Politické a ekonomické aspekty potenciálního členství Turecka v EU

Transcription

1 VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE Fakulta mezinárodních vztahů Obor: Mezinárodní obchod Politické a ekonomické aspekty potenciálního členství Turecka v EU Bakalářská práce Vypracovala: Simona Harvišová Vedoucí bakalářské práce: Ing. Josef Bič 0

2 Prohlášení Prohlašuji, že jsem bakalářskou práci na téma název vypracovala samostatně. Veškerou použitou literaturu a podkladové materiály uvádím v přiloženém seznamu literatury. V Praze dne 13. května

3 Obsah Obsah Asociačný proces Turecka k EÚ Všeobecné prístupové kritéria Cesta Turecka do Európy Vývoj jednaní Turecka s EÚ Kritéria prijatia Turecka do EÚ Geografická poloha Turecka Politické kritéria Demokratické Turecko Armáda Islam ako bariéra členstva Turecka v EÚ Ekonomické kritéria Pristúpenie Turecka k EÚ z pohľadu členských krajín Postoje vybraných členských krajín Cypersko-turecký konflikt Varianty členstva Záver Zoznam použitej literatúry a hlavných internetových zdrojov Prílohy Tabuľka č.1: VYJEDNÁVACIE KAPITOLY Tabuľka č.2: ZÁKLADNÉ MAKROEKONOMICKÉ UKAZOVATELE TURECKA

4 Úvod Súčasná Európska Únia je výsledkom spolupráce 27 štátov, založenej na porozumení, solidarite a vzájomnej pomoci. Počas svojej existencie, ktorá činí viac ako 50 rokov, prešla množstvom zmien. Z pôvodných 6 členov sa rozrástla na dnešných 27 s počtom obyvateľov takmer 500 miliónov. Únia je zodpovedná zvážiť ďalšie rozširovanie a zabezpečiť pripravenosť vstupujúceho štátu, nielen za seba ako inštitúciu, kvôli zachovaniu svojej ďalšej existencie, ale aj za všetky členské štáty tvoriace Úniu. Témou mojej bakalárskej práce je potenciálny vstup Turecka do Európskej Únie, čo je momentálne jedna z najdiskutovanejších tém. Vývoj vstupu Turecka do EÚ je z historického hľadiska najdlhší, ako aj najkomplikovanejších proces v celej histórii rozširovania. Rozšírenie EÚ o Turecko si vyžaduje nielen participáciu Turecka, ale taktiež celej EÚ, t.j. všetkých jej členských štátov. Aby k rozšíreniu došlo, musí sa Turecko ukázať a presvedčiť, že je krajinou schopnou a dostatočne pripravenou stať sa plnoprávnym členom tohto zoskupenia. Moja práca si kladie za cieľ zamyslieť sa nad vstupom Turecka do EÚ, nad historickým vývojom spoločnej komunikácie medzi oboma stranami, poukázať na ekonomické a politické prínosy a riziká s tým späté. V prvej kapitole sa venujem všeobecným podmienkam, ktoré sú stanovené zakladajúcimi zmluvami. Splnenie podmienok je nevyhnutným krokom pre akceptáciu danej krajiny Európskou úniou. V kapitole uvádzam oficiálne podmienky vstupu a aké kroky musí krajina uskutočniť, aby došlo k ich splneniu. Podmienky sú rozhodujúce pre všetky krajiny žiadajúce o vstup do EÚ, vrátane Turecka. Časť kapitoly som vyčlenila na rozobratie asociačného procesu Turecka, teda priebeh komunikácie medzi Európskou úniou a Tureckom, od prvej žiadosti o vstup, až po schválenie Turecka ako kandidátskej krajiny a následné začatie prístupových rozhovorov. V jednotlivých bodoch sa snažím upriamiť pozornosť na to, ako sa postupne menili vzťahy medzi Úniou a Tureckom, ktoré sprevádzala zmena statusu Republiky na kandidátsku krajinu. V poslednej časti rozoberám aktuálnu situáciu prístupových rozhovorov a hodnotím pokrok tureckej strany. 3

5 Druhá časť pojednáva o konkrétnych kritériách podmieňujúcich vstup Turecka do Únie. Sú to kritéria geografické, politické a ekonomické. Pozornosť som upriamila obzvlášť na sporné body, na plnení ktorých musí Turecko ešte zapracovať. Zamýšľam sa nad pripravenosťou Tureckej republiky, aký dopad by spomínané rozšírenie malo na celé Spoločenstvo a na samotné Turecko a osobitne chcem poukázať na, podľa môjho názoru, najdôležitejšie ekonomické a politické aspekty tohto rozšírenia. Snažím sa nájsť odpoveď na otázku, ako môže vstup Turecka do Únie ovplyvniť jej budúcnosť z hľadiska prehlbovania integrácie a aké sú argumenty pre a proti tomuto rozšíreniu. V tretej, teda poslednej kapitole, uvádzam aktuálny postoj vybraných členských krajín na možný vstup Turecka do EÚ, ich názor na možnosť prijatia tejto krajiny. Venujem sa stále pretrvávajúcemu konfliktu Turecka s Cyprom, ktorý blokuje otvorenie niektorých vyjednávacích kapitol a je veľkou prekážkou v pokračovaní rozhovorov. V poslednej podkapitole sa zaoberám privilegovaným členstvom Turecka, ako možnou variantou budúceho prehlbovania vzťahov medzi Tureckom a Úniou. V práci chcem zhrnúť dosiaľ dosiahnutý pokrok Turecka v plnení kritérií a zvážiť jeho pripravenosť na vstup. Pokúsim sa tiež zhodnotiť reálne možnosti vstupu Turecka a nastoliť dopady tohto rozšírenia Únie. 4

6 1. Asociačný proces Turecka k EÚ 1.1. Všeobecné prístupové kritéria Počas obdobia dlhého polovicu storočia začala Únia prijatím nových členských krajín úspešný proces integrácie, čoho dôsledkom je súčasné spoločenstvo 27 krajín s takmer 500 miliónovým obyvateľstvom. Dnešná EÚ je bezpečnejšia, prosperujúcejšia, omnoho silnejšia a významnejšia ako pôvodné Európske spoločenstvo spred 50 rokov. Rastúci počet členských krajín je súčasťou vývoja európskej integrácie od jej samotného začiatku. Rozširovanie EÚ je dôležitou hnacou silou integrácie. Zmyslom dlhého vývoja rozširovania je pripraviť krajinu uchádzajúcu o vstup na to, aby bola schopná prijať svoje povinnosti kandidátskej krajiny. Stabilizačný a asociačný proces má za cieľ priblížiť potenciálne kandidátske krajiny Únii. Tieto procesy sú založené na prísnych podmienkach, s cieľom dbať na špecifické potreby a zásluhy každej krajiny a podporovať bilaterálne a finančné inštrumenty slúžiace na tento účel. 1 Každé rozšírenie Únie o nového člena malo pozitívny vplyv na vývoj v rámci Spoločenstva. Rozšírenie Únie o nových členov prispelo k upevňovaniu mieru, stability a demokracie na našom kontinente, ale došlo tiež k posilneniu európskej ekonomiky, a to zväčšovaním trhov, vytváraním nových podnikateľských príležitostí a vznikom jednotného európskeho trhu. V súčasnosti patrí EÚ medzi svetovo najväčšie ekonomické zóny. Spoločný domáci trh a nové ekonomické príležitosti výrazne zlepšili európsku konkurencieschopnosť a prosperitu. 2 Európska Únia sa v súčasnosti skladá z 27 členských krajín, avšak proces tohto rozširovania nie je definitívne ukončený. Každý európsky štát môže požiadať o vstup, a po následnom splnení vopred známych podmienok a súhlase všetkých členských štátov, ma právo stať sa plnoprávnym členom. Tieto podmienky vyžadujú od každej krajiny uchádzajúcej sa o vstup do EÚ prispôsobenie sa ekonomikám štátov, ktoré EÚ tvoria. 1 Internetový portál Európskej Únie, [cit ] 2 Publikácia Európskej Komisie: Understanding Enlargement, str.5 [cit ] 5

