ROZVÍJANIE INFORMAČNÝCH KOMPETENCIÍ DETÍ PREDŠKOLSKÉHO VEKU

Transcription

1 ROZVÍJANIE INFORMAČNÝCH KOMPETENCIÍ DETÍ PREDŠKOLSKÉHO VEKU Eva Balážová Abstrakt: Príspevok sa zaoberá rozvíjaním informačných kompetencií detí predškolského veku z pohľadu aktuálnych požiadaviek vedomostnej spoločnosti a mediálne saturovanej doby. Informačné kompetencie reflektuje ako súčasť vzdelanostného modelu absolventa v zmysle záväzného kurikulárneho dokumentu Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie ISCED 0. Pri rozvíjaní informačných kompetencií detí v inštitucionálnej edukácii sa - okrem materiálno-technického vybavenia materskej školy - ako rozhodujúci faktor ukazuje učiteľ s rozvinutými odbornými a psycho-didaktickými i mediálnymi kompetenciami. Abstract: The paper deals with the development of IT skills of pre-school children from the perspective of the current requirements of the educated society and media-saturated period. It reflects IT skills as part of the graduate education model in terms of binding curriculum document - State educational programme for pre-primary education ISCED 0. In developing the IT skills of children in institutional education - besides material-technical equipment of the kindergarten - the teacher with advanced technical and psycho-didactic and media competencies shows as a decisive factor. Kľúčové slová: informačné kompetencie, deti predškolského veku, predprimárne vzdelávanie, digitálne technológie, mediálna výchova, kompetencie učiteľa. Key words: IT skills, pre-school children, pre-primary education, digital technologies, media education, teacher competencies. Rozvoj vedy, techniky a technológií vrátane médií sa stáva jedným z dynamizujúcich faktorov vedomostnej spoločnosti tým, že sú temer neobmedzeným zdrojom informácií. Súčasná doba je o. i. príznačná tým, že prostredníctvom sietí ( , web-kamera, ipaq, internet, 3G-mobil, videokonferenčné systémy, GPS a i.) komunikujú nielen ľudia, ale už aj samotné prístroje a technológie, takže vzniká dojem, akoby sa stierali hranice medzi online a offline. Všetky tieto inovácie priniesli zmenu v spôsobe komunikácie; ešte viditeľnejšia je

2 vonkajšia podoba jej prostriedkov, resp. médií, ktoré už dávno nie sú stabilne osadené či fixované na konkrétne miesto. Nové technológie sú mobilnejšie, čím ďalej tým menšie a čoraz výkonnejšie, takže dokážu prenášať obrovské objemy informácií. Keďže tieto prostriedky sa najmä v ostatnom desaťročí stávajú prirodzenou súčasťou života aj detí a mládeže, na túto skutočnosť reaguje mediálna výchova, ktorej cieľom je nadobudnutie mediálnych kompetencií, tzn. získať zručnosť narábať s médiami, schopnosť prijímať, analyzovať a interpretovať mediované obsahy, ako aj spôsobilosť aktívne sa zúčastňovať na procese komunikácie. Mediálne kompetencie teda zahŕňajú informačnú aj komunikačnú gramotnosť, bez ktorých sa v súčasnej vedomostnej spoločnosti zaobíde človek iba veľmi ťažko. Keďže informačná a komunikačná gramotnosť súvisí s využívaním digitálnych technológií, treba hovoriť o digitálnej gramotnosti, ktorá podľa I. Kalaša (2010) predstavuje znalosti, zručnosti a porozumenie potrebné pre primerané, bezpečné a produktívne používanie informácií a digitálnych technológií na učenie sa, poznávanie, v zamestnaní a v každodennom živote. Je to