TÝŽDEŇ NA TRHOCH VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 37/2014 GRAF TÝŽDŇA. Čistá mesačná mzda (PKS SK, 2013)

Transcription

1 VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 37/2014 > Graf týždňa: Kúpna sila priemernej čistej mzdy na Slovensku sa radí k najnižším v EÚ > Ceny klesali aj v auguste > Rast priemyslu sa v júli spomalil, stavebníctvo ďalej klesá > Výrazný prebytok zahraničného obchodu v júli prekvapil 1,30 1,29 1, ,805 0,800 0,795 0,790 27,80 27,70 27,60 27,50 0,5 0,3 0,1-0,1 1,295 TÝŽDEŇ NA TRHOCH 1,290 USD/EUR 1,293 1,293 1, ,32 136,90 137,90 138,38 138, ,802 27,64 0,801 JPY/EUR 0,801 0,796 0, ,68 GBP/EUR 27,72 27,64 27, ,05 0,01 CZK/EUR Úrokové krivky EURIBOR 0,14 0,09 0,24 0,19 0,41 0,36 1M 3M 6M 12M 36. týždeň 37. týždeň GRAF TÝŽDŇA NL UK LU DE SE AT FR FI BE DK EU MT IE ES IT GR PT SI PL CZ EE SK HU LT LV BG RO Čistá mesačná mzda (PKS SK, 2013) > <700 Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Eurostatu CAGR % 0% 5% 10% 8,5% 5,6% 4,5% 4,0% 3,9% 3,6% 3,1% 3,1% 2,9% 2,9% 2,9% 2,8% 2,7% 2,4% 2,1% 2,0% 1,9% 1,8% 1,7% 1,7% 1,6% 1,3% 0,7% 0,7% 0,1% 0,1% -1,1% Poznámka: 1. Čistá mzda bezdetného, slobodného zamestnanca s priemernou hrubou mzdou prepočítaná na cenovú úroveň Slovenska 2. údaje za BG, LV, LT, MT a RO za rok 2012 Priemerné náklady práce na Slovensku sú vyššie ako v susednom Poľsku a Maďarsku, po oslabení českej koruny v závere roka Slovensko už dobehlo aj svojho západného suseda, Českú republiku. Relatívne vyššie náklady práce na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami regiónu V4 sú z veľkej časti opodstatnené, keď odzrkadľujú vyššiu produktivitu práce. Slovensko sa tak stále radí medzi lídrov regiónu (ale aj EÚ) v úrovni jednotkových nákladoch práce (hoci v posledných štvrťrokoch zaznamenalo ich relatívne dynamicky nárast). V aktuálnom Grafe týždňa sme sa pozreli na mzdy z opačnej strany, z pohľadu zamestnanca/spotrebiteľa. V dôsledku rôznych daňových systémov sa čistá mzda zamestnanca môže výraznejšie líšiť od hrubej mzdy kým zamestnanec s priemernou mzdu v Belgicku dostane na výplatu ani nie 60% hrubej mzdy, zamestnanci v Írsku a Estónsku viac ako 80%. Krajiny EÚ sa líšia aj rôznou cenovou hladinou, napríklad spotrebiteľ, ktorý by si nakúpil v Dánsku tovary a služby, by si bol schopný na Slovensku za ten istý objem peňazí kúpiť až 2,2 krát viac tovarov a služieb, v Bulharsku dokonca až 3,3 krát. V našom prehľade preto používame čistú mzdu prepočítanú na rovnakú cenovú úroveň (slovenskú), t.j. v slovenských spotrebiteľských cenách. Bezdetný, slobodný zamestnanec na Slovensku s priemernou mzdou dostane na výplatu 645 EUR a za svoju mzdu si dokáže doma nakúpiť len približne polovicu tovarov a služieb ako priemerný Európan. Jeho mzda sa tak radí medzi najnižšie v rámci EÚ. Menej (po očistení o rôznu cenovú hladinu) zarába len zamestnanec BG HU PL MT RO GR LV EE BE DE SK CZ DK EU SI FR FI AT IT SE ES NL IE LT LU PT UK > 1

