Ž IVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE

Size: px
Start display at page:

Download "Ž IVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE"

Transcription

1 Ú rad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Slovenská spoloč nosť hygienikov SLS Ú stav hygieny Leká rskej fakulty UK Bratislava Ž IVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE Zborník vedeckých prá c Editor: prof. MUDr. Ľubica Á ghová, CSc. BRATISLAVA 2006

2 Zborník vedeckých prác Editor: Redakcia: prof. MUDr. Ľ ubica Á ghová, CSc. MUDr. Zuzana Štefániková, CSc. Ing. Stanislav Sekretár, CSc. MUDr. Jana Jurkovičová, CSc. Recenzenti: prof. MUDr. Margareta Šulcová, CSc. doc. MUDr. Anna Egnerová, CSc. doc. MUDr. Igo Kajaba, DrSc. Vydal: Ú rad verejného zdravotníctva SR, 2006 Náklad: 150 ks. Poč et strán: 365 ISBN EAN

3 OBSAH ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE OBYVATEĽSTVA ROVNÝ I. (Bratislava): Európska únia a verejné zdravotníctvo.. 9 EŠ TÓ KOVÁ M. (Bratislava): Implementácia Akčné ho plánu pre životné prostredie a zdravie detí v Európe (CEHAPE) v NEHAP Národný akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľstva v SR.. 15 MIHALSKÁ E., HALADOVÁ E. (Bratislava): Straté gia štátnej environmentálnej politiky a národné environmentálne akčné programy GULIŠ G. (Esbjerg, Dánsko): Hodnotenie dopadu na zdravie; hodnoty, proces, metodika, prístupy. 30 ROVNÝ I., MIHALSKÁ E. (Bratislava): Environmentálna bezpečnosť a environmentálne riziko.. 34 MIHALSKÁ E. (Bratislava): Európska environmentálna agentúra 38 SLÁ MOVÁ A., HOLCÁ TOVÁ I. (Praha Česká republika): Mezinárodní multicentrická studie nádorů hlavy a krku - Alcohol-related cancers and genetic susceptibility in Europe ARCAGE HOLCÁ TOVÁ I., SLÁ MOVÁ A., RAMEŠ J. (Praha Česká republika): Rizikové faktory nádorů slinivky břišní ŽIARAN S. (Bratislava): Vplyv hluku nízkych hladín na komfort a zdravie človeka. 50 SOBOTOVÁ Ľ., JURKOVIČOVÁ J., Š EVČÍKOVÁ Ľ., Š TEFÁ NIKOVÁ Z., Á GHOVÁ Ľ. (Bratislava): Nové možnosti hodnotenia obťažovania hlukom pomocou päť stupňovej hodnotiacej škály. 56 DUBROVOVÁ I., MARKO L. (Bratislava): Kvalita ovzdušia vo vnútornom prostredí osobný ch železničný ch vozňov - tepelno-vlhkostná mikroklíma.. 63 KIMÁ KOVÁ T., BERNASOVSKÁ K., MAČALA J. (Košice): Najvý znamnejšie geogé nne a antropogé nne zdroje ortuti na území Slovenskej republiky HELD M. (Bratislava): Monitorovanie prašnosti v lokalite Kremnica - Skalka.. 73 MIŠ ČÍKOVÁ T. (Prešov): Je potrebná vý stavba vodárenskej nádrže Tichý Potok? 80

4 Ž IVOTNÝ Š TÝ L V PREVENCII OCHORENÍ A PORÚ CH ZDRAVIA JURKOVIČOVÁ J., Š TEFÁ NIKOVÁ Z., Š EVČÍKOVÁ Ľ., SOBOTOVÁ Ľ., Á GHOVÁ Ľ. (Bratislava): Spôsob života a vý skyt rizikový ch faktorov kardiovaskulárnych ochorení v slovenskej populácii FIALOVÁ D., FIALA Z., Š MEJKALOVÁ J. (Hradec Králové Česká republika): Prevence kardiovaskulárních onemocnění a obezity prostřednictvím pohybové aktivity 95 HIJOVÁ E., PETRÁŠOVÁ D., BERTKOVÁ I. (Košice): Fajčenie ako možný zdroj kadmia 100 Š LACHTOVÁ H., FEJTKOVÁ P., Š PLÍCHALOVÁ A., POLAUFOVÁ P., TOMÁŠKOVÁ H. (Ostrava Česká republika): Socioekonomické deprivační indexy teoretická vý chodiska a možnosti aplikace ve veřejné m zdraví. 104 Š PLÍCHALOVÁ A., Š LACHTOVÁ H., FEJTKOVÁ P., TOMÁ Š KOVÁ H., POLAUFOVÁ P. (Ostrava Česká republika): Ukazatele zdravotního stavu a indikátory socioekonomické deprivace v epidemiologický ch studiích FEJTKOVÁ P., SKÝ BOVÁ D., Š LACHTOVÁ H., TOMÁ Š KOVÁ H., Š PLÍCHALOVÁ A. (Ostrava Česká republika): Studie HELEN (Health, Life Style and Environment) v Karviné v roce VÝ ŽIVA AKO FAKTOR PODPORY ZDRAVIA KAJABA I., Á GHOVÁ Ľ., Š EVČÍKOVÁ Ľ., KRÁ TKY A., SALKAYOVÁ I. (Bratislava): Prevencia výživou a telesnou aktivitou u osôb stredné ho veku 136 SCHÄFER K. (Limburg Nemecko): Influence of life style modification on selected antropometric and biochemical parameters JANUŠ OVÁ T., GÁ LIKOVÁ E., SZÁRAZOVÁ M. (Martin): Vybrané otázky v stravovaní pitný režim vysokoškolákov. 145 KOVÁŘOVÁ M., BERNASOVSKÁ K., RUSŇÁ KOVÁ V. (Košice): Interpohlavné rozdiely v preferencii potravín u poslucháčov prvé ho ročníka LF UPJŠ v Košiciach 149 Š TEFÁ NIKOVÁ Z., JURKOVIČOVÁ J., Š EVČÍKOVÁ Ľ., SOBOTOVÁ Ľ., Á GHOVÁ Ľ. (Bratislava): Hodnotenie preventívnych a rizikový ch aspektov vo výživovej spotrebe vysokoškolský ch študentov SZÁ RAZOVÁ M., JANUŠ OVÁ T., KAVCOVÁ E. (Martin): Sonda do výživový ch zvyklostí starších žiakov 162 ČAJKOVÁ E. (Bardejov): Stredoškolská príprava v oblasti spoločné ho stravovania 167

5 SZOKOLAYOVÁ J. (Bratislava): Toxicita či rizikovosť cudzorodý ch látok v potravinách KIMÁ KOVÁ T., BERNASOVSKÁ K. (Košice): Monitoring ortuti vo vybraný ch potravinách 174 ČELAKOVSKÝ J., ZLOCH Z., TŮMOVÁ O. (Plzeň Česká republika): Vybrané biochemické ukazatele u experimentálních zvířat při restrikci potravy. 178 PODPORA A OCHRANA ZDRAVIA DETÍ A MLÁ DEŽ E Š EVČÍKOVÁ Ľ., Š TEFÁ NIKOVÁ Z., JURKOVIČOVÁ J., NOVÁ KOVÁ J., HAMADE J., Á GHOVÁ Ľ. (Bratislava): Výživa a telesný vý voj detí a mládeže v SR BENEŠ OVÁ V., KREJČÍ F. (Praha Česká republika): Dětské úrazy doma a ve volné m čase a možnosti prevence 188 ČÍHALOVÁ J., BENEŠ OVÁ V., KREJČÍ F. (Praha Česká republika): Dětská úrazovost doma a ve volné m čase pilotní studie v Kroměříži 191 HAMADE J., NOVÁ KOVÁ J., NOCIAR A. (Bratislava): Porovnanie vý sledkov a trendov zneužívania návykový ch látok u študentov v SR a v Európe 193 DOHNAL K. (Praha Česká republika): European Network on Young People and Tobacco zapojení český ch lé kařský ch fakult HOLÉCZYOVÁ G., RIMÁ ROVÁ K., TIRPÁ KOVÁ L. (Košice): Prierezová štúdia o užívaní návykový ch látok u adolescentov. 204 KOPROVIČOVÁ J., PETRÁŠOVÁ D., MOJŽIŠ OVÁ G. (Košice): Koncentrácia APO B 100 a lipidov u žiakov a študentov s nadváhou 209 BERNASOVSKÁ K., KOVÁ ŘOVÁ M., RIMÁ ROVÁ K., KIMÁ KOVÁ T. (Košice): Vybrané somatické ukazovatele poslucháčov medicíny v porovnaní s iný mi populačný mi skupinami Ž IVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE RÓ MOV RIMÁ ROVÁ K. (Košice): Základné charakteristiky rómskej populácie ovplyvňujúce zdravotný stav 221 HUDEČKOVÁ H., BIELENÁ Ľ., SOMOROVÁ M. (Martin): Životné podmienky a zdravie Rómov v regióne Turiec 228 KRAK, J., MITLÖ HNEROVÁ V., VALLUŠ E.(Poprad): Porovnanie vybraný ch ukazovateľov zdravotné ho stavu Rómov s majoritnou populáciou v okresoch Poprad, Kežmarok, Levoča.. 233

6 RIMÁ ROVÁ K., OSTRÓ A. (Košice): Vplyv etnický ch a sociálnych faktorov na reprodukčné ukazovatele rodičiek 242 RIMÁ ROVÁ K. (Košice): Rast a vý vin rómskych detí prierezová štúdia Š IPULOVÁ A., PETRÁŠOVÁ D., BERTKOVÁ I. (Košice): Aká je aktivita antioxidačný ch enzý mov u rizikový ch skupín rómskych detí 257 PETRÁŠOVÁ D., BERTKOVÁ I., HIJOVÁ E., KUCHTA M. (Košice): Bazálny imunologický profil v detskej populácii vý chodoslovenský ch Rómov 261 PETRÁ Š OVÁ D., SANITRIKOVÁ Z., KOPROVIČOVÁ J., BERTKOVÁ I., ŽOFČÁ KOVÁ M., KUCHTA M. (Košice): Porovnanie lipidový ch markerov v majoritnej detskej populácii s rómskou populáciou STAROSTLIVOSŤ O ZDRAVIE PRACOVNÍKOV, PRACOVNÉ PROSTREDIE A PODMIENKY Š ULCOVÁ M. (Bratislava): Indikátory monitorovania zdravia zamestnancov HATIAR K., BRŠ IAK V., SAKÁ L P. (Trnava): Hodnotenie zaťaženia pri práci v podnikoch na Slovensku 272 FIALA Z., BORSKÁ L., MIKA O., KREMLÁČEK J., BORSKÝ T., KRAJÁ K V., KAVALÍR J. (Hradec Králové Česká republika): Hodnocení zdravotního rizika akutních chemický ch expozic 277 GÁ LIKOVÁ E,. ŽILINSKÁ D., ŽIGOVÁ A. (Martin): Behaviorálne aspekty u exponovaný ch ortuti v NCHZ a.s. Nováky 283 KRIŽANOVÁ D., TAKÁČOVÁ T., ZÁ MEČNÍKOVÁ M., ROVNÝ I. (Bratislava): Biologický monitoring pri vý robe a spracovaní benzé nu FIALA Z., BORSKÁ L., ČERNÁ M., PASTORKOVÁ A., Š MEJKALOVÁ J., HAMÁ KOVÁ K., KREMLÁČEK J. (Hradec Králové Česká republika): Genotoxické účinky dermální expozice kamenouhelné mu dehtu a UV záření 292 PROCHÁ ZKOVÁ H., RADVAN R., ANDRÝ SKOVÁ J., KLIMEŠ OVÁ B. (Hradec Králové Česká republika): Sledování vybraný ch rizikový ch faktorů při zpracování nerezu 299 KOVÁŘOVÁ M. (Košice): Rizikové faktory profesionálneho vyhorenia sestier vý sledky multicentrickej štúdie. 304 BÉREŠ OVÁ A. (Košice): Pracovné prostredie sociálnych pracovníkov a jeho vplyv na vý skyt syndrómu vyhorenia. 310

7 Š PLÍCHALOVÁ A., KUBÁ TKOVÁ I., MARTINKOVÁ L., PALAKIOVÁ D., AMBRÚ ŽOVÁ N. (Ostrava Česká republika): Zdravotní aspekty práce s počítači v pracovnělé kařské pé či 316 KŮSOVÁ J., MIKULENKOVÁ I., PFEIFEROVÁ V., TOMÁŠ KOVÁ H. (Ostrava Česká republika): Zkušenosti z ročního vyšetřování CAPL v rámci preventivních prohlídek. 322 PAULÍNY M. (Martin): Problematika vibrácií pri opracovávaní odliatkov. 326 Š TRBÁ KOVÁ L. (Martin): Nepočujúci na rizikový ch pracoviskách VARIA BERNASOVSKÁ K., KOVÁ ŘOVÁ M., RIMÁ ROVÁ K., HOLÉCZYOVÁ G., KIMÁ KOVÁ T. (Košice): Ochrana a podpora zdravia populácie vo vzdelávacom procese Ú stavu hygieny LF UPJŠ v Košiciach SOBOTOVÁ Ľ., NOSKOVÁ T., VOLEKOVÁ J., Á GHOVÁ Ľ. (Bratislava): Hodnotenie faktorov nemocničné ho prostredia poslucháčmi medicíny 343 FERENCOVÁ E., KUKUROVÁ E. (Bratislava): Formy a prostriedky objektívneho hodnotenia vysokoškolskej edukácie v nemedicínskych študijný ch programoch 348 SIROŤ ÁKOVÁ M., PETRÁŠOVÁ D., SCHMIDTOVÁ K., DANKO J. (Košice): Vplyv bendiokarbamátu na inerváciu sleziny králikov. 352 SZOKOLAY A., KAJABA I. (Bratislava): Zaslúžilý lekár MUDr. Jozef Malík 75 ročný MIHALSKÁ E., ROVNÝ I., (Bratislava): JUDr. Václav Hes vý znamná osobnosť zdravotníckeho práva na Slovensku (spomienka z príležitosti nedožité ho životné ho jubilea 75 rokov) 360 INDEX AUTOROV.. 363

