PŘÍLEŽITOSTI MLADÉ GENERACE V OBLASTI VĚDY, VÝZKUMU A INOVACÍ

Transcription

1 EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, S.R.O. KUNOVICE SBORNÍK PŘÍLEŽITOSTI MLADÉ GENERACE V OBLASTI VĚDY, VÝZKUMU A INOVACÍ III. MEZINÁRODNÍ VĚDECKÁ STUDENTSKÁ 4. února, 2009 Kroměříž, Česká Republika

2 Kolektiv autorů PŘÍLEŽITOSTI MLADÉ GENERACE V OBLASTI VĚDY, VÝZKUMU A INOVACÍ III. MEZINÁRODNÍ VĚDECKÁ STUDENTSKÁ Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil: (C) Evropský polytechnický institut, s.r.o., 2009 Publikace neprošla jazykovou úpravou. Za obsahovou správnost odpovídají autoři. ISBN

3 PŘÍLEŽITOSTI MLADÉ GENERACE V OBLASTI VĚDY, VÝZKUMU A INOVACÍ III. MEZINÁRODNÍ VĚDECKÁ STUDENTSKÁ Organizován EVROPSKÝM POLYTECHNICKÝM INSTITUTEM, s.r.o. KUNOVICE ve spolupráci s RUSKOU EKONOMICKOU AKADÉMIÍ V MOSKVĚ, INSTITUTEM EKONOMIKY V PODOLSKU, UNIVERZITOU MATĚJE BELA V BANSKÉ BYSTRICI, MOSKEVSKOU PODNIKATELSKOU AKADEMIÍ V MOSKVĚ, VYSOKOU ŠKOLOU EKONÓMIE A MANAŽMENTU V BRATISLAVE, VYSOKOU ŠKOLOU EKONOMIKY, TURISMU A SOCIÁLNÍCH VĚD V KIELCI, VYSOKOU ŠKOLOU MEZINÁRODNÍHO PODNIKÁNÍ ISM SLOVAKIA, ŽILINSKOU UNIVERZITOU FAKULTOU RIADENIA A INFORMATIKY V ŽILINE, EKONOMICKOU UNIVERZITOU V BRATISLAVĚ Předseda programového výboru konference Honorary professor, Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr.h.c., MBA

4 ROGRAMOVÝ VÝBOR Honorary professor, Ing. Oldřich Kratochvíl, Drh.c. předseda programového výboru Mgr. Iveta Matušíková, h. doc. - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc. Univerzita Pardubice, ČR Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, PhD. Univerzita Matěja Bela v Banské Bystrici, SR Prof. Ing. Vladimír Mikula, CSc. Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc. Žilinská univerzita, Žilina, SK Doc. Ing. Pavel Ošmera, CSc. Vysoké učení technické, Brno, ČR Sekce 1: Inovace a strategické řízení a plánování v podniku Moderátor: Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, Ph.D., Ing. Tibor Hlačina Sekce 2: Inovace informačních systémů v ekonomice Moderátor: Ing. Jindřich Petrucha, Ph.D., Mgr. Dan Slováček, Prof. Ing. imrich Rukovanský, CSc. Oponentní rada: Prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc. vedoucí ústavu veřejné správy a práva, Univerzita Pardubice Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, Ph.D. Univerzita Matěja Bela v Banskej bystrici Prof. Ing. Vladimír Mikula, CSc. Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc. Žilinská univerzita, Žilina, SK Doc. Ing. Pavel Ošmera, CSc. Vysoké učení technické, Brno, ČR

5 Obsah ÚVODNÍ SLOVO... 7 SEKCE 1 THE COMPETITION AS A FACTOR INNOVATION ACTIVITY ELENA AGEEVA ECONOMIC STRATEGY AND REGIONAL PROGRAMS EVGENY BELOV HOSPODÁRSKA DIMENZIA SINO-TAIWANSKÝCH VZŤAHOV AKO FAKTOR GRADUÁLNEHO INTEGRAČNÉHO PROCESU MÁRIA FERTAĽOVÁ IDENTITA A BUDÚCNOSŤ EURÓPY VERONIKA FODOROVÁ VÝZKUM VLIVU REFORMY VEŘEJNÝCH FINANCÍ V ČR NA EKONOMIKU MALÝCH A STŘEDNÍCH FIREM PO DAŇOVÉ REFORMĚ JIŘÍ GABRHEL, ZUZANA PRAJZOVÁ RUSKO A WTO: SPOLOČNÉ DÔVODY ÁNO ALEBO NIE GLAVATSKICH MARIA NÁVRHY A MOŽNOSTI RIEŠENIA HOSPODÁRSKEJ KRÍZY V SLOVENSKEJ EKONOMIKE V ROKU ADRIANA GOLEMBIOVSKÁ EKONOMICKO-PRÁVNA ORGANIZÁCIA CIVILNEJ LETECKEJ DOPRAVY MARTIN GRANČAY VÝSLEDKY VÝZKUMU VNITŘNHÍHO ZADLUŽENÍ MĚST A OBCÍ V ČR MATÚŠ HLAČINA PROBLEMATIKA NEZAMĚSTNANOSTI V ČR A JEJÍ DŮSLEDKY PRO ROZVOJ EKONOMIKY ČR TIBOR HLAČINA, PŘEMYSL MICHÁLEK IMPACT OF KNOWLEDGE MANAGEMENT ON THE INNOVATION IN THE ORGANIZATIONS MARIAN HRUBIZNA DOHODA O VOĽNOM OBCHODE KRAJÍN JUŽNEJ ÁZIE (SAFTA) ĽUBOMÍRA KÁROLYIOVÁ VIETE EFEKTÍVNE PRACOVAŤ S TALENTAMI VO FIRME? MONIKA KORMANCOVÁ THE ROLE OF THE STATE IN THE REGIONAL ECONOMIC DEVELOPMENT OLGA KRUTOVA, ANTON DEMIDOV REPORT ON THE CRISIS NIKITA MEDVEDEV KOOPERACE PODNIKŮ V MORAVSKOSLEZSKÉM KRAJI NA PRINCIPECH ZÁKONITOSTÍ KLASTRU MONIKA MOTYKOVÁ

