SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM V TRNAVE

Transcription

1 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM V TRNAVE KOMPARÁCIA ŠKOLSKÉHO SYSTÉMU V SR SO ŠKOLSKÝM SYSTÉMOM VO VEĽKEJ BRITÁNII DIPLOMOVÁ PRÁCA MTF Študijný program: Učiteľstvo technických profesijných predmetov Číslo a názov študijného odboru: 1.1.2Učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej prípravy Školiace pracovisko: Ústav inţinierskej pedagogiky a humanitných vied Vedúci záverečnej práce/školiteľ: Ing. Eleonóra Černáková, PhD. Trnava 2011 Bc. Lukáš Mancoš

2 Poďakovanie Týmto by som sa rád poďakoval mojej konzultantke Ing. Eleonóre Černákovej, PhD. za podnetné rady a pripomienky pri vypracovaní diplomovej práce. 3

3 ABSTRAKT Klúčové slová: ţiaci, vzdelávanie, sekundárne školstvo, efektivita MANCOŠ, Lukáš: Komparácia školského systému v SR so školským systémom vo Veľkej Británii [diplomová práca]- Slovenská technická univerzita v Bratislave. Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave, Ústav inţinierskej pedagogiky a humanitných vied. Vedúca práce: Ing. Eleonóra Černáková PhD. Trnava: MtF STU 2011 Cieľom diplomovej práce je navrhnúť na základe komparácie školského systému a štúdia na Slovensku a vo Veľkej Británii so zameraním na sekundárne profesijné vzdelávanie poukázať na rozdiely a navrhnúť moţnosti zmien pre SOŠ v SR. V teoretickej časti sa zameriavame na oboznámenie so školstvom a školským systémom na Slovensku a vo Veľkej Británii. V analytickej časti porovnávame vybrané typy škôl zo Slovenska a Veľkej Británie. Prieskum robíme pomocou dotazníka v konkrétnych podmienkach obchodnej akadémie v Brezne. V tretej časti práce predkladáme návrhy na zefektívnenie vyučovacieho procesu na stredných školách v Slovenskej republike. Vo štvrtej časti poukazujeme na význam predloţených návrhov a riešení vzdelávania na Slovensku. ABSTRACT Keywords: students, education, secondary education, efficienci Mancos, Lukáš: Comparison of the education system in Slovakia with the school system in the UK [thesis] - Slovak Technical University in Bratislava. Faculty of Materials Science and Technology in Trnava, Institute of Engineering Pedagogy and Humanities. Head work: Ing. Eleonóra Černáková PhD. - Trnava: STU MtF 2011 Aim of this thesis is designed on the basis of comparison of the education system and study in Slovakia and the UK with a focus on secondary vocational education show the differences and propose possible changes for the STS in the SR. In the theoretical part, we focus on familiarization with education and the education system in Slovakia and the UK. In the analytical section compares selected types of schools from Slovakia and Great Britain. We do a survey by questionnaire in concrete terms the commercial academy in Brezno. In the third part, suggestions for streamlining the process of learning in secondary schools in the Slovak Republic. The fourth part points to the importance of the proposals submitted and solutions of education in Slovakia. 4

4 OBSAH ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK...6 ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV...7 ÚVOD ŠKOLSTVO, ŠKOLA A ŠKOLSKÝ SYSTÉM Škola Chápanie školy z historického vývoja Vývinové tendencie školy Činitele, ktoré sa podieľajú na rozvoji školstva Rozvoj školstva na území Slovenska Vznik britského vzdelávacieho systému Školský systém Školský systém v Slovenskej republike Školský systém v zahraničí Veľká Británia EMPIRICKÁ ČASŤ Komparácia školskej dokumentácie v Slovenských stredných školách a v stredných školách vo Veľkej Británii Prieskum pomocou dotazníka Interpretácia výsledkov v overovaní predpokladov NÁVRHY A ODPORÚČANIA ZHODNOTENIE A VÝZNAM NÁVRHOVÉHO RIEŠENIA ZÁVER...70 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

5 ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK Schéma 1. Schéma školskej sústavy v Slovenskej republike...24 Schéma 2. Schéma školskej sústavy vo Veľkej Británii...30 Tab. č. 1 Učebný plán pre obchodné akadémie...35 Tabuľka T1 Počet muţov a ţien Tabuľka...40 Tabuľka T2 Výber strednej školy...41 Tabuľka T3 Štúdium v zahraničí...41 Tabuľka T4 Spokojnosť s výberom strednej školy...42 Tabuľka T5 Forma vyučovania...43 Tabuľka T6 Vyuţívanie informačných technológii...43 Tabuľka T7 Počítač a internet...44 Tabuľka č. T8 Vyuţívanie počítača...45 Tabuľka T9 Obľúbené predmety...45 Tabuľka T10 Voliteľné predmety...46 Tabuľka T 11 Zostavenie rozvrhu...46 Tabuľka T12 Materiálne vybavenie...47 Tabuľka T13 Zdroje učenia...48 Tabuľka T14 Hodnotenie prostredia...48 Tabuľka T15 Navštevovanie školského areálu...49 Tabuľka T16 Prístup učiteľov...49 Tabuľka T17 Metódy vyučovania...50 Tabuľka T18 Školská účasť v súťaţiach...51 Tabuľka T19 Hodnotenie školy...51 Tabuľka T20 Plány ţiakov do budúcnosti

6 ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV napr. napríklad tzv. takzvaný atď. a tak ďalej resp. respektívne t. j. to jest a príp. a prípadne EU Európska Únia SR Slovenská republika stor. storočie ZŠ základná škola SOU stredné odborné učilište SOŠ stredná odborná škola VŠ vysoká škola č. číslo OA Obchodná akadémia VB Veľká Británia 7

7 ÚVOD Vzdelanosť ľudí je dôleţitým aspektom pre správne fungovanie celej spoločnosti. Pretoţe len vzdelaní ľudia môţu adekvátne pristupovať k jednotlivým funkciám v spoločnosti. Úlohou školy a školského systému ja zabezpečovať harmóniu medzi vzdelaním, sociálnym a ekonomickým rozvojom krajiny a tieţ aj individuálnymi potrebami účastníkov vzdelávania. Ak nenastane medzi školstvom a spoločnosťou synergia, ak nedokáţe škola a školský systém napomáhať rozvoju spoločnosti a zabezpečovať prípravu mladých ľudí pre budúcnosť, bude iba konzervovať existujúci stav, čo vo svojom dôsledku povedie k stagnácii a úpadku človeka i spoločnosti. Škola napomáha k rozvoju mladých ľudí či uţ po výchovnej alebo vzdelanostnej stránke, načerpávajú tu kvantá informácii, ktoré by mali vedieť v budúcnosti správne vyuţiť a tým pomôcť nielen sebe, ale úrovni celej spoločnosti. Z tohto vyplýva, ţe školstvo sa musí stať prioritnou oblasťou pozornosti spoločnosti a investície vkladané do neho musia tejto realite skutočne zodpovedať a nebyť iba politickým heslom bez jeho reálneho naplnenia, ako je to často v súčasnosti.[2] Vyspelé krajiny sa preto snaţia, aby školský systém vytváral priaznivé podmienky pre zvládnutie mnoţstva vedomostí pre prípravu mladého človeka na medzinárodnú súťaţ, na prístup k celosvetovým informáciám, ktoré by viedli k podpore globálnej ekonomiky a kultúry, k lepšiemu spoluţitiu národov, rešpektovaniu rôznych kultúr, uvedomeniu si vzájomnej ekologickej závislosti a tieţ, aby viedol mladých ľudí orientovať sa v politike. Cieľom diplomovej práce je navrhnúť na základe komparácie školského systému a štúdia na Slovensku a vo Veľkej Británii so zameraním na sekundárne profesijné vzdelávanie poukázať na rozdiely a navrhnúť moţnosti zmien pre SOŠ v SR. Výsledky tejto časti práce vedú k návrhovému riešeniu. V teoretickej časti sa zameriavame na oboznámenie so školským systémom na Slovensku a vo Veľkej Británii. Poukazujeme na vznik a dôleţitosť školského systému a sekundárneho školského systému. Analytická časť predstavuje komparáciu školského systému v Slovenskej republike a školského systému vo Veľkej Británii. V tejto časti práce si porovnáme strednú školu zo Slovenska, obchodnú akadémiu so strednou školou vo Veľkej Británii s College. Je zameraná na diagnostický prieskum v konkrétnych podmienkach obchodnej akadémie v Brezne. Pomocou prieskumu sme zisťovali spokojnosť ţiakov so školou na ktorej 8

8 študujú, skúmali sme, aké metódy a formy vyučovania sú vyuţívané na stredných školách na Slovensku. V tretej časti predkladáme návrhy na zefektívnenie vzdelávania ţiakov na stredných školách v Slovenskej republike. Následne poukazujeme na význam predloţených návrhov a riešení vzdelávania na stredných školách. Touto diplomovou prácou by sme chceli ponúknuť myšlienku, ktorá by mohla pomôcť pri vzdelávaní v sekundárnom školskom systéme na Slovensku. 9

9 1. ŠKOLSTVO, ŠKOLA A ŠKOLSKÝ SYSTÉM 1.1 Škola Škola je chápaná ako inštitucionalizovaná forma výchovy, ako organizované edukačne zariadenie, je spätá s procesmi zákonného upevňovania a administratívneho dotvárania. [2] Plní funkciu ako vzdelávaciu, tak aj výchovnú a z tohto dôvodu Hudsen (1975) poníma školu ako integrovanú súčasť spoločnosti, ako entilu s početnými osobitnými črtami, ktoré ju odlišujú od iných entíl. Povaţuje ju za sociálnu kategóriu, ktorá má osobitnú štruktúru, osobitné vlastnosti, osobitnú organizáciu, sleduje osobitné ciele a má osobitný obsah. Zabezpečovaním výchovy a vzdelávania plní funkcie, bez ktorých kultúrna spoločnosť nemôţe existovať. Hudsen zaoberajúci sa pedagogickou komparáciu charakterizoval na základe úloh, ktoré škola plní ich šesť rol: a) Škola, ktorá za svoju hlavnú rolu povaţuje rozvíjať celú osobnosť ţiaka a podľa toho mu sprostredkovávať vedomosti a zručnosti. b) Škola ako inštitúcia ochranná pred vonkajším svetom, v ktorom dospelí vytvárajú zlý príklad. Škola má garantovať ţiakom zázemie do tej doby, kým sa oni ako mladí ľudia nedokáţu postaviť na vlastné nohy. c) Škola formujúca človeka podľa špecifických predstáv. Orientuje sa na utváranie mladej generácie podľa osobitných cieľov, ktoré môţu byť rôzne. d) Škola ako nástroj sociálnej politiky reaguje na sociálne potreby. Uplatňuje poţiadavku trhu práce. Reflektuje princípy a sociálny poriadok spoločnosti. e) Škola ako inštitúcia komplementárna. Orientuje sa prevaţne na to, čo neposkytuje rodina a sociálne prostredie. Neakcentuje svoje ciele, ale podlieha zmenám v sociálnom kontexte. f) Škola ako druh svojbytnej subkultúry. Je ponímaná ako miesto, kde deti trávia väčšinu času a môţu riešiť svoje problémy. Učiteľ je tu poradca, na ktorého sa ţiaci obracajú nielen so školskými, ale i mimoškolskými problémami. Škola viac vstupuje do kontaktov s komunitou, médiami a meniacim sa prostredím[2] 10

10 1.2 Chápanie školy z historického vývoja V gréckom staroveku bola škola chápaná ako voľný čas, oslobodenie sa od povinností všedného dňa, čas slobodného občana, vyplnený štúdiom alebo inak povedané príjemné preţívanie času zamerané na uspokojovanie vyšších potrieb človeka. Táto škole nebola pre ľudí tzv. neslobodných, ľudí venujúcim sa práci. Neskôr v období rímskej ríše keď sa miestami výchovných stretnutí stávali svätyne, divadlá, športové objekty, tak sa termínom škola začali označovať nielen procesy vyučovania a štúdia, ale aj miesta na vyučovanie, ústavy a domy v ktorých sa mládeţ vzdeláva, i spoločenstvá učiacich sa ţiakov. Chápanie školy ako miesta či zariadenia na vyučovanie a učenie sa mimo rodiny pretrvávalo aj v neskoršom období, keď sa výchova rozvíjala cez rozmanité formy kláštorných a mestských škôl. V 17. storočí keď začali prejavovať záujem o zriaďovanie škôl niektorí panovníci pristúpilo sa k vydávaniu školských poriadkov i právnych nariadení o povinnej školskej dochádzke. Vtedy sa uţ škola začína chápať ako miesto určené na poučenie a výchovu ľudí. Zásadný zlom v rozvoji školy nastáva v 18. Storočí. Pod pojmom škola sa chápe štátom zriaďované spoločenstvo zvláštneho druhu, miesto, ktoré bolo vytvorené pre deti na účely verejného, pre všetkých platného vyučovania a všeobecného vzdelávania. Škola ako verejné miesto sa postupne začala stávať inštitúciou štátu a boli stále výraznejšie snahy urobiť návštevu školy povinnou pre všetky vrstvy obyvateľstva. To, ţe sa škola stala štátnou inštitúciou prinieslo okrem pozitívnych javov aj negatívne a tak na začiatku 18. storočia prišlo silne reformné úsilie filantropistov i reformné záujmy osvietenského štátu. Škola sa tu začala definovať ako verejné zariadenie štátu, ktoré má zabezpečiť kultúrne tradovanie, sprostredkovávať vedomosti a spôsobilosti, ako aj nabádať k zákonnému správaniu sa. Koncom 19. storočia sa stále viac zdôrazňuje socializačná funkcia školy. F. Hermann zdôrazňuje nutnosť spoločenskej výchovy v škole, uvádzanie chovanca do spoločnosti, kde sa musí svojou vôľou podriadiť všeobecným zákonom spoločnosti, nutnosť jeho vedenia k znášanlivosti a k iným spoločenským cnostiam. Škola sa podľa neho javí ako zariadenie, ktoré okrem funkcie vyučovania má plniť aj funkciu spoločenskej výchovy a vyrovnávania medzi sociálnymi triedami. Na ďalšie chápanie školy a vytváranie novej podoby vyučovania mala na začiatku 20.storočia veľký vplyv reformná pedagogika, ktorá školu kritizovala ako vzdialenú realite a ţivotu detí a neprispôsobenú ich správaniu. Bolo poţadované, aby sa škola stala školou pracovnou, výchovnou alebo školou ţivota, záţitku. Mala teda byť chápaná ako miesto, na ktorom mali utvárajúce sa osobnosti spoluurčovať svoju vzdelávaciu cestu. V tomto 11

11 chápaní sa škola javí ako miesto, na ktorom sú ţiaci podrobovaní štátom určenej povinnosti absolvovať pre všetkých nariadené základné vzdelanie, pričom uprednostňovanie politických a vzdelávacích cieľov pred pedagogickými je povaţované za neţiadúce. Školské vyučovanie má byť podriadené spoločenskému prostrediu detí a má slúţiť rovnako vnútorným potrebám detskej duše, ako aj spoločenským cieľom školy. [3] 1.3 Vývinové tendencie školy Škola ako ju poznáme dnes je produktom dlhodobého procesu, pričom jednotlivé prvky jej štruktúry sa postupne menili v rôznych vrstvách a v dobe ich vzniku. Jednotlivé prvky boli prekrývané mladšími pričom niektoré zanikli, iné sa transformovali, no časť z nich zostala nezmenená vo svojej archaickej podobe. Dešifrovať tieto skutočnosti znamená pochopiť školu aj ako nepedagogickú inštitúciu, teda v jej komplexnej podobe, tak ako ju chápe teória školy. Škola ako inštitucionalizovaná forma výchovy a vyučovania vznikla pribliţne pred 5000 rokmi a zhruba 2000 rokov nesie názov škola. Dnešná škola sa však výrazne líši od jej pôvodného chápania. Jej zmeny sú dôsledkom vývoja spoločnosti a jednotlivých poţiadaviek rôznych sociálnych skupín. Periodizácia vývinu školy je značne problematická. Ako najvhodnejší model periodizácie školstva sa ukazuje H. Engelbrechtova periodizácia ktorá je plne akceptovateľná a validná aj pre Slovensko, ktoré bolo integrálnou súčasťou všetkých kultúrnych premien v tomto regióne. Táto periodizácia nezahŕňa starovek. Pri stredoeurópskej škole totiţ nemoţno preukázať úplnú a neprerušenú nadväznosť kresťanskej školy raného stredoveku na antickú škou. Na druhej strane aj obraz stredoveku nie je presný, to znamená ţe nebol obdobím bez vzdelanosti a škôl, ale ich rozšírenie bolo iné ako v nasledujúcom období. Prvú fázu periodizácie reprezentuje monastierska kláštorná fáza ktorá zahŕňa obdobie 8. aţ 13. storočia. Škola tu vznikala ako určitý druh subsystému formujúcej sa cirkevnej organizácie. Osoby bez vzdelania sa nemohli uplatniť v cirkevnom úrade, čo znamená ţe školy boli spojene so ţivotom kláštorov, ako jediných stredísk vzdelanosti. Škola vznikla ako vedľajší produkt ţivota cirkvi a dominovali v nej nepedagogické funkcie. Tento monopol cirkvi na vzdelanie moţno definovať ako totálny. Bol daný nízkou vzdelanosťou obyvateľstva, najmä jej kvantitatívneho rozšírenia. Udrţiavala sa aj chápaním ľudskej pokory a absolútnej poslušnosti, ktoré boli výrazom asketicko-monastierského ideálu. Druhú základnú etapu označujeme ako urbárnu mestskú a nastupuje v období neskorého 12

12 stredoveku po kláštornej fáze. Je reprezentovaná záujmami obyvateľov miest, kde sa presunuli strediská vzdelanosti. Novým javom tejto fázy je vznik školských poriadkov, regulujúcich vzťah mesta a cirkvi. Samotná urbárna fáza vývoja školstva reprezentuje obdobie 14. a 15. storočia. Tretiu etapu označujeme ako konfesionálnu fázu a zahŕňa 16. a 17. storočie. Zásadnou zmenou oproti predchádzajúcej etape je novo sa prebúdzajúci intenzívny záujem cirkvi o školu, ale teraz uţ podporovaný aj časťou obyvateľstva. Kvantitatívny rozvoj školstva v tejto etape je výsledkom súťaţenia katolicizmu a reformácie. Významným podnetom boli poţiadavky novonastupujúcej reformácie, ktoré definovali postavenie školy, jej úlohy a ciele vo vzťahu k cirkvi a svetskej vrchnosti. Tieto Lutherove poţiadavky viedli k tomu, ţe školské vzdelávanie bolo pre všetkých a týmto sa stal Luther spoluzakladateľom ľudovej školy. Školy mohli uţ navštevovať aj dievčatá no nešlo o zrovnoprávnenie, pretoţe zaškoľovanie, presnejšie katechetizácia dievčat sa naďalej obmedzuje výlučne na elementárnu úroveň. Počas všetkých troch etáp kláštornej, mestskej a konfesionálnej, ale aj na začiatku ďalšej fázy zostáva zachované v nezmenenej podobe latinské školstvo, reprezentujúce vyššie vzdelávanie. Podľa tradičných predstáv, ktoré pretrvávali stáročia, len osvojenie si latinskej kultúry znamenalo vzdelanosť a kultiváciu osobnosti. Elementárne školy boli len tzv. prípravou k vyučovaniu. Poslednou fázou, ktorá siaha aţ po dnešok je štátna fáza. Osemnáste storočie završuje emancipáciu a sekularizáciu moderných školských systémov v strednej Európe. To znamená ţe škola stráca individuálnu identitu. Doteraz kaţdá škola bola jedinečnou s vlastnou vnútornou organizáciou a programom edukácie. A od tohto obdobia vznikajú moderné školské systémy jednotlivých štátov s výraznými rozdielmi. V tomto období sa posilňuje sociálna stratifikácia ţiakov a ustupuje cirkevná disciplinizácia. Od 19. storočia nastupuje dôsledná unifikácia systému v podobe záväzne plánovaných typov a druhov škôl. Pre štátnu fázu je typické rozhodovanie štátnej byrokracie o tom, čo škola je a čo môţe. Stredné školy, typická latinská škola sa mení na účelovo zameranú všeobecnovzdelávaciu školu ako prípravu na univerzitu i ako miesto, kde budúci štátny úradníci získavajú kvalifikáciu. Školstvo v tomto období sa uţ začína definitívne formovať do tej podoby systému, ako ho poznáme dnes. Devätnáste storočie sa tak označovalo ako storočie školské. Radikálny nárast škôl tak vzbudzoval pozornosť, ţe sa škola dokonca stala symbolom doby tzv. inštitucionálneho okúzlenia. Dvadsiate storočie bolo poznačené nástupom reformného hnutia s jeho orientáciou na dieťa. Potvrdzuje to aj prijatie Deklarácie práv dieťaťa na záver storočia. V poslednej tretine 20. storočia kvantitatívny rozvoj školstva dosahuje hranice svojho rastu a začínajú sa objavovať prvky 13

