SLOVE SKÁ ROZVOJOVÁ POMOC

Transcription

1 Vysoká škola ekonomická v Praze árodohospodářská fakulta Hlavní specializace: Regionální studia SLOVE SKÁ ROZVOJOVÁ POMOC Diplomová práce Autor: Magdaléna Opálená Vedoucí práce: Doc. Ing. Jaroslav Macháček, CSc. Rok: 2008

2

3 Prehlasujem na svoju česť, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry. Magdaléna Opálená V Prahe dňa

4 Poďakovanie Ďakujem za odborné a metodické vedenie vedúcemu mojej diplomovej práce Doc. Ing. Jaroslavovi Macháčkovi, CSc., z Katedry regionálních studií, za jeho rady a pripomienky. Moja vďaka patrí aj pani Kataríne Vajdovej z Nadácie pre podporu občianskych aktivít a pánovi Milanovi Šagátovi z Nadácie Pontis.

5 Anotácia Vo svojej diplomovej práci sa venujem rozvojovej pomoci Slovenskej republiky. Konkrétne sa zameriavam na programové krajiny Srbsko a Čierna Hora. Vymedzujem v nej pojem rozvojová pomoc a spolupráca, všímam si humanitárnu pomoc. V ďalšej časti hovorím o rozvojovej pomoci na základe Miléniových cieľov, potom sa konkrétne venujem postaveniu Slovenskej republiky v rozvojovej pomoci z hľadiska Strednodobej koncepcie oficiálnej rozvojovej pomoci na roky V práci sa venujem systému rozvojovej pomoci Slovenskej republiky, poukazujem na inštitúcie zaoberajúce sa rozvojovou pomocou a jej financovaním a projektmi. Centrom mojej práce je pomoc Srbsku a Čiernej Hore. Rozpracúvam grantové kolá v rámci programu SlovakAid Fond Bratislava Belehrad, viac sa venujem projektom Nadácie Pontis. V závere mojej práce sú zosumarizované postoje vybranej vzorky obyvateľov Slovenska k rozvojovej pomoci Slovenskej republiky. Annotation My graduation thesis is devoted to development aid of the Slovak Republic. Practically it s aimed at countries like Serbia and Montenegro. I specify the concept of the development aid and cooperation, I regard the humanitarian aid as well. In the next part I talk about the development aid based on the Millenium development goals, then I pursue the rank of the Slovak Republic in development aid in term of Mediumterm conception of official development aid for In my work I write about the system of development aid in the Slovak Republic, I point out the institutions dealing with development aid, its finance and projects. The centre of my work is the help to Serbia and Montenegro. I elaborate the grant heats within the ambit of the program Slovak Aid Fund Bratislava Beograd, I pay more attention to Pontis Found projects. At the end I summarize the attitudes of the selected sample of population in Slovakia towards development aid of the Slovak Republic

6 OBSAH ZOZ AM SKRATIEK... 9 ÚVOD VYMEDZE IE POJMU ROZVOJOVÁ POMOC Vývoj ľudskej spoločnosti Rozvojová pomoc a spolupráca Humanitárna a rozvojová pomoc Humanitárna pomoc Rozdiel medzi humanitárnou a rozvojovou pomocou Typy poskytovania humanitárnej pomoci Medzinárodné humanitárne organizácie ROZVOJOVÁ POMOC A ZÁKLADE MILÉ IOVÝCH CIEĽOV V SR Miléniové ciele Charakteristika miléniových cieľov a ich plnenie Cieľ 1 : Odstrániť extrémnu chudobu a hlad Cieľ 2: Dosiahnuť základné vzdelanie pre všetkých Cieľ 3: Podporiť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien v spoločnosti Cieľ 4: Znížiť detskú úmrtnosť Cieľ 5: Zlepšiť zdravie matiek Cieľ 6: Poraziť HIV/AIDS, maláriu a iné choroby Cieľ 7: Zabezpečiť environmentálnu udržateľnosť Cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj VÝVOJ POSTAVE IA SLOVE SKA Z HĽADISKA ROZVOJOVEJ POMOCI Rozvojová pomoc Slovenska do roku Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci SR Motívy slovenskej rozvojovej pomoci Ciele slovenskej rozvojovej pomoci Komu Slovensko poskytuje pomoc? Komparatívne výhody SR Dlhodobé princípy a zásady slovenskej rozvojovej pomoci

