BANKOVNÍ INSTITUT VYSOKÁ ŠKOLA PRAHA. Verejný ochranca práv v Slovenskej republike

Transcription

1 BANKOVNÍ INSTITUT VYSOKÁ ŠKOLA PRAHA zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonómie a spoločenských vied Verejný ochranca práv v Slovenskej republike Public Defender of Rights in the Slovak Republic Bakalárska práca Autor: Stanislav S t a n e k Právna administratíva v podnikateľskej sfére Vedúci práce: JUDr. Petra R a u č i n o v á Bratislava Apríl

2 ČESTNÉ VYHLÁSENIE Vyhlasujem, že bakalársku prácu som vypracoval samostatne, na základe vlastných teoretických a praktických poznatkov a s použitím uvedenej literatúry.... Stanislav Stanek V Bratislave dňa 11. marca

3 POĎAKOVANIE Touto cestou by som chcel poďakovať JUDr. Petre Raučinovej za cenné rady, odborné vedenie a metodickú pomoc, ktorú mi poskytla pri vypracovaní bakalárskej práce. 3

4 ABSTRAKT Stanislav Stanek Verejný ochranca práv v Slovenskej republike Bakalárska práca Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica JUDr. Petra Raučinová Banská Bystrica Počet strán: 46 Cieľom mojej bakalárskej práce je priblížiť a poukázať na význam inštitútu verejného ochrancu práv v právnom systéme Slovenskej republiky. V úvode práce som poukázal na historický vývoj a vznik inštitútu ombudsmana v medzinárodnom poňatí, jeho klasifikáciu, rôzne modely, vzťah Európskeho ombudsmana a orgánov Európskej únie v súvislosti na medzinárodné dohovory, ktoré sa týkajú ochrany ľudských práv a slobôd. Jadro práce pozostáva z právnej úpravy inštitútu verejného ochrancu práv (zákon č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov), odborného, organizačného a technického zabezpečenia činnosti verejného ochrancu práv. V tejto časti bakalárskej práce poukazujem tiež na právomoci a najčastejšie sa vyskytujúce podnety občanov a právnických osôb s možnosťami ich riešenia. V závere bakalárskej práce som uviedol medzinárodnú spoluprácu verejných ochrancov práv, vytýčené ciele verejného ochrancu práv Slovenskej republiky v rámci medzinárodnej spolupráce, význam úlohy detských ombudsmanov a perspektívy činnosti verejného ochrancu práv v Slovenskej republike na jeho druhé funkčné obdobie ( ). Základné pojmy: Verejný ochranca práv, právna úprava, ústava, zákon, medzinárodná spolupráca, kontrola, základné práva a slobody. 4

5 ABSTRACT Stanislav Stanek Public Defender of Rights in the Slovak Republik Bachelor thesis Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica JUDr. Petra Raučinová Banská Bystrica Number of pages: 46 The aim of my bachelor work is an attempt to give further information on the institute of Public Defender of Rights in the legal system of the Slovak Republic. In the introduction of this work I refer to the historical development and establishment of the ombudsman institute within international context, its classification, different models, relations of European ombudsman and the organs of European union with regard to international agreements, concerning the protection of human rights and liberty. The essence of this work consists of legal regulation of the institute of Public Defender of Rights (Act Nr. 564/2001 in Collection of Acts about Public Defender of Rights, in accordance with later provisions), the specialized, organizational and technical guarantee of activity of Public Defender of Rights. In this part of the bachelor work I point out the legal powers and the most frequent suggesstions of citizens and legal persons with the possibilities of their solution. In the conclusion of the bachelor work is presented an international cooperation of Public Defender of Rights, the given aims of Public Defender of Rights in the Slovak Republic within international cooperation, the importance of children s ombudsman and the prospectives of activity of Public Defender of Rights in the Slovak Republic for its second function period ( ). Basic concepts: Public defender of rights, legislation, constitution, law and international cooperation. 5

6 Obsah Úvod Historický vývoj a vznik inštitútu verejného ochrancu práv v medzinárodnom poňatí Klasifikácia ombudsmana s poukazom na jeho historický vývoj Rôzne modely inštitútu ombudsmana Vzťah európskeho ombudsmana a orgánov Európskej únie Medzinárodné dohovory, týkajúce sa ochrany ľudských práv a slobôd Verejný ochranca práv v Slovenskej republike Vznik a vývoj inštitútu Inštitút verejného ochrancu práv v právnom poriadku Slovenskej republiky Zákon o verejnom ochrancovi práv Verejný ochranca práv a prokurátor v právnom poriadku Slovenskej republiky Odborné, organizačné a technické zabezpečenie činnosti verejného ochrancu práv Rozsah a pôsobnosť, akým sa verejný ochranca práv podieľa na ochrane práv a slobôd Právomoci verejného ochrancu práv Konanie o podnetoch smerovaných na verejného ochrancu práv Verejný ochranca práv a najčastejšie sa vyskytujúce podnety občanov Zbytočné prieťahy v súdnom konaní Zbytočné prieťahy v konaní v Sociálnej poisťovni Zbytočné prieťahy v konaní orgánov územnej samosprávy

7 4. Medzinárodná spolupráca na úseku verejných ochrancov práv Vytýčené ciele verejného ochrancu práv v rámci medzinárodnej spolupráce Závery Summitu ombudsmanov krajín V Náčrt predstáv vecných alebo legislatívnych zmien Verejný ochranca práv a právnické vzdelanie Význam úlohy detského ombudsmana Perspektívy činnosti verejného ochrancu práv v Slovenskej republike na druhé funkčné obdobie ( ) Záver Zoznam použitej literatúry