8 Ž ivotné podmienky a zdravie, 2006 EURÓ PSKA Ú NIA A VEREJNÉ ZDRAVOTNÍ CTVO I. Rovný Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava rektor: prof. MUDr. J. Š tencl, CSc. Európa je kontinent rozmanitý ch tradíciía jazykov, ale aj spoloč ný ch hodnô t EURÓ PSKA Ú NIA (EÚ ): je spoloč enstvom demokratický ch európskych štátov, ktoré sa zaviazali spolupracovať na dosiahnutímieru a prosperity, nepredstavuje štát, ktorý by mal nahradiť existujú ce štáty, ale je čímsi viac, ako ktorákoľvek iná medzinárodná organizácia. Členské štáty EÚ vytvorili spoloč né inštitú cie, na ktoré delegovali č asť svojej suverenity, aby sa rozhodnutia o konkrétnych záležitostiach spoloč ného záujmu mohli demokraticky prijímať na európskej ú rovni. Korene vzniku EÚ : siahajú do rokov II. svetovej vojny, myšlienku zjednotenia prvý krát prezentoval Robert Schuman minister zahranič ný ch vecífrancú zska. Tento deň, ktorý sa považuje za deň zrodu dnešnej EÚ sa každoroč ne oslavuje ako Deň Európy. V európskej ú niípô sobí5 hlavný ch inštitú cií: EP (volený obč anmi č lenský ch štátov), REU (reprezentuje vlády č lenský ch štátov), EK (hnacia sila a vý konný orgán), Európsky sú dny dozor (zabezpeč uje dodržiavanie zákonov), Dvor auditorov (kontroluje riadne a zákonné spracovanie rozpoč tu EÚ ). K tý mto inštitú ciám sa priraďuje 5 dô ležitý ch orgánov: Hospodársky a sociálny výbor (vyjadruje názory organizovanej obč ianskej spoloč nosti na ekonomické a sociálne záležitosti), Vý bor regiónov (vyjadruje názory regionál-nych a miestnych orgánov), Európska centrálna banka (zodpovedá za menovú politiku a riadenie eura), Európsky ombudsman (vybavuje sťažnosti obč anov, ktoré sa tý kajú nedostatkov v správe ktorejkoľvek inštitú cie, alebo orgánu EÚ ), Európska investič ná banka (pomáha dosaho-vať ciele EÚ financovaním investič ný ch projektov). Na zač iatku tvorilo EÚ 6 štátov: Luxembursko, Holandsko. Postupne sa prijímali ďalšie štáty: Belgicko, Nemecko, Francú zsko, Taliansko, 9

9 v r Dánsko, Írsko, Veľká Británia v r Grécko v r Š panielsko, Portugalsko v r Rakú sko, Fínsko, Š védsko v r SR, ČR, Maďarsko,Poľsko, Malta, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Slovinsko a Cyprus. Spolupráca sa zo zač iatku sú stredila najmä na oblasť obchodu, v súčasnosti na ďalšie oblasti, ktoré priamo ovplyvňujú každo-denný život. Struč ný historický vý voj EÚ : V roku 1950 francú zska vláda prijala Schumanovu deklaráciu, ktorá obsahovala vypracovaný Plán na vytvorenie Európskeho spoloč enstva pre uhlie a oceľ. V r podpísali zakladajú ce štáty EÚ zmluvu v Ríme, ktorou založili EHS a Európske atómové spoloč enstvo. Zmluva zakladajú ca EHS neobsahovala spoloč nú politiku v oblasti zdravotníctva. V r podpísali vlády č lenský ch štátov Jednotný európsky akt, ktorý bol európskym parlamentom ratifikovaný. Tento rozširoval a zdokonaľoval zmluvu z Ríma. V tejto zmluve sa zaväzuje 12 č lenský ch štátov do vytvoriť spoloč ný trh s cezhranič ný m pohybom osô b, tovaru a služieb. Jednotný európsky akt zahrnul do zmluvy EHS opatrenia týkajú ce sa spolupráce pri ochrane zdravia pracovníkov. Tým podporil vznik štátnych výskumný ch programov pre túto oblasť, ako aj zavádzanie legislatívy v oblasti bezpeč nosti a ochrany zdravia pri práci. V r podpísali ministri zahranič ný ch vecífrancú zska, Nemecka a krajín Beneluxu Dohodu o Schengene o odstránenícolný ch a pasový ch kontrol na vzájomný ch hraniciach a o voľnom pohybe obč anov tý chto krajín na ich ú zemí. Postupne k dohode pristú pili Taliansko, Š panielsko, Portugalsko a Grécko. V r bola v Maastrichte podpísaná Zmluva o EÚ MAASTRICHTSKÁ ZMLUVA (MZm): Osobitne definovala zdravie ako oblasť európskej politiky, Článkami 30 a 129 vytvorila rámec pre urč enie stratégiía priorít jednotnej politiky č lenský ch krajín EÚ v oblasti ochrany zdravia a prevencii ochorení. Medzi hlavné ustanovenia č lánku 129 MZm patria: EÚ bude prispievať na zabezpeč enie vysokej ú rovne ochrany ľudského zdravia, Činnosť EÚ v oblasti ochrany zdravia bude zameraná na prevenciu chorô b, Aktivity EÚ v oblasti verejného zdravia by sa mali sú strediť osobitne na hlavné nebezpeč enstvá, vrátane drogovej závislosti. Ď alšie č lánky MZm vzťahujú ce sa k zdraviu: Čl. 39 a 43 poľnohospodárska politika, Č l. 75c bezpeč nosť dopravy, Čl. 100a aproximácia práva vo vzťahu k jednotnému trhu, Čl. 129 ochrana spotrebiteľa, Čl. 130r životné prostredie. 10

10 V r poskytla novú príležitosť pre zdô raznenie významu zdravia v politike EÚ AMSTERDAMSKÁ ZMLUVA (AZm), ktorá poskytla ďalšie kompetencie spoloč enstva v oblasti ochrany zdravia obyvateľstva (Článok 152 AZm: predstavuje revidovaný č lánok 129 MZm). Revidovaný č lánok 129 MZm pozostáva z tý chto zmien: vysoký stupeň ochrany ľudského zdravia je definovaný a zabezpeč ený vo všetký ch politikách a aktivitách EÚ, všetky aktivity EÚ smerujú k zlepšeniu zdravia verejnosti, k prevencii ochorenía na odstránenie rizík ohrozujú cich zdravie, v oblasti liekovej politiky sú snahy EÚ na redukciu liekmi vyvolaný ch škô d na zdravie ľudí, vrátane informovanosti a prevencie, EÚ môže prijať opatrenia zabezpeč ujú ce vysoký štandard kvality a bezpeč nosti orgánov a inštitú cii ľudského pô vodu, krvi, krvný ch derivátov, EÚ môže prijať opatrenia v oblasti veterinárnej a fytosanitárnej, ak pôjde o ochranu zdravia verejnosti, všetky zámery spoloč enstva sa realizujú bez harmonizácie legislatívy č lenský ch krajín. Hlavný m rozhodovacím orgánom EÚ je Rada EÚ, ktorá prijíma legislatívne opatrenia štvorakého druhu: 1. NARIADENIA - majú všeobecnú platnosť (platia pre všetky štáty) a pre adresátov sú záväzné. 2. DIREKTÍVY (SMERNICE) - sú záväzné pre všetky č lenské štáty, ktoré na rozdiel od nariadenímajú možnosť si zvoliť spô soby a metódy ich realizácie. 3. ROZHODNUTIA - sú reakciou na konkrétne príklady. Sú adresované jednému alebo viacerý m č lenský m krajinám, alebo jednotlivcom v č lenský ch krajinách. 4. ODPORÚ ČANIA - (názory, memorandá) nemajú záväzný charakter. Orientujú č lenské štáty ako v urč itej veci postupovať. Iniciatívnym, správnym a výkonný m orgánom EÚ je Európska komisia, ktorá je povinná dozerať na plnenie základný ch zmlú v ES, na realizáciu nariadenía direktív vydaný ch Radou a pri presadzovanítý chto ú loh sa mô že obrátiť na sú dny dvor. Verejné zdravotníctvo Verejné zdravotníctvo je veda a umenie zlepšovať zdravie komunity s pomocou zdravotnej vý chovy, podpory zdravia, vý skumu a stratégiíprevencie ochorení. Je to poznanie, aplikácia multidisciplinárnych populač ne založený ch metód vý skumu, vý uč by, realizácie, zahrňujú c rô zne akademické disciplíny. Je to veda a umenie predchádzať chorobám, predlžovať život a podporovať zdravie cestou organizovaného ú silia spoloč nosti. Je to organizač ný a riadiaci systém, ktorý sa snažíkomplexne, konzistentne, kompetentne a efektívne o zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva pomocou podpory a rozvoja zdravia, ochranou zdravia a prevenciou pred ochoreniami. Verejné zdravotníctvo je veda a umenie Vo všeobecnosti všetky vyspelé krajiny majú zabezpeč enú starostlivosť o podporu, ochranu a rozvoj zdravia obyvateľstva. Legislatívne zabezpeč enie sa v krajinách EÚ zjednocuje inštitucionálne, ale administratívne sú obrovské rozdiely z hľadiska zač lenenia do rô znych rezortov v špecifický ch oblastiach, napr. verejné zdravotníctvo väčšinou pod rezortom zdravotníctva, environmentálne zdravotné služby ako súčasť verejného zdravotníctva pod rezortom životného prostredia, ochrana zdravia pri práci pod rezortom 11

11 práce, sociálnych vecía rodiny event. pod rezortom zdravotníctva (Fínsko, Taliansko), ochrana potravín patrí do viacerý ch rezortov najmä poľnohospodárstva, obchodu, ale v poslednej dobe aj zdravotníctva s tendenciou zvyšovania kompetenciírezortu zdravotníctva (najmä po BSE a dioxínovej afére (V. Británia, USA). Vo vyspelý ch krajinách sú niektoré prvky spoloč né, najmä: jasné definované ú lohy štátu v zmysle jasný ch politík, prijímanie legislatívy promptne, flexibilne reagujú c na požiadavky podpory, ochrany a rozvoja zdravia, presun vý konu povinnosti kontroly zo štátu na povinný ch, tzv. sebakontrola, vytváranie podmienok na zvyšovanie informovanosti v záujme verejného zdravia, podporu vedy, výskumu s výhľadom do budú cnosti a rýchlym premietnutím poznatkov do praxe, budovanie autorizovaný ch, špecializovaný ch odborný ch pracovísk so silnou medzinárodnou spoluprácou, rozširovanie programu podpory zdravia za širokej účasti verejnosti, analytický prístup k poskytovaniu služieb na základe analý z vý voja zdravotného stavu a presmerovanie č innosti inštitú cii na závažné riziká (napr. zdravotný stav detskej populácie, športová ú razovosť, ú razovosť detí...), vý kon analý z cost benefit (náklady prínosy) so snahou o zvý šenie efektívnosti č innosti na všetký ch ú rovniach. Priority vo verejnom zdravotníctve v krajinách EÚ sa líšia. Dve najč astejšie citované priority vybraný ch krajín EÚ možno znázorniť v tomto prehľade: V. BRITÁ NIA - nerovnosť v zdraví, fajč enie, FÍNSKO - ilegálne narkotické drogy, alkohol, DÁ NSKO - environmentálne zdravie, fajč enie, NEMECKO - starnutie a zdravie, nerovnosť v zdraví, ÍRSKO - infekč né choroby, fajč enie, PORTUGALSKO - infekč né choroby, závislosti, HOLANDSKO - životný štý l, vrátane závislostí(drogy, tabak, alkohol), chronické ochorenia, Š VÉDSKO - starnutie, nerovnosť v zdraví, GRÉCKO - dopravné ú razy, drogy, FRANCÚ ZSKO - zdravotné dô sledky environmentálnych poškodení, nárast nerovností v zdraví. Z tohto prehľadu vyplý va, že najč astejšími prioritami verejného zdravotníctva krajín EÚ sú : environmentálne zdravie, závislosti, chronické neinfekč né ochorenia, starostlivosť o starý ch ľudí, nerovnosť v zdraví. Na základe poznatkov z vybraný ch krajín EÚ možno konštatovať, že neexistuje ani vo svete, ani v Európe jednotný model verejného zdravotníctva. Pomerne č asto diskutovanou témou je OBSAHOVÉ ZAMERANIE ČINNOSTI VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA. Základný mi funkciami verejného zdravotníctva sú : 12