7 3.3.1 Špecializácia Centralizácia Programová orientácia Využívanie komparatívnych výhod Spolupráca s mimovládnymi organizáciami (MVO) Koordinácia s donormi Flexibilnosť, transparentnosť, verejná informovanosť Spolupráca v rozvojovej pomoci Slovenskej republiky SYSTÉM ROZVOJOVEJ POMOCI SR ODA SR Inštitucionalizácia systému ODA SR Právna forma a činnosť SlovakAid Aktuálna rozvojová pomoc Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Štruktúra riadenia ODA Humanitárna pomoc SR ako súčasť ODA Štruktúra financovania ODA na Slovensku CIEĽOVÁ KRAJI A SLOVE SKEJ ROZVOJOVEJ POMOCI SRBSKO A ČIER A HORA Vzťahy medzi Slovenskou republikou a cieľovými krajinami Srbsko a Čierna Hora stručná história Pomoc Srbsku a Čiernej Hore Prioritné oblasti podpory projektov pre Srbsko a Čiernu Horu Grantové kolá a ich financovanie v rámci programu SlovakAid Fond Bratislava Belehrad Nadácia Pontis Financovanie projektov pre Srbsko a Čiernu Horu Srbsko a Čierna Hora po roku Fond Bratislava-Belehrad NPOA Výsledky SlovakAid v predkladaných projektov pre programové krajiny v roku PRIESKUM ÁZOROV VEREJ OSTI O ROZVOJOVEJ POMOCI

8 ZÁVER ZOZ AM PRÍLOH ZOZ AM POUŽITEJ LITERATÚRY A ĎALŠÍCH PRAMEŇOV101 ZOZ AM TABULIEK, OBRÁZKOV A GRAFOV SUMMARY KEYWORDS JEL CLASSIFICATIOI CODES

9 ZOZ AM SKRATIEK ACP African, Caribbean and Pacific Countries, pridružené zeme Afriky, Karibiku a Pacifiku ACU BBF Administratívna a kontraktačná jednotka Fond Bratislava - Belehrad ADA Rakúska rozvojová agentúra BBF Fond Bratislava - Belehrad BFPE Belgrade Fund for Politician Excellence CIDA Kanadská vládna rozvojová agentúra CSP Country Strategy Paper for Serbia and Montenegro, Stratégia pomoci pre Srbsko a Čiernu Horu ČH Republika Čierna Hora ČKČP Červený kríž a Červený polmesiac ČR Česká republika DAC Development Assistance Committee, Výbor pre rozvojovú pomoc EDF Európsky rozvojový fond ECHO Úrad pre humanitárnu pomoc EK Európska komisia EÚ European Union, Európska únia FAO Food and Agriculture Organization, Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo FM Finančné memorandum GDI Gender development index, Index rodového rozvoja HDI Human Development Index, Index ľudského rozvoja HDP Hrubý domáci produkt HNP Hrubý národný produkt HPI Human poverty index, Index ľudskej chudoby IA Implementačná agentúra ICRC International Committee of the Red Cross, Medzinárodný výbor Červeného kríža IFRC International Federation of RC/RC Societies, Medzinárodná federácia Červeného kríža a Červeného polmesiaca IOM International Organization for Migration, Medzinárodný úrad pre migráciu IVO Inštitút pre verejné otázky - 9 -