8 Úvod Cieľom mojej bakalárskej práce je priblížiť postavenie a činnosť verejného ochrancu práv v Slovenskej republike v platnej právnej norme článkom 151a Ústavy Slovenskej republiky a zákonom č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších prepisov. Inštitút verejného ochrancu práv a kreovanie jeho úradu boli pre Slovenskú republiku výzvou z dôvodu jeho významu v kontexte novej Európy, kde je ochrana základných práv a slobôd považovaná za jednu z najdôležitejších priorít. Bola to jedna z najhlavnejších podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Postavenie, právomoci, činnosť verejného ochrancu práv sú upravené v článku 151a Ústavy Slovenskej republiky a v zákone č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov. Ústava Slovenskej republiky definuje inštitút verejného ochrancu práv ako nezávislý orgán, ktorý sa podieľa na ochrane práv fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. S inštitúciou verejného ochrancu práv som sa prvýkrát stretol ako 14- ročný, kedy som z verejnoprávnej televízie zachytil tento pojem. Snažil som sa dozvedieť viac a to sa mi naskytlo pri zadávaní bakalárskych prác. Téma ma ihneď oslovila, aj keď postupným oboznamovaním sa s touto problematikou musím konštatovať, že je veľmi náročná a časovo aktuálna. V abstrakte som uviedol v krátkosti úvod, jadro a záver mojej bakalárskej práce. V jednotlivých častiach práce som sa snažil vystihnúť čo najlepšie obraz verejného ochrancu práv za pomoci odbornej literatúry, preštudovaním právnych predpisov, odborných článkov vydávaných Kanceláriou verejného ochrancu práv, podnetov občanov a pod. 8

9 1. Historický vývoj a vznik inštitútu verejného ochrancu práv v medzinárodnom poňatí V mnohých štátoch sveta, najmä vo vyspelých krajinách Európy, severnej Ameriky, Austrálie, juhovýchodnej Ázie, kde sú pevne nastolené demokratické štátne zriadenia si mnohí obyvatelia ani neuvedomujú, že výhody demokracie sú spojené s výsledkami boja za základné ľudské práva a slobody, ktoré sa datujú už od dávnej minulosti. S postupným uvedomovaním si obyvateľstva svojich práv, bola zriadená inštitúcia, ktorá by pomáhala ochraňovať základné ľudské práva a slobody. V roku 1809, vo Švédskom kráľovstve, bola vytvorená inštitúcia s názvom Ombudsman, ktorá bola zakotvená aj do švédskej ústavy. Predpokladá sa, že vytvorenie uvedeného inštitútu bolo ovplyvnené pobytom kráľa Karola XII. (panoval od roku 1697 do roku 1718) v tureckom exile, kde sa oboznámil s vybavovaním sťažností súdnym kancelárom spravodlivosti, ktorý sa uplatňoval v islamskom práve už od 7. storočia od čias vlády druhého kalifa Omara. Karol XII. zriadil v roku 1713 úrad justičného kancelára, ktorý od roku 1809 pôsobil ako orgán vlády parlamentného kontrolného orgánu. 1) a inštitút ombudsmana plnil v tom čase úlohu Z historických prameňov sa dozvedáme, že prvý ombudsman na svete existoval v Číne už pred dvetisíc rokmi a v starovekom Ríme bol ustanovený ako tribún ľudu Klasifikácia ombudsmana s poukazom na jeho historický vývoj Pojem verejný ochranca práv je v slovenskom preklade zo švédskeho slova ombud, čo znamená hovorca, predstaviteľ, dôverník a druhá časť slova man je muž, človek. Svoj pôvod má v slove umbup, pochádzajúceho zo stredovekej švédčiny, znamenajúceho moc alebo autoritu. Švédske slovo ombud označuje osobu, ktorá koná v záujme iných. 2) Druhou krajinou, ktorá zriadila úrad ombudsmana bolo Fínsko (r.1919). Ďalej nasledovali krajiny: 1) 1) Bocková A. a kol.: Náuka o spoločnosti, Bratislava, SPN, ISBN ) Chovanec J. Palúš I. : Lexikón ústavného práva, Bratislava, Procom 2004, ISBN Strážnická V. Šebesta Š. : Človek a jeho práva, Bratislava, JUGA 1994, ISBN ) http: // referaty.atlas.sk / odborne humanitne / právo 9

10 Nórsko (r. 1952) ombudsman pre vojenské záležitosti, v roku 1963 všeobecný ombudsman, Dánsko ( r. 1953) prijatie zákona, v r zriadenie úradu, r ústavná úprava, v r prijatie zákona a v r zriadenie úradu, Nový Zéland (r. 1962), Veľká Británia ( r. 1967), Maurícius (1970). Inštitút ombudsmana, ako pôvodne ustanovený orgán, ktorý zabezpečuje kontrolu výkonu správy a správania úradníkov sa postupom času a prirodzeným historicko spoločenským vývinom menil a vyvíjal. Rozsah jeho pôsobnosti vo vzťahu k okruhu subjektov bol v jednotlivých krajinách determinovaný tradíciami, miestnymi podmienkami, kultúrou práva i predstavou spoločnosti. Okrem svojej kontrolnej a ochrannej funkcie plnil ombudsman v prípadoch sporu medzi občanmi a úradmi aj funkciu zmierovateľa. Postupne inštitút ombudsmana prenikol do právnych systémov takmer na celom svete bez ohľadu na spoločenské zriadenie jednotlivých krajín. Majú ho monarchie (Švédsko, Nórsko, Holandsko, Dánsko), republiky (Francúzsko, Fínsko, Rakúsko), štáty anglo- amerického systému (Veľká Británia, USA, Kanada), africké štáty(ghana, Nigéria), štáty Ázie (Filipíny, Izrael, Pakistan) a tiež Austrália. Inštitút ombudsmana bol zriadený tiež v bývalých socialistických štátoch (napr. Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Rusko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Česko). Právna úprava postavenia ombudsmana ako forma štátnej záruky dodržiavania práva slobôd občanov je v mnohých krajinách zakotvená priamo v ústave (napr. vo Švédsku, Portugalsku, Španielsku, Rumunsku, Poľsku, Maďarsku i na Slovensku) v iných krajinách je jeho postavenie len v zákone (napr. v Českej republike). Pomenovania úradu ombudsmana sa v jednotlivých štátoch rôznia. Napriek rôznym pomenovaniam ako aj v odlišnostiach v ich právnom postavení je možné konštatovať, že inštitút ombudsmana sa vyvinul na nezávislý orgán, ktorého úlohou je zabezpečovať dohľad nad riadnym výkonom správy v štáte pri súčasnom dodržiavaní práv a slobôd. 3) 3)http: // história 10