13 charakteristické pre ďalšiu etapu postštátnu, alternatívnu. V tejto fáze štát uţ nestačí reagovať na rôzne potreby sociálnych zoskupení a tak stráca svoj monopol. Typickým znakom je nárast alternatívnych, súkromných a záujmových škôl. [3] 1.4 Činitele, ktoré sa podieľajú na rozvoji školstva Za kľúčové faktory sa povaţujú demografický vývoj, ekonomické ukazovatele, zmeny v oblasti zamestnávania ľudí, ale i vplyv vedy a techniky, okolitého prostredia a sociálnych, kultúrnych a politických činiteľov na školu. Štatistiky ukazujú na nepriaznivý demografický vývoj v štátoch OECD a EÚ, čo plne platí i pre Slovensko. Rodí sa stále menej detí, v dôsledku čoho sa zniţuje počet detí v rámci povinnej školskej dochádzky. Počet detí 5- aţ 14-ročných ukazuje klesajúci trend. Dôsledkom zniţovania počtu školopovinnej mládeţe môţe byť buď zniţovanie počtu ţiakov v triedach, alebo pri zachovaní súčasného počtu ţiakov v triedach zniţovanie počtu tried a učiteľov a počtu základných a stredných škôl. Interakcia školstva a ekonomiky patrí k činiteľom, s ktorými musí rozvoj školstva nevyhnutne počítať. Verejné výdavky na školstvo stále zostávajú rozhodujúcim zdrojom financovania školstva, i keď financovanie zo súkromných zdrojov narastá. Financovanie školstva, najmä vysokého má klesajúcu tendenciu. Vznikajú ťaţkosti plne pokryť prevádzku škôl. Mnoho školských zariadení je v havarijnom stave. Chýbajú peniaze na nákup moderných učebných pomôcok, didaktickej techniky, študijnej literatúry, vedecká práca na vysokých školách upadá pre nedostatok financií. Ďalším problémom v školstve je problém poskytnutia zamestnania a príprava na ne na školách, ktorý bude pravdepodobne existovať i v dohľadnej budúcnosti. Mladí ľudia stále ťaţšie nachádzajú zamestnanie. Rast nezamestnanosti mládeţe nemoţno odstrániť iba rozširovaním odbornej prípravy na povolanie ani len profesionalizáciou všeobecnovzdelávacích škôl. Nezamestnanosť a neuplatnenie sa absolventov nemôţu byť prisudzované iba hospodárskemu úpadku. Technický pokrok zniţuje totiţ spotrebu práce temer vo všetkých oblastiach hospodárstva, najmä v poľnohospodárstve a priemysle, tým smeruje k redukcii stavu niektorých pracovných miest a zároveň kladie poţiadavky na zvyšovanie kvalifikácie poţadovanej pri iných prácach, najmä v sektore sluţieb. Z rámcovo naznačených problémov v súčasnom hospodárstve vyplýva pre školské systémy úloha rýchlo reagovať na zmeny, ktoré ovplyvňujú pracovný trh, pripraviť mladú generáciu na expanziu poţiadaviek na prácu, posilniť spojenie školy so svetom práce, posilňovať prípravu na tvorivú prácu, odstraňovať zo škôl verbalizmus a zmenšovať medzeru medzi vedomosťami a uplatnením. Vzťah pokroku vo vede, technike ku škole núti človeka nielen chápať svet, 14

14 ale i neustále sa oboznamovať s pouţívaním stále dokonalejšej techniky. Z uvedeného vyplýva, ţe úlohou školy je aj umoţniť mladým ľudom pochopiť svet a poznávať spôsoby jeho premeny, ktoré sú v dôsledku rozvoja vedy a techniky moţné a nevyhnutné. Na prelome tisícročia sa zrodila nová éra techniky, charakterizovaná rozšíreným vyuţívaním nukleárnej energie, elektrotechniky, telekomunikácií, počítačovej techniky, automatizácie a kybernetiky. Tieto skutočnosti významne ovplyvňujú úlohy školstva a to v úlohách prípravy na povolania, na novú zodpovednosť, ako i na ďalšie vzdelávanie a štúdium popri zamestnaní. Je potrebné akcentovať uplatňovanie novátorstva vo výchovno-vzdelávacom procese, ktoré by malo zabezpečiť prípravu detí a mladých ľudí na zmeny a umoţniť im zdolávať oveľa efektívnejšie poţiadavky svojho okolia. Školstvo sa musí vedieť vyrovnať s reštrukturalizáciou trhu práce, s poskytovaním základnej a ďalšej prípravy pre existujúce pracovné sily. Očakáva sa, ţe pokrok vedy a techniky zvýši potrebu systému celoţivotného vzdelávania, vyvolá rozvojových krajinách dodatočné úlohy pre školstvo, ktoré predpokladajú posilnenie vedeckého potencionálu, vytvorenie spoločenského ovzdušia potrebného pre rozvoj vedy a techniky a ich aplikáciu, popularizáciu vedeckých poznatkov, zlepšenie výučby vied na všetkých školských stupňoch, podporu kreativity a výchovu dostatočného počtu vedeckých pracovníkov a technikov. Vzťah školy a prostredia sa zameriava na významné zmeny, ktoré prináša so sebou ţivot v modernej spoločnosti. Zmeny fyzického prostredia sú často i výsledkom napr. nerozumnej časti prírodných zdrojov spojenej so spôsobmi výroby, s enormnou spotrebou zaloţenou na vytváraní často preexponovaných potrieb a na nekontrolovateľnom pouţívaní znečisťujúcich technológií. Táto ekologická etika má pre školstvo zásadný význam. Ekologickým otázkam bude musieť byť vymedzená centrálna rola vo výchovnovzdelávacom procese tak, aby kaţdý mohol pochopiť komplexnosť biosféry a byť pripravený podporovať činnosti na jej ochranu a rozumné spravovanie. Školstvo môţe podporiť uvedomenie si nebezpečenstiev, ktoré číhajú na ţivotné prostredie, uvedomenie si ich závaţnosti, príčin, dôsledkov a opatrení potrebných na ich eliminovanie. Od školstva sa očakáva oveľa viac ako v minulosti, a to, ţe vysoké školstvo bude schopné poskytovať obyvateľstvu vedecké poznatky o problémoch ţivotného prostredia a ţe podporí postoje uznávajúce a rešpektujúce prírodné prostredie najmä u ľudí, ktorí budú zodpovedný za rozhodovanie v tomto prostredí. Vzťah politických činiteľov k škole je výsledkom pôsobenia zloţitých hospodárskych a sociálnych síl, ktoré školu rozdielne ovplyvňujú. Osobitný význam v politickom pôsobení má hľadanie rovnosti jednými a bránenie svojich výhod druhými, čo vedie k nepretrţitým konfliktom pri rozdeľovaní národného dôchodku, 15

15 zasahovaní štátu a vôbec v pôsobení štátnej byrokracie. Rast tendencie v súčasnej demokratickej spoločnosti, smerujúci k zvyšovaniu účastí ľudí na rozhodovaní, a to i na úrovni obce a mesta, regiónu ovplyvní i rozhodovanie o školstve. Ich účasť na samospráve sa stáva dôleţitým činiteľom v politickej kontrole školstva. Školstvo v značnej miere prispieva k politickému dozrievaniu obyvateľstva a k rozvoju jeho schopností aktívne a zodpovedne sa zúčastňovať na verejnom ţivote. [2] 1.5 Rozvoj školstva na území Slovenska Prvé dôkazy o vzniku školstva na území Slovenska máme z 9. stor. z čias príchodu slovanských vierozvestov Konštantína a Metoda. Konštantín vytvoril prvú slovanskú abecedu hlaholiku, ktorá bola základom pre šírenie vzdelania. Začali vznikať prvé školy kde boli vyučovaní budúci kňazi. Prvá zmienka o kláštornej škole, však pochádza aţ z konca 10. storočia, bola to škola zaloţená benediktínmi pod Zoborom. Školstvo na Slovensku sa začalo vo väčšej miere rozvíjať aţ v stredoveku. Jeho existenciu predpokladáme z pomerne vysokej úrovne ekonomicko-spoločenských pomerov a kultúry. Viac správ o školách, aj písomných sa zachovalo z 13. storočia. Bolo to zo škôl, ktoré zriaďovala rímsko-katolícka cirkev ako monopolný činiteľ ideológie vo feudálnej spoločnosti. Z poznatkov vieme, ţe tieto školy podľa toho kde vznikali sa delili na kláštorné, farské a kapitulské školy. Hlavným obsahom vyučovania bolo osvojenie si latinčiny a základov kresťanského učenia, najviac času sa venovalo latinskej gramatike.[8] Hlavným poslaním týchto škôl bolo pripraviť mladíkov pre cirkevné sluţby. V období humanizmu prevládalo predovšetkým individuálne vyučovanie domáce školstvo. Týmto spôsobom mohli byť vyučení len ľudia z vysokopostavených rodov. Humanizmus bol priaznivý pre rozvoj vysokého školstva na Slovensku, keď v roku 1465 vznikla v Bratislave prvá univerzita Academia Istropolitana podľa vzoru bolognskej univerzity. Bola jedinou vysokou školou v Uhorsku, mala štyri fakulty artistickú, lekársku, právnickú a teologickú. V 16. storočí cirkevná reformácia spôsobila zmeny školských pomerov na Slovensku. Cirkev a šľachta si udrţiavali dominantné postavenie v teológii, práve, umení, hospodárstve a aj v školstve. Okrem latinských stredných škôl vznikali gymnázia a elementárne ľudové školy, v ktorých sa popri vyučovaní náboţenského katechizmu a trívia pouţíval aj materinský jazyk. V 16. a 17. storočí vznikla aj sieť protestanských, najmä evanjelických škôl.[4] Počas katolíckej protireformácie vznikla 16

16 jezuitská rehoľa, ktorá načrtla plán jezuitského školstva vybudovaného na vojenskej organizácii a na prísnej disciplíne. V tomto období biskup Peter Pázman získal cisára Ferdinanda II. A ten v roku 1635 dal súhlas na zaloţenie univerzity v Trnave a neskôr aj v Košiciach. Veľkým prínosom pre školstvo bolo pôsobenie Jána Amosa Komenského, ktorý zaviedol poriadok do školskej organizácie. Komenský riešil problematiku výchovy a vzdelávania normálnej populácie, ale ako skúsený pedagóg sa venoval aj postihnutým jedincom. Ako prvý v dejinách pedagogiky zaviedol formu vyučovacej hodiny. Ďalej bolo školstvo na našom území zveľaďované najmä reformou Márie Terézie. Po zreformovaní rakúskeho školstva sa pokúsila aj o reformáciu škôl v Uhorsku, o ich zjednotenie a poštátnenie. Vznik absolutistického rakúsko-uhorského štátu viedol v 18. storočí k prvej všeobecnej reforme škôl z iniciatívy štátu. Podľa všeobecne platného poriadku sa zriadili tri stupne elementárnych škôl a to: Triviálne jednotriedne alebo dvojtriedne školy pre deti dedinskej a mestskej chudoby. Obsahom vyučovania bolo náboţenstvo, čítanie, písanie, počítanie a základy poľnohospodárstva. [5] Hlavná škola bola trojtriedna alebo štvortriedna pre kaţdý kraj. Jej úlohou bolo pripraviť ţiakov na ďalšie štúdium. Normálne školy boli zriaďované v krajských mestách. V reformácii školstva pokračoval aj Jozef II. a bol dôslednejší ako Mária Terézia. Rozdelil školy na ľudové a latinské, tieto sa členili na jednotlivé stupne a typy škôl podľa vtedajšej spoločenskej štruktúry. Nariadil školskú dochádzku povinne od 6 do 12 rokov, kaţdoročný súpis detí, vyhlásil vyučovanie za bezplatné, neprítomnosť v škole trestal. Tieto zmeny sa dotkli i stredných škôl. Za vlády cisára Františka II. bol vydaný dokument Ratio Educationis, ktorý nepriaznivo ovplyvnil vývoj školstva. Podľa tohto dokumentu sa realizovalo vyučovanie maďarčiny na širšom základe nielen ako povinného predmetu, ale aj pri výklade iných predmetov. Októbrovým diplomom v roku 1860 sa predstavitelia maďarskej šľachty sa postarali o zaradenie maďarčiny ako vyučovacieho jazyka. Slovenčina a nemčina sa pouţívali len ako jazyky pomocné. Po tomto období sa začala maďarizácia v školstve. To vyvolalo v slovenskom národe pobúrenie a politickú aktivitu. Vyvrcholilo to na zhromaţdení v Martine kde boli formulované a prijate poţiadavky slovenského národného hnutia ako Memorandum národa slovenského. Memorandum ţiadalo, aby slovenčina bola uznaná ako orgán verejného školského a cirkevného ţivota a iné školské aktivity. Po neúspechu Memoranda prišla ďalšia aktivita slovenskej 17

17 inteligencie a vznikla Matica slovenská a 3 slovenské gymnázia v Revúcej, Martine a Kláštore pod Znievom.[9] V roku 1867 sa pod vplyvom maďarských vládnucich tried Slováci dostali pod nadvládu maďarských vládnucich tried, ktoré sa usilovali o vytvorenie národnostne jednotného maďarského štátu. A tak aţ do rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie slovenské školstvo prakticky neexistovalo. Zmeny nastali aţ v druhej polovici 19. storočia pri tzv. thunovskej reforme, keď boli zreformované gymnázia na 8-triedne, z klasických gymnázií a popri nich sa začali vyvíjať aj reálne gymnázia. Na Slovensku vzniklo pár odborných škôl, naďalej existovali len právnické a poľnohospodárske akadémie a filozofické lýceá. Po vydaní Základného školského zákona o povinnej šesť ročnej dochádzke vznikali meštianske školy, ako vyšší typ ľudových škôl. Po vzniku prvej Československej republiky sa pomery v slovenskom školstve zlepšili, začalo sa vyučovať v slovenskom jazyku a vznikali vysoké, stredné odborné i učňovské školy. Povinná dochádzka sa predĺţila na 8 rokov a začala vznikať aj sieť materských škôl. Vznikali i nové niţšie a vyššie odborné školy, ktoré zaujímali v školskej sústave dôleţité miesto (obchodné, priemyselné, poľnohospodárske, učiteľské ústavy, odborné školy pre ţenské povolanie a učňovské školy). [6] Po roku 1918 začali sa rozvíjať na Slovensku aj vysoké školy. 27. Júna 1919 bola v Bratislave zriadená Československá štátna univerzita, kde vyučovacou rečou mala byť čeština a slovenčina. Podľa vládneho nariadenia zo dňa 11. Novembra 1919 dostala názov Univerzita Komenského. Ďalšou vysokou školou bola Vysoká škola technická M. R. Štefánika ktorá bola zaloţená v roku 1938 v Košiciach avšak pre odtrhnutie juţných území bola preloţená do Martina a neskôr do Bratislavy. Významným medzníkom vo vývoji slovenského školstva bol vznik samostatného slovenského štátu a nariadenie SNR zo o poštátnení všetkých škôl, čím sa školstvo zbavilo zvyšku feudálneho dedičstva a mohla sa realizovať demokratizácia vzdelávania prostredníctvom jednotnej školy. Týmto zákonom sa všetky školy, počnúc materskými a končiac vysokými, stali štátnymi inštitúciami.[5] Ďalšie zmeny v školstve prišli po 2. svetovej vojne, keď v roku 1948 vyšiel Zákon o jednotnej škole, ktorý uviedol program jednotnej nediferencovanej školy a tieţ bola stanovená deväťročná povinná školská dochádzka. V roku 1953 síce bola zase skrátená na osem rokov, ale v roku 1960 sa zase predĺţila na deväť rokov. Od roku 1960 sa ţiakom zadarmo poskytujú učebnice a ďalšie učebné pomôcky, veľký počet ţiakov a študentov poberá štipendiá, má lacné i bezplatné ubytovanie v internátocho a domovoch mládeţe. Boli zriadené detské jasle a ţiaci základných škôl mali zabezpečenú 18

18 mimoškolskú opateru a výchovu v školských druţinách a školských kluboch. Povinná školská dochádzka sa zvýšila o 1 rok. V roku 1964 boli zrušene pedagogické inštitúty, zriadili sa pedagogické fakulty. V školách sa popri rozumovej výchove, všeobecnom i odbornom vzdelávaní poskytuje aj sústavná mravná výchova, estetická, pracovná a telesná výchova. Do roku 1980 sa takmer strojnásobila sieť vyšších SVŠ, rozšírila sa sieť učňovských škôl, vzniklo 13 vysokých škôl so 41 fakultami. Zákonom 29/84 bola zavedená 10-ročná školská dochádzka realizovaná na I. a II. stupni ZŠ a v dvoch ročníkoch zvolenej strednej školy, súčasťou vzdelávacej sústavy sú Ľudové školy umenia, jazykové školy a iné. Školská výchovno-vzdelávacia sústava sa stala jednotnou a tvorili ju: Materské školy predškolská výchova detí do 6 rokov I.stupeň ZŠ ročník II. stupeň ZŠ ročník Stredné školy, gymnázia 4-ročné SOŠ, konzervatóriá 4-ročné a končiace maturitnou skúškou SOU 2,3,4 ročné bez maturity Vysoké školy 4-6 rokov štúdia a končiace diplomovou prácou a štátnou záverečnou skúškou.[6] Zmeny v našej spoločnosti po roku 1989 si vyţiadali zmenu dovtedajšieho systému školstva na školstvo obsahovo zamerané na potreby súčasného stavu a aby bolo v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie. Bolo potrebné zmeniť štruktúru školského systému a postupne inovovať obsah vzdelania a výchovno-vzdelávacieho procesu. Novela zákona 29/1984 O sústave Základných a stredných škôl zo dňa uzákonila povinnú školskú dochádzku na 9 rokov, ktorá mala zabezpečovať získanie základného vzdelania na ZŠ. Neskôr bola zavedená 8 ročná povinná dochádzka, ale od roku 1998 je znovuobnovená 9-ročná povinná dochádzka na základných školách. Touto novelou sa narušil jednotný systém jednotnej školy a uplatňuje sa diferenciácia podľa schopností ţiakov. Zákon zo o vysokých školách zrušil centrálne postavenie vysokých škôl. Stali sa samosprávne. Fakulty zriaďuje, rozdeľuje a ruší akademický senát VŠ, schvaľuje štatút VŠ, navrhuje kandidáta na rektora a môţe ho aj odvolať. Na akademickej pôde nesmie byť organizovaná ţiadna politická strana. [7] 19