súbor schopností: - zvoliť si a vedieť použiť vhodnú digitálnu technológiu na nájdenie informácií, ich spracovanie, použitie, šírenie alebo vytvorenie, - využívať rôzne digitálne zdroje a efektívne riešiť úlohy v digitálnom prostredí, - kriticky vyhodnocovať a analyzovať znalosti získané z digitálnych zdrojov, - rozumieť spoločenským dôsledkom (včítane bezpečnosti, ochrany súkromia a etiky), ktoré vznikajú v digitálnej kultúre. V dôsledku neustáleho vývoja nových technológií je evidentný aj nárast, ba takmer prebytok všadeprítomných informácií rôznej kvality. V takejto mediálne saturovanej dobe je človek vystavený neustálemu tlaku informácií a/alebo aj dezinformácií z rôznych zdrojov. Prichádza s nimi do kontaktu v najútlejšom veku, sprevádzajú a viac či menej ho najrôznejším spôsobom ovplyvňujú po celý život. Stotožňujeme sa s presvedčením tých odborníkov, ktorí chápu nové technológie a médiá ako významný socializačný faktor. J. Průcha (2009) dokonca konštatuje, že v súčasnosti sa médiá stávajú rozhodujúcou inštitúciou socializácie človeka a jeho identifikácie so spoločnosťou. V tomto zmysle sú inštitúciou, ktorá zrejme v mnohom dokáže zatieniť rodinu i školu. Preto sa pôsobeniu médií na deti a mládež venuje pozornosť jednak z obáv z ich možného deštruktívneho vplyvu na proces edukácie a dospievania, a v nádeji na ich možné využitie v tomto procese. Jedným z osvedčených riešení je mediálna výchova, ktorá je - v porovnaní so zahraničím - na Slovensku pomerne nový fenomén, avšak vďaka transformáciám v slovenskom školstve sa postupne udomácňuje na všetkých stupňoch škôl. V preprimárnej edukácii vytvára priestor na rozvíjanie informačných kompetencií detí.

3 Informačné kompetencie detí v predškolskom veku Základným kurikulárnym dokumentom pre materské školy je Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie ISCED 0, ktorý po prvýkrát v doterajšej histórii vzdelávacích programov zadefinoval, že materské školy okrem iných kľúčových kompetencií, rozvíjajú aj informačné kompetencie detí. Informačné kompetencie sa chápu ako práca s informáciami a z obsahového hľadiska sú prepojené s obsahom mediálnej výchovy. (V. Hajdúková a kol. 2008, s. 59) Zámerom autorov štátneho vzdelávacieho programu bolo vytvoriť podmienky na skvalitnenie edukácie prostredníctvom digitálnych technológií, ktoré sú ponímané ako prostriedok na dosahovanie cieľov (v dokumente zadefinované ako výkonové štandardy). V tematickom okruhu Ja som je napr. v perceptuálno-motorickej vzdelávacej oblasti výkonový štandard zvládnuť na základe nápodoby a slovných inštrukcií dospelého na elementárnej úrovni prácu s počítačom pracovať s detskými edukačnými programami. Správnym používaním digitálnych technológií sa popri informačných kompetenciách rozvíjajú aj ďalšie kompetencie, predovšetkým základy kritického myslenia, základy tvorivého myslenia, učebné kompetencie a v neposlednom rade aj komunikatívne a sociálne kompetencie detí. Štátny vzdelávací program vytvoril veľmi dobrý rámec na to, aby sa v materských školách prostredníctvom školských vzdelávacích programov ponúkali deťom rozširujúce vzdelávacie ponuky, ktorých súčasťou je rozvíjanie informačnej alebo digitálnej gramotnosti. (V. Hajdúková, 2010) Podmienky rozvíjania informačných kompetencií detí v preprimárnom vzdelávaní Rozvíjanie