7 Medzi jednotlivými štátmi by nemali byť veľké rozdiely, rozširovanie by nemalo byť na úkor ostatných štátov, resp. ich prijatie by malo byť prínosom pre celé spoločenstvo. V procese prijímania nových členov majú rozhodujúce slovo členské krajiny a vlády jednotlivých krajín Únie. Aby bola žiadajúca krajina prijatá, musia vyjadriť svoj súhlas vlády všetkých členských krajín počas anonymného zhromaždenia v rámci Rady ministerstiev alebo Európskej rady. Taktiež akékoľvek dohody medzi potenciálnym členom a Úniou môžu byť uskutočnené až po vyjadrení ich súhlasu. Ak sa krajina uchádza o vstup do EÚ, členské krajiny (predstavované Radou) rozhodnú, po obdŕžaní názoru Komisie, či akceptujú aplikáciu a uznávajú krajinu za kandidáta. Podobne rozhodujú kedy a za akých podmienok otvoriť a zatvoriť rokovania s kandidátskymi krajinami, ako aj kedy sú rozhovory úspešne ukončené. Podobne je to aj pri podpisovaní Zmluvy o pristúpení, ktorá musí byť schválená každou členskou a kandidátskou krajinou. Európsky parlament, ktorého členovia sú volení priamo členmi Únie, taktiež musí vyjadriť svoj súhlas. 3 Krajina uchádzajúca sa o členstvo musí splniť požiadavky stanovené v článku 49 a princípy uzákonené článkom 6 Zmluvy o Európskej únii, ktoré sú známe ako Kodanské kritéria pre členstvo v EÚ. Tieto relevantné kritéria boli stanovené na summite v Kodani roku 1993 a presnejšie určené dva roky neskôr na summite v Madride. 4 V dokumente prijatom na summite s názvom tzv. Závery prezidentstva, ktorý bol o 9 rokov neskôr 5 upravený do jeho dnešnej podoby, boli vymedzené konkrétne podmienky podmieňujúce vstup krajín do Únie a význam rozširovania....spoločná odhodlanosť ľudí v Európe prísť spoločne do Únie, ktorá sa stala hnacou silou mieru, demokracie, stability a prosperity nášho kontinentu. 6 Prístupové kritériá EÚ sú určené 2 dokumentmi 7 : Maastrichtská zmluva, Zmluva o Európskej Únii(1992, článok 49) Kodanské kritériá (1993) 3 Publikácia Európskej Komisie: Understanding Enlargement, str.6 [cit ] 4 Konferencia v Madride, december 1995, rozhodnutie o zavedení jednotnej meny euro 1. Januára ,Summit v Kodani, RICHARD BALDWIN, CHARLES WYPLOZS: Ekonomie evropské integrace, str Internetový portál Európskej Únie, Slovník: Copenhagen criteria, [cit ] 6

8 Na získanie členstva v EÚ musí kandidátska krajina spĺňať tri druhy kritérií: geografické, politické a ekonomické. 8 geografické: ich cieľom je vymedziť geografické hranice vzhľadom na budúce rozširovanie Únie. O ich splnení sa rozhoduje na začiatku procesu rozširovania, hneď po prijatí prihlášky od danej krajiny. Neexistujú presne vymedzené hranice a podmienky, ktoré by determinovali geografické kritéria. politické: stabilita inštitúcií zabezpečujúcich demokraciu, vládu zákona, ľudské práva a ich rešpektovanie a ochranu menšín. Pojem demokracia definuje formu spoločnosti, kde jej členovia majú rovnaké práva a privilégiá. Demokracia je vláda ľudu, teda všetci občania štátu majú rovnaké práva zúčastniť sa, a tým sa podieľať na politickom rozhodovaní na vláde v danej krajine. To znamená, že v krajine musia prebiehať slobodné voľby s tajným hlasovaním, občania majú právo zakladať politické strany, slobodné odbory, právo na spravodlivý a rovnoprávny prístup k slobodnej tlači, slobodný prístup k súdom nezávislým na vláde, práva vládnej moci sú obmedzené zákonmi. Vládna moc musí byť vykonávaná v súlade s verejne prístupnými zákonmi. 9 ekonomické: fungujúca tržná ekonomika a schopnosť vyrovnať sa s konkurenčnými tlakmi a trhovými silami v rámci Únie Nezanedbateľným kritériom pre vstup do EÚ je schopnosť nového člena na seba prevziať zodpovednosť a všetky povinnosti vyplývajúce z členstva a dodržiavanie cieľov politickej, hospodárskej a monetárnej únie, ako aj prijatie komunitárneho práva, tzv. acquis communautaire. Madridská európska Rada v roku 1995 vymedzila kritérium, podľa ktorého každá kandidátska krajina musí vytvoriť podmienky vhodné na integráciu počas adaptácie krajiny na správne usporiadanie Únie. Jej legislatíva musí byť v súlade s právnym systémom Únie. Legislatíva Európskeho spoločenstva musí byť 8 Internetový portál European Commission Enlargement, [cit ] 9 Internetový portál Dictionary, [cit ] 7

9 zakomponovaná efektívne a skrz vhodných správnych a justičných usporiadaní do národného zákonodarstva. Toto kritérium je podmienkou vzájomnej dôvery vyžadovanej členstvom v EÚ. Pre rozhovory s Tureckom bolo acquis rozdelené do 35 kapitol. Po splnení týchto kritérií môžu začať prístupové rokovania, ktoré otvára Európska rada. Súčasťou Kodanských kritérií sa možno čoskoro stane i koncept zvaný absorpčná kapacita. Tento pojem, známy aj ako integračná kapacita, nebol dosiaľ presne formulovaný, ale zahŕňa v sebe schopnosť EÚ efektívne fungovať aj po rozšírení o nové členské štáty. Únia musí byť schopná integrácie nových členov, preto jej tento koncept udeľuje hlavné slovo v procese rozširovania, a tým poskytuje právo rozhodnúť o termíne následného rozšírenia a načasovať ho tak, aby vyhovoval podmienkam EÚ. Na druhej strane sú i takí, ktorí tvrdia, že vznik konceptu má za cieľ odviesť pozornosť od skutočných problémov, ktorým EÚ v súčasnosti čelí, ako je napr. narastajúci euroskeptizmus Cesta Turecka do Európy Vývoj jednaní Turecka s EÚ Moderné Turecko, ako ho poznáme dnes, bolo sformované prevažne Tureckým obyvateľstvom po občianskej vojne po páde Osmanskej ríše v roku Jeho súčasné hranice boli oficiálne vymedzené v tomto roku na konferencii v Lausanne, kde bola krajina vyhlásená republikou na čele s Mustafom Kemalom Atatürkom, ako prvým prezidentom. Atatürk implementoval mnoho dôležitých reforiem za účelom modernizácie krajiny prozápadným smerom. Jednou z najdôležitejších bola sekularizácia krajiny, čiže oddelenie dominantného vplyvu islamu v krajine od vlády a nahradenie arabskej abecedy latinskou v písanej forme tureckého jazyka. Turecko sa už oddávna snažilo o integráciu a podporovalo vzťahy so západom, o čom svedčí aj fakt, že je členom mnohých spoločenstiev, dokonca, mnohokrát patrilo Turecko medzi zakladajúce štáty. Za zmienku stojí, že Turecko bolo v roku 1945 zakladajúcim členom OSN, je tiež jednou z prvých členských krajín Rady Európy založenej v roku Od roku 1952 je Turecko plnoprávnym členom NATO, roku