10 KV Koordinačný výbor LDCs Least Development Countries, Najmenej rozvinuté štáty sveta MDGs Millennium Development Goals, Miléniové rozvojové ciele MH Ministerstvo hospodárstva MMF Medzinárodný menový fond MO Ministerstvo obrany MP Ministerstvo pôdohospodárstva MŠ Ministerstvo školstva MV Ministerstvo vnútra MVNO Mimovládne neziskové organizácie MVO Mimovládne organizácie MVRO Mimovládne rozvojové organizácie MZV Ministerstvo zahraničných vecí MŽP Ministerstvo životného prostredia NATO North Atlantic Treaty Organisation, Organizácia Severoatlantickej zmluvy NBS Národná banka Slovenska NP ODA SR Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky NPOA Nadácia pre podporu občianskych aktivít NR SR Národná rada Slovenskej republiky OA Official Assistance, Oficiálna pomoc ODA Official Development Assistance, Oficiálna rozvojová pomoc OECD Organization for Economic Co-operation and Development, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OCHA Office for the Coordination of Humanitarian Affairs, Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí OSN United Nations Organisation, Organizácia spojených národov RP Rozvojová pomoc SAMRS Slovenská agentúra pre medzinárodný rozvoj a spoluprácu SČH Srbsko a Čierna Hora SNŠ Spoločenstvo nezávislých štátov SR Slovenská republika TAI Index technologických výkonov TF Trust Fund, Trustový fond

11 UNCTAD UNDP UNESCO UNHCR UNICEF VŠ WB WFP WHO WTO ZPF ZÚ United Nations Conference on Trade and Development, Konferencia OSN pre obchod a rozvoj United Nations Development Programme, Rozvojový program OSN United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization, Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru The UN Refugee Agency, Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov UN Children s Fund, Detský fond OSN Vysoká škola World Bank, Svetová banka World Food Programme, Svetový potravinový program World Healthy Organization, Svetová zdravotnícka organizácia World Trade Organization, Svetová obchodná organizácia Zodpovedné podnikanie firiem Zastupiteľské úrady

12 ÚVOD Sú obdobia v živote človeka, keď potrebuje pomoc iného. Je príjemným zistením, že takýto človek existuje. Sú obdobia vo vývine krajín, keď sa musia spoliehať nie len na seba, ale na celé medzinárodné spoločenstvo. Je isté, že žiadna krajina sa do takejto situácie dostať nechce, ale sú okolnosti, ktorým je ťažko zabrániť. Sú to prírodné katastrofy, ale aj nezhody so susednými krajinami, ktoré vedú k vojnám, niekedy horší hospodársky vývin, ktorý zväčšuje rozdiely medzi chudobnými a bohatými. Je morálnou povinnosťou všetkých tých krajín, ktorých rozvoj nie je ovplyvnení ani jedným zo spomenutých faktorov, pomôcť ľuďom zachovať si ľudskú dôstojnosť. Preto takmer všetky krajiny, napríklad pri zemetraseniach alebo výbuchoch sopiek, organizujú rýchlu pomoc, či už zdravotnícku alebo pomoc formou potravín. Z takejto situácie, v ktorej stačí humanitárna pomoc sa nie všetky postihnuté krajiny vedia spamätať, hospodársky upadajú a tu už je potrebná pomoc dlhodobejšia, čiže rozvojová. Keď sa Slovenská republika začlenila medzi krajiny OECD a stala sa členom EÚ, sama začala poskytovať rozvojovú pomoc. Humanitárnu pomoc sme poskytovali vždy, kde a keď to bolo potrebné. Veľa rozvojovej pomoci smeruje do afrických krajín, konkrétne do Kene, kde Slovensko vybudovalo nemocnicu a pomáha v školách. Pomoc však nepotrebujú len krajiny na iných kontinentoch, ale mnoho problémov je aj v európskych krajinách, pretože po rozpade sovietskeho bloku sa ukázali problémy, ktoré sa dovtedy skrývali. Dochádza k rozpadu niektorých štátov a nie každý rozpad je taký zamatový ako v bývalom Československu. Najväčšie problémy sa ukázali v krajinách bývalej Juhoslávie. Keďže tieto krajiny sú blízko nás, za tému svojej diplomovej práce som si vybrala práve pomoc týmto krajinám. Potrebujú ju, pretože v 90. rokoch 20. storočia tu boli medzi nimi územné spory, ktoré vyvrcholili vojnou a ešte ani v súčasnosti toto teritórium nie je pokojné (problém Kosova). Cieľom mojej diplomovej práce je ukázať na rozvojovú pomoc Slovenska Srbsku a Čiernej Hore. Táto krajina nie je síce rozvojová, ale programová, pomoc však po vojne potrebuje. V práci som sa snažila ukázať na rozvojové projekty, ktoré majú pomôcť nie iba obnove infraštruktúry, ale aj pozdvihnutiu vedomia spolupatričnosti k Európe. V práci sa sústredím na