informačných kompetencií detí v preprimárnom vzdelávaní sa dá docieliť iba vtedy, ak materská škola spĺňa určité predpoklady. V prvom rade ide o primerané priestorové podmienky, náležité materiálno-technické a technologické vybavenie, tzn. hardvér a softvér určený špeciálne pre materské školy a rovnako dôležité sú i personálne podmienky. J. Pekárová (2009) pri integrácii digitálnych technológií do preprimárneho vzdelávania zdôrazňuje aspekt materiálny (aké technológie používať), organizačný (čo treba zabezpečiť pre úspešnú prácu s nimi), bezpečnostný (aké riziká môže mať použitie digitálnych technológií a ako ho zohľadniť vo vlastnej práci či priestore triedy) a didaktický (akým spôsobom pracovať s deťmi s podporou digitálnych technológií tak, aby sme vytvorili podmienky pre komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa). Za najvhodnejšie riešenie priestorových podmienok potrebných na realizáciu rozšírenej vzdelávacej ponuky v oblasti využívania digitálnych technológií pri stimulovaní osobnostného rozvoja detí možno považovať zriaďovanie počítačových/digitálnych centier v bežnej triede. Zostane tak zachovaná požiadavka rovnomerného a celostného rozvoja

4 osobnosti detí. (V. Hajdúková, 2010) Inou alternatívou sú špecializované učebne alebo tzv. digitálne kútiky vybavené počítačmi. Počítač komunikuje s okolím prostredníctvom vstupnovýstupných zariadení. Vstupné zariadenie - klávesnica, myš, skener, grafický tablet a. i. - spracuje informácie, zmení ich na digitálne údaje a prenesie do počítača. Výstupné zariadenie - monitor, tlačiareň, dataprojektor, videoprojektor, reproduktory, slúchadlá a i. - prenáša digitálne údaje z počítača do reálneho sveta. Aby vstupno-výstupné zariadenia mohli pracovať, musia byť vybavené primeraným softvérom. Nielen pre deti v predškolskom veku edukačný multimediálny softvér využíva živšie a príťažlivejšie formy spracovania učebnej látky uplatnením zvuku, animácie, textu, obrázkov, autentických fotografií, videosekvencií, prvkov interaktivity či hry tak, že pôsobí na všetky zmysly učiaceho sa. Navyše interaktívne programy vyžadujú od dieťaťa, aby sa aktivizoval v procese učenia sa, čo umožňuje ľahšie pochopiť, osvojiť si a zapamätať nové poznatky. V súčasnosti je na trhu množstvo kvalitných edukačných programov vhodných pre deti v predškolskom veku, ako napr. Cirkus šaša Tomáša, Veselá Škôlka Lienka, Revelation Natural Art (RNA) a ďalšie. Na základe analýzy jednotlivých edukačných programov súhlasíme s názorom J. Pekárovej (2009), že potenciál, ktorý poskytujú digitálne technológie pre detské učenie sa, je skutočne široký a otvorený. Dokážu ho však naplno využiť len učitelia, ktorí sú na to náležite pripravení. Pre bezpečné využívanie digitálnych technológií v materskej škole I. Kalaš (2010) odporúča: - kvalitným ergonomickým prostredím zabezpečiť tvorivé edukačné a hrové prostredie, - zabezpečiť primerané množstvo hračiek a učebných pomôcok, - rešpektovať hrové obdobie dieťaťa predškolského veku, - dodržiavať práva dieťaťa právo na hru, na oddych, - uľahčiť dieťaťu dostupnosť k pomôckam a hračkám s digitálnymi technológiami, - umožniť deťom vlastné pracovné tempo a poznávanie vlastných možností s digitálnymi technológiami, - aplikovať zmysluplné aktivity s využívaním digitálnych technológií. Aj pri