19 1.6 Vznik britského vzdelávacieho systému Základnou charakteristikou politického vývoja v Británii je stabilita a kontinuita. Británia od normandského vpádu v roku 1066 viac nepoznala na svojom území nepriateľskú inváziu, teda nenastal ţiadny dramatickejší vonkajší zásah do rozvoja spoločnosti a štátu. Vznik a budovanie vzdelávacieho systému, tak ako aj v iných krajinách závisel od politickej situácie štátu. Uţ v 15. storočí sú britské dejiny poznačené udalosťou zvanou vojna Ruţí, kde výsledkom bol vznik parlamentu. Následne však v 16. storočí prebehla revolúcia, ktorá priniesla vznik národnej anglikánskej cirkvi a obnovenie autority trónu. Avšak postavenie panovníka sa opäť definitívne mení v 17. storočí počas anglickej občianskej vojny, kedy vzniká nové mocenské usporiadanie charakterizované kompromisom medzi korunou a parlamentom. Zatiaľ čo v Európe 18. storočie patrilo osvieteným absolutistickým panovníkom, ktorí budovali centrálne školské systémy, tak v Británii sa od začiatku 18. storočia postupne ustanovuje politický systém podobný dnešnej modernej parlamentnej demokracii. Práve politický systém výrazne odlišný od iných európskych štátov viedol zrejme k tomu, ţe sa Anglicko len pomaly a ťaţko preorientovávalo na školstvo hradené z verejných prostriedkov. Aţ v 30. rokoch 19. storočia nastáva zmena konzervatívnej vlády za liberálnu a aţ v tejto dobe sa začínajú vynakladať prvé verejné peniaze na vzdelanie. Ale ani liberáli si po zhode s konzervatívcami nepriali zvyšovanie role štátu vo vzdelávaní.[12] V roku 1870 sa ešte zatiaľ sa nechávalo na regionálne úrady, či zavedú povinnú školskú dochádzku, ale v roku 1880 bol tento krok uţ celoštátnym. Teda aţ od roku 1891 bolo i základné vzdelanie bezplatné. Sekundárne školstvo dostupné širším vrstvám spoločnosti sa vytvára a hľadá svoju tvár aţ v 20. Storočí, opäť neskôr ako iné európske štáty. V roku 1902 zákon poloţil základy systému sekundárneho školstva, keď integroval vyššie ročníky dovtedy elementárnych škôl. Vznikli tak rovnako platené Grammar schools ponúkajúce aj malú príleţitosť k bezplatnému štúdiu vďaka systému štipendií. V 20. Storočí Spojene kráľovstvo Veľkej Británie vystupovalo ako najväčšia svetová veľmoc, ale druhá svetová vojna jeho postavenie dramaticky zmenila. Počas vojny sa z role veľmoci dostalo do pozície krajín bojujúcich o holé preţitie a prišlo aj o svoje kolónie. Po poráţke nacistického Nemecka Anglicko dúfalo v dividendy mieru, ale naopak prišla studená vojna, ktorá krajinu zaťaţila ďalšími nákladmi na zbrojenie v situácii, keď zmizli prijmi z bývalých kolónií. Vzdelanie sa v tomto období začalo ponímať ako základné ľudské právo pretoţe cieľom bolo vytvoriť všeobecne prístupné a bezplatné vzdelávanie. 20

20 Zodpovednosť za vzdelávanie bola rozdelená medzi vládu, miestne školské úrady a školy samotné. Základný reformný zákon tzv. Butlerov zákon, však s výnimkou náboţenskej výchovy nijak neurčoval otázky obsahu a metód vzdelávania, čo ponechávalo veľký priestor pre iniciatívu učiteľov, pre vnútorné reformy školy a hľadanie vnútornej individuálnej identity. Riaditeľ a učitelia mali voľnú ruku pri rozhodovaní o tom čo budú vyučovať a ako to budú vyučovať.[12] V oblasti sekundárneho školstva prišlo k systému troch typov škôl a to: Grammar schol pre najnadanejších a akademicky orientovaných dospievajúcich, Secondary technical schools pre výrazne technicky a prírodovedne orientovaných ţiakov a Secondary modern schools pre väčšinu praktických ţiakov. V tejto dobe sa riešila len otázka sekundárneho školstva a tak problém stredných škôl zostal nevyriešený. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch nastala nespokojnosť so vzdelávacím systémom. Problematiku školstva otvoril v roku 1976 premiér J. Callaghan. Išlo o 2 problémy a to: 1) štruktúra anglického školstva podľa neho zodpovedala potrebám trhu práce, neprispôsobila sa však globalizovanému hospodárstvu 2) zavedenie reformných metód pedagogiky do základného školstva podkopávalo úroveň dosahovaných výsledkov. Nástup novej pravice priniesol poriadne zmeny, ktoré sa snaţili vyriešiť otázku anglického školstva a anglického hospodárstva rovnakým spôsobom širším vyuţitím trhových mechanizmov. V školstve to však paradoxne prinieslo i niektoré centralizačné tendencie. Necelú 20. ročnú dominanciu konzervatívnej strany ukončil nástup premiéra Tonyho Blaira v roku 1997 zosobňujúceho novu ľavicu, ktorá sa zriekla tradičných socialistických koncepcií a prijala veľa z ekonomickej politiky svojich pravicových predchodcov. V tomto roku školy trpeli váţnym nedostatkom finančných zdrojov, stav školských budov sa zhoršoval a motivácia pedagógov rapídne upadala. Víťazstvom pravicovej strany ktorej slogan bol: vzdelanie, vzdelanie, vzdelanie bolo signalizované obdobie, ktoré bolo pre Anglicko jedným z najintenzívnejších reformných období. V priebehu prvých 9 týţdňov fungovania vlády bolo prijatých 50 nových reformných opatrení. Boli zvýšené investície do vzdelávacieho systému (1,2 miliardy libier) a v rámci rekonštrukčného programu bolo zahájená výstavba školských budov, čo bolo pred rokom 1997 len snom. Zvýšili sa platy učiteľov a tak aj ich motivácia a prestíţ v spoločnosti. V roku 1997 existovalo v Anglicku 1500 sekundárnych škôl. V celom vzdelávacom systéme sa zlepšila kvalita výučby a celkové vedenie škôl je hodnotené za veľmi dobré. [12] 21

21 1.7 Školský systém Jednotlivé stupne a druhy škôl vytvárajú školský systém, ktorý patrí k najinštitucionalizovanejšej a najorganizovanejšej časti výchovnovzdelávacej sústavy, do ktorej patria i školské zariadenia. Švec (1999,s.4) označuje pojem výchovnovzdelávacia sústava za nepresný a odporúča ho nahradiť medzinárodným termínom národná edukačná sústava. Vytvárajú ju okrem školskej sústavy sústava školských zariadení i sústava záujmových spoločenských organizácií, výchovná sústava zamestnávateľských organizácií a osvetová sústava. [2] Školský systém je sústava inštitúcii, ktoré riadi a spravuje Ministerstvo školstva. Úlohou školského systému je zabezpečovať reprodukciu spoločnosti, t. j. pripravovať mladú generáciu na činnosť generácie, ktorá odchádza. Má sledovať nielen jednoduchú reprodukciu, ale aj reprodukciu na kvalitatívne vyššej úrovni, ktorá by umoţnila individuálny i spoločenský rozvoj. Školský systém, tieţ nazvaný aj ako školská sústava je výsledkom dlhodobého historického vývoja a v kaţdej krajine je preto iná. Rozdiely medzi krajinami spôsobujú tieto faktory: ekonomický rozvoj krajiny, sociálnopolitický rozvoj, štátne zriadenie a organizácia štátu, národ, jazyk, postavenie cirkvi v štáte, zemepisná poloha a charakter krajiny. [10] Mimoriadne silný vplyv na školský systém vychádza z ekonomických potrieb spoločnosti. Škola je relatívne kapitálovo intenzívne a primárne neproduktívne zriadenie. Preto sa školský systém legislatívne upravuje tak, aby jeho udrţiavanie a fungovanie bolo z ekonomického hľadiska čo najúspornejšie. Na toto slúţi najmä štandardizácia a homogenizácia jednotlivých druhov a typov škôl. Rôznorodé poţiadavky spoločnosti ako celku, sociálnych zoskupení, profesijných i záujmových skupín sa orientujú na presadenie zmien školského systému. Štát určuje základné zásady podľa ktorých sa riadi a organizuje školská sústava. V týchto zásadách sa prejavuje tak všeobecná školsko-politická orientácia ako aj konkretizácia riešení základných otázok. Medzi tieto zásady patrí: 1. Definovanie cieľov školského systému a jeho jednotlivých stupňov, ako i druhov a typov škôl, t. j. základné zameranie školského systému. 2. Vymedzenie organizačného rámca školského systému a vzájomný vzťah jednotlivých stupňov škôl, t. j. celková štruktúra školského systému a jeho vnútorné organizačné usporiadanie. 3. Určenie spôsobov zriaďovania, udrţovania, resp. rušenia stupňov, druhov a typov škôl, alebo jednotlivých škôl. 4. Definovanie školopovinnosti, t. j. vymedzenie dĺţky a podmienok povinnej školskej 22

22 dochádzky. 5. Vymedzenie moţností a podmienok pre zriaďovanie neštátnych škôl, t. j. cirkevných a súkromných. 6. Určenie spôsobov a administratívneho riadenia, prípadne financovania školstva. Najviac diskutovaným problémom je vnútorná štruktúra školskej sústavy, čo znamená nadväznosť a priepustnosť jednotlivých školských stupňov. Síce existuje medzinárodná štandardná klasifikácia, ktorá člení úrovne školských systémov, no nie je schopná postihnúť nielen sociálne dôsledky členenia školského systému, ale ani zásadné špecifiká školských systémov jednotlivých krajín. Sociálne a politické rozdiely školských systémov sa prejavujú práve v členení jednotlivých stupňov vzhľadom na ich uzavretosť alebo otvorenosť. Preto môţeme rozlíšiť dva základné typy školských systémov: a) Vertikálne členený, tzv. duálny v ktorom existujú paralelne rôzne typy škôl uţ na úrovni povinnej školskej dochádzky. V minulosti pre niţšie vrstvy boli určené len ľudové školy bez moţnosti prístupu k vyššiemu vzdelaniu, kým vyššie školy boli rezervované pre vyššie sociálne vrstvy. Tieto systémy sú historicky staršie a dnes sú podporované hlavne konzervatívnym pravicovým politickým spektrom. b) Horizontálny integrovaný, ktorý zamedzuje vonkajšiu diferenciáciu ţiakov na úrovni povinnej školskej dochádzky. Dôleţitým prvom takto usporiadaných školských systémov je vytvorenie podmienok na odstránenie znevýhodnenia detí z nepriaznivého sociálneho prostredia. Tento školský systém je preferovaný hlavne ľavicovým politickým zoskupením. Na základe nedostatkov oboch týchto systémov vznikli aj zmiešane, kombinované školské systémy. Školská sústava Slovenskej republiky je tieţ kombinovanou sústavou. [3] 1.8 Školský systém v Slovenskej republike Školský systém v krajine je výsledkom dlhodobého vývoja. V Slovenskej republike ho tvoria tri základné stupne škôl: primárny, sekundárny a terciárny. Súčasťou výchovnovzdelávacej sústavy sú aj školské zariadenia. Štruktúru výchovno-vzdelávacej sústavy určujú zákony a podrobnosti fungovania jej jednotlivých súčastí upravujú vyhlášky Ministerstva školstva SR. Chod tohto sociálneho systému však usmerňujú viaceré legislatívne normy a predpisy centrálnych úradov. [3] So školskou sústavou úzko súvisia a podporujú jej činnosť školské zariadenia. Školská sústava na Slovensku je koncipovaná 23

23 tak, aby poskytla deťom a mládeţi rovnaké východiskové šance na vzdelávanie, ktoré pravda oni uplatňujú diferencovane vzhľadom na svoje osobnostné predpoklady. V našom školskom systéme sa postupuje od nesprávneho ponímania jednotnej školy ktorého podstata spočívala v uplatňovaní inštitucionálnej, štrukturálnej, obsahovej a procesuálnej unifikácie, podmieňujúcej zanedbávanie nadania a talentov ţiakov, ich záujmov a predpokladov a vôbec znemoţňujúcej vytváranie alternatívneho školstva, ktoré vedie k uplatňovaniu konkurencie v oblasti vzdelávania a tým k jeho skvalitňovaniu. Školskú sústavu v Slovenskej republike znázorňuje schéma č.1 Schéma školskej sústavy v Slovenskej republike.[2] Schéma 1. Schéma školskej sústavy v Slovenskej republike 24

24 Prvou školou, ktorá poskytuje výchovu a vzdelávanie je materská škola. Síce nie je zaradená do školského systému, ale patrí do sústavy školských zariadení. Materské školy patria medzi výchovno-vzdelávacie zariadenia, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie detí v spolupráci s rodinou a so zariadeniami, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie detí v spolupráci s rodinou a so zariadeniami náhradnej rodinnej výchovy, a to v súlade s ich vekovými a individuálnymi osobitosťami. Môţu poskytovať poldennú, celodennú, týţdennú alebo nepretrţitú výchovnú starostlivosť. Zákon umoţňuje zakladať aj neštátne materské školy, čiţe súkromné, obecné a cirkevné. Materská škola poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom od dvoch do šiestich rokov, resp. do 7 rokov, ak má dieťa odloţenú školskú dochádzku. Pre deti mladšie ako 2 roky môţu obce alebo právnické osoby zriaďovať detské jasle. [3] Základné a stredné školy sú súčasťou školskej sústavy SR a tvorí ich základná škola, základná umelecká škola, stredné odborné učilište, gymnázium, stredná odborná škola a špeciálne školy. Výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje v slovenskom jazyku. Občanom iných národností sa uskutočňuje v rozsahu primeranom záujmu ich národného rozvoja zabezpečuje vzdelanie v ich jazyku.[2] Základná škola poskytuje základné vzdelanie, zabezpečuje rozumovú výchovu v zmysle vedeckého poznania v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie. Poskytuje mravnú, estetickú, pracovnú, zdravotnú, telesnú výchovu a ekologickú výchovu ţiakov. Pripravuje ţiakov na ďalšie štúdium a na prax. Má deväť ročníkov, navštevujú ju ţiaci najdlhšie do splnenia povinnej školskej dochádzky. [2] Povinná školská dochádzka v SR je desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roku, v ktorom ţiak dovŕšil 16 rokov ţivota. Ţiaci ju plnia v základnej škole a v prvom ročníku strednej školy. Rodičia sú povinný zapísať do základnej školy dieťa, ktoré do 31. augusta príslušného roku dovŕši 6 rokov. Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nie je telesne alebo duševne primerane vyspelé a ak o to poţiada rodič, prípadne iný zákonný zástupca, na základe odporúčania psychológa alebo lekára moţno dieťaťu povoliť odklad školskej dochádzky. Deti s odloţenou školskou dochádzkou sú potom prednostne prijímané do materskej školy. Plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole sa vzťahuje aj na deti cudzincov s dlhodobým alebo trvalým pobytom na území SR. Pri základných školách moţno aj zriaďovať špeciálne triedy pre ţiakov so špecifickými vývinovými chybami učenia a správania, pre zrakovo, sluchovo, mentálne a telesne postihnutých ţiakov alebo pre ţiakov s chybami reči. Základná škola sa delí na dva stupne, prvý aţ štvrtý ročník tvoria prvý stupeň ZŠ a piaty aţ deviaty tvoria druhý stupeň ZŠ. Po skončení štvrtého ročníka môţu ţiaci pokračovať v dochádzke do vyšších ročníkov základnej školy, alebo sa môţu uchádzať o prijatie do prvého ročníka 25

25 osemročného gymnázia. Základná škola má okrem toho vytvárať podmienky na výchovu mimo vyučovania podľa potrieb a záujmov ţiakov a sprístupniť objekty školy pre túto činnosť. Obsah vzdelávania určujú učebné plány, učebné osnovy a učebnice. Učitelia majú moţnosť modifikovať takmer tretinu obsahu vyučovaného predmetu. Ministerstvo školstva SR vydáva pred začiatkom kaţdého školského roka pedagogicko-organizačné pokyny pre školy a školské zariadenia a pre orgány štátnej správy v školstve. Pedagogicko-organizačné pokyny obsahujú popri organizačných otázkach aj zmeny v učebných plánoch, osnovách, stanovujú dominantné úlohy škôl v školskom roku. Základnú školu zriaďuje okresný úrad, ktorý je aj zamestnávateľom učiteľov a vychovávateľov školských klubov detí. [3] Špecifickým typom škôl je základná umelecká škola, ktorá poskytuje základy vzdelania v jednotlivých umeleckých odboroch a pripravuje aj na štúdium učebných a študijných odborov na stredných školách s umeleckým zameraním. Na umeleckých školách sa spravidla zriaďujú hudobné, tanečné, výtvarné a literárno-dramatické oddelenia. Stredné školy poskytujú ţiakom stredné odborné vzdelanie, úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie, pripravujú ich na výkon povolaní a na štúdium na vysokých školách. Stredné odborné vzdelanie obsahuje všeobecné vzdelanie a odbornú prípravu. Ukončuje sa úspešným vykonaním záverečnej skúšky v študijných alebo učebných odboroch. Úplné stredné vzdelanie a úplné stredné odborné vzdelanie obsahuje obsahovo širšie a hlbšie všeobecné vzdelanie, odbornú prípravu diferencovanú podľa druhu stredných škôl. Úplné stredné a úplné stredné odborné vzdelanie sa ukončuje maturitou. Vyššie odborné vzdelanie obsahuje všeobecné vzdelanie, špeciálnu odbornú prípravu a umeleckú a pedagogicko-umeleckú prípravu. Ukončuje sa úspešným vykonaním absolutória. [2] Stredné školy sa členia na: stredné odborné učilištia, gymnáziá a stredné odborné školy. Stredné odborné učilište pripravuje v dvojročných,trojročných a štvorročných učebných odboroch na výkon robotníckych povolaní a odborných činnosti. Štúdium sa ukončuje záverečnou skúškou. V štvorročnom štúdiu sa v študijných odboroch pripravuje na výkon niektorých technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru. Štúdium poskytuje úplné odborné vzdelanie a ukončuje sa maturitnou skúškou. Stredné odborné učilište zabezpečuje ţiakom teoretické vyučovanie, praktické vyučovanie a tieţ výchovu mimo vyučovania. [3] Stredisko pracovného vyučovania zabezpečuje praktické vyučovanie pre ţiakov, ktorým stredné odborné učilište zabezpečuje iba teoretické vyučovanie. Môţe ho zriadiť občan alebo organizácia, pre ktorých sa ţiaci pripravujú. Zodpovedá za výučbu podľa stanovených učebných plánov a učebných osnov a spolupracuje so stredným odborným učilišťom, ktoré zabezpečuje 26