10 podalo žiadosť o členstvo v EHS a v roku 1963 uzavrelo asociačnú zmluvu so Spoločenstvom. Táto zmluva sa zaoberala hlavne odstraňovaním obchodných bariér. Rok 1961 so sebou priniesol pre Turecko členstvo v OECD. V roku 1992 sa Turecko stalo asociačným členom Západnej EÚ. V roku 1959 Turecko podalo žiadosť o vstup do vtedajšieho Európskeho Hospodárskeho spoločenstva. Reakciou bolo uzavretie Ankarskej asociačnej dohody v roku 1963 medzi oboma stranami. Dohoda mala za cieľ posilniť vzájomný obchod Turecka a Únie, upevniť ekonomické vzťahy a založiť colnú úniu. 10 Únia sa zaviazala, po splnení stanovených kritérií vyplývajúcich zo Zmlúv o založení Spoločenstva, zaradiť Turecko medzi plnoprávnych členov. Nasledovalo obdobie dlhých jednaní s Tureckom, ktoré spomalil rok 1974, v ktorom Turecko reagovalo na zlú situáciu a neutíchajúce konflikty medzi gréckou a tureckou časťou obyvateľstva na Cypre inváziou do jeho severnej časti. V tomto roku bola na severe Cypru vytvorená turecká enkláva a následne v roku 1983 vyhlásená Severocyperská republika. Turecko podalo svoju oficiálnu žiadosť o vstup do EHS 14. apríla Bolo to však prelomové obdobie a členské štáty si neboli isté budúcimi krokmi spoločenstva a otázkou jeho rozširovania. O dva roky na to bola žiadosť odmietnutá z dôvodov nestabilných politických a hospodárskych pomerov v krajine. V marci roku 1995 Turecko podpísalo Dohodu o colnej únii s EÚ, ktorá vstupuje v platnosť v nasledujúcom roku. 4.marca 1998 Komisia schválila dokument s názvom Európska stratégia pre Turecko. Stratégia navrhuje bližšiu spoluprácu medzi oboma stranami a približovanie legislatív v určitých oblastiach a bola uvítaná Cardiffskou Európskou Radou júna Turecko v systéme kandidátskych krajín 12. decembra 1999 bolo Turecko na summite v Helsinkách oficiálne uznané ako kandidátska krajina 11, po tom, čo v roku 1997 na summite v Luxemburgu bol krajine tento status odmietnutý. Komisia monitoruje stav tureckej legislatívy už od roku Internetový portál Európskej Únie, [ cit ] 11 Status kandidátskej krajiny je udeľovaný na základe uznania bližšieho vzťahu medzi krajinou žiadajúcou o vstup a EÚ, umožňuje naviazať hlbšiu spoluprácu a zintenzívniť jednania oboch strán 9

11 prostredníctvom hodnotiacich správ, ktoré majú za úlohu mapovať stav krajiny a jeho pripravenosť na vstup do Únie. Napriek tomu, že Správa o Tureckom pokroku na ceste k vstupu do EÚ z novembra 2008 bola pozitívne hodnotená, Republika ako kandidátska krajina bola oficiálne uznaná až v roku 1999, keď jej bol v pravidelných Správach o pokroku Turecka udelený status kandidátskej krajiny. Turecko má možnosť čerpať finančné prostriedky z predvstupných programov a zúčastniť sa zasadaní Spoločenstva. Komisia sa zaväzuje začať prístupové rokovania, až po splnení politických kritérií. V marci v roku 2001 bolo schválené prístupové partnerstvo Turecka a EÚ, kde sa Turecko zaviazalo splniť podmienky určené v tejto dohode. V decembri 2002 na summite v Kodani sa rozhodlo, že s Tureckom začnú prístupové rokovania spolu s ďalšími 10 kandidátskymi krajinami. Európska komisia sa na bruselskom summite v roku 2004 zaviazala predložiť správu o pokrokoch Turecka a plnení prístupových kritérií. Prístupové rozhovory Európska komisia predložila hodnotiacu správu 6. októbra 2004 a na základe tvrdenia, že Turecko spĺňa Kodanské kritéria, odporučila Rade začať prístupové rokovania s Tureckom. Komisia stanovila rok 2014 za najbližší možný dátum vstupu Turecka do EÚ, upozorňuje, že krajina musí byť dôsledne pripravená na hladký priebeh integrácie, a aby nedošlo k ohrozeniu úspechov uskutočnených za posledných 50 rokov Európskej integrácie. Dátum začiatku prístupových rozhovorov bol stanovený na summite v Bruseli na 3. októbra Pred začatím tzv. screeningu 12 boli Úniou vymedzené konkrétne oblasti vyjednávania, ktoré spolu tvoria 35 kapitol pojednávajúcich o tureckej legislatíve. 13 Vymedzeniu konkrétnych kritérií, ktoré bolo potrebné splniť pre prijatie Turecka, predchádzalo určenie všeobecných pravidiel. Tieto pravidlá boli zhrnuté v tzv. Vyjednávacom rámci, ešte pred začatím rozhovorov, ktoré boli rozdelené do 3 12 Pojem screening znamená proces zbližovania tureckej legislatívy a acquis Spoločenstva 13 Viď tabuľka č.1 10