13 grantové kolá a ich financovanie v rámci programu SlovakAid Fond Bratislava Belehrad. Poukážem na to, že prístup Srbska a Čiernej Hory k informáciám, ktoré súvisia s EÚ, je iba prostredníctvom inej krajiny a práve Slovensko takéto sprostredkovanie môže robiť. V práci si všimnem predovšetkým mladých ľudí, pretože ich prostredníctvom si celá Európa môže urobiť o Srbsku a Čiernej Hore konkrétnejší a kladnejší obraz. V práci poukážem aj na to, že táto pomoc programovým krajinám je aj pomocou slovenskej menšine v rámci Srbska (Vojvodina), a tak sa napĺňa aj pomoc zahraničným Slovákom. Práve toto môže byť prínosom pre mladých ľudí zo Srbska a Čiernej Hory, ich prístupe k európskemu spoločenstvu. Výsledným efektom mojej práce by malo byť zosumarizovanie pomoci pre tieto krajiny, ale aj napĺňanie Miléniových cieľov a poukázanie na celkovú rozvojovú a humanitárnu pomoc, ktorú Slovensko poskytuje. Prácu som rozdelila do 6 kapitol. V prvej kapitole sa venujem vymedzeniu pojmu rozvojová pomoc, zaoberám sa minulosťou a súčasnosťou rozvojovej pomoci. Všímam si, že krajiny sú rozdelené na základe rôznych indexov. Ďalej hovorím o rozvojovej pomoci a spolupráci, o motivácii rozvojovej pomoci, o formách realizácie. Charakterizujem humanitárnu pomoc, ukážem jej typy a poukážem na rozdiely medzi humanitárnou a rozvojovou pomocou. Do kapitoly som zaradila aj medzinárodné humanitárne organizácie. Miléniové ciele sú náplňou druhej kapitoly mojej práce. Po roku 2000, keď boli Miléniové ciele schválené, sa k nim prihlásilo veľa krajín, pretože ich základom je spolupráca medzi rozvojovými a rozvinutými krajinami. Všetkých osem cieľov rozpracúvam, ukazujem na zámery jednotlivých cieľov a poukazujem na to, ako ich spĺňa Slovensko. V tretej kapitole si už všímam konkrétne slovenskú rozvojovú pomoc. Vychádzam z toho, že do roku 1989 sme pomáhali v rámci Československa, ale pretože sme mali centrálne plánované hospodárstvo, nedá sa urobiť porovnávacia charakteristika pomoci z pred roku 1989 so súčasnosťou. Poukazujem na oblasti, do ktorých sa sústreďujú ciele pomoci, hovorím aké sú princípy rozvojovej pomoci a formy a spôsoby rozvojovej pomoci Slovenskej republiky. Vychádzam zo Strednodobej koncepcie oficiálnej rozvojovej pomoci SR v rokoch Hovorím o motívoch, cieľoch a o smerovaní slovenskej rozvojovej pomoci. Všímam si komparatívne výhody Slovenskej republiky pri poskytovaní rozvojovej pomoci a poukazujem aj na dlhodobé princípy a zásady slovenskej rozvojovej pomoci. Do tejto kapitoly je vložená aj spolupráca s mimovládnymi organizáciami, koordinácia s donormi a spolupráca v rozvojovej pomoci Slovenskej republiky