12 prevencia a surveillance ochorení, kontinuálne sledovanie zdravotného stavu, podpora zdravia, legislatíva verejného zdravotníctva, manažment verejného zdravotníctva, zdravotno hygienické problémy komunity, starostlivosť o rizikové osoby. Tab. 1. Komparácia modelov SZO, CDC a VZ SR SZO CDC Verejné zdravotníctvo SR Prevencia, surveilance a kontrola prenosný ch a neprenosný ch ochorení Monitorovanie zdravotného stavu Podpora zdravia Pracovné lekárstvo Ochrana prostredia Legislatíva verejného zdravotníctva Manažment verejného zdravotníctva Š peciálne služby verejného zdravotníctva Osobná starostlivosť o znevý hodnený ch a vysoko rizikový ch obč anov Monitorovanie zdravotného stavu obyvateľtva Diagnostikova-nie a riešenie zdravotný ch problémov a rizík komunity Informovanie, vzdelávanie a posilňovanie obyvateľstva v oblasti zdravia Mobilizácia partnerstva v komunite s cieľom identifikovať a riešiť zdravotné problémy Vypracovanie a plánovanie politiky podporujú cej individuálne ú silie pre lepšie zdravie Vymáhať dodržiavanie zákonov a vykonávacích predpisov v oblasti ochrany zdravia a bezpeč nosti Prepojenosť obyvateľov k zdravotný m službám a zabezpeč enie tý chto služieb Zabezpeč enie kompetentnej pracovnej sily Vý skum, nové poriadky, inovácie riešenízdravotný ch problémov Vyhodnoco-vanie efektivity, dostupnosti a kvality zdravotníckych služieb Sledovanie zdravotného stavu obyvateľstva SR jedenkrát za 2 roky sa správa predkladá na rokovanie vlády SR Sledovanie zdravotného stavu obyvateľstva SR vrátane rizikový ch faktorov jedenkrát za 2 roky sa správa predkladá na rokovanie vlády SR Vý chova a vzdelávanie v podpore zdravia Vý chova a vzdelávanie v envirnomentálnom zdraví Š koly podporujú ce zdravie Výživa vo vzdelávaní Ochrana zdravia pri práci, preventívne pracovné lekárstvo a choroby z povolania Akč ný plán pre prostredie a zdravie Zdravé pracoviská Nezávislý vý kon štátneho zdravotného dozoru a potravinového dozoru (t. č. zákon NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudív zneníneskorších predpisov a zákon NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách) Tieto funkcie č astokrát ovplyvňuje mnoho faktorov ako napr.: historický vý voj danej krajiny, finanč né prostriedky vynakladané na verejné zdravotníctvo, materiálne a personálne vybavenie inštitú cii verejného zdravotníctva, ekonomická situácia danej krajiny, 13

13 ú roveň a kvalita legislatívy. Priority verejného zdravotníctva v SR: environmentálne zdravie, neinfekč né hromadne sa vyskytujú ce ochorenia, závislosti. Postupne sa k ním priraďuje nárast nerovností v zdravía dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Slovenské verejné zdravotníctvo možno komparovať s modelom verejného zdravotníctva SZO a s modelom verejného zdravotníctva USA Center fo Disease Control and Prevention Atlanta (tab. 1). Ď alším vý znamný m dokumentom tý kajú cim sa verejného zdravotníctva je direktíva EP a Rady Európy č. 1786/2002/EC z Program verejného zdravotníctva EHS na roky , z ktorého vyplý vajú povinnosti: Zabezpeč iť informovanie verejnosti o stave a vývojový ch trendoch zdravotného stavu obyvateľstva, Zabezpeč iť informovanie verejnosti o rizikový ch faktoroch ovplyvňujú cich zdravie, Zabezpeč iť v praxi rý chly vý stražný systém v prípadoch akú tneho ohrozenia zdravia. 14

14 Ž ivotné podmienky a zdravie, 2006 IMPLEMENTÁ CIA AKČ NÉHO PLÁ NU PRE Ž IVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE DETÍ V EURÓ PE (CEHAPE) V NEHAP NÁ RODNÝ AKČ NÝ PLÁ N PRE Ž IVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE OBYVATEĽ STVA V SR M. Eš tóková Ú rad verejného zdravotníctva SR, Bratislava riaditeľ : doc. MUDr. F. Valaš ek, CSc. Vplyvy degradujú ceho životného prostredia majú čoraz väčší vplyv na zdravie detskej populácie. Každý rok, zdraviu š kodlivé životné prostredie spôsobí smrť viac ako 5 miliónom detí na svete (11). Cieľ om príspevku je priblížiť ako sa 4 regionálne prioritné ciele, ktoré boli vytýčené v Európskom akčnom pláne pre životné prostredie a zdravie detí implementovali do cieľ ov v schválenom Akčnom pláne pre životné prostredie a zdravie obyvateľ ov SR na roky Materiál sa podrobnejš ie venuje nasledovným oblastiam: 1. Iniciatíva CEHAPE 2. Základné dokumenty budapeštianskej konferencie 2.1. Deklarácia ministrov 2.2. CEHAPE regionálne prioritné ciele (RPC) 3. Implementácia výstupov z Budapeš ti na národnej ú rovni 3.1. Aktualizácia NEHAP 4 RPC 1. Iniciatíva CEHAPE Na 4. ministerskej konferencii o životnom prostredí a zdraví konanej dňa jú na 2004 v Budapeš ti s nosnou témou Budú cnosť naš ich detí so š irokým kontextom udržateľ ného rozvoja, sa ministri zú častnených krajín zaviazali implementovať Európsky akčný plán pre životné prostredie a zdravie detí vo vlastných krajinách a prijali Deklaráciu konferencie, ktorou sa zaviazali pokračovať v procese akčného plánu pre nasledujú cich 5 rokov. 2. Základné dokumenty budapeštianskej konferencie 2.1. Deklarácia ministrov Je to základný dokument, ktorý obsahuje zhodnotenie vývoja v oblasti environmentálneho zdravia od poslednej konferencie v Londýne Deklaráciou sa ministri životného prostredia a zdravia zaviazali implementovať Európsky akčný plán pre životné prostredie a zdravie detí (CEHAPE) vo vlastných krajinách pre nasledujú cich 5 rokov. Zároveň ministri zúčastnených krajín boli vyzvaní prijať záväzky v oblasti informačného systému založenom na indikátoroch životného prostredia a zdravia, hodnotenia klimatických zmien a vplyvu týchto zmien na zdravie verejnosti, obnoviť už prijaté záväzky v oblasti chemických látok, rozvinúť politiku pre zdravé bývanie, posilniť ú silie na zredukovanie zdravotných rizík z výroby energií a v rámci svojich kompetencií vytvoriť lepš ie podmienky pre zapojenie sú kromného sektora a rôznych obchodných združení (2) CEHAPE (Európsky akčný plán pre životné prostredie zdravie detí) Hlavné problémové oblasti Čoraz väčš ie obavy dopadov životného prostredia na zdravie detí podnietilo WHO v spolupráci s jej členskými š tátmi za podpory európskej komisie vypracovať strategický dokument, ktorý by definoval najväčš ie hrozby vyplývajú ce zo životného prostredia. 15

15 Na jednej strane veľ a detí dnes prospieva vďaka dobrej výžive, čistejš ej vode, účinnejších preventívnych zdravotníckych opatrení a vyššieho š tandardu života ako kedykoľ vek predtým a že celkovo zdravie detí v 52 krajinách európskeho regiónu vykazuje neustále zlepš ovanie. Na druhej strane treba povedať, že toto zlepš ovanie nie je rovnomerné v celom regióne ani v rámci samotných jednotlivých krajín, a že zdravie podstatného a narastajú ceho podielu detí je ohrozené následkami ú bohých podmienok životného prostredia, chudobou, preruš ením sociálnej ochrany a zdravotných systémov, ozbrojenými konfliktmi a násilím (9). Spojitosť medzi deť mi a prostredím je vyjadrená v početných deklaráciách a dokumentoch v posledných desať ročiach ako je Dohovor o právach detí (1989), Akčný plán pre implementáciu svetovej deklarácie na udržanie, ochranu a vývoj detí (1991), Agenda 21 (1992), Habitat Agenda (1996), Berlínský záväzok pre detí z Európy a strednej Ázie. Detská populácia platí tvrdo za zanedbávanie starostlivosti o životné prostredie. Environmentálno-zdravotné problémy sú neú merné prepojené s malými deť mi. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že nad 40 % globálnych ochorení detí do piateho veku dieť ať a, ktorí tvoria iba 10 % svetovej populácii prisudzuje rizikovým faktorom pochádzajú cich zo životného prostredia (11) (tab 1, obr. 1). Tab. 1. Rizikáovplyvňujú ce zdravie detí Rizika, ktoré ovplyvňujú zdravie detí sa môžu sa nachádzať v prostredí ako je ovzduš ie, voda, pôda a jedlo. Základné riziká Moderné riziká Objavujú ce sa hrozby Nebezpečenstvo z vody Vysoké množstvo toxínov Globálne klimatické zmeny vytvorených človekom Nedostatočnáhygiena Nebezpečné používanie chemických Radiácia látok Nevyhovujú ca kvalita vzduchu Neadekvátne odstraňovanie Kontaminácia perzistentnými toxického odpadu organickými látkami (POP s) Nevyhovujú ce bývanie Degradácia životného prostredia Endokrinné poruchy Nedostatočnáhygiena potravín Zvýš enádostupnosť zbraní Rozvoj nových rizikovejších aktivít a produktov na voľ ný čas Nebezpečenstvá z odstraňovania odpadu Motorizácia zdroj: International Network on Children ś Health, Environment and Safety (INCHES) Obr. 1. Významnosť environmentálnych rizík. Zdroj (8) 16

16 Najväčš ia citlivosť detí na rôzne vplyvy je v období vývoja, kedy sa u dieť ať a vyvíja imunitný, respiračný a nervový systém. Vystavenie environmentálnym rizikám, ako sú chemické látky, môže naruš iť normálny vývoj a spôsobiť trvalé poš kodenie. Detí sú najviac vystavené rôznym expozíciám Pokiaľ sa detí stanú dospelými, ich organizmus k dýchaniu potrebujú viacej vzduchu v závislosti od veľ kosti tela ako u dospelého človeka a taktiež obsahovo konzumujú viacej jedla a tekutín. Pokiaľ dospelý človek absorbuje iba 10 % olova z jedla, deti absorbujú 40 %. Detí trávia veľ a času na dlážke, vkladajú ruky do ú st čo zvyš uje riziko vystaveniu toxickým látkam pochádzajú cich z prachu a pôdy. Riziko u deti predstavuje aj to, že sú úplne závislé na dospelých, ktorí im vytvárajú a udržujú bezpečné a zdravé prostredie a tak ich chránia. Avš ak pri akejkoľ vek snahe rodičia nie sú schopní kontrolovať každé prostredie, v ktorom sa detí nachádzajú ako sú napr. cestná premávka, š koly a ihriskáani dokonca chemické látky, ktorým sme všetci exponovaný či už v jedle a ďalších produktoch. Detí bývajú zraniteľ né už pred narodením a to na následky parenterálnej expozícií znečistenej a toxickej konzumácií (11). Investovanie do zdravia detí je obzvlášť dôležité vzhľ adom na to, že dojčatáa detí majú pred sebou ešte veľa rokov života. Ú činky expozície sa môžu vyvíjať rôzne dlhý čas. Nakoniec, detstvo je životný cyklus počas ktorého sa nadobú dajú životné správania a zvyky, buď dobre alebo zle regionálne prioritné ciele (RPC) CEHAPE Regionálny prioritný cieľ I WHO odhaduje že nedostatočná kvalita vody a s ňou spojenej sanitácie, hygieny a zásobovania sa podpisuje celosvetovo na zhruba 6 % ochorení sú visiacich s vodou, z toho najväčší podiel majú hnačkové ochorenia (70% t.j. 1,7 mil. ú mrtí za rok) (10). Podľ a ú dajov WHO až 120 miliónov ľ udí nie je pravidelne zásobovaných pitnou vodou a ešte viac nemáprístup k sanitácii v rámci jeho Regiónu. Z toho dôvodu pokračuje výskyt vypuknutia chorôb šírených vodou v Európe, predovš etkým vo východnej časti Regiónu. Prvý cieľ je z toho dôvodu zameraný na prevenciu a podstatné zníženie chorobnosti a ú mrtnosti v dôsledku porú ch tráviaceho ú strojenstva a ostatných zdravotných dopadov tak, aby sa zabezpečilo prijatie primeraných opatrení na zlepš enie prístupu k bezpečnej a cenovo prístupnej vode a primeranej hygieny pre vš etky detí cez nasledovné aktivity (7): zabezpečiť vš etky inš titú cie starostlivosti o deti a š koly zásobovaním pitnou vodou zabezpečiť základnú hygienu, primeranú sanitárnu infraš truktú ru lepš ia implementácia Protokolu o vode a zdraví ku Dohovoru o ochrane a využívaní cezhraničných vodných tokov a medzinárodných jazier realizovať národné plány na zvýš enie podielu domácností s prístupom k bezpečnej a cenovo prístupnej vode a náležitej hygiene (do roku 2015) zvýš iť povedomie obyvateľ stva k vzdelávaniu o základnej hygiene Regionálny prioritný cieľ II Samotné ú razy a zranenia predstavujú vo vekovej skupine 1-18 rokov prvú príčinu smrti a v priemere asi jednu š estinu celkového počtu ú mrtí a ochorení, ale v niektorých krajinách dosahuje až jednu tretinu (6) (obr. 2). 17