najoptimálnejšom priestorovom, materiálno-technickom a technologickom vybavení materských škôl je určujúcou podmienkou rozvíjania informačných kompetencií predškolákov v preprimárnom vzdelávaní učiteľ s rozvinutými odbornými a psychodidaktickými i mediálnymi kompetenciami. Len takýto učiteľ totiž dokáže správne vybrať a uplatňovať edukačné programy, používať internet, vyhľadávať a spracovať informácie a má schopnosť efektívne využívať služby a možnosti, ktoré digitálne technológie ponúkajú. Len digitálne gramotný učiteľ je totiž schopný systematicky a bezpečne integrovať digitálne technológie do edukácie tak, aby boli prínosom pre rozvíjajúce sa informačné a aj ďalšie

5 kompetencie predškolákov. Učitelia majú viacero možností získať počítačovú či digitálnu gramotnosť, ktorej rozvoj sa už dlhšiu dobu sústreďuje okolo European Computer Driving Licence (ECDL) - úspešní absolventi ECDL testovania získajú doklad o dosiahnutí medzinárodne uznávanej kvalifikácie pre prácu s počítačom. Certifikát ECDL je v rámci štátov Európskej únie používaný ako štandard základnej počítačovej vzdelanosti. (J. Kapounová a kol., 2006) Ďalšou z aktuálnych možností je národný projekt Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávania, ktorého cieľom je rozvíjať efektívny systém celoživotného vzdelávania zameraný na rozvíjanie kľúčových kompetencií pedagogických zamestnancov materských škôl v súlade s aktuálnymi a perspektívnymi potrebami vedomostnej spoločnosti. V zmysle projektu (a aj podľa A. Krommerovej, 2010) by absolventi učiteľky v materských školách mali ovládať: - prácu s textom: súčasťou je tvorba dokumentov, upraviť, uložiť, otvoriť, vytlačiť a skontrolovať dokument, - práca s internetom: posielať a prijímať y, prezerať si rôzne webové stránky, - práca s digitálnym fotoaparátom: pracovať s príslušenstvom na fotoaparáte, správne ho vedieť obsluhovať, sťahovať fotky do počítača, pomenovať, uložiť, zmazať a upravovať fotografie, - práca s multimédiami a tvorba prezentácií: používať základné nástroje pre tvorbu a spracúvanie multimediálnych súborov nástroje na prácu so zvukom, vytvoriť animáciu a video. Používať slúchadlá pri práci so zvukom...a ďalej rozvíjať počítačovú gramotnosť. Pri tvorbe prezentácií správne využívať a vytvárať prezentačný program. Účelne vytvárať prezentácie, pracovať s obrazom a zvukom, - práca s digitálnymi hračkami a softvérovým prostredím: softvérové prostredie tvoria programy pre deti, ktoré rozvíjajú matematickú, jazykovú, čitateľskú... gramotnosť (napr. Cirkus šaša Tomáša, Alenka a veci okolo nás, Alík a mnoho ďalších). Okrem uvedených podmienok je pri uplatňovaní digitálnych technológií v preprimárnom vzdelávaní dôležitý aj postoj učiteliek, ktorý do určitej miery súvisí s ich kvalifikovanosťou. Jednoduchosť, hravosť a tvorivosť pri využívaní digitálnych technológií je základná predstava kvalitného preprimárneho vzdelávania. Citlivo vybraný a systematicky používaný edukačný softvér pomáha napĺňať poslanie materskej školy. No pri hodnotení jednotlivých podmienok rozvíjania informačných kompetencií detí v predškolskom veku je zložité určiť presnú mieru ich významnosti. Dá sa povedať, že sú všetky rovnocenné a iba ich komplexné zabezpečenie umožní dôsledne uplatniť potenciál digitálnych technológií v preprimárnej edukácii.

6 Výskum podmienok rozvíjania informačných kompetencií detí predškolského veku Digitálne technológie, internet, inteligentné siete či mobilné komunikačné prostriedky majú temer neobmedzené možnosti (v pozitívnom aj v negatívnom zmysle) aj vo formálnom vzdelávaní. Predvídavo dnešnú realitu už pred časom naznačoval M. Zelina (2004, s. 201) - ICT prostriedky sú schopné v mnohých aspektoch nahradiť učiteľa a následne aj školu. Ešte nevieme, či a v akom rozsahu je to vhodné a prospešné pre deti a ich zaradenie do spoločnosti. Dnes sa už s istotou dá konštatovať, že digitálne technológie sa uplatňujú v edukačnej praxi, pretože na jednej strane je to trend a požiadavka informačnej spoločnosti, na strane druhej možnosť didaktického využitia počítača na dosahovanie cieľov výučby. (M. Višňovská, 2009, s. 186) V naznačených súvislostiach sa vynárajú mnohé otázky, ktoré boli aj podnetom na realizáciu širšie koncipovaného výskumu s cieľom zistiť stav rozvíjania informačných kompetencií detí predškolského veku. V príspevku uvádzame niektoré zistenia o podmienkach rozvíjania informačných kompetencií detí v preprimárnom vzdelávaní; približujeme čiastkové výsledky šetrenia v dvoch problémových okruhoch: 1. materiálno-technické a technologické vybavenie materských škôl (ďalej MŠ), 2. digitálna gramotnosť pedagogických zamestnancov a záujem o ich ďalšie rozvíjanie. Výskumné metódy a techniky Na získanie potrebných údajov sme zvolili dotazovanie - výskumný nástroj bol autorský dotazník s 25 položkami. Pri ich konštrukcii sme zohľadňovali počet a typ položiek zameraných na jednotlivé problémové oblasti. Zberu empirických údajov predchádzal predvýskum; dotazník nebolo potrebné upravovať. Pri spracovaní získaných údajov sme použili základné matematicko-štatistické metódy, tabuľky a grafy na vyhodnocovanie a zobrazenie údajov. Výsledky sme interpretovali na základe konfrontácie teórie so získanými empirickými údajmi. Charakteristika výskumnej vzorky Výskumnú vzorku tvorilo 120 pedagogických zamestnancov MŠ v Banskobystrickom, Bratislavskom, Košickom, Nitrianskom, Trenčianskom, Trnavskom, Prešovskom a Žilinskom kraji. Výskumná vzorka vznikla náhodným výberom. Dotazník sme zaslali na ové adresy MŠ, no ich návratnosť bola veľmi nízka (18,33 percent). Zber empirických údajov sme preto nadväzne uskutočnili osobnou administráciou dotazníkov do MŠ v Banskobystrickom, Bratislavskom a Košickom kraji. Návratnosť doručených dotazníkov bola 85,71 percentná, takže táto výskumná vzorka sa dá pokladať za dostatočne reprezentatívnu. Podľa lokalizácie

7 MŠ pracuje 60,52 percent respondentov v mestských MŠ a 39,47 percent pôsobí v MŠ na vidiecku. Podľa zriaďovateľa MŠ z celkového počtu respondentov až 90,79 percent pracuje v štátnych MŠ, 3,94 percent pôsobí v cirkevných MŠ a 5,26 percent respondentov v súkromných MŠ. Vekové rozmedzie respondentov je od 22. roku až do 61. rok života, priemerný vek všetkých respondentov je 43 a pol roka. S ohľadom na najvyššie ukončené vzdelanie 64 percent respondentov získalo stredoškolské odborné vzdelanie a 36,84 % má vysokoškolské, z toho bakalárske štúdium absolvovalo 10 respondentov (13,16 %) a magisterské štúdium ukončilo 18 respondentov (23,68 %). Z údajov o ukončenom vzdelaní vyplýva, že väčšina respondentov má nižšie, stredoškolské odborné pedagogické vzdelanie. Podľa pohlavia ide o homogénnu výskumnú vzorku; v súbore nebol žiaden muž. Výsledky výskumu a ich interpretácia 1. Materiálno-technické a technologické vybavenie materských škôl Jedným z predpokladov rozvíjania informačných kompetencií detí predškolského veku v preprimárnom vzdelávaní je vhodné materiálno-technické a technologické vybavenie MŠ, sledovali sme hardvérové i softvérové vybavenie, ako aj umiestnenie digitálnych technológií v priestoroch MŠ. Základnú informáciu o vybavenosti MŠ poskytuje G1. G1 Vybavenosť MŠ 10,20% 2,04% 33,67% 54,08% veľmi dobré vybavenie štandardné vybavenie zastaraná výpočtová technika žiadne Z výskumného materiálu vyplýva, že viac ako polovica MŠ je už nadštandardne vybavená digitálnymi technológiami; zanedbateľný počet je zariadení, kde tieto prostriedky chýbajú. Na základe analýzy ďalších údajov o vybavenosti MŠ digitálnymi technológiami je možné konštatovať, že nie sú zásadné rozdiely vo vybavenosti MŠ podľa lokalizácie zariadení (mesto, vidiek), podľa regiónov či zriaďovateľa. Podobná situácia medzi jednotlivými MŠ je

8 aj v umiestnení digitálnych technológií v priestoroch zariadenia. Prevažná väčšina (87,75 %) respondentov potvrdila, že v MŠ majú vybudované funkčné digitálne centrá. Podstatne menej (10,21 %) respondentov uviedlo, že digitálne technológie sú umiestnené v triedach. 2,04 percent respondentov tvrdilo, že v priestoroch MŠ digitálne centrum nemajú; ďalším šetrením sme zistili, že v týchto prípadoch sa počítač nachádza v kancelárii riaditeľky. V súvislosti s vybavením MŠ digitálnymi technológiami sme zisťovali aj ich konkrétne hardvérové a softvérové vybavenie. Spomedzi možných prvkov najviac respondentov uviedlo, že v MŠ majú počítač, tlačiareň a fotoaparát, teda prvky s ktorými sa stretávajú najčastejšie aj mimo MŠ. Zaujímavé je však zistenie, že aj keď pri polootvorenej položke bola možnosť špecifikovať používaný hardvér a softvér, túto možnosť respondenti vôbec nevyužili. Uvedené zistenia naznačujú buď ľahostajný prístup respondentov k vypĺňaniu dotazníka, no môžu byť aj dôkazom nízkej či chýbajúcej mediálnej gramotnosti učiteľov. 2. Digitálna gramotnosť pedagogických zamestnancov MŠ Existujú rôzne procedúry posúdenia úrovne digitálnej gramotnosti. V súlade s celoeurópskym trendom sme ako hlavné hodnotiace kritérium zvolili vlastníctvo certifikátu ECDL (Európsky vodičský preukaz na počítače). Znepokojivé je zistenie, že iba 3,06 percent respondentov z celej výskumnej vzorky sú držiteľmi oprávnenia ECDL. Pripúšťame však aj iné možnosti nadobudnutia digitálnej gramotnosti, a preto predmetom ďalšieho šetrenia bolo zistiť spôsoby získania spôsobilosti pracovať s digitálnymi technológiami. Z vyhodnotenia výskumného materiálu je zrejmé, že respondenti v príprave na povolanie dostali len minimálne základy digitálnej gramotnosti. Vyplýva to zo skutočnosti, že iba podľa 10,20 percent respondentov nadobudlo v príprave na povolanie porozumenie digitálnym technológiám. Treba ale pripomenúť, že ide o prirodzený jav ak zoberieme do úvahy, že najpočetnejšie zastúpenie vo výskumnej vzorke majú respondentky vo veku od 45 do 55 rokov. Najviac (72,45 %) respondentov uviedlo, že v príprave na povolanie nadobudli poznatky v oblasti digitálnych technológií a podľa 17,35 percent respondentov získali aj potrebné zručnosti. Keďže digitálne technológie sa rozvíjajú veľmi rýchlym tempom, v tejto súvislosti je do určitej miery diskutabilné, či sebahodnotenie respondentov je skutočne objektívne. Viac ako ktorúkoľvek úroveň digitálnej gramotnosti nadobudnutú v príprave na povolanie považujeme za dôležitejšie záujem o inovácie, postoj k digitálnym technológiám a na ich uplatňovanie v preprimárnej edukácii. Sú to podnety na rozvíjanie vlastnej digitálnej gramotnosti samoštúdiom, on-line štúdiom či absolvovaním špecifických programov v rámci kontinuálneho vzdelávania. O zapojenosti do vzdelávacích programov vypovedá G2.