2 v Rumunsku, Bulharsku, Lotyšsku, Litve, porovnateľnú mzdu má zamestnanec v Maďarsku. Naopak z krajín regiónu EÚ si za svoju mzdu v domácej krajine nakúpia viac tovarov a služieb zamestnanci v Estónsku, Českej republike, Poľsku aj Slovinsku. Neprekvapí, že vyššie mzdy majú zamestnanci v krajinách západnej Európy. Najviac tovarov a služieb si za svoju mzdu dokáže v domácej krajine nakúpiť zamestnanec v Holandsku, Veľkej Británii, Luxembursku a Nemecku. Stále pritom platí, že ani jedná krajina regiónu strednej a východnej Európy nedosiahla úroveň najchudobnejšej krajiny západnej Európy, kúpna sila miezd v Slovinsku sa však už výrazne približuje tej v Portugalsku a Grécku. Za posledných 5 rokov rástla čistá mzda zamestnanca s priemernou mzdou v EÚ o 2,4% ročne (relatívne vzhľadom na cenovú hladinu Slovenska), slovenský, český ale aj nemecký zamestnanec sa mohol tešiť z mierne rýchlejšieho rastu čistej mzdy (2,8-2,9%). Nadpriemerný rast kúpyschopnosti čistej mzdy zaznemanli väčšinou krajiny regiónu strednej a východnej Európy, na čele s Bulharsko (až o 8,5% ročne), Maďarskom (o 5,6%) a Poľskom (4,5%), z krajín pôvodnej EÚ15 rástla čistá mzda po zohľadnení zmeny cenovej hladiny najrýchlejšie v Grécku, a to najmä vďaka dlhodobejšiemu poklesu cien. (lk) EKONOMICKÝ KALENDÁR Týž. Indikátor Obdobie Odhad trhu Zahraničný obchod (8. september) Priemyselná produkcia (11. september) Stavebná produkcia (11. september) Spotrebiteľské ceny (12. september) Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (16. september) Nezamestnanosť ( september) Odhad UniCredit Bank Realita Júl 167 mil. EUR 344 mil. EUR 423 mil. EUR Júl - 7,0% yoy 4,4% Júl - -2,7% yoy -5,9% August 0,0% yoy -0,1% yoy August - -0,2% mom -0,2% yoy -0,2% mom -0,2% yoy August - 12,5% - Zdroj: Bloomberg, Reuters, NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, UniCredit Bank - EKONOMIKA Ceny klesali aj v auguste SPOTREBITEĽSKÉ CENY Podľa údajov Štatistického úradu spotrebiteľské ceny v auguste ďalej klesali, medzimesačne aj medziročne boli nižšie o -0,2% (-0,1% v júli), trh pritom v priemere očakával stagnáciu cien. V auguste klesali najmä ceny potravín, ktoré boli v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nižšie o -0,9%. Tento pokles by sa dal z veľkej časti pripísať na vrub tradičného sezónneho poklesu cien potravín. Po zohľadnení tradičnej sezóny ostali ceny potravín v auguste nezmenené (prepočet UniCredit Bank). Nad rámec tradičnej sezóny klesali v auguste najmä ceny zeleniny, kde došlo ku korekcii miernejšieho sezónneho poklesu ich cien v júli. Na druhej strane tento pokles bol kompenzovaný medzimesačným nárastom cien ostatných položiek - po zohľadnení sezóny v auguste medzimesačne rástli ceny ovocia, mlieka, syrov a vajec, olejov a tukov, sladkostí aj pečiva. Sezóna pri cenách zeleniny je v tomto roku zdá sa relatívne rozkývaná a nekopíruje vývoj v predchádzajúcich rokoch, teplá zima urýchlila nástup sezóny, čo sa pravdepodobne následne prejavilo v pomalšom sezónnom poklese cien v júli, august však opäť priniesol výraznejší pokles cien zeleniny. Je otázne, aký vplyv mohlo mať na tento