}w!"#$%&'()+,-./012345<ya

Transcription

1 MASARYKOVA UNIVERZITA FAKULTA INFORMATIKY }w!"#$%&'()+,-./012345<ya Analýza a návrh webových stránek vybraného mikroregionu BAKALÁRSKA PRÁCA Martin Fecík Brno, jar 2008

2 Prehlásenie Prehlasujem, že táto bakalárska práca je mojím pôvodným autorským dielom, ktoré som vypracoval samostatne. Všetky zdroje, pramene a literatúru, ktoré som pri vypracovaní používal alebo z nich čerpal, v práci riadne citujem s uvedením úplného odkazu na príslušný zdroj. Vedúci práce: prof. RNDr. Jiří Hřebíček, CSc. ii

3 Pod akovanie Ďakujem svojmu vedúcemu prof. RNDr. Jiřímu Hřebíčkovi, CSc. za jeho rady a pripomienky k práci. Rovnako by som sa chcel pod akovat svojej rodine a priatel ke, za ich pomoc, ochotu a vytrvalost pri tvorbe tejto práce. Moje pod akovanie patrí i tvorcom open-source programov, ktoré pomohli vniku tejto práce. iii

4 Zhrnutie Dohl adávanie informácií turistického a informačného charakteru o niektorých regiónoch v EU je nel ahkým orieškom. Z tohto dôvodu som sa rozhodol, aj na základe rozhovoru s vedúcim bakalárskej práce, zostavit web, ktorý poskytne možnost zoskupovania informácií z existujúcich webových stránok a zároveň bude umožňovat upravenie stránok pomocou redakčného systému. iv

5 Kl účové slová XML, XHTML, CMS, Analýza, Návrh, Implementácia, Mikroregión, Web, WCAG, Best Practice v

6 Predhovor Žijeme v dobe, v ktorej sa informácie nešíria len ústnou alebo písomnou formou na hmatatel ných podkladoch. Počas obdobia 90. rokov 20. storočia sa začali niektoré informácie publikovat na verejnú počítačovú siet internet. Hlavnou výhodou internetu bola možnost šírit informácie v reálnom čase, verejne a väčšinou bez obmedzení. Nebolo už teda potrebné vyhl adávat veci v archívoch, precestovat stovky kilometrov a trávit hl adaním vel a času. Prezentácia seba a svojich myšlienok bola dostupná pre každého, kto mal možnost pripojenia. Reklama a boj o zákazníka sa presúvajú stále viac na internet. L udia začínajú vd aka dostupnosti informácií ponuky porovnávat viac, ako tomu bolo napr. pred 20-timi rokmi. Vel ký dojem preto zanecháva práve kvalita spracovania resp. schopnost zaujat návštevníka. Do popredia pri návrhu sa dostávajú i štandardy pre vytváranie prístupných webov. Určité nedostatky v šírení a propagovaní informácií preukazuje aj turizmus v niektorých oblastiach EU. Často narážame na fakt, že máme záujem vyrazit do neznámej oblasti, ale chýbajú nám informácie o tom, čo daná oblast ponúka, aká je možnost ubytovania, kde sa náš vybraný ciel nachádza atd. Najčastejšie využívaný typ prezentácie je webová stránka. Umožňuje štruktúrovat obsah, naformátovat ho a zobrazit podl a prianí užívatel a, ktorý si práve stránku prehliada. Najzložitejším aspektom je práve návrh a tvorba takýchto webových stránok. Je možné strávit vel a času nad návrhom statického webu, ktorý nás bude nútit k zložitým úpravám i počas pridávania jednoduchej stránky, alebo kráčat s dobou vd aka dynamičnosti webu a prispôsobilosti pre l udí so špeciálnymi nárokmi. Na riešenia spomenutých problémov sa pokúsim odpovedat v nasledujúcom texte. vi

7 Obsah 1 Úvod do problematiky Základné pojmy Informačný systém Informačné technológie Internet World wide web Legislatíva Zákony, vyhlášky a nariadenia Poznatky vyplývajúce zo zákonov a nariadení Nadväznost na sút až Zlatý erb Stav súčasných webov regiónov a mikroregiónov Analýza podkladov a požiadavky na systém Požiadavky na systém Zásady pre tvorbu informačných systémov Predmet záujmu informačného systému Užívatelia informačného systému Spôsob realizácie Použitá technológia Webové informačné systémy Komunikácia s užívatel mi Použité technológie Značkovacie jazyky pre web SGML HTML CSS XML XHTML XSD JSP Prístupnost, WCAG WCAG Best Practice Návrh systému a realizácia Výber redakčného systému Apache Lenya OpenCMS Lokalizácia OpenCMS do slovenčiny Umiestnenie systému Základné informácie o hostingovom pláne Private Tomcat v upravenej variante vii

8 3.4 Užívatel ské vs. administrátorské rozhranie Vizuálne riešenie webu Administrátorské riešenie Modul cz.muni.fi.xfecik.hk.modules Adresár webových stránok Adresár predlôh a zdrojových súborov Schémy XSD Závislost modulu OpenCMS API a JSP Možnosti modulu Vstupné údaje Výstupné údaje Užívatel ské práva Záver Bibliografia Zoznam viii

9 Kapitola 1 Úvod do problematiky Pre lepšie porozumenie problematiky by som uviedol základné pojmy z oblasti Informačných technológií, ktoré budú neskôr v práci používané. 1.1 Základné pojmy Informačný systém Informačný systém je systém zberu, uchovania, analýzy a prezentácie dát určený pre poskytovanie informácií mnohým užívatel om rôznych profesií. IS môže a nemusí byt podporovaný počítačom. IS často využíva automatizované (počítačom podporované) i neautomatizované ( ručné ) spôsoby práce. Vol ba optimálnej kombinácie automatizovaných aj neautomatizovaných činností je základným problémom návrhu IS, [5] Informačné technológie Pojem informačné technológie (IT) predstavuje súbor nástrojov, metód a znalostí slúžiacich k činnostiam, ku ktorým je informačný systém určený (zber, spracovanie, uchovanie, prenos a prezentáciu informácií). Informačné technológie rovnako zahrňujú zákonitosti vývoja a výroby informačných produktov teda predovšetkým informačných systémov. Často tento pojem takisto predstavuje základný smer myšlienky jednej epochy alebo jednej kultúry (informačná generácia, informačná kultúra, informačná spoločnost ), [6] Internet Internet predstavuje celosvetový systém prepojených počítačových sietí (interconnected networks - siet sietí), ktoré sú schopné navzájom si vymieňat informácie pomocou protokolu TCP/IP a prenášat tak dáta medzi prakticky l ubovol nými miestami na Zemi. Umožňuje komunikáciu medzi l ud mi a prístup k širokému spektru služieb a informácií. Najvýznamnejšou službou je World Wide Web (WWW), [6] World wide web (angl. celosvetová pavučina; world = svetový, -wide = celo-, web = pavučina) je anglický názov pre čast celosvetovej počítačovej siete internetu. Je to oficiálne (nesprávne laické 1

