa viac hodilo namiesto hodnotenia áno konkretizovať frekvenciu kontrol, či percento vybavených sťažností v zákonnej lehote. 26

28 LITERATÚRA [1] KNEŽOVÁ, J Prínosy a obmedzenie programového rozpočtovania v územnej samospráve na Slovensku [cit ]. Dostupné na internete: < do/1456/soubory/katedry/kres/ /sbornik_2009.pdf>. [2] NEMEC, J New public management and its implementation in the CEE: What do we know and where do we go? [cit ]. Dostupné na internete: < [3] PEKOVÁ, J. - PILNÝ, J. - JETMAR, M Veřejná správa a finance veřejného sektoru, 3. přepracované vydání. Praha: ASPI, s. ISBN [4] POŠVANC, M Programové rozpočtovanie v praxi. [cit ]. Dostupné na internete: < [5] Rozpočet mesta Bardejov [cit ]. Dostupné na internete: < bardejov.sk/msu/images/stories/hospodarenie_mesta/rozpocet/2012/programov_ rozpocet_2012_2013_2014_uznesenie.pdf>. [6] Rozpočet mesta Humenné [cit ]. Dostupné na internete: < [7] Rozpočet mesta Komárno [cit ]. Dostupné na internete: < sk/content/file/varos/rozpo%c4%8det% pdf>. [8] Rozpočet mesta Levice [cit ]. Dostupné na internete: < sk/?id_menu=0&module_action id_ci=16582>. [9] Rozpočet mesta Liptovský Mikuláš [cit ]. Dostupné na internete: < [10] Rozpočet mesta Michalovce [cit ]. Dostupné na internete: < michalovce.sk/files/6c73f af8888ccd7ad7d15c49a.pdf>. [11] Rozpočet mesta Považská Bystrica [cit ]. Dostupné na internete: < [12] Rozpočet mesta Spišská Nová Ves [cit ]. Dostupné na internete: < [13] Rozpočet mesta Zvolen [cit ]. Dostupné na internete: < sk/rozpocet-mesta.phtml?id3=63345>. [14] WRIGHT, G. - NEMEC, J Management veřejné správy. Teorie a praxe. Zkušenosti z transformace veřejné správy ze zemí střední a východní Evropy. Praha: Ekopress, s. ISBN X. [15] Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. 27

29 ECOLOGY: ITS ROLE IN SUSTAINABLE HANDICRAFT SECTOR DEVELOPMENT ABSTRACT Buteniene Vilija 1 The economic benefits of handicraft sector are mostly sensed by subjects working in the sector. Though this sector is also significant to the local community because of the cultural, social and mental functions. Representatives of handicraft sector have weak entrepreneurship skills, and organizations that are closely related with each other do not follow common strategies. While the social responsibility ideas are spreading fast in the other fields of business, in this article it was aimed to determine handicraft sector representatives approach to ecology, as a factor which ensures sustainable handicraft development. JEL CLASSIFICÁTION: Q01, Q56, Q57 INTRODUCTION In Lithuania the handicraft business is most often set up by persons that want their hobby or craft to turn to business, therefore they mostly focus on production and fast sales instead of business development and taking advantage of ecological ideas. In the global context the relevance of ecology in the handicraft sector highlighted when the market globalization started, resources were improved, and consumer awareness was increased. Considering ecology as a factor that ensures handicraft sector development is important because different organizations are related with each other: craft galleries, craft fairs organizers, arts and crafts shops, crafts supplies shops, crafts magazines, articles, books publishers, crafters associations. The handicraft business is a small business in which economic benefit is mostly sensed by crafters and local community which buys handicrafts or sells raw materials. The handicrafts are often used at home, the traditional handicrafts are bought during annual fairs, so sustainable consumption and sense of community could be encouraged by ecology in handicraft sector. Ecological handicrafts could create a higher added value for local community, as well as for crafters. The article is aimed at analyzing the role of ecology in a sustainable handicraft sector development. 1 Vilija Buteniene, master of Management and Business Administration, Politics and Management Faculty of Mykolas Romeris university, Valakupių str. 5, Vilnius, Lithuania, vilija.buteniene@gmail.com 28