26 teoretické vyučovanie. Stredné odborné učilište môţe zriaďovať buď orgán štátnej správy alebo podnik. Stredné odborné učilištia sa zriaďujú so súhlasom Ministerstva školstva Slovenskej republiky. [2] Gymnázium je všeobecnovzdelávacia vnútorne diferencovaná škola, ktorá pripravuje predovšetkým na štúdium na vysokej škole. Pripravuje však i na výkon niektorých činnosti v správe, kultúre, prípadne v ďalších spravidla intelektuálnych oblastiach. Gymnázium má najmenej štyri a najviac osem ročníkov. Prvý aţ štvrtý ročník osemročného gymnázia sa môţe zriadiť aj pri základnej škole. Úspešným vykonaním maturitnej skúšky na gymnáziu sa ukončuje úplné stredné vzdelanie. Stredná odborná škola pripravuje predovšetkým na výkon odborných činnosti, najmä technickohospodárskych, zdravotníckych, sociálno-právnych, správnych, ekonomických, pedagogických, umeleckých, kultúrnych činností a pripravuje aj na štúdium na vysokej škole. Štúdium trvá z pravidla štyri roky a je ukončené maturitnou skúškou. Konzervatórium je špecifický typ strednej odbornej školy, ktorá pripravuje pre odbor spev, hudbu, tanec alebo dramatické umenie. Pripravuje aj na štúdium na vysokej škole. Konzervatórium má spravidla šesť ročníkov, v odbore tanec osem ročníkov a ukončuje sa absolutóriom. Stredné školy organizujú aj nadstavbové a pomaturitné štúdium, v ktorom sa študujúci zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a špecializujú sa na výkon niektorých technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru. Ďalším druhom škôl sú špeciálne školy, ktoré sú určené pre mládeţ vyţadujúcu si osobitnú starostlivosť. Poskytujú výchovu a vzdelávanie zmyslovo i telesne postihnutých ţiakov a ťaţko vychovávateľných ţiakov, ak sa títo ţiaci nemôţu vzdelávať spoločne so ţiakmi ostatných stredných škôl. Špeciálnymi strednými školami sú osobitné školy, osobitné odborné učilištia a pomocné školy. [3] Osobitná škola vzdeláva ţiakov s takými rozumovými nedostatkami, pre ktoré sa nemôţu úspešne vzdelávať na základnej škole, ani na špeciálnej základnej škole. Osobitná škola má deväť ročníkov. Ministerstvo školstva SR môţe určiť osobitné školy, ktoré majú desať ročníkov. Osobitné odborné učilište poskytuje odbornú prípravu v učebných odboroch s upravenými učebnými plánmi. Trvá 2 aţ 3 roky a ukončuje sa úspešným vykonaním záverečnej skúšky. Osobitné odborné učilište môţe tieţ poskytovať prípravu na výkon jednoduchých činností ţiakov, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby. Ministerstvo školstva SR ustanovuje sústavu učebných odborov, dĺţku prípravy na výkon jednotlivých činností a spôsob ukončenia prípravy na osobitných odborných učilištiach. Pomocná škola vzdeláva ťaţko vzdelávateľných ţiakov, ktorí majú také nedostatky rozumového vývoja, pre ktoré sa nemôţu vzdelávať ani v osobitnej škole, sú 27

27 však schopní osvojiť si aspoň niektoré prvky vzdelávania. Obsah výchovno-vzdelávacej činnosti sa zameriava na vypestovanie návykov samoobsluhy, osobnej hygieny a na rozvíjanie primeraných poznatkov a pracovných zručností s predmetmi dennej potreby. Pomocná škola má desať ročníkov, jej ţiaci však spravidla končia v niţších ročníkoch. Vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne. Úlohou vysokých škôl je chrániť poznanie a rozvíjať vzdelávanie na základe vedeckých poznatkov a tvorivou vedeckou a umeleckou činnosťou. Vysoké školy v duchu národných a všeľudských humanitných a demokratických tradícií nesú osobitnú zodpovednosť za rozvoj vzdelanosti ako súčasti kultúry celej spoločnosti a súčasne prispievajú k zvyšovaniu vedeckej, technickej a hospodárskej úrovne spoločnosti. V tejto činnosti vysoké školy v Slovenskej republike sa usilujú nadväzovať na celosvetový vývoj vedy a kultúry. Vysoké školy sú samosprávne inštitúcie. O ich organizácii a činnosti rozhodujú akademické orgány a akademický funkcionári. Sú ako akademická obec, ktorú tvoria učitelia, vedeckí pracovníci, študenti a pokiaľ tak určí štatút vysokej školy alebo fakulty aj odborní pracovníci vysokej školy alebo fakulty. Akademickými orgánmi a akademickými funkcionármi vysokej školy a fakulty sú akademický senát zvolený z učiteľov a študentov, vedecká a na umeleckých vysokých školách teda umelecká rada zloţená z učiteľov, vedeckých pracovníkov a ďalších významných odborníkov, ďalej je to rektor a prorektori na vysokých školách a dekan a prodekani na fakultách. Práva a povinnosti akademických orgánov a akademických funkcionárov vymedzuje zákon o vysokých školách. Vysoké školy patria do rezortu školstva. Riadne vysokoškolské štúdium trvá 4 aţ 6 rokov, ukončuje sa štátnou záverečnou skúškou, ktorá je tieţ predpokladom na získanie akademického titulu Mgr., Ing., štúdia MUDr. a u veterinárneho štúdia MVDr. V disciplínach spoločenskovedných a umenovedných je to PhDr., v disciplínach prírodovedných RNDr. v disciplínach právnych JUDr., v disciplínach pedagogických PaedDr. a v disciplínach farmaceutických PharmDr. Najvyšší stupeň vysokoškolského štúdia je doktorandské štúdium, ktoré profiluje jeho absolventov vedeckým smerom. Podmienka na prijatie na toto štúdium je ukončené úplné vysokoškolské vzdelanie a vykonanie prijímacej skúšky na toto štúdium. Po jeho úspešnom ukončení získava absolvent akademicko-vedeckú hodnosť doktor filozofie PhD. Vysoké školy môţu uskutočňovať celoţivotné vzdelávanie občanov, ktorým poskytujú najmä ďalšie vzdelanie potrebná na vykonávanie špecializovaných povolaní a činností a umoţňujú dopĺňanie vzdelania podľa rozvoja svetovej vedy. Vysoké školy delíme podľa charakteru svojej vedeckej činnosti na: 28

28 a) Univerzitné vysoké školy, ktoré poskytujú vzdelávanie vo všetkých troch stupňoch štúdia s významným podielom študijných programov 2. stupňa alebo študijných programov 3. stupňa. b) Neuniverzitné vysoké školy, ktoré sa označujú ako odborné vysoké školy, poskytujúce vysokoškolské vzdelávanie prevaţne v študijných programoch 1. stupňa [2] 1.9 Školský systém v zahraničí Veľká Británia Zatiaľ čo v Anglicku a Walese je v podstate školský systém rovnaký, v Škótsku sú značné odlišnosti. Predškolské zariadenia realizujú výchovu detí do 5. roka ich fyzického veku. V súčasnosti asi polovica detí troj aţ štvorročných navštevuje zariadenia predškolskej výchovy. Ich najčastejším typom sú materské školy, existujú však pri školách prvého stupňa i tzv. predškolské triedy a triedy pre začiatočníkov. Časť detí navštevuje formu nazývanú skupiny detí, v ktorých sú deti vychovávané prostredníctvom hry. Školský systém Veľkej Británie zobrazuje schéma č. 2 29

29 Schéma 2. Schéma školskej sústavy vo Veľkej Británii Primárna škola začína dvojročným počiatočným vyučovaním, potom nasleduje jej štvorročný vyšší stupeň. Celá primárna škola má trojstupňové členenie po dvoch rokoch. Cieľom prvých dvoch rokov je realizovať počiatočné vyučovanie, na strednom stupni pretrváva hrové vyučovanie a vyšší stupeň má zabezpečiť prechod k systematickému odbornému vyučovaniu.[18] Ďalším stupňom vo Veľkej Británii sú sekundárne školy. V Anglicku a Walese viac ako 90% ţiakov navštevuje súkromné školy. Tieto vykonávajú selekciu pri prijímaní z primárnej školy. Dávajú širokú ponuku stredoškolského vzdelávania pre všetky deti. Niektoré z nich zaškoľujú ţiakov medzi 11. a 16. Rokom veku, od iných prichádzajú ţiaci v 12. alebo 13. roku veku a končia v 17. alebo 18. roku veku. Menšia časť ţiakov navštevuje gymnázia alebo moderné školy. Na štúdium na tieto 30

30 školy je ţiak pripustený po úspešnom vykonaní prijímacej skúšky. Gymnázia sa orientujú najmä na prípravu na vysokoškolské štúdium. Niektoré miestne školské úrady zriaďujú technicky orientované školy, ktoré popri všeobecnom vzdelaní hlbšie pripravujú vo vybraných technických a ekonomických odboroch absolventov, ktorí sú ţelateľní pre hospodársku činnosť v príslušnej oblasti. Relatívne malý počet škôl orientovaných na prácu s talentovanou mládeţou nepodliehajú dozoru miestnych školských úradov. Sú usmerňované školskými výbormi a finančne ich zabezpečuje priamo centrum vláda. Všetci ţiaci sekundárnej školy vo veku 16 rokov vykonávajú komplexnú skúšku. Po jej úspešnom absolvovaní dostanú osvedčenie (General Certeficate of Education). Je to tzv. prvá úroveň. Za ďalšie dva roky, čiţe v 18. roku veku, konajú komplexnú skúšku vyššej úrovne. Deti s poruchami sú v podstate zaškoľované v normálnych školách. Iba v osobitných prípadoch prichádzajú do špeciálnych škôl. Časť z nich je financovaná dobrovoľnými organizáciami. Zaškolenie sa realizuje na základe konsenzu medzi školskými úradmi a rodičmi ţiakov. Vo Veľkej Británii zriaďujú a financujú školy lokálne školské správy zo štátnych prostriedkov a záujmové spoločnosti, najčastejšie náboţenské. Tieto sú financované tieţ zo štátnych prostriedkov, ale prispievajú aj spomenuté záujmové činnosti. Z primárnych a sekundárnych škôl je asi 1/3 súkromných škôl. Správa kaţdej verejne financovanej školy predpokladá existenciu školského výboru, ktorý určuje základy politiky školy, schvaľuje ciele, ktoré sa formulujú na základe rozpracovania učebných programov, spolurozhoduje o personálnych otázkach a otázkach školskej disciplíny. Aby privátne školy mohli získať charakter škôl verejne uznávaných, musia spĺňať určité kritéria. Vysokoškolské štúdium sa realizuje na univerzitách a ďalších vysokých školách, umeleckých, pedagogických, technických, poľnohospodárskych a ďalších. Existujú aj odborné vysoké školy, ktoré majú charakter niţšieho typu vysokej školy. Decentralizovaný systém riadenia britského školstva, ktorý sa okrem iného prejavoval v tom, ţe na kaţdej škole kaţdý učiteľ si mohol vyberať učivo podľa vlastného uváţenia, sa do určitej miery obmedzil prijatím Reformnovzdelávacieho zákona v roku Jeho jadro spočíva v zavedení národného programu do primárnych a sekundárnych škôl. Boli vypracované rámcové učebné programy pre všetky krajiny Veľkej Británie, ktoré sa na školách konkretizujú podľa špecifických podmienok. Od plnenia rámcového učebného programu sa očakáva uplatňovanie lepšej vyváţenosti vyučovacích predmetov na školách, väčšia relevantnosť z hľadiska poţiadaviek moderného sveta. Od roku 1989 rámcové curriculum obsahuje základy disciplín: angličtina, matematika, prírodné vedy, história, zemepis, technológia a dizajn, hudba, umenie, telesná výchova. Uvedené disciplíny prelínajú témy 31

31 orientované na aktuálne hospodárske a technické problémy. Podľa tohto zákona veľké primárne a sekundárne školy získali právnu subjektivitu, pokryli ponuku vzdelávacích moţností a postupne sa realizujú početné ďalšie opatrenia, ktoré majú zabezpečiť rozvoj britského školstva. [2] 32

32 2.EMPIRICKÁ ČASŤ 2.1 Komparácia školskej dokumentácie v Slovenských stredných školách a v stredných školách vo Veľkej Británii V tejto časti práce porovnávame sekundárne školstvo Slovenskej republiky a Veľkej Británie. Vybrali sme strednú školu z Veľkej Britanie tzv. College a strednú školu na Slovensku, obchodnú akadémiu. Tieto školy sme si vybrali, pretoţe College nie je klasická stredná škola a medzi ţiakmi je veľmi obľúbená. Mnohí 16 roční ţiaci sa rozhodnú ukončiť kompletné stredné vzdelanie na takýchto školách z viacerých dôvodov: vyučujúci jednajú so študentmi ako s dospelými ţiaci môţu vyuţívať zariadenia škôl a zúčastňovať sa na všetkých podujatiach ţiaci posledného ročníka si môţu do študijného plánu zaradiť 2 univerzitné moduly a získať celkovo 40 kreditov, ktoré sa im budú započítavať do univerzitného štúdia ţiaci získavajú návyky, potrebné pre univerzitné štúdium ţiaci na Colleges dosahujú výborné výsledky (aţ 99% úspešnosť pri skúškach) Obchodné akadémie na Slovensku sú odborné školy s ekonomickým zameraním, ktoré pripravujú ţiakov na vysoké školy alebo ich pôsobenie v reálnom ţivote. Absolventi týchto škôl sú šikovní účtovníci, ekonómovia ale tieţ sa vedia uplatniť aj v iných sférach spoločnosti. Gloucesterhire College sa nachádza v srdci Anglicka neďaleko Londýna. Je to štátom podporovaná škola, ktorá patrí medzi najväčšie college ďalšieho vzdelávania vo Veľkej Británii. Tvoria ju dva školské areály a to jeden v Gloucesteri a druhý je v Cheltenhame. Ţiaci, ktorí sa rozhodli absolvovať štúdium na tejto strednej škole navštevujú kampus v Cheltenhame, ktorý poskytuje bezpečné a príjemné prostredie na štúdium. Ţiaci A-levels dosahujú vynikajúce akademické výsledky (aţ 99% úspešnosť pri skúškach). Školský kampus je moderný komplex s virtuálnymi jazykovými laboratóriami, hi tech učebňami, športovým centrom, telocvičňou, reštauráciou Renaesance, študenskými jedálňami a s centrom voľného času. Britské stredné školy majú veľmi dobrú úroveň, sú technicky veľmi dobre vybavené a poskytujú vynikajúce podmienky na štúdium, šport a spoločenský ţivot. Ţiaci môţu vyuţívať školské kniţnice, študovne a školské počítačové sály. Ţiaci

33 a 13. ročníka sa stretávajú v spoločenských priestoroch školy, špeciálne určených tomuto účelu, ktoré sú často vybavené prístrojmi na prípravu kávy a čaju a kde študenti môţu počas prestávok relaxovať. Školské reštaurácie ponúkajú jedlá z bohatého výberu od tradičnej anglickej kuchyne aţ po vegetariánske menu. V priestoroch škôl sú aj automaty s rýchlym občerstvením. Povinná školská dochádzka končí v Anglicku v 16 rokoch. Po absolvovaní 11. ročníka sa ţiaci môţu rozhodnúť, či chcú v štúdiu pokračovať alebo, či chcú pracovať. Môţu si vybrať medzi tradičnými strednými školami alebo Colleges. Tí, ktorí sa rozhodnú pokračovať a v budúcnosti študovať na vysokej škole po ukončení 11. ročníka prechádzajú do Sixt Form, ktorú tvoria 12. a 13. ročník. Tu sa študenti pripravujú na skúšky A/AS Levels. Ich úspešné absolvovanie im otvára cestu na univerzity. Po ukončení 13. ročníka študenti získavajú vysvedčenie o strednom vzdelaní vyššej úrovne tzv. GCE A/AS Level (General Certificate of Education Advanced Level/Advanced Subsidiaray Level). [16] Predmety vyučované na Gloucesterhire College: ICT (Information Communications Technology), Archeology, Art and Design, Biology, Bussiness Studies, Chemistry,Computing, Electronics, English Language and Literature, English Literature, Extended Project Qualification, Film Studies, Further Maths, Geography, History, Law, Maths, Media Studies, Physics, Photography, Psychology, Science in society, Sociology, World Development. Zahraniční ţiaci študujúci na Gloucestershire College majú navyše 4,5 hodiny angličtiny týţdenne (všeobecná angličtina, študijné zručnosti, akademické písanie) Počas štúdia majú študenti na výber z 20 predmetov. Najskôr si vyberú najmenej 4 AS predmety a angličtinu pre prípravu na skúšku IELTS. Dĺţka výučby angličtiny závisí od jej vstupnej úrovne, všetci ţiaci absolvujú ešte pred prijatím do školy test z angličtiny, poţadovaná je minimálne stredná úroveň znalosti. Výber a skladba predmetov sú rôzne, školský rok končí skúškami a záverečnou prácou v máji. Vyučovanie je v rozsahu 20/25 hodín týţdenne v závislosti od počtu predmetov, okrem toho sa ţiaci venujú asi 10 hodín týţdenne samostatnému štúdiu. Záverečné skúšky sú v máji alebo júni. Absolventi Gloucestershire College pokračujú v štúdiu na Univerzitách. [17] Obchodná akadémia v Brezne je odborná škola, ktorá pripravuje ţiakov na vykonávanie odborných ekonomických činností v rôznych oblastiach výrobnej i nevýrobnej sféry, v marketingu, manaţmente, personalistike, vo vedení administratívy, účtovníctva 34

34 a finančného hospodárenia. Osvoja si princípy podnikateľskej stratégie a taktiky, ako aj komunikáciu s obchodným partnerom v cudzom jazyku. Štúdium je štvorročné, doplnené absolvovaním odbornej praxe v rôznych inštitúciách a firmách.[14] Ţiak sa o štúdium na obchodnej akadémii môţe uchádzať po skončení 9. ročníka základnej školy a musí preukázať poţadované vstupné vedomosti formou prijímacej skúšky z profilových predmetov, ktoré určí Ministerstvo školstva Slovenskej Republiky. Štúdium je denné, trvá 4 roky a je ukončené maturitnou skúškou. Absolvovaním tejto strednej školy ţiak dosiahne úplné stredné odborné vzdelanie a je pripravený na štúdium na vysokej škole alebo do zamestnania, kde sa uplatní ako odborný ekonomicky pracovník. Obchodná akadémia pripravuje absolventov so širokým všeobecným i odborným vzdelaním, nevyhnutným pre výkon obchodno-podnikateľských funkcií vo výrobných podnikoch v tuzemskom i medzinárodnom obchode, peňaţníctve, cestovnom ruchu i ďalších sluţbách v štátnej i verejnej správe. Všeobecné vzdelávanie dáva predpoklady pre permanentné vzdelávanie, prípadné vysokoškolské štúdium, pretoţe pripravuje absolventa so širokým všeobecnovzdelávacím základom. Obsah učiva všeobecnovzdelávacích predmetov je koncipovaný tak, aby dotváral profil absolventa. Odborné vzdelávanie umoţňuje absolventovi získať odborné teoretické vedomosti prostredníctvom ktorých je schopný samostatne vykonávať ekonomické činnosti súvisiace s obchodno-podnikateľskou praxou, spojené so získavaním a spracúvaním informácii v oblasti výroby, zásobovania, odbytu, marketingu, personalistiky, vo vedení administratívy, účtovníctva a finančného hospodárenia. Praktické vyučovanie integruje vedomosti, zručnosti, postoje a návyky tak, aby ich bol absolvent schopný aplikovať v praxi, aby vedel pracovať samostatne aj v kolektíve, a aby bol adaptabilný v príbuzných odboroch činnosti. Aby ţiak dosiahol všetky tieto predpoklady, k tomu musí byť prispôsobený učebný plán. V tabuľke 1 je znázornený učebný plán pre obchodné akadémie, ktorý je schválený MŠ SR a podľa ktorého prebieha aj vyučovanie na obchodnej akadémii v Brezne. Kategórie a názvy Počet týţdenných vyučovacích hodín v ročniku vyučovacích predmetov Spolu Všeobecnovzdelávacie predmety slovenský jazyk a literatúra