6 MEDZINÁRODNÝ TERORIZMUS A PRÁVNA ZODPOVEDNOSŤ IVANA MRÁZOVÁ PLÁNOVANIE V PODNIKU POUŽITÍM PDCA ZDENKA SIDÓNIA NATŠINOVÁ NOVÁ STRATÉGIA A MARKETING FUTBALOVÉHO KLUBU SLOVAN ĽUBOMÍR NEBESKÝ VÝZKUM VLIVU REFORMY VEŘEJNÝCH FINANCÍ V ČR NA EKONOMIKU MALÝCH A STŘEDNÍCH FIREM PO DAŇOVÉ REFORMĚ ALENA PONCAROVÁ, ZUZANA PRAJZOVÁ SEPĚTÍ TEORIE A PRAXE PŘI VÝUCE ZAHRANIČNÍHO OBCHODU JAN PRACHAŘ MIGRAČNÉ PRÁVO KLAUDIA PYTEĽOVÁ RADAROVÁ ZÁKLADNA V ČR, ANO ČI NE? ONDŘEJ ŠABATA, KAREL ŠABATA HODNOTENIE ROZVOJOVEJ POMOCI MICHAL ŠČEPÁN VYBRANÉ PROBLÉMY TEÓRIE A PRAXE HUMANITÁRNYCH INTERVENCIÍ MICHAELA ŠTEFANČÍKOVÁ UMENIE STRATEGICKÉHO RIADENIA ALEXANDRA STUPÁKOVÁ ANALÝZA STRATÉGIE ČESKÉ REPUBLIKY S DŮRAZEM NA REGIONÁLNÍ ROZVOJ JIŘÍ GABRHEL, DAVID SVADBÍK, ALEŠ SNÁŠEL VZŤAH SLOVENSKEJ POLITICKEJ SCÉNY K BIELORUSKU SOŇA SVOREŇOVÁ RIEŠENIE PROBLÉMOV POMOCOU PRÍSTUPU 8D MICHAL VARMUS INNOVATION IN TOURIST BUSINESS INFORMATION FIELD ANASTASIA VERETELNIKOVA SEKCE 2 E-COMMERCE JAKO NÁSTROJ NOVÉ GENERACE DAGMAR FRENDLOVSKÁ MOŽNOSTI ROZVOJA INFORMAČNÉHO SYSTÉMU V DOPRAVE MATEJ KULTAN ANALYSIS OF CRM APPLICATIONS AND THEIR UTILIZATION IN THE COMPANY VILIAM LENDEL ELEKTRONICKÝ INDEX LIBOR MAŇÁK JMENNÝ REJSTŘÍK

7 ÚVODNÍ SLOVO Vaše excelence, pane hejtmane, Vaše magnificence, pane rektore, Vážený pane starosto města Kroměříž, Vážený pane radní Zlínského kraje, Milý akademičtí pracovníci a studenti, Dovolte, abych zahájil mezonárodní studentskou konferenci Příležitosti mladé generace v oblasti vědy, výzkumu a inovací, která se koná již po třetí. V krásné Kroměříži však po prvé a já si velice přeji, abychom byli zakadateli nové tradice, tradice mezinárodních studentských konferencí v tomto úžasném městě. Srdečně mezi námi vítám studenty Plechanovy Ruské ekonomické akademie pod vedením paní Sokolinské. Přeji jim, aby se jim u nás líbilo. Všichni se těšíme na Vaše příspěvky. Mám radost, že se mezi námi nachází také studenti nejlepších středních škol z regionu. Budu rád, když si uvědomíte, chlapci a děvčata, že vzdělání je bohatství, které rozhodne o vaší budoucnosti. Je mně jasné, že Vaše generace se nenechá natlačit na žádnou akci, a proto tu jste ve vlastním zájmu. Je však jisté, že v čele Vašich škol stojí moudří páni ředitelé a paní ředitelky, kteří Vás be Vašem úsilí podporují. Prosím Vás, abyste jim předali naše pozdravy. Velmi, velmi brzy se můžete stát členy našeho akademického týmu. Vážení přátelé, scházíme se zde v období, kdy se celá neše civilizace potýká s globální hospodářskou krizí. Krize byla jednoznačně vyvolána tím, že jsme se nechovali a ani jaště dnes se nechovám ekonomicky racionálně a že jsme se dopustily, aby etiky sociálních vztahů tak utrpěla. Je ve Vašem zájmu, abyste hledali řešení a především, abyste se ze současné situace poučily. Studenti na III. mezinárodní vědecké studentské konferenci Globalizované světové hospodářství, přecházející na strukturu globálních monopolů a megakonkurence již nelze popsat jen klasickými paradigmaty makroekonomie a mikroekonomie. Podniky se musí přizpůsobit a tak nás čeká také změna teorie podnikové ekonomiky. Čelit takovým situacím, jako je současná krize, lze jen globální spoluprací. Spoluprací hospodářství USA, EU, Ruska a zemí ASEAN. Hledáme nová pravidla ekonomické spolupráce v globálním prostoru. Pravidla, která se stanou účinnými v době, kdy o budoucnosti světa budete rozhodovat Vy. Hejtman Zlínského kraje MVDr. Stanislav Mišák Nezapomeňte, že v obchodě je základním faktorem úspěchu vzájemná důvěra partnerů. Dnes máte možnost navázat osobní přátelství. Vyměňte si navštívenky, telefony a ové adresy. Nabízíme Vám možnost setkání na mezinárodní letní škole studentů, která se bude v tomto roce konat v Podolsku v Ruské federaci. Dohodněte se na spolupráci se studenty z Polska, nebo Slovenska. Můžete si spolu dohodnout vypracování společné bakalářské práce. Právě proto, abyste si našli také čas pro navázání osobních přátelství má dnešní konference následující strukturu: Rektor Ruské ekonomické akademie Plechanova hon. prof. DrSc. Viktor I. Grišin, Dr.h.c Nejprve Vás pozdraví hejtman Zlínského kraje, jeho excelence, pan MVDr. Stanislav Mišák. Účast jeho excelence, při svém zatížení předsedyvlády tohoto kraje vypovídá o tom, jakvyliký význam přikládá pan hejtman mladé generaci I mezinárodním vztahům Zlínského kraje. Pan hejtman prošel úspěšnou cestou starosty města Otrokovic, zvládl krizové stavy ohrožení města povodněmi, byl zvolen do funkce náměstka hejtmana a dnes působí jako hejtman našeho kraje. 7

8 Po panu hejtmanovi nám bude ctí dát slovo rektorovi naší partnerské vysoké školy v Rusku, panu rektorovi Ruské ekonomické akademie Plechanova, honorary profesorovi DrSc. Viktoru Ivanoviči Grišinovi, Dr.h.c. Pan rektor prošel funkcemi ekonomického ministra Mordovie, vícepremiéra, desetiletou cestu poslance Dumy a nyní stojí v čele více než stoleté Ruské ekonomické akademie. Určitě je na své přítomné studenty i na jejich vedoucí pana děkana fakulty zahraničního obchodu prof. Dr. Genadije Smirnova a vedoucí zahraniční oddělení Ruské ekonomické akademie paní Naděždy Sokolinské hrdý. Věřím, že nebude své cesty k nám na Moravu litovat. Dovolte, vážení přátelé, abych Vám představil muže, který povolal naší vysokou školu do Kroměříže. Muže, který zasvětil svůj život rozvoji krásného města Kroměříž. Zastupuje občany města, je nám všem hostitelem a my si ho moc vážíme. Také pan starosta města Kroměříž Vás na půdě jeho města přivítá. Starosta města Kroměříž Mgr. Miloš Malý Dámy a pánové, po této úvodní části se rozejdete do odborných sekcí, na nichž budete pod vedením našich vedoucích pana prof. Ing. Jaroslava Ďaďa, Ph.D. a paní prof. Ing. Ľudmily Lipkové, Ph.D. presentovat své příspěvky a disutovat problémy, které chcete vyřešit. Odpoledne se také studenti středních škol sejdou s našimi akademickými pracovníky. Chceme, abyste se spolu seznámily a rádi Vám dáme některé informace o naší akademické půdě. Jsme připraveni o prázdninách Vám zorganizovat jayzkové kurzy, nebo kurzy ICT. Za tuto část vaší konference u středoškoláků odpovídá PhDr. Milan Brázda. Naši akademičtí pracovníci prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, Ph.D. a prof. Ing. Ľudmila Lipková, Ph.D. Na závěr své práce dostanete osvědčení o absolvování této konference. Pro některé z Vás to je možná první takové osvědčení. Věřte, že to je první takový dokument v dlouhé řadě, která Vám bude viset na zdi ve vaší kanceláři. Přeji Vám, dámy a pánové, aby Vaše práce byla úspěšná a abychom se na konci dne shodli, že se příště sejdeme 15. května v Luhačovicích na naší V. mazinárodní vědecké konferenci Jak úspěšně podnikat v příhraničních regionech jihovýchodní Moravy a později na první imatrikulaci studentů na kampusu v Kroměříži v září tohoto roku. Přeji Vám, aby se Vám vše, co jste si naplánovali, podařilo. Oldřich Kratochvíl Ing., h. prof. Dr.h.c., MBA rektor 8