12 kategórií. 14 Prvá kategória vymedzuje pokračovanie plnenia Kodanských politických kritérií. EÚ bude preto podrobne monitorovať progres politických reforiem uskutočnených tureckou vládou. Počínajúc rokom 2005 bude Únia každoročne vydávať posudok progresu reforiem v Turecku. Iba táto prvá oblasť platila aj pre ostatné kandidátske krajiny. Druhý pilier sa týka špecifického spôsobu akým budú prístupové rozhovory S Tureckom uskutočňované, a to v rámci medzinárodných konferencií, ktorých sa budú zúčastňovať všetky členské štáty Únie. Treťou podmienkou je politický a kultúrny dialóg členov EÚ a Turecka. Patria sem rozhovory týkajúce sa rozdielnosti kultúr, náboženstva, problémy migrácie, dodržiavanie práv menšín a terorizmus. Ďalším krokom bolo obnovenie Asociačnej zmluvy s EHS z roku 1963 a rozšírenie colnej únie o desať nových členských štátov, ktoré vstúpili do Únie 1. mája Vzniká tu však problém, keďže jednou z novoprijatých krajín EÚ je aj Cyprus, a tým by Turecko muselo diplomaticky uznať aj tento gréckocyperský štát. Turecko sa tento posledný bod rozhodlo obísť podpísaním dokumentu, kde prehlasuje, že prijatie protokolu o rozšírení colnej únie s EÚ neznamená uznanie gréckej Cyperskej republiky. V októbri roku 2005 boli zahájené prístupové rokovania s Tureckom a Chorvátskom podľa stanoveného dátumu. Aktuálna situácia Momentálny vývoj komunikácie medzi Tureckom a predstaviteľmi Únie by sa dal označiť za viac ako pozitívny. Napriek tomu, že nedošlo k žiadnym výrazným zmenám, Turecko dáva najavo svoju snahu a stály záujem stať sa členom EÚ, o čom svedčí aj nedávna dvojdňová návšteva tureckého prezidenta Abdullaha Gülla v Prahe, dňa Česká republika sa netají podporou vstupu Turecka do Únie. Počas predsedníctva Českej republiky, vláda vymedzila niekoľko dôležitých krokov, ktorých splnenie považuje za kľúčové. Patrí sem: reformácia ústavy, otvorenie letísk pre Cyprus, zmenšenie moci armády a zlepšenie podmienok minorít. ČR zaradila 14 Internetový portál Európska Únia, článok: Turkey: the Commission recommends opening accession negotiations, [cit ] 11

13 medzi svoje prioritné ciele počas svojho predsedníctva v Únii zintenzívnenie jednaní s Tureckom a stredoázijskými krajinami ohľadom vybudovania ropovodu Nabucco v snahe diverzifikovať energetické zdroje. Dňa zvolalo do Prahy české predsedníctvo summit s názvom - Južný koridor - nová hodvábna cesta, ktorého sa zúčastnili okrem predstaviteľov Únie 15 aj vysokí predstavitelia stredoázijských štátov, kde sa diskutovalo o možných alternatívach prevodu plynu zo strednej Ázie do Európy. Presnejšie detaily výstavby ropovodu majú byť zverejnené v júli, kedy má dôjsť k podpísaniu medzivládnej dohody medzi hlavnými účastníkmi, teda medzi Rakúskom, Maďarskom, Bulharskom, Tureckom a Rumunskom. Príprava stavebných prací bola odsúhlasená na koniec roka 2009, s výstavbou ropovodu sa predpokladá v roku 2011 a k spresneniu dodávateľov o rok neskôr. 16 Veľmi pozitívne sú z celosvetového hľadiska hodnotené stretnutia medzi Arménskom a Tureckom s cieľom zlepšiť dlhodobo znepriatelené krajiny. Obaja sa dohodli na spoločnom podstúpení krokov a na snahe vylepšiť vzájomné vzťahy. Spor trvajúci takmer 100 rokov sa týka tureckého masakru Arménov, v rokoch , ktorý má svoje počiatky ešte v dobách Osmanskej ríše a pretrváva dodnes, hlavne z toho dôvodu, že Ankara odmieta termín genocída Arménov, ktorý oficiálne uznal i Európsky parlament. Historicky prvá návšteva tureckého prezidenta Abdullaha Güla v Jerevane minulého roku podnietila zbližovanie oboch krajín, vďaka ktorému nasledovalo niekoľko stretnutí na ministerskej úrovni. V januári sa stretol turecký premiér Recep Tayyip Erdogan spolu s arménskym prezidentom Seržem Sarkisjanem, aby spolu prediskutovali otvorenie hraníc. Podobný názor zdieľa i nový prezident Spojených štátov Barack Obama, ktorý v apríli v Istanbule vyzval obidve strany k zlepšeniu vzťahov. Nevládna medzinárodná skupina (ICG) v apríli uviedla, že vypracovala plán za týmto účelom, no turecká strana sa vyjadrila, že dokým nebude otázka ohľadom masakrov Arménov vyriešená, s Arménskom nebude uzavretá žiadna dohoda. Je otázne ako sa budú vyvíjať vzťahy Turecka a Únie v najbližšom období, ale záujem zlepšiť momentálnu situáciu a oživiť vstupné rozhovory je viditeľný na oboch 15 Na summite zastupovali EU predstavitelia európskych inštitúcií 16 Internetový portál Euroskop, [cit ] 12

14 stranách. Turecký prezident, ako aj premiér neskrývajú svoj výrazný záujem o vstup do EÚ. Turecko so svojou súčasnou vládou na čele sa vyslovilo, že sa chystá zapracovať na dosiaľ nevyriešených oblastiach týkajúcich sa vstupu. Síce Turecko čaká ešte dlhá cesta, udržovanie dobrých vzťahov s Úniou a jednania organizované za účelom zbližovania sa Únie a Turecka sú jasným znamením napredovania Tureckej republiky k vytýčenému cieľu. 13

15 2. Kritéria prijatia Turecka do EÚ V tejto kapitole chcem bližšie určiť kritéria, ktorých splnením sa Turecko zaviazalo, a na základe ktorých dodržania EÚ súhlasí Turecko prijať medzi ostatných členov Únie. Sú to geografické, politické a ekonomické kritériá. Vybrala som tie najspornejšie a v súčasnosti najdiskutovanejšie oblasti a snažila som sa vyjadriť svoj názor na prístup Turecka k ich plneniu a na progres vykonaný touto krajinou. Ich splnením Turecko preukáže svoju pripravenosť na vstup a rozšíreniu Únie o Turecko by nemalo stáť nič v ceste Geografická poloha Turecka Turecká republika s rozlohou km² leží na dvoch svetových kontinentoch, pričom väčšia časť územia, známa ako Anatolia, sa rozprestiera na ázijskom kontinente. Anatoliu na severe obklopuje Čierne more, západné pobrežie omýva Egejské more a južné pobrežie Stredozemné more. Na východe Turecko hraničí s Gruzínskom, Arménskom, Iránom a Irakom a na juhu so Sýriou. Jeho omnoho menšia európska časť, Trákia, leží na Balkánskom polostrove pri Marmarskom mory a hraničí s Bulharskom a Gréckom. Obe časti od seba oddeľujú strategicky dôležité úžiny Bospor a Dardanely, ktoré sú omývané Čiernym a Stredozemným morom. Svojou významnou geografickou polohou je krajina mocným a hodnotným elementom stability tejto časti zemegule. V prípade Turecka a jeho potencionálneho vstupu do EÚ sa diskutuje hlavne o tom, či je krajina dostatočne európska, obzvlášť, keď sa zamyslíme nad jej geografickou polohou, ktorej európska časť činí len 3% územia. Naskytuje sa tiež otázka, 14