pokles spustenie ruských dovozných sankcií. Predpokladáme však, že skôr sa jedná o štrukturálny pokles, naznačovala by to aj druhá kategória potravín na sankčnom zozname ovocie, v ktorej ceny naopak v auguste po zohľadnení sezóny mierne medzimesačne rástli. Akokoľvek ceny ovocia a zeleniny sú v posledných mesiacoch hlavnými komoditami, ktoré ťahajú ceny potravín v medziročnom porovnaní smerom nadol - obe kategórie v auguste zaznamenali dvojciferné dynamiky medziročného poklesu. V súlade s našimi očakávaniami sa avšak celkový medziročný pokles cien potravín v auguste spomalil z -1,9% na -1,7%. Dynamika medziročného poklesu cien potravín by sa v dôsledku štatistického efektu > 2

3 nižšej porovnávacej bázy zo záveru minulého roka mala zmierňovať aj v nasledujúcich mesiacoch. K poklesu cien v auguste prispeli aj ceny pohonných hmôt, ktoré reagovali na pokles cien ropy na svetových trhoch v letných mesiacoch júl a august. Slabšie euro tento pokles len slabo zmiernilo. Ceny pohonných hmôt tak v porovnaní s júlom klesli o - 1,6% a po troch mesiacoch mierneho medziročného rastu sa vrátili k medziročnému poklesu. Ceny pohonných látok by pritom mali mierne klesať aj v septembri, keď v ich cenách bude ešte stále odznievať augustový pokles cien ropy. Naproti tomu, dopytová inflácia (meraná indexom cien trhových služieb (bez imputovaného nájmu) a obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) prepočet UniCredit Bank) síce v auguste ostala medzimesačne nezmenená, dynamika jej medziročného rastu sa však zrýchlila z 0,2% na 0,3%. Regulované ceny ostali aj v auguste nezmenené, dynamika ich medziročného poklesu je dlhodobo stabilná na úrovni -0,7% (štvrtý mesiac v rade). 9,0% 6,0% 3,0% Graf 1: Spotrebiteľská inflácia (medziročne) 9,0% 6,0% 3,0% Graf 2: Spotrebiteľská inflácia (medziročne) 0,0% 0,0% CPI -3,0% Trhové služby + Obchodovateľné tovary Potraviny -6,0% -3,0% -6,0% CPI UniCredit Bank Cenový Barometer Vnímaná - Spotrebiteľský barometer Zdroj: UniCredit Bank. ŠÚ SR Zdroj: UniCredit Bank. ŠÚ SR UniCredit Bank Cenový Barometer, t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvo často nakupovaných tovarov a služieb, v auguste medzimesačne klesla o -0,3%, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa jeho pokles prehĺbil z -0,5% na - 0,6%. Spotrebiteľský barometer Štatistického úradu však v auguste zaznamenal výraznejšie prehĺbenie vnímania poklesu cien zo strany spotrebiteľov - po prepočte zo saldá odpovedí až na úrovni -1,8%, pričom v júli spotrebitelia ešte vnímali skôr stagnáciu cien. Inflačné očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov sa však nezmenili - na základe prepočtu zo spotrebiteľského barometra ostali v auguste na úrovni 0,8%. VÝHĽAD Naďalej platí, že v súčasnosti neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň. V septembri očakávame, že medziročná zmena cien by sa mala priblížiť k stagnácií, v poslednom štvrťroku tohto roka by ceny mohli dokonca obnoviť veľmi mierny medziročný rast. Pomôcť by mala najmä nižšia porovnávacia báza z