17 Obr. 2. Porovnanie ú razovosti detí v Európskom Regióne. Zdroj: Health for all database, WHO, 2004 Druhý cieľ sa preto zameriava na prevenciu a podstatné zníženie zdravotných dôsledkov z dôvodu nehôd a úrazov, na znižovanie chorobnosti v dôsledku nedostatočnej fyzickej aktivity, a to podporovaním bezpečných, spoľ ahlivých a vhodných ľ udských obydlí pre vš etky deti cez nasledovné aktivity (7): realizovať opatrenia, ktoré budú lepš ie chrániť deti a mládež pred ú razmi v ich domovoch a okolí, na ihriskách, š kolách a pracoviskách intenzívnejš ie presadzovať implementáciu cestných bezpečnostných opatrení, vzdelávania vodičov a detí a posilnenie zodpovedajú cej legislatívy (hlavne z odporúčaní zo správ WHO pre svet a Európu o prevencii ú razov v oblasti cestnej dopravy) plánovať a podporovať realizáciu rozvoja miest s ohľ adom na trvalo udržateľ nú dopravu s podporou bicyklovania, peších prechádzok a verejnej dopravy, aby sa zabezpečil bezpečnejší a zdravší pohyb realizovať aktivity na podporu zdravia v sú lade s globálnou stratégiou WHO o strave, fyzickej aktivite a zdraví, ako aj v sú lade s Akčným plánom WHO pre európsky región v oblasti stravovania a výživy na roky propagovať prínosy telesnej aktivity v každodennom živote detí Regionálny prioritný cieľ III Choroby dýchacej sú stavy, kardiovaskulárne a onkologické choroby sú zodpovedné za 86 % ú mrtí vo WHO regióne (11) (obr. 3, 4). Cieľ III. je zameraný na prevenciu a zníženie respiračných ochorení spôsobených znečisteným vzduchom (vonkajším i vnú torným), čím sa prispeje k zníženiu frekvencie astmatických záchvatov, chorobnosti i ú mrtnosti z dôvodu akú tnych aj chronických ochorení detí a mládeže cez cielené aktivity (7): vypracovať stratégie pre kvalitu ovzduš ia v interiéroch, hlavne bytoch, centrách starostlivosti o deti a š kolách, hlavne čo sa týka stavebných a nábytkových materiálov implementovať Rámcový dohovor o kontrole tabaku a tabakových výrobkoch, legislatívnych predpisov, v ktorých sa navrhujú a posilňujú potrebné právne predpisy zlepš ovať prístup domácností k zdravším systémom vykurovania a varenia, ako aj k čistejším palivám 18

18 znižovať emisie látok znečisť ujú ce ovzduš ie hlavne zo zdrojov dopravy, priemyslu ako aj ostatných cez prísluš nú legislatívu a normotvorné opatrenia Obr. 3. Porovnanie vývoja š tandardizovanej ú mrtnosti na ochorenia respiračného systému mužov medzi vybranými krajinami Európy v rokoch Zdroj: Ú VZ SR, 2004 Obr. 4. Porovnanie vývoja š tandardizovanej ú mrtnosti na ochorenia respiračného systému žien medzi vybranými krajinami Európy v rokoch Zdroj: Ú VZ SR,

19 Regionálny prioritný cieľ IV Obava z možnosti dlhodobej toxicity, vrátane vplyvov karcinogénov, mutagénov, imunotoxínov, genotoxínov a alergénov, ETS, UV žiarenia ako aj š kodlivý vplyv mnohých chemikálií na endokrinnú sú stavu bolo dôvodom na zadefinovanie posledného cieľ a. 4 cieľ si kladie za ú lohu znížiť riziko ochorení a poš kodenia zdravia v dôsledku účinku nebezpečných chemických látok (ako napr. ť ažkých kovov), fyzikálnych javov (napr. nadmerný hluk) a biologických látok, ako aj prácu v nebezpečnom prostredí v období tehotenstva, detstva a dospievania ako aj zameranie sa na zníženie výskytu zhubnej a nezhubnej rakoviny kože v neskorš om veku, a zároveň aj ostatných foriem rakoviny s pôvodom v detstve, zníženie počtu detí s vrodenými poruchami, spomaleným duš evným vývojom a vývojovými chybami cez aktivity (7): schváliť a posilniť legislatívu a predpisy, ako aj implementáciou národných a medzinárodných dohovorov a programov na zníženie účinkov nebezpečných chemických látok, fyzikálnych javov a biologických látok na takú ú roveň, ktorá nepôsobí š kodlivo na zdravie detí, mužov a ženy v reprodukčnom veku zabezpečiť prísluš né informácie a testovanie účinkov chemických látok, produktov a technológií na vyvíjajú ce sa organizmy ešte predtým ako sa dostanú na trh a vypustia do životného prostredia implementovať stratégie na zvýš enie povedomia a snáh na zníženie pôsobenia účinkov UV žiarenia, hlavne u detí a mládeže podporovať programy na zvýš enie informovanosti verejnosti 4. Implementácia 4 RPC na národnej úrovni 4.1. Aktualizácia NEHAP Ú loha aktualizovať Národný akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľ ov SR NEHAP vyplýva z: budapeš tianskej konferencie uznesenia vlády č. 1224/2004 uznesenia vlády č. 978/2001 Aktivity NEHAP RPC I Tak ako vyplýva zo správ MŽP na Slovensku bolo v roku 2003 z verejných vodovodov zásobovaných 4,53 mil. obyvateľ ov, čo predstavuje 84,2 % zásobovaných obyvateľ ov. V porovnaní s údajmi o zásobovaní obyvateľ stva v štátoch Európskej ú nie, kde sa podiel zásobovaných obyvateľ ov vodou pohybuje na ú rovni viac ako 90%, je hodnota celoslovenského priemeru podstatne nižš ia (4) (viď obr. 5). Implementácia RPC 1 na národnej úrovni Zvyšovať počet obyvateľ ov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov a pozitívne ovplyvňovať trend vývoja kvality pitnej vody v zdravotne významných ukazovateľ och, a tým minimalizovať riziko ohrozenia zdravia v dôsledku používania vody na pitie. Dokončiť rozostavané verejné vodovody a budovať nové vodárenské zdroje, resp. rozš irovať využívanie jestvujú cich vodárenských zdrojov a prísluš ných vodárenských zariadení pre výstavbu nových verejných vodovodov v obciach 20

20 Zabezpečenie zodpovedajú ceho monitoringu podzemných a povrchových vôd zameraného na kľúčové parametre zhorš ujú ce kvalitu podzemných vôd a povrchových vôd pre pitné účely. Podporovať aktivity samospráv v ich snahe zlepš iť životné podmienky detí žijú cich v segregovaných rómskych osadách s cieľ om umožniť im prístup k čistej nezávadnej vode a primárnej hygiene a tak znížiť riziko vzniku ochorení. Zvyšovať informovanosť verejnosti a detí v rámci výchovy a vzdelávania o potrebe konzumácie zdravotne nezávadnej pitnej vode a o rizikách, ktoré pochádzajú z vody Obr. 5. Prístup obyvateľ stva k pitnej vode. Zdroj: EHIS report, 2004 (4) RPC II Ú mrtnosť detí na ú razy je v Slovenskej republike pomerne presne a jednoducho zaznamenávanáa je priamym ukazovateľ om ú rovne prevencie v konkrétnej krajine. Podľ a správy Ú VZ SR na Slovensku ročne zomrie na ú razy okolo 120 detí do 14 rokov. V prepočte na detí to znamená11,8 smrteľ ných ú razov. Porovnanie s Českou republikou, kde sa táto hodnota pohybuje okolo 7,3 a taktiež porovnanie s ostatnými krajinami európskeho regiónu vyznieva pre Slovensko veľ mi nepriaznivo. Dopravné ú razy detí a mladistvých do 19 rokov tvoria v priemere polovicu všetkých ú mrtí na ú razy v tejto vekovej kategórii. Tento nepriaznivý vývoj š tatistiky je závažným problémom nielen z hľ adiska zdravotníckeho, ale aj humánneho, sociálneho a v neposlednom rade aj ekonomického. V súčasnosti chýba jednotný monitorovací systém, ktorý by na základe rozboru príčin, mechanizmu ú razu, závažnosti, socio-ekonomického statusu danej lokality, finančnej náročnosti na starostlivosť atď., výraznejš ie upozornil na tento problém a uskutočňovaním medzirezortnej spolupráce umožnil efektívne preventívne pôsobiť v danej oblasti (obr. 6, 7). 21

21 Počet ošetrený ch úrazov v sledovanom súbore podľa vekový ch skupín dievčatá chlapci roky 4-6 r. počet ú razov 7-9 r r r r.! Ú rad verejného zdravotníctva SR, Bratislava Obr. 6. Prehľ ad počtu prípadov ú razov v SR Najčastejšie miesta úrazov Najčastejšie detía mládeže miesta úrazov detía mládeže doma doma 36% 36% iné iné 3% 3% v škole, škôlke v škole, 17% škôlke 17% 21% na ceste 21% na ceste 23% na 23% športovisku na športovisku Ú rad verejného zdravotníctva SR, Bratislava Ú rad verejného zdravotníctva SR, Bratislava Obr. 7. Prehľ ad ú razov podľ a miesta 22

22 Implementácia RPC II na národnej úrovni zaviesť indikátor sledovania ú razovosti detí v dôsledku vonkajších príčin zvyš ovať uvedomelosť a diskutovať o rizikách ŽP s pacientmi, rodičmi, vychovávateľ mi a médiami (mamičky a deti, predš kolské a školské zariadenia, názorné pomôcky pri environmentálnej výchove detí ako aj ostatnej verejnosti) obhajovať zdravš ie, bezpečnejš ie a čistejš ie ŽP pre deti ako vysokú prioritu pre akcie na ú rovni rozhodovacích procesov zvyš ovať informovanosť a edukáciu rodičov o dôležitosti vychovávať u detí od ranného detstva také správanie v doprave, aby znižovalo rizikáú razov znižovať nadváhu a obezitu ako aj chorobnosť v dôsledku nedostatočnej fyzického pohybu zvyš ovaním telesnej aktivity detí v každodennom živote RPC III Vývoj š tandardizovanej ú mrtnosti na choroby dýchacej sústavy u mužov a žien má v SR priaznivý, klesajú ci trend (1). V SR máme viac ako 2 % astmatikov s prevalenciou 1017,9 na obyvateľ ov. Maximum výskytu bronchiálnej astmy podľ a Národného registra je zaznamenaný už vo veku od 5 do 9 rokov, tzv. detská prevažne alergická astma. Je dokázané, že detí vystavené tabakovému dymu rodičov fajčiarov majú 6-krát väčš iu pravdepodobnosť respiračných problémov než deti rodičov nefajčiarov. Fajčenie sa stáva závažným problémom vzhľ adom na to, že sa posú va do nižš ích vekových skupín, kde sa prejavujú najmarkantnejš ie zhubné následky a pôsobí aj na formovanie osobnosti. Vnú torné prostredie je už dlhš ie obdobie uznané ako jeden z významných prostredí, ktoré ovplyvňujú ľ udské zdravie. Dôvodom je množstvo času, ktoré človek prežije vo vnú tri budov, ako aj mnoho ďalších aspektov ktoré môžu mať vplyv na ľ udské zdravie. Kvalita vnú torného ovzduš ia, nehody, hluk, mikroklíma nízka teplota, vlhkosť, azbest, VOC, preplnené byty sú len niektoré z možných ohrozovateľ ov zdravia, ktoré sú v bytoch prítomné. Prevalencia respiračných ochorení, astma a alergie, obezita, diabetes, kardiovaskulárne ochorenia, depresie je viditeľ ne stú pajú ca vo všetkých európskych krajinách nielen na Slovensku. Objavuje sa nový fenomén tzv. syndróm chorých budov, ktorý popisuje zdravotné problémy ľ udí pracujú cich alebo žijú cich v budove, u ktorých sa objavujú príznaky choroby alebo nevoľ nosti z neznámych dôvodov. Lokálna koncentrácia priemyselnej výroby v SR spôsobuje vznik znečistených oblastí. Znečistené ovzduš ie môže významne ovplyvniť zdravotný stav obyvateľ stva, ale zisť uje sa aj vyššia ú mrtnosť, hlavne v oblastiach znečistených respirabilnými frakciami polietavého prachu. Na Slovensku existuje meracia sieť monitorovacích staníc, ktorámonitoruje kvalitu ovzduš ia. V sú vislosti s programom Európskej ú nie, Clean Air for Europe (CAFE) i v dôsledku vecných analýz rozboru problémov a negatívneho vplyvu na zdravotný stav populácie a v zhode s požiadavkami platnej legislatívy v SR budú meracie stanice rozšírované o častice PM 2,5. Implementácia RPC III na národnej úrovni Zavádzať a posilňovať predpisy na zlepš enie kvality ovzduš ia v interiéroch, hlavne v bytoch, centrách starostlivosti o deti a š kolách, hlavne čo sa týka stavebných materiáloch a nábytkových materiáloch obhajovať zdravš ie, bezpečnejš ie a čistejš ie ŽP pre deti ako vysokú prioritu pre akcie na ú rovni rozhodovacích procesov 23