16 či krajina s vyše 99,8% 17 moslimskou populáciou je schopná integrácie s prevažne kresťanským obyvateľstvom žijúcim na území členských štátov EÚ. Mnohí sa obávajú hromadného prílivu tureckého obyvateľstva do Európy, ktorý by znamenal nárast nezamestnanosti, ale hrozbu vidia aj v problémoch týkajúcich sa náboženského vyznania obyvateľstva. Na druhej strane, o Turecku sa hovorí ako o najumiernenejšej islamskej krajine, kde sú náboženstvo a vládnuca sféra od seba oddelené zákonmi, ktoré sú hlboko zakorenené v ústave ako aj v novších tradíciách šírených medzi obyvateľstvom. Turecko, krajina spájajúca Európu s Áziou, je modernou krajinou, ktorá obsahuje prvky oboch kultúr. Turecká história sa vyvíjala mnoho storočí a vplyv polohy krajiny mal na tento vývoj určite nezanedbateľný charakter. Turecko je v očiach niektorých predstaviteľov štátov Únie vnímané ako most medzi islamom a Západom. Turecko je moslimská, avšak demokratická, sekulárna a multikultúrna krajina, čo môže mať po začlenení do EÚ pozitívny účinok. Mnoho zástancov vstupu Turecka poukazuje na pozitívne vzťahy medzi Tureckom a Európou a na existenciu dlhotrvajúcich pevných väzieb už z minulosti. Vstupom Turecka do EÚ by spoločenstvo získalo nemalo výhod. Väčšina územia, ako som už spomínala, leží v Ázii, krajina ma po dlhé roky vybudované dobré vzťahy s okolitými štátmi, a keďže sa jedná väčšinou o krajiny s tiež prevládajúcim moslimským obyvateľstvom, majú tieto susedné štáty k sebe bližšie, čo má vo dnešnom svete, kladúcom dôraz na integráciu a spoluprácu dôležitý význam. Prijatie Turecka do EÚ by určite posilnilo vplyv EÚ na Kaukaze a v Čiernomorskom regióne. Podľa môjho názoru by poloha Turecka nemala byť prekážkou a nemala by byť videná ako bariéra vstupu Turecka do EÚ. Geopolitický význam Turecka Význam Turecka by nemal byť zanedbávaný obzvlášť kvôli jeho dôležitej geografickej polohe. EÚ sa už dlhšie obdobie snaží o diverzifikáciu dodávok plynu a tým o oslabenie závislosti členských krajín Únie od dodávok plynu pochádzajúceho z Ruska, teda o zvýšenie energetickej bezpečnosti. Nielen z tohto dôvodu by mohlo byť Turecko 17 CIA World Factbook, [cit ] 15

17 pre EÚ v oblasti energetiky prínosným partnerom. Na území Turecka sa nachádzajú zásoby ropy a zemného plynu. Ropovody Turecka nie sú pod vplyvom Ruska a ani organizácie OPEC. Najvýznamnejšími domácimi zdrojmi energie v Turecku sú lignit, uhlie a voda. Turecká produkcia ropy a zemného plynu je z hľadiska spotreby zanedbateľná, Turecko je závislé od dovozu, a keďže jeho spotreba rastie rýchlejšie než výroba, jeho závislosť sa bude v budúcich rokoch zvyšovať. Významné je však postavenie Turecka ako energetického terminálu a koridoru spájajúceho producentov ropy a zemného plynu na Strednom východe a v oblasti Kaspického mora. 18 Na stretnutiach predstaviteľov EÚ sa zvažuje vybudovanie plynovodu vedúceho cez Kaspické more z oblasti Erzurum v Turecku do Baumgarten an der March v Rakúsku. Plynovod by viedol cez balkánske krajiny: Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko. Tento plynovod, ktorý dostal pomenovanie Nabucco by mal byť dlhý viac ako 3300 km 19. S jeho prípravami sa začalo v roku 2002 a v júni toho istého roku bol podpísaný dokument medzi piatimi spoločnosťami (rakúsky OMV, maďarský MOL, bulharský Bulgargaz, rumunský Transgaz a BOTAS z Turecka), ktoré súhlasili s výstavbou plynovodu Nabucco. Výstavbu plynovodu sprevádza niekoľko komplikácií, napr. traja členovia konzorcia už majú podpísanú zmluvu na výstavbu iného plynovodu (South Stream) s Gazpromom. S výstavbou Nabucca by sa malo začať v roku 2011, s prvými dodávkami sa ráta v roku Náklady na jeho vybudovanie by mali činiť približne 8 miliárd eur. 20 Prvá zmluva o dodávkach plynu z Azerbajdžanu do Bulharska bola podpísaná 11. júna Plynovod by mal dovážať plyn hlavne z azerbajdžanskej oblasti Shah Deniz. V budúcnosti sa ráta i s dodávkami z Blízkeho východu, z Turkmenistanu a z Kazachstanu, a ak to budúca situácia dovolí, aj z Iraku. Problémom je, že členské krajiny Únie nie sú v tejto oblasti vôbec jednotné a nie všetky sú plne rozhodnuté pre dodávky plynu práve prostredníctvom Nabucca. Niektoré z nich (Nemecko, Taliansko, Francúzsko) udržiavajú dobré vzťahy s Ruskom a majú podpísané zmluvy s Gazpromom, jeho spoločnosťou, ktorá je jedným z najväčších 18 Internetový portál BusinessInfo, [cit ] 19 BBC News, [cit ] 20 Internetový portál Euroskop článok: [cit ] 16

18 svetových dodávateľov plynu 21. Okrem Nabucca pripadajú v úvahu ďalšie dve možnosti, projekt South Stream 22 a baltský plynovod Nord Stream, ktoré budú viesť z Ruska a sú podľa mnohých odborníkov len snahou Moskvy o rozdelenie a spätné ovládnutie strednej a východnej Európy. 19. januára 2009 turecký premiér Erdogan v Bruseli vyhlásil, že Turecko možno vystúpi z projektu, ak EÚ bude aj naďalej blokovať vyjednávajúce kapitoly. Ak budeme čeliť situácii, v ktorej EÚ bude blokovať kapitolu energetiky, samozrejme budeme zvažovať naše stanovisko. 23 Turecko týmito prehláseniami sťažuje rokovania o plynovode a oddiaľuje jeho výstavbu. Tým dáva možnosť Rusku získať čas na propagáciu výstavby svojich alternatívnych ropovodov a podpismi odberateľov si zaručiť svoju dodávateľskú pozíciu energetickej mocnosti vo svete. EÚ by si mala uvedomiť dôležitosť tohto problému a poučiť sa z januárových odstávok plynu, ktoré boli vyvrcholením sporov medzi Ruskom a Ukrajinou. Spoločná politika energetiky EÚ by sa mohla stať novým pilierom integrácie. Nesmieme zabúdať na to, že Turecko je neoddeliteľnou súčasťou južného koridoru a práve z tohto dôvodu ma právo zúčastňovať sa všetkých stretnutí týkajúcich sa realizácie Nabucca, problémy komplikujúce situáciu by mali byť spoločnými silami všetkých členov konzorcia a Turecka odstránené. Keďže ma Turecko ku krajinám Perzského zálivu nielen geograficky, ale aj kultúrne bližšie, nemal by byť jeho význam v tejto oblasti opomínaný. Vyjednávania v Ázii sú zväčša zdĺhavé a vyžadujú si dobrú znalosť kultúry, a preto, sa domnievam, že Turecko má pri vyjednávaniach v tejto časti zeme určite väčšiu váhu a strata jeho záujmu o realizáciu projektu, by mohla znamenať ochladenie vzťahov s ostatnými zainteresovanými krajinami % zemského plynu do Európy vedie cez ukrajinské plynovody z Ruska 22 South Stream vedúci pod Čiernym morom z Novorossijsku do bulharskej Vamy 23 Internetový portál BBC News, News.bbv.co.uk/2/hi/europe/ stm [cit ] 17