11 Klasifikáciu ombudsmana s poukazom na jeho historický vývoj možno urobiť z viacerých pohľadov. Tak sa napríklad rozlišujú tri typy ombudsmana: - ombudsman zákonodarnej moci - ombudsman výkonnej moci - zvláštny ombudsman 4). Postavenie ombudsmana zákonodarnej moci sa odvodzuje od najvyššieho zákonodarného zboru, ústava ako základný zákon reguluje vzťahy medzi zákonodarným zborom a ombudsmanom. Je to typ tzv. pravého ombudsmana. štátu. Ombudsman výkonnej moci je menovaný vládou, resp. najvyšším predstaviteľom Zvláštny ombudsman odvodzuje svoje postavenie od zákonodarnej, resp. výkonnej moci, pretože môže byť podriadený orgánu, ktorý ho inštaloval. Ombudsman výkonnej moci a zvláštny ombudsman má charakter tzv. nepravého ombudsmana. Podľa vecnej pôsobnosti členíme ombudsmanov na: všeobecného ombudsmana, špeciálneho ombudsmana. Všeobecný ombudsman pôsobí v systéme štátnej správy len na základe zákona pre celú oblasť verejnoprávnych vzťahov, pričom znovu len na základe zákona sú z jeho pôsobnosti vylúčené niektoré štátne orgány s osobitným postavením. 5) Inštitút špeciálneho ombudsmana je zriadený pre určité kategórie ( napr. pacientov, väzňov, deti a pod). oblasti: Špecializované oblasti si vyžiadali vytvorenie ombudsmanov pre určité vybrané 4) a 5) Fridrich B., Mokrá L., Trellová L., Ústavné právo I. Praktické zadania k seminárnym cvičeniam, 1.vyd. UK v Bratislave, Právnická fakulta, vydavateľské oddelenie Bratislava 2008, ISBN

12 detský ombudsman ombudsman pre kontrolu dodržiavania rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami ombudsman pre hospodársku súťaž ombudsman pre dodržiavanie rovnosti medzi rasami a pod. 6) 1.2. Rôzne modely inštitútu ombudsmana Ako som už uviedol v časti 1.1. klasifikácia ombudsmana s poukazom na jeho historický vývoj - inštitút ombudsmana, ako pôvodne ustanovený orgán, ktorý zabezpečuje kontrolu výkonu správy a správania úradníkov sa postupom času a prirodzeným historicko spoločenským vývinom menil a vyvíjal. Na európskom kontinente je známy škandinávsky a britský model a na africkom kontinente tzv. africký model. Kým podľa škandinávskeho modelu sa občan môže priamo so svojimi sťažnosťami, resp. podnetmi obrátiť na ombudsmana, podľa britského modelu je predmetná sťažnosť, resp. podnet adresovaná poslancovi a ten rozhodne o ďalšom postupe, či záležitosť bude resp. nebude postúpená ombudsmanovi. 7) Podľa afrického modelu je charakteristická skutočnosť, že ide o ombudsmanov výkonnej moci, ktorí majú charakter nepravého ombudsmana. 1.3.Vzťah Európskeho ombudsmana a orgánov Európskej únie Európsky ombudsman rieši sťažnosti, ktoré mu adresujú občania Európskej únie, či právnických osôb so sídlom v niektorom z členských štátov Európskej únie, týkajúcich sa nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Európskeho spoločenstva. Európsky ombudsman nerozhoduje o sťažnostiach proti členským štátom Európskej únie alebo ich orgánov a to ani v prípade, ak by sa podnet týkal implementácie komunitárneho alebo úniového práva. Náležitosti patriace do pôsobnosti ombudsmanov členských štátov Európskej únie nemôžu byť zároveň v pôsobnosti Európskeho ombudsmana. Európsky ombudsman nie je vyššou inštitúciou nad národnými ombudsmanmi. 6) Fridrich B., Mokrá L., Trellová L., Ústavné právo I. Praktické zadania k seminárnym cvičeniam, 1.vyd. UK v Bratislave, Právnická fakulta, vydavateľské oddelenie Bratislava 2008, ISBN ) Graner, F.J. Administrative Law, London

13 Môžu sa na neho obracať občania členských štátov, ale len v prípade sporu medzi občanmi a administratívnymi orgánmi EÚ. Nie je oprávnený sa zaoberať sťažnosťami ohľadom národných orgánov členských štátov EÚ a ani zasahovať do ich činnosti. Európsky ombudsman bol zriadený na základe Maastrichtskej zmluvy v roku 1992 a jeho sídlom je Štrasburg. Prvým Európskym ombudsmanom bol Jacob Sőderman z Fínska a od roku 2003 je ním P. Nikiforos Diamandoros z Grécka. Európsky ombudsman vyšetruje sťažnosti smerujúce proti nesprávnemu postupu inštitúcií a orgánov Európskej únie proti Európskej komisii, Rade Európskej únie a Európskeho parlamentu, Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok a pod. Do pôsobnosti Európskeho ombudsmana nepatrí Súdny dvor, Súd pre verejnú službu, Súd prvého stupňa, kedy vykonávajú súdnu právomoc. Európsky ombudsman rieši napr. prípady: diskriminácie zneužitie právomoci zbytočné prieťahy administratívne nezrovnalosti 8) Európsky ombudsman nie je odvolacím orgánom proti rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy (ministerstvá), orgánov územnej samosprávy, VÚC, miest, obcí a pod Medzinárodné dohovory, týkajúce sa ochrany ľudských práv a slobôd Ľudské práva definujeme ako oprávnenia priznané jednotlivcovi, ktoré mu umožňujú plne využívať svoje schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojovanie jeho duchovných a iných túžob a cieľov. Sú také podstatné pre dôstojnosť a autentickosť ľudskej bytosti, že by ich mala rešpektovať každá politická moc. 9) 8) Európsky ombudsman, Na prvý pohľad, 06/2006, Úrad pre publikácie, ) http: //referaty.atlas.sk/ odborne humanitne/ právo 13

