VYSOKÁ ŠKOLA MANAŽMENTU V TRENČÍNE

Transcription

1 VYSOKÁ ŠKOLA MANAŽMENTU V TRENČÍNE POSTAVENIE EURA A DOLÁRA V POZÍCII MEDZINÁRODNÝCH PEŇAZÍ 2011 Monika Gaţová

2 VYSOKÁ ŠKOLA MANAŽMENTU V TRENČÍNE POSTAVENIE EURA A DOLÁRA V POZÍCII MEDZINÁRODNÝCH PEŇAZÍ Bakalárska práca Študijný program: Podnikový manaţment Študijný odbor: Pracovisko: Vedúci práce: Ekonomika a manaţment podniku Bratislava Ing. Daniela Maťovčíková Bratislava 2011 Monika Gažová

3

4 ABSTRAKT Vzťah a vývoj menového páru EUR/USD patrí v súčasnosti k ostro sledovaným veličinám. Dôleţitým faktom je, ţe vzájomný kurz EUR/USD predstavuje porovnanie dvoch hospodársky najvyspelejších ekonomických celkov sveta. Dolár je globálnou rezervnou menou ale napriek tomu mu mnohí Američania nedôverujú. Sledujú, ako ho Fed stále viac a viac znehodnocuje nákupom štátnych dlhopisov. Tieto a mnohé ďalšie fakty robia menový pár EUR/USD dennodenne analyzovaným a ostro sledovaným. Cieľom našej práce je priblíţenie a porovnanie postavenia a vývoja menového páru EUR/USD od roku 1996 kedy sa na svetových trhoch začalo pouţívať euro ako zúčtovacia jednotka, aţ po súčasnosť. V súvislosti so vznikom a etablovaním sa eura ako pomerne stabilnej svetovej meny sa vynorila otázka, či neprišiel ten pravý čas na zmenu. Avšak v období súčasnej finančnej krízy, sťaţuje pozíciu obidvom menám zlá finančná situácia na oboch kontinentoch. V závere našej práce, po analyzovaní viacerých faktorov, počas 15 ročného obdobia, sme vyvodili záver, ţe nie je moţné podať jednoznačnú odpoveď na otázku, ktorá mena je stabilnejšia. Domnievame sa, ţe nie je pravdepodobné, ţe sa euro v blízkej budúcnosti stane dominantnou menou na medzinárodných finančných trhoch. Dôleţitou súčasťou našej práce je aj vzťah medzi vývojom ceny dolára a ceny ropy. Kľúčové slová: americký dolár, euro, Federálny rezervný systém, Európska centrálna banka, postavenie EUR/USD, cena ropy

5 ABSTRACT Relation and development of EUR/USD currency pair nowadays belong to the most watched module. Important fact is, that bilateral course of EUR/USD represents comparison of two economically most advanced economic entities of the world. Dollar is a global reserve currency, but despite this, many Americans don t trust it. They watch, as Fed keeps devaluating it more and more by buying state obligations. These and many other facts are making EUR/USD currency pair analyzed day after day and are watched closely. The aim of our work is to bring closer look and compare role and development of EUR/USD currency pair from year 1996, when Euro began to be used on the world market as accounting unit, until nowadays. In context of formation and implanting Euro as relatively stable world currency became question, if the right time for change didn t came. Nowadays, at the time of financial crisis, the position of both currencies is being weakened by bad financial situation on both continents. By the end of our work, after analyzing several factors from 15 years period, we have come to evaluation, that we can not answer expressly the question, which is the most stable currency. We presume, that it is not probable, that in short time euro will become dominant currency on international financial market. Important part of our work is relation between price development of dollar and oil value. Key words: American dollar, Euro, Federal Reserve System, European Central Bank, role EUR/USD, oil value

6 OBSAH: Úvod História peňazí Podstata a funkcia peňazí v národnej a svetovej ekonomike Vznik dolára Federálny rezervný systém Dejiny Začiatky FRS Ciele, nezávislosť a zodpovednosť FRS Vznik eura Euro od jeho zavedenia aţ po súčasnosť Európska centrálna banka Úlohy ECB Európsky systém centrálnych bánk a Eurosystém Faktory, ktoré ovplyvnili medzinárodný menový systém Súčasný medzinárodný menový systém Faktory, vplývajúce na medzinárodné postavenie meny Medzinárodné ekonomické problémy na konci 20. storočia Rast a pokles dolára Nadhodnotený dolár Determinanty vývoja menového kurzu EUR/USD Vzťah medzi vývojom ceny dolára a ceny ropy Korelácia dvoch premenných výmenného kurzu USD a ropy Kauzalita dvoch premenných výmenného kurzu USD a ropy Cieľ práce Metodika práce a metódy skúmania Výsledky práce Záver Zoznam pouţitej literatúry Zoznam príloh... 45

7 Zoznam skratiek a značiek MMF Medzinárodný menový fond MMS Medzinárodný menový systém CB Centrálna banka MBOR Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj FCRP U. S. Voluntary Foreign Credit Restrain Program USD americký dolár EUR euro USA Spojené štáty americké EÚ Európska únia FRS Federálny rezervný systém FED Americká centrálna banka FRB Federálna rezervná banka ECB Európska centrálna banka CP cenné papiere OMIC Open Market Investment Committee OMPC Open Market Policy Conference FDIC Federal Deposit Insurance Corporation EHS Európske hospodárske spoločenstvo ESCB Európsky systém centrálnych bánk HDP hrubý domáci produkt

8 Zoznam ilustrácií: Obr. 1 Etapy operácií Federálneho rezervného systému Obr. 2 Vývoj výmenného kurzu eura Obr. 3 Menový kurz dolára Obr. 4 Obchod a menové kurzy... 23

9 Zoznam tabuliek Tab. 1 Funkcie medzinárodných peňazí Tab. 2 Štyri obdobia korelácie medzi výmenným kurzom dolára a cenou ropy... 26

10 Úvod Menový pár EUR/USD patrí v súčasnosti k ostro sledovaným a je dennodenne analyzovaný. Zmysel sledovania tvorí záujem o globálnu silu spomínaných dvoch mien. Dôleţitým faktom je, ţe vzájomný kurz medzi EUR a USD predstavuje určité porovnanie dvoch hospodársky najvyspelejších ekonomických celkov sveta. Snahou oboch mien je získať a udrţať si postavenie svetovej vedúcej meny. Za posledné desaťročia sme si mohli všimnúť postupné oslabovanie hodnoty amerického dolára. Tendencia oslabovania bola posilnená finančnou a ekonomickou krízou, ktorá prepukla práve v USA. Táto kríza priniesla oslabenie výmenného kurzu dolára voči ostaným svetovým menám. Z tohto dôvodu je v súčasnosti kladená otázka, zachová si americký dolár postavenie svetovej meny? V teoretickej časti našej bakalárskej práce sme charakterizovali faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj a postavenie oboch mien na medzinárodnom finančnom trhu. Naopak v praktickej časti sme sa zaoberali konkrétnymi udalosťami, ktoré v minulosti ovplyvnili vývoj a postavenie menového páru, či uţ pozitívne alebo negatívne. Aby bolo moţné posúdiť postavenie eura a dolára na medzinárodných trhoch, museli sme sa najskôr pozrieť do minulosti a zistiť ako vzniklo výhradné právo dolára v súčasnom svete. Pokúsili sme sa odpovedať na otázku, či euro v blízkej budúcnosti nahradí americký dolár na pozícii celosvetovej dominantnej meny. V prvej kapitole za zaoberáme stručnou históriou a vznikom amerického dolára a federálneho rezervného systému, eura a európskej centrálnej banky. Zamerali sme sa na úlohy a ciele spomínaných dvoch inštitúcií. V druhej kapitole sme uvideli faktory, ktoré ovplyvnili medzinárodný menový systém, konkrétne, ropná kríza v roku 1973, strata dôvery v USD v rokoch , druhá ropná kríza v roku 1979, vytvorenie Európskeho menového systému v roku 1979, diverzifikácia devízových rezerv centrálnych bánk v roku 1979 a špekulačné posilnenie USA v rokoch sprevádzané poklesom hodnoty amerického dolára od februára 1985 do začiatku roku V tretej kapitole sme zhrnuli faktory, ktoré ovplyvňujú medzinárodné postavenie meny, konkrétne tieto, veľkosť a otvorenosť ekonomiky, existencia výborne rozvinutých a integrovaných domácich finančných trhov, dôvera v menu, politická stabilita a sieťové externality. 9