10 1.2. LEGISLATÍVA pomenovanie len internet) označenie tej časti, kde sa informácie nachádzajú vo forme webových stránok. Každý dokument má svoju špecifickú adresu URI a je pomocou nej nájdený a zobrazený v programoch nazývaných webový prehliadač. Dokumenty nazývame webové stránky, môžu obsahovat hypertextové odkazy. Vd aka týmto odkazom, sú dokumenty navzájom poprepájané a vytvárajú pavučinu, [12]. 1.2 Legislatíva Pri tvorbe webových stránok, ktoré budú slúžit obci, treba vziat v úvahu všetky zákony, vyhlášky a nariadenia vlády, ktoré sa k tomuto vzt ahujú. Zákony sa pritom zameriavajú na tri oblasti: 1. Nariad ujú, ktoré informácie musia byt zverejnené 2. Nariad ujú, akým spôsobom zachádzat s osobnými údajmi 3. Nariad ujú, aké požiadavky má splňovat technologické riešenie - bezpečnost, prístupnost a prehl adnost V roku 2007 bohužial došlo k zániku Ministerstva informatiky (MIČR), ktoré malo vel kú zásluhu na zákonoch v oblasti informačných technológií. Kompetencie prešli pod opateru Ministerstva vnútra a Ministerstva priemyslu. Otázne však je, či dokáže Ministerstvo vnútra prijímat nové technológie dostatočne rýchlo a vydávat adekvátne vyhlášky včas Zákony, vyhlášky a nariadenia ZÁKONY A NOVELY Zákon č. 101/2000 Zb., o ochrane osobných údajov Zákon č. 106/1999 Zb., o slobodnom prístupe k informáciám Zákon č. 176/2006 Zb., úplne znenie zákona č. 106/1999/Sb Zákon č. 365/2000 Zb., o informačných systémoch verejnej správy Zákon č. 110/2007 Zb., o niektorých opatreniach v sústave ústredných orgánov štátnej správy, súvisiacich so zrušením Ministerstva informatiky Zákon č. 81/2006 Zb., ktorým sa mení zákon č. 365/2000 Zb., o informačných systémoch verejnej správy a o zmene niektorých d alších zákonov VYHLÁŠKY Vyhláška č. 528/2006 Zb. o informačných systémoch štátnej správy Vyhláška č. 529/2006 Zb. o dlhodobom riadení informačných systémov štátnej správy 2

11 1.2. LEGISLATÍVA NARIADENIA Nariadenie č. 549/2006 Zb., o prepise znakov do podoby, v ktorej sa zobrazujú v informačných systémoch verejnej správy Nariadenie č. 100/2007 Zb., ktorým sa mení nariadenie vlády č. 594/2006 Zb., o prepise znakov do podoby, v ktorej sa zobrazujú v informačných systémoch verejnej správy Pre rozsiahlost je obsah vyššie uvedených dokumentov priložený k tejto práci v elektronickej podobe a nie je uvedený priamo v texte Poznatky vyplývajúce zo zákonov a nariadení Pôsobnost Ministerstva informatiky prechádza na Ministerstvo vnútra, s výnimkou pôsobnosti vo veciach elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorá prechádza na Ministerstvo priemyslu a obchodu, a pôsobnosti vo veciach verejných dražieb, ktorá prechádza na Ministerstvo pre miestny rozvoj. Každý má nárok na informácie o činnosti orgánov štátnej správy, je to jeden zo základných mechanizmov v kontrole činnosti štátu. Tento bod však nebude na mikroregión vzt ahovat, ale vzt ahuje sa na mestá a obce. Informácia poskytovaná zverejnením sa musí poskytovat vo všetkých formátoch a jazykoch, v ktorých bola vytvorená. Pokial je informácia zverejnená v elektronickej podobe, musí byt zverejnená vo formáte, ktorého špecifikácia je vol ne dostupná a použitie užívatel om nie je obmedzené. Žiadost o poskytnutie informácií sa podáva ústne alebo písomne, a to i prostredníctvom siete alebo služby elektronických komunikácií. Prevádzkovatel je povinný pri prevádzkovaní informačného systému zaist ovat ochranu a bezpečnost informácií v rámci prevádzkovaného informačného systému. Postupovat pri uverejňovaní informácií spôsobom umožňujúcim dial kový prístup tak, aby boli informácie súvisiace s výkonom verejnej správy uverejňované vo forme, ktorá umožňuje, aby sa s týmito informáciami v nevyhnutnom rozsahu mohli zoznámit i osoby so zdravotným postihnutím. Formu uverejňovania stanoví prevádzací právny predpis. Osobným údajom sa rozumie akákol vek informácia týkajúca sa určeného alebo určitel ného subjektu údajov. Subjekt údajov sa považuje za určený alebo určitel ný, ak je možné subjekt údajov priamo či nepriamo identifikovat. Web mikroregiónu by mal teda poskytovat možnost publikovania materiálov v rôznych formátoch a zároveň umožnit ich sprístupnenie i pre telesne a mentálne postihnutých l udí. Užívatel bude schopný podat svoju požiadavku elektronickou podobou. V prípade, že 3

12 1.3. NADVÄZNOSŤ NA SÚŤAŽ ZLATÝ ERB by informačný systém obsahoval elektronickú podatel ňu, musel by spracovávat i osobné údaje. Zároveň by mala byt takáto podatel ňa sprístupnená iba pomocou zabezpečeného (šifrovaného SSL spojenia). Systém by však bolo ideálne rozšírit o funkcionalitu elektronickej podatel ne v prípade, že by došlo k dohode malých obcí, ktoré doposial elektronickú podatel ňu nemajú. Rovnako by to bolo možné pre úradnú tabul u, kde by jednotlivé obce zverejňovali dokumenty. 1.3 Nadväznost na sút až Zlatý erb Ciel om sút aže je podporit modernizáciu miestnej a regionálnej verejnej správy prostredníctvom rozvoja informačných služieb poskytovaných občanom i špecifickým skupinám užívatel ov s využitím internetu a ostatných elektronických médií, a prispiet tak k kvalite života v mestách, obciach a krajoch Českej republiky. Pri analýze sa budem opierat o vít azné stránky z obdobia roku Ocenenie Najlepšia webová stránka mesta putovala mestu Jihlava ( Prvú vec, ktorú som si na stránke všimol, bolo nedodržanie štandardov WCAG. Spomínaná stránka totiž v svojom zdrojovom kóde obsahuje odkaz na kód JavaScript, ktorý je podl a odporúčania Best Practice a WCAG nežiadúci. Tento nedostatok môže spôsobit to, že sa stane stránka vel mi neprehl adná pre užívatel a, ktorý je napr. slabozraký príp. nevidomý. Web, ktorý sa umiestnil na druhom mieste má vel mi dobre štruktúrovaný obsah a prehl adný dizajn. Prístupnost stránky však nie je poskytnutá, pretože zdrojový kód stránky nie je validný. To môže spôsobit napr. nesprávnu funkciu čítacieho zariadenia pre zrakovo postihnutých. Pri návrhu sa pokúsim inšpirovat exitujúcimi stránkami, ale sa i zároveň vyvarovat uvedeným chybám. 1.4 Stav súčasných webov regiónov a mikroregiónov V súčasnej dobe existuje na internete vel ké množstvo stránok, ktoré ponúkajú prehl ad o regiónoch v ČR i zahraničí. Tieto portály sa venujú hlavne propagácii oblasti ako miesta turistického ruchu. Tieto ponúkajú najmä zaujímavosti, turistické ciele, mapy, fotogalérie a odkazy na iné weby. Novšie weby ponúkajú možností ovel a viac. Medzi hlavné úlohy sa vsunula myšlienka informovanosti obyvatel stva v rámci regiónu. Ponúkané správy, aktuality, pozvánky pomáhajú zabezpečit jednotný zdroj informácií pre celú oblast. Je zrejmé, že pokial sa jedná o obyvatel a malej obce, nemusí vyhl adávat spoločenské aktivity len v svojej obci, ale i v obciach pril ahlých. Portál môže zastrešovat informovanost medzi jednotlivými správami obcí a tak napomáhat pri organizovaní spoločných podujatí. Niektoré webové portály ponúkajú i možnost vyjadrenia sa k vypísaným anketám. Hlavná potreba webov územných oblastí je teda centralizácia, vzájomná spolupráca a informovanost. 4