9 G2 Účasť na kontinuálnom vzdelávaní 21,43% 10,20% 68,37% absolvovala neabsolvovala vzdelávam sa v súčasnosti Prevažná časť respondentov neabsolvovala žiadne programy v oblasti digitálnych technológií v rámci kontinuálneho vzdelávania; svoje odborné a psycho-didaktické kompetencie si týmto spôsobom doplnilo iba 10,20 % respondentov. Pozitívne je, že v súčasnosti si svoju digitálnu gramotnosť rozširuje pomerne veľký počet respondentov. V súčasnosti sa realizuje národný projekt Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávania zameraný na získanie, rozšírenie či skvalitnenie digitálnych kompetencií zvlášť sme sledovali účasť respondentov vo vzdelávacom programe Digitálne technológie v materskej škole. Cieľovou skupinou programu sú učitelia v materských školách, a tak sme očakávali najväčší záujem práve o tento program. Avšak analýza výskumného materiálu preukázala iba poskromnú zapojenosť respondentov - program absolvovalo iba 10,20 %, zvyšných 89,80 % respondentov vzdelávací program neabsolvovalo. Niektorí respondenti však podotkli, že na vzdelávanie v tomto programe sú prihlásení, ale zatiaľ sa nezrealizoval, resp. sa práve uskutočňuje ale neboli doň zaradení. V tejto súvislosti nás tiež zaujímali názory respondentov na tento program. Absolventi, resp. aktuálni účastníci vzdelávacieho programu hodnotili tento projekt veľmi rozdielne. Najviac respondentov zastáva názor, že tvorcovia programu rešpektovali didaktickú zásadu primeranosti v súvislosti s rozsahom i obsahom vzdelávania. Niektorí respondenti ho hodnotili ako príliš náročný, iní ho pokladajú za málo efektívny. Ako veľmi dobrý hodnotili program iba dvaja respondenti. Ako najväčšie slabiny programu sú považované príliš rýchle tempo pre začiatočníkov a veľké množstvo informácií, v dôsledku čoho aj nutnosť rozvíjať si digitálnu gramotnosť samoštúdiom. Omnoho viac však bolo pozitívnych hodnotení programu. Najviac oceňovali príjemných, tolerantných lektorov, ľudský a vysoko profesionálny prístup

10 k účastníkom vzdelávania a pripravenosť na vzdelávacie línie. Za najväčšie pozitívum programu považujú jeho absolventky zabezpečenie digitálnych technológií pre všetky zapojené materské školy na Slovensku. Za prínos pokladajú možnosť získané poznatky hneď aplikovať v práci s deťmi. Napokon je potrebné poukázať na zaujímavé zistenie, že o vzdelávanie prejavujú záujem aj vekovo staršie respondentky (aj preddôchodkovom veku). Záver Rozvíjanie informačných kompetencií detí v predškolskom veku je podmienené viacerými faktormi, avšak ako rozhodujúci sa ukazuje postoj vedenia/manažmentu materskej školy k novej realite, od čoho v rozhodujúcej miere závisí jednak (a) materiálno-technické a technologické vybavenie materskej školy ako aj (b) podpora pri nadobúdaní, resp. rozvíjaní digitálnych kompetencií učiteľov v rámci kontinuálneho vzdelávania. Digitálne technológie sa postupne stávajú integrálnou súčasťou aj slovenských materských škôl najmä (ale nie výlučne) zásluhou národného projektu Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávania. Zapojením do projektu boli materské školy komplexne vybavené digitálnymi technológiami desktopy s príslušenstvom, multifunkčné zariadenia, aplikačný softvér, sady elektronických didaktických pomôcok, televízory, digitálne fotoaparáty a kompletné sady didaktických pomôcok. Účasť učiteliek vo vzdelávacom programe Digitálne technológie v materskej škole však potvrdila komplexnosť národného projektu v zmysle vybavenia materských škôl digitálnymi technológiami. I keď by sa mohlo zdať, že ak má materská škola vhodne upravené priestory vybavené digitálnymi technológiami, spĺňa podmienky na rozvíjanie informačných kompetencií detí predškolského