11 V štvrtej časti sme poukázali na medzinárodné ekonomické problémy na konci 20. storočia. Medzi hlavné problémy patrí, striedajúci sa rast a pokles dolára a neskôr vysoké nadhodnotenie dolára, ktoré so sebou prinieslo negatívne dopady. V piatej kapitole sme charakterizovali determinanty vývoja menového kurzu EUR/USD, medzi ktoré patrí, platobná bilancia, burzové, akciové, technologické a ďalšie indexy v danej ekonomike, úrokové miery, intervencie centrálnych bánk, domáce ekonomické, sociálne a politické podmienky, posledný determinant je postavenie dolára vo svete. Vzťah medzi vývojom ceny dolára a ceny ropy sme podrobne analyzovali v šiestej kapitole, ktorá tieţ zahŕňa podkapitoly s názvom, korelácia dvoch premenných výmenného kurzu USD a ropy a kauzalita dvoch premenných výmenného kurzu USD a ropy. V siedmej kapitole sme obšírnejšie charakterizovali cieľ našej práce. Prečo sme prácu písali, čím je uţitočná a aký môţe mať prínos pre čitateľov. To, akou metódou sme prácu písali a aké metódy sme pouţili pri skúmaní v praktickej časti našej práce sme zhrnuli v kapitole číslo osem. V deviatej kapitole sme analyzovali výsledky našej práce, tzn. všetkých informácií, ktoré sme počas písania práca nadobudli, zhrnuli a zhodnotili. Na konci práce môţeme nájsť záver, ktorý sme vyvodili po napísaní všetkých bodov, ktoré sú spomenuté v texte vyššie a zanalyzovaní všetkých faktorov, javov a situácií, ktoré majú vplyv na vývoj menového kurzu EUR/USD. 10

12 1 História peňazí Peniaze hrajú veľmi dôleţitú úlohu v ţivote ľudí. S pojmom peniaze sa stretol uţ kaţdý z nás, pri nakupovaní, platbách na pošte, mzdách, atď... Ich vznik bol podmienený výsledkom rozvoja výroby, deľby práce a výmeny tovaru. Slúţia na vyjadrenie cien tovarov, nákup, predaj a realizáciu platieb. Ich podstata a význam je veľmi dôleţitý. Sú označované ako ekvivalent na výmenu tovarov a sluţieb. Majú jednoznačnú hodnotu, ktorej kaţdý dôveruje. História sa začína v dobe kamennej, kedy ešte neboli objavené kovy. Ľudia pestovali plodiny a lovili zver. Následne si navzájom medzi sebou vymieňali veci. Táto výmena je označovaná ako výmenný obchod, pretoţe ľudia si vymieňali navzájom veci s pribliţne rovnakou hodnotou (EUROPA, 2011). 1.1 Podstata a funkcia peňazí v národnej a svetovej ekonomike V tejto podkapitole sme si zhrnuli podstatu a základné funkcie peňazí. Peniaze sú základným prvkom národných aj medzinárodných menových systémov. Najskôr to boli kovové (plnohodnotné) peniaze, a tie časom nahradili neplnohodnotné známky, ktoré iba zastupujú hodnotu, ktorá je na nich označená. Neumann definoval peniaze ako aktívum všeobecne prijímané k platbám za tovar, sluţby alebo k úhrade dlhov (2010, s. 128). Peniaze spĺňajú tri hlavné úlohy, tak ako môţeme vidieť v tabuľke niţšie. Sú uchovávateľom hodnôt, prostriedkom výmeny, ktorý umoţňuje platbu za tovary a sluţby a nakoniec zúčtovacou jednotkou, v ktorej môţe byť vyjadrená cena. Členenie, ktoré pozostáva z troch tradičných úloh a z dvoch sektorov zaviedol ekonóm Paul Krugman. 11

13 Dolár aj euro spĺňa všetky funkcie. Tab. 1 Funkcie medzinárodných peňazí VLÁDNY SEKTOR Uchovávateľ hodnôt Medzinárodné rezervy Prostriedok Intervencie na devízových výmeny trhoch Zúčtovacia jednotka Stanovenie menových kurzov (Zdroj: CHINN, M. FRANKEL, J. ) SÚKROMNÝ SEKTOR Nákup aktív s cieľom umiestniť voľné peňaţné prostriedky a zarobiť Nákup tovarov a sluţieb Stanovenie cien tovarov a sluţieb Ak začnú nerezidenti masívne a systematicky pouţívať národnú menu, stáva sa z nej medzinárodná mena. Toto pouţívanie vychádza z rôznych faktorov, z ktorých vyplýva rozhodnutie, či sa daná mena presadí aj na medzinárodnej úrovni. Medzinárodnou menou boli v rôznych obdobiach rôzne meny. Záviselo to od sily ekonomiky a politiky danej krajiny. V 19. storočí a na začiatku 20. storočia dominovala britská libra, v súčasnosti vo svete dominuje americký dolár (BÁRÁŇOVÁ-ČIDEROVÁ, D., LIBERČAN, A, 2007). 1.2 Vznik dolára V tejto podkapitole sme sa zamerali na vznik a históriu amerického dolára. V Spojených štátoch bol zavedený 6. júla Redefinovaný bol 2. apríla v rámci výnosu Mint Act, ktorý ho definuje ako striebornú mincu špecifickej hmotnosti, razenú štátnou mincovňou. Mint Act definoval s dolárom aj zlaté mince. Hodnotu dolára spojil s hodnotou zlata a stirbra v pomere: 1 USD = 371 aţ 416 grainu striebra a 1 USD = 247 aţ 270 grainu zlata (1 grain = 0,065 gramov). Tento rozsah závisel od ich čistoty. Na zlatých minciach bol vyrazený znak amerického orla (Eagle) a na strieborných minciach bol znak, ktorý vyjadroval zosobnenie slobody (Liberty). Historický názov dolár pochádza z Jáchymovského toliaru. Americký dolár sa označuje symbolom S, ktorý je preškrtnutý jednou alebo dvoma súvislými čiarami. Podľa ISO ma americký dolár kód Počas zlatého štandardu boli hmotnosti mincí upravené na 23,22 grainu. Americký dolár sa 12