13 1.4. STAV SÚČASNÝCH WEBOV REGIÓNOV A MIKROREGIÓNOV Podl a mojich prieskumov väčšina webov mikroregiónov nepoužíva najnovšie technológie alebo prípadne vôbec neexistujú. K prekvapeniu sú niektoré weby regiónov v ČR na vel mi dobrej úrovni a poskytujú i všetky vyššie uvedené komponenty. Novšie stránky sú už dynamické a niektoré dokonca s redakčným systémom. Jedna základná chyba však sprevádza skoro všetky uvedené portály, a tou je nevalidnost HTML kódu. Názov AWSA Southern Pardubice Region Northeast Olomoucký Region a Tourism b region c kraj d Fotografie x x x x Videá x x x x Odkazy x x x x Anketa o x o x Vyhl adávanie o x o x Mapa stránok o x x x Diskusia o x o o Kontakt o x x x Správy x x o x Oznámenia o x x x Varianta HTML 4.01 HTML 4.01 HTML 4.01 HTML 4.0 (X)HTML Transitional Transitional Transitional Transitional Validný kód o o o o WCAG o o o o Generovanie kombinované dynamické dynamické dynamické obsahu Oznámenia o x x x a. < b. < c. < d. < Tabul ka 1.1: Porovnanie existujúcich webov regiónov a mikroregiónov 5

14 Kapitola 2 Analýza podkladov a požiadavky na systém V tejto kapitole by som chcel rozobrat celkovú problematiku, zhodnotit súčasný stav webov a navrhnút tak obsahovú formu portálu. Samotný proces analýzy, ktorý je súčast ou portálu a tvorí jeho nosnú čast, bola venovaná zvýšená pozornost, ostatné informácie sú len nápomocné pri jednotlivých krokoch analýzy. Z hl adiska konečnej podoby aplikácie je možné hl adiet na systém z dvoch uhlov, a to z pohl adu administrátora a návštevníka webu. Pri analýze a nadväzujúcom návrhu systému práve tieto dva pohl ady zohrali dôležitú úlohu. Zatial čo pre administrátora to bola požiadavka návrhu modulu redakčného systému a pohodlnej práce so systémom, z pohl adu užívatel a by to bol prístup k webu a jeho jednoduchá navigácia. Pre vývojára (autora) to znamená, že informačný systém musí spĺňat nielen užívatel ské požiadavky, ale aj bezpečnostné a d alšie faktory, ktoré sú bežným užívatel om skryté. Na základe týchto údajov bol sformulovaný prehl ad a následná konečná podoba požiadaviek, analýza dostupných technológií a ich použitie pri implementácii webovej aplikácie. 2.1 Požiadavky na systém Po úvodných konzultáciach, mi boli predstavené základe požiadavky, ktoré budú nevyhnutné pre daný systém. Na ich základe som začal uvažovat nad technológiou, ktorú pre budúci systém použijem. Vzhl adom na moje znalosti programovacieho jazyka Java som sa odhodlal použit zatial málo využívanú technológiu JSP (Java Server Pages) a redakčný systém, ktorý je na tejto technológii postavený. Vzhl adom na to, že užívatelia CMS nemusia ovládat anglický jazyk, je potrebné, aby bol systém schopný obslúžit i človek bez znalosti cudzieho jazyka. Ďalším dôležitým prvkom bola samotná funkcionalita redakčného systému a možnost jeho rozšírenia o vlastný modul. 2.2 Zásady pre tvorbu informačných systémov Pri návrhu informačného systému všeobecne aj pri návrhu užívatel ského rozhrania systému je treba vychádzat z rady aspektov a dodržovat isté zásady pre tvorbu informačných systémov. Tým zaistíme, že náš systém bude spĺňat svoj účel a bude užívatel sky prívetivý. Tieto by som prebral podrobnejšie, [3]. Potrebujeme si najprv ujasnit niekol ko zásadných bodov, ktoré majú pre životnost a úspešnost informačného systému zásadný význam: 6

15 2.2. ZÁSADY PRE TVORBU INFORMAČNÝCH SYSTÉMOV k čomu bude IS slúžit v akom obore l udskej činnosti sa bude používat, komu bude IS slúžit kto a akí budú jeho užívatelia, kde a ako bude IS prevádzkovaný - spôsob realizácie IS Predmet záujmu informačného systému Prvým bodom pri návrhu IS je vymedzenie oboru l udskej činnosti, ktorej sa bude týkat (univerzitný IS, podnikový IS, verejný webový informačný portál, atd.). Tento bod predstavuje základ navrhovaného systému a vychádzajú z neho všetky ostatné vyššie uvedené aspekty, [3] Užívatelia informačného systému Na užívatel ov IS sa kladie najväčší dôraz, pretože je pre nich celý systém tvorený. Práve užívatelia dávajú podnety na úpravy a vedia reálne ohodnotit používaný informačný systém. Musíme vediet, či užívatelia nášho systému budú profesionáli z oblasti informačných technológií, či naopak l udia, ktorým je svet počítačov značne vzdialený. Skutočnost však nie je vo väčšine prípadov tak čierno-biela. Spravidla sa IS zameriavajú na širší okruh užívatel ov, medzi nimi sú zástupcovia jednej či druhej strany, ale inak sa skúsenosti a počítačové znalosti potenciálnych užívatel ov pohybujú niekde medzi týmito dvomi pólmi. Preto by mal byt IS navrhnutý tak, aby prácu s ním zvládli viac-menej intuitívne aj neskúsení užívatelia, a naopak, aby odborníci neboli zdržovaní záležitost ami, ktoré im pripadajú samozrejmé a jasné (podrobný pomocník, systém navigácií a pod.), [3] Spôsob realizácie Poznáme rôzne typy informačných systémov, preto aj rozhodnutie o spôsobe realizácie a použitých prostriedkoch patrí medzi prvotné body návrhu systému. Podl a vel mi zjednodušenej definície môžeme povedat, že informačným systémom je l ubovol ný súbor dát, nesúcich nejakú hodnotu (informáciu). Informačným systémom je teda napríklad kniha, knižnica, palubná doska automobilu či webový server. Dnes však predpokladáme pod pojmom informačný systém predovšetkým počítačovo orientovaný systém. Ten môže byt prevádzkovaný na lokálnom počítači, v lokálnej sieti, v sieti Internet (verejne, či s určitými obmedzeniami), prípadne formou kombinujúcou predchádzajúce spôsoby, [3] Použitá technológia Použitá technológia úzko súvisí s realizáciou. V našom prípade teda uvažujeme informačný systém prevádzkovaný v prostredí WWW(World wide Web). Počítačové siete prepájajú počítače po celom svete a technicky umožňujú komunikáciu s l ubovol ným vzdialeným strojom [8]. Technológia definuje štandardy, ktoré oddel ujú server a klienta. Požiadavky, ktoré 7

16 2.2. ZÁSADY PRE TVORBU INFORMAČNÝCH SYSTÉMOV odošle klient pomocou webového prehliadača sú spracované na serveri, ktorý po spracovaní odošle klientovi odpoved v tvare súboru, ktorý si vyžiadal. Tieto štandardy pre web definujú protokoly HTTP a jazyk HTML. Užívatel však o týchto zásadách nemusí vediet podrobnosti, pretože väčšinu práce za neho vykonávajú webové prehliadače, ktoré je možno zdarma získat z dostupných zdrojov, [3]. PHP, ASP, JSP a CGI priniesli do webov dynamicky generovaný obsah. Dynamické stránky dnes predstavujú neoddelitel nú čast internetu. Dokážu zostavit obsah z určených súborov, v reálnom čase podl a našich požiadaviek. Aj ked sa navonok môžu správat stránky ako statické, ich obsah je generovaný a tak často jednoduchšie upravitel ný. Spolu s nástupom dynamických webov prišli aj prvé aplikácie, ktoré nesú názov CMS (Content Management System). Ich úlohou je správa obsahu webu, publikovanie, nastavenie atribútov, väčšinou i WYSIWYG editory a iné. Jednotlivé CMS sa môžu od seba líšit, preto nemožno ich funkcie generalizovat Webové informačné systémy Webové informačné systémy môžu byt vo svojej podstate navrhnuté ako: verejné umožňujú prístup komukol vek (webové portály, e-shopy a pod.), uzatvorené umožňujú prístup iba určitému uzatvorenému okruhu užívatel ov (vnútropodnikové IS, nemocničné IS a pod.), kombinované - niektoré časti IS sú dostupné verejnosti, ale väčšia čast systému je určená iba pre oprávnených užívatel ov. Príkladom môže byt informačný systém univerzity v podstate slúži užívatel om spojeným s danou univerzitou (študentom, učitel om a ostatným zamestnancom), ktorí ho používajú pre prevádzkovanie vlastných operácií, agend a aktivít, ku ktorým nemá prístup nikto neoprávnený (prihlasovanie na skúšky, vyplňovanie skúšobných správ, evidencia študentov, atd.). Na druhej strane poskytuje systém aj verejne prístupné informácie pre ostatných užívatel ov (informácie o študijných programoch, katalóg predmetov, možnost vyplnenia elektronickej prihlášky ku štúdiu a pod.) Pre prístup k neverejným informačným systémom alebo k neverejným častiam systému sa používajú metódy autentizácie a autorizácie teda zistenie, preukázanie identity a pridelenie práv. Užívatel sa musí prihlásit svojim užívatel ským menom a heslom, [3] Komunikácia s užívatel mi Počas vývoju IS je potrebné dbat na komunikáciu s užívatel mi a použit získané poznatky. Vzhl adom na to, že ciel om tejto práce je navrhnút systém a inšpirovat sa pritom existujúcimi systémami, je nutná komunikácia až v záverečnej fáze vývoja softwaru. Medzi najčastejšie využívané spôsoby komunikácie patria: 8

17 2.2. ZÁSADY PRE TVORBU INFORMAČNÝCH SYSTÉMOV osobné stretnutie, kontaktný , infolinka, linka podpory a pod., systémy na riešenie správy požiadaviek, dotazník, logovanie užívatel ských operácií, školenie. K osobným stretnutiam zástupcov užívatel ov (najčastejšie zodpovedného manažmentu) so zástupcami vývoja systému dochádza v prvých fázach vývoja nového systému a v prípadoch, kedy je potreba prejednat kl účové rozhodnutia d alšieho postupu, [3]. Najprirodzenejší spôsob komunikácie medzi užívatel mi zavedeného IS a jeho tvorcami, prípadne správcami, je použitie kontaktného u (prípadne telefonickej infolinky či linky podpory). Tento komunikačný kanál užívatelia používajú najmä vtedy, ked im nie je niečo jasné, nevedia si s niečím rady alebo niečo nepracuje podl a očakávania. Pre vývojárov je to prvý impulz, aby chyby opravili a aby sa zamysleli nad vylepšením nejasných častí systému. Často totiž postup, ktorý sa skúsenému užívatel ovi môže zdat úplne logický, neskúseného užívatel a zaskočí. Užívatelia však kontaktný nepoužívajú len ako linku pomoci, ale niektorí zasielajú aj návrhy na vylepšenie, spríjemnenie práce v systéme a pod. Tieto ohlasy sú vel mi dôležité, pretože IS nie je len prácou vývojárov, ale mal by byt výsledkom spolupráce jeho vývojárov a užívatel ov, [3]. Pokročilejší spôsob komunikácie medzi užívatel mi a správcami systému na báze u alebo webového rozhrania predstavujú systémy na riešenie správy požiadaviek. Tieto systémy pomáhajú riešit problémy, umožňujú jednoduchú orientáciu a spätnú on-line kontrolu požiadaviek. Žiadost zaslaná užívatel om je spracovaná a oznámená množine správcu. Súčasne je užívatel ovi potvrdené prijatie požiadavku. Zodpovedná osoba úlohu prevezme a vyrieši. Potom ju označí v systéme ako vyriešený, čím informuje ostatných správcov, prípadne aj užívatel ov, [3]. Odpadá tu problém, ked správcovia nevedia, či je požiadavka v riešení, kým a ako postupuje jej spracovanie, v horšom prípade, ked správcovia nie sú vôbec o požiadavke informovaní. Tvorcovia IS však nemôžu (aspoň by nemali) spoliehat iba na reakciu užívatel ov. Získat potrebné informácie od užívatel ov je možné napríklad pomocou dotazníku. Dotazník v elektronickej forme sa umiestni priamo na stránky IS. Pokial to povaha systému umožňuje, je dobré užívatel ov nejakým spôsobom motivovat k jeho vyplneniu (bonus, výhodnejší nákup, losovanie a pod.). U systémov orientujúcich sa na určitý uzatvorený okruh užívatel ov (univerzitný, podnikový IS) je možné užívatel ov požiadat o vyplnenie klasického tlačeného dotazníku, [3]. 9

18 2.3. POUŽITÉ TECHNOLÓGIE 2.3 Použité technológie Pri tvorení praktickej časti tejto práce bolo nevyhnuté použit a pochopit viacero technológií, preto by sa o nich chcel v tejto časti zmienit Značkovacie jazyky pre web Značkovací jazyk definuje množinu špeciálnych symbolov, ktoré sa tiež nazývajú značky (markups). Značky sa vkladajú do pôvodného textu a rozširujú ho tak o d alšie informácie. Tieto informácie sú pre koncového užívatel a nepodstatné, slúžia predovšetkým softwaru, ktorý daný dokument spracováva. Značkami sa definuje štruktúra a formátovanie dokumentu, [3]. Internet sa v nedávnej dobe stal zavedeným médiom pre získavanie a výmenu informácií. Je prirodzenou platformou pre hypertextové služby, prepojuje dokumenty z celého sveta do webovej pavučiny informácií. Bolo však potreba vytvorit značkovací jazyk, ktorý by toto prepojenie umožnil a ponúkol tiež možnost základného formátovania takto prepojených dokumentov, [3]. Prenos dokumentov zo serveru, je uskutočňovaný pomocou vytvoreného protokolu HTTP (Hypertext Transfer Protocol protokol pre prenos hypertextu), ktorý pracuje na princípe klient-server, kde HTTP server prijíma štandardné požiadavky jednotlivých klientov a splnené požiadavky, respektíve dokumenty zasiela spät, [3]. Pre formátovanie prepojených dokumentov a pre ich nasledovnú prezentáciu na obrazovke bol vytvorený značkovací jazyk HTML (Hypertext Markup Language jazyk pre značkovanie hypertextu). Jeho vlastnosti budú opísané nižšie SGML SGML nie je sám o sebe značkovací jazyk, ale je to metajazyk slúžiaci k definovaniu rôznych značkovacích jazykov. Táto definícia sa nazýva Document Type Definition (DTD). DTD obsahuje definíciu elementov a ich atribútov, ktoré možno v dokumente použit. Tato definícia je zapísaná vd aka SGML v štandardizovanej podobe a je l ahko spracovatel ná. Celý postup je možné si predstavit tak, že SMGL je programovací jazyk a DTD je program v ňom napísaný. DTD definuje, akú môže mat dokument syntax - mená elementov, ich atribútov, použitie, vzt ahy medzi nimi. Čo už však nedefinuje, je význam jednotlivých elementov, ktoré im musia byt priradené procesorom, ktorý dokumenty daného formátu spracováva. Podl a Extensible Markup Language (XML) 1.0, W3C Recommendation 1 je procesorom nazývaný taký softwarový modul, ktorý je používaný pri čítaní XML dokumentov a poskytuje prístup k ich obsahu a štruktúre (Pozn.: často sa používa tiež termín parser). Predpokladá sa, že XML procesor vykonáva prácu pre iný modul, nazývaný aplikácia. Špecifikácia popisuje požadované vlastnosti XML procesoru, ako má čítat dáta a tieto predávat aplikácii, 1. < 10

19 2.3. POUŽITÉ TECHNOLÓGIE ktorá ich d alej spracováva. Príkladom procesoru nech je napr. internetový browser, ktorý HTML tag <A HREF> rozpozná ako odkaz na nejaký zdroj a podl a neho ho zobrazí a chová sa k nemu. Dodajme, že HTML je definovaný za pomoci DTD SGML. Autor dokumentu teda musí vediet, aký význam má daný element - ako, kde a s akými atribútmi ho použit - a prehliadač zasa musí vediet, ako ho má zobrazit a pracovat s ním. To všetko sa môže dozvediet práve v DTD. Aby prehliadač vedel, aký DTD má daný dokument použit, začína každý dokument tzv. prológom, ktorý určuje, podl a akého DTD bol dokument vytvorený. Nech je prológ napr. <!DOCTYPE book SYSTEM "book.dtd"> Je teda možné vytvárat SGML dokumenty (resp. XML dokumenty - ako bude nižšie vysvetlené, XML má k SGML vel mi blízko), ktoré vyhovujú určitému DTD, napr. je možné nadefinovat DTD pre dokumenty určitého typu, ktoré budú všeobecne prijímané, a jednotlivé skupiny užívatel ov tak budú mat svoj jazyk, resp. jeho definíciu pre popis dokumentov. Môžu takto vzniknút špecifické DTD, resp. jazyky, ako napr. MathML pre matematiku, ebxml, cxml pre e-commerce, CML pre chémiu alebo akýkol vek odbor l udskej činnosti. Jednou z prvých implementácii XML bol tzv. Shakespeare Markup, DTD pre popis Shakespearových drám HTML História jazyka HTML je pevne zviazaná so vznikom Internetu ako média pre prenos a výmenu informácií. Tento jazyk prevzal od SGML základnú syntax, neprevzal však jeho princípy. Až neskôr bol tento jazyk úplne kompatibilný s SGML a mohol byt zapísaný ako jeho aplikácia (a teda definovaný vhodným DTD - Document Type Definiton). Nevýhodou jazyka je však neposkytovanie autorom dokumentu možnost rozšírit jazyk pomocou vlastných zmysluplných tagov. Obsahuje však značky pre štýly ako napríklad element <i> (italics - kurzíva), kde je výstupný formát priamo určený, ale tiež obecnejšie objekty, ako <em> (emphasis - zvýraznenie), kde je výstupný formát ponechaný na prehliadači. Medzi najväčšie výhody však patrí schopnost umožňovat čitatel om sledovat odkazy na iné dokumenty HTML po celom internete. Vybraním odkazu URL (Uniform Resource Locator jednotný lokátor zdroja) iného súboru, prehliadač zasiela požiadavku na dokument HTML serveru a nahradí ňou pôvodný obsah, ak nie je v odkaze URL určené inak CSS Kaskádové štýly (angl. Cascading Style Sheets, skratka CSS) sú nadstavbou jazyka HTML určenou k definovaniu vzhl adu WWW stránok. V súčasnosti je platnou normou verzie CSS2 a aspoň jej jadro je podporované väčšinou nových grafických prehliadačov (IE 5+, Netscape 6+, Mozilla, Opera 5+ a d alšie). Všeobecne však ešte CSS2 nie je plne podporované nikde a v práci s CSS obsahujú naviac prehliadače stále príliš mnoho chýb. 11