35 prvý cudzí jazyk druhý cudzí jazyk občianska náuka dejepis etická výchova/náboţenská výchova matematika biológia a ekológia telesná výchova Odborné predmety podniková ekonomika účtovníctvo aplikovaná informatika hopodárska geografia administratíva a korešpondencia hospodárske výpočty a štatistika úvod do makroekonomie právna náuka tovaroznalectvo ekonomické cvičenia/cvičná firma spoločenská komunikácia prax Voliteľné predmety administratívne cvičenia 2 aplikovaná ekonómia 2-4 aplikovaná informatika seminár 2-4 bankovníctvo 4-7 cvičenia z bankovníctva 3 cvičenia z účtovníctva 2 cvičná firma praktikum 4 cestovný ruch 4-6 daňová sústava 4 36

36 hospodárska geografia seminár 2 hospodársky týţdeň - jazyková obchodná príprava 2 makroekonómia seminár 2 manaţment 2 marketing 4 medzinárodný marketing 4 personalistika 2 poisťovníctvo 4 právna náuka seminár 2 psychológia práce 2 sekretárske a asistenské činnosti 2-7 stenografia 4 cvičenia z matematiky 2-4 ďalší cudzí jazyk 4 dejiny kultúry 4 estetická výchova 2 filozofia 2 konverzácia v cudzom jazyku 4 matematicko-prírodovedný seminár 2 sociológia 2 úvod do sveta práce 1 odpadové hospodárstvo 1-2 Spolu Nepovinné predmety dopravná výchova manaţment osobných financií občan a verejná správa onkologická výchova podnikanie v cestovnom ruchu prvá pomoc 37

37 pohybová príprava športové hry ochrana človeka a prírody Tab. č. 1 Učebný plán pre obchodné akadémie [13] Obchodná akadémia v Brezne patrí medzi tie modernejšie slovenské školy. Budova školy je v dobrom stave, vybavenosť vnútorných priestorov školy slúţi svojmu účelu, ale vyţaduje si postupné vybavenie novým zariadením (lavice, podlahy, stoličky, ostatné interierové vybavenie zodpovedajúce súčasnému trendu. OA ma k dispozícii 2 učebne vybavené počítačovou technikou, študovňu, súčasťou budovy je telocvičňa s príslušenstvom, školský internát s jedálňou. Pri výučbe a realizácii voľnočasových aktivít sa vyuţívajú dostupné učebné pomôcky, ktoré je potrebné neustále aktualizovať a dopĺňať tak, aby zodpovedali súčasným poţiadavkám a zámerom školy pri zvyšovaní efektívnosti a kvality výchovno-vzdelávacej činnosti a napĺňania cieľov určených základnými pedagogickými dokumentmi. [11] 38

38 2.2 Prieskum pomocou dotazníka Cieľ diplomovej práce Cieľom práce je na základe komparácie školského systému a štúdia na Slovensku a vo Veľkej Británii so zameraním na sekundárne profesijné vzdelávanie poukázať na rozdiely a navrhnúť moţnosti zmien pre SOŠ v SR. Čiastkové ciele: Porovnať školské systémy podľa vnútroorganizačného usporiadania. Porovnať základné pedagogické dokumenty pre vybrané vzdelávanie. Dotazníkovým prieskumom sledovať postoje ţiakov Obchodnej akadémie v Brezne k štúdiu a metódam štúdia na ich strednej škole. Navrhnúť zlepšenia pre systém profesijného štúdia na vybranej SOŠ v SR. Prieskumné predpoklady Vytvorili sme 5 základných predpokladov, ktoré sú dôleţité pre našu prácu: P1. Predpokladáme, ţe ţiaci sa s IT stretli prvýkrát na strednej škole, pouţívajú ju len na hodinách informatiky a hlavne s cieľom učenia sa. P2. Predpokladáme, ţe škola má dobré technické vybavenie, ktoré pomáha ţiakom pri ich štúdiu počas vyučovania i po vyučovaní, prostredie školy je pre nich príjemným a ţiaci na učenie pouţívajú učebnice. P3. Predpokladáme, ţe ţiaci najčastejšie vyjadria názor, ţe sú spokojní so školou na ktorej študujú aj kvôli priateľskému prístupu učiteľov a hlavne preto, ţe škola patrí medzi veľmi dobre slovenské stredné školy. P4. Predpokladáme, ţe ţiaci najčastejšie vyjadria názor, ţe najlepšia metóda vyučovania je výklad učiva učiteľom, najobľúbenejšie sú ekonomické predmety a, ţe voliteľné predmety si vyberajú samí. P5. Predpokladáme, ţe ţiakom najviac vyhovuje vyučovanie predmetov striedajúcich sa po 1 hodine, sú spokojný s rozvrhom ktorý im zostavuje škola a po ukončení strednej školy by chceli pokračovať v štúdiu na vysokej škole. 39

39 Prieskumné metódy Navrhli sme dotazník, ktorý obsahuje 20 uzavretých poloţiek zameraných na zistenie názorov ţiakov k téme vzdelávania sa na tejto strednej odbornej škole. Realizácia prieskumu Prieskumu sa zúčastnilo 103 ţiakov obchodnej akadémie a to 1., 2., 3., a 4. ročníka nakoľko túto strednú školu navštevuje 126 ţiakov. Návratnosť dotazníkov bola v počte 103, z čoho sme pre náš prieskum pouţili 100 dotazníkov. Prieskum sme realizovali v mesiaci apríl aktuálneho roka. Navrhnutý a pouţitý dotazník sa nachádza v prílohe A. Príslušné grafy vyplývajúce z tabuliek, ktoré sme dostali prieskumom sa nachádzajú v prílohe B. Výsledky dotazníkového prieskumu V prvej poloţke dotazníka sme sa zaujímali o pohlavie respondentov, teda koľko muţov a ţien sa zúčastnilo nášho prieskumu. Výsledky sú uvedené v tabuľke T1. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % Muţi 11 11% 6 6% 8 8% 5 5% 30 30% Ţeny 15 15% 22 22% 18 18% % Tabuľka T1 Počet mužov a žien Zdroj: vlastný prieskum Zistili sme, ţe prieskumu sa zúčastnilo 30 muţov čo je 30% z celkového počtu respondentov a 70 ţien čo predstavuje 70% všetkých respondentov. V druhej poloţke dotazníka sme sa respondentov opýtali z akého dôvodu si vybrali strednú školu na ktorej momentálne študujú. Výsledky prieskumu sú uvedené v tabuľke T2. 40

40 Ročník prvý druhý tretí Štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a)sám/a som mal/a záujem študovať na tejto odbornej škole b) na základne výsledkov zo základnej školy som si lepšiu školu vybrať nemohol/la 16 61, , , ,4 5 17,9 1 3, c) rodičia mi vybrali túto školu d) pedagogický poradca na základnej škole, mi odporučil túto odbornú strednú školu 4 15,4 3 10,7 5 19, ,8 2 7, Spolu Tabuľka T2 Výber strednej školy Zdroj: vlastný prieskum V druhej poloţke dotazníka aţ 61% ţiakov uviedlo, ţe záujem o štúdium na obchodnej akadémii v Brezne prejavili z vlastnej iniciatívy. Tento názor nám takisto potvrdili aj ţiaci 2. ročníka, kde takýchto odpovedí bolo 18 čo je 64,3%,a tieţ 3. ročníka kde aţ 76,9% Najviac aţ 95% ţiakov 4.ročníka študuje na obchodnej akadémii vďaka svojmu rozhodnutiu pre štúdium. Tretia poloţka zisťuje či ţiaci strednej školy v Brezne nerozmýšľali pri výbere strednej školy študovať na zahraničnej strednej škole. Výsledky prieskumu sú uvedené v tabuľke T3. Ročník prvý druh ý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) rozmýšľal/a ale, finančná situácia mi to nedovolila b) nemal/a som potrebné jazykové znalosti c) nevedel/a som, ţe je moţnosť študovať v zahraničí 5 19,2 3 10, ,4 5 17,9 1 3, , ,7 5 19,

41 d) vôbec som o tom nerozmýšľal/a 5 19, , , Spolu Tabuľka T3 Štúdium v zahraničí Zdroj: vlastný prieskum Pomocou prieskumu sme zistili ţe ţiaci obchodnej akadémie pri výbere strednej školy uvaţovali prevaţne nad štúdiom v Slovenskej republike, pretoţe moţnosť d nám označilo 35,7 % ţiakov tretieho ročníka a dokonca aţ 76,9% štvrtého ročníka. Aj keď sa nám potvrdila aj neinformovanosť ţiakov o moţnom štúdiu v zahraničí, ktorá sa nám najviac potvrdila pri ţiakoch prvého ročníka aţ 46,2%. Pomocou štvrtej poloţky dotazníka sme zisťovali, či sú ţiaci spokojní s výberom strednej školy na ktorej študujú alebo v prípade moţnosti rozhodovať sa ešte raz pri výbere strednej školy by urobili inak. Výsledky zistené dotazníkom sa nachádzajú v tabuľket4. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) som spokojný/á škola naplnila moje očakávania b) táto stredná škola len z časti naplnila moje očakávania c) mať moţnosť výberu strednej školy ešte raz, určite si vyberiem inú strednú školu d) mať tieto vedomosti predtým, chcel/a by som sa pokúsiť o štúdium v zahraničí 15 57, , ,6 6 23, ,7 3 10, ,8 2 7,1 7 26, Spolu Tabuľka T4 Spokojnosť s výberom strednej školy Zdroj: vlastný prieskum Prieskumom sme zistili, ţe ţiaci sú so svojou strednou školou spokojní. Obchodná akadémia naplnila očakávania 57,7 % ţiakov prvého ročníka a 50% druhého ročníka. Ţiaci vyšších ročníkov keby mohli študovať strednú školu odznova, láka ich štúdium v zahraničí čo nám potvrdilo 26,9% ţiakov tretieho ročníka a 45% ţiakov štvrtého ročníka. 42

42 V piatej poloţke sme sa pýtali respondentov na formu vyučovania, ktorá im vyhovuje najviac, nakoľko vzdelávací proces môţe prebiehať v rôznych formách. Výsledky sú zaznamenané v tabuľke T5. Ročník prvý druhý tretí štvrtý spolu n % n % n % n % n % a) vyučovanie v blokoch b) striedanie predmetov po 1 hodine c) externé štúdium d) e- learningové štúdium 5 19,2 3 10, ,4 4 14,3 5 19, , ,3 8 30, , ,7 7 26, Spolu Tabuľka T5 Forma vyučovania Zdroj: vlastný prieskum Z piatej poloţky dotazníka sme zistili, ţe ţiaci by chceli študovať externou formou a vyhovovalo by im moderné e-learningové štúdium. Tento fakt nám potvrdilo v prvom ročníku 38,5% ţiakov, druhom ročníku 39,3%, treťom ročníku 30,9 % ţiakov a dokonca aj vo štvrtom ročníku aţ 45% respondentov. E-learningovú formu by prijali takisto všetky ročníky a najviac percent respondentov bolo vo štvrtom ročníku, aţ 40% ţiakov. Šiesta poloţka bola zameraná na informačne technológie, pýtali sme sa ţiakov, či sa vo svojej škole stretli s pouţívaním informačných technológii na hodinách. Výsledky získané dotazníkom sú vyhodnotené v tabuľke T6. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) áno pravidelne na hodinách pracujeme s počítačovou technikou b) kaţdý deň aspoň na 1 vyučovacej hodine pracujeme s počítačovou technikou 12 46,1 8 28,6 9 34, , , , c) len na hodinách informatiky

43 d) nie, vôbec počítače nevyuţívame Spolu Tabuľka T6 Využívanie informačných technológii Zdroj: vlastný prieskum Šiestou poloţkou prieskumu sme zistili, ţe ţiaci obchodnej akadémie pouţívajú informačné technológie kaţdý deň aspoň na 1 vyučovacej hodine. Toto tvrdenie nám potvrdila drvivá väčšina ţiakov. V 1. ročníku túto moţnosť označila nadpolovičná väčšina čo je 53,90, v druhom ročníku aţ 71,4% ţiakov, v tretom ročníku 65,4% a vo štvrtom ročníku 60%. Na druhom mieste sa nám vyskytla moţno a,ţe ţiaci pravidelne na hodinách pracujú s počítačovou technikou, celkovo získala aţ 37% ţiackych hlasov. Moţnosti c a d ţiaci vôbec neoznačili. Siedma poloţka dotazníka sa pýta ţiakov kedy sa prvýkrát stretli s počítačom a internetom. Výsledky sú spracované v tabuľke T7. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) 3 aţ 6 rok ţivota 18 69, , , b) prvý stupeň základnej školy 8 30, , , c) druhý stupeň základnej školy 0-2 7,1 1 3, d) na strednej škole Spolu Tabuľka T7 Počítač a internet Zdroj: vlastný prieskum Z výsledkov nám vyplýva, ţe všetci ţiaci strednej školy sa oboznámili s pouţívaním počítača a internetu na základnej škole a prevaţná väčšina v 3. aţ 6. roku ţivota. Tento výsledok bol viditeľný hlavne u ţiakov prvého ročníka, kde túto moţnosť označilo aţ 69,2% respondentov. Prvý stupeň základnej školy bol najviac označovaný u ţiakov štvrtého ročníka a to 70%. Táto siedma výskumná poloţka nám dokázala, ţe ţiaci uţ pred príchodom na strednú školu majú skúsenosti s počítačom a internetom, na čom by sa 44

44 moţno v budúcnosti dalo viacej stavať, či uţ pri vzdelávaní vo vyučovacom procese alebo e-learningových štúdiách. Ôsma poloţka dotazníka bola zameraná na prieskum, pre akú činnosť ţiaci najviac vyuţívajú počítač v školskom zariadení ale i doma. Výsledky sú zaznamenané v tabuľke T8. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) hranie počítačových hier a počúvanie hudby 7 26,9 8 28,6 6 23, % b) internet (chaty, facebook, google) 16 61, , , % c) programovanie d) práca v Microsoft office programoch (world, excel, power point a iné) 3 11, , % Spolu Tabuľka č. T8 Využívanie počítača Zdroj: vlastný prieskum Z výsledku ôsmej prieskumnej poloţky sme zistili, ţe ţiaci počítač vyuţívajú na zábavu a komunikáciu. Moţnosť b bola víťazná v kaţdom ročníku, v druhom ročníku dosiahla maximum a to 71,4% respondentov. Počúvanie hudby a počítačové hry majú u ţiakov strednej školy tieţ svoje obľúbenie, celkovo táto odpoveď bola vyznačená 23% respondentov. V poloţke číslo 9 respondenti odpovedali na otázku: Aké typy predmetov Vás v škole najviac bavia? Výsledok tejto dotazníkovej otázky môţeme vidieť v tabuľket9. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) ekonomické predmety ekonomika, účtovníctvo, marketing, manaţment, personalistika b) prírodovedné predmety biológia a ekológia, tovaroznalectvo c) informatika, administratíva a korešpondencia d) slovenský jazyk, matematika, cudzie jazyky 15 57, , , % 2 7,7 5 17,9 5 19, % 6 23,2 4 14,3 6 23, % 1 3, , % 45

45 e) iné predmety 2 7,7 3 10,7 3 11, % Spolu Tabuľka T9 Obľúbené predmety Zdroj: vlastný prieskum Z tabuľky vyplýva, ţe respondentom sa najlepšie učia odborné predmety ako ekonomika, účtovníctvo, marketing, manaţment a personalistika, čo uviedlo celkovo aţ 52%. Z tohto počtu hlasov skoro rovnako sú na tom ţiaci prvého ročníka 57,5% a ţiaci druhého ročníka 57,1%. Najmenej obľúbenými predmetmi podľa nášho prieskumu sú slovenský jazyk, matematika a cudzie jazyky, ktoré dosiahli len 3% hlasov všetkých respondentov. V desiatej poloţke dotazníka ţiaci odpovedali, či ich škola im dáva moţnosť výberu voliteľných predmetov. Výsledky sú zaznamenané v tabuľke T10. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) áno samozrejme kaţdý rok si vyberáme predmet ktorý by sme chceli študovať b) nie, nemáme tu moţnosť, škola ich vyberá za nás c) doteraz som ani nemal informácie o voliteľných predmetoch na našej škole 5 19,2 2 7,1 2 7, % 15 57, , , % 6 23,1 8 28,6 4 15, % Spolu Tabuľka T10 Voliteľné predmety Zdroj: vlastný prieskum Výsledky desiatej prieskumnej otázky priniesli zistenie, ţe škola ţiakom neposkytuje moţnosť výberu voliteľných predmetov, ale vyberá ich sama, to nám uviedlo vo svojich odpovediach aţ 69% zo všetkých ţiakov. O tento výsledok sa zaslúţili hlavne respondenti štvrtého ročníka kde ich bolo 80%. V poloţke č. 11 sme sa zaujímali o názor ţiakov či by si chceli sami zostavovať rozvrh hodín. Výsledky prieskumu sú uvedené v tabuľke T11. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) určite áno 12 46, , , % b) nie, som spokojný/á s predmetmi ktoré mi vyberá škola 12 46, ,3 8 30, % 46

46 c) neviem sa vyjadriť (je mi jedno aké predmety sa učím) 2 7,7 1 3,6 2 7, % Spolu Tabuľka T 11 Zostavenie rozvrhu Zdroj: vlastný prieskum Z prieskumu nám vyplýva ţe aţ 62% z opýtaných by si prialo mať voľnú ruku pri zostavovaní svojich rozvrhov hodín. K tomuto výsledku dopomohli hlavne ţiaci 3. ročníka kde aţ 61,5 % respondentov označilo moţnosť a a 62% respondentov zo 4. ročníka. 32% zo všetkých respondentov je spokojných s predmetmi, ktoré im vyberá škola. Tento výsledok ovplyvnili hlavne odpovede prvého ročníka, kde 46,1% respondentov uviedla odpoveď b. Pri tejto 10. poloţke sa našli aj ţiaci ktorým je jedno aké predmety študujú, bolo ich aţ 6% z celkového počtu respondentov. Dvanásta poloţka bola zameraná na zistenie, ako ţiaci hodnotia materiálne vybavenie školy v ktorej študujú. Výsledky sú zaznamenané v tabuľke T12. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) veľmi dobré, najnovšie technické prostriedky b) škola pouţíva zastaralú techniku, ktorá by potrebovala vymeniť c) škola pouţíva moderné technické prostriedky d) v škole nemáme k dispozícii ţiadne učebné pomôcky 0-2 7,1 3 11, % 20 76, , , % 6 23,1 2 7,1 2 7, % % Spolu Tabuľka T12 Materiálne vybavenie Zdroj: vlastný prieskum Z tejto poloţky nám vyplynulo, ţe respondenti hodnotia techniku ktorú škola pouţíva na vyučovaní ako zastaralú, ktorú by škola potrebovala vymeniť. Zhodlo sa na tom aţ 81% z celkového počtu respondentov. Najviac hlasov tejto odpovedi dali respondenti druhého ročníka a to 85,7%, no ani ostatné ročníky pri tejto otázke nezostali pozadu. Vo štvrtom ročníku sa našlo 81% s podobným názorom, v treťom ročníku 80,8% a v prvom ročníku 76,9% respondentov. Vo všetkých štyroch ročníkoch to bola prevaţná väčšina ţiakov, ktorá mala tento názor. 47