minulého roka, ktorá by mala pôsobiť proti ďalšiemu prehlbovaniu medziročného poklesu cien. Rizikom v oblasti cien potravín sú najmä odvetné sankcie uvalené Ruskom na dovoz európskych potravín, ktoré by mohli viesť k prebytkom na európskom trhu a k tlaku na ďalší pokles cien potravín (toto riziko by však mohli dostatočne eliminovať opatrenia na úrovni EÚ). Premiérom ohlásené zníženie cien plynu pre domácnosti v budúcom rokom by malo prispieť k tomu, že výraznejšie zrýchlenie inflácie nebudeme pozorovať ani v budúcom roku. Nízky rast cien by tak mal ďalej zvýrazňovať rast reálnych miezd a naďalej tak stimulovať spotrebu domácnosti. (lk) Rast priemyslu sa v júli spomalil PRIEMYSELNÁ A STAVEBNÁ PRODUKCIA Na rozdiel od Nemecka, či Českej republiky, priemysel na Slovensku v júli príjemne prekvapenie nepriniesol, práve naopak mierne sklamal. Podľa údajov štatistického úradu síce priemyselná produkcia po zohľadnení sezónnych vplyvov v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom veľmi mierne rástla (o 0,1%), dynamika jej medziročného rastu sa však spomalila z 7,6% na 4,4%. Výraznejšie spomalenie dynamiky medziročného rastu pritom zaznamenal najmä kľúčový spracovateľský priemysel (z 9,6% na 4,5%), spomalil sa aj rast ťažby (z 12,0% na 7,7%), naopak energetika po prvýkrát v tomto roku medziročne rástla (o 2,4%). Čísla priemyslu v letných mesiacoch často skresľujú celozávodné dovolenky, ktoré sú v jednotlivých rokoch nerovnomerne rozložené medzi júl a august. Na silnejšie závery si preto musíme počkať na augustové čísla. Predpokladáme, že slabšie júlové čísla by mohli > 3

4 ísť čiastočne na vrub práve dovolenkovému efektu, čo by naznačoval aj pohľad na júlovú dynamiku rastu dovozov a vývozov Graf 3: Priemyselná produkcia (jan = 100, sezónne očistené, trend) Autá Priemyselná výroba bez áut Priemysel spolu Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov ŠÚ SR Stavebníctvo ďalej klesá Spomalenie medziročného rastu spracovateľského priemyslu ovplyvnili najmä exportne orientované odvetvia na čele s automobilovým, strojárskym priemyslom a výrobou elektrických zariadení (iných ako spotrebná elektronika). Automobilový priemysel prispel k rastu priemyselnej produkcie len 0,62 pb, čo je najmenej za posledný rok. Všetky exportne orientované odvetvia si však aj v júli udržali medziročný rast, hoci jeho dynamika sa s výnimkou spotrebnej elektroniky výraznejšie spomalila. Naproti tomu, odvetvia chemického priemyslu (rafinérsky, farmaceutický priemysel a výroba chemikálií), textilný aj potravinársky priemysel aj v júli medziročne ďalej klesali. Stavebníctvo naďalej klesá, podľa údajov Štatistického úradu v júli medzimesačne poklesla o -0,1% (sezónne očistené), dynamika jej medziročného poklesu sa prehĺbila z 4,9% na -5,7%. V júli klesali oba segmenty stavebníctva výstavba infraštruktúry (o -14,6% medziročne) aj výstavba budov (o -3,6% medziročne) VÝHĽAD Podľa indikátora ekonomického sentimentu Štatistického úradu ostáva nálada subjektov v priemysle stále relatívne dobrá, indikátor