20 2.3. POUŽITÉ TECHNOLÓGIE CSS umožňujú priradit každému prvku v HTML určité vlastnosti (vzhl ad, spôsob zobrazenia či inej prezentácie, umiestnenie atd.), a to v závislosti na druhu zariadenia, na ktorom je WWW dokument prezentovaný (obrazovka PC, TV, tlačiareň, vreckový počítač, mobilný telefón, slepecký výstup, zvukový výstup atd.) XML Nový jazyk, ktorý vznikol ako podmnožina SGML a zachováva väčšinu jeho vlastností, sa nazýva XML(eXtensible Markup Language). XML má možnosti tvorby vlastných DTD alebo XSD schém jednotlivých značiek použitých v dokumente. Na rozdiel od SGML podlieha istým obmedzeniam ohl adne formálneho vzhl adu daných značiek (dĺžka, oddel ovače, špeciálne znaky, použité parametre atd.). Ked že sa jedná o nový štandard, nepodlieha problémom s použitím iných jazykov, ako tomu bolo napríklad s HTML. Môžeme si nadefinovat vlastné názvy jednotlivých značiek, a to dokonca i v l ubovol nom jazyku. Naviac je syntax zápisu v XML oproti SGML i HTML pomerne presná, čo umožňuje jednoduchšiu implementáciu na strane aplikácií. XML sa výborne hodí pre použitie v oblasti textových dokumentov a rovnako ako SGML už našlo nemalé použitie; za zmienku stojí dokumentácia v americkej obrane a mnoho iných. Vd aka schopnosti ukladat logické závislosti nachádza XML svoje uplatnenie i v mnoho d alších odvetviach dátovej komunikácie. Nie je v ňom problém použit údaje z účtovníctva, objednávky, faktúry a mnoho iných XHTML Rozšíritel ný hypertextový značkový jazyk (Extensible Hypertext Markup Language; XHTML) je značkový jazyk (markup language) podobný HTML, ale s prísnejšou syntaxou. Zatial čo HTML je aplikáciou SGML, vel mi pružného značkového jazyka, XHTML je aplikáciou XML, obmedzenej podmnožiny SGML. XHTML 1.0 sa stalo odporúčaním W3C 26. januára VÝHODY JAZYKA XHTML Dokumenty sú súčasne dokumentami XML. Takže môžu byt zobrazované, upravované a validované nielen prehliadačmi a WYSIWYG editormi ale tiež XML nástrojmi. Dokumenty môžu byt vytvorené rovnako ako predtým s existujúcimi editormi s podporou HTML 4 a tiež v nových editoroch, ktoré podporujú jazyk XHTML priamo. Dokumenty môžu využívat aplikácie (napr. skripty, applety), ktoré pracujú s HTML objektovým modelom dokumentu, XML objektovým modelom dokumentu DOM alebo pomocou SAX-u(Simple API for XML). 12

21 2.3. POUŽITÉ TECHNOLÓGIE XSD XSD(XML Schema Definition): táto definícia typu dokumentu obsahuje inštrukcie, ktoré určujú pravidlá pre konkrétny typ dokumentu. XSD je vel mi užitočný nástroj, ktorý nám umožní kontrolovat, či majú naše dokumenty správnu štruktúru. XSD je používané parsrom, ktorý kontroluje, či tagy v dokumente odpovedajú predurčeným pravidlám pre štruktúru dokumentu. To je jedna z výhod, ktoré nám XSD ponúka, tj. kontrola štruktúry. Ďalšou výhodou je možnost použitia rôznych transformačných programov, ktoré podl a daného XSD prevedú dokument z jedného formátu do druhého. Na začiatku XML súboru musíme určit, aké XSD bude použité. Obvykle je XSD uložené v samostatnom súbore. Jeho načítanie sprístupníme deklaráciou: <startelement xsi:nonamespaceschemalocation="people.xsd" xmlns="" xmlns:xsi=" Parameter nonamespaceschemalocation nám udáva, kde je dané XSD uložené a koreňový element je meno elementu, v ktorom bude obsiahnutý celý dokument. XSD môže obsahovat : deklaráciu elementov, ktoré sa môžu vyskytnút v dokumente deklaráciu atribútov, ktoré sa môžu vyskytnút v dokumente deklaráciu elementov, ktoré sú potomkami deklaráciu poradia potomkov elementu deklaráciu počtu potomkov elementu deklaráciu či je element prázdny, alebo obsahuje text deklaráciu typov pre elementy a atribúty deklaráciu počiatočných a pevných hodnôt pre elementy a atribúty Podrobnejšie informácie o tvorbe XSD je možno nájst na webe konzorcia W3C JSP JSP(Java Server Pages) je technológia od výrobcu jazyka Java, Sun Microsystems, Inc., ktorá umožňuje dynamicky generovat obsah nie len HTML stránok, ale i iných formátov ako SVG, WML, XML. Referenčná karta syntaxe je stránkach výrobcu 3. Syntax JSP pridáva tagy XML, nazývané akcie JSP, ktoré volajú vbudovanú funkcionalitu bez nutnosti zapísania kódu v Java syntaxi. 2. W3C < 3. Sun Microsystems, Inc. < 13

22 2.4. PRÍSTUPNOSŤ, WCAG Jednou z hlavných výhod je prenositel nost aplikácií naprogramovaných v JSP. Tieto aplikácie sú nezávislé na serveri a operačnom systéme. Dôvod, prečo som si vybral túto aplikáciu, je moja znalost programovania v jazyku Java a zároveň neznalost JSP. 2.4 Prístupnost, WCAG V tejto kapitole objasním odporučenie WCAG 4 (Web Content Accessibility Guidelines Metodické odporučenia prístupnosti webového obsahu) konzorcia pre webové štandardy W3C (Word Wide Web Consorcium) a štandard Best Practice bývalého MIČR, ktorý dnes nájdeme formulovaný v novele Zákona č. 365/2000 Zb., o informačných systémoch verejnej správy. a štandard Best Practice bývalého MIČR, dnes známeho ako Pravidlá tvorby prístupného webu pre účely novely Zákona č. 365/2000 Zb., o informačných systémoch verejnej správy. Smernice WCAG sa zaoberajú problémami prístupnosti a poskytujú riešenie počas návrhu dizajnu. Ak bude návrhár postupovat podl a týchto smerníc, môže transformovat svoje stránky do prístupnej formy vel mi elegantne. Výsledkom budú stránky prístupné pre l udí s postihnutiami ako sú napr.: zrakové, sluchové, telesne-pohybové, poruchy učenia, sústredenia, mentálne postihnutia a technologické poruchy. Pred tým, než začnem s analýzou jednotlivých odporučení, pokúsim sa objasnit dôvod implementácie. Účelom odporučení je poskytnút pomoc návrhárom webu, ktorý majú záujem vytvorit kvalitný web bez bariér. Spomínanými postihnutiami trpí podl a prieskumov až 30% užívatel ov webu. Najčastejšie je to zrakové postihnutie, ale i iné zohrávajú dôležitú úlohu. Medzi základné pravidlá, ktoré by nás mohli napadnút patrí intuitívnost webu. Medzi užívatel ov webu nepatria len mladí l udia s vel kou schopnost ou príjmat nové spôsoby výmeny informácií, ale i starší, ktorým neprehl adný web vytvára neprekonatel nú bariéru WCAG 1.0 Jedná sa o dokument v angličtine od konzorcia W3C a je súčast ou W3C Recommendation (odporučenia), ktoré sa vzt ahujú k webovým stránkam a tvorbe dokumentov v digitálnej forme. Obsahuje spolu 14 metodických pokynov, ktoré sa skladajú z kontrolných bodov. Každý kontrolný bod je ohodnotený prioritou 1-3 podl a dôležitosti, pričom priorita 1 je tá najvyššia. Priorita 1: Vývojár webu musí tento splnit tento kontrolný bod, inak sa stanú informácie v dokumente nedostupné skupine, alebo skupinám užívatel ov. Dodržanie týchto kontrolných bodov je základná požiadavka pre použitie webového dokumentu pre niektoré skupiny. Priorita 2: Vývojár by mal tento kontrolný bod splnit, inak bude pre skupinu, alebo 4. Web Content Accessibility Guidelines 1.0 < 14