47 V poloţke číslo 13 sme sa zaujímali z akých zdrojov sa ţiaci najčastejšie učia. Výsledky sú zapísane v tabuľke T13. Ročník prvý Druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) učebnice 12 46, , , % b) poznámky diktované učiteľom 14 53, ,9 6 23, % c) literatúra, skriptá % Spolu Tabuľka T13 Zdroje učenia Zdroj: vlastný prieskum Z výsledku tejto poloţky, ktorý mame v tabuľke vieme povedať, ţe ţiaci obchodnej akadémie v Brezne sa učia z učebníc, ktoré im škola poskytuje a z poznámok nadiktovaných učiteľom. Literatúru a skriptá vo vyučovacom procese zatiaľ vôbec nevyuţívajú. Rozdiel medzi zvolenými moţnosťami a a b je tesný, len 12% hlasov respondentov. Z učebníc sa najviac učia ţiaci tretieho ročníka, kde to uviedlo 76,9% respondentov a z poznámok nadiktovaných učiteľom sa najviac učia ţiaci 4. ročníka, čo uviedlo vo svojich odpovediach 60 % respondentov. V štrnástej poloţke ţiaci obchodnej akadémie hodnotili prostredie v ktorom prebieha vyučovací proces. Výsledky sú vloţené do nasledujúcej tabuľky T14. Ročník prvý Druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) výborné podmienky 7 26,9 9 32, , % b) dobré podmienky pre vzdelávanie , , % c) priemerné dostatočné podmienky 6 23,1 4 14,3 5 19, % d) nedostatočné podmienky % Spolu Tabuľka T14 Hodnotenie prostredia Zdroj: vlastný prieskum Z výsledkov znázornených v tabuľke nám vyplýva, ţe ţiaci podmienky pre svoje štúdium na obchodnej akadémii v Brezne označili za výborne, resp. dobré. Za výborné ich označilo 36% z celkového počtu respondentov, kde najviac hlasov dali ţiaci tretieho ročníka a to 38,5%. Moţnosť b, teda dobré podmienky pre vzdelávanie najviac označilo 53,6% 48

48 respondentov, ktorými sú ţiaci druhého ročníka. Aj vďaka ich odpovediam táto odpoveď skončila na prvom mieste s počtom 47% hlasov z celkového počtu respondentov. V pätnástej poloţke sme sa pýtali respondentov, či trávia aj svoj voľný čas v priestoroch školského areálu a telocvične. Výsledky z tejto prieskumnej poloţky sú zaznamenané v tabuľke T15. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) vo voľnom čase tu trávim dosť času, najmä pri štúdiu b) občas sa stane, ţe vyuţívam areál školy aj po vyučovaní (športové aktivity, štúdium) c) netrpezlivo čakám na koniec vyučovania, aby som mohol opustiť areál školy 1 3, , % 6 23, , % 19 73, , % Spolu Tabuľka T15 Navštevovanie školského areálu Zdroj: vlastný prieskum Z tejto prieskumnej poloţky sme zistili, ţe ţiaci takmer vôbec nevyuţívajú areál školy po vyučovaní. Aţ 76% respondentov na našu otázku vyznačilo odpoveď, ţe netrpezlivo čakajú na koniec vyučovania, aby mohli areál školy opustiť. Na tomto výsledku sa prejavila nadpolovičná väčšina hlasov z kaţdého ročníka. Najviac aţ 80% respondentov bolo zo štvrtého ročníka. 21% zo všetkých respondentov označila moţnosť b, čím odpovedala na otázku v zmysle, ţe sa občas zdrţujú v školskom areály po vyučovaní a vyuţívajú jeho zariadenia, či uţ ide o študijné alebo športové aktivity. Najviac 25% respondentov bolo z druhého ročníka. Poloţka číslo 16 bola zameraná na zistenie názoru ţiakov na prístup učiteľov k vyučovaciemu procesu. Výsledky tejto otázky sú zapísané v tabuľke T16. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) ľudsky, kamarátsky a majú tendenciu Vás niečo naučiť b) síce nervózne, ale s chuťou niečo vás naučiť 22 85, , , % 2 7,7 4 14,3 5 19, % 49

49 c) pôsobia dojmom len si svoje odučiť a bez záujmu o ţiaka 2 7,7 4 14,3 4 15, % d) neviem to posúdiť ,7 2 7, % Spolu Tabuľka T16 Prístup učiteľov Zdroj: vlastný prieskum Zo šestnástej poloţky dotazníka sme zistili, ţe aţ 64% z celkového počtu respondentov povaţuje prístup učiteľov na vyučovacom procese za ľudský, priateľský a učitelia majú záujem ţiakov niečo naučiť. K tomu výsledku najviac prispeli hlasy respondentov prvého ročníka, kde ich bolo aţ 85,6%. Na druhom mieste bol veľký odstup, len so 14% celkového počtu respondentov vyhrala ponúkaná moţnosť, ţe učitelia pôsobia dojmom len odučiť a neprejavujú záujem o ţiaka. Sedemnásta poloţka zisťuje u ţiakov obchodnej akadémie, ktoré z metód vyučovania pouţívané ich učiteľmi na dosiahnutie cieľov vyučovacej hodiny im najviac vyhovujú. Získané údaje sú zapísané v tabuľke T17. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) výklad učiteľa (rozhovor) 12 46, , , % b) meotar a priesvitky 4 15,4 5 17,9 1 3, % c) pomocou sieťového zoskupenia počítačov d) odpisovanie poznámok z tabule 10 38,4 8 28,5 5 19, % Spolu Tabuľka T17 Metódy vyučovania Zdroj: vlastný prieskum Z výsledkov tejto poloţky sme zistili, ţe 65% všetkých respondentov preferuje výklad učiteľa ako najobľúbenejšiu metódu vyučovania. Táto moţnosť mala najväčší úspech u ţiakov štvrtého ročníka, kde ju označilo aţ 90% respondentov. Druhov obľúbenou metódou vyučovania je u ţiakov odpisovanie poznámok z tabule, ktorá dosiahla 25% odpovedí všetkých respondentov. Najviac ju označili respondenti prvého ročníka 38,4%. V osemnástej poloţke sme zisťovali, či ţiaci majú informácie o tom, či sa ich škola zúčastňuje vedomostných alebo iných súťaţí v rámci mesta, okresu, kraja prípadne krajiny. Výsledky prieskumu sú uvedené v tabuľke T18. 50

50 Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) áno a veľmi často 12 46, , % b) áno, počul som uţ o tom a zaujímam sa o takéto súťaţe c) áno počul som uţ o tom, ale vôbec ma to nezaujíma 10 38,5 6 21,4 5 19, % 4 15,4 8 28, , % d) ešte som o tom vôbec nepočul % Spolu Tabuľka T18 Školská účasť v súťažiach Zdroj: vlastný prieskum Z výsledkov 18. poloţky dotazníka sme zistili, ţe 100% ţiakov vie o tom, ţe škola sa zapája do rôznych súťaţí. 40% z celkových respondentov dokonca tvrdí, ţe pomerne často prebiehajú súťaţe na ktorých sa škola zúčastňuje a 27% zo všetkých respondentov sa aj zaujíma, resp. zapája, a tak reprezentuje svoju školu. V 19. Poloţke dotazníka sme sa pýtali ţiakov, ako by hodnotili školu na ktorej momentálne študujú v porovnaní s ostatnými školami v okrese. Výsledky sú zapísane v tabuľke T19. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) veľmi dobrá škola 18 69, , , % b) dobrá škola 6 23,1 6 21,4 8 30, % c) priemerná škola 2 7, , % d) slabá škola % Spolu Tabuľka T19 Hodnotenie školy Zdroj: vlastný prieskum Z výsledkov tejto poloţky vyplýva, ţe aţ 97% všetkých respondentov povaţuje Obchodnú akadémiu v Brezne v porovnaní s ostatnými školami v okrese za veľmi dobrú, resp. dobrú školu. Tento názor najviac presadzujú ţiaci druhého ročníka, kde 78,6% respondentov označilo školu za veľmi dobrú. Naopak ţiadny z respondentov neoznačil školu za slabú, čo si myslíme ţe je úspech. 51

51 Prieskumnou poloţkou číslo 20 sme sa pokúsili zistiť od ţiakov obchodnej akadémie v Brezne, aké sú ich plány do budúcnosti po úspešnom ukončení strednej školy. Výsledky sú zaznamenané v nasledujúcej tabuľke T20. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) chcem študovať na vysokej škole s podobným zameraním ako na strednej škole b) chcem študovať na vysokej škole s úplne iným zameraním ako na strednej škole 7 26,9 9 32, , % 5 19,2 6 21,4 8 30, % c) chcel/a by som skúsiť štúdium v zahraničí 2 7,7 1 3, % d) chcem si nájsť prácu 8 30,8 8 28,6 4 15, % e) zatiaľ som o tom nerozmýšľal / la 4 15,4 4 14,3 2 7, % Spolu Tabuľka T20 Plány žiakov do budúcnosti Zdroj: vlastný prieskum V dvadsiatej poloţke prieskumného dotazníka väčšina respondentov aţ 39% z celkového počtu uvaţuje v pokračovaní štúdia na vysokej škole s podobným zameraním. Najviac sa o toto tvrdenie pričinili ţiaci 3 ročníka, kde túto moţnosť označilo 46,2%. Aj moţnosť b sa stala medzi ţiakmi celkom úspešnou, označilo ju 27% respondentov. Čo v celkovom súčte znamená, ţe záujem o vysokú školu po absolvovaní Obchodnej akadémie v Brezne má 66% respondentov. 52

52 2.3 Interpretácia výsledkov v overovaní predpokladov Predpoklad na to, aby sa nám potvrdil potrebuje dosiahnuť výsledok, ktorý bude väčší ako 60% potvrdených tvrdení z daného predpokladu P1. Predpokladáme, ţe ţiaci sa s IT stretli prvýkrát na strednej škole, pouţívajú ju len na hodinách informatiky a hlavne s cieľom učenia sa, sme overovali poloţkami č. 6,7,8, dotazníka. V poloţke č. 6 nášho dotazníka sme chceli zistiť, ako často ţiaci obchodnej akadémie pouţívajú informačné technológie. Z jednotlivých odpovedí respondentov nám vyplýva, ţe 63 % ţiakov z celkového počtu respondentov pouţíva počítačovú techniku na vyučovaní kaţdý deň. 37 ţiakov označilo v dotazníku moţnosť, ktorá tvrdí, ţe počítačovú techniku pouţívajú pravidelne na hodinách čo tvorí zvyšných 37% celkového počtu respondentov. Moţnosť, ktorá bola dôleţitá pre našu časť hypotézy, kde sme sa pýtali či pracujú s počítačmi len na hodinách informatiky neoznačil ani 1 ţiak. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) áno pravidelne na hodinách pracujeme s počítačovou technikou b) kaţdý deň aspoň na 1 vyučovacej hodine pracujeme s počítačovou technikou 12 46,1 8 28,6 9 34, , , , c) len na hodinách informatiky d) nie, vôbec počítače nevyuţívame Spolu Tabuľka T6 Využívanie informačných technológii Zdroj: vlastné spracovanie V poloţke číslo 7 sme sa pýtali ţiakov, kedy sa prvýkrát stretli s počítačom a internetom. Na túto otázku nám 48 ţiakov odpovedalo, ţe počítač a internet spoznali uţ na prvom stupni základnej školy, čo znamenalo 48% ţiakov z celkového počtu respondentov. 47 % respondentov nám v prieskume označilo moţnosť a, ktorá hovorí, ţe počítač s internetom je im známy ešte z predškolského veku (3-6 rok ţivota). Pre časť našej hypotézy bola dôleţitá odpoveď c, či sa ţiaci spoznali s počítačom aţ na strednej škole, ale túto moţnosť nám v dotazníku neoznačil ani 1 ţiak. 53

53 Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) 3 aţ 6 rok ţivota 18 69, , , b) prvý stupeň základnej školy 8 30, , , c) druhý stupeň základnej školy 0-2 7,1 1 3, d) na strednej škole Spolu Tabuľka č.t7 Počítač a internet Zdroj: vlastné spracovanie Ôsma poloţka dotazníka bola zameraná na prieskum, pre akú činnosť ţiaci najviac vyuţívajú počítač v školskom zariadení ale i doma. Výsledky sú zaznamenané v tabuľke a znázornené v grafe. Z výsledkov dosiahnutých na tejto škole vieme usúdiť, ţe ţiaci počítač vyuţívajú hlavne pre zábavu, relax a komunikáciu. 69 ţiakov, čo je 69% hlasov všetkých respondentov nám v dotazníku označili, ţe vyuţívajú počítač hlavne kvôli internetu (chaty, facebook, google). Pre zábavu typu hranie počítačových hier, počúvanie hudby vyuţíva počítač 23 ţiakov, čo je 23% respondentov. Len 3% respondentov vyuţíva počítač hlavne na prácu v programoch Microsoft Office (world, excel, power point). Podľa dotazníkového prieskumu sme zistili, ţe programovanie sa na obchodnej akadémii nevyučuje, nakoľko ho ţiadny zo študentov neoznačil, ako činnosť na ktorú pouţíva počítač. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) hranie počítačových hier a počúvanie hudby 7 26,9 8 28,6 6 23, % b) internet (chaty, facebook, google) 16 61, , , % c) programovanie d) práca v Microsoft office programoch 3 11, , % 54

54 (world, excel, power point a iné) Spolu Tabuľka č. T8 Využívanie počítača Zdroj: vlastné spracovanie Predpoklad P1 sa nám vôbec nepotvrdil. Predpokladali sme, ţe ţiaci obchodnej akadémii sú vo svete informatiky začiatočníci, ţe aţ na strednej škole sa oboznámili s počítačom pri práci v škole. Respondenti nám svojimi odpoveďami tento predpoklad naopak úplne vyvrátili. Informačné zariadenie im je uţ dávno známe, uţ odmalička sa stretávajú s počítačom a vedia ho pouţívať. Zatiaľ ho síce pouţívajú prevaţne len na hry, počúvanie hudby a virtuálnu komunikáciu. Myslíme si, ţe je škoda ţe škola viac nevyuţíva šikovnosť týchto ţiakov v informačnej technológii, moţno by stačila len menšia motivácia na aktivizáciu ţiakov v tejto oblasti. Informačné technológie sú momentálne dôleţitým faktorom ovplyvňujúcim svet a určite by bolo uţitočné vyuţiť ich viac aj pri vzdelávaní ţiakov. P2.Predpokladáme, ţe škola má dobré technické vybavenie, ktoré pomáha ţiakom pri ich štúdiu počas vyučovania i po vyučovaní., prostredie školy je pre nich príjemným a ţiaci na učenie pouţívajú učebnice, sme overovali poloţkami 12, 13, 14, 15 dotazníka. Poloţkou číslo 12 sme u ţiakov zisťovali ich hodnotenie materiálneho vybavenia školy v ktorej študujú. Z výsledkom, ktoré sme získali dotazníkom, respondenti prevaţne hodnotia techniku, ktorú škola pouţíva na vyučovaní ako zastaralú, ktorú by potrebovala vymeniť. Na tomto výsledku sa zhodlo aţ 81 ţiakov z celkového počtu respondentov, čo je 81%. 12% uviedlo moţnosť c, čím hodnotia materiálové vybavenie školy ako moderné. Za veľmi dobre technické vybavenie v škole zahlasovalo 7% všetkých respondentov. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) veľmi dobré, najnovšie technické prostriedky b) škola pouţíva zastaralú techniku, ktorá by potrebovala vymeniť c) škola pouţíva moderné technické prostriedky d) v škole nemáme k dispozícii ţiadne učebné pomôcky 0-2 7,1 3 11, % 20 76, , , % 6 23,1 2 7,1 2 7, % % 55

55 Spolu Tabuľka č. T12 Materiálne vybavenie Zdroj: vlastné spracovanie V poloţke číslo 13 sme sa ţiakov pýtali z akých zdrojov sa najčastejšie učia. 56 všetkých ţiakov nám odpovedalo na túto dotazníkovú otázku, ţe najčastejšie sa učia z učebníc a 44 ţiakov odpovedalo, ţe sa učia z poznámok diktovaných učiteľom. Moţnosť c skriptá a literatúra nebola respondentmi vôbec označené, čim sme vydedukovali, ţe ţiaci zatiaľ pri štúdiu skriptá nepouţívajú. Všetky pramene vzdelávania podľa nášho prieskumu sú ţiakom poskytnuté výkladom učiteľov a učebnicami. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) učebnice 12 46, , , % b) poznámky diktované učiteľom 14 53, ,9 6 23, % c) literatúra, skriptá % Spolu Tabuľka č. T13 Zdroje učenia Zdroj: vlastné spracovanie V poloţke číslo 14 sme zisťovali, ako ţiaci obchodnej akadémie hodnotia prostredie v ktorom prebieha vyučovací proces. 47 ţiakov, čo je 47% všetkých respondentov nám označilo moţnosť s odpoveďou, ţe podmienky pre vzdelávanie sú dobré. 36% respondentov vzdelávacie prostredie hodnotí aţ za výborné. Z týchto dvoch výsledkov môţeme vydedukovať, ţe spolu aţ 83% všetkých ţiakov hodnotí prostredie obchodnej akadémie za veľmi priaznivé pre rozvoj ţiakov. 17% respondentov hodnotilo prostredie za priemerné, ktoré poskytuje dostatočné podmienky pre vzdelávanie ţiakov. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) výborné podmienky 7 26,9 9 32, , % b) dobré podmienky pre vzdelávanie , , % c) priemerné dostatočné podmienky 6 23,1 4 14,3 5 19, % d) nedostatočné podmienky % Spolu Tabuľka č. T14 Hodnotenie prostredia Zdroj: vlastné spracovanie 56

56 V poloţke číslo 15 sme sa pýtali respondentov ako hodnotia vybavenie školského areálu a telocvične, či majú tendenciu sa v ňom zdrţiavať aj po vyučovaní. V tejto poloţke aţ 76% respondentov uviedlo, ţe areál školy nie je pre nich aţ tak zaujímavý a netrpezlivo čakajú na koniec vyučovania, aby ho mohli opustiť. Ale našlo sa aj 21 ţiakov, ktorý areál školy občas vyuţívajú aj po vyučovaní, či uţ na štúdium alebo športové aktivity. Vo voľnom čase tu trávia viac času len 3% všetkých respondentov. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) vo voľnom čase tu trávim dosť času, najmä pri štúdiu b) občas sa stane, ţe vyuţívam areál školy aj po vyučovaní (športové aktivity, štúdium) c) netrpezlivo čakám na koniec vyučovania, aby som mohol opustiť areál školy 1 3, , % 6 23, , % 19 73, , % Spolu Tabuľka č. T15 Navštevovanie školského areálu Zdroj: vlastné spracovanie Predpoklad P2 sa nám v 2/3 časti nepotvrdil čo znamená 66,66%, ale v 1/3 potvrdil čo znamená len 33,33%.Z tohto výsledku môţeme teda povedať ţe predpoklad P2 sa nám nepotvrdil. Podľa odpovedí respondentov vieme povedať, ţe škola by potrebovala renovovať svoje technické vybavenie čo si myslí 81% respondentov. V tomto výsledku sa nám predpoklad nepotvrdil. Tieţ si myslíme, ţe technické vybavenie školy by bolo potrebné renovovať, čím by sa zlepšili moţnosti vyučovania a pomocou novej technológie a pomôcok by sa zvýšila aj kvalita vzdelávania, čím by sa zvýšil záujem ţiakov o štúdium. Ţiaci po vyučovaní nezostávajú v areály školy, ale čím skôr sa ju snaţia opustiť, tento názor zdieľa 76% študentov. Areál je atraktívny len pre 21% ţiakov, ktorý sa v ňom občas zdrţia aj po vyučovaní. V tejto poloţke dotazníka sa nám tieţ predpoklad nepotvrdil. V poslednej časti sme zisťovali z čoho sa ţiaci najčastejšie učia a aţ 56% respondentov nám vyznačilo moţnosť učebnice, čím nám náš predpoklad potvrdili. P3. Predpokladáme, ţe ţiaci najčastejšie vyjadria názor ţe sú spokojní so školou na ktorej študujú aj kvôli priateľskému prístupu učiteľov a hlavne preto, ţe škola patrí medzi veľmi dobre slovenské stredné školy, sme overovali poloţkami 4, 16, 18 a 19 dotazníka. 57