dôvery v priemysle dosiahol v júli a auguste najvyššie hodnoty od januára Predpokladáme preto, že priemysel by mal rásť aj v nasledujúcich mesiacoch, pričom očakávame, že hlavnými motormi rastu budú aj naďalej najmä exportne orientované odvetvia. Nálady v stavebníctve zaznamenali v posledných mesiacoch výrazne zlepšenie, najmä vďaka zlepšujúcim sa očakávaniam, ktoré v auguste dosiahli najvyššiu úroveň od septembra Indikátor dôvery v stavebníctve tak naznačuje, že stavebná produkcia by sa v závere roka mohla predsa len vrátiť k rastu. (lk) Zahraničný obchod v júli prekvapil výrazným prebytkom, klesali najmä dovozy ZAHRANIČNÝ OBCHOD Bilancia zahraničného obchodu podľa údajov Štatistického úrad SR v júli zaznamenala prebytok v objeme 422 mil. EUR, trh pritom v priemere očakával prebytok len v objeme 167 mil. EUR. 12-mesačný prebytok zahraničného obchodu sa zvýraznil z revidovaných 5,6% na rekordných 6,0% z HDP. Obrat v zahraničnom obchode sa aj v júli ďalej znižoval, k zvýrazneniu prebytkovej bilancie zahraničného obchodu prispeli najmä klesajúce dovozy. Medziročný rast vývozov sa v júli spomalil z 2,5% na 1,9%, v porovnaní s júnom boli vývozy po zohľadnení tradičných sezónnych vplyvov nižšie o -1,6% a pokračovali tak v trende poklesu z predchádzajúcich mesiacov. Naďalej pritom platí, že vývozy v nominálnom vyjadrení sú tlačené nadol aj klesajúcimi exportnými cenami. Čísla v letných mesiacoch sú navyše skreslené letnými celozávodnými dovolenkami, ktoré sú realizované nerovnomerne v mesiacoch júl a august. Je tak možné, že výraznejší medzimesačný pokles vývozov mohol súvisieť aj s väčším podielom celozávodných dovoleniek pripadajúcich tento rok na júl. Potvrdiť alebo vyvrátiť túto hypotézu by mali čísla za august. > 4

5 K zvýrazneniu pozitívneho salda zahraničného obchodu podobne ako v júni aj v júli prispeli najmä klesajúce dovozy, medzimesačne po zohľadnení sezónnych výkyvov poklesli o -3,0% (prepočet UniCredit Bank), v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka boli nižšie o 4,2%. Výrazný júlový pokles dovozov by mohol mať 2 základne vysvetlenia zníženie dovozov do výroby (kvôli celozávodným dovolenkám) alebo klesajúcu domácu aktivitu (investície, či spotrebu). Predpokladáme, že by sa mohlo jednať o kombináciu oboch faktorov Graf 4: Sezónne očistené exporty a trend (priemer 2007 = 100) Export (sezónne očistený) Trend Graf 5: Sezónne očistené importy a trend (priemer 2007 = 100) Import (sezónne očistený) Trend Zdroj: ŠÚ SR, UniCredit Bank Zdroj: ŠÚ SR, UniCredit Bank. VÝHĽAD Nominálny obrat v zahraničnom obchode by aj v nasledujúcich mesiacoch mali znižovať klesajúce ceny. Významným rizikom pre obrat v zahraničnom obchode je aj prípadné zhoršenie podnikových a spotrebiteľských nálad v Európe v dôsledku sankcií uvalených medzi EÚ a Ruskom. Bilancia zahraničného obchodu by však mala ostať stále výrazne prebytková. (lk) > 5