19 2.2. Politické kritéria Turecko je negatívne vnímanou krajinou v očiach mnohých členských krajín obzvlášť kvôli problémom, ktoré sa týkajú dodržovania ľudských práv a slobôd, hlavne v spojení s Kurdskou menšinou a ostatným neislamských obyvateľstvom žijúcim na jeho území. Za sporný je považovaný aj prístup Turecka voči Cypru, t.j. okupovanie jeho severnej časti tureckou armádou a neochote spolupracovať v oblasti zjednotenia ostrova, aj napriek niekoľkým napomenutiam Európskej komisie. Politické kritériá nevyhnutné pre vstup do EÚ zahŕňajú fungujúcu demokraciu, právny štát, dodržiavanie ľudských práv, ochranu menšín atď., čiže oblasti, s ktorými sa Turecko dodnes úplne nevysporiadalo. Komisia vyčíta Ankare okrem týchto nedostatkov aj vplyv armády na politiku, ekonomiku, kultúru či vzdelávanie, zlé zaobchádzanie s väzňami a mučenie. Turecko učinilo v spĺňaní podmienok veľký pokrok, ale ešte sa ani zďaleka nepodarilo dosiahnuť zhody s podmienkami iných demokratických štátov v EÚ. V nasledujúcej časti rozoberiem niekoľko, podľa môjho názoru, najdôležitejších krokov, ktorých splnenie je nevyhnutné pre vstup Turecka do EÚ, a ktorých reformáciu už turecká vláda začala, ale výsledky stále nie sú uspokojivé Demokratické Turecko Turecko, ako som už v mojej práci uviedla, je demokratickou a sekulárnou republikou, ktorej základy boli položené otcom Turecka Atatürkom začiatkom 20. rokov 20. storočia. Pojem demokracia v sebe zahŕňa formu vlády, kde moc spočíva v rukách občanov, ktorí sa spoločne podieľajú na riadení štátu, či už priamo alebo nepriamo, teda spravodlivou a verejnou voľbou svojich zástupcov, a všetci občania majú vo vnútri štátu rovnaké práva a slobody bez ohľadu na svoj pôvod a pohlavie. Túto definíciu som rozložila na niekoľko základných bodov a následne porovnala so situáciou v Turecku. 18

20 Problém menšín Hádam najväčším a dosiaľ nevyriešeným problémom v krajine je diskriminácia kurdskej menšiny žijúcej v juhovýchodnej časti Turecka. Napriek početnej časti obyvateľstva, ktorá činí približne 20% 24, Turecko kurdskú menšinu oficiálne nikdy neuznalo. Viac ako polovica svetovej populácie Kurdov žije v Turecku, veľká časť tohto etnika sa nachádza najme v Iraku, Iráne a Sýrii. Utlačovanie Kurdov v Turecku a ich práv vyvolalo nespočetne mnoho nepokojov. Za zmienku stojí spomenúť rok 1984, keď Strana kurdských pracujúcich (PKK), zahájila ozbrojenú kampaň proti tureckej vláde za účelom vyhlásenia autonómnej oblasti v juhovýchodnom Turecku, ktoré obýva kurdská väčšina. Na jej čele stál Abdullah Öcalan. Cieľom ťaženia malo byť sprvu vyhlásenie nezávislosti, ale koncom 80-tych rokov boli Kurdi ochotný akceptovať i vyhlásenie autonómnej oblasti, poprípade federácie s Tureckom. Táto udalosť si vyžiadala na obidvoch stranách takmer 40 tisíc obetí. 16. februára 1999 bol Öcalan zajatý a obvinený zo zrady a separatizmu a v júni 1999 odsúdený na trest smrti. Kurdská menšina je obvinená z tolerovania a podporovania strany PKK, ktorá je na území Turecka zakázaná a Európskou Úniou a USA považovaná za teroristické hnutie. Kvôli pretrvávajúcim sporom, obmedzeným právam Kurdov a nevyriešeným konfliktom strana dodnes používa svoje základne na severe Turecka k útokom v krajine. Od roku 2007 využíva Turecko svoje vojenské letecké sily k bombardovaniu ich základní, na oslabenie aktivít strany to však veľký vplyv nemalo. Napriek tomu, že Turecko je demokratická republika, čo v dnešnom svete znamená akceptovanie iných národov žijúcich na území danej krajiny, Turecko sa preukázalo ako krajina uvedomujúca si povinnosti z tohto vyplývajúce len minimálne. Až do roku 1991 bolo používanie kurdského jazyka, napriek jeho rozšíreniu, nelegálne. Do tohto roku bola akákoľvek snaha o zlepšenie podmienok Kurdov považovaná za kurdský nacionalizmus a trestaná väznením. Všetky kurdské politické strany boli zrušené a politický predstavitelia uväznení. Príkladom je Leyla Zana, nominovaná na Nobelovu cenu mieru, ktorá bola v roku 1991 ako prvá Kurdská žena zvolená do tureckého parlamentu, tri roky nato, odsúdená na 15 rokov za vedenie separatistických rečí vo 24 CIA The World Factbook, [cit ] 19

21 svojom rodnom jazyku. Jej strana HADEP 25, bola zakázaná a lídri odsúdení za spoluprácu so stranou PKK. Ďalším nevyriešeným problémom je potlačovanie práv jedinca zahŕňajúce slobodu prejavu. Mnoho občanov bolo odsúdených kvôli prejavom sympatie voči strane PKK, taktiež veľa novinárov bolo odsúdených na rokov väzenia, kvôli vyjadreniam, že strana PKK by nemala byť považovaná za teroristickú organizáciu. V Turecku totiž akákoľvek verejná pro-pkk reč bola trestaná ako členstvo tejto strany, čo znamená členstvo v teroristickej organizácii, čiže 10 ročným väznením. K masakru pod záštitou tureckej vlády by sa dala prirovnať i minuloročná nelegálna oslava Kurdského Nového Roka, ktorá skončila po policajnom zásahu smrťou troch nevinných ľudí a niekoľko zúčastnených utrpelo neľahké zranenia. Žiadne vyšetrovanie ohľadom tohto brutálneho incidentu nenasledovalo a udalosť bola považovaná za typický policajný zákrok. Veľmi poburujúci je aj prípad dvoch ľudí kurdskej národnosti, ktorí boli prichytení pri telefonovaní na verejnosti vo svojom jazyku. Obaja muži museli zaplatiť pokutu za to, že robili hluk. Nepokoje a chudoba medzi kurdským obyvateľstvom boli mnohokrát dôvodom zbytočného krviprelievania. Mnoho Kurdov netúži po oddelení od Turecka, ale podpora strany PKK sa javí ako jediné východisko, keďže je jedinou stranou, ktorá bojuje za ich kultúrne a politické práva. Na druhej strane však musím vyzdvihnúť pokroky Turecka voči zlepšeniu podmienok kurdskej menšiny. Európska Únia od začatia prístupových rozhovorov požaduje od Turecku zlepšenie práv národnostných menšín, vrátane jazykových práv. Turecko preukázalo svoj záujem o problematiku zavedením národných reforiem, vytvorenie ministerstiev pre vzťahy s EÚ, dokonca vláda schválila vysielanie nového televízneho kanálu v kurdčtine, ako aj iných jazykov používaných menšinami žijúcimi na tureckom území. V marci tohto roku islamský predstavitelia v Turecku vyhlásili, že by v blízkej dobe mala vyjsť prvá oficiálna verzia Koránu v kurdskom jazyku. Za zmienku stojí aj možnosť výučby kurdčtiny na juhovýchode Turecka, ale aj schválenie zákona umožňujúceho kurdským rodinám dávať svojim potomkom kurdské mená, ktoré však nemôžu obsahovať písmená, ktoré sa nenachádzajú v tureckej abecede. Erdogan, súčasný turecký premiér, sa pričinil o mnoho významných reforiem, ktoré symbolizujú približovanie k EU. Medzi ne patrí napr. prepustenie Leyly Zany a ďalších bývalých 25 HADEP Ľudová strana demokracie 20

22 členov parlamentu, ktorí boli väznení od roku 1994 za podporu kurdského terorizmu. Podľa môjho názoru práve prijatím Turecka do EÚ by došlo k zlepšeniu práv Kurdov a stabilizovaniu ich politického postavenia v Európe. Základné ľudské práva a slobody, práva žien, sloboda prejavu myslenia V snahe zlepšiť súčasnú situáciu Turecka bolo zrušených a novelizovaných mnoho zákonov, ktoré diskriminovali základné práva a slobody obyvateľov. Cieľom je tureckú legislatívu prispôsobiť demokratickým európsky štandardom. Veľkým krokom vpred pre Turecko bolo zrušenie trestu smrti 2. augusta 2002 na konferencii v Štrasburgu. Turecko tak vyšlo v ústrety Európskej únii, ktorá tomuto podmieňovala začatie vstupných rokovaní. Od roku 1984 v Turecku nebola vykonaná žiadna poprava, rozsudky smrti za teroristické zločiny boli následne zmenené na doživotie. 26 Stále polemizovanou témou je nosenie šatiek na verejnosti a na univerzitnej pôde. Mnohý prívrženci tejto myšlienky poukazujú na slobodné rozhodnutie žien a vidia tento zákaz ako slobodnú vôľu diskriminujúci. Moslimské ženy považujú zahaľovanie šatkou ako svoju náboženskú povinnosť. Vo februári 2008 parlament hlasoval za zrušenie zákazu nosenia šatiek na univerzitných priestoroch, štátnych školách a vládnych ministerstvách. Napriek tomu, že sekulárni zákonodarcovia označili tento návrh za štátny sekularizmus ohrozujúci a považujú ho za provokatívny politický symbol, zákon bol 9. februára parlamentom schválený. Síce sa Turecko zaviazalo odstrániť mučenie z praktík využívaných pri vypočúvaní osôb, nie je tomu úplne tak. Európsky súd pre ľudské práva opakovane upozornil, že v zemi dochádza k porušovaniu ľudských práv. V rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva nedokáže Turecko zaistiť právo na život, právo nebyť mučený a vystavený zlému zaobchádzaniu, právo na spravodlivý proces, slobodu a bezpečnosť, slobodu slova a účinnú ochranu. 27 K zlepšeniu situácie výrazne prispel nátlak vyvolaný Európskou komisiou, ktorá hneď upozornila na niekoľko sporných oblastí, kde dochádzalo k potlačovaniu práv žien a trvala na vyriešení situácie. Turecko, ako som už spomínala, je modernou krajinou, 26 Internetový portál BBC News, news.bbc.co.uk/2/hi/europe/ stm [cit ] 27 Amnesty International, [cit ] 21

23 ktorá má prvky demokracie, no náboženstvo a tradícia ma nezanedbateľný význam. Napriek tomu, že je progres v zlepšovaní práv žien viditeľný, je stále čo zlepšovať. Podmienky žien v Turecku nie sú ani zďaleka na takej úrovni ako je to v ostatných demokratických štátoch. Hlavne kvôli snahe Turecka o vstup do EU bolo v procese prispôsobovania sa podmienkam ostatných členských štátov implementovaných veľa potrebných reforiem s cieľom obmedziť diskrimináciu žien. Jedným z prvých zákonov prijatých bol zákaz zločinov zo cti, kde žena alebo dievča bolo usmrtené bratom alebo otcom za účelom očistenia rodiny potom, čo boli znásilnené alebo sa odmietli vydať. I keď takýto zákon najprv znamenal len nárast samovrážd medzi ženami, je vidieť, že v dlhšom časovom období mal pozitívny dopad na celú spoločnosť. V roku 2002 činil počet takýchto nahlásených prípadov , ktoré sa odohrali prevažne vo veľkých mestách. V porovnaní s rokom 2006 ide o nárast, ktorý poukazuje na dôležitosť zvýšenia povedomia žien o svojich právach. V roku 1999 boli oficiálne zrušené kontroly panenstva u žien, okrem prípadov znásilnenia. Napriek tomu, ešte dlho po zákaze sa vyskytli prípady, keď mladé študentky na základe negatívnych výsledkov testovania boli vylúčené zo štúdia na strednej škole. Zrušenie kontrol vystriedal nárast samovrážd spáchaných medzi mladými ženami, ktoré k tomu donútila bezvýchodisková situácia. Podľa islamu a tureckej kultúry je totiž panenstvo u žien dôležitou sociálnou normou a ženy musia zostať nepoškvrnené až do uzavretia manželstva. Ženy, ako aj ich celé rodiny, ktoré prídu o svoje panenstvo, či už pohlavným stykom alebo dokonca znásilnením, trpia stratou na cti a okolie sa na nich díva s veľkou neúctou. Zlepšujú sa i šance žien na vzdelanie. Na univerzitách bolo založených niekoľko ženských študijných centier a dokonca osobitná ženská knižnica. Schválením Zákona unifikácie vzdelania 29 sa zväčšil počet žien so vzdelaním a dĺžka povinného vzdelávania bola predlžená z 5 na 8 rokov. Napriek tomu približne 12,9% žien v Turecku nevie písať a čítať. 30 Podľa štatistík zamestnanosti vyplýva, že 4% ženskej populácie má vyššie vzdelanie. 31 Avšak počet pracujúcich žien v krajine je stále málo, v januári tohto roku 28 Hodnotiaca správa o pokroku Turecka, Progress Report, november 2008, marec 1924, Zákon o zjednotení národného vzdelávania 30 Portál Turecký štatistický inštitút, [cit ], údaje z roku Portál Turecký štatistický inštitút, 22