9 SEKCE 1 9

10 10

11 THE COMPETITION AS A FACTOR INNOVATION ACTIVITY Elena Ageeva Institute of Economics, Podolsk Abstract: Only permanent article modernization, product line extension will give companies opportunities to achieve high profit performances and to maintain market leadership. However the company s abilities to adopt innovations and as to react effectively to the market change require constant practices, and their realization demands fundamental changes of organization structure as well as a company policy. Key words: Competition, modernization, innovation, methods A FACTOR INNOVATION ACTIVITY We have a basically new economic and market based situation that has become rather solid by now in Modern Russia. But it is obvious that the program of economic reforms requires serious changes and, first of all, in the context of macro level-to-specific manufacture transition. Most of them face the same challenges: deceleration in growth, earnings dilution, market recession and as a result competitive status dimension. Activation of innovative processes takes a special place among different methods and means of the competitive status recovery. The search of new possibilities and mechanisms in the innovations development and application is toughly bound with the problems of economy management and rationalization. Permanent innovations policy is the only way of keeping high the pace of company development and its income level. It is quite difficult to maintain the high profitability of the current range of goods in the contemporary context of the active and even aggressive competition. Only permanent article modernization, product line extension will give companies opportunities to achieve high profit performances and to maintain market leadership. However the company s abilities to adopt innovations and as to react effectively to the market change require constant practices, and their realization demands fundamental changes of organization structure as well as a company policy. Managers have to analyze and evaluate the importance of occurring changes in order not to miss innovative opportunities. It is necessary to be able to single out the main economic, social and technological changes as well as estimate their significance (in both positive and negative context) for consumers, rivals and the company itself. One should distinguish between inventions and innovations. Invention is a new product and innovation is a new advantage. Consumers do not need a new product, but solutions for new advantages. A new product becomes a successful innovation in case it meets the four following requirements: Importance. A new product or service must provide with benefits that are regarded as important by consumers. For example, the design of a new wrist watch for which a 100- years warranty may be an outstanding technical decision, but will customers consider this benefit as really important? Uniqueness(=unique character of the product). Advantages of a new product must be taken as unique. If customers are assured that existing articles have the same advantages as a new one has, the latter one is unlikely to be highly appreciated. Stability. A new product can provide with unique or important advantages, however if it can be easily reproduced by rivals, it is unlikely to sweep market. Sometimes patens become an obstacle to rivals but in the majority of industries the most effective means to maintain innovations stability are company s alertness (=alacrity) on the market and steady trade marks of suppliers. Liquidity. A company should have an opportunity for a product off- take. To achieve this aim the product has to be reliable and effective, it must sell at affordable price. Besides the company has to develop an effective distribution system for a product delivery and support. Importance of innovations is constantly increasing as business practice makes every company introduce various innovations and methods of lean production. Not only the changing environment but also the threat of product obsolescence dictates necessity of innovations. As a result new demands appear as well as new knowledge and new ways of meeting these demands. Still accelerating changes in the world such as development of new technologies, change of customer preferences and tastes, stiffening competition determine the reduction of product life. Companies that are unable to modernize the production give way to technology-oriented firms sooner or later. Innovation is a recipe 11

12 for successful company development. Even if a company is constantly modernizing its products, markets can go into the recession period. So from time to time developing companies have to open up new lands. Moreover innovations are of crucial importance for maintenance of the profitability level or its increase. Under the pressure of the competitive battle, profitability indices decrease soon after product release. Product modernization and specialization extension allow to maintain the stable level of profitability at best, but only innovative goods can bring in a considerable income. Not so long ago innovations were a weapon world vendors used only in case of tightening competition. In terms of strategy such companies can be called third generation rivals. The basis of the first generation competition (after the second World War) was a price competition, price advantages of goods. In particular such Japanese companies as Toyota, Casio and Honda had an opportunity to fix low prices because their labor costs were relatively low; they had high labor efficiency and achieved the economy required by production scales. Though first generation rivals looked for the ways of reducing production price, the most far-sighted of them added another advantage to their products high quality. Combination of low price and high made it possible for many Western companies to orientate from mass market to small specialized niches, which were of no concern their ambitious rivals. Companies had to make a choice between competition in costs and in article differentiation, which is characterized by Porter as a general strategy of business beginning. But more often it is new-generation competitors that have become race-winners as they can produce low-cost and highly-differentiated goods. It is difficult to overestimate the significance of this fact. Thirdgeneration rivals offer customers lots of new products and services on top of their high quality and low price goods. Their best representatives (Sony, Swatch, Toyota, Honda) have the same costs structure, which makes it possible for them to compete in price, innovations, design and technical characteristics with such leaders of market niches as Bang & Olufsen, Rolex, BMW and Porsche. One can observe the leadership of new generation rivals (who bet on high working efficiency and high level of differentiation) as well as the vulnerability of niche companies and of those who reckon only on low prices. If rivals of the first generation dominated over traditional markets of consumer goods, representatives of the third generation competition with their low price goods are trying to keep pace with leaders of specialized niches. Honda company is a vivid example of successful innovative activity. In the beginning of 1980s its position on the moto- market was attacked by Yamaha. But instead of the usual inefficient price reduction, Honda chose innovative competition and produced 113 new makes of motorcycles within 18 months. Wave of new articles totally overwhelmed Yamaha. First of all, Honda company managed to turn the motorcycle into a fashionable purchase. Secondly Honda used high techs, composite materials, direct drive and other new gadgets in its production. That s why Yamaha motorcycles seemed outdated and unattractive comparing with Honda ones and were not in demand. Besides, innovative companies use their resources for new market launching which results in the extension or alteration of the company s field of activity. Brother company produces typewriters, printers and lap-tops besides sewing machines. Canon company that specialized in camera production earlier, put office equipment on sale. Honda switched over to moto-and auto production from small power motors production. Nippon Steel began its activity in iron industry; today it is engaged in computer and info systems. Competition is an essential requirement for successful operation of market-based economy. But like any occurrence it has its positive and negative points. Amenities of competition are activation of innovative process, flexible adoption to a demand, high quality production, high labor productivity, minimum costs, realization of salary principle according to labor quantity and quality, possibility of governmental control. On the other hand there are some negative consequences such as there are always winners and losers, difference in business conditions which leads to the use of unfair tricks, exploitation of natural resources, ecological disturbance etc Innovations will satisfy customers tomorrow. Innovations are used by leading companies as the most up-to-date and sophisticated strategic weapon, which makes it possible to win the victory over rivals not only by means of price policy but also by offering new more valuable goods. Dynamic innovative activity implies significant organizational changes. ADRESS E. Ageeva Institute of Economics g. Podolsk st. Febralskaja , MO Podolsk 12