6 EKONOMICKÝ VÝHĽAD SLOVENSKO E 2014F 2015F HDP (% rast) -4,9 4,4 3,0 1,8 0,9 2,2 2,5 HDP na hlavu Spotreba domácností (% rast) 0,1-0,7-0,5-0,2-0,1 2,7 1,9 Spotreba vlády (% rast) 6,1 1,0-4,3-1,1 1,4 3,0 0,0 Hrubé investície (% rast) -31,5 20,0 9,5-16,0-5,1 2,6 5,6 Export (% rast) -16,3 16,0 12,2 9,9 4,5 4,3 4,4 Import (% rast) -18,9 14,9 9,7 3,3 2,9 5,0 4,5 Priemyselná produkcia -14,6 18,9 6,9 13,4 5,3 5,9 5,1 Stavebníctvo -11,3-4,6-1,7-12,5-5,3-1,5 2,0 Maloobchodné tržby -10,3-2,2-2,8-1,0 0,1 3,1 2,9 Inflácia (%,medziročne, priemer) 1,6 1,0 3,9 3,6 1,4 0,0 0,8 Inflácia (%, medziročne, Dec.) 0,5 1,3 4,4 3,2 0,4 0,4 1,1 Rast cien nehnuteľností -11,1-3,9-3,0-1,1-0,9-1,1-0,4 Nominálna mzda Nominálna mzda (% rast) 3,0 3,2 2,2 2,4 2,4 3,5 1,9 Reálna mzda (% rast) 1,4 2,3-1,6-1,2 1,0 3,5 1,1 Zamestnanosť (%, medziročne, VZPS) -2,8-2,2 1,5-1,0 0,0 0,5 0,1 Nezamestnanosť (%, priem., VZPS) 12,1 14,4 13,5 14,0 14,2 13,6 13,5 Deficit verejných financií (% z HDP) -8,0-7,5-4,8-4,5-2,8-2,6-2,5 Verejný dlh (% z HDP) 35,6 41,0 43,7 52,7 55,4 56,9 57,9 Priame zahraničné inv. (mld EUR) -0,2 1,0 1,0 1,5 1,8 2,0 2,0 2W repo sadzba (% p.a., Dec.) 1,00 1,00 1,00 0,75 0,25 0,05 0,05 3M úrok (% p.a., Dec.) 0,7 1,0 1,2 0,2 0,3 0,1 0,1 2Y úrok (% p.a., Dec.) 1,3 1,0 1,1 0,3 0,7 0,5 0,6 10Y úrok (% p.a., Dec.) 3,4 2,9 4,8 2,2 2,6 1,9 2,8 Zahraničie F 2015F HDP Eurozóny (% rast) -4,1 1,7 1,5-0,6-0,4 0,8 1,2 HDP Nemecka (% rast) -5,1 3,6 3,1 0,9 0,5 1,5 1,6 HDP Česka (% rast) -4,7 2,7 1,7-1,0-0,9 2,4 2,4 HDP USA (% rast) -3,5 3,0 1,7 2,8 1,9 2,1 2,7 Inflácia v Eurozóne(%, medz., Dec) 0,3 1,6 2,7 2,5 1,3 0,5 1,0 EUR/USD, priem. 1,39 1,33 1,39 1,28 1,33 1,36 1,38 EUR/USD (Dec) 1,46 1,32 1,32 1,31 1,37 1,36 1,40 EUR/CZK (Dec) 26,4 25,1 25,8 25,1 27,5 27,7 27,5 EUR/HUF (Dec) 280,0 277,6 304,2 285,8 300,2 308,0 315,0 EUR/PLN (Dec) 4,0 4,0 4,5 4,1 4,2 4,1 4,2 Zdroj: NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, Eurostat, ECB Predikcie: UniCredit Bank Slovakia Slovensko, Eurozóna, USA (EURIBOR, USDLIBOR); UniCredit Group (CEE Economic Research, UMIB) Eurozóna, USA > 6

7 USD/EUR GBP/EUR 1,40 0,90 FOREIGN EXCHANGE 1,35 1,30 0,85 0,80 1,25 0,75 JPY/EUR NOK/EUR 150 8, ,4 8,2 8,0 7, ,6 SEK/EUR CZK/EUR 9,4 29,0 9,2 9,0 8,8 8,6 28,0 27,0 26,0 8,4 25,0 HUF/EUR PLN/EUR 320 4, ,3 4,2 4, ,0 MONEY MARKET 0,5 Úrokové krivky EURIBOR 0,41 0,3 0,24 0,36 0,14 0,1 0,05 0,09 0,19-0,1 0,01 1M 3M 6M 12M 36. týždeň 37. týždeň > 7

8 IRS EUR Výnosy štátnych dlhopisov - EUR 2,0 2,0 FIXED INCOME 1,6 1,2 0,8 0,4 1,6 1,2 0,8 0,4 0,0 0,0 3Y 4Y 5Y 6Y 7Y 8Y 9Y 10Y 15Y 20Y -0,4 2Y 3Y 4Y 5Y 8Y 10Y 20Y Zdroj: Bloomberg Zdroj: Bloomberg Dow Jones Industrial S&P 500 EQUITY Zdroj: Bloomberg Zdroj: Bloomberg EURO STOXX NIKKEI Zdroj: Bloomberg Zdroj: Bloomberg > 8