57 V poloţke číslo 4 sme zisťovali, či sú ţiaci spokojní s výberom strednej školy na ktorej študujú alebo v prípade moţnosti rozhodovať sa ešte raz pri výbere strednej školy, či by teraz uţ urobili inak. Na túto otázku nám 75% všetkých respondentov uviedlo spokojnosť s výberom školy, čo hodnotíme pre školu ako úspech. 19 ţiakov, resp. 19% respondentov keby malo tú moţnosť ešte raz, skúsilo by štúdium v zahraničí ktoré sa im zdá atraktívne. 5% respondentov by najradšej študovalo na inej škole, obchodná akadémia nenaplnila ich očakávania. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) som spokojný/á škola naplnila moje očakávania b) táto stredná škola len z časti naplnila moje očakávania c) mať moţnosť výberu strednej školy ešte raz, určite si vyberiem inú strednú školu d) mať tieto vedomosti predtým, chcel/a by som sa pokúsiť o štúdium v zahraničí 15 57, , ,6 6 23, ,7 3 10, ,8 2 7,1 7 26, Spolu Tabuľka č. T4 Spokojnosť s výberom strednej školy Zdroj: vlastné spracovanie V šestnáctej poloţke sme zisťovali názor ţiakov na prístup učiteľov k vyučovaciemu procesu. 64% respondentov označila učiteľov ktorí ich učia za učiteľov s ľudským, kamarátskym prístupom a so snahou niečo naučiť. No celkom aţ 77% respondentov súhlasí s tým ţe učitelia majú snahu ich niečo naučiť. 14% ţiakov naopak zhodnotila prístup svojich učiteľov tak, ţe pôsobia dojmom len si svoje odučiť a neprejavujú záujem o ţiaka. 58

58 Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) ľudsky, kamarátsky a majú tendenciu Vás niečo naučiť b) síce nervózne, ale s chuťou niečo vás naučiť c) pôsobia dojmom len si svoje odučiť a bez záujmu o ţiaka 22 85, , , % 2 7,7 4 14,3 5 19, % 2 7,7 4 14,3 4 15, % d) neviem to posúdiť ,7 2 7, % Spolu Tabuľka č. T16 Prístup učiteľov Zdroj: vlastné spracovanie V poloţke č. 18 sme zisťovali, či ţiaci majú informácie o tom, ţe sa ich škola zúčastňuje vedomostných alebo iných súťaţí v rámci mesta, okresu, kraja prípadne krajiny. V tejto poloţke všetkých 100% respondentov potvrdilo, ţe škola sa zúčastňuje rôznych súťaţí, 40% ţiakov uviedlo dokonca ţe veľmi často. Zo 100 ţiakov aţ 27 sa o tieto súťaţe aj zaujíma a zúčastňuje. 33 ţiakov vie, ţe škola sa súťaţí zúčastňuje, ale nezapája sa do nich. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) áno a veľmi často 12 46, , % b) áno, počul som uţ o tom a zaujímam sa o takéto súťaţe c) áno počul som uţ o tom, ale vôbec ma to nezaujíma 10 38,5 6 21,4 5 19, % 4 15,4 8 28, , % d) ešte som o tom vôbec nepočul % Spolu Tabuľka č. T18 Školská účasť v súťažiach Zdroj: vlastné spracovanie V 19. Poloţke dotazníka sme sa pýtali ţiakov ako by hodnotili školu na ktorej momentálne študujú v porovnaní s ostatnými školami v okrese. Názory ţiakov neboli aţ tak rozdielne, pretoţe 68 respondentov, čo je 68% povaţuje obchodnú akadémiu za veľmi dobrú školu. K nim sa pridáva ešte 27% ţiakov, ktorí ju povaţujú za dobrú. 59

59 Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) veľmi dobrá škola 18 69, , , % b) dobrá škola 6 23,1 6 21,4 8 30, % c) priemerná škola 2 7, , % d) slabá škola % Spolu Tabuľka č. T19 Hodnotenie školy Zdroj: vlastné spracovanie Predpoklad P3 v tomto prípade môţeme povedať ţe náš predpoklad sa nám potvrdil na 100%. Ţiaci, ktorí sa dostali na túto odbornú školu a študujú v nej sú spokojný so svojím výberom, či potvrdilo 75%. Priateľský prístup vyučujúcich ako časť predpokladu tieţ uspel, potvrdilo nám ho 64% respondentov. Naším prieskumom sme zistili, ţe škola sa zapája do rôznych školských súťaţí v rámci okresu, kraja i štátu o čom ţiaci vedia a aj sami sa do nich zapájajú. Túto odbornú strednú školu preto môţeme hodnotiť ako úspešnú. Názor, ţe ich škola patrí medzi veľmi dobré slovenské stredné školy uviedlo 68% respondentov. P4. Predpokladáme, ţe ţiaci najčastejšie vyjadria názor, ţe najlepšia metóda vyučovania je výklad učiva učiteľom, najobľúbenejšie sú ekonomické predmety a ţe voliteľné predmety si vyberajú samí, sme overovali poloţkami 9, 10, 17 dotazníka. V poloţke číslo 9 sme zisťovali aké typy predmetov sa ţiaci obchodnej akadémie najviac zaujímajú. Z celkového počtu 100 ţiakov nám 52, čiţe 52% respondentov označilo odpoveď, ţe najobľúbenejšie sú ekonomické predmety ako ekonomika, účtovníctvo, marketing, manaţment, personalistika. Sú to profilové predmety tejto odbornej strednej školy. Za zmienenie ešte stojí, ţe 25% respondentov označilo ako obľúbené predmety informatika a administratíva a korešpondencia. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) ekonomické predmety ekonomika, účtovníctvo, marketing, manaţment, personalistika 15 57, , , % b) prírodovedné predmety biológia 2 7,7 5 17,9 5 19, % 60

60 a ekológia, tovaroznalectvo c) informatika, administratíva a korešpondencia d) slovenský jazyk, matematika, cudzie jazyky 6 23,2 4 14,3 6 23, % 1 3, , % e) iné predmety 2 7,7 3 10,7 3 11, % Spolu Tabuľka č. T9 Obľúbené predmety Zdroj: vlastné spracovanie V poloţke číslo 10 sme zisťovali, či dáva škola ţiakom moţnosť výberu voliteľných predmetov. Na túto otázku nám prevaţná väčšina 69% respondentov odpovedalo, ţe škola nedáva ţiakom moţnosť výberu voliteľných predmetov, ale sama stanovuje rozvrh pre kaţdý ročník. 21% z celkového počtu respondentov dokonca tvrdí, ţe ani doteraz nemajú informácie o tom, aké voliteľné predmety je moţné učiť na obchodnej akadémii. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) áno samozrejme kaţdý rok si vyberáme predmet ktorý by sme chceli študovať b) nie, nemáme tu moţnosť, škola ich vyberá za nás c) doteraz som ani nemal informácie o voliteľných predmetoch na našej škole 5 19,2 2 7,1 2 7, % 15 57, , , % 6 23,1 8 28,6 4 15, % Spolu Tabuľka č. T10 Voliteľné predmety Zdroj: vlastné spracovanie V poloţke číslo 17 sme zisťovali u ţiakov obchodnej akadémie, ktoré z metód vyučovania pouţívanými ich učiteľmi na dosiahnutie cieľov vyučovacej hodiny im najviac vyhovujú. Na túto otázku 65 ţiakov zo 100 opýtaných odpovedalo, ţe najviac im vyhovuje výklad učiteľa. 25% respondentom najviac vyhovuje odpisovanie poznámok z tabule. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) výklad učiteľa (rozhovor) 12 46, , , % b) meotar a priesvitky 4 15,4 5 17,9 1 3, % c) pomocou sieťového zoskupenia počítačov

61 d) odpisovanie poznámok z tabule 10 38,4 8 28,5 5 19, % Spolu Tabuľka č. T17 Metódy vyučovania Zdroj: vlastné spracovanie Predpoklad P4 tento predpoklad sa nám potvrdil v 2/3čo je 66,66% a nepotvrdil v 1/3 časti čo je 33,33%.Pre úspešnosť predpokladu je potrebné 60%, preto môţeme tvrdiť, ţe predpoklad P4 sa nám potvrdil. Najlepšou metódou vyučovania je pre ţiakov obchodnej akadémie výklad učiva čo potvrdilo 65% respondentov. S týmto vyjadrením úplne súhlasíme, pretoţe práca učiteľa vo vyučovacom procese je nenahraditeľná. V tejto časti sa nám predpoklad potvrdil. Druhá časť predpokladu sa nám takisto potvrdila, pretoţe 52% respondentov, čo je nadpolovičná väčšina odpovedala, ţe najobľúbenejšími predmetmi sú pre nich odborné predmety. Myslíme si, ţe tento výsledok je tieţ na mieste, pretoţe obchodná akadémia je škola, ktorá je hlavne zameraná na ekonomické predmety. V poslednej časti sa naše tvrdenie nepotvrdilo, pretoţe len 10% ţiakov potvrdilo, ţe si svoje voliteľné predmety vyberajú samí. P5. Predpokladáme, ţe ţiakom najviac vyhovuje vyučovanie predmetov striedajúcich sa po 1 hodine, sú spokojný s rozvrhom ktorý im zostavuje škola a po ukončení strednej školy by chceli pokračovať v štúdiu na vysokej škole, sme overovali poloţkami 5, 11 a 20 dotazníka. V poloţke číslo 5 sme u ţiakov zisťovali, aká forma vyučovania im vyhovuje najviac, nakoľko vzdelávací proces môţe prebiehať v rôznych formách. V tejto otázke bolo 38 ţiakov, čo je 38 % respondentov za externé štúdium a 32 ţiakov čo je 32% respondentov za e-learningové štúdium. 16% ţiakov bolo za vyučovanie v blokoch a 14% za vyučovanie ktoré prebieha na beţných stredných školách na Slovensku, čím je striedanie predmetov po 1 hodine. Ročník prvý druhý tretí štvrtý spolu n % n % n % n % n % a) vyučovanie v blokoch b) striedanie predmetov po 1 hodine 5 19,2 3 10, ,4 4 14,3 5 19,

62 c) externé štúdium d) e- learningové štúdium 10 38, ,3 8 30, , ,7 7 26, Spolu Tabuľka č.t5 Forma vyučovania Zdroj: vlastné spracovanie V poloţke č. 11 sme sa zaujímali o názor ţiakov, či by si chceli sami zostavovať rozvrh hodín. 62% respondentov by mala záujem si kaţdý rok vytvoriť vlastný rozvrh z predmetov, ktoré ponúka ich odbor. 32% z celkového počtu ţiakov je s predmety, ktoré im vyberá škola spokojná a 6% respondentov sa nám k tejto otázke nevedelo vyjadriť. Ročník prvý druhý tretí štvrtý Spolu n % n % n % n % n % a) určite áno 12 46, , , % b) nie, som spokojný/á s predmetmi ktoré mi vyberá škola c) neviem sa vyjadriť (je mi jedno aké predmety sa učím) 12 46, ,3 8 30, % 2 7,7 1 3,6 2 7, % Spolu Tabuľka č. T 11 Zostavenie rozvrhu Zdroj: vlastné spracovanie V poloţke číslo 20 sme zisťovali od ţiakov obchodnej akadémie v Brezne, aké sú ich plány do budúcnosti po úspešnom ukončení strednej školy. Na túto otázku nám 70% všetkých respondentov odpovedalo, ţe chce pokračovať v štúdiu. Z čoho 39% ţiakov by chcelo študovať na vysokej škole s podobným zameraním, 27% ţiakov by chcelo študovať na vysokej škole s iným zameraním a 4% ţiakov majú záujem pokúsiť sa o štúdium na vysokej škole v zahraničí. 20% respondentov by po škole chcelo nastúpiť do práce a 10% ţiakov ešte o svojej budúcnosti po strednej škole zatiaľ nerozmýšľa. Predpoklad P5 sa nám v 2/3 nepotvrdil, čo je 66,66% a v 1/3 potvrdil, čo je 33,33%. Kedţe pre potvrdenie predpokladu je potrebných viac ako 60%, môţeme povedať, ţe predpoklad P5 sa nám nepotvrdil. Predpokladali sme, ţe ţiakom najviac vyhovuje vyučovanie predmetov striedajúcich sa po 1 hodine, no náš predpoklad nebol správny, naopak pri vyjadreniach respondentov skončil aţ na poslednom mieste so 14%. Druhýkrát sme sa v našom tvrdení mýlili, keď sme si mysleli, ţe ţiaci sú spokojný s rozvrhom, ktorý 63

63 im určuje škola, táto odpoveď na obchodnej akadémii obstála na 32% odpovedí ţiakov. Predpoklad sa nám potvrdil aţ v tretej časti, kde sme predpokladali, ţe ţiaci po úspešnom ukončení strednej školy budú mať záujem o štúdium na vysokej škole. V tejto časti to bolo úplne jednoznačné, aţ 70% respondentov označilo túto moţnosť dotazníkovej poloţky. Myslíme si, ţe je to skvelé ţe aţ 70% ţiakov obchodnej akadémie si uvedomuje potrebu vyššieho vzdelanie, ktoré je v dnešnej dobe potrebné. 64

64 3. NÁVRHY A ODPORÚČANIA Na základe dotazníkového prieskumu a ním získaných informácii moţno pre sekundárne školstvo navrhnúť tieto zmeny a odporúčania: 1. Zvýšenie úrovne materiálnej a technickej vybavenosti stredných škôl na Slovensku. 2. Pouţívanie informačných technológii vo výučbe na viacerých hodinách, nielen na hodine informatiky. 3. Rozšíriť na stredných školách moţnosť výučby aj blokovým systémom. 4. Ţiakom umoţniť popri hlavných maturitných predmetoch aj moţnosť vybrať si z mnoţstva voliteľných predmetov, ktoré ponúka učebný plán schválený MŠ SR. 1. Zvýšenie úrovne materiálnej a technickej vybavenosti stredných škôl na Slovensku. Pomocou dotazníkového prieskumu sme zistili, ţe školské pomôcky sú uţ zastaralé a potrebovali by vymeniť za novšie. Investovanie financií alebo materiálnych hodnôt do školstva je určite investícia, ktorá sa časom vráti, pretoţe zo vzdelaných ţiakov sa neskôr stanú ľudia, ktorí sa budú podieľať na riadení tejto spoločnosti. Čím viac vedomostí získajú v škole od svojich učiteľov, tým väčšie mnoţstvo budú môcť v budúcnosti vyuţiť. Či uţ informačná technológia, nové meotary, nové učebnice, nové mapy, nové tabule, stoly a stoličky, nové podlahy alebo len obyčajné vymaľovanie budov prispeje k zlepšeniu prostredia, k zlepšeniu motivácie učiteľov i ţiakov. Ţiaci by dostali motiváciu venovať sa štúdiu, keby školské prostredie sa stalo pre nich atraktívnym a začali by premýšľať nad tým, ţe vo vzdelaní je ich budúcnosť, čo si častokrát uvedomia aţ študenti vysokej školy, alebo ľudia pracujúci, ktorí strednú školu brali na ľahkú váhu. Tieţ môţeme hovoriť o tom, ţe tieto prostriedky by boli nápomocné učiteľom, ktorým by mohli uľahčiť prácu, zrýchliť vyučovací proces a tak by ţiaci mohli načerpať väčšie kvantá informácii. Dôleţité sú najmä učebnice pri predmetoch ako je účtovníctvo alebo právna náuka, kde sa informácie a zákony menia kaţdý rok. Bez učebníc sa tieto predmety vyučujú veľmi ťaţko, pretoţe učiteľ musí všetko pracne vyhľadať, pre ţiakov pripraviť v zrozumiteľnej forme a všetko im nadiktovať v poznámkach. Bez učebníc je vyučovací proces zaťaţený neustálym písaním ţiakov čo ich unavuje, proces vzdelávania ich nebaví a často strácajú 65

65 koncentráciu. Z toho pramení aj vyrušovanie na hodinách, na čo samozrejme musí učiteľ reagovať a tam sa stráca nielen čas, ktorý by mohol byť venovaný vzdelávaniu, ale často dochádza aj poškodeniu zdravia učiteľa.(poškodené hlasivky) Takéto pre ţiakov nezaujímavé vyučovanie ich odrádza od vzdelávania a ako sme pomocou prieskumu zistili aţ 76% respondentov sa teší, keď skončí vyučovanie a môţu opustiť areál školy. Preto si poloţme otázku, ako môţu byť z týchto ţiakov v budúcnosti kvalifikovaní odborníci v oblasti účtovníctva alebo práva? Myslíme si, ţe úplne iné by bolo vzdelávanie ţiakov podľa aktuálnych učebníc z týchto predmetov, pretoţe nemuseli by si všetko zapisovať a tak by im v priebehu vyučovacej hodiny zostalo oveľa viac času na riešenie príkladov, opakovanie a upevňovanie učiva. 2. Pouţívanie informačných technológii vo výučbe na viacerých hodinách, nielen na hodine informatiky. Informatika a informačné technológie v dnešnej dobe sú oblasťou, ktorá hýbe svetom. Kaţdý človek sa počas beţného dňa stretáva s počítačom, ktorý sa stáva pre neho nevyhnutným. Či je to uţ hranie počítačových hier, počúvanie hudby, chatovanie s priateľmi alebo spravovanie ovej schránky. Z výsledku nášho dotazníkového prieskumu sme zistili, ţe 47% respondentov sa stretlo s počítačom uţ v predškolskom veku a 48% na prvom stupni základných škôl. Čo z toho vyplýva? Počítače a internet sa neuveriteľnou rýchlosťou dostávajú a zasahujú uţ aj do ţivota detí a ţiakov základných škôl. Samozrejme deti spoznávajú počítač pomocou hier a chatov s priateľmi. Pri príchode ţiakov na strednú školu sa často stáva, ţe samotní ţiaci uţ vedia počítač ovládať lepšie ako učitelia. Tak prečo by sme túto skutočnosť nemohli vyuţiť aj vo vzdelávacom procese? Preto navrhujeme vyuţívať informačné technológie nielen na hodinách informatiky, ale na viacerých vyučovacích hodinách, prípadne počas celého vyučovacieho procesu. Naučiť ţiakov pracovať aj s inými ikonami v počítači, nielen s tými ktoré obsahujú hry. Súčasťou vybavenia softvérovej časti počítača sú aj programy Microsoft Office (World, Excel, Power point). Tieto programy ţiaci vyuţijú nielen v škole pri štúdiu, ale i v reálnom ţivote pri písaní ţiadostí, pošty, štatistike, tvorbe prác a iných činnostiach. Podľa údajov nášho prieskumného dotazníka z obchodnej akadémie len 8% respondentov uviedlo, ţe vyuţíva počítač na prácu v programoch Microsoft Office. Tieto programy hlavne Microsoft World by bol uţitočný pri sieťovom prepojení počítačov, kde učiteľ z hlavného počítača v triede 66

66 by mal moţnosť ţiakom zadávať úlohy, posielať poznámky. Tieto informácie by boli ľahko a rýchlo spracovateľné, výsledky by sa dali okamţite vyhodnotiť. Pomocou tohto programu a tieţ programu power point by učiteľ pri technických predmetoch mal moţnosť ţiakom posielať obrázky, prípadne prezentácie, aby si danú tematiku vedeli predstaviť a rýchlejšie osvojiť. Samozrejme nenahradí to praktickú činnosť s daným strojom alebo prístrojom, ale spoznávanie danej témy bude pre ţiaka ľahšie pochopiteľné a pri praktickej časti uţ bude mať predstavu, ako a na akú činnosť sa prístroj pouţíva. Pouţívanie informačných technológii vo vyučovaní by bolo, ako prínosom pre ţiaka, tak i prínosom pre učiteľa. 3. Rozšíriť na stredných školách moţnosť výučby aj blokovým systémom. Z nášho prieskumu sme u ţiakov obchodnej akadémie zistili, ţe vyučovanie so striedaním predmetov po 1 vyučovacej hodine ich aţ tak nebaví. Úspech tejto formy vzdelávania zaznamenalo len u 14% celkového počtu respondentov, čo je dosť málo. Domnievame sa, ţe vyučovanie so zmenou po 1 vyučovacej hodine síce je rozmanité, ţiaci počas 7 vyučovacích hodín prejdú učivom siedmich predmetov z ktorých ich niektoré zaujímajú viac a niektoré menej. No v celkovom dôsledku sa nám táto metóda zdá byť málo efektívnou, pretoţe ţiaci počas vyučovania príjmu veľké mnoţstvo informácii z rôznych oblastí a je takmer nemoţné si všetko osvojiť a ovládať. Preto odporúčame na stredných školách pouţiť formu štúdia vyučovanie blokovým systémom. Blokové vyučovanie je taká činnosť, pri ktorej sa ţiaci dlhší čas venujú len určitému predmetu v jednom bloku čo predstavuje deň alebo týţdeň. Toto vyučovanie zahŕňa diskusie, semináre, samoštúdium, experimentálnu prácu. Táto forma štúdia by sa dala hlavne vyuţiť pri vyučovaní dôleţitých odborných predmetov s odbornou terminológiu, kde si ţiaci musia osvojiť nielen teóriu, ale aj riešenie príkladov a úloh. Tieţ veľmi výhodná sa nám zdá táto forma štúdia pri vyučovaní cudzích jazykov. Hlavne v tomto predmete je dôleţitá komunikácia, kde si ţiaci precvičia vyjadrovanie a správnu výslovnosť. V priebehu jednej vyučovacej hodiny učiteľ nemá toľko času, aby dal priestor na komunikáciu všetkým ţiakom. Moţno sa zdá, ţe táto forma blokového vyučovania by mohla byť pre ţiakov nudná, ale v skutočnosti to tak byť nemusí. Ak vyučujúci správne rozdelí vyučovanie na rôzne časti v ktorých vyuţije metódy vyučovania ako je výklad učiva, samoštúdium, experimentálnu prácu, diskusiu a seminár. Keď to nebude len nepretrţitý výklad učiteľa, ale aj samostatná riadená práca ţiakov 67

67 prípadne diskusia myslíme si, ţe to oţiví vyučovanie a motivuje ţiakov k učeniu. Najdôleţitejšie v procese vyučovania je udrţať si pozornosť ţiakov, ktorá by sa dala charakterizovať ako vrcholný stupeň poznania a aktivácie. Pri tomto procese sa zuţuje pole vnímania a vrastá jasnosť. Učiteľ by mal u ţiakov vyvolať tzv. neúmyselnú pozornosť, t. j. sila podnetu bude tak výrazným činiteľom, ktorý upúta pozornosť ţiaka natoľko, ţe ho bude viesť k aktivite.[15] Myslíme si, ţe toto sa dá dosiahnuť vo vyučovaní len striedaním vyučovacích metód nakoľko intenzita pozornosti od začiatku vyučovacej hodiny u ţiakov klesá. Vyučovanie v blokoch by bolo pre ţiakov určite veľkým prínosom, či uţ po kvalitatívnej alebo kvantitatívnej stránke vzdelávania. 4. Ţiakom umoţniť popri hlavných maturitných predmetoch aj moţnosť vybrať si z mnoţstva voliteľných predmetov, ktoré ponúka učebný plán schválený MŠ SR. Pomocou nášho prieskumového dotazníka sme u ţiakov obchodnej akadémie zistili, ţe aţ 89% respondentov tvrdí, ţe si voliteľné predmety nevyberajú ale im ich určuje škola. Na otázku, či by si chceli ţiaci zostavovať rozvrh sami sa aţ 62% respondentov vyjadrilo, ţe by chceli mať túto moţnosť. Samozrejme predmety ako ekonomika, účtovníctvo, slovenský jazyk a cudzí jazyk sú profilové predmety a tie musí ovládať kaţdý ţiak strednej odbornej školy, ktorý chce túto školu úspešne ukončiť. Čo sa týka voliteľných predmetov učebný plán vydaný ministerstvom školstva SR ich ponúka aţ 32. Myslíme si, ţe keby ţiaci mali moţnosť zostaviť si rozvrh pre svoje štúdium z týchto predmetov, vzdelávanie by pre nich nebolo namáhavé, ale skôr zaujímavé, prospešné a hlavne aktívne by pristupovali k vyučovaniu. Z dotazníkového prieskumu sme zistili, ţe 27% z celkového počtu respondentov rozmýšľa nad štúdiom na vysokej škole, ktoré bude iného zamerania ako ich odbor na strednej škole. Pri moţnosti samostatného zostavovania rozvrhu z voliteľných predmetov, by títo ţiaci mali moţnosť uţ tu si vybrať predmety, ktoré im pomôţu pri prijímacích skúškach na vysokej škole, môţu svoju osobnosť rozvíjať v predmetoch o ktoré majú záujem a ktoré chcú v budúcnosti študovať. Myslíme si, ţe takto by sa ţiaci donútili k zvýšenej aktivite vo vyučovacom procese, pretoţe predmet vzdelávania by bol pre nich motiváciou, čo by viedlo aj k lepším výsledkom. Škola by vo svojom prostredí vychovávala odborníkov daných oblastí čoho dôsledkom by bola aj lepšia reprezentácia školy v súťaţiach. Škola by bola konkurencieschopnejšia voči ostatným stredným školám nielen na Slovensku ale aj vo svete. 68

68 4. ZHODNOTENIE A VÝZNAM NÁVRHOVÉHO RIEŠENIA V diplomovej práci sme objasnili tematiku školského systému, ktorý je na Slovensku a vo Veľkej Británii rozdielny. Porovnali sme si dokumentáciu strednej odbornej školy zo Slovenska a strednej odbornej školy tzv. College vo Veľkej Británie. Pomocou štúdia literatúry sme navrhli dotazník, ktorý nám umoţnil získať aktuálne informácie o vzdelávaní, formách a metódach vzdelávania na obchodnej akadémii v Brezne. Výsledky dotazníka sme prehľadne usporiadali do tabuliek a grafov s percentuálnymi hodnotami a vyvodili závery. Na základe prieskumu pomocou dotazníkovej metódy sme mohli navrhnúť opatrenia pre stredné odborné školy v Slovenskej republike. Predloţený návrh má 4 body, kde sme sa hlavne zamerali na to, ako zvýšiť kvalitu a efektivitu vzdelávania ţiakov počas vyučovacieho procesu a ako pomôcť učiteľom pri vyučovaní. Pretoţe aj status učiteľa sa čim ďalej stáva menej obľúbeným. Je to náročná a dôleţitá práca, ktorá si vyţaduje nesmiernu trpezlivosť, odborné vedomosti a správnosť vyuţívania vyučovacích metód. Učiteľ musí vedieť ţiakov vzdelávať, vychovávať a zároveň byť aj skvelým psychológom. Navrhnuté pouţívanie informačných technológii a blokového vyučovania by mali byť prostriedky, ktoré pomôţu vo vzdelávacom procese aj učiteľom aj ţiakom. Aktuálna situácia na stredných školách v SR je taká, ţe ţiaci nejavia veľký záujem o vzdelanie a tak pomocou týchto návrhov by sme chceli spraviť vyučovanie atraktívnym, aby ţiaci mali potrebu načerpávania nových vedomostí a tak sa z nich stali skvelí odborníci vo svojom odbore. Spoločnosť potrebuje odborníkov, šikovných a inteligentných mladých ľudí, ktorí prinesú nové myšlienky do rôznych oblastí, či je to uţ ekonomika, politika, informatika a iné. Domnievame sa, ţe len vzdelanosť a inteligencia sú hodnoty vedúce k lepšej budúcnosti. 69

69 ZÁVER Predloţená diplomová práca opisuje problematiku školského vzdelávania na stredných školách. Poukazujeme na to, aké je vzdelanie v sekundárnom školstve dôleţité a pomocou akých faktorov by sa dal docieliť kvalitatívnejší a kvantitatívnejší vyučovací proces. Rozvoj vedy a techniky je extrémne rýchly a preto sa aj vzdelávanie čim ďalej, tým viac kladie na popredné priečky hodnotového rebríčka. Poţiadavky na vedomosti a zručnosti človeka v modernej spoločnosti sa neustále zvyšujú a človek, aby mohol existovať a niečo dosiahnuť, stať sa bunkou ktorú spoločnosť potrebuje musí svoje vedomosti a zručnosti neustále rozširovať a prehlbovať. Školský systém vytvára podmienky na zvládnutie explózie vedomostí celosvetového charakteru, je len na nás ako sa k tomu postavíme a koľko informácii dokáţeme načerpať. Vzdelávanie a formovanie osobnosti jednotlivca je celoţivotným procesom a tento proces nie je u kaţdého jednotlivca rovnaký. Niekto má tú schopnosť a moţnosť počas ţivota svoju osobnosť rozvinúť viac ako ostatní ľudia, no na to je potrebné pouţitie vhodných prostriedkov a metód. Človek je mysliaca bytosť, ktorá potrebuje byť neustále ostreľovaná mnoţstvom podnetov, ktoré ju prinútia k pozornosti a následnej aktivite a hlavne k rozmýšľaniu. V praktickej časti sme preskúmali aké formy a metódy vyučovania pouţíva Obchodná akadémia v Brezne. Na základe prieskumnej analýzy sme navrhli doporučenia smerujúce k efektívnejšiemu vzdelávaniu ţiakov v sekundárnom školstve Slovenskej republiky. Renovácia škôl a nové technické prostriedky sú pre vyučovanie ţiakov potrebné takisto ako pouţívanie informačných technológii na viacerých hodinách nielen na hodine informatiky. Vyučovanie v blokoch a moţnosť ţiakov vyberať si voliteľné predmety zaručene zvýšia nielen efektivitu vzdelávania, ale i úroveň celého sekundárneho školstva na Slovensku. V úvode stanovený cieľ diplomovej práce sa nám podarilo dosiahnuť. Predkladané návrhy, za predpokladu, ţe budú uvedené do praxe môţu byť pre školstvo prostriedkom, ktorý zvýši vzdelanostnú úroveň populácie. 70

70 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 1. KOSOVÁ, B., Vybrané kapitoly z porovnávacej pedagogiky a alternatívne pedagogické koncepcie. Banská Bystrica: UMB, s. ISBN OBDRŢÁLEK Z., Škola a jej manažment. Bratislava: Univerzita Komenského, s. ISBN str.11-19,91-111, BAĎURÍKOVÁ,Z., Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita Komenského,2001, ISBN str 21-70, SROGOŇ, T., CACH, J., MÁTEJ, J. SCHUBERT, J.: Výber z prameňov k dejinám školstva a pedagogiky. Bratislava: SPN, s SOMR, M.a kol: Dejiny školstva a pedagogiky. Praha: SPN, 1987.s Encyklopédia Slovenska., V. zväzok, Bratislava: SAV, HABĚTÍN, V.: Dejiny pedagogiky. Učebné texty vysokých škôl. Vysoká škola zemědelská, Praha: SPN, MASARIK, P. a kol.: Všeobecká pedagogika., Vysoká škola pedagogická, BRŤKOVÁ, M.: Kapitoly z dejín pedagógov., Bratislava: UK,1995.s STEINER,R.: Výchova dítete a metodika vyučovaní. Praha s ( ) 12. JEŢKOVÁ, V.: Školní vzdělávání ve Velké Británii. Praha: Univerzita Karlova v Praze, 2010,ISBN , 24-50s s ( ) ( ) 15.DANIEL, J.: Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra S / ( ) ( ) 18. MORKESOVÁ, E.: Life and Institutions, Ostrava 1994, ISBN , s BÉREŠOVÁ, J.: Nová Maturita z angličtiny, Bratislava, AKTUELL 2004,ISBN , s 63-64, ( ) 71

71 Čestné prehlásenie literatúry. Prehlasujem, ţe som diplomovú prácu vypracoval samostatne s pouţitím uvedenej Trnava podpis 72

72 Príloha A Dotazník Milí ţiaci, chceme Vás poprosiť o vyplnenie tohto anonymného dotazníka, ktorý nám pomôţe určiť názory ţiakov na stredných školách na vyučovací proces. Na kaţdú z ponúknutých 20. otázok máte moţnosť odpovedať iba jednou odpoveďou. Zakrúţkujte tú moţnosť, ktorá Vám najviac vyhovuje. Ďakujeme. 1. Pohlavie: a) muž b) žena 2. Z akého dôvodu ste si vybrali túto strednú odbornú školu? a) sám/a som mal/a záujem študovať na tejto odbornej škole b) na základne výsledkov zo základnej školy som si lepšiu školu vybrať nemohol/la c) rodičia mi vybrali túto školu d) pedagogický poradca na základnej škole, mi odporučil túto odbornú strednú školu 3) Nerozmýšľali ste pri výbere strednej školy nad možnosťou študovať v zahraničí? a) rozmýšľal/a ale, finančná situácia mi to nedovolila b) nemal/a som potrebné jazykové znalosti c) nevedel/a som, že je možnosť študovať v zahraničí d) vôbec som o tom nerozmýšľal/a 4. Ako ste spokojní s výberom strednej školy? a) som spokojný/á škola naplnila moje očakávania b) táto stredná škola len z časti naplnila moje očakávania c) mať možnosť výberu strednej školy ešte raz, určite si vyberiem inú strednú školu d) mať tieto vedomosti predtým, chcel/a by som sa pokúsiť o štúdium v zahraničí 73

73 5. Ktorá z ponúkaných foriem vyučovania by Vám vyhovovala najviac? a) vyučovanie v blokoch b) striedanie predmetov po 1 hodine c) externé štúdium d) e-learningové štúdium 6. Stretli ste sa vo vašej škole s používaním informačných technológii na vyučovacích hodinách? a) áno pravidelne na hodinách pracujeme s počítačovou technikou b) každý deň aspoň na 1 vyučovacej hodine pracujeme s počítačovou technikou c) len na hodinách informatiky d) nie, vôbec počítače nevyužívame 7. Kde(kedy) ste sa stretli prvýkrát s počítačom a internetom? a) 3 až 6 rok života b) prvý stupeň základnej školy c) druhý stupeň základnej školy d) na strednej škole 8. Na aké činnosti najviac využívate počítač?( v škole aj doma) a) hranie počítačových hier a počúvanie hudby b) internet (chaty, facebook, google) c) programovanie d) práca v Microsoft office programoch (world, excel, power point a iné) 74

74 9. Aké typy predmetov Vás v škole najviac bavia? a) ekonomické predmety ekonomika, účtovníctvo, marketing, manažment, personalistika b) prírodovedné predmety biológia a ekológia, tovaroznalectvo c) informatika, administratíva a korešpondencia d) slovenský jazyk, matematika, cudzie jazyky e) iné predmety 10) Máte možnosť na vašej strednej škole si sám/a vyberať voliteľné predmety? a) áno samozrejme každý rok si vyberáme predmet ktorý by sme chceli študovať b) nie, nemáme tu možnosť, škola ich vyberá za nás c) doteraz som ani nemal informácie o voliteľných predmetoch na našej škole 11. Chceli by ste mať tú možnosť, sám si zostaviť rozvrh hodín? a) určite áno b) nie, som spokojný/á s predmetmi ktoré mi vyberá škola c) neviem sa vyjadriť (je mi jedno aké predmety sa učím) 12. Ako hodnotíte materiálne vybavenie školy na ktorej študujete? a) veľmi dobré, najnovšie technické prostriedky b) škola používa zastaralú techniku, ktorá by potrebovala vymeniť c) škola používa moderné technické prostriedky d) v škole nemáme k dispozícii žiadne učebné pomôcky 13. Z akých zdrojov sa najčastejšie učíte? a) učebnice b) poznámky diktované učiteľom 75

75 c) literatúra, skriptá 14. Ako hodnotíte prostredie v ktorom prebieha vyučovací proces? a) výborné podmienky b) dobré podmienky pre vzdelávanie c) priemerné dostatočné podmienky d) nedostatočné podmienky 15. Vyžívate vybavenie školského areálu a telocvične aj po vyučovaní? a) vo voľnom čase tu trávim dosť času, najmä pri štúdiu. b) občas sa stane, že využívam areál školy aj po vyučovaní (športové aktivity, štúdium) c) netrpezlivo čakám na koniec vyučovania, aby som mohol opustiť areál školy 16. Ako podľa Vášho názoru učitelia pristupujú k vyučovaciemu procesu? a) ľudsky, kamarátsky a majú tendenciu Vás niečo naučiť b) síce nervózne, ale s chuťou niečo vás naučiť c) pôsobia dojmom len si svoje odučiť a bez záujmu o žiaka d) neviem to posúdiť 17. Učitelia na vyučovacích hodinách používajú rôzne metódy ako naplniť cieľ vyučovacej hodiny a určite vyžívajú aj rôznu didaktickú techniku, čo Vám žiakom vyhovuje najviac, z čoho sa Vám najlepšie prijímajú informácie? a) výklad učiteľa (rozhovor) b) meotar a priesvitky c) pomocou sieťového zoskupenia počítačov d) odpisovanie poznámok z tabule 76

76 18. Zúčastňuje sa Vaša škola vedomostných alebo iných súťaží? a) áno a veľmi často b) áno, počul som už o tom a zaujímam sa o takéto súťaže c) áno počul som už o tom, ale vôbec ma to nezaujíma d) ešte som o tom vôbec nepočul 19. V porovnaní s ostatnými školami v okrese ako by ste hodnotili školu na ktorej práve študujete? a) veľmi dobrá škola b) dobrá škola c) priemerná škola d) slabá škola 20) Aké máte plány po úspešnom ukončení strednej školy, ktorú navštevujete? a) chcem študovať na vysokej škole s podobným zameraním ako na strednej škole b) chcem študovať na vysokej škole s úplne iným zameraním ako na strednej škole c) chcel/a by som skúsiť štúdium v zahraničí d) chcem si nájsť prácu e) zatiaľ som o tom nerozmýšľal / la Ďakujeme Vám za vyplnenie tohto dotazníka a prajeme Vám pekný deň. 77

77 Príloha B Graf G1 Počet mužov a žien Zdroj: vlastný prieskum Graf G2 Výber strednej školy Zdroj: vlastný prieskum Graf G3 Štúdium v zahraničí Zdroj: vlastný prieskum 78

78 Graf G4 Spokojnosť s výberom strednej školy Zdroj : vlastný prieskum Graf G5 Forma vyučovania Zdroj: vlastný prieskum 79

79 Graf G6 Využívanie informačných technológii Zdroj: vlastný prieskum Graf G7 Počítač a internet Zdroj: vlastný prieskum 80

80 Graf G8 Využívanie počítača Zdroj: vlastný prieskum Obľúbené predmety a) ekonomické predmety ekonomika, účtovníctvo, marketing, manažment, personalistika b) prírodovedné predmety biológia a ekológia, tovaroznalectvo c) informatika, administratíva a korešpondencia d) slovenský jazyk, matematika, cudzie jazyky 3% 12% 24% 50% 11% Graf G9 Obľúbené predmety Zdroj: vlastný prieskum 81

81 Graf G10 Voliteľné predmety Zdroj: vlastný prieskum Graf G11 Zostavenie rozvrhu Zdroj: vlastný prieskum 82