13 ECONOMIC STRATEGY AND REGIONAL PROGRAMS Evgeny Belov REA im. G. V. Plechanova Abstract: Strategy of the regional development of state is not uniform with respect to the territorial subjects, and it s forming. Strategic units of social - economics in the development of regions contain in their composition of the installation of the development of the principally important sectors of economy. Key words: strategy, development, state Strategy of regional economic development is considered as the system of the measures, directed on the realization of the long-term tasks of the social and economic development of state taking into account of the rational contribution of regions to find the solution of these problems, to be determined by real prerequisites and limitations of their development. Strategy of regional development changes in the time depending on socially - economic and political orientation of state in specific development stage. Strategy of the regional development of state is not uniform with respect to the territorial subjects, and it s forming. Strategy of the regional development of states, forming and generalizing from one side to basic purposes and tasks of it`s development to the specific temporary stage, to the other side, to basic for the development in its composition of strategies of the economic development of regions balanced between themselves. Strategic units of social - economics in the development of regions contain in their composition of the installation of the development of the principally important sectors of economy. Obvious case in this relation is developed by «MinTopEnergo» of Russia and based on the installation of the development of the branches of fuel-energy complex. At the present time in Russia is already accumulated significant experience of the development of regional programs with different levels. The aggravation of the problems of the regional development of Russia is connected first of all with the unjustified uneven socially-economic position of regions, with the need of the assimilation of natural resources, with guarantee of employment of population, etc. In those situations the use of new methods, which effectively influence the economy, is justified. To the number of such methods belong program-purposeful prognostication, which helps the compressed in small periods to solve the strategic problems of different regions. The development of regional programs - is the goal-directed process of the mobilization of all possibilities of regions with different levels. Regional programs are the variety of special-purpose comprehensive programs and serve as the tool of regulation and control of regional strategy of economic, social and scientific technical development and is a form of economic activity. There are several forms of the regional programs: intergovernmental, state (federal) and strictly regional, they are formed and realized according to the branch sign, and complex. The narrowly specialized programs, as a rule, are developed in the composition of special-purpose federal programs. The sum of financial resources on the basis of the sources of funds and other resources according to the regional programs composes the overall need of them as a whole according to the federal special-purpose program. In comprehensive programs socially-economic development of the regions is included all narrowly specialized programs, among those programs there are significant specific weight occupy of social orientation, such as public health, education, the culture, trade, municipal service system, tourism, leisure, etc. According to comprehensive programs the appropriate region makes it possible to produce the coordination of all narrowly specialized programs in needs for all forms of service lives and to determine the priority of their solution by the periods. Regional programs are classified according to several signs: territorial affiliation, functional orientation, the content of the decided problems, the scale of program task, branch localization, the nature of the appearance of problems, etc. Each regional program is characterized simultaneously by several classification signs. For example, concrete regional (local) program can be on territorial affiliation - provincial; on the functional ecological-orientation; on the scale of problem - narrowly specialized; on the duration - intermediate-term, etc. The specific character of regional programs consists with fact that they are formed and realized at the level of republics, 13

14 boundaries, regions, the cities of federal value, and from territorial and state escape interests. In comparison with the state programs regional programs are characterized small relatively by volumes of works and resource expenditures and possess a strict purposeful directivity, by precise instruction format, concrete limitation of time intervals and connects with the state concept of regional development and the regional policy of Russia. The programs of one region are matched with the system of the analogous and connected with near-boundary territories. The mechanism of the implementation of programs is entered into the complex of economic-market relations of region and the system of all-russian market. Basic tasks of the regional programs are: Leveling of inter-district differences according to the indices of economic, social and scientific technical development; Formation of the optimum territorial and branch structure of the economy; Balanced (self-supporting) regional management under the conditions of market; Maximally complete and effective utilization of natural, material and working resources of region; Development of productions and spheres in accordance with the state selective structural policy; Protection of environment; Overcoming the consequences of the natural calamities and technogenic emergencies; Molding of the infrastructure of information input of control elements and economic subjects; The spiritual revival of regions, the retention of their historical heritage, strengthening cultural potential, stabilization of public-political and lawful situation. Economic increase is the main and sole source of raising standard of living, it solves the problem of the nonconformity of the existing resources to the needs of society, and it makes it possible to decrease contradictions in the distribution of incomes, and improve the position of poor strata of society. Increasing welfare of the society, it presents increasingly more possibilities not only for the satisfaction of the material, but also to material needs of people. These fundamental positions must compose the basis of regional programs. CONTACT: Evgeny Belov REA im. G. V. Plechanova Stremyany per Moskva Russia 14