14 Náplňou štvrtej kapitoly je systém rozvojovej pomoci Slovenskej republiky. Spracúvam činnosť ODA SR, jej inštitucionalizáciu, vznik agentúry SlovakAid, výzvy na projekty ODA, štruktúru financovania ODA SR. V piatej kapitole som sa sústredila konkrétne na cieľovú krajinu slovenskej rozvojovej pomoci Srbsko a Čiernu Horu. Znova som vychádzala zo Strednodobej koncepcie, všimla som si aké sú vzťahy medzi Slovenskou republikou a cieľovými krajinami a konkrétne som hovorila o pomoci Srbsku a Čiernej Hore. Pri vypracovaní tejto kapitoly som spolupracovala s pani Vajdovou, ktorá je zodpovedná za projekty pre Srbsko a Čiernu Horu v agentúre NPOA a s pánom Milanom Šagátom, ktorý je projektovým manažérom pre oblasť balkánskych krajín v Nadácii Pontis. Práve vďaka ich pomoci som dostala konkrétne údaje, z ktorých niektoré ešte nie sú dostupné. Obom im ďakujem za pomoc a ochotu, ktorú mi poskytli pri vypracovaní tejto časti práce. Sústredila som sa na prioritné oblasti podpory pre Srbsko a Čiernu Horu, rozpracovala som jednotlivé grantové kolá v rámci programu SlovakAid Fond Bratislava Belehrad. Sústredila som sa na Nadáciu Pontis a jej prácu s mladými ľuďmi v Srbsku. Chcela som hovoriť o konkrétnej pomoci v Báčskom Petrovci, kde bola plynofikovaná škola, ale po prvotnom prisľúbení konkrétnych informácií sa mi zodpovední ľudia neozvali, hoci som ich o pomoc žiadala niekoľkokrát. Konkrétne som sa venovala trom projektom Nadácie Pontis Mládežníckym klubom v Srbsku, Podpore mladých politikov v procese integrácie krajiny do EÚ a Podpore dlhodobého rozvoja srbských MVO. Spracované projekty zatiaľ fungujú, ale o ich dlhodobej perspektíve nemôžem zatiaľ hovoriť, pretože fungujú iba krátku dobu. Poslednou časťou mojej práce je dotazník Slovenská verejnosť a rozvojová pomoc. Tu som čerpala už z vypracovaného dotazníka a urobila som závery na základe zistení, ktoré v ňom boli. Pri spracovaní tejto problematiky som sa dozvedela mnoho zo zahraničnej politiky Slovenskej republiky, spoznala som agentúru, ktorá sa venuje pomoci menej rozvinutým krajinám. A prostredníctvom tejto práce chcem poukázať na konkrétnu rozvojovú pomoc Slovenskej republiky

15 1. VYMEDZE IE POJMU ROZVOJOVÁ POMOC V tejto časti sa zameriam na to, že vývoj ľudskej spoločnosti nie je rovnomerný, všimnem si príčiny nerovnomerného vývinu, poukážem na to, že chudoba obyvateľov v jednotlivých krajinách je dôvodom na emigráciu a každoročne rôzne inštitúcie robia na základe porovnaní poradie najchudobnejších krajín, pre ktoré je dôležitá rozvojová pomoc. Budem sa stručne zaoberať aj históriou rozvojovej pomoci. V tejto kapitole budem vychádzať knihy Rozvojová pomoc a spolupráca od Rusnáka a kol. 1.1 Vývoj ľudskej spoločnosti Nerovnomernosť vývoja ľudskej spoločnosti v globálnom i regionálnom meradle vyplýva z rozdielnych prírodných a spoločenských podmienok v rôznych častiach sveta. Vo vývine spoločnosti sa striedali obdobia rozkvetu s obdobiami úpadku. 1 Medzi rozvojové štáty sa zahŕňajú krajiny, ktoré sú menej ekonomicky rozvinuté, majú na jedného obyvateľa nízky hrubý národný produkt (HNP) a vysoký podiel obyvateľstva, ktoré sa zaoberá poľnohospodárstvom, čo je v priamom protiklade s vyspelými krajinami západnej Európy, kde zanikalo roľníctvo a rýchlo narastal podiel vysokokvalifikovaných pracovníkov. 2 K rozvojovým štátom patria síce krajiny s veľkým prírodným bohatstvom, ale v nich sa suroviny iba ťažia a spracovávajú sa v krajinách, do ktorých sa vyvážajú. Tieto štáty majú nekvalitnú infraštruktúru, nedostatok kvalifikovaných pracovných síl a nízku dĺžku života. 3 Väčší význam sa začal rozvojovej pomoci pripisovať na začiatku 50. rokov. V tomto období veľká väčšina ľudí mimo rozvinutých krajín Európy a Severnej Ameriky žila v nevyhovujúcich podmienkach. Povojnové obdobie spôsobilo, že ľudia nemali dostatočné vyhovujúce vzdelanie a tým ani možnosti zapájať sa do národných a medzinárodných záležitostí. Povojnové obdobie bolo charakterizované tvrdou prácou za veľmi slabú odmenu. Podľa autora Urbana Rusnáka sa v porovnaní s minulosťou v súčasnosti situácia v týchto krajinách zmenila. Rozvojové krajiny majú v súčasnosti priemernú dĺžku života o viac ako 20 1 RUSNÁK, U. SZÉP, A. BEZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, s. ISBN Kol. autorov: Všeobecný encyklopedický slovník M R. Praha: OTTOVO nakladatelství CESTY Praha, s. ISBN Kol. autorov: Všeobecný encyklopedický slovník M R. Praha: OTTOVO nakladatelství CESTY Praha, s. ISBN