23 2.4. PRÍSTUPNOSŤ, WCAG skupiny užívatel ov náročné prečítat informácie, ktoré dokument obsahuje. Dodržanie tohto bodu zruší bariéry v prístupnosti dokumentu. Priorita 3: Jedná sa o bod, ktorý vývojár môže splnit. Ak sa tak nestane, skupina alebo skupiny užívatel ov môžu mat problém v niektorých smeroch s prístupnost ou k informáciám v dokumente. KLASIFIKÁCIA WEBOVÝCH STRÁNOK PODL A JEDNOTLIVÝCH PRIORÍT Úroveň A : všetky body priority 1 sú splnené Úroveň AA : všetky body priorít 1 a 2 sú splnené Úroveň AAA : všetky body priorít 1, 2 a 3 sú splnené Body WCAG 1.0 Priorita 1 Priorita 2 Priorita 3 1. Poskytuje ekvivalentné alternatívy zvukového a vizuálneho obsahu 2. Nespoliehajte sa len na farbu Používajte značky a štýly a robte to správne Objasňujte použitie prirodzeného jazyka Vytvárajte tabul ky, ktoré sa l ahko transformujú Zaistite jednoduchú transformáciu stránok využívajúcich nové technológie 7. Zaistite užívatel ské ovládanie zmien obsahu závislých na čase 8. Zaistite priamu prístupnost vloženého užívatel ského rozhrania 9. Navrhujte stránky nezávislé na zariadení Používajte súčasné riešenia Používajte technológie a pravidlá W3C Poskytujte informácie napomáhajúce orientácii a udržaniu súvislostí Tabul ka 2.1: Počty kontrolných bodov všetkých troch priorít pre každý metodický pokyn 15

24 2.4. PRÍSTUPNOSŤ, WCAG Best Practice Best Practice Ministerstva Informatiky České republiky je zoznam odporučení pre tvorbu webových stránok. Ciel om je ako i pri WCAG naviest návrhára k tvorbe prístupných stránok. Momentálne zahrňuje pravidlá pre tvorbu prístupného webu novela Zákona č. 365/2000 Zb., o informačných systémoch verejnej správy. ROZDELENIE PRAVIDIEL BEST PRACTICE DO ŠTYROCH ČASTÍ 1. Obsah webových stránok je dostupný a čitatel ný 2. Informácie sú zrozumitel né a pochopitel né 3. Ovládanie webu je jasné a pochopitel né 4. Kód je technicky spôsobilý a štruktúrovaný Jednotlivé pravidlá sú i s podrobným popisom dostupné z 16

25 Kapitola 3 Návrh systému a realizácia 3.1 Výber redakčného systému Po prvotnej analýze všetkých aspektov sa základným krokom stal výber CMS systému distribuovaného pod typom licencie, ktorá umožňuje vol né používanie i úpravu samotného systému. Počas vývoja som odskúšal viacero CMS napísaných v jazyku Java, preto by som sa o niektorých rád zmienil Apache Lenya Vzhl adom na to, že tento systém pochádza od firmy Apache, by sa dalo očakávat, že svojich konkurentov nechá d aleko v úzadí. Používa framework Cocoon a je upravitel ný. Takisto má väčšinu očakávaných funkcií redakčného systému Inštalácia samotného systému nie je jednoduchá. Na rozdiel od užívatel sky prijatel nej inštalácie OpenCMS, je potrebný Ant na kompilovanie Lenya a Cocoon. Apache vydáva i binárnu verziu inštalátoru, ale nie je možné ju použit na vlastnom aplikačnom serveri. Ďalší nedostatok tohto CMS vidím v zastaranosti, pretože je ho potrebné kompilovat pomocou Java verzie OpenCMS Opierajúc sa o našu požiadavku užívatel skej prijatel nosti celého systému, je jednoduchá inštalácia vel kou výhodou. Budúci administrátor bude mat možnost celý systém premiestnit na iný hosting alebo prípadne na vlastný server. Rozšírenia tohto systému sú dodávané ako moduly, ktoré sa dajú do naimportovat behom niekol kých minút. Tento redakčný systém používa Java a XML, dokáže pracovat s aplikačnými servermi ako sú napr. Tomcat, JBoss, čo nám dáva vel kú flexibilitu výberu serveru a hostingu. Funkčnost OpenCMS s inými aplikačnými servermi nie je vylúčená, ale ani potvrdená. Ako web server nám pritom postačí bud Apache (verzie a vyššie) alebo Microsoft Internet Information Services (5.0 a vyššie). Vel mi dobrá podpora najvyužívanejších typov databáz v oblasti internetu je tiež d alším dôvodom, prečo som sa rozhodol pre tento systém. Samotná štruktúra databázy je pevne daná a nemožno ju upravit z vnútra systému alebo pomocou modulov. Ako nevýhodu, ktorú som schopný prijat, je nutnost vol nej operačnej pamäte pre samotnú aplikáciu, ktorá by nemala klesnút pod úroveň 64MB. Pri nedostatočnej pamäti sa 17

26 3.2. LOKALIZÁCIA OPENCMS DO SLOVENČINY vyskytuje výnimka java.lang.outofmemoryerror pri behu programu. Pre správne fungovanie aplikácie je potrebný kvalitný hosting s minimom 64MB operačnej pamäte vyhradenej pre Java VM. Systém som testoval i na konfigurácii hostingu s 32MB operačnej pamäte pre Java VM, ale objavovali sa chyby pri prenose súborov väčších ako 500kB. 3.2 Lokalizácia OpenCMS do slovenčiny Vd aka tomu, že náš systém ponúka možnost lokalizácie svojho užívatel ského prostredia, a zároveň z potreby užívatel skej prijatel nosti, som sa rozhodol pre lokalizáciu tohto systému. Systém bol vyvíjaný pre zjednodušenie upravenia do iných jazykov a preto tvorcovia jednotlivé ret azce uložili do súborov s príponou properties. Tieto súbory sú základom pre lokalizáciu v jazyku Java. Pre správne umiestnenie lokalizovaných súborov bolo potrebné vytvorit modul do systému, ktorý obsahuje spomínané súbory z ret azcami. Modul sa skladá z 61 properties súborov, umiestnených v analogickej štruktúre zdrojových súborov. Bohužial k lokalizácii neexistuje podrobný popis a tak jediným spol ahlivým zdrojom boli iní užívatelia na internete a z časti i tvorcovia systému. Preklad obsahuje viac ako slov a na tejto úlohe som strávil približne dva mesiace. Základom prekladu bola správna terminológia a docielenie konzistencie prekladov v jednotlivých častiach systému. Nie je prijatel né, aby sa pre rovnakú úlohu, tlačítko alebo názov použil rozdielny preklad. Niektoré preklady však totožné nie sú, pretože by porušovali normy slovenského pravopisu. Preložené súbory bolo potrebné aplikovat, čo sme v našom systéme docielili exportovaním modulu. Po exportovaní preložených súborov sa však v systéme vyskytovali nekorektne zobrazené rozšírené znaky. Počas testovania funkčnosti modulu sa ukázalo, že preložené súbory nemali správny formát na to, aby ich mohla aplikácia prečítat. Táto chyba bola spôsobená mojou neznalost ou používania znakov mimo ASCII sadu v programovacom jazyku Java. Spoločnost Sun Microsystems, Inc. dodáva v balíku JDK nástroj pod názvom native2ascii, ktorý tento problém rieši. Princíp spočíva v prevode rozšírených znakov na zápis vo forme ASCII. Príkladom môže byt napríklad písmeno á, ktoré sa zapíše po spracovaní programom ako \u00e1. Pri potenciálnej úprave modulu je teda potrebné dbat na to, že súbory musíme najprv previest do klasickej formy, aby sme ich boli schopní bez väčších problémov prečítat a zmenit podl a našich predstáv. Prevod opačným smerom sa vykonáva analogicky programom native2ascii. Finálna verziu som vydal pod licenciou LGPL z toho dôvodu, aby sa mohli odchytit a napravit niektoré lingvistické chyby, ktoré pravdepodobne preklad obsahuje. Odkaz na stiahnutie tohto modulu sa nachádza na stránke výrobcu systému OpenCMS < 18

27 3.3. UMIESTNENIE SYSTÉMU 3.3 Umiestnenie systému Vzhl adom na použité technológie bolo potrebné vybrat web hosting, ktorý podporuje technológiu JSP, má minimálne 64MB Heap space a zároveň možnost reštartovat kontajner. Ďalšou nevyhnutnou súčast ou bol databázový systém, ktorý OpenCMS podporuje. Rozhodol som sa pre overenú klasiku, a to je MySQL vo verzii 4.1.x a vyššie. Ďalším dôležitým kritériom bola aj cena hostingu. Celosvetovo sa mi bohužial nepodarilo nájst poskytovatel a web hostingu, ktorý by poskytoval Java hosting s vyššie uvedenými parametrami bezplatne. Podarilo sa mi nájst poskytovatel a hostingu hostjava.net, ktorý ponúka virtuálny server Linux s Java VM 96MB Heap size, kontajnerom Tomcat, online administráciou a vzhl adom na ponúkané technológie za adekvátnu cenu. Pre testovacie účely je zriadený login thesis- Test s heslom thesis$urpr1$3d, ktorý bude po obhajobe práce zmazaný Základné informácie o hostingovom pláne Private Tomcat v upravenej variante Platby: Hosting + doména: 25 USD + 15 CZK (spolu cca. 415 CZK) mesačne Domény: kunstatsko.com alebo kunstatsko.hostjava.net Kvóty: 6000MB diskový priestor, 40GB prenos dát, 96MB Java VM Heap Space Technológie: Linux, Apache 2.2.3, Tomcat 5.5, JDK 1.4 & 1.5 & JDK 1.6, PHP 5.2.3, Plesk 8.3, phpmyadmin Databáze: MySQL , Postgre SQL účty: Neobmedzene účtov a aliasov, POP3, IMAP, SMTP, Web administrácia účtov Zálohovanie: Zálohovanie webu nastavené manuálne na 1x týždenne, ktoré je možno podl a potreby zmenit. Záloha databáze je možná Zákaznícka podpora: 24 hodín denne, Online formulár, Uvedený plán považujem za dostačujúci. Zmeny hardwaru serveru je možné doobjednat príp. preniest celú aplikáciu na iný hosting. 3.4 Užívatel ské vs. administrátorské rozhranie Systém sa skladá z dvoch rozhraní, kde jedno je rozšírená verzia webu o funkčnost OpenCMS. Pre administrátora sa javí systém hlavne ako správca súborov. Hlavnou úlohou administrátorského rozhrania je vytváranie súborov, ich triedenie a nastavenie vlastností. Samozrejme OpenCMS ponúka možností viac, ale vzhl adom na priame využívanie s našim modulom nepodstatné časti vynechám. Ako som teda naznačil, systém bude rozšírený o d alší modul. 19

28 3.4. UŽÍVATEL SKÉ VS. ADMINISTRÁTORSKÉ ROZHRANIE Tento bude obsahovat zdrojové i nezdrojové súbory, ktoré budú predvytvorené pre úc el tejto práce. Rozhranie pre užívatel a, ktorý bude web navštevovat, pozostáva z XHTML stránok, ktoré budú generované automaticky na základe vstupov zadaných administrátorom. Rozhranie užívatel a bude dostupné administrátorovi v rozšírenej verzii, kde bude môct priamo upravovat obsah stránok. Št ýl y z obr a z e ni a J a z ykové mut á c i e Hl a vi č ka Na vi gá c i a Odka z y Te xt Vyhľ a dá va ni e Pút a č e Pä t a Obrázok 3.1: Rozvrhnutie elementov na stránke Vizuálne riešenie webu Dizajn XHTML stránok má pevne nadefinovanú šírku a je nezávislá na vel kosti okna prehliadac a. Vrchná c ast sa skladá z hlavic ky, kde je umiestnený formulár na vyhl adávanie, odkazy na zmenu dizajnu stránky a nakoniec i odkazy na jazykové mutácie. L avú stranu vypl n ajú odkazy, ktoré môže administrátor nadefinovat. Stredná c ast sa skladá z hlavného textu stránky a je rovnako zadávaná administrátorom. Pravá c ast je volitel ná a poskytuje rýchly náhl ad na c lánky vybraných typov. Pokial zadá administrátor aspon jednu položku, pravá strana sa automaticky vygeneruje Administrátorské riešenie Vzhl ad užívatel ského prostredia administrátora je znac ne ovplyvnený systémom OpenCMS. Administrátor má možnost nastavit takmer všetky informácie, ktoré stránky obsahujú. Niektoré ret azce sú nemenitel né z dôvodu zachovania konzistencie webu. Jedná sa napr. o 20

29 3.5. MODUL CZ.MUNI.FI.XFECIK.HK.MODULES prefix hodnoty HTML elementu title a iné. Navigácia v prostredí OpenCMS je z môjho pohl adu vel mi intuitívna. Z príručiek pre OpenCMS dostupných na internete by som doporučil manuál Veterinárnej a farmaceutickej univerzity Brno Modul cz.muni.fi.xfecik.hk.modules Vzhl adom na spomínané možnosti redakčného systému OpenCMS je praktická čast tejto práce dodávaná ako modul. Čast adresárovej štruktúry modulu je priamo závislá na systéme OpenCMS. sites - default + [locale] {cs,en,de} system - modules - cz.muni.fi.xfecik.templates + captchabackgrounds + classes + elements + lib + pages + resources + schemas + templates Obrázok 3.2: Adresárová štruktúra modulu Adresár webových stránok Adresár /sites/default obsahuje web stránky, ktoré sú primárne určené na publikovanie na web. V našom prípade sa skladajú z podaresárov, ktoré odpovedajú názvom locale programocieho jazyka java. Nastavenia si systém získava automaticky podl a hodnoty vlastnosti locale daného adresára. Zároveň je nutné toto pomenovanie adresárov dodržat. Pre účel tejto práce boli už jednotlivé adresáre predvytvorené Adresár predlôh a zdrojových súborov Jednotlivé predlohy pre spracovanie obsahu webových stránok z formátu XML i d alšie zdrojové súbory sa nachádzajú v adresári /system/modules/cz.muni.fi.xfecik.templates. Jeho podadresáre majú nasledujúci význam: 2. < 21