14 Pre zakotvenie ľudských práv a slobôd v povojnovej Európe mala rozhodujúci význam Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá Valným zhromaždením Organizácie spojených národov v roku 1948, ktorá je všeobecným katalógom ľudských práv. Hoci nie je právne záväzným dokumentom, považuje sa za jeden zo základných prvkov medzinárodného obyčajového práva. Pre ochranu ľudských práv v európskom priestore má rozhodujúci význam Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný pod záštitou Rady Európy v roku 1950 v Ríme. Na pôde Organizácie spojených národov boli v roku 1966 podpísané dve medzinárodné zmluvy, týkajúce sa ľudských práv: Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý upravuje ľudské práva prvej generácie Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorej predmetom sú ľudské práva druhej generácie. Z mnohých dokumentov upravujúcich špecifické oblasti ľudských práv možno spomenúť napr. Európsku chartu z roku 1961 Dohovor o zrušení všetkých foriem rasovej diskriminácie z roku 1965 Dohovor o právach dieťaťa z roku Význam ľudských práv pre Európsku úniu zdôraznilo prijatie Charty základných práv Európskej únie v roku Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla účinnosť od 1. decembra 2009 má rovnakú právnu silu ako zakladajúce zmluvy. 14

15 2. Verejný ochranca práv v Slovenskej republike Každý demokratický štát by mal chrániť ľudské práva v súlade s medzinárodným štandardom, ktorý určujú práva obsiahnuté v univerzálnych medzinárodných dokumentoch, resp. v medzinárodných dokumentoch regionálneho charakteru. Potreba uznania ľudských práv sa prejavila už po 2. svetovej vojne, po holokauste, po norimberskom procese a vyústila prijatím Štatútu medzinárodného vojenského tribunálu v roku U nás boli ľudské práva zakotvené v Listine základných práv a slobôd ústavný zákon č. 23/1991 Zb. z 9. januára 1991, ktorá sa neskôr začlenila a tvorí druhú hlavu Ústavy Slovenskej republiky. Vychádza z medzinárodných dokumentov, najmä zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, z Európskej konferencie o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorá bola prijatá v Ríme a z dokumentov helsinského procesu KEBS. Štruktúra druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky do značnej miery vychádza z medzinárodného uznávaného delenia ľudských práv a slobôd na tri základné skupiny: - občianske a politické práva (práva prvej generácie) - hospodárske, sociálne a kultúrne (práva druhej generácie) - právo na mier, právo na rozvoj, právo na zdravé životné prostredie, právo solidarity ( práva tretej generácie). a) Základné ľudské práva a slobody (čl ): spôsobilosť každého na práva právo na život nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia zákaz mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu osobná sloboda zákaz nútených prác alebo služieb 15

16 ochrana pred neoprávneným zhromažďovaním, uverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe právo vlastniť majetok nedotknuteľnosť obydlia listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ, ochrana osobných údajov sloboda pohybu a pobytu sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery branná povinnosť, vojenská služba b) Politické práva ( čl ): sloboda prejavu, právo informácie, zákaz cenzúry, povinnosť orgánov verejnej moci informovať o svojej činnosti petičné právo právo pokojne sa zhromažďovať právo slobodne sa združovať v spolkoch, spoločnostiach, zakladať politické strany a pod. právo občanov účasti na správe vecí verejných právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd c) Právo národnostných menšín a etnických skupín (čl ): právo na všestranný rozvoj právo na vzdelanie v materinskom jazyku právo používať ich jazyk v úradnom styku právo zúčastňovať sa riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín 16

17 d) Hospodárske, sociálne a kultúrne práva (čl ): právo na slobodnú voľbu povolania právo občanov na prácu a primerané hmotné zabezpečenie právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky právo sa slobodne združovať v odborových organizáciách právo na štrajk právo na zvýšenú ochranu pri práci právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, v invalidite a pri strate živiteľa rodiny právo na ochranu zdravia právo na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť právo na ochranu manželstva, rodičovstva, rodičovskú výchovu a starostlivosť právo na vzdelanie sloboda vedeckého bádania a umenia e) Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva (čl.44 45): právo na priaznivé životné prostredie právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu f) Právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl ): právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným postupom právo obrátiť sa na súd vo veci preskúmania rozhodnutia 17

18 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania za podmienok ustanovených zákonom právo na tlmočníka právo na neodňateľnosť zákonnému sudcovi právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom právo na prezumpciu neviny právo obvineného, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu právo obvineného odoprieť výpoveď g) Právo na azyl (čl. 53): poskytnúť cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami. Základné ľudské práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z uvedených dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. 10) Cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené Ústavou Slovenskej republiky, ak nie sú výslovne priznané iba občanom. Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. 10) Ústava Slovenskej republiky, druhá hlava ( čl ) 18

19 Základné práva a slobody sú: 11) neodňateľné nescudziteľné nepremlčateľné nezrušiteľné Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. Nová inštalácia ústavného práva, ktorú zakotvila tretia, tzv. veľká novela Ústavy Slovenskej republiky ústavný zákon č. 90/2001 Z.z., ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky 23. februára 2001 pozná inštitút verejného ochrancu práva. Vytvorenie inštitútu verejného ochrancu práv bolo jednou z podmienok, ktoré Slovenská republika potrebovala splniť pre vstup do Európskej únie Vznik a vývoj inštitútu Inštitút verejného ochrancu práv a inštalácie jeho úradu boli pre Slovenskú republiku výzvou z dôvodu jeho významu v kontexte novej Európy, kde je ochrana základných práv a slobôd považovaná za jednu z najdôležitejších priorít. Slovenská republika sa priradila v roku 2001 k 70 štátom sveta, v ktorých funguje úrad ombudsmana. Z Vyšehradskej štvorky bola Slovenská republika posledná, ktorá zriadila verejného ochrancu práv. Poľská republika zriadila úrad ombudsmana už v roku 1987, Maďarská republika v roku1993 a Česká republika v roku ) Verejný ochranca práv, Bratislava