24 nedosahoval tento počet ani 24% 32. Ide o sumu, ktorá dosahuje najnižšie hodnoty z krajín EÚ a OECD. Aj kvôli tomuto dôvodu vzniklo v Turecku niekoľko projektov pre posilňovanie rovnosti v zamestnaní, kde sú ženám poskytované bezplatné školenia alebo rôzne úvery. Právo rovnosti mužov a žien bolo prijaté schválením Švajčiarskeho občianskeho zákonníka. V roku 1998 bol schválený nový zákon ohľadom danej problematiky. Najdôležitejšími zmenami bolo napr. zvýšenie veku na 17 rokov ako minimum povinný pre uzavretie manželstva pre obe pohlavia, rovnoprávny proces rozhodovania a rovnaké vlastníctvo v období manželstva, odstránenie cudzoložstva z trestného zákonníka, právo používať predmanželské meno pred manželovým a právo pracovať i bez udelenia manželovho súhlasu. K zlepšeniu situácie prispeli i mnohé reformy ohľadom prevencie domáceho násilia. Je vidieť, že vo väčšine prípadov tieto zmeny vyvolali medzi ženským obyvateľstvom chaos a ich bezbrannosť a nátlak okolia a rodiny znamenal sprvu nárast samovrážd. Turecké tradície sa formovali mnoho rokov a ich zmena a prispôsobenie sa moderným zákonom je tiež dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje čas na to, aby si ženy uvedomili svoju hodnotu, a že rovnocennosť mužov a žien je základným prvkom demokratickej krajiny. Parlament a vláda sú kontrolované dvoma dôležitými politickými inštitúciami. Je to ústavný súd a armáda. Armáda ma v rukách nezanedbateľnú politickú moc. Prvý prezident Mustafa Kemal založil republiku, kde úloha armády spočíva v dohliadaní na plynulé dodržiavanie sekulárneho charakteru tureckého štátu, armáda bojuje proti vplyvom separatizmu a islamského fundamentalizmu. Vplyvným orgánom jej aj Národná bezpečnostná rada, ktorej predsedá prezident a je súčasťou armády. Rada slúži síce len ako poradný orgán, ale jej odporúčania majú veľkú váhu. Armáda je oprávnená zasiahnuť, ak nejaká politická strana či vláda ohrozuje turecký sekularizmus. Má moc diktovať demokraticky zvoleným orgánom. 33 Medzi obyvateľstvom je však veľmi populárna a jej zásahy sú vítane. Európska Únia žiada po Turecku obmedzenie jej moci. Armáda stála na počiatku vzniku republiky a napriek snahám Únie má v štáte veľkú moc, ktorá je zaistená jej autonómnym postavením, kde vojsko nepodlieha civilnej kontrole, ako aj neustálou prítomnosťou v politike. Ostatní politickí aktéri ju musia rešpektovať a jej chovaniu sa prispôsobiť. Za vstup do EÚ je práve časť obyvateľstva hlásiaca sa k 32 Pre porovnanie s EÚ, priemer EU-27 je 49%, EU-25 je 55%, zdroj: 33 Česko-slovenská únia študentov politických vied, [cit ] 23

25 islamu, ktorá by začlenením Turecka do EÚ a následným obmedzením armádnej moci len získala. Mohla by sa tým narušiť vnútorná kontrola v rámci štátu, čo by mohlo mať nedozierne následky. Ústavný súd má plnú moc zrušiť politickú stranu, ak strana neusiluje o dodržiavanie princípov tureckého sekularizmu. Roku 2008 Súd hrozil zrušením momentálne vládnucej strany AKP. Turecký generálny prokurátor obvinil premiéra Tayyipa Erdoğana a prezidenta Abdullaha Güla z islamizácie republiky. Od roku 1960 turecké súdy zakázali činnosť viac ako dvadsiatich politických strán. Európska Únia proti takémuto zásahu Súdu v demokratickej krajine nahlas protestovala. Nakoniec v júli 2008 Súd zamietol žiadosť o zákaze činnosti tejto strany. 30. apríla 2008 parlament schválil novelu článku 301 trestného zákonníka, ktorý obmedzoval slobodný prejav ako hanobenie tureckosti a umožnil stíhať stovky autorov a žurnalistov v minulosti. Prijatím bola odsúhlasená zmena rozsahu trestu, a to z troch rokov odňatia slobody na dva roky. Napriek novelizácii kontroverzného zákona stále dochádza k súdnym sporom s občanmi Turecka, ktorí sa dopustili urážky a verejne tak pošpinili tureckú totožnosť. Na jeho základe bolo v minulosti stíhaných tisíce ľudí. Len od roku 2003 to bolo 745 osôb. 34 Únia túto zmenu uvítala a označila ju ako pozitívny krok. Európsky súd pre ľudské práva (ECtHR) obdržal 266 prípadov porušenia práv ľudí. V porovnaní s minulým rokom došlo k nárastu sťažností na sumu Väčšina z nich sa týkala zanedbania práv na spravodlivý proces a ochrany vlastníckych práv. Menej sťažností sa týkalo porušovania práv na život alebo mučenia. Problematický je tiež stav a ich nedostačujúci počet väzníc v Republike. Celkový počet väzňov činí , ktoré presahujú momentálnu celkovú kapacitu väzení (90 558). Preplnenosť väzníc je problémom, ktorý sa týka prevažne väzení vo veľkých mestách. 35 Pozitívnou správou je, že došlo k zlepšeniu práv detí, o čom svedčí aj nárast návštevnosti základnej školy z 90% z roku 2006/2007 až na 97% v školskom roku 2007/2008. V tom istom období sa zmenšila priepasť medzi pohlaviami v absolvovaní školskej dochádzky o polovicu, teda na 2,3%. Počet žiakov základných škôl vzrástol 34 Internetový portál EurActiv, [cit ] 35 Hodnotiaca správa o pokroku Turecka, Progress Report, november 2008, [cit ] 24

26 z 550 tisíc v roku 2005 na 700 tisíc v roku Cieľom vlády je dosiahnuť 50% účasť. Minister národného vzdelávania sa postaral o vytvorenie e-school databázy, ktorej úlohou je zhromažďovať informácie ohľadom školskej dochádzky. Ministerstvo môže preto bez väčších problémov identifikovať deti, ktoré základné školy nenavštevujú a pokúsiť sa zaistiť ich zápis poprípade ponúknuť im dobehnutie medzier v štúdiu. V roku 2008 bol schválený výchovný program s názvom catch-up education programme, ktorý má za úlohu poskytnúť druhú šancu žiakom vo veku rokov, ktorí nikdy neabsolvovali dochádzku alebo boli vylúčený zo štúdia. Tento program by mal pomôcť hlavne pracujúcim deťom alebo žiakom rómskeho pôvodu. Počet žiakov vo veku nižšom ako 15 rokov v domácnostiach žijúcich na pokraji chudoby pokleslo z 27, 7% v roku 2005 na 25.2% v nasledujúcom roku. Ako je vidieť za posledné roky sa Turecku podaril významný pokrok v zlepšovaní situácie dodržiavania základných ľudských práv a slobôd. Určite k tomu veľkou časťou prispelo začatie prístupových rozhovorov a vypracovanie posudkov Európskou komisiou, poukazujúcich na oblasti s veľkými medzerami oproti štandardom dodržiavaným v štátoch Únie. Pokračovanie Turecka v plnení kritérií a tým demokratizovaní života v Republike je prínosom nie len pre Turecko ako člena uchádzajúceho sa o vstup do Únie, ale pre všetkých občanov žijúcich na tomto území Armáda Turecko si uvedomuje význam svojej početnej armády. Ako som uviedla na začiatku svoje práce Republika je od roku 1952 členom NATO, aliancie, ktorú momentálne tvorí 28 členov. Po vstupe do NATO sa turecká armáda zúčastnila niekoľkých modernizačných programov a turecké jednotky sú považované za veľmi skúsené a dobre trénované. Počet tureckých vojakov prevyšuje 639 tisíc 36, a preto je Turecko členskou krajinou s najvyšším počtom vojenských síl, hneď po USA. Turecko svojimi vojenskými kapacitami a bohatou účasťou na misiách prevyšuje mnoho členských štátov. Jeho armáda je nepostrádateľná pre rozvoj Európskej obrannej politiky. 36 Turkish Press Review, údaje z roku