veku. Jedným z výskumných zistení je fakt, že v preprimárnom vzdelávaní pôsobia aj učitelia, ktorí nové technológie odmietajú, resp. ktorí nesprávne chápu ich možnosti v edukácii, a preto sa bránia ich používaniu alebo ich používajú nevhodne, a tak v konečnom dôsledku nevyužívajú ich edukačný potenciál. Súvisí to s ich digitálnou gramotnosťou, pretože mediálne kompetentný učiteľ vie, ako digitálne technológie atraktívne, zábavne a pritom zmysluplne začleniť do učenia sa dieťaťa. Pre deti sú totiž digitálne technológie novou výzvou a zároveň prepojením k domácemu prostrediu, v ktorom sa bežne s novými technológiami stretávajú. Digitálne technológie sú zároveň jednou z ciest materskej školy k rodičom, ktorým umožňuje participovať na vzdelávaní detí či už odborným poradenstvom, prezentáciou edukačných aktivít, využívaním fotodokumentácie z rodinného prostredia a pod. Využívanie digitálnych technológií v rozvíjaní informačných kompetencií detí v predškolskom veku kladie vyššie nároky na prácu učiteľov, ktorí sa stretávajú s

11 mnohými ťažkosťami. Rezervy sú ešte v množstve a finančnej dostupnosti certifikovaných edukačných programov a v absencii metodiky práce s digitálnymi technológiami. Výskumné zistenia nás utvrdili v presvedčení, že rozhodujúcou podmienkou integrácie digitálnych technológií do preprimárneho vzdelávania ako dynamizujúcich prostriedkov rozvíjania informačných a ďalších kompetencií detí v predškolskom veku je pochopenie ich významu a akceptovanie učiteľmi. V kontexte s touto výzvou vedomostnej spoločnosti ide v prvom rade o získanie či rozšírenie digitálnej gramotnosti, ktorej výsledným efektom by mala byť vyššia kvalita vzdelávania, radosť detí, spokojnosť rodičov i širšej verejnosti. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV Literatúra ADÁMEK, R., BUČKO, M. a kol Digitálna gramotnosť učiteľa. Košice : UIPŠ, ISBN BLAŠKO, M Riadenie kvality výučby z hľadiska rozvíjania informačných kompetencií. In Manažment školy v praxi. Bratislava : Iura Edition, ISSN , s HAJDÚKOVÁ, V Rozvíjanie informačných kompetencií detí predškolského veku. In Pán učiteľ. roč. 3, 2010, č. 7, ISSN s HAJDÚKOVÁ, V. a kol Príručka na tvorbu školských vzdelávacích programov pre materské školy Bratislava : Metodické centrum, ISBN HAJDÚKOVÁ, V. a kol., Metodika na tvorbu školských vzdelávacích programov pre materské školy. Bratislava: MPC, s. ISBN KALAŠ, I Digitálna gramotnosť a Pinocchiov zlatý kľúčik. In Moderné vzdelávanie v materskej škole. [CD ROM] Prievidza: ISBN KAPOUNOVÁ, J., KAPOUN, P., POLÁKOVÁ, E Komunikační, informační a marketingové kompetence. Ostrava : Ostravská univerzita, s. ISBN X. KOSTRUB, D Pedagogická tvorivosť učiteliek materských škôl : Materská škola na prahu 21. storočia. Žilina: SPV-ZV, ISBN KROMMEROVÁ, A Rozvíjanie digitálnej gramotnosti pedagógov materských škôl objavovanie novej cesty pre konštruktivistické učenie a učenie sa. [on line] Dostupné na: < [cit ].

12 MAGÁL, S., MATÚŠ, J., PETRANOVÁ, D Lexikón masmediálnych štúdií. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM, ISBN MANDELÍKOVÁ, I. 2010/2011. Digitálne kompetencie v materskej škole. In Predškolská výchova. roč. 65, 2010/2011, č. 3. ISSN , s PEKÁROVÁ, J Digitálne technológie v materskej škole: vybrané otázky. Rigorózna práca. Bratislava : FMFI UK, strán. PRŮCHA, J Pedagogická encyklopedie. Praha : Portál, ISBN Štátny vzdelávací program ISCED O predprimárne vzdelávanie Prievidza: Patria, 2009, ISBN VIŠŇOVSKÁ, M Výučba s počítačom v materskej škole. In Pedagogická tvorivosť učiteliek materských škôl. Materská škola na prahu 21. storočia. Žilina : SPV-ZV, ISBN ZELINA, M Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava : SPN, ISBN