15 HOSPODÁRSKA DIMENZIA SINO-TAIWANSKÝCH VZŤAHOV AKO FAKTOR GRADUÁLNEHO INTEGRAČNÉHO PROCESU Mária Fertaľová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt: Napriek politickým diskusiám, ktoré sa v otázke sino-taiwanského problému dlhé roky vedú, v poslednej dekáde získavajú čorqaz viac na význame ekonomické faktory, ktoré budú v budúcnosti determinujúcim pôvodcom konečného riešenia sporu. V čase, kedy sa obe entity začali hospodársky zbližovať, bol Taiwan ekonomicky silnejším partnerom Číny. Vďaka enormnému pokroku, ktorý sa Číne podarilo za posledné dve dekády dosiahnuť, možno dnes Čínu považovať (vo vzťahu k Taiwanu) za dominujúcu aj z pohľadu ekonomickej sily, a to nie len z dôvodu čínskej komparatívnej výhody lacnej pracovnej sily, ale aj kvôli obrovskému potenciálu vnútorného čínskeho trhu. Silnejúca závislosť Taiwanu na hospodárskych stykoch s Čínou sa označuje aj ako efekt Trójskeho koňa. Je súčasná hospodárska závislosť Taiwanu na Číne je príliš významná na to, aby Taiwan aby bol Taiwan v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti nezávislý politicky? Článok sa zameriava na analýzu ekonomickej dimenzie sino-taiwanskej otázky. Kľúčové slová: Efekt Trójskeho koňa, ekonomický nátlak, interdependencia, re unifikácia HOSPODÁRSKA DIMENZIA SINO-TAIWANSKÝCH VZŤAHOV AKO FAKTOR GRADUÁLNEHO INTEGRAČNÉHO PROCESU Do začiatku 80. rokov oficiálne hospodárske vzťahy medzi Taiwanom a Čínou neexistovali. Príčiny vzájomnej obchodnej izolácie oboch entít tkveli najmä vo vnútornej povahe režimov, ktoré vládli na oboch stranách Taiwanského prielivu. Čína, vedená Mao Ce-Tungom, bola všeobecne považovaná za autarkiu, čo znamenalo izoláciu nielen voči Taiwanu, ale aj väčšine štátov sveta. Na druhej strane Taiwan, v záujme zachovania vonkajšej bezpečnosti, sa zdržiaval akýchkoľvek politických a ekonomických kontaktov s pevninskou Čínou. Obchodné styky boli obmedzené na neoficiálne, väčšinou utajené výmeny tovarov cez Hong Kong, ktorý bol v tom čase britskou kolóniou. Obe vlády sa obávali extenzívnejších ekonomických vzťahov, ktoré by mohla jedna alebo druhá strana potenciálne využiť ako prostriedok politického nátlaku. Po nástupe Teng Xiao-Pinga, ktorého hospodárske reformy vedúce k trhovo orientovanej ekonomike otvorili Čínu svetu, začína expanzia sino-taiwanských obchodných stykov, podporená preukázateľnými prírodnými komplementaritami oboch entít. Interdpendencia oboch entít sa za posledné dve dekády prehĺbila natoľko, že od roku 2001 je Čína najvýznamnejším exportným trhom Taiwanu a v súčasnosti aj primárnym cieľovým regiónom taiwanských priamych zahraničných investícií. Prehlbujúca sa interdpendencia ekonomík Číny, Taiwanu a Hong Kongu akceleruje kreaovanie hospodárskeho regiónu tzv. Širšej Číny, ktorá sa stáva jedným z najprosperujúcejších regiónov vo svetovom hospodárstve. Súčasný nejasný status Taiwanu je často vysvetľovaný ako výsledok zložitého historického vývoja vo vnútri oboch strán Taiwanského prielivu, ktorý bol podporený zmenami vo vývoji ich vzájomných vzťahov a celkovej medzinárodnej konštelácie. Za jadro sino-taiwanského problému môžeme považovať existenciu dvoch subjektov, dvoch politických entít, ktoré si z historických, politických a ideologických príčin nárokujú výkon moci nad konkrétnym územím a jeho obyvateľstvom. Inými slovami, tak Čína ako i Taiwan viac ako pol storočia prehlasujú, že sú výlučným a jediným legitímnym reprezentantom jednej Číny. Nároky oboch strán sú formálne zakotvené v ich ústavách, 1 ktoré sú zároveň zdrojom koncepcie jednej Číny. V otázke existencie výhradne jednej Číny panoval na oboch stranách všeobecne prijímaný konsenzus. Pozícia oficiálnych predstaviteľov Taiwanu voči koncepcii jednej Číny sa však v čase menila, a to najmä počas vlády prezidenta Chen Shui-Biana. Za zmenu v prístupe k dovtedy prijímanej doktríne môžeme považovať snahy Taiwanu o vstup do OSN, v takej územnej podobe, nad ktorou taiwanská vláda aktívne vykonáva svoju moc, čím by de 1 Podľa stále platnej ústavy Taiwanu (oficiálne Čínskej republiky) z roku 1947 sa pod územím, nad ktorým je taiwanská vláda oprávnená vykonávať moc, rozumie územie Taiwanu, pevninskej Číny (vrátane Hong Kongu a Macaa) a Mongolska. Keďže ústava vychádza z historických predpokladov tzv. Veľkej Číny, nárokuje si výkon moci aj nad teritóriami, ktoré v súčasnosti patria Indii, Bhutánu, Barme a Rusku. Spornými sú aj územné nároky na niektoré ostrovy v Juhočínskom mori. Napriek ich explicitnému vymenovaniu v texte ústavy, posledné taiwanské vlády si na väčšinu sporných území nerobia nároky. 15

16 facto došlo k rozdeleniu jednej veľkej Číny na pevninskú ČĽR a Taiwan. Prioritou zahraničnej politiky Číny voči Taiwanu je od roku 1949 reunifikácia oboch entít pod centrálnu vládu v Pekingu. Zjednocovacie snahy čínskej vlády sú motivované viacerými faktormi, pričom nejde len o strategickú obchodnú polohu ostrova a jeho hospodársky význam, oveľa významnejší je faktor národného cítenia, ktorý priamo determinuje vnútornú stabilitu čínskeho režimu. Taiwan je pre mnohých Číňanov symbolom tzv. storočia poníženia 2, kedy vnútorne oslabený štát stratil kontrolu nad viacerými časťami územia Veľkej Číny. Čínska vláda teda verí, že zjednotením ostrova s pevninou táto národná trauma pominie. Na druhej strane, prípadná samostatnosť Taiwanu by mohla viesť k vážnej politickej a sociálnej destabilizácii v Číne, keďže jej obyvatelia by obviňovali centrálnu vládu zo zlyhania. 3 Čína navyše vníma Taiwan ako rebelantskú provinciu, nebezpečný príklad pre ďalšie provincie so silnými separatistickými pohnútkami (napr. Tibet Xingjiang, Vnútorné Mongolsko). 4 Snahy Číny o unifikáciu teda môžeme považovať za jej národný záujem. Pozícia Taiwanu voči zjednoteniu prešla významnou evolúciou. Do polovice 80. rokov, kedy Taiwanu vládol diktátorský režim Kuo Ming-Tangu, reprezentovaný Chiang Kai-Shekom a neskôr jeho synom Chiang Ching-Kuom, bola unifikácia prioritou aj taiwanskej zahraničnej politiky a princíp jednej Číny bol striktne rešpektovaný. 5 Legitimita taiwanskej vlády bola uznaná medzinárodným spoločenstvom a Taiwan na medzinárodnom poli benefitoval aj z podpory USA. Po strate mandátu v OSN 6 však jednoznačná pozícia voči čínskemu režimu viedla k postupnej medzinárodnej izolácii Taiwanu. Po nástupe prezidenta Lee Teng-Huia v roku 1988 došlo k zásadnému obratu v zahraničnopolitickom smerovaní Taiwanu. Vo vzťahoch k tretím krajinám začala jeho administratíva uplatňovať koncepciu tzv. pragmatickej diplomacie 7, ktorej hlavným poslaním bolo nadviazať akúkoľvek možnú formu kontaktov, vrátane diplomatických, ekonomických a kultúrnych vzťahov s akýmkoľvek štátom, napriek tomu, že tento formálne uznáva vládu Číny. 8 Taiwanská vláda tak de facto upustila od striktného dodržiavania koncepcie jednej Číny a otvorila Taiwanu možnosti nielen nadväzovať styky s tretími krajinami ale aj získavať nových, aj keď nie oficiálnych spojencov. V politike prezidenta Lee voči Číne môžeme pozorovať niekoľko protichodných zvratov. Začiatkom 90. rokov boli prijaté tzv. Smernice pre národné zjednotenie, ktoré možno považovať za odpoveď novej vlády na snahu o čínskotaiwanské zmierenie ponúknuté ešte koncom 70. rokov Deng Xiao-Pingom. 9 Dokument deklaroval vôľu zjednotiť Taiwan a Čínu do slobodnej, demokratickej a prosperujúcej krajiny 10 a predpokladal postupnú unifikáciu oboch subjektov, ktorá mala prebiehať v troch fázach od rokovaní a konzultácií na vysokej úrovni 11, cez hospodárske a kultúrne zblíženie až po samotné zjednotenie. V polovici 90. rokov došlo k vážnej kríze v sino-taiwanských vzťahoch, ktorá vyvrcholila do čínskeho vojenského cvičenia v Taiwanskom zálive pred prezidentskými voľbami v roku Po týchto udalostiach boli vzájomné politické kontakty na vysokej úrovni prerušené. Voľby v roku 1996 však znamenali významný posun pre vnútorný vývoj Taiwanu, pretože jeho občania si po prvý krát v histórii demokraticky zvolili hlavu štátu. Koncom svojej administratívy prezident Lee prispel k ďalšiemu vyhroteniu sino-taiwanských vzťahov, keď ich nazval vzťahmi medzi dvoma štátmi, čo si čínska strana vysvetlila ako jednoznačný pokus 2 SHIRK, S.L.: China: Fragile Superpower: How China's Internal Politics Could Derail Its Peaceful Rise. 2007, s Tamtiež 4 Far Eastern Economic Review. 1997, s Chiang Kai-shekova politika voči Číne sa označuje aj ako Politika troch nie: žiadne rozhovory, žiadne kontakty, žiadne vyjednávania. Rešpektovanie princípu jednej Číny v praxi znamenalo, že Taiwan nenadväzoval, resp. rušil diplomatické styky s každým štátom, ktorý ich nadviazal s vládou v Pekingu. 6 Rezolúciou č z roku 1971 Valné zhromaždenie OSN rozhodlo o vylúčení Taiwanu zo svojich štruktúr a potvrdilo, že predstavitelia vlády Čínskej ľudovej republiky sú jedinými plnoprávnymi predstaviteľmi Číny v OSN. V roku 1979 boli prerušené oficiálne diplomatické styky medzi Taiwanom a USA, pozíciu USA voči Taiwanu upravuje tzv. Zákon o vzťahoch k Taiwanu. 7 Táto je často označovaná aj ako dolárová diplomacia, pretože viedla k získaniu viacerých diplomatických spojencov (prevažne zo skupiny rozvojových štátov), ktorých Taiwan významne finančne podporuje. 8 KEUM, H., CAMPBELL, J. R.: Devourging Dragoon and Escaping Tiger. 2001, s Deng Xiao-Ping navrhol koncepciu jedna krajina, dva systémy, ktorá mala byť mierovým riešením taiwanskej otázky. Predpokladala vytvorenie troch priamych liniek medzi oboma stranami Taiwanského prielivu (pošta, obchod, cestovanie). Zintenzívnenie hospodárskej a kultúrnej výmeny malo viesť k postupnému zjednoteniu. 10 KEUM, H., CAMPBELL, J. R.: Devourging Dragoon and Escaping Tiger. 2001, s V roku 1992 boli založené špeciálne vládne agentúry (Straits Exchange Foundation na Taiwane a Association for Relations Across the Strait v Číne), ktoré doteraz vedú rokovania o zjednotení. 12 Kríze predchádzala návšteva taiwanského prezidenta v USA, ktoré sa ešte v 70. rokoch zaviazali Číne, že neprijmú žiadnu taiwanskú návštevu na najvyššej úrovni, čo prispelo k eskalácii napätia medzi spomínanými troma stranami. Čína po prvý krát v histórii konfliktu použila hrozbu sily, keď v Taiwanskom prielive začala vojenské cvičenie. 16

17 o dosiahnutie nezávislosti. Administratíva ďalšieho taiwanského prezidenta Chen Shui-Biana priniesla do sino-taiwanských vzťahov viacero kontroverzných obratov v pozícii voči Číne. Na začiatku svojho volebného obdobia v roku 2000 Chen Shui-Bian síce deklaroval vôľu pokračovať v zmierlivej politike proklamovanej začiatkom 90. rokov svojim predchodcom, postupom času sa jeho postoj k otázke zjednotenia menil cez koncepciu tzv. rozdelenej Číny až po koncepciu jedného štátu na každej strane (Taiwanského prielivu), čím jasne deklaroval nastúpenú cestu k nezávislosti. Výsledkom týchto radikálnych krokov bola strata zahraničných spojencov ale aj ekonomický úpadok spôsobený stupňujúcim sa napätím v sino-taiwanských vzťahoch, čo napokon prispelo k porážke jeho strany vo voľbách v roku Politiku súčasného taiwanského prezidenta Ma Ying-Jeoua voči Číne mnohí odborníci nazývajú diplomaciou prímeria. 14 Prezident Ma síce oficiálne proklamuje snahu udržiavať status quo bez budúceho smerovania k unifikácii alebo k nezávislosti, rôznorodými nástrojmi však (viac alebo menej viditeľne) približuje Taiwan k Číne. Môžeme konštatovať, že prezident Ma znovu obnovil proces graduálnej unifikácie zo začiatku 90. rokov, ktorá v dlhodobom horizonte predpokladala zjednotenie oboch entít, podporené prehlbovaním vzťahov v hospodárskej a kultúrnej oblasti. Maovej vláde sa zatiaľ podarilo vynegociovať uľahčenie podmienok pre vstup taiwanských investícií do pevninskej Číny, spojiť obe strany priamymi letmi a otvoriť Taiwan nielen čínskym turistom ale aj čínskym podnikateľom. Sinotaiwanské vzťahy tak zažívajú renesanciu, ktorá môže naraziť na odpor domácej taiwanskej verejnosti, ktorá si síce želá prehlbovanie vzájomných vzťahov s Čínou, no výlučne v hospodárskej oblasti. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky čoraz viac Taiwancov podporuje udržanie status quo, no v dlhodobej perspektíve preferuje samostatnosť Taiwanu. Napriek politickým diskusiám, ktoré sa v otázke sino-taiwanského problému dlhé roky vedú, v poslednej dekáde sú čoraz viac významnejšie ekonomické faktory, ktoré budú v budúcnosti determinujúcim pôvodcom konečného riešenia sporu. V čase, kedy sa obe entity začali hospodársky zbližovať, bol Taiwan ekonomicky silnejším partnerom Číny. Vďaka enormnému pokroku, ktorý sa Číne podarilo za posledné dve dekády dosiahnuť, možno dnes Čínu považovať (vo vzťahu k Taiwanu) za dominujúcu aj z pohľadu ekonomickej sily, a to nie len z dôvodu čínskej komparatívnej výhody lacnej pracovnej sily, ale aj kvôli obrovskému potenciálu vnútorného čínskeho trhu. Silnejúcu závislosť Taiwanu na hospodárskych stykoch s Čínou nazvala bývala viceprezidentka Anette Lu 15 efektom Trójskeho koňa. Od začiatku 90. rokov, kedy Taiwan začal s uvoľňovaním reštrikcií uvalených na obchod s Čínou, sa Taiwan stal najväčším investorom v ČĽR (v p.c. prepočte). Okrem toho, od začiatku tejto dekády sa obchodné styky medzi oboma časťami Taiwanského prielivu zintenzívnili natoľko, že ČĽR sa stala najvýznamnejším obchodným partnerom Taiwanu. Podľa údajov MACu (Mainland Affairs Council) dosiahol ich vzájomný obchod v roku 2007 hodnotu 130,2 mld. USD, pričom objem taiwanského exportu do Číny predstavoval 40% celkového exportu Taiwanu. 16 Pre porovnanie, v roku 2000 objem realizovanej obchodnej výmeny dosiahol hodnotu iba 45,7 mld. USD. 17 K prehĺbeniu ekonomickej závislosti Taiwanu na Číne tak došlo paradoxne najmä počas vlády prezidenta Chen Shui-Biana, avšak tento proces bol z dlhodobého hľadiska nezvratný. V súčasnosti sa spomínaný trend ďalej posilňuje, a to nielen v rovine obchodnej výmeny, ale aj transferu investícií oboma smermi. Celkový objem taiwanských investícií v ČĽR dosiahol v roku 2007 výšku 64,9 mld. USD, čo predstavuje 3,5 násobný nárast od roku Podobná miera hospodárskej spolupráce medzi dvoma politickými rivalmi je v medzinárodných vzťahoch bezprecedentná. Môžeme teda konštatovať, že za posledných desať rokov sa Taiwan stal na Číne závislým, hoci a priori z iných ako politických či vojenskobezpečnostných dôvodov. Je tiež otázkou času, kedy hospodárska integrácia Taiwanu prerastie aj do integrácie politickej. Rýchle upevňovanie vzájomných vzťahov Taiwanu a Číny nastoľuje mnohé bezpečnostné otázky. Do akej miery dokáže Čína zneužiť rastúcu hospodársku závislosť Taiwanu na ekonomických väzbách s pevninskou Čínou na dosiahnutie svojich politických cieľov, je v súčasnosti stále otázne. Otázny je aj výber hospodárskych nástrojov, ktoré môže Čína pri presadzovaní svojich politických cieľov použiť. V praxi medzinárodných hospodárskych vzťahov sú ekonomický nátlak, donútenie alebo sankcie tradičnými nástrojmi, používanými predovšetkým silnými, medzinárodne aktívnymi štátmi, ktoré konajú buď vo vlastnom záujme, alebo stoja na čele koalície krajín, a to spravidla proti záujmom nepomerne menších a hospodársky a politicky menej významných 13 Za najvýznamnejší úspech jeho zahraničnopolitických aktivít môžeme považovať vstup Taiwanu do WTO v roku 2002, pod názvom Špeciálne colné územie Taiwanu, Penghu, Matsu a Kinmenu. Chen Shui-bian tiež začal s kampaňou Taiwan for UN, s cieľom dosiahnuť opätovné prijatie Taiwanu do OSN. 14 Nová vláda napríklad nepredložila žiadosť o vstup do OSN (ako to bolo každoročným zvykom Chenovej administratívy). Taiwan tiež zrušil svoj pravidelný summit so skupinou spojencov z Južného Pacifiku a pozastavil ďalší vývoj rakiet Xiung Feng 2E, ktoré sú považované za jediný vlastný bojaschopný arzenál v prípade čínskej agresie. 15 Anette Lu bola viceprezidentkou Taiwanu počas administratívy Chen Shui-Biana. 16 Pre porovnanie, celkový objem zahraničného obchodu Číny a USA dosiahol v roku 2007 hodnotu 300 mld. USD. 17 MAC: The Significance of The Second Chiang-Chen Talks. 2008, s Podľa niektorých odhadov dosahuje celkový objem taiwanských investícií v ČĽR výšku mld. USD). 17