9 UniCredit Bank Weekly N.o.t.e.s pripravujú Makroekonomické analýzy Ľubomír Koršňák, analytik ; Lubomir.Korsnak@unicreditgroup.sk Jaroslav Habo, Veľké Nadnárodné Spoločnosti ; Jaroslav.Habo@unicreditgroup.sk Greta Slaninková, Real Estate ; Greta.Slaninkova@unicreditgroup.sk Štefan Brychta, Firemné a Projektové Financovanie ; Stefan.Brychta@unicreditgroup.sk František Doležal, Stredne Veľké Firmy ; Frantisek.Dolezal@unicreditgroup.sk Tomáš Perďoch, Markets and Investment Banking ; Tomas.Perdoch@unicreditgroup.sk Marian Burian, Obyvateľstvo, Malé a Stredné Podniky ; Marian.Burian@unicreditgroup.sk Roman Hajduk, Privátni klienti ; Roman.Hajduk@unicreditgroup.sk Tento materiál bol pripravený UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. a môže byť reprodukovaný len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Dokument obsahuje názory autorov, ktoré sa nemusia nevyhnutne zhodovať s názormi UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. Informácie a názory obsiahnuté v tomto dokumente boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, ale UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. neposkytuje záruku za ich správnosť a úplnosť. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. nezodpovedá za prípadné škody alebo iné ujmy, ktoré môžu vzniknúť tretím osobám, ak sa rozhodnú využiť informácie obsiahnuté v tomto dokumente. Tento dokument nemôže byť považovaný za náhradu poskytovania individuálneho investičného poradenstva. Investori musia uskutočňovať vlastné posúdenie vhodnosti a primeranosti investície do akéhokoľvek v tomto dokumente uvedeného finančného nástroja založené na jeho podstate a rizikách spojených s príslušným finančným nástrojom, ich vlastnej investičnej stratégii a ich osobných pomeroch a finančnej situácii. Tento dokument nie je investičným odporúčaním alebo priamym osobným odporúčaním, ani tento dokument ani akákoľvek jeho časť nie je podkladom na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu, ani sa naň nemožno spoliehať v súvislosti s uzavretím akejkoľvek zmluvy alebo dojednaním akéhokoľvek záväzku a nemá za cieľ pôsobiť ako presviedčanie alebo odporúčanie na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu. Dôrazne upozorňujeme investorov, aby kontaktovali ich vlastných investičných poradcov za účelom poskytnutia potrebných vysvetlení a individuálneho investičného poradenstva. Tento materiál slúži len na informačné účely a (i) nepredstavuje žiadnu ponuku na predaj alebo upísanie alebo výzvu na podávanie návrhov na kúpu alebo upísanie akýchkoľvek finančných nástrojov alebo cenných papierov (ii) nie je akoukoľvek ich propagáciou. Investičné možnosti uvádzané v tomto dokumente nemusia byť vhodné a primerané pre určitých konkrétnych investorov, a to v závislosti na ich špecifických investičných cieľoch a časovom horizonte investície alebo v súvislosti s ich celkovou finančnou situáciou. Investície do finančných nástrojov sú spojené s rizikom a hodnota investície a výnos z nej plynúci môže rásť alebo klesať, a to aj v dôsledku menových výkyvov. Výkonnosť v minulosti nie je spoľahlivým ukazovateľom pre budúce výkonnosti. Akékoľvek predpovede o výkonnosti v budúcnosti nie sú spoľahlivým ukazovateľom výkonnosti v budúcnosti. Na tento dokument sa nemožno spoliehať ako na vysvetlenie všetkých rizík spojených s investovaním do finančných nástrojov, nástrojov peňažného trhu, investičných nástrojov alebo cenných papierov tu uvedených. > 9