14 viazal na striebro do roku Po roku 1900 sa americký dolár viazal uţ iba so zlatom, kedy sa začalo odstraňovať striebro zo všetkých mincí. Po veľkej hospodárskej krízy v roku 1933 v rámci tzv. Gold seizure boli zlaté mince z obehu stiahnutú. Opäť sa upravila hmotnosť zlata za dolár na 13,71 grainu. Tento štandard vydrţal aţ do roku Dohoda, ktorá bola podpísaná v roku 1944 v New Hampshire ustanovila dolárový medzinárodný menový systém. Došlo k vzniku dvoch nových inštitúcií Medzinárodného menového fondu a Medzinárodnej banky pre rozvoj a obnovu. Brettonwoodsky menový systém, ktorý vstúpil do platnosti v roku 1945, zaisťoval cudzím menám fixovanie hodnoty svojej meny na základe zlatého obsahu. Jedinou menou vymeniteľnou za zlato bol americký dolár (v pomere 35 USD za jednu uncu zlata), ktorý v tomto menovom systéme hral rolu svetovej meny. Systém zanikol v roku 1971 a takisto ako zanikol on, zanikla aj zameniteľnosť dolára za zlato. 1. januára 1975 vstúpil americký dolár do éry plávajúcich kurzov na menových trhoch. Nominálna hodnota voči trójskej minci vzrástla do roku 2009 z 42,22 aţ na USD/uncu (KOLAŘ, F., 2009). Americký dolár je najviac pouţívanou menou v medzinárodných transakciách. Je oficiálnou menou Spojených štátov amerických a niektorých ďalších krajín ako je Ekvádor, Salvador, Východný Timor, Mikronézia, Marshallové ostrovy a v Palau. V mnohých ďalších štátoch je pouţívaný ako banková rezerva (PENÍZE, 2011). 1.3 Federálny rezervný systém Dejiny V tejto podkapitole sme sa venovali FRS, jeho začiatkom a cieľom. Spojené štáty americké boli v 19. storočí postihnuté bankovými panikami. Dochádzalo k nim tak, ţe ľudia sa pokúšali o náhle premenenie bankových vkladov na hotovosť. Po zistení, ţe banky majú nedostatočné zásoby hotovosti (pretoţe zásoby hotovosti sú obmedzené a menšie ako objem bankových vkladov), došlo ku krachom bánk a celkovému ekonomickému poklesu. Vzniknutá panika vyústila v roku 1907 do prijatia Federálneho rezervného zákona z roku Jeho cieľom bolo zabezpečiť zaloţenie federálnych rezervných bánk (NORDHAUS, W.D., SAMUELSON, P. A. 2000, s ). 13

15 1.3.2 Začiatky FRS Zákon z roku 1913 stanovil, ţe záleţitosti FRB spravuje výbor, ktorý sa skladá z deviatich riaditeľov. Dvanásť FRB malo právomoc uskutočňovať operácie na voľnom trhu, reeskontovať cenné papiere z členských bánk a stanoviť diskontnú sadzbu po odsúhlasení Federálneho rezervného úradu. Počas prvých rokov fungovania FRS, FRB bojovali o rozdelenie moci. FRB získali nezávislosť. Federálne banky nakupovali na svoje účty štátne obligácie a bankové aspekty. Tie slúţili skôr ako zdroj príjmov ako nástroj, ktorý mal kontrolovať ponuku peňazí v kaţdej oblasti Federálnej rezervy. Hlavným nástrojom, ktorý ovplyvňoval dostupnosť úveru boli zmeny diskontnej sadzby. Sadzby schvaľovala FRB vo Washingtone. V roku 1923 vznikol Výbor pre investovanie na voľnom trhu (Open Market Investment Committee OMIC) na základe Benjamina Stronga, vplyvného guvernéra FRB v New Yorku, ktorý tvrdil, ţe operácie na voľnom trhu by sa mohli vyuţívať na stabilizáciu ekonomiky, museli by sa však koordinovať medzi oblastnými Federálnymi rezervnými bankami pri rozhodujúcej úlohe Federálnej rezervnej banky v New Yorku. OMIC sa skladal z guvernérov FRB New York, Boston, Philadelphia, Cleveland a Chicago. V roku 1930 bol OMIC nahradený Konferenciou pre politiku na voľnom trhu (Open Market Policy Conference OMPC). OMPC tvorili guvernéri zo všetkých 12 Federálnych rezervných bánk a členov FRB (IŠA, J., 2008). V roku 1933 nastali výrazne zmeny, ktoré sa odrazili aj vo FRS osobitne, napr.: (IŠA, J., 2008). na základe Bankového zákona z roku 1933 banky, ktoré sú súčasťou FRS, musia mať svoje vklady poistené v FDIC (Federal Deposit Insurance Corporation), na základe Bankového zákona z roku 1933 názov Federálny rezervný výbor sa zmenil na Výbor guvernérov Federálneho rezervného systému, ktorý bol zloţený zo siedmych členov, s titulom guvernér. Svoju činnosť môţu vykonávať maximálne 14 rokov, na základe Bankového zákona z roku 1933 premenovala sa aj Konferencia pre politiku na voľnom trhu na Federálny výbor pre voľný trh. Stal sa najdôleţitejšou zloţkou FRS, oblastné FRB stratili právomoc stratili s výnimkou explicitného povolenia FOMC nakupovať a predávať štátne cenné papiere. 14

16 1.3.3 Ciele, nezávislosť a zodpovednosť FRS Na Obr. 1 sú znázornenú etapy operácií Federálneho rezervného systému, tak ako ich vidí Fed. FRS má k dispozícií mnoţstvo hospodárskopolitických nástrojov, prostredníctvom ktorých pomáha dosiahnuť konečné ciele zdravej ekonomiky. Obr. 1 Etapy operácií Federálneho rezervného systému (Zdroj: (NORDHAUS, W.D., SAMUELSON, P. A. 2000) Tri nástroje monetárnej politiky sú: (NORDHAUS, W.D., SAMUELSON, P. A. 2000, s ) a) operácie na voľnom trhu s cieľom ovplyvniť úroveň zdrojov. Patrí sem nákup alebo predaj cenných papierov vlády USA na voľnom trhu, b) politika diskontnej sadzby určovanie úrokovej miery za ktorú si môţu od regionálnej federálnej rezervnej banky poţičať obchodné banky, c) politika povinných rezerv určovanie zákonom stanovených pomerov povinných rezerv z vkladov v bankách a iných finančných inštitúciách. Federálny rezervný systém priamo vyuţíva tieto nástroje, ktoré sú pod jeho kontrolou. Pomáhajú mu určovať ponuku peňazí, zdroje bánk a úrokové sadzby. Monetárna politika spolu s fiškálnou politikou v konečnom dôsledku sledujú ciele, ako rýchly rast, nízka nezamestnanosť a stabilné ceny (NORDHAUS, W.D., SAMUELSON, P. A. 2000, s ) 1.4 Vznik eura V tejto podkapitole sme si zhrnuli vznik eura. Analyzovali sme ho od jeho zavedenia aţ po súčasnosť a ďalej opisujeme základné úlohy Európskej centrálnej banky Od roku 1970 sa začal odvíjať prvý plán na zavedenie jednotnej euromeny. Pre zabezpečenie menovej stability sa rozhodli členské krajiny EHS obmedziť fluktuáciu výmenných kurzov 15

17 národných mien. Mechanizmus výmenných kurzov, bol stanovený v roku 1972 a je povaţovaný za prvý krok k zavedeniu eura. 1. január 1999 je povaţovaný za začiatok tretieho štádia EMÚ, kedy prijalo euro 11 členských štátov. Euro začalo obiehať na peňaţných trhoch a nahrádzalo meny v nepeňaţných transakciách. Euro ako zúčtovacia mena ECU sa pouţívala na účely obchodných a finančných transakcií. Euromince a eurobankovky boli zavedené aţ neskôr, presnejšie 1. januára 2002, kedy sa začali v 12 krajinách eurozóny pouţívať tieto bankovky a mince. To predstavovalo rozsiahlu logistickú operáciu. V obehu bolo cez 80 miliárd mincí. Prvého marca 2002 nastal koniec platnosti národných mien v beţnom platobnom styku (EUROINFO, 2011) Euro od jeho zavedenie až po súčasnosť Euro sa zozačiatku nevyvíjalo podľa predstáv a očakávaní ekonómov a ani nekopíroval vývoj európskej a americkej ekonomiky. V období očakávania rastu európskej ekonomiky prišlo znehodnotenie eura voči doláru a naopak, euro sa začalo zhodnocovať, keď sa európska ekonomika prepadla do stagnácie. Na nasledujúcom Obr. 2 môţeme vidieť vývoj eura za 7 rokov existencie. Obr. 2 Vývoj výmenného kurzu eura (Zdroj: (BÁRÁŇOVÁ-ČIDEROVÁ, D., LIBERČAN, A, 2007). Sila meny implicitne závisí od sily danej ekonomiky, jej výkonnosťou, hospodárskym rastom a predpokladom do budúcna. Silu meny určuje aj stabilita cien, a práve to robí 16

18 z eura silnú menu, pretoţe ECB má ako hlavnú úlohu dohľad na cenovou stabilitou. V prípade porovnanie výmenného kurzu meny, nastáva úplne iný pohľad, ktorý musíme brať s určitou rezervou. Príkladom je kolísanie dolára v 70-tych rokoch. Za posledné tri desaťročia dolár stratil tri štvrtiny svojej hodnoty. Sila meny závisí aj od dôveryhodnosti v čase neistoty. Euro malo predpoklad stať sa silnou menou. Veľká časť ekonómov ho koncom 90-tych rokov povaţovala za ekvivalentnú alternatívu k doláru. Avšak koncom roka 2000 stratilo aţ 30 % svojej hodnoty. V apríli 1999 ECB zníţila úrokovú sadzbu, s cieľom zvýšiť ekonomický rast. V tomto čase FED zvýšil úrokové sadzby. V novembri 1999 aj ECB zvýšila úrokové sadzby, no rozdiel ostal nezmenený. V roku 2001 spomalil ekonomický rast v USA a v polovici roka 2002 sa začalo zhodnocovať euro. Do konca roka 2002 sa zhodnotilo pribliţne o 16 %. Euru sa darilo aţ do polovice roka 2003 (BÁRÁŇOVÁ-ČIDEROVÁ, D., LIBERČAN, A, 2007). Kúpnu silu domácností zvyšuje zhodnocujúca mena, ktorá zlacňuje importy. To sa môţe prejaviť v celkovom poklese cien a zníţení hlavných úrokových sadzieb. Silnejúce euro uľahčuje a zvyšuje kapacity akvizícií v zahraničí. Výrobcovia a podnikatelia sú prostredníctvom silnej meny nútení inovovať a uvádzať do produkcie nové technológie aby si udrţali konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni. Menu na medzinárodnom postavení utvrdzuje zhodnocovanie meny, ktoré jej dodáva kredibilitu na medzinárodnom poli. Silné zhodnocovanie meny v čase, keď stagnuje ekonomika môţe priniesť aj negatívne javy a riziká silnejúca mena spôsobuje straty trhov v dôsledku predraţovania exportov (BÁRÁŇOVÁ-ČIDEROVÁ, D., LIBERČAN, A, 2007). Výsledkom deficitu v USA bolo zhodnocovanie eura. Nemecko a Francúzsko sa postavili proti a vytvorili na ECB nátlak aby zníţila úrokové sadzby (BÁRÁŇOVÁ- ČIDEROVÁ, D., LIBERČAN, A, 2007) Európska centrálna banka V nasledujúcej kapitole sme opísali ECB zhrnuli a jej hlavné úlohy. Národné centrálne banky spolu s Európskou centrálnou bankou tvoria centrálny bankový systém eurozóny. Zrodenie myšlienky vytvoriť jednotnú európsku menu s jednou ECB existovalo skôr ako Maastrichtská zmluva, ktorá uţ načrtla organizáciu, právomoci aj úlohy ECB.V máji 1998 došlo k zafixovaniu vzájomných menových kurzov. 1. júla 1998 začala svoju činnosť Európska centrálna banka. Prvým prezidentom ECB bol Wim F. Duisenberg. 1. januára 1999 začala budovať svoju činnosť EMÚ (ECB, 2011). 17

19 ECB pracuje nezávisle a spolupracuje s národnými centrálnymi bankami, aby pripravili a implementovali rozhodnutie, ktoré prijali orgány s rozhodovacími právomocami eurosystéme (EÚ, 2011) Úlohy ECB Hlavnou úlohou ECB je udrţiavať kúpnu silu eura, a tým cenovú stabilitu v eurozóne (ECB, 2011). Za úlohu má zabezpečiť aj to, aby medziročný nárast spotrebiteľských cien bol niţší, ale blíţil sa 2 % v strednodobom horizonte. Môţe to uskutočniť dvoma spôsobmi, a to kontrolou peňaţnej masy v ekonomike alebo monitorovaním cenových trendov a hodnotením rizík (EÚ, 2011) Európsky systém centrálnych bánk a Eurosystému Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) vznikol v súlade s Maastrichtskou zmluvou. Pozostáva z ECB a 27 národných centrálnych bánk (NCB) všetkých členských štátov EÚ bez ohľadu na to, či prijali alebo neprijali euro (ECB, 2011). Eurosystém tvorí ECB a národné centrálne banky krajín, ktoré prijali euro. Eurosystém i ESCB budú existovať paralelne dovtedy, kým sa všetky členské štáty EÚ nestanú členmi eurozóny (ECB, 2011). 18

20 2 Faktory, ktoré ovplyvnili medzinárodný menový systém V tejto kapitole sme zhrnuli faktory, ktoré mali vplyv na medzinárodný menový systém. MMS je súhrn pravidiel a opatrení, ktorý je spojený s pohybom peňazí medzi jednotlivými štátmi. Pozornosť sme venovali aj súčasnému medzinárodnému menovému systému. Medzi hlavné faktory, ktoré ovplyvnili medzinárodný menový systém patria: (KOTLEBOVÁ, J., SOBEK, O. 2007, s. 35) ropná kríza v roku 1973, strata dôvery v USD v rokoch , druhá ropná kríza v roku 1979, vytvorenie Európskeho menového systému v roku 1979, diverzifikácia devízových rezerv centrálnych bánk v roku 1979, špekulačné posilnenie USA v rokoch sprevádzané poklesom hodnoty amerického dolára od februára 1985 do začiatku roku Reaganova vláda v roku 1980 nasledovala rastúci rozpočtový deficit a deficit platobnej bilancie. V dôsledku rozsiahleho prílevu zahraničného kapitálu americký dolár prešiel viacerými apreciáciami. Hodnotu amerického dolára na devízovom trhu zvýšil zvýšený dopyt zahraničných investorov. USD dosiahol vrchol vo februári 1985 a potom mal len klesajúci trend aţ do roku Guvernéri centrálnych bánk Skupiny G6 a ministri financií sa stretli v septembri 1985 v hoteli Plaza v New Yorku a podpísali dohodu Plaza Agreement. Snahou bolo apreciovať meny voči americkému doláru. Podľa toho ako sa vyvíjal dolár na jar a v lete v roku 1985, dohoda akcelerovala pokles jeho hodnoty. Koncom roka 1985, celý rok 1986 a na začiatku roku 1987 dolár rapídne klesal. Začala sa obava z prílišného poklesu. Z tohto dôvodu skupina G6 podpísala v Paríţi novú dohodu Loure Accords. Základom bola spolupráca krajín s cieľom podporiť stabilitu devízových kurzov, konzultovať a koordinovať svoje makroekonomické politiky. V rámci Loure Accords dohody bol prijatý systém riadeného floatingu, čo malo za následok, ţe devízové kurzy hlavných svetových mien začali vykazovať stabilnejší vývoj (KOTLEBOVÁ, J., SOBEK, O., 2007, s ). 19

21 2.1 Súčasný medzinárodný menový systém V tejto podkapitole sme analyzovali stav MMS a priblíţili sme snahu Číny, aby sa jüan stal svetovou menou. V súčasnosti môţeme povaţovať globálnu ekonomiku za oveľa komplexnejšiu. Začal prevládať systém pribliţovania devízových kurzov k flexibilnejším formám. Tie poskytuje devízovému kurzu priestor, aby sa mohol formovať podľa ponuky a dopytu. To by mu umoţnilo dosiahnuť reálnu hodnotu vzhľadom na trhové podmienky. V súčasnosti MMF poskytuje konzultácie pre členské krajiny v oblasti ako je stratégia menovej politiky a výber vhodného devízového reţimu. Výsledkom je klasifikácia MMF, ktorá obsahuje všetky aktuálne vyuţívané zmienené systémy (KOTLEBOVÁ, J., SOBEK, O., 2007, s. 36). Čínsky prezident Chu Ťin-tchao povedal, súčasný medzinárodný menový systém, v ktorom dominuje americký dolár, je produktom minulosti a tieţ dodal, ţe Čína pracuje na tom, aby sa do systému svetových mien zaradil čínsky jüan, aj keď to bude dlhý proces (TASR, 2011). Chu Ťin-tchao vyslovil kritiku proti Fed, ktorá plánovala podporiť ekonomiku 600 miliardami dolárov, ktoré by zvýšili rast. Čína a iné krajiny vyjadrili nesúhlas a domnievajú sa, ţe tento krok oslabí kurz dolára na úkor vývozu iných štátov (TASR, 2011). Menová politika Spojených štátov má rozhodujúci vplyv na globálnu likviditu a kapitálové toky, takţe likvidita amerického dolára by sa mala udrţiavať na adekvátnej a stabilnej úrovni, povedal čínsky prezident (TASR, 2011). Tvrdenie, ţe oslabenie kurzu dolára posilní kurz jüanu a pomôţe Číne lepšie bojovať s infláciou, Chu Ťin-tchao odmieta. Čína je pod dlhodobým nátlakom Washingtonu, ktorý sa snaţí o to, aby Čína zhodnotila jüan, pretoţe jeho nízky kurz blokuje vývoz iných krajín a zvýhodňuje čínskych exportérov (TASR, 2011). Čína sa významnou mierou podieľa na svetovej ekonomike hospodárskym rastom a obchodom a aj jüan zohral nemalú úlohu vo vývoji svetovej ekonomiky, povedal Chu Ťin-tchao. No presadenie jüanu ako svetovej meny bude dosť dlhý proces, dodal (TASR, 2011). 20

22 3 Faktory vplývajúce na medzinárodné postavenie meny V tejto kapitole sme zhrnuli faktory, ktoré majú vplyv na medzinárodné postavenie mien. Podľa odbornej literatúry môţeme sledovať päť faktorov, ktoré priamo vplývajú na medzinárodné postavenie meny (MAŤOVČÍKOVÁ, 2008, s ) 1. Veľkosť a otvorenosť ekonomiky je súvzťaţná s tokom kapitálu a obchodom. To vedie k zníţeniu transakčných nákladov, 2. Existencia výborne rozvinutých a integrovaných domácich finančných trhov prispievajú k produktivite a ekonomickému rastu, zniţujú náklady, zabezpečujú likviditu, redukujú neistotu, risk a výdavky, ktoré sú spojené s devízovým obchodom tieto trhy zabezpečujú likviditu, 3. Dôvera v menu ak je mena povaţovaná za zdravú môţe byť daná mena akumulovaná ako rezervný prostriedok. Nestabilita a inflácia, tieto dva faktory môţu odradiť investorov od vlastníctva aktív v danej mene, 4. Politická stabilita bez politickej rovnováhy nemôţe existovať menová stabilita, 5. Sieťové externality ak sa mena pouţíva medzinárodne, stáva sa vzácnou a veľmi ťaţko nahraditeľnou. Jej postavenie je ťaţké ohroziť pretoţe by to vyţadovalo vysoké náklady na výmenu. 21

23 4 Medzinárodné ekonomické problémy na konci 20. storočia 4.1 Rast a pokles dolára Medzi najväčšie ekonomické problémy 20. storočia patrí neustále kolísajúca hodnota USD. Na Obr. 2 (niţšie), môţeme vidieť priemernú výmennú hodnotu dolára v pomere k hlavným menám. Pred pádom Bretton-woodskeho systému bola hodnota dolára stabilná. V roku 1971 sa zrútil a aţ do roku 1980 dochádzalo k jeho znehodnoteniu. Keď na začiatku 80. rokov Spojené štáty prijali politiku ťaţko dostupných peňazí (prísna monetárna politika a uvoľnená fiškálna politika), zvýšila sa hodnota dolára tým, ţe nasadili vysoké dolárové úrokové miery. Čistý vývoz postupne klesal, a to viedlo k veľkému zahraničnému dlhu. Do roku 1985 vzrástol kurz dolára o 80 %. Názory ekonómov boli také, ţe dolár je prudko nadhodnotený. Nasledoval prudký pokles. Ďalších šesť rokov kurz dolára kolísal. Avšak mal skôr klesajúcu tendenciu (NORDHAUS, W. D., SAMUELSON, P. A., 2000, s ). Obr. 3 Menový kurz dolára (Zdroj: NORDHAUS, W. D., SAMUELSON, P. A., 2000) 22

24 4.2 Nadhodnotený dolár Z Obr. 3 (niţšie), môţeme vidieť, ţe americký dolár bol v polovici 80-tych rokov nadhodnotený. Dôsledok bol citeľný pre Spojené štáty aj celú svetovú ekonomiku. Obr. 4 Obchod a menové kurzy (Zdroj: NORDHAUS, W. D., SAMUELSON, P. A., 2000) Spomalenie ekonomickej aktivity, nárast nezamestnanosti a zníţenie agregátnych výdavkov bolo zapríčinené tým, ţe vysoké úrokové miery v Spojených štátoch obmedzili investície podnikov a obyvateľstva. Okrem toho vysoké úrokové sadzby v USA vyvolali rast úrokových mier v ďalších popredných krajinách. Došlo k obmedzeniu investícií v ostatných priemyselných ekonomikách čo malo za následok prudký pokles celkovej ekonomickej aktivity v priemyselnom svete. Pokles prebiehal v priebehu 80-tych rokov. Vysoké úrokové sadzby v USA viedli k zvýšenému bremenu dlhovej sluţby v chudobných krajín a v krajinách so stredným dôchodkom a prispeli k medzinárodnej kríze zo zadlţenosti (NORDHAUS, W. D., SAMUELSON, P. A, 2000, s. 573). S časovým oneskorením reaguje na zmeny menového kurz aj reálny čistý vývoz. Začiatkom 80-tych rokov reálny rastúci kurz dolára zvýšil vývozne ceny statkov dováţaných do Spojených štátov. Dôsledkom bol prudký pokles čistého reálneho vývozu. Na pokles dolára v roku 1985 reagoval s oneskorením aj reálny čistý vývoz. 23

25 5 Determinanty vývoja menového kurzu EUR/USD Vývoj kurzu medzi dolárom a eurom je najsledovanejším za posledné roky. Porovnanie vzájomného kurzu eura a dolára predstavuje vzájomné porovnanie dvoch hospodársky najvyspelejších ekonomických celkov sveta. Vzájomný kurz sa kaţdodenne mení, vplyvom rôznych situácií na domácom trhu USA a eurozóny, ale i v svetovej ekonomike. Na kurz eura voči doláru vplývajú rôzne faktory: (MORAVOVÁ, 2009). a) platobná bilancia hodnota dolára závisí od platobnej bilancie USA. Na jednej strane je deficit beţného účtu platobnej bilancie a na druhej strane prítok finančných prostriedkov do USA. Americké firmy dokázali koncom 90-tych rokov vytvárať zisky, to malo za následok rast ceny ich akcií. Americké dlhopisy ponúkali relevantne vysoké výnosy. Zo strany zahraničných investorov sa objavil dopyt po amerických cenných papieroch, čím sa zhodnocoval dolár. Avšak popri tom v USA vznikal problém s deficitom beţného účtu, keď domácnosti príliš utrácali a zadlţovali sa. To prispelo k zvýšenému dovozu do USA. Spojené štáty museli nakupovať viac cudzej meny. Tým sa zvýšila ponuka dolára na devízových trhoch. Napriek tomu dolár nezačal oslabovať kvôli veľkému zahraničnému dopytu po amerických cenných papieroch. Začiatkom roku 2002 narástol deficit beţného účtu platobnej bilancie do obrovských rozmerov, ktoré presahovali aţ 5 % HDP. Prispel k tomu aj deficit štátneho rozpočtu v USA a pokles sadzieb na minimá 1 %. Za posledných 15 rokov narástol deficit amerického beţného účtu (pokles úspor amerických domácností). Medzi rokmi 2002 a 2008 americký dolár stratil jednu tretinu svojej hodnoty, pretoţe investori sa zameriavali na veľký deficit amerického beţného účtu. b) burzové, akciové, technologické a ďalšie indexy v danej ekonomike medzi najvýznamnejšie indexy patrí: index podnikateľskej klímy najdôleţitejším nemeckým prieskumom podnikateľskej situácie je IFO podnikateľskej klímy. IFO je najdôleţitejším indikátorom eurozóny. Pretoţe nemecká ekonomika produkuje aţ jednu štvrtinu jej celkového HDP. akciový index Dow Jonex najznámejší a najstarší akciový index, japonský akciový index Nikkei obdoba DoW Jones Industrial Average (DIJA), technologický index NASDAQ 100 na základe kapitalizácie z najväčších amerických a medzinárodných spoločností zapísaných v NASDAQ akciovom trhu ho tvorí 100 spoločností, index spotrebiteľskej dôvery vyjadruje očakávanú spotrebiteľskú dôveru obyvateľstva, index nákupných manaţérov PMI, NAMP index americkej národnej asociácie nákupných manaţérov vo výrobnom sektore, Index aktivity. 24

26 c) úrokové miery ovplyvňujú medzinárodné kapitálové toky. Zvýšenie úrokových mier je spojené s prílevom zahraničného kapitálu, to posilňuje domácu menu. d) intervencie centrálnych bánk zákrok centrálnej banky môţe znamenať zásah do prirodzeného trhového vývoja kurzu. Pri vývoji kurzu medzi eurom a dolárom môţeme skôr pozorovať nepriame zákroky centrálnych bánk (ovplyvňovanie ceny devíz prostredníctvom úrokovej, daňovej a cenovej politiky). e) domáce ekonomické, sociálne a politické podmienky tieto podmienky majú skôr krátkodobý vplyv na pohyb kurzov mien. Avšak pri nestabilnej politike môţe dôjsť k silnému znehodnoteniu meny. Menový kurz eura a dolára najviac ovplyvňujú makroekonomické ukazovatele ako, inflácie, úroveň HDP, úroveň zamestnanosti, správy a informácie o aktuálnom dianí v ekonomike, konflikty, vojny, atentáty a teroristické útoky. f) postavenie dolára vo svete dolár má mnoho dôleţitých funkcií, napríklad je rezervnou menou a uchovávateľom hodnoty. Na vzájomný kurz eura a dolára vplýva mnoho faktorov avšak dôleţitú úlohu zohráva aj obdobie. Je takmer nemoţné predpovedať presný vývoj ich vzájomného kurzu navzdory kolísaniu ich významu. V súčasnosti euro a dolár bojujú o prvenstvo alebo snahu udrţať si postavenie svetovej vedúcej meny. 25

27 6 Vzťah medzi vývojom ceny dolára a ceny ropy V tejto kapitole sme analyzovali dve hlavné otázky. Aký vplyv na cenu ropy má dlhodobý trend oslabovania dolára? Vplýva rastúca cena ropy pozitívne alebo negatívne na výmenný kurz USD? Tieto otázky sa dostávajú do popredia, kvôli obdobiu, v ktorom sa neustále mení cena ropy, ktorá je v neposlednom rade ovplyvnená aj vývojom kurzu dolára na svetových devízových trhoch. Na zodpovedanie otázok, sme zobrali do úvahy nasledujúce faktory: (VOJTKOVÁ, M., 2011) cenu ropy ovplyvňuje pohyb v efektívnom devízovom kurze. Kaţdá zmena v efektívnom devízovom kurze môţe spôsobiť zmeny v ponuke a dopyte po rope, čo má za následok zmeny aj v samotnej cene ropy, model, ktorý vypracoval Feruqeem hovorí, ţe pokiaľ krajina akumuluje zahraničné aktíva, domáca mena apreciuje, avšak tento pohyb sa neodrazí na salde beţného účtu. V tomto prípade totiţ príjem z kapitálu prevezme straty v poloţkách obchodnej bilancie vzniknutých v dôsledku zvýšených exportných cien a zníţenia konkurencieschopnosti, (1995). 6.1 Korelácia dvoch premenných výmenného kurzu USD a ropy V tejto podkapitole sme rozdelili vzťah medzi dvoma premennými do 4 skupín, (viď Tab. 2): Tab. 2 Štyri obdobia korelácie medzi výmenným kurzom dolára a cenou ropy (Zdroj: BREITENFELLNER, A. CUARESMA, J., 2008) Obdobie Bretton-woodu sa vyznačovalo fixnými výmennými kurzami. Obdobie Bretton-woodu je charakteristické stabilitou nominálneho výmenného kurzu, rovnako ako aj stabilitou cien ropy. 26

28 V období I. a II. ropného šoku sa ceny ropy aj výmenný kurz stali vysoko volatilné. Hodnota ropy dosahovala svoje najvyššie hodnoty počas celej histórie. V roku 1985 nastala stabilizácia, a obdobie bolo bez výraznejších dlhodobých zmien na trhoch s ropu aj na devízových trhoch. Pokojné obdobie trvalo aţ do konca 90. rokov. Počas štvrtého obdobia, trvajúceho od konca roka 1999 do polovice roka 2008, americký dolár zaţíval neustále oslabovanie ale naopak, cena ropy v nominálnom vyjadrení dosahovala jej historické maximá (v reálnom vyjadrení, keď dolár očistíme o infláciu v USA, musíme brať na vedomie, ţe cena ropy dosahovala svoje maximá v období ropných šokov). Prostredníctvom tohto rozdelenia môţeme pozorovať korelačné tendencie medzi nimi. V prvom období môţeme hovoriť o negatívnej korelácií, počas druhého obdobia sa premenné pohybovali celkom nezávisle, v období stabilizácie môţeme hovoriť o pozitívnom vzťahu dvoch premenných a v poslednom období je výška korelácie vysoko negatívna (VOJTKOVÁ, M., 2011). 6.2 Kauzalita dvoch premenných výmenného kurzu USD a ceny ropy V nasledujúcej časti sme pomocou piatich rozličných kanálov určili príčinnosť oboch premenných. Podľa ekonomickej teórie môţeme vymedziť 5 rozličných kanálov: (BREITENFELLNER, A. CUARESMA, J., 2008) ponukový kanál nákupnej sily (purchasing power, PP) 1 - krajiny, ktoré exportujú ropu v USD sa snaţia o stabilizáciu svojho PP pričom berú ohľad na svoj prevaţne v eurách denominovaný export, dopytový kanál lokálnych cien znehodnotenie dolára spôsobuje, ţe krajiny, ktoré nevyuţívajú dolár spotrebúvajú lacnejšiu ropu, čo znamená zvýšený dopyt po rope v týchto krajinách a následný tlak na cenu ropy, investičný kanál investovanie do ropy a iných komodít môţe byť atraktívnejšie ak depreciácia dolára zniţuje výnosy z aktív denominovaných v dolároch pri výmene za domácu menu, kanál monetárnej politiky znehodnotenie dolára spôsobuje monetárne uvoľňovanie a nízke úrokové miery podporujú investovanie, vrátane investícií do ropy, 1 PP mnoţstvo tovarov a sluţieb, ktoré môţu byť kúpené za jednotku meny. 27

29 kanál peňažného trhu devízové trhy predvídajú vývoj v reálnej ekonomike (vplyv na dopyt a ponuku ropy) a sú efektívnejšie ako komoditné trhy Dôleţité je, uvedomiť si, ţe rozličné kanály môţu vykazovať rozličný smer závislosti vo vzťahu kurzu dolára a ceny ropy. V Prílohe 1 ( viď str. 46) sme uviedli prehľad štúdií, ktoré sa zaoberali touto problematikou. Štúdie vypracované Amonom a van Nordenom z roku 1997 poukazujú na závislosť, ktorá vychádza zo zmien cien ropy ku zmenám devízového kurzu v Nemecku, Japonsku a USA. Závislosť platí do roku 2004 (VOJTKOVÁ, M., 2011). Podľa štúdie Bénassyho-Quérého bola preukázaná evidencia o dlhodobom vzťahu medzi dvoma sériami údajov a kauzalita vychádzajúca z ropy k doláru za sledované obdobie rokov Odhady naznačujú, za predpokladu nezmenených ostatných premenných, ţe 10 %-ný nárast ceny ropy vedie k 4,3 %-nej apreciácii dolára v dlhodobom období (VOJTKOVÁ, M., 2011). Cheng je jediný, ktorý skúmal údaje aţ do roku To znamená, ţe v nej je zahrnutý aj ropný vrchol v roku 2008 (VOJTKOVÁ, M., 2011). V niektorých štúdiách bola cena ropy očistená o inflačné vplyvy americkej ekonomiky a vyjadrená v reálnej hodnote. V ostatných štúdiách autori uvádzajú spotovú cenu ropy. Preto je nevyhnutné brať do úvahy rolu, ktorá môţe v tomto vzťahu zohrávať inflácia. Nie je moţné vyvodiť jednoznačné stanovisko o vzájomnom vzťahu oboch premenných. 28

30 7 Cieľ práce Cieľom našej práce bolo charakterizovať vývoj eura a dolára. Charakterizovali sme aj Federálny rezervný systém a Európsku centrálnu banku, poukázali sme najmä na hlavné úlohy a ciele. Cieľom našej práce bolo priblíţiť faktory, ktoré ovplyvnili medzinárodný menový systém a stručne opísať súčasný MMS. Analyzovali sme faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj a medzinárodné postavenie eura a amerického dolára. Tým, ţe sme sa zamerali na jednotlivé postavenie eura a dolára vo význame svetovej meny, zistili sme, ktorá mena je stabilnejšie a či sa novou svetovou menou v blízkej budúcnosti nestane euro. Pozíciu svetovej meny momentálne sťaţuje súčasná finančná kríza. Medzi naše ciele tieţ patrilo poukázať na vzťah medzi vývojom ceny dolára a ceny ropy. 29

31 8 Metodika práce a metódy skúmania V teoretickej časti našej práce sme pouţili vývojovú metodológiu, kde sme rozoberali vznik a históriu eura a dolára. V bakalárskej práci sme tieţ analyzovali nadobudnuté informácie, konkrétne nadobudnuté fakty, ktoré v minulosti ovplyvnili vývoj menového páru EUR/USD a ich medzinárodné postavenie. Informácie sme čerpali z výročných správ NBS, ktoré sú oficiálne zverejnené na oficiálnej stránke NBS. V závere našej práce sme pouţili hodnotiacu metodológiu, na základe, ktorej sme vyvodili záver na otázku, či sa euro stane dominantnou menou na medzinárodných finančných trhoch. 30

32 7 Výsledky práce Ako sme uţ spomenuli vyššie, na vývoj kurzov svetových mien, v našom prípade dolára a eura, majú vplyv viaceré faktory. V nasledujúcej časti sa pokúsime priblíţiť a porovnať postavenie a vývoj uvedených mien na finančných trhoch od roku 1996, kedy sa na svetových trhoch začalo pouţívať euro ako zúčtovacia jednotka, aţ po súčasnosť. Napokon sa na podklade týchto porovnaní pokúsime dať odpoveď na otázku, ktorá mena je stabilnejšia a či v budúcnosti euro nenahradí dolár na pozícii celosvetovo dominantnej meny. V roku 1996 vypracoval Európsky menový inštitút v spolupráci s Komisiou a Radou legislatívne podklady pre Európsky systém centrálnych bánk, Európsku centrálnu banku a pre zavedenie spoločnej meny, ktorá dostala na konferencii v Madride v roku 1995 pomenovanie z ECU na euro. V tomto roku sa zároveň euro začalo pouţívať ako zúčtovacia jednotka v rámci svetových trhov. Prioritou vlád jednotlivých členských krajín Európskej únie v tomto období bolo predovšetkým dosiahnutie členstva v plánovanej Európskej menovej únii prostredníctvom splnenia kritérií stanovených v Maastrichtskej zmluve, čo napokon viedlo k spomaleniu hospodárskeho rastu v týchto krajinách. Opačná situácia bola v USA, kde v súlade s výročnou správou Národnej banky Slovenska pre rok 1996 došlo k rozvoju ekonomiky, ktorá dosiahla v roku 1996 medziročný nárast HDP o 2,4% (NBS, 1996). Tento priaznivý hospodársky vývoj, zapríčinený viacerými faktormi, ako napr. rastom zásob, vládnou spotrebou a bytovou výstavbou, viedol zároveň k posilneniu postavenia amerického dolára na finančných trhoch vo vzťahu k nemeckej marke a k japonskému jenu. V nasledujúcom roku sa situácia na finančných trhoch niesla v podobnom duchu. Vývoj kurzu eura nezaznamenal výraznejší vzostup ani pokles, čo bolo spôsobené najmä tým, ţe vlády jednotlivých členských štátov sa sústreďovali predovšetkým na udrţanie svojej finančnej stability nevyhnutnej pre dokončenie budovania Európskej menovej únie. V júni 1997 bola na konferencii v Amsterdame prijatá tzv. Amsterdamská zmluva, nahrádzajúca Maastrichtskú, ktorá okrem iného zakotvila aj právny štatút eura. Kurz amerického dolára v roku 1997 aj napriek prvotným nepriaznivým predpokladom aj naďalej stúpal. Dolár posilňoval voči všetkým ostatným významným svetovým menám. Za hlavné faktory tohto vývoja v USA je moţné označiť vysoký hospodársky rast, zvýšenie importu aj exportu, 31

33 priaznivý vývoj cien ropy a celkovú makroekonomickú stabilitu. Túto priaznivú ekonomickú situáciu v Európe a v USA výraznejšie neovplyvnila ani finančná kríza v juhovýchodnej Ázii, t.j. v krajinách nazývaných ázijské tigre, ktorá tu vypukla v júli 1997 (NBS, 1997). Rok 1998 sa niesol v znamení poklesu kurzu dolára aj eura v rámci svetových finančných trhov a celkového spomalenia hospodárskeho rastu. Ekonomika USA síce ešte začiatkom roka 1998 aj naďalej stúpala a zaznamenala tak najrýchlejší rast HDP v porovnaní s ostatnými priemyselne najviac vyspelými štátmi, avšak uţ vo februári 1998 sa hospodársky rast zastavil, čo so sebou prinieslo aj pokles kurzu doláru. Jedným z hlavných faktorov, vedúcich k tomuto stavu bolo, ţe trhy v krajinách tzv. ázijských tigrov opätovne získali dôveru finančníkov a investorov, čo viedlo k zvýšenému nákupu japonských jenov a tým k oslabeniu postavenia amerického doláru. Ďalším faktorom, vplývajúcim na pokles kurzu doláru a spomalenie hospodárskeho rastu, bolo aj narastanie deficitu beţného účtu USA. Podobná situácia ako v USA bola z hospodárskeho hľadiska aj v krajinách Európskej únie. Aj tu došlo k poklesu hospodárskeho rastu a k poklesu kurzu eura, na čo mala značný vplyv ruská finančná kríza z augusta roku 1998, zapríčinená najmä vysokou infláciou a veľkým deficitom ruského štátneho rozpočtu. Reakciou na klesajúci hospodársky rast bola reštriktívna fiškálna politika a zníţenie základných úrokových sadzieb európskymi bankami. Väčšina krajín európskej únie sa sústredila na konečnú, tretiu etapu vytvárania Európskej menovej únie. V máji 1998 na zasadnutí členských štátov Európskej únie v Bruseli bolo schválené zavedenie eura ako spoločnej meny v rámci Európskej hospodárskej a menovej únie. V jedenástich krajinách Európskej únie, ktoré splnili tzv. maastrichtské kritériá, sa s účinnosťou od 1. januára 1999 začalo v platobnom styku pouţívať s výnimkou domácich mien aj euro (NBS, 1998). V roku 1999 sa svetová ekonomika vyznačovala makroekonomickou aj menovou stabilitou a hospodárskym rastom. Spojeným štátom americkým sa podarilo zachovať si najlepšie postavenie. Vysoký domáci dopyt, ktorý prevyšoval ponuku a úspešná menová a fiškálna politika stáli za hospodárskym rastom. Vďaka priaznivej ekonomickej situácii v USA si americký dolár udrţal svoj vysoký výmenný kurz a naďalej sa posilňoval. Aj v krajinách Európskej únie, ktorých ekonomiky boli oslabené dopadmi finančných kríz sa odzrkadlila makroekonomická stabilita a hospodársky rast. K zlepšeniu ekonomickej situácie v tejto oblasti prispelo zlepšenie ukazovateľov podnikateľskej dôvery a uvoľnenie 32

34 menovej politiky Európskej centrálnej banky a viacerých centrálnych bánk krajín, ktoré sa nenachádzajú v eurozóne (NBS, 1999). Čo sa týka výmenného kurzu eura, ktorému sa dňa 1. januára 1999 otvoril medzinárodný devízový trh, to zaznamenalo úpadok a oslabenie oproti kurzu amerického dolára. Bolo to zapríčinené najmä nárastom ceny ropy, doznievaním dôsledkov finančných kríz z rokov 1997 a 1998 a v neposlednom rade vojenským konfliktom v Kosove v bývalej Juhoslávii. Druha polovica roku 200 priniesla USA spomalenie dlhotrvajúceho a vysokého tempa ekonomického rastu. Federálny rezervný systém sa dlhšiu dobu pripravoval na negatívne dôsledky poklesu americkej ekonomickej aktivity. Pripravoval sa prostredníctvom zvyšovania najvýznamnejších úrokových sadzieb. Za spomalenie rastu ekonomiky v USA môţe hlavne zvýšenie cien energií, pokles cien akcií, reštriktívna finančná politika a neustále posilňovanie kurzu amerického dolára voči euru aj japonskému jenu. Tieto udalosti sa diali aj napriek septembrovej spoločnej intervencií centrálnych bánk krajín skupiny G7 v prospech eura (NBS, 2000). Na prípadné negatívne dôsledky poklesu rastu americkej ekonomiky sa pripravovali aj v krajinách Európskej únie, najmä prostredníctvom menovej politiky prezentovanej Európskou centrálnou bankou, ktorá v roku 2000 aţ šesťkrát zvýšila svoje najdôleţitejšie úrokové sadzby s cieľom udrţať stabilitu cien v rámci Európskej únie. Ekonomika v tejto oblasti mala spočiatku stúpajúcu tendenciu, avšak v druhej polovici roka začala postupne klesať, najmä v dôsledku vysokého nárastu cien ropy a oslabovaním eura. V roku 2000 výmenný kurz eura striedavo stúpal a klesal. Hlavnými faktormi podieľajúcimi sa na tomto procese bol makroekonomický vývoj v USA a intervencie bánk, predovšetkým Európskej centrálnej banky. Rok 2001 znamenal pokles rastu svetovej ekonomiky v podstatne vyššej miere, neţ sa pôvodne predpokladalo. Hlavný faktor, ktorý negatívnym spôsobom ovplyvnil hospodársky rast roku 2001, bol teroristický útok v USA dňa 11. septembra Od negatívneho vývoja americkej ekonomiky sa odvíjal aj hospodársky pokles vo všetkých ostatných ekonomicky najvyspelejších krajinách a regiónoch sveta, vrátané krajín Európskej únie, kde okrem toho na ekonomiku pôsobili aj zvyšujúce sa ceny ropy. Nepriaznivej hospodárskej situácii v tzv. eurozóne nepomohlo ani uvoľnenie menovej politiky centrálnymi bankami. Ekonomika Spojených štátov amerických v roku 2001 zaznamenala najväčší pokles za posledných niekoľko rokov. Okrem spomínaných 33

35 teroristických útokov zo dňa 11. septembra, sa na jej úpadku významnou mierou podieľal aj iný faktor, a to obrovský pokles súkromných investícií a čoraz vyššie zadlţovanie sa amerických domácností. Táto nepriaznivá ekonomická situácia sa premietla aj v rámci medzinárodných devízových trhov, avšak nie aţ príliš výrazne. Aj napriek výraznému spomaleniu tempa hospodárskeho rastu v USA nedošlo k výraznému poklesu kurzu amerického dolára, ktorý aj naďalej poţíval pomerne vysokú dôveru na svetových finančných trhoch. Ako sme uţ vyššie uviedli, ekonomický rast sa v roku 2001 spomalil aj v krajinách Európskej únie. Aj tu boli hlavným faktorom nepriaznivo vplývajúcim na ekonomiku teroristické útoky na USA z 11. septembra. Tie zapríčinili obrovský pokles tempa rastu HDP a oslabenie spotrebiteľskej, podnikateľskej dôvery a pokles výkonnosti priemyslu. Ani v tejto oblasti však prudký pokles ekonomiky neviedol zároveň aj k poklesu výmenného kurzu eura, ktoré naopak značne posilnilo vo vzťahu k japonskému jenu. Prispelo k tomu najmä postupné uvoľňovanie menových podmienok Európskou centrálnou bankou (NBS, 2001). Po minuloročnom prudkom poklese sa rok 2002 niesol v znamení opätovného nárastu svetovej ekonomiky. Na finančných trhoch došlo k výraznému oslabeniu kurzu amerického dolára vo vzťahu k euru. Oslabenie dolára voči euru súviselo so zhoršenými vyhliadkami oţivenia americkej ekonomiky a nepriaznivými dosahmi škandálov okolo účtovných pravidiel amerických korporácií na trhy. K tomuto oslabeniu dolára došlo v prvej polovici roka. Koncom roka došlo k ďalšiemu oslabeniu dolára voči euru v dôsledku zväčšenia záporných úrokových diferenciálov voči eurozóne, rastúcich obáv trhov z prehlbovania beţného účtu a vzniku fiškálneho deficitu v USA, ako aj geopolitických tlakov (NBS, 2002). Naopak euro zaznamenalo výrazný vzostup, jeho výmenný kurz voči americkému doláru sa koncom roka 2002 zvýšil o 16% v porovnaní s predchádzajúcim rokom a to aj napriek tomu, ţe ekonomický rast a oţivenie ekonomiky v krajinách Európskej únie nebol aţ taký výrazný, ako tomu bolo v USA. Na svetovú ekonomiku a hospodársky rast v roku 2003, najmä v jeho prvej polovici, negatívne vplývali predovšetkým následky epidémie SARS, ktorá vypukla v roku 2002 v krajinách juhovýchodnej Ázie, ako aj geopolitické neistoty. Celková ekonomická situácia sa zlepšila aţ v druhom polroku roka 2003, najmä pod vplyvom faktorov, ktorými boli postupne opätovne nadobúdaná dôvera spotrebiteľov, podnikateľov a oţivenie medzinárodného obchodu. Situácia v Spojených štátoch amerických bola poznamenaná 34