18 štátov. Ekonomický nátlak je často považovaný za pohodlnú a politicky priateľnú strednú cestu, ktorá ale dáva diplomacii zuby, hoci štekanie je častokrát horšie ako uhryznutie. 19 Od roku 1979, kedy začal rýchly proces nadviazania hospodárskej spolupráce, bol tento zásadný obrat oficiálne vysvetľovaný ako primárny krok Číny k udržateľnému ekonomickému rastu, ktorého súčasťou mala byť aj mierová reunifikácia boch entít. Niektorí akademici sa prikláňajú k názoru, že vláda v Pekingu dlhé roky oficiálne proklamuje svoju stratégiu používania ľudí ako nástroja nátlaku na úradníkov a podnikateľov ako nástroj nátlaku na politikov. V Číne dokonca panuje všeobecne prijímaný konsenzus, podporujúci hospodárske väzby ako najvýznamnejší zdroj prípadného politického tlaku. Za najradikálnejšie riešenie môžeme považovať uvalenie hospodárskeho embarga na taiwanské importy alebo pozastavenie čínskeho exportu takých komodít, ktoré sú pre Taiwan strategické. V tomto hraničnom prípade sa dá očakávať, že spomínané kroky by na Taiwane spôsobili ekonomický chaos. Hospodársky rast Taiwanu je v súčasnosti taký závislý na ćínskom trhu, že akákoľvek snaha Taiwanu klásť prekážky zamýšľanému vývoju sino-taiwanských vťahov automaticky znamená prekážku hospodárskeho rastu. 20 Na druhej strane, silnejúca interdepencia oboch entít napomáha transformáciu čínskej spoločnosti. Reunifikácia Taiwanu sa dokonca poažuje za kľúčový zdroj demokratizácie čínskej spoločnosti. Silnejúce hospodárske väzby navyše vytvárajú na oboch stranách Taiwanského prielivu čoraz väčšiu komunitu ľudí, ktorí zdieľajú spoločné hodnoty a sú od seba závislí. Čínski lídri teda predpokladajú, že vytváranie spoločných väzieb na jednej strane zblíži obe spoločnosti pod zámienkou spoločných záujmov a na druhej strane, v prípade potreby, bude slúžiť ako nástroj aktívneho ekonomického nátlaku Číny. Tieto očakávania sa zatiaľ nepotvrdili, čoho dôkazom bol aj výsledok prezidentských volieb v roku 2004, ktoré napriek zhoršujúcej sa ekonomickej situácii vyhral prezident Chen Shui-Bian. Za príčinu neúspechu čínskeho hospodárskeho nátlaku môžeme povžovať absenciu silnej pročínskej podnikateľskej lobby, ktorá by plnila rolu čínskeho nástroja nátlaku na taiwanských politikov. Taiwanská podnikateľská elita sa takmer vôbec neidentifikuje s politickými špičkami. Od polovice 80. rokov bola zahraničnoobchodná politika Taiwanu voči Číne formovaná pôsobením dvoch zásadne protichodných síl. Taiwanská vláda spolu s miestnymi podnikateľmi na jednej strane chceli využiť hospodársky boom Číny na zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny v čoraz viac globalizovanom svete. Taiwanská vláda si však dobre uvedomovala zámery Číny, ktorá si postupným rozširovaním a prehlbovaním ekonomických kanálov chcela vydobiť vplyv aj na tvorbu vnútorných politík a postupne Taiwan integrovať. Počas posledných dvoch dekád však žiadna taiwanská vláda nenašla dostatok politickej vôle, ani administratívnych kapacít na to, aby dokázala absolútne zabrániť prehlbovaniu ekonomických vzťahov medzi Taiwanom a Čínou. Na druhej strane, taiwanská vláda sa stále snažila nájsť vhodné opatrenia, ktoré by eliminovali citlivosť Taiwanu na obchode s Čínou a zároveň motivovali taiwanských podnikateľov diverzifikovať svoje investície do menej rizikových krajín. Napriek reštriktívnym snahám pro-nezávislej vlády prezidenta Chena mnohí taiwanskí podnikatelia začali významnejšie investosvať v Číne a postupne tu presúvať svoje prevádzky. Rozvoj off-shore financovania a prirodzené obštrukcie monitoringu investícií v poznatkovej, sofistikovanej ekonomike prispievajú k obchádzaniu vládnych prekážok zo strany taiwanských firiem investujúcich v Číne. Vládnym obmedzeniam obchodných aktivít v priestore Taiwanského prielivu nie je nakolnená ani domáca verejná mienka, pre ktorú sú v tomto prípade charakteristické asynchrónne pozície. Kým prieskumy verejnej mienky potrvdzujú rastúci význam taiwanskej identity, silnejúci odpor čoraz väčšej časti verejnosti voči jednotlivým formám čínskeho nátlaku a odmietanie prijatia čínskej doktríny jedna krajina, dva systémy a teda aj unifikácie, akonáhle taiwanská ekonomika začala vykazovať známky spomalenia, podporu verejnosti získali tí politici, ktorých primárnym cieľom zahraničnoobchodnej politiky bola liberalizácia vzťahov s Čínou. Tento trend sa potvrdil aj pri posledných prezidentských voľbách v roku Posledné taiawanské vlády však dokázali implementovať niekoľko politických nástrojov, ktoré účinne a zároveň efektívne spomalili proces prílišnej interdependencie Taiwanu a Číny. Napriek politickým tlakom a nesúhlasu veľkej časti verejnosti, predovšetkým podnikateľov, administratíva prezidentov Lee Teng-Huia a Chen Shui-Biana odmietla prijať ponuku čínskej strany na vybudovanie troch priamych liniek medzi oboma časťami Taiwanského prielivu. 21 Ciele tohto programu boli naplnené až s nástupom prezidenta Ma Ying-Jeoua. Ďalším efektívnym nástrojom zadržiavania prehlbujúcej sa závislosti Taiwanu na Číne bola vládna kontrola investičných tokov smerom do pevninskej Číny. Cieľom vládnych politík Taiwanu počas poslednej dekády bolo udržiavanie tzv. technologickej medzery, ktorá Taiwanu zabezpečuje lepšie konkurenčné postavenie na svetových trhoch s high-tech produkciou, kde tradične dominuje. Vlády posledných dvoch prezidentov sa snažili rôznymi nástrojmi eliminovať podnikateľské aktivity tzv. Taishang podnikov 22, ktoré predstavujú pomerne silnú podnikateľskú lobby a úspech vládnych reštrikcií v tejto oblasti môžeme 19 HUFBAUER, G. C. a kol.: Economic Sanctions Reconsidered: History and Current Policy citované v TANNER, M. S.: Chinese Economic Coercion Against Taiwan: A Tricky Weapon to Use. 2007, s TANNER, M. S.: Chinese Economic Coercion Against Taiwan: A Tricky Weapon to Use. 2007, s Išlo o program vybodvania (obnovenia) troch priamych liniek medzi taiwanom a Čínou priama doprava, obchod a poštové a telekomunikačné služby. 22 Taishang sú taiwanské spoločnosti investujúce predovšetkým na území pevninskej Číny. Ide najmä o podniky vyrábajúce high-tech produkciu, s vysokým inovačným potenciálom. Mnohé z nich využívajú komparatívne výhody čínskeho pobrežia a húfne tu presúvajú svoje prevádzky, na úkor domácich fabrík. 18

19 vďaka súčasným trendom považovať za otázny. Csabay však pripomína, že rozvoj Taiwanu ako svetovej IT veľmoci je úzko prepojený s dynamickým rastom hospodárstva v pevninskej Číne...čoraz výraznejšie sa prejavuje deľba práce Taiwan sa koncentruje na výskum a vývoj produktov, Čína na ich výrobu. 23 Trvalo jednu generáciu, kým sa takmer uzavretý Taiwanský prieliv zmenil na miesto stále akcelerujúcej obchodnej výmeny. V súčasnosti už môžeme konštatovať, že obchod a investície smerujúce do Číny sú pre Taiwan nevyhnutnou podmienkou udržateľného ekonomického rastu a Taiwan je príliš hospodársky závislý na Číne na to, aby bol nezávislý politicky. Posledné aktivity nového prezidenta Ma Ying-Jeoua to len potvrdzujú. Čína si i naďalej udžiava pozíciu najvýznamnejšieho obchodného partnera a beneficienta taiwanských zahraničných investícií, ktorú získala na prelome dvoch tisícročí a ktorú, zdá sa, nestratí. To, či sa potvrdí hypotéza trójskeho koňa a naplnia sa predpovede opozície súčasného prezidenta o jeho jedinej úlohe predať ostrov späť Číne, môže byť, aj pod tlakom súčasnej zhoršujúcej sa situácie vo svetovej ekonomike, vyriešenou otázkou blízkej budúcnosti. LITERATÚRA [1] CSABAY, M.: Historický vývoj a súčasná charakteristika ekonomiky Taiwanu. In: Almanach, 2. roč., č. 1, ISSN , s [2] CSABAY, M.: Slovakia within the Framework of EU s Relations with Taiwan. In: International Conference on the 50th Anniversary of the Treaty of Rome and EU-Asia Relations. November Tamkang University. Taiwan. [3] ENGBARTH, D.: Flying the Flag The diplomatic Battle [online]. Dostupné na internete < [4] KEUM, H., CAMPBELL, J. R.: Devourging Dragoon and Escaping Tiger: China s Unification Policy vs. Taiwan s Quasi Independece as a Problem of International Relations. In: East Asia, Spring - Summer 2001, s [5] MAC: Mainland Policy and Cross-Strait Relations in the Current Phase. [online]. Dostupné na internete < [6] MAC: The Significance of The Second Chiang-Chen Talks. [online]. Dostupné na internete < [7] SHIRK, S. L.: China: Fragile Superpower: How China's Internal Politics Could Derail Its Peaceful Rise. New York: Oxford University Press, s. ISBN [8] TANNER, M. S.: Chinese Economic Coercion Against Taiwan: A Tricky Weapon to Use. National Defense Research Institute, s. ADRESA Ing. Mária Fertaľová Ekonomická univerzita v Bratislave Fakulta medzinárodných vzťahov Dolnozemská cesta 1/B Bratislava 23 CSABAY, M.: Historický vývoj a súčasná charakteristika ekonomiky Taiwanu. In: Almanach, 2. roč., č. 1, 2007, s

20 20