20 2.2. Inštitút verejného ochrancu práv v právnom poriadku Právnym predpokladom vzniku inštitútu bolo prijatie zákona č. 90/2001 Z.z. z 23.februára 2001, ktorým sa menila a dopĺňala Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Do ôsmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky bol včlenený druhý oddiel s názvom Verejný ochranca práv s čl. 151a. Ústava Slovenskej republiky definuje inštitút verejného ochrancu práv ako nezávislý orgán, ktorý sa podieľa na ochrane práv fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu Zákon o verejnom ochrancovi práv V článku 151a ústavného zákona č. 90/2001 Z.z. je ustanovené, že podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach výkonu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany, o predkladaní návrhov o začatí konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 130 ods.1 písm. f) a o uplatňovaní práv fyzických osôb ustanoví zákon.12) Na základe toho Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 564/2001 Z.z. zo 4. decembra 2001 o verejnom ochrancovi práv (ďalej len zákon ). Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2002, následne bol zmenený a doplnený zákonom - č. 411/2002 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 9. augustom 2002 Z.z. - č. 551/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom č. 215/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom č. 523/2004 Z.z. a č. 618/2004 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom č. 122/2006 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom č. 400/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra Voľba verejného ochrancu práv je upravená v 4 zákona o verejnom ochrancovi práv. Verejného ochrancu práv volí Národná rada SR z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady SR. 12) Cibulka Ľ., Posluch M., Štátne právo Slovenskej republiky, 2. vydanie, Heuréka, Šamorín 2006, ISBN

21 Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý v deň voľby dosiahol vek najmenej 35 rokov má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať nie je členom politickej strany ani politického hnutia má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky súhlasí s voľbou za verejného ochrancu práv. Splnenie podmienok uvedených v odseku 2 overuje Národná rada SR pred hlasovaním o návrhu na voľbu. Za bezúhonného občana sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nie je starší ako tri mesiace. V 5 zákona je vymedzené funkčné obdobie, ktoré je 5 rokov, začína plynúť dňom zloženia sľubu. Tú istú osobu možno zvoliť za verejného ochrancu práv najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Verejný ochranca práv sa ujíma funkcie zložením sľubu do rúk predsedu Národnej rady SR- 6 zákona. V 7 10 zákona je upravená nezlučiteľnosť výkonu funkcie verejného ochrancu práv a zánik funkcie verejného ochrancu práv. Dňa 19. marca 2002 v tajnom hlasovaní zákonodarného zboru bol zvolený prvý verejný ochranca práv. Stal sa ním doc. JUDr. Pavel Kandráč, CSc., ktorý zložil sľub do rúk predsedu Národnej rady Slovenskej republiky dňa 27. marca Súčasne mal ako verejný ochranca práv zvolený prvýkrát po nadobudnutí účinnosti tohto zákona začať vykonávať svoju pôsobnosť do šiestich mesiacov odo dňa zloženia sľubu. Dňa 30. januára 2007 Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní zvolila doc. JUDr. Pavla Kandráča, CSc. do funkcie verejného ochrancu práv aj pre ďalšie funkčné obdobie ( ). 13) 13) Doc. JUDr. Pavel Kandráč, CSc., riadny profesor na International Academy of Sciences and Arts Friebourg - Moskva Budapest prodekan a prvý prodekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (do roku 1990), vedúci Katedry trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (do roku 1995), dekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (do roku 2002), vedúci Katedry trestného práva, kriminológie, kriminalistiky a penológie Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici ( do roku 2002), poslanec Národnej rady Slovenskej republiky ( ), autor troch monografií, množstva vysokoškolských učebníc, učebných textov, pôvodných vedeckých publikácií, prednášok na konferenciách, sympóziách a seminároch. 21

22 2.4. Verejný ochranca práv a prokurátor v právnom poriadku Slovenskej republiky Druhá hlava Ústavy Slovenskej republiky, obsahujúca základné práva a slobody zakotvuje v siedmom oddieli právo na súdnu a inú ochranu vraví (skôr ustanovuje), že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. K vnútroštátnym prostriedkom právnej a inštitucionálnej ochrany ľudských práv patria kontrolné mechanizmy politickej moci, vrátane sústavy súdnictva, inštitútu ombudsmana a ďalších prostriedkov mimosúdnej ochrany dodržiavania ľudských práv. Inštitút verejného ochrancu práv a prokuratúru zaraďujeme medzi orgány ochrany práva, z uvedeného vychádzali aj tvorcovia novely Ústavy Slovenskej republiky, ak tieto orgány zaradili do spoločnej ôsmej hlavy. Ustanovenie článku 146 ods. 1 Ústavy hovorí, že prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Pokiaľ ide o verejného ochrancu práv podľa článku 151a Ústavy Slovenskej republiky je nezávislým orgánom, ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom podieľa na ochrane základných práva slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie, opatrenia alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo s princípmi demokratického a právneho štátu. Kým prokurátor: chráni objektívne právo vo verejnom záujme dozerá na zákonnosť individuálnych, ale tiež v zákone o prokuratúre vymedzených normatívnych právnych aktov, ako aj postupu orgánov verejnej správy vo vzťahu orgánov verejnej správy je jeho pôsobnosť vymedzená ako univerzálneho orgánu ochrany zákonnosti koná z úradnej povinnosti pri zisťovaní a zistení porušenia objektívneho práva postupuje na základe ustanovení formálneho práva 22

23 realizuje štátnu moc, v rámci ktorej prostredníctvom právnych predpisov daných zákonom môže vyvolať právne dôsledky Na druhej strane verejný ochranca práv: chráni subjektívne práva chráni základné práva a slobody subjektov práva vymedzené v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky nepreskúmava meritórne vecnú správnosť právnych aktov a ich materiálnu právnu záväznosť jeho návrhy opatrení majú odporúčací charakter a nevyvolávajú právne dôsledky nie je viazaný formálnym právom 14) Právnymi prostriedkami, ktorými disponuje prokurátor sú: protest prokurátora upozornenie prokurátora návrh na začatie konania pred súdom 15) Právne prostriedky verejného ochrancu práv sú dané v 19 zákona o verejnom ochrancovi práv, ak výsledkami vybavenia podnetu je porušenie základných práv a slobôd, verejný ochranca práv, oznámi výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení orgánu verejnej správy, proti ktorého postupu, rozhodovaniu alebo nečinnosti podnet smeruje. Na toto ustanovenie nadväzuje 24 zákona o verejnom ochrancovi práv, ktorý umožňuje, aby verejný ochranca práv, v prípadoch, ak zistí skutočnosti nasvedčujúce, že porušenie základných práv a slobôd je závažné, alebo sa týka väčšieho počtu osôb, predloží Národnej rade Slovenskej republiky mimoriadnu správu, v ktorej navrhne jej prerokovanie na najbližšej schôdzi Národnej rady SR. Podľa 14 zákona o verejnom ochrancovi práv, ak sa podnet týka preskúmavania právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo ak verejný ochranca práv dospeje k záveru, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným predpisom postúpi vec na vybavenie príslušnému prokurátorovi, prípadne urobí iné opatrenia. Z uvedeného prehľadu právnych prostriedkov prokurátora a verejného ochrancu práv vyplýva, že obidva orgány štátu preskúmavajú postup a rozhodnutia orgánov verejnej správy. 14) a 15) Beneč, Š. : Verejný ochranca práv a prokurátor v právnom poriadku Slovenskej republiky, Krajská prokuratúra, Košice 23

24 Prokurátor môže zasiahnuť len v prípade porušenia zákona, dodržiavajúc striktne zásadu legality, ktorou je viazaný. Verejný ochranca práv skúma postup orgánu verejnej správy, resp. jeho rozhodnutie zo širšieho hľadiska, neformálne, posudzujúc spravodlivosť, hodnotiac hľadiská oboch strán s prihliadnutím na dodržiavanie základných práv a slobôd právnych subjektov. Prokurátor môže reagovať len na nezákonnosť v rámci ochrany verejného záujmu. Verejný ochranca práv môže reagovať aj na také podania alebo postupy orgánov, ktoré sú síce zákonné, ale sa priečia ústavným právam, porušujú etiku či morálku. Ukázalo sa, že prokurátor i ombudsman môžu fungovať popri sebe a spolupracovať sú to dva štátne orgány s paralelnou, no nie rovnakou právomocou. 16) 2.5. Odborné, organizačné a technické zabezpečenie činnosti verejného ochrancu práv Kancelária verejného ochrancu práv bola zriadená zákonom č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv. Organizačná štruktúra Kancelárie verejného ochrancu práv v súlade s 27 ods. 7 zákona č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov upravuje organizačný poriadok, ktorý vydáva verejný ochranca práv. 17) Celkový počet zamestnancov Kancelárie verejného ochrancu práv, ktorá je právnickou osobou so sídlom v Bratislave bol prvýkrát upravený v prílohe k listu Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 19. apríla 2002, kde v bode II Výdavky kapitoly spolu bod A. 1 bolo stanovených 41 zamestnancov. 18) Zamestnanci Kancelárie verejného ochrancu práv podliehajú režimu ustanoveného v zákone č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o štátnej službe ) a v zákone č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. 19) Podmienky a predpoklady personálneho obsadzovania štátnozamestnaneckých miest v Kancelárii verejného ochrancu práv ustanovuje zákon o štátnej službe. 16) Beneč.Š., Verejný ochranca práv a prokurátor v právnom poriadku Slovenskej republiky, Krajská prokuratúra, Košice 17) 18) VOP: Kancelária verejného ochrancu práv 19) /kancelária 24

25 Do citovaného zákona bola Kancelária verejného ochrancu práv zahrnutá až novelou zákona o štátnej službe, zákonom č. 143/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. apríla 2002, a to len do 7 ods. 1 písm. b) bod 7, ktorý vymenúva služobné úrady na účely zákona o štátnej službe. Niektoré potrebné zmeny priniesla novela č. 411/2002 Z.z. k zákonu o štátnej službe s účinnosťou od 10. augusta Kancelária verejného ochrancu práv má vytvorených 28 miest v štátnej službe z toho 4 štátnozamestnanecké miesta tvorí manažment zabezpečujúci plnenie organizačných, personálnych a ekonomicko-technických úloh a 24 štátnozamestnaneckých miest tvoria odborní pracovníci právnych odborov. S účinnosťou od 1. januára 2004 bol pôvodný zákon č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov zrušený a zamestnanci, ktorí podliehali jeho režimu od uvedeného času sa považujú za zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Na čele kancelárie je vedúci kancelárie, ktorého vymenúva a odvoláva verejný ochranca práv. Vedúci kancelárie je štátnym zamestnancom podľa zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súčasnosti uvedenú funkciu vykonáva JUDr. Henrieta Antalová, ktorú s účinnosťou od 1. mája 2002 do funkcie menoval doc. JUDr. Pavel Kandráč, CSc. 25

26 3. Rozsah a pôsobnosť, akým sa verejný ochranca prác podieľa na ochrane práv a slobôd Logo verejného ochrancu práv predstavujú dve navzájom sa držiace ruky, ktoré odrážajú činnosť Kancelárie verejného ochrancu práv, a to podať pomocnú ruku v problémovej situácii. Rovnako predstavujú aj vytiahnutie z problému a práve to je ústrednou úlohou verejného ochrancu práv a pracovníkov jeho kancelárie a z toho dôvodu i v prípadoch, v ktorých sú kompetencie verejného ochrancu práv obmedzené, sa vždy snažíme podávateľovi poskytnúť usmernenie či ako a kde sa môže svojho práva domáhať. Snahou je pomôcť každému, kto sa s dôverou obráti na verejného ochrancu práv. 20) Podľa čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákone ustanovených prípadoch sa môže verejný ochranca práv podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť. Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý, bez ohľadu na vek, sociálny pôvod, spôsobilosť na právne úkony a či iné kritérium, kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. 21) Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby. 22) Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na Národnú radu Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, vládu Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, spravodajské služby, na prokuratúru, na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru, na súdy 20) / verejný ochranca práv : Logo 21) http: // pôsobnosť - vop 22) http: // portal.gov.sk / Portal / sk 26