23 dôslednáimplementácia Rámcového dohovoru o kontrole tabaku a tabak. výrobkov, legislatívnymi opatreniami, v ktorých sa navrhujú a posilňujú potrebné predpisy, ako aj zriaďovaním podporných programov, ktoré znížia vš eobecne rozšírený zvyk fajčiť a účinky tabak. dymu z prostredia na tehotné ženy a deti monitorovať polietavý prach PM 2,5 RPC IV Nedostatok poznatkov o možných dopadoch mnohých chemikálií na zdravie človeka a na životné prostredie je zdrojom oprávnených obáv. Z viac ako chemikálií používaných v súčasnosti v priemysle je veľ mi málo ú dajov o ich možnej toxicite a skoro nič nie je známe o ich potenciálnych účinkoch na životné prostredie a zdravie človeka. Vš eobecne rozš írená expozícia nízkym dávkam chemikálií môže spôsobovať poš kodenia, niekedy ireverzibilné, najmä u citlivých skupín ako sú deti a tehotné ženy. Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzení chemikálií REACH máza hlavný cieľ zlepš iť ochranu života a zdravia človeka a ochranu životného prostredia pri zachovaní konkurencieschopnosti priemyslu EÚ a posilnení inovačného potenciálu chemického priemyslu EÚ. Z hľ adiska ochrany zdravia a životného prostredia v súčasnosti Slovenskáobchodná inš pekcia (SOI) kontroluje vš etky zákonmi stanovené požiadavky na nebezpečné chemické látky, nebezpečné chemické prípravky, detergenty a biocídne výrobky, ktoré je SOI kompetentnákontrolovať.) Z hľ adiska fyzikálnych javov sa do značnej miery podpisuje na zdravotnom stave obyvateľ stva hluk. Hluk v životnom prostredí sa v posledných dvadsiatich rokoch stáva vážnym problémom ohrozujú cim ľ udské zdravie nielen v mestských aglomeráciách ale aj na miestach, ktoré slúžia na účely odpočinku, zábavy či š portu. Z hľ adiska dopadu na zdravie človeka je hluk pochádzajú ci zo životného prostredia veľ mi zákernou š kodlivinou, často podceňovanou, vzhľ adom na to, že jeho ú činky na organizmus sa neprejavujú viditeľ ne a bezprostredne po expozícii. 4 cieľ sa zameriava aj na zníženie zhubnej a nezhubnej rakoviny kože, kde podľ a ú dajov Ú stavu zdravotníckych informácií a štatistiky márakovina kože v SR stú pajú cu tendenciu (obr. 8). Implementácia RPC IV na národnej úrovni zníženie účinkov nebezpečných chemických látok, fyzikálnych javov a biologických látok na deti a tehotné ženy na takú ú roveň, ktoránepôsobí š kodlivo na zdravie detí ochrana detí pred nadmerným hlukom doma aj v š kole zabezpečenie prísluš ných informácií a testovanie účinkov chemických látok, produktov a technológií (BAT) na vyvíjajú ce sa organizmy ešte predtým, ako sa dostanú na trh a vypustia sa do životného prostredia zabezpečenie bezpečného zberu, skladovania, prepravy, recyklácie, ukladania na skládky a rozkladu nie nebezpečných odpadov, pričom sa mimoriadna pozornosť bude venovať jedovatým odpadom spracovanie strategických hlukových máp a akčných plánov na znižovanie a predchádzanie hluku 24

24 poč et prípadov rok Poč et prípadov rakoviny na obyvateľov Obr. 8. Rakovina kože. zdroj: UZIŠ2005 Záver Ako bolo zhodnotené, takmer dva roky po summite WSSD v Johanesburgu, zdravotné aspekty stále nie sú integrované do medzinárodných a národných iniciatív, stratégií a akčných plánov o trvaloudržateľ nom rozvoji (5). Vo všeobecnosti však možno povedať, že otázky životného prostredia a otázky vývoja verejného zdravia sa chápu stále viac integrovane. Zdravie sa chápe ako rozhodujú ca prerekvizita pre rozvoj spoločnosti a životné prostredie je považované za dôležitý faktor rozvoja zdravia. Zlepš enie zdravotného stavu obyvateľ stva, zdravotnej starostlivosti, skvalitnenie životného š týlu a životného prostredia, zmiernenie dôsledkov globálnej zmeny klímy sú jednými z hlavných cieľ ov TUR. Zabezpečenie previazanosti rieš enia zdravotných, environmentálnych a sociálno-ekonomických problémov si vyžaduje spoluprácu medzi jednotlivými rezortmi v ú silí dosiahnuť priaznivý charakter rozvoja. Prelínanie environmentálnej politiky a politiky v oblasti verejného zdravia dokumentuje prijatý Európsky akčný plán pre životné prostredie a zdravie pre roky ako aj Šiesty environmentálny akčný program pre roky V oboch dokumentoch sa prelínajú oblasti ako životné prostredie a zdravie, kvalita života, klimatické zmeny. Pri tvorbe politiky je dôležitý holistický a sú hrnný prístup k životnému prostrediu a k zdraviu, s využitím princípu predbežnej opatrnosti a prevencie a aplikáciou princípu trvalej udržateľ nosti, zvlášť so zameraním na najviac zraniteľ né skupiny ako sú deti a starí ľ udia. Z toho dôvodu, EK zdôrazňuje potrebu aktualizovať Národné akčné plány pre životné prostredie a zdravie (NEHAPs) (1) ako efektívny mechanizmus pre tvorbu politiky v oblasti životného prostredia zdravia a to v zmysle aktuálnych priorít a cieľ ov, ktoré vyplynuli z ministerskej konferencii v Budapeš ti 2004 v koordinácii s Európskou stratégiou pre životné prostredie a zdravie a jej akčným plánom ( ). 25

25 Literatúra: 1. Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľ ov SR II, ŠZÚ SR, 55 pp., Declaration, Fourth Ministerial Conference on Environment and Health, WHO, 11 pp., Environmental Health Indicators, Framework and Methodologies, WHO, 118 pp., Environmental health indicators for Europe, A pilot indicator-based report, WHO, 52 pp., The European Environment and Health Action Plan , EC, 21 pp., Health for all database, WHO, Children s environment and health action plan for Europe, WHO, 12 pp,

26 Ž ivotné podmienky a zdravie, 2006 STRATÉ GIA ŠTÁTNEJ ENVIRONMENTÁLNEJ POLITIKY A NÁRODNÉ ENVIRONMENTÁLNE AKČ NÉ PROGRAMY E. Mihá lska 1, E. Haladová 2 1 Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava rektor: prof. MUDr. J. Štencl, CSc. 2 Regioná lny ú rad verejného zdravotníctva hl.m. Bratislavy riaditeľ ka: MUDr. E. Haladová, CSc., MPH Ú vod Stratégiu š tá tnej environmentá lnej politiky (SŠEP) schvá lila Vlá da SR uznesením č.619 zo 7.septembra 1993 a Ná rodná rada SR uznesením č. 339 z 18. novembra Jej orientá cia je nasledovná : zníženie negatívneho dopadu znečisteného a poškodeného životného prostredia na vek a zdravie obyvateľ stva, zabrá nenie ď alš ieho vzniku nežiadú cich zmien ekosystémov, devastačných procesov a javov v krajine, spôsobujú cich zánik jej hodnôt a ekologickú destabilitu, zníženú produktívnosť, využiteľ nosť a obyvateľ nosť ú zemí, zamedzenie rastu environmentá lnej zadlženosti, zvýš enie podielu znečisť ovateľ ov a poškodzovateľ ov životného prostredia na zlepšovaní jeho stavu a zainteresovanosti podnikateľ ských subjektov na výrobe a službá ch zameraných na starostlivosť o životné prostredie, utvá ranie podmienok pre transformá ciu hospodá rstva z vysokoenergeticky a surovinovo ná ročnej š truktú ry na š truktú ru s ú sporou a racioná lnejš ím využitím energie a surovín, širšie uplatnenie energie z netradičných zdrojov (slnečnej, veternej, geotermá lnej), šetrné využívanie prírodných zdrojov, revitalizá cia poškodených lesov a ú zemí, zvýš enie environmentá lneho vedomia obyvateľ stva s dôrazom na podnikateľ skú sféru a mlá dež, jeho informovanosť o stave životného prostredia v SR, o možnostiach, príprave a realizá cii opatrení na jeho zvýš enie, dotvorenie systému prá vnych a ekonomických nástrojov, dôsledné uplatňovanie a dodržiavanie predpisov, prehĺbenie medziná rodnej spoluprá ce v ochrane a tvorbe životného prostredia a v procese dosiahnutia trvalo udržateľ ného rozvoja, osobitne na plnenie zá väzkov vyplývajú cich z medziná rodného environmentá lneho prá va. Priority š tá tnej environmentá lnej politiky: ochrana ovzdušia pred znečisť ujú cimi lá tkami a globá lna environmentá lna bezpečnosť, zabezpečenie dostatku pitnej vody a zníženie znečistenia ostatných vôd pod prípustnú mieru, ochrana pôdy pred degradá ciou a zabezpečenie nezá vadnosti potravín a ostatných výrobkov, minimalizá cia vzniku, využívanie a sprá vne zneškodnenie odpadov, 27

Kozmické poasie a energetické astice v kozme

Kozmické poasie a energetické astice v kozme Kozmické poasie a energetické astice v kozme De otvorených dverí, Košice 26.11.2008 Ústav experimentálnej fyziky SAV Košice Oddelenie kozmickej fyziky Karel Kudela kkudela@kosice.upjs.sk o je kozmické

More information

Pracovná skupina 1 Energetický management a tvorba energetických plánov mesta

Pracovná skupina 1 Energetický management a tvorba energetických plánov mesta Pracovná skupina 1 Energetický management a tvorba energetických plánov mesta Metodológia a podpora poskytovaná v rámci Dohovoru primátorov a starostov Skúsenosti českých miest Skúsenosti mesta Litoměřice

More information

Témy dizertačných prác pre uchádzačov o doktorandské štúdium

Témy dizertačných prác pre uchádzačov o doktorandské štúdium Témy dizertačných prác pre uchádzačov o doktorandské štúdium Študijný odbor: 3.3.15 Manažment, Študijný program: Znalostný manažment Akademický rok 2010/2011 1. Školiteľ: doc. Ing. Vladimír Bureš, PhD.

More information

ING (L) Société d Investissement à Capital Variable 3, rue Jean Piret, L-2350 Luxembourg R.C.S.: Luxembourg B č. 44.873 (ďalej ako spoločnosť )

ING (L) Société d Investissement à Capital Variable 3, rue Jean Piret, L-2350 Luxembourg R.C.S.: Luxembourg B č. 44.873 (ďalej ako spoločnosť ) ING (L) Société d Investissement à Capital Variable 3, rue Jean Piret, L-2350 Luxembourg R.C.S.: Luxembourg B č. 44.873 (ďalej ako spoločnosť ) Oznam pre akcionárov 1) Správna rada spoločnosti rozhodla

More information

PORUCHY A OBNOVA OBALOVÝCH KONŠTRUKCIÍ BUDOV - Podbanské 2012

PORUCHY A OBNOVA OBALOVÝCH KONŠTRUKCIÍ BUDOV - Podbanské 2012 PORUCHY A OBNOVA OBALOVÝCH KONŠTRUKCIÍ BUDOV Podbanské 2012 CIEĽ A ZAMERANIE KONFERENCIE : Cieľom konferencie je poskytnúť priestor pre prezentovanie nových a aktuálnych výsledkov vedeckej a výskumnej

More information

CHARACTERISTICS OF THE CURRENT STATE IN THE CONSTRUCTION INDUSTRY

CHARACTERISTICS OF THE CURRENT STATE IN THE CONSTRUCTION INDUSTRY The evaluation study concerning the measure Possible solutions to unemployment in the fields of agriculture and construction industry Hodnotiaca štúdia k opatreniu Možnosti riešenia nezamestnanosti pracovníkov

More information

VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY

VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY FAKULTA STAVEBNÍ ÚSTAV BETONOVÝCH A ZDĚNÝCH KONSTRUKCÍ FACULTY OF CIVIL ENGINEERING INSTITUTE OF CONCRETE AND MASONRY STRUCTURES PRIESTOROVÝ

More information

VÝSKYT NADHMOTNOSTI A OBEZITY U DETÍ V ŠKOLSKOM VEKU A ADOLESCENCII V OBLASTI STREDNÉHO SLOVENSKA

VÝSKYT NADHMOTNOSTI A OBEZITY U DETÍ V ŠKOLSKOM VEKU A ADOLESCENCII V OBLASTI STREDNÉHO SLOVENSKA VÝSKYT NADHMOTNOSTI A OBEZITY U DETÍ V ŠKOLSKOM VEKU A ADOLESCENCII V OBLASTI STREDNÉHO SLOVENSKA INCIDENCE OF OVERWEIGHT AND OBESITY AMONG SCHOOL-AGE CHILDREN AND ADOLESCENTS IN CENTRAL SLOVAKIA MÁRIA

More information

Ž IVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE

Ž IVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE Ú rad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Slovenská spoloč nosť hygienikov SLS Ú stav hygieny Leká rskej fakulty UK Bratislava Ž IVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE Zborník vedeckých prá c Editor: prof.