16 rokov väčšiu. Zlepšil sa aj počet ľudí, ktorí majú prístup k čistej pitnej vode takmer o polovicu a gramotnými sú asi dve tretiny dospelého obyvateľstva. 4 V Stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sa uvádza, že za posledných 30 rokov sa priemerná dĺžka života v rozvinutých krajinách predĺžila o 7 rokov a v rozvojových o 9 rokov. 5 Podľa môjho názoru sa tu odrážajú dve etapy: etapa od roku 1950 po rok 1980 v prvom prípade a druhom prípade od 80. rokov 20. storočia po súčasnosť. V súčasnej dobe podľa záverov správy Rozvojového programu OSN UNDP viac ako štvrtina obyvateľov rozvojových krajín nemá prístup ku vzdelania, viac ako miliarda ľudí nemá prístup k pitnej vode a asi rovnaký počet ľudí musí vyžiť z jedného dolára denne. 6 Chudoba, nezamestnanosť a nerovnosť vývoja sú príčinami emigrácie. Keď ľudia nemajú prácu, v krajine nie sú vyhliadky na rozvoj, zúria vojny, choroby, katastrofy, je nedostatok slobody, ľudia opúšťajú krajinu s predstavou lepších perspektív. V oblasti nelegálnej prepravy osôb a obchodu sa rozvíjajú kriminálne siete a na migrácii sa obohacujú. Preto je dôležité, aby sa náležite koordinovala migrácia. Veľa ľudí z najchudobnejších krajín emigruje do Európy a tak EÚ musí spolupracovať s krajinami, odkiaľ prúdia emigranti. 7 Každoročne sa porovnáva ekonomický a sociálny rozvoj jednotlivých štátov. Na toto sa využívajú rôzne štatistické merania a následné vyhodnocovania. Kritéria sa volia jednozložkové, napr. gramotnosť, agregované (HDP/obyvateľa) a komponované (zahŕňajú viaceré parametre). 8 UNDP každoročne publikuje zoznam krajín zoradených podľa indexu ľudského rozvoja (HDI), ktorý slúži na meranie dosiahnutého stupňa ľudského rozvoja. Keďže ide 4 RUSNÁK, U. SZÉP, A. BEZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, s. ISBN Úradný vestník Európskej únie: Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Imigračná politika Spoločenstva a politika spolupráce s krajinami pôvodu na podporu rozvoja [on-line]. Brusel, aktualizované [cit ]. Dostupné z < 6 RUSNÁK, U. SZÉP, A. BEZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, s. ISBN Úradný vestník Európskej únie: Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Imigračná politika Spoločenstva a politika spolupráce s krajinami pôvodu na podporu rozvoja [on-line]. Brusel, aktualizované [cit ]. Dostupné z < 8 RUSNÁK, U. SZÉP, A. BEZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, s. ISBN

17 o medzinárodné porovnanie, vidíme, že ľudský rozvoj sa zužuje na štyri ukazovatele, ktoré sú všeobecne dostupné a porovnateľné. Vychádza z troch najdôležitejších dimenzií života. 1. Zdravie a dlhý život očakávaná dĺžka života pri narodení 2. Vzdelanie miera gramotnosti dospelého obyvateľstva kombinovaná miera zápisu na základné školy, stredné školy a vysoké školy 3. Životná úroveň HDP/obyvateľa v parite kúpnej sily. 9 Na základe toho sú krajiny v zozname HDI rozdelené na: vysoko rozvinuté (HDI je väčšie ako 0,8), priemerne rozvinuté (HDI je medzi 0,8 a 0,5), slabo rozvinuté (HDI je menšie ako 0,5) Národná správa o ľudskom rozvoji : Ľudský rozvoj a zdravie [on-line]. Bratislava: Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR), 2005 [cit ]. Dostupné z < 10 RUSNÁK, U. SZÉP, A. BEZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, s. ISBN