27 s výnimkou štátnej správy, súdov, a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu, na veci mobilizačnej a operačnej povahy. 23) 3.1. Právomoci verejného ochrancu práv Zákon č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov podrobne upravuje rozsah a spôsob, akým sa verejný ochranca práv podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. Na ich základe verejný ochranca práv môže: a) vstupovať do objektov verejnej správy. Orgány verejnej správy nie sú oprávnené zakázať vstup verejnému ochrancovi práv do svojich priestorov, vrátane organizačných zložiek, b) vyžadovať od orgánu verejnej správy, aby mu poskytol potrebné spisy, doklady, ale aj vysvetlenia k veci, ktorej sa podnet týka, a to aj v prípade, ak osobitný predpis obmedzuje právo nahliadať len pre vymedzený okruh subjektov. Na žiadosť verejného ochrancu práv sú orgány verejnej správy povinné poskytnúť mu požadované informácie a vysvetlenie, predložiť mu písomné stanovisko ku skutkovým alebo právnym otázkam, súčasne sú povinné umožniť mu nahliadnutie do spisu alebo mu spis zapožičať, výnimkou však sú informácie a vysvetlenia, ktoré tvoria štátom uznanú alebo uloženú povinnosť mlčanlivosti, kde ich poskytnutie je zamestnanec orgánu verejnej správy oprávnený odoprieť. c) klásť otázky zamestnancom orgánu verejnej správy. Verejný ochranca práv môže zamestnancom dotknutého orgánu klásť otázky ako v osobnom, tak aj v telefonickom, či písomnom kontakte. d) hovoriť s osobami, ktoré sú zaistené v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie, ústavná výchova a v celách policajného zaistenia aj bez prítomnosti iných osôb. Ani písomný podnet osoby, ktorá je pozbavená osobnej slobody, alebo osoby, ktorej osobná sloboda je obmedzená a ktorý je adresovaný verejnému ochrancovi práv, nepodlieha úradnej kontrole. e) byť prítomný na ústnom prejednávaní a klásť účastníkom konania a osobám zúčastneným na prejednávaní otázky. 24) 23) pôsobnosť vop 24) Verejný ochranca práv, Bratislava

28 Verejný ochranca práv môže využiť uvedené oprávnenia, nie je však sám účastníkom konania a určité procesné práva mu neprislúchajú ( podávanie opravných prostriedkov, doručovanie rozhodnutí a pod. ). Orgán verejnej správy je povinný na žiadosť verejnému ochrancovi práv poskytnúť informácie a vysvetlenia a umožniť mu nahliadnutie do spisu alebo požičať spis bezodkladne. Ak orgán verejnej správy nevyhovel žiadosti verejného ochrancu práv, verejný ochranca práv túto skutočnosť oznámi jeho nadriadenému orgánu, a ak takého niet, vláde Slovenskej republiky. Nadriadený orgán verejnej správy (ak takého niet), vláda Slovenskej republiky sú povinné oznámiť verejnému ochrancovi práv do 20 dní odo dňa doručenia jeho oznámenia opatrenia, ktoré vo veci prijali. 25) 3.2. Konanie o podnetoch smerovaných na verejného ochrancu práv Verejný ochranca práv môže konať na základe podnetu fyzickej alebo právnickej osoby alebo z vlastnej iniciatívy. Podnet môže byť podaný: písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickou poštou. 26) Z podnetu musí byť jasné: akej veci sa týka, proti akému orgánu verejnej správy smeruje, čoho sa podávateľ domáha. 27) Ak podnet nemá predpísané náležitosti, verejný ochranca práv, bezodkladne vyzve podávateľa podnetu, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplný alebo nejasný podnet doplnil alebo spresnil. 25) http: // -vop 26) Verejný ochranca práv, Bratislava ) http: // postup -pri podavani- podnetu 28

29 Poučí ho aj o tom, ako treba doplnenie alebo spresnenie urobiť a zároveň ho poučí aj o tom, že ak v danej lehote podnet nedoplní alebo nespresní, nebude možné vo vybavovaní podnetu pokračovať a z toho dôvodu sa podnet odloží. O uvedených následkoch musí podávateľa podnetu poučiť. Ak si adresát nevyzdvihne výzvu podľa prvej vety do troch dní od jej uloženia na pošte, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj v prípade, ak sa adresát o uložení výzvy na pošte nedozvedel. V prípade, ak v podnete podávateľ uvedie len adresu na elektronickú poštu, výzva podľa prvej vety sa považuje za doručenú uplynutím troch dní odo dňa jej odoslania, aj keď sa adresát o nej nedozvedel. Verejný ochranca práv je povinný zachovávať mlčanlivosť vo veciach ochrany osobnosti, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj po skončení svojej funkcie. Povinnosti mlčanlivosti môže verejného ochrancu práv zbaviť predseda Národnej rady Slovenskej republiky, to neplatí ak ide o osobné údaje. Ak podávateľ podnetu požiada verejného ochrancu práv, aby sa jeho totožnosť utajila, alebo ak je utajenie v záujme vybavenia podnetu, pri vybavovaní podnetu sa postupuje len na základe odpisu podnetu, v ktorom sa neuvádzajú osobné údaje. Každý zúčastnený na vybavovaní podnetu, komu je totožnosť podávateľa podnetu známa, je povinný o nej zachovávať mlčanlivosť. Ak podávateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti, ale charakter podnetu neumožňuje jeho vybavenie bez uvedenia niektorého z osobných údajov, treba o tom podávateľa bezodkladne upovedomiť. Zároveň ho treba upozorniť, že vo vybavovaní podnetu sa bude pokračovať len vtedy, ak v určenej lehote písomne udelí súhlas s uvedením určitého potrebného údaja o svojej osobe. Podnet, v ktorom podávateľ neuvádza svoje meno, priezvisko a adresu anonymný podnet, nemusí verejný ochranca práv vybavovať. Písomný podnet osoby, ktorá je pozbavená osobnej slobody alebo osoby, ktorej osobná sloboda je obmedzená a podnet, ktorý je adresovaný verejnému ochrancovi práv nepodlieha úradnej kontrole. 28) 28) http: // portal.gov.sk / Portal / sk 29

30 3.3. Verejný ochranca práv a najčastejšie sa vyskytujúce podnety občanov Najčastejšie porušovaným ústavným právom je právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, predovšetkým v konaní: súdov, orgánov územnej samosprávy, Sociálnej poisťovne, pozemkových úradov, správ katastra. 29) Verejný ochranca práv preukázal, že príliš dlho trvá priznávanie starobných dôchodkov, ako opodstatnené sa preukázali aj viaceré sťažnosti občanov na porušovanie práva pri nespôsobilosti na prácu, (nemocenské dávky), pri strate živiteľa ( vdovskévdovecké dôchodky), ďalej na porušovanie práva na informácie, mestá a dediny verejnosť kritizuje za stavebné konanie. Osobitnú pozornosť venuje verejný ochranca práv deťom, ktoré si oveľa ťažšie ako dospelí dokážu uplatňovať svoje práva. V desiatkach súdnych konaní pomáhal verejný ochranca práv pri odstraňovaní zbytočných prieťahov pri určovaní výživného pre maloleté deti, pri zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov po rozvode manželov, pri úprave styku rodičov s maloletými deťmi, tiež v konania vo veci určenia otcovstva k maloletým deťom. Svojich práv sa ťažko domáhajú aj seniori. Vo vzťahu k nim je citlivým miesto najmä právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ďalej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých porušenie preukázal, verejný ochranca práv, v činnosti verejnoprávnej inštitúcie Sociálnej poisťovne, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, súdov, katastra, zdravotnej poisťovne, ale aj v postupe ministerstiev. 29) Verejný ochranca práv Správa o činnosti, Kancelária VOP, marec

31 Zbytočné prieťahy v súdnom konaní Pre ilustráciu uvádzam jednotlivé konkrétne prípady, s ktorými sa občania obrátili podnetom na verejného ochrancu práv. Nečinnosť súdu vo veci určenia otcovstva k dvom maloletým deťom namietala podávateľka, ktorá návrh na súd v predmetnej veci podala ešte v roku Okresný súd mal postupovať v tomto konaní v primeraných lehotách, o to viac, že v namietanej veci ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Čo sa týka kritéria zložitosť veci v predmetnej veci je potrebné rozlišovať medzi zložitosťou veci, ktorá je ústavne relevantná a ústavne menej významnou zdĺhavosťou veci. K zdĺhavosti veci Ústavný súd Slovenskej republiky (II. ÚS 26/95) uviedol: že vzhľadom na skutočnosť, že za otca dieťaťa v konkrétnej veci bol označený cudzí štátny príslušník, právna úprava relevantná pre rozhodnutie o veci je v porovnaní s prípadom na určenie otcovstva muža, ktorý trvalo žije na území Slovenskej republiky, o niečo komplikovanejšia. Táto okolnosť môže mať za následok zdĺhavosť konania, pretože vykonávanie všetkých úkonov si vyžaduje súčinnosť s orgánmi cudzieho štátu. Zdĺhavosť postupu v konaní nezbavuje sudcu zodpovednosti za prieťahy v konaní, ak nečinnosťou, nesprávnou organizáciou svojej práce alebo inými nedostatkami vo svojej činnosti prispeje k tomu, že konanie o právach občana trvá dlho. Verejný ochranca práv dospel k záveru, že postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo preukázané porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Predsedu súdu preto požiadal, aby orgán riadenia a správy súdu predmetnú vec sledoval v trojmesačných intervaloch až do jej právoplatného skončenia. Podávateľke podnetu vysvetlil postup po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, v ktorom bolo okrem určenia otcovstva rozhodnuté aj o výchove a výžive detí. Podávateľ v podnete verejnému ochrancovi práv namietal, že žiadosť o osvojenie dieťaťa podal na súd pred siedmimi mesiacmi a napriek dvom urgenciám sa vo veci nič nedeje. Verejný ochranca práv preskúmaním veci zistil, že návrh na zverenie maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti bol súdu doručený vo februári Verejný ochranca práv preukázal, že súd nielenže prekročil trojmesačnú lehotu, ale nerozhodol ani po vyše ôsmich mesiacoch od podania návrhu. Z prehľadu procesných úkonov bolo zrejmé, že súd v konaní nepostupoval dostatočne plynulo a jednotlivé úkony vykonával s niekoľkomesačnými odstupmi. 31

32 Verejný ochranca práv požiadal predsedu súdu, aby ako orgán riadenia a správy súdu vec až do jej právoplatného skončenia sledoval a prijal opatrenia, ktoré prispejú k jej skončeniu v primeranej lehote. Tiež predsedu súdu požiadal, aby ho písomne informoval o prijatých opatreniach a vydaní rozhodnutia o veci samej. Následne v novembri 2008 bol vyhlásený rozsudok, ktorý v decembri 2008 nadobudol právoplatnosť. Verejný ochranca práv zdôrazňuje, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa a uznávajú, povoľujú systém osvojenia, aby sa v prvom rade bral do úvahy záujem dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým kritériom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. 30) Zbytočné prieťahy v konaní v Sociálnej poisťovni Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť o dôchodkových dávkach do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkovi konania. Verejného ochrancu práv v podnete požiadala o pomoc 17 ročná študentka. Sociálna poisťovňa jej rozhodnutím z júna 2007 odňala sirotský dôchodok s odôvodnením, že nepreukázala rozhodné skutočnosti pre vyplácanie sirotského dôchodku. Následne podávateľka podnetu v septembri 2007 predložila do ústredia Sociálnej poisťovne potvrdenie o štúdiu, ktoré bolo zrealizované až v máji Verejný ochranca práv na základe preskúmania všetkých skutočností preukázal, že Sociálna poisťovňa v konaní o sirotský dôchodok nedodržala ustanovenie 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. 31) Verejný ochranca práv jednoznačne preukázal nečinnosť Sociálnej poisťovne vo veci rozhodovania nároku na dôchodok, najmä v prípadoch podľa príslušných medzinárodných dokumentov, najčastejšie pri aplikácii Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Po preskúmaní podnetu verejný ochranca práv zistil, že žiadosť o predčasný starobný dôchodok podávateľ podal v auguste Hoci dĺžka konania Sociálnej poisťovne o nároku žiadateľa o predčasný starobný dôchodok bola v značnej miere ovplyvnená zisťovaním rozhodujúcich skutočností českým nositeľom poistenia, konanie zamestnancov Sociálnej poisťovne bolo sprevádzané aj prieťahmi, ktoré nespôsobili 30) a 31) Verejný ochranca práv Správa o činnosti, Kancelária VOP, marec