More information

Centrálny register záverečných prác a antiplagiátorský systém ako komplexné riešenie na národnej úrovni

Centrálny register záverečných prác a antiplagiátorský systém ako komplexné riešenie na národnej úrovni Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku NITT SK Centrálny register záverečných prác a antiplagiátorský systém ako komplexné riešenie na národnej úrovni Seminář NUŠL, Praha,

More information

Môže sa to stať aj Vám - sofistikované cielené hrozby Ján Kvasnička

Môže sa to stať aj Vám - sofistikované cielené hrozby Ján Kvasnička Môže sa to stať aj Vám - sofistikované cielené hrozby Ján Kvasnička Territory Account Manager Definícia cielených hrozieb Široký pojem pre charakterizovanie hrozieb, cielených na špecifické entity Často

More information

OSOBNOSTNÉ ASPEKTY ZVLÁDANIA ZÁŤAŽE

OSOBNOSTNÉ ASPEKTY ZVLÁDANIA ZÁŤAŽE OSOBNOSTNÉ ASPEKTY ZVLÁDANIA ZÁŤAŽE Katarína Millová, Marek Blatný, Tomáš Kohoutek Abstrakt Cieľom výskumu bola analýza vzťahu medzi osobnostnými štýlmi a zvládaním záťaže. Skúmali sme copingové stratégie

More information

Sledovanie čiary Projekt MRBT

Sledovanie čiary Projekt MRBT VYSOKÉ UČENÍ TECHNIC KÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF T ECHNOLOGY FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A KOMUNIKAČNÍCH TECHNO LOGIÍ ÚSTAV AUTOMATIZA CE A MĚŘÍCÍ TECHNIKY FACULTY OF ELECTRICAL ENGINEERING AND COMUNICATION

More information

VZDELÁVANIE ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV V OBLASTI PALIATÍVNEJ STAROSTLIVOSTI Education of healthcare professionals in the field of palliative care

VZDELÁVANIE ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV V OBLASTI PALIATÍVNEJ STAROSTLIVOSTI Education of healthcare professionals in the field of palliative care OŠETŘOVATELSTVÍ VZDELÁVANIE ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV V OBLASTI PALIATÍVNEJ STAROSTLIVOSTI Education of healthcare professionals in the field of palliative care Jana Slováková 10: 247 482, 2008 ISSN 1212-4117

More information

Európska komisia stanovuje ambiciózny akčný program na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy

Európska komisia stanovuje ambiciózny akčný program na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy IP/06/48 Brusel 17. januára 2006 Európska komisia stanovuje ambiciózny akčný program na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy Komisia dnes navrhla viacročný akčný program s cieľom podporiť rozvoj prepravy

More information

Prehľad patentovej literatúry + Prehľad voľne dostupných zdrojov

Prehľad patentovej literatúry + Prehľad voľne dostupných zdrojov Prehľad patentovej literatúry + Prehľad voľne dostupných zdrojov Literatúra s tematikou duševného vlastníctva a priemyselného práva (zakúpené z prostriedkov projektu do knižničného fondu Akademickej knižnice

More information

Celoživotné vzdelávanie z pohľadu trvalo udržateľného rozvoja

Celoživotné vzdelávanie z pohľadu trvalo udržateľného rozvoja Projekt LLABS: Celoživotné vzdelávanie z pohľadu trvalo udržateľného rozvoja 2013-1-RO1-GRU06-29574-5 Celoživotné vzdelávanie z pohľadu trvalo udržateľného rozvoja Legislatíva a politiky v niektorých európskych

More information

Ekonomická univerzita v Bratislave REVUE SOCIÁLNO-EKONOMICKÉHO ROZVOJA

Ekonomická univerzita v Bratislave REVUE SOCIÁLNO-EKONOMICKÉHO ROZVOJA Ekonomická univerzita v Bratislave Národohospodárska fakulta Katedra sociálneho rozvoja a práce REVUE SOCIÁLNO-EKONOMICKÉHO ROZVOJA Vedecký recenzovaný on-line časopis Ročník I číslo 2/2015 ISSN 2453 6148

More information

CÏESKEÂ A SLOVENSKEÂ FEDERATIVNIÂ REPUBLIKY

CÏESKE A SLOVENSKE FEDERATIVNI REPUBLIKY RocÏnõÂk 199 2 SbõÂrka zaâkonuê CÏESKE A SLOVENSKE FEDERATIVNI REPUBLIKY CÏ ESKE REPUBLIKY / SLOVENSKE REPUBLIKY CÏ aâstka 64 RozeslaÂna dne 26. cïervna 1992 Cena 11,± OBSAH: 317. Za kon Slovenskej

More information

KONTAKT CHEMIE Kontakt PCC

KONTAKT CHEMIE Kontakt PCC Cleaner and flux remover for printed circuit boards KONTAKT CHEMIE Kontakt PCC Technical Data Sheet KONTAKT CHEMIE Kontakt PCC Page 1/2 Description: Mixture of organic solvents. General properties and

More information

Silver economy as possible export direction at ageing Europe case of Slovakia

Silver economy as possible export direction at ageing Europe case of Slovakia Silver economy as possible export direction at ageing Europe case of Slovakia Marek Radvanský, Viliam Páleník* 1 Abstract: Aging of European citizens is a real threat for public finances of member countries,

More information

MARKETING A OBCHOD 2006

MARKETING A OBCHOD 2006 EDUCA MaO a Katedra marketingu, obchodu a svetového lesníctva zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie MARKETING A OBCHOD 2006 TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ PREDPOKLAD HOSPODÁRSKEHO RASTU MARKETING AND

More information

LV5WDR Wireless Display Receiver Rýchla príručka

LV5WDR Wireless Display Receiver Rýchla príručka LV5WDR Wireless Display Receiver Rýchla príručka 1 1. Predstavenie Wireless display receiver S Wireless display receiver (ďalej len WDR) môžete jednoducho zobrazovať multimediálny obsah (videá, fotografie,

More information

Web of Science a ďalšie nástroje na Web of Knowledge

Web of Science a ďalšie nástroje na Web of Knowledge Web of Science a ďalšie nástroje na Web of Knowledge Enikő Tóth Szász, Customer Education Specialist eniko.szasz@thomsonreuters.com http://webofknowledge.com http://wokinfo.com Cyklus výskumu Nápad Objavenie

More information

Informace o programu Horizon 2020

Informace o programu Horizon 2020 Informace o programu Horizon 2020 Pracovní snídaně Zabezpečení železniční dopravy s využitím GNSS GNSS Centre of Excellence, Navigační 787, 252 61 Jeneč, Česká republika; IČO: 01269313 kontakt: info@gnss-centre.cz;

More information

Konkurence na železnici

Konkurence na železnici MASARYKOVA UNIVERZITA Ekonomicko-správní fakulta Konkurence na železnici budoucnost pro 21. století nebo destrukce sítě? Sborník příspěvků ze semináře Telč 2012 editoři: Martin Kvizda Zdeněk Tomeš Brno

More information

Politológia a politická analýza. Syllabus kurzu

Politológia a politická analýza. Syllabus kurzu Politológia a politická analýza Syllabus kurzu Prednáška: streda 11.30 13.00 streda 9.45 11.15 Lucia Klapáčová 13.30 15.00 - Andrea Figulová 15.15 16.45 - Teodor Gyelnik (ENG) Prednášajúci Andrea Figulová

More information

Ž IVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE

Ž IVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE Ú rad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Slovenská spoloč nosť hygienikov SLS Ú stav hygieny Leká rskej fakulty UK Bratislava Ž IVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE Zborník vedeckých prá c Jana Jurkovič

More information

IBM Security Framework: Identity & Access management, potreby a riešenia.

IBM Security Framework: Identity & Access management, potreby a riešenia. Juraj Polak IBM Security Framework: Identity & Access management, potreby a riešenia. Nová doba inteligentná infraštruktúra Globalizácia a globálne dostupné zdroje Miliardy mobilných zariadení s prístupom

More information

Application of new information and communication technologies in marketing

Application of new information and communication technologies in marketing Application of new information and communication technologies in marketing Ladislav Izakovič, Department of Applied Informatics, Faculty of Natural Sciences, University of SS. Cyril and Methodius, J. Herdu

More information

THE ROLE OF NON-PROFIT ORGANIZATIONS IN A REGIONAL DEVELOPMENT IN A CONTEXT OF SOCIAL COHESION: THE CASE OF ICELAND

THE ROLE OF NON-PROFIT ORGANIZATIONS IN A REGIONAL DEVELOPMENT IN A CONTEXT OF SOCIAL COHESION: THE CASE OF ICELAND DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-73 THE ROLE OF NON-PROFIT ORGANIZATIONS IN A REGIONAL DEVELOPMENT IN A CONTEXT OF SOCIAL COHESION: THE CASE OF ICELAND ROLA NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ V ROZVOJI REGIÓNOV

More information

: Architectural Lighting : Interiérové svietidlá

: Architectural Lighting : Interiérové svietidlá SEC Lighting : Architectural Lighting : nteriérové svietidlá : Shape Harmony : Tradition The company SEC accepts with enthusiasm the challenges of continuously changing world. n our opinion, luminaries

More information

Manažerské transakce

Manažerské transakce Manažerské transakce Josef Kotásek 1 Čl. 6 odst. 4 MAD Persons discharging managerial responsibilities within an issuer of financial instruments and, where applicable, persons closely associated with them,

More information

How To Write A Thesis On The Theory Of Thermodynamics

How To Write A Thesis On The Theory Of Thermodynamics NOVINKY Z AKADEMICKEJ KNIŽNICE MTF V/2014 Nové tituly vo fonde Prehľad periodík dostupných v študovni oblasť Strojárstvo NOVÉ TITULY VO FONDE AK MTF ZA PREDCHÁDZAJÚCI MESIAC (apríl) Titul: Methodology,

More information

GEOGRAFICKÉ INFORMÁCIE 13

GEOGRAFICKÉ INFORMÁCIE 13 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED KATEDRA GEOGRAFIE A REGIONÁLNEHO ROZVOJA GEOGRAFICKÉ INFORMÁCIE 13 TRENDY REGIONÁLNEHO ROZVOJA V EURÓPSKEJ ÚNII NITRA 2009 GEOGRAFICKÉ INFORMÁCIE

More information

Rychlý průvodce instalací Rýchly sprievodca inštaláciou

Rychlý průvodce instalací Rýchly sprievodca inštaláciou CZ SK Rychlý průvodce instalací Rýchly sprievodca inštaláciou Intuos5 Poznámka: chraňte svůj tablet. Vyměňujte včas hroty pera. Bližší informace najdete v Uživatelském manuálu. Poznámka: chráňte svoj

More information

Justícia a ochrana poškodených

Justícia a ochrana poškodených Projekt Justičnej akadémie Slovenskej republiky v oblasti trestnej justície 2014-2015 Justícia a ochrana poškodených Tento projekt bol implementovaný v spolupráci s akadémiami krajín Vyšehrádskej štvorky

More information

ORIGINAL PAPER PREVENTION OF HEARING LOSS AT WORK. Mária Šupínová 1, Jana Virgulová 1, Mária Kožuchová 2, Monika Babincová 1. Abstract.

ORIGINAL PAPER PREVENTION OF HEARING LOSS AT WORK. Mária Šupínová 1, Jana Virgulová 1, Mária Kožuchová 2, Monika Babincová 1. Abstract. Cent Eur J Nurs Midw 2015;6(2):267 272 doi: 10.15452/CEJNM.2015.06.0014 ORIGINAL PAPER PREVENTION OF HEARING LOSS AT WORK Mária Šupínová 1, Jana Virgulová 1, Mária Kožuchová 2, Monika Babincová 1 1 Faculty

More information

No. 2., Vol. 1. Vedeckoodborný. časopis VSŽaSP sv. Alžbety v Bratislave. Indexed by: COPERNICUS

No. 2., Vol. 1. Vedeckoodborný. časopis VSŽaSP sv. Alžbety v Bratislave. Indexed by: COPERNICUS spektrum No. 2., Vol. 1 2013 Sociálnozdravotnícke Vedeckoodborný časopis VSŽaSP sv. Alžbety v Bratislave Obsah čísla: Rómovia a zdravie pohľad na zdravotnú situáciu rómskej menšiny na Slovensku po roku

More information

KONSOLIDOVANÁ VÝROČNÁ SPRÁVA

KONSOLIDOVANÁ VÝROČNÁ SPRÁVA KONSOLIDOVANÁ VÝROČNÁ SPRÁVA a KONSOLIDOVANÁ ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA ZA ROK 2008 zostavená podľa Medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IFRS) platných v EU CONSOLIDATED ANNUAL REPORT and CONSOLIDATED

More information

Informační systém statistiky a reportingu životního prostředí České republiky (ISSaR)

Informační systém statistiky a reportingu životního prostředí České republiky (ISSaR) Informační systém statistiky a reportingu životního prostředí České republiky (ISSaR) Ing. Jarmila Cikánková CENIA, česká informační agentura životního prostředí Úvod Právo na příznivé životní prostředí

More information

VÝCHODOEURÓPSKA AGENTÚRA PRE ROZVOJ n.o. EASTERN EUROPEAN DEVELOPMENT AGENCY n.o. BEZPE NOS, EXTRÉMIZMUS, TERORIZMUS 2013

VÝCHODOEURÓPSKA AGENTÚRA PRE ROZVOJ n.o. EASTERN EUROPEAN DEVELOPMENT AGENCY n.o. BEZPE NOS, EXTRÉMIZMUS, TERORIZMUS 2013 VÝCHODOEURÓPSKA AGENTÚRA PRE ROZVOJ n.o. EASTERN EUROPEAN DEVELOPMENT AGENCY n.o. BEZPENOS, EXTRÉMIZMUS, TERORIZMUS 2013 Podhájska 2013 Editori PhDr. Katarína Greová doc. ThDr. PaedDr. Anton Lisnik, PhD.

More information

GLOBALIZATION AND ITS SOCIO-ECONOMIC CONSEQUENCES

GLOBALIZATION AND ITS SOCIO-ECONOMIC CONSEQUENCES ZU - UNIVERSITY OF ZILINA The Faculty of Operation and Economics of Transport and Communications, Department of Economics GLOBALIZATION AND ITS SOCIO-ECONOMIC CONSEQUENCES 15 th International Scientific

More information

My Passport Ultra Metal Edition

My Passport Ultra Metal Edition My Passport Ultra Metal Edition Prvotriedne úložisko Príručka používateľa Externý pevný disk Príručka používateľa My Passport Ultra Metal Edition Servis a technická podpora spoločnosti WD Ak narazíte na

More information

Medzinárodná Študentská vedecká konferencia v odboroch špeciálna a liečebná pedagogika ŠTUDENT NA CESTE K PRAXI IV, 13. 14.

Medzinárodná Študentská vedecká konferencia v odboroch špeciálna a liečebná pedagogika ŠTUDENT NA CESTE K PRAXI IV, 13. 14. PARENTS' AND PROFESSIONALS' PERCEPTIONS TOWARDS SUPPORT FOR CHILDREN WITH COMMUNICATION DISORDERS IN PRESCHOOL SETTINGS IN THE NORTH WEST BANK IN PALESTINE: PRELIMINARY DATA FROM THE PILOT STUDY Vnímanie

More information

Viega Visign Cenník 2014

Viega Visign Cenník 2014 Viega Visign Cenník 2014 Ceny sú uvedené vrátane DPH Viega Eco Plus: Podomietková splachovacia nádržka na zabudovanie do odľahčených stien. Akčný balík Viega Eco Plus: prvok Viega Eco Plus + biela ovládacia

More information

Univerzita J. Selyeho Selye János Egyetem Ekonomická fakulta Gazdaságtudományi Kar

Univerzita J. Selyeho Selye János Egyetem Ekonomická fakulta Gazdaságtudományi Kar Univerzita J. Selyeho Selye János Egyetem Ekonomická fakulta Gazdaságtudományi Kar Gazdaságtudományi Kar Ekonomická Fakulta Inovačný potenciál, inovačné podnikanie a podnikateľské siete Monografický zborník

More information

KOŠICKÁ BEZPEČNOSTNÁ REVUE

KOŠICKÁ BEZPEČNOSTNÁ REVUE KOŠICKÁ BEZPEČNOSTNÁ REVUE Recenzovaný vedecký časopis so zameraním na bezpečnosť. Ročník 1, číslo 1, vychádza polročne dátum vydania 1.5.2011, Predregistrácia periodickej tlače na Ministerstve kultúri

More information

ROČNÍK 43 ČÍSLO 4. psychológia a patopsychológia

ROČNÍK 43 ČÍSLO 4. psychológia a patopsychológia ROČNÍK 43 ČÍSLO 4 psychológia a patopsychológia VÝSKUMNÝ ÚSTAV DETSKEJ PSYCHOLÓGIE A PATOPSYCHOLÓGIE BRATISLAVA 2008 Redakčná rada: F. Baumgartner, Spoločenskovedný ústav SAV, Košice J. Dan, Pedagogická

More information

Tourism, Hospitality and Commerce

Tourism, Hospitality and Commerce Ročník III, číslo 2, 2012 Volume III, Number 2, 2012 Journal of Tourism, Hospitality and Commerce Vysoká škola obchodní a hotelová s.r.o. College of Business and Hotel Management Ltd. ISSN 1804-3836 Journal

More information

Združenie Pre reformu zdravotníctva Páričkova 18 SK - 811 02 Bratislava. www.reformazdravotnictva.sk

Združenie Pre reformu zdravotníctva Páričkova 18 SK - 811 02 Bratislava. www.reformazdravotnictva.sk Združenie Pre reformu zdravotníctva Páričkova 18 SK - 811 02 Bratislava www.reformazdravotnictva.sk Corporate Design: M.E.S.A. 10 Consulting Group Obálka & Print: Publicis Knut Copyrights Pre reformu zdravotníctva

More information

KARTA BEZPEČNOSTNÝCH ÚDAJOV

KARTA BEZPEČNOSTNÝCH ÚDAJOV Akzo Nobel Car Refinishes bv Automotive and Aerospace Coatings Tento výrobok je určený pre profesionálnu povrchovú úpravu automobilov podľa referencií uvedených v technickom liste výrobcu. ODDIEL 1 Identifikácia

More information

I. VIRTUÁLNÍ KONFERENCE 2005

I. VIRTUÁLNÍ KONFERENCE 2005 EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, s.r.o. 1. soukromá vysoká škola na Moravě S B O R N Í K INOVAČNÍ PROCESY VE SVĚTĚ A JEJICH VLIV NA EVROPSKOU INTEGRACI (HISTORIE, REALITA, VIZE) I. VIRTUÁLNÍ KONFERENCE

More information

J&T FINANCE GROUP, a.s. a dcérske spoločnosti

J&T FINANCE GROUP, a.s. a dcérske spoločnosti J&T FINANCE GROUP, a.s. a dcérske spoločnosti Konsolidovaná účtovná závierka za rok, KONSOLIDOVANÝ VÝKAZ ZISKOV A STRÁT za rok, v tis. EUR Bod 2013 2012 Úrokové výnosy 7 295 075 163 724 Úrokové náklady

More information

Management of agricultural production in the conditions of information society

Management of agricultural production in the conditions of information society Management of agricultural production in the conditions of information society Riadenie poľnohospodárskej výroby v podmienkach informačnej spoločnosti A. LÁTEČKOVÁ, M. KUČERA Slovak University of Agriculture,

More information

Aktuální otázky přípravy budoucích učitelů VÝZNAM TEORIE, EMPIRIE A PEDAGOGICKÉ přírodovědných, PŘÍBUZNÝCH OBORŮ

Aktuální otázky přípravy budoucích učitelů VÝZNAM TEORIE, EMPIRIE A PEDAGOGICKÉ přírodovědných, PŘÍBUZNÝCH OBORŮ VI. Mezinárodní konference k problematice přípravy učitelů pro přírodovědné a zemědělské předměty na téma: Aktuální otázky přípravy budoucích učitelů VÝZNAM TEORIE, EMPIRIE A PEDAGOGICKÉ PRAXE přírodovědných,

More information

Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy súdov do obsahu súkromnoprávnych zmlúv

Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy súdov do obsahu súkromnoprávnych zmlúv Justičná akadémia Slovenskej republiky Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy súdov do obsahu súkromnoprávnych zmlúv Kol. autorov Pezinok 2014 Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy

More information

Kľúčové porovnateľné ukazovatele Poľsko (PL) Slovensko (SK)

Kľúčové porovnateľné ukazovatele Poľsko (PL) Slovensko (SK) VYSOKÉ ŠKOLY V POĽSKU Alena ŠTURMOVÁ Kľúčové porovnateľné ukazovatele Poľsko (PL) Slovensko (SK) Počet obyvateľov (2014) 38,0 mil. 5,4 mil. Počet vysokoškolských (VŠ) študentov (2012) > 2 mil. 221 tis.

More information

Doprava a spoje elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676

Doprava a spoje elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 SCHEDULING OF WORKING TIME OF DRIVERS IN REGULAR BUS TRANSPORT Miloš Poliak 1, Linda Forrest 2 and Štefánia Semanová 3 Introduction In terms of regular bus transport in the Slovak Republic (SR), the work

More information

Štefan Šutaj NÚTENÉ PRESÍDĽOVANIE MAĎAROV DO ČIECH

Štefan Šutaj NÚTENÉ PRESÍDĽOVANIE MAĎAROV DO ČIECH Štefan Šutaj NÚTENÉ PRESÍDĽOVANIE MAĎAROV DO ČIECH UNIVERSUM PREŠOV 2005 NÚTENÉ PRESÍDĽOVANIE MAĎAROV DO ČIECH (Výskumná správa pripravená v rámci riešenia projektu štátneho programu výskumu a vývoja Národ,

More information

Edičná séria: OŠETROVATEĽSTVO FYZIOTERAPIA LABORATÓRNA MEDICÍNA VEREJNÉ ZDRAVOTNÍCTVO. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

Edičná séria: OŠETROVATEĽSTVO FYZIOTERAPIA LABORATÓRNA MEDICÍNA VEREJNÉ ZDRAVOTNÍCTVO. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Edičná séria: OŠETROVATEĽSTVO FYZIOTERAPIA LABORATÓRNA MEDICÍNA VEREJNÉ ZDRAVOTNÍCTVO Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Fakulta zdravotníctva Zdravotnícke Listy Vedecký recenzovaný časopis,

More information

MARKETING TRETIEHO TISÍCROČIA - ZELENÝ MARKETING MARKETING AT 3 RD MILLENNIUM GREEN MARKETING. Miriam Horváthová

MARKETING TRETIEHO TISÍCROČIA - ZELENÝ MARKETING MARKETING AT 3 RD MILLENNIUM GREEN MARKETING. Miriam Horváthová MARKETING TRETIEHO TISÍCROČIA - ZELENÝ MARKETING MARKETING AT 3 RD MILLENNIUM GREEN MARKETING Miriam Horváthová ABSTRACT During last decenniums of 20 th century the question of the living environment pollution

More information

The Role of Specific University Research in Development of Social Work in the Czech Republic

The Role of Specific University Research in Development of Social Work in the Czech Republic ERIS Web Journal 2/2014 The Role of Specific University Research in Development of Social Work in the Czech Republic Lenka Krhutová Abstract Based on the current legislation of the Czech Republic, specific

More information

CENOVÁ NABÍDKA. jednatc~ Krmivo pro laboratorní zvířata" k veřejné soutěži. Krnov, 17.09.2014. Ing. Jiří Bauer. Předmět zakázky:

CENOVÁ NABÍDKA. jednatc~ Krmivo pro laboratorní zvířata k veřejné soutěži. Krnov, 17.09.2014. Ing. Jiří Bauer. Předmět zakázky: CENOVÁ NABÍDKA k veřejné soutěži Předmět zakázky: Krmivo pro laboratorní zvířata" Krnov, 17.09.2014 Ing. Jiří Bauer jednatc~ Obsah cenové nabídky:!.identifikace uchazeče výběrového řízení str.2 2.Cenová

More information

Týždeň 1. Úvodné stretnutie informácie o obsahu kurzu, spôsobe hodnotenia, úvod do problematiky demokracie

Týždeň 1. Úvodné stretnutie informácie o obsahu kurzu, spôsobe hodnotenia, úvod do problematiky demokracie Teórie demokracie Výberový predmet Vyučujúci: JUDr. Mgr. Michal Mrva Charakteristika kurzu Kurz má za cieľ oboznámiť študentov s problematikou demokracie v jej historickej perspektíve s dôrazom na vývoj

More information

Spoznávame potenciál digitálnych technológií v predprimárnom vzdelávaní

Spoznávame potenciál digitálnych technológií v predprimárnom vzdelávaní Spoznávame potenciál digitálnych technológií v predprimárnom vzdelávaní Ivan Kalaš Spoznávame potenciál digitálnych technológií v predprimárnom vzdelávaní Analytická štúdia Inštitút UNESCO pre informačné

More information

CONTEMPORARY POSSIBILITIES OF MODELING OF THE PROBLEMS OF VEHICLE TRACK INTERACTION

CONTEMPORARY POSSIBILITIES OF MODELING OF THE PROBLEMS OF VEHICLE TRACK INTERACTION ROCZNIKI INŻYNIERII BUDOWLANEJ ZESZYT 8/2008 Komisja Inżynierii Budowlanej Oddział Polskiej Akademii Nauk w Katowicach CONTEMPORARY POSSIBILITIES OF MODELING OF THE PROBLEMS OF VEHICLE TRACK INTERACTION

More information

ŽIVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE

ŽIVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Slovenská spoločnosť hygienikov SLS Ústav hygieny Lekárskej fakulty UK Bratislava ŽIVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE Zborník vedeckých prác Jana Jurkovičová Zuzana

More information

Ekonomické listy. Odborný vědecký časopis Vysoké školy ekonomie a managementu. 3 Financing of tertiary education: the Czech Republic and Europe

Ekonomické listy. Odborný vědecký časopis Vysoké školy ekonomie a managementu. 3 Financing of tertiary education: the Czech Republic and Europe Odborný vědecký časopis Vysoké školy ekonomie a managementu el Ekonomické listy 1 2014 3 Financing of tertiary education: the Czech Republic and Europe 16 Možnosti ovplyvňovania organizačnej kultúry rozmiestňovaním

More information

Ž IVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE

Ž IVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE Ú rad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Bratislava Slovenská spoloč nosť hygienikov SLS Ú stav hygieny Leká rskej fakulty UK Bratislava Ž IVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE Zborník vedeckých prá c

More information

Príklady riadenia kvality z vybraných krajín

Príklady riadenia kvality z vybraných krajín Príklady riadenia kvality z vybraných krajín Daniela Uličná Konferencia: Tvorba Národnej sústavy kvalifikácií 26.11.2013 Prečo vôbec hovoriť o otázke riadenia kvality v kontexte NSK? NSK by mala zlepšiť

More information

EDÍCIA SLOVENSKEJ LEKÁRSKEJ KNIŽNICE. InfoMedLib. Bulletin Slovenskej lekárskej knižnice. Ročník 11

EDÍCIA SLOVENSKEJ LEKÁRSKEJ KNIŽNICE. InfoMedLib. Bulletin Slovenskej lekárskej knižnice. Ročník 11 EDÍCIA SLOVENSKEJ LEKÁRSKEJ KNIŽNICE InfoMedLib Bulletin Slovenskej lekárskej knižnice 2 2010 Ročník 11 OBSAH Na prahu šesťdesiatky... 4 INFORMÁCIE ZO SLOVENSKEJ LEKÁRSKEJ KNIŢNICE Marta Weissová Štatistické

More information

PRODUCT LIFE CYCLE COST MANAGEMENT RIADENIE NÁKLADOV ŽIVOTNÉHO CYKLU VÝROBKU

PRODUCT LIFE CYCLE COST MANAGEMENT RIADENIE NÁKLADOV ŽIVOTNÉHO CYKLU VÝROBKU ACTA FACULTATIS TECHNICAE XVI ZVOLEN SLOVAKIA 2011 PRODUCT LIFE CYCLE COST MANAGEMENT RIADENIE NÁKLADOV ŽIVOTNÉHO CYKLU VÝROBKU František FREIBERG Erika SUJOVÁ ABSTRACT: The management of life cycle costing

More information

Návod k použití: Boxovací stojan DUVLAN s pytlem a hruškou kód: DVLB1003

Návod k použití: Boxovací stojan DUVLAN s pytlem a hruškou kód: DVLB1003 Návod na použitie: Boxovací stojan DUVLAN s vrecom a hruškou kód: DVLB1003 Návod k použití: Boxovací stojan DUVLAN s pytlem a hruškou kód: DVLB1003 User manual: DUVLAN with a boxing bag and a speed bag

More information

ŽIVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE

ŽIVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Slovenská spoločnosť hygienikov SLS Ústav hygieny Lekárskej fakulty UK Bratislava ŽIVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE Zborník vedeckých prác Jana Jurkovičová Zuzana

More information

Strategy related factors of business entity structure and behaviour

Strategy related factors of business entity structure and behaviour Strategy related factors of business entity structure and behaviour Faktory struktury a chování podnikatelských subjektů ve vztahu k jejich strategii J. HRON Czech University of Agriculture, Prague, Czech

More information

POKUS O ENERGETICKO-INFORMAÈNÚ INTERPRETÁCIU NIEKTORÝCH MAGICKÝCH LIEÈEBNÝCH PRAKTÍK V TRADIÈNEJ ¼UDOVEJ KULTÚRE SLOVENSKA

POKUS O ENERGETICKO-INFORMAÈNÚ INTERPRETÁCIU NIEKTORÝCH MAGICKÝCH LIEÈEBNÝCH PRAKTÍK V TRADIÈNEJ ¼UDOVEJ KULTÚRE SLOVENSKA Sn ROÈNÍK 45 1/1997 ŠTÚDIE POKUS O ENERGETICKO-INFORMAÈNÚ INTERPRETÁCIU NIEKTORÝCH MAGICKÝCH LIEÈEBNÝCH PRAKTÍK V TRADIÈNEJ ¼UDOVEJ KULTÚRE SLOVENSKA DUŠAN BELKO Mgr. Dušan Belko, Ústav etnológie SAV,

More information

Informačný spravodajca 1/2012

Informačný spravodajca 1/2012 Inštitút pre výskum práce a rodiny Institute for Labour and Family Research Informačný spravodajca 1/2012 Prírastky knižničného fondu DISSO za obdobie január - júl 2012 Bratislava, august 2012 Obsah Knihy

More information

Trestná politika štátu a zodpovednosť právnických osôb. Penal Policy of the State and Liability of Legal Entities

Trestná politika štátu a zodpovednosť právnických osôb. Penal Policy of the State and Liability of Legal Entities Trestná politika štátu a zodpovednosť právnických osôb Penal Policy of the State and Liability of Legal Entities Sekcia trestného práva Session of Criminal Law Garanti sekcie/ Scholastic Referees: doc.

More information

J. S. NOVOTNÝ: Resilience dětí a možnosti její podpory a rozvoje 324. K. DANIŠKOVÁ: Možné kritériá hodnotenia pohybovej tvorivosti 332

J. S. NOVOTNÝ: Resilience dětí a možnosti její podpory a rozvoje 324. K. DANIŠKOVÁ: Možné kritériá hodnotenia pohybovej tvorivosti 332 OBSAH 4/2008 L. MEDVEĎOVÁ: Rodové odlišnosti a vývinová dynamika školských stresorov v ranej adolescencii 287 Š. PORTEŠOVÁ - V. KONEČNÁ - M. BUDÍKOVÁ - H. KOUTKOVÁ: Strachy rozumově nadaných dětí jako

More information

!T =!Mobile=== Nastavenia dátových a multimediálnych služieb pre multifunkčné zariadenia s operačným systémom Windows Mobile 5.0 NASTAVENIE MMS 1 /18

!T =!Mobile=== Nastavenia dátových a multimediálnych služieb pre multifunkčné zariadenia s operačným systémom Windows Mobile 5.0 NASTAVENIE MMS 1 /18 Nastavenia dátových a multimediálnych služieb pre multifunkčné zariadenia s operačným systémom Windows Mobile 5.0 Nastavenie je možné vykonať manuálnym resetom zariadenia, pričom všetky nastavenie sa vrátia

More information

1. Oblast rozvoj spolků a SU UK 1.1. Zvyšování kvalifikace Školení Zapojení do projektů Poradenství 1.2. Financování 1.2.1.

1. Oblast rozvoj spolků a SU UK 1.1. Zvyšování kvalifikace Školení Zapojení do projektů Poradenství 1.2. Financování 1.2.1. 1. O b l a s t r o z v o j s p o l k a S U U K 1. 1. Z v y š o v á n í k v a l i f i k a c e Š k o l e n í o S t u d e n t s k á u n i e U n i v e r z i t y K a r l o v y ( d á l e j e n S U U K ) z í

More information

VÝBEROVÁ BIBLIOGRAFIA LITERATÚRY

VÝBEROVÁ BIBLIOGRAFIA LITERATÚRY VÝBEROVÁ BIBLIOGRAFIA LITERATÚRY TRESTNÉ ČINY PROTI ŽIVOTNÉMU PROSTREDIU 1. Knihy 1.1. Knižná literatúra vo fonde Knižnice Justičnej akadémie SR 1.2. Knižná literatúra vo fonde iných knižníc 2. Časopisecké

More information

TVORBA KOMUNIKAČNEJ KAMPANE S VYUŢITÍM DIGITÁLNYCH MÉDIÍ

TVORBA KOMUNIKAČNEJ KAMPANE S VYUŢITÍM DIGITÁLNYCH MÉDIÍ Masarykova univerzita Ekonomicko-správní fakulta Študijný odbor: Podnikové hospodárstvo TVORBA KOMUNIKAČNEJ KAMPANE S VYUŢITÍM DIGITÁLNYCH MÉDIÍ Development of Communication Campaign (Utilisation of Digital

More information

Cisco Security Agent (CSA) CSA je v í c eúčelo v ý s o f t w a r o v ý ná s t r o j, k t er ý lze p o už í t k v ynuc ení r ů zný c h b ezp ečno s t ní c h p o li t i k. CSA a na lyzuje c h o v á ní a

More information

How To Get Rid Of A Chrany Majetku

How To Get Rid Of A Chrany Majetku Ochrana osôb a majetku Ing. Tomáš Loveček, PhD. Žilinská univerzita v Žiline Fakulta špeciálneho inžinierstva Katedra bezpečnostného manažmentu 1 Terminológia - Ochrana ochrana (angl.: Protection) Starostlivosť

More information

SPRÁVA FLOOD MODELING AND LOGISTIC MODEL DEVELOPMENT FOR II/II. ČIASTKOVÁ ÚLOHA FLOOD CRISIS MANAGEMENT" - FLOODLOG

SPRÁVA FLOOD MODELING AND LOGISTIC MODEL DEVELOPMENT FOR II/II. ČIASTKOVÁ ÚLOHA FLOOD CRISIS MANAGEMENT - FLOODLOG VSBM, Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach SPRÁVA FLOOD MODELING AND LOGISTIC MODEL DEVELOPMENT FOR FLOOD CRISIS MANAGEMENT" - FLOODLOG II/II. ČIASTKOVÁ ÚLOHA BAY ZOLTÁN ALKALMAZOTT KUTATÁSI

More information

Towards the optimization of IT service delivery processes in governmental environment

Towards the optimization of IT service delivery processes in governmental environment Towards the optimization of IT service delivery processes in governmental environment Jana DUCHOVÁ, Karol FURDÍK Department of Cybernetics and Artificial Intelligence, Faculty of Electrical Engineering

More information

Vybrané aspekty financovania vysokého školstva na Slovensku

Vybrané aspekty financovania vysokého školstva na Slovensku Vybrané aspekty financovania vysokého školstva na Slovensku Jana JURKOVÁ Úvod V súčasnom období sa realizujú v Európe rozsiahle reformy systémov vysokoškolského vzdelávania, súčasťou ktorých je plnenie

More information

ŠPECIÁLNY PEDAGÓG. Časopis pre špeciálnopedagogickú teóriu a prax. 2 2013 Ročník 2 ISSN 1338-6670

ŠPECIÁLNY PEDAGÓG. Časopis pre špeciálnopedagogickú teóriu a prax. 2 2013 Ročník 2 ISSN 1338-6670 ŠPECIÁLNY PEDAGÓG Časopis pre špeciálnopedagogickú teóriu a prax ISSN 1338-6670 2 2013 Ročník 2 ŠPECIÁLNY PEDAGÓG Časopis pre špeciálnopedagogickú teóriu a prax 2. ročník, 2013, č. 2 Redakčná rada: doc.

More information

MODELOVANIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A DICHOTÓMIE CENTRUM PERIFÉRIA

MODELOVANIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A DICHOTÓMIE CENTRUM PERIFÉRIA GEOGRAFIE ROK 2014 ČÍSLO 4 ROČNÍK 119 MARIÁN HALÁS MODELOVANIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A DICHOTÓMIE CENTRUM PERIFÉRIA HALÁS, M. (2014): Modelling of spatial organization and the dichotomy of centre

More information

SECONDARY MARKET FOR LOAN RECEIVABLES IN THE TRANSFORMING ECONOMIES OF SLOVAKIA AND THE CZECH REPUBLIC

SECONDARY MARKET FOR LOAN RECEIVABLES IN THE TRANSFORMING ECONOMIES OF SLOVAKIA AND THE CZECH REPUBLIC CURRENT TOPIC 13 SECONDARY MARKET FOR LOAN RECEIVABLES IN THE TRANSFORMING ECONOMIES OF SLOVAKIA AND THE CZECH REPUBLIC doc. Ing. Mária Klimiková, PhD., Ing. Dana Forišková, PhD., Ing. Martin Vovk, Ing.

More information

How To Help A Patient

How To Help A Patient HOSPICE V ZÁVEREČNÝCH PRÁCACH ~ Zborník vedeckých a odborných príspevkov Katarína Adamicová, Želmíra Fetisovová, Alena Mažgútová a kolektív HOSPICE-EDU, o. z., Martin Jesseniova lekárska fakulta UK Martin

More information

Dňa 29. apríla 2014 navštívila

Dňa 29. apríla 2014 navštívila Universitas Matthiae Belii Spravodajca Rocník 20 máj jún 2014 Císlo 5 Dňa 29. apríla 2014 navštívila Univerzitu Mateja Bela delegácia z Tianjinskej univerzity v Číne v zložení: Li Jiajun rektor Tianjinskej

More information

Asertivita v práci s klientom banky

Asertivita v práci s klientom banky Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonomie a financií Asertivita v práci s klientom banky Diplomová práca Autor: Viera Košteková Finance Vedúci práce:

More information

automobilky, register automotive, dodávatelia, robotika, automatizácia, t ti á i zváranie,

automobilky, register automotive, dodávatelia, robotika, automatizácia, t ti á i zváranie, 4 / 120 Kč www.leaderpress.sk 1/2013 6. ročník marec 2013 Časopis o automobilovom priemysle, strojárstve a ekonomike ai magazine 1/2013 a u t o m o t i v e i n d u s t r y Journal about the automotive

More information

KRÍZOVÝ MANAŽMENT CRISIS MANAGEMENT

KRÍZOVÝ MANAŽMENT CRISIS MANAGEMENT KRÍZOVÝ MANAŽMENT CRISIS MANAGEMENT Z VEDECKEJ KONFERENCIE, ktorý slúži ako priebežná správa z riešenia integrovanej vedeckovýskumnej úlohy č. 112 Transfer vedeckých poznatkov krízového manažmentu do praxe

More information

Ekonomické spektrum. Economic Spectrum. National economy. Banking. Insurance. Finances. Business Economics. Marketing. Management.

Ekonomické spektrum. Economic Spectrum. National economy. Banking. Insurance. Finances. Business Economics. Marketing. Management. National economy Banking Ekonomické spektrum Economic Spectrum Insurance Finances Business Economics Marketing Management Scientific on-line journal about Economy and Economics Vedecký on-line časopis

More information

Human resources development in rural areas of the Czech Republic

Human resources development in rural areas of the Czech Republic Human resources development in rural areas of the Czech Republic Vývoj lidských zdrojů ve venkovském prostoru ČR L. Svatošová Czech University of Life Sciences, Prague Czech Republic Abstract: al development

More information

Február 2013 Ročník 21 ODBORNÝ BANKOVÝ ČASOPIS NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

Február 2013 Ročník 21 ODBORNÝ BANKOVÝ ČASOPIS NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA 2 Február 2013 Ročník 21 ODBORNÝ BANKOVÝ ČASOPIS NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA B I A T E C B I A T E C Strieborná zberateľská minca Pamiatková rezervácia Košice Už dvadsať rokov vydáva Národná banka Slovenska

More information