18 Obrázok č. 1 - Mapa sveta s rozdelením HDI v členských štátoch OS v roku ,950 a viac 0,900-0,949 0,850-0,899 0,800-0,849 0,750-0,799 0,650-0,699 0,600-0,649 0,550-0,599 0,500-0,549 0,450-0,499 0,350-0,399 0,300-0,349 menej ako 0,300 N/A 0,700-0,749 0,400-0,449 Zdroj: vlastná úprava Okrem indexu ľudského rozvoja HDI sa štatisticky spracovávajú aj iné indexy, napr. index ľudskej chudoby HPI, index rovnosti pohlaví GDI, index technologických výkonov TAI. Okrem týchto indikátorov systému OSN sú viaceré inštitúcie, ktoré majú vypracovanú vlastnú stratégiu a porovnávacie kritéria hodnotenia. Sú to napríklad Svetová banka (sleduje údaje o chudobe), UNESCO (vzdelávanie, veda a kultúra), UNICEF (detský fond OSN). Podľa rozvojových štatistík sú najchudobnejšími krajinami krajiny Subsaharskej Afriky, južnej Ázie, východnej Ázie, Latinskej Ameriky a karibskej oblasti

19 Z tohto všetkého vyplýva, že bezpečné a zdravé prostredie na Zemi je zárukou vyváženého a udržateľného rozvoja. Všetci sme teda spoluzodpovední za rozvoj sveta Rozvojová pomoc a spolupráca V druhej svetovej vojne bola medzinárodná ekonomika značne narušená a preto cieľom vyspelých krajín ju bolo obnoviť. Bol vytvorený Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka (WB). MMF je ústredná banka ústredných bánk. MMF dáva krajinám, ktoré majú problémy s platobnou bilanciou, financie zo svojich fondov, ktoré MMF získal z členských krajín. Svetová banka prevažne požičiava do rozvojových krajín. Prostriedky získava z príspevkov krajín a tieto následne požičiava na projekty. Svetová banka stále viac a viac požičiavala chudobným krajinám, ale ich ekonomická situácia sa zlepšila len o málo. Preto sa dnes hovorí o odpustení dlhov rozvojovým krajinám. Neskôr vznikali agentúry OSN, z ktorých je najznámejšia UNDP (Rozvojový program OSN), ktorý má vo svojej agende rozvojovú pomoc. Tak isto bolo založené OECD, kde členstvo znamená aj záväzok spolu sa podieľať na rozvoji chudobných štátov. Krajiny OECD, ktoré poskytujú zahraničnú pomoc sú členmi Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC). Tento je základným orgánom, prostredníctvom ktorého OECD pomáha rozvojovým krajinám. V 70. rokoch sa postupne formovala Európska únia a spolu s ňou aj rozvojová pomoc EÚ. Prvé projekty smerovali do bývalých kolónií členských organizácií. V roku 2000 boli vyhlásené Miléniové ciele, ktorými sa budem zaoberať v ďalšej kapitole. 12 Podstatou rozvojovej pomoci a spolupráce je podporovať ekonomický a spoločenský rozvoj v zaostalejších krajinách. Aktívna rozvojová pomoc je jedným z nástrojov zahraničnej politiky vyspelých štátov. Tieto štáty takto ovplyvňujú vývoj menej rozvinutých krajín, aby ich hospodársky pozdvihli. Rozvojová pomoc sa do menej vyspelých krajín dostáva podľa priorít donorskej krajiny alebo združených krajín (napr. EÚ). 11 RUSNÁK, U. SZÉP, A. BEZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, s. ISBN Stručná história rozvojovej pomoci [on-line]. MVRO, [ ]. Dostupné z <

20 Podľa OECD sa rozvojová pomoc delí na: Oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA Official Development Assistance) Oficiálnu pomoc (OA Official Assistance). Kritériom na zaradenie do kategórie ODA je to, či krajina patrí medzi najchudobnejšie v priebežne aktualizovanom zozname chudobných krajín HNP je menej ako 800 USD/obyvateľ. Ostatné chudobné krajiny, ktoré potrebujú rozvojovú pomoc patria do skupiny OA. 13 Tabuľka č. 1 - ajmenej rozvinuté štáty sveta Least Developed Countries LDCs Afganistan Džibuti Maldivy Sudán Angola Eritrea Mali Somálsko Bangladéš Etiópia Mauretánia Šalamúnove ostrovy Benin Gambia Mozambik Timor Buthan Guinea Myanmar Togo Burkina Faso Guinea-Bissau Nepál Tuvalu Burundi Haiti Niger Uganda Kambodža Kiribati Rovníková Guinea Tanzánia Kapverdské ostrovy Laos Rwanda Vanuatu Stredoafrická rep. Lesotho Samoa Jemen Čad Libéria Ostrov Svätý Tomáš Zambia Komory Madagaskar Senegal Dem. rep. Kongo Malavi Sierra Leone Zdroj: UN-OHRLLS: List of Least Developed Countries: Rozvojová pomoc sa najviac rozvíjala v období bipolárneho rozdelenia sveta, keď sa táto pomoc využívala ako priamy politický nástroj medzi súperiacimi krajinami Východ Západ, ktoré podporovali sebe ideovo blízke krajiny tretieho sveta. Najvyšší celosvetový objem 13 RUSNÁK, U. SZÉP, A. BEZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, s. ISBN

21 pomoci v rokoch dosiahol ročne až 66 mld. USD ročne. V uvedenej sume je najviac financií z krajín DAC/OECD. 14 Motiváciou pre poskytovanie rozvojovej pomoci je: humanitárny záujem: odpoveď na extrémnu chudobu a ľudské utrpenie v 1/5 ľudskej populácie vlastný záujem: to, že z rozvoja nemajú úžitok len obyvatelia chudobných krajín, ale aj rozvinutých donorských krajín. Vďaka tovarom a službám z rozvinutých krajín aj prosperita krajín rozvojových a opačne. solidarita medzi ľuďmi: možnosť spoločného riešenia globálnych problémov všetkých národov. Rozvojom rastú oblasti spoločného záujmu a tak pomáha riešiť iné problémy, ktoré sú cezhraničné šírenie jadrových zbraní, boj s nákazlivými chorobami, ochrana životného prostredia. 15 Podľa formy realizácie sa rozvojová pomoc delí na bilaterálnu a multilaterálnu. a) Bilaterálnou pomocou je myslená dvojstranná pomoc, ktorá je priamo nasmerovaná od darcovskej krajiny ku krajine prijímajúcej. Dá sa jasne zahraničnopoliticky identifikovať a využíva sa v priamych dvojstranných stykoch a pomáha aj potrebám donorskej krajiny. b) Pod pojmom multilaterálna pomoc rozumieme pomoc, ktorá ide cez medzinárodné organizácie, ktoré sa zaoberajú rozvojovou pomocou (napr. UNDP a Svetová banka). Tieto organizácie majú dobre vybudovanú infraštruktúru, majú schopnosť zhromažďovať veľa prostriedkov a majú know-how pre poskytovanie rozvojovej pomoci. Rozvojovú pomoc môžeme ďalej rozdeliť podľa vecnej podstaty na: materiálnu dodávky tovarov, investičných celkov, technológií technickú vzdelávanie, zaškoľovanie ľudských zdrojov, štúdie, expertízy 14 RUSNÁK, U. SZÉP, A. BEZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, s. ISBN Podľa: Shaping the 21st Century: The contribution of Development Co-operation [on-line]. Paris: OECD/DAC, 1996.[ ]. Dostupné z <

22 finančnú priame poskytnutie finančných zdrojov, reštrukturalizácia starých dlhov, odpúšťanie dlhov hlboko zadlženým chudobným krajinám Humanitárna a rozvojová pomoc Humanitárna pomoc Vo svete vznikajú rôzne extrémne situácie, ktoré nie sú schopné miestne vlády zvládnuť a v dôsledku toho vzniká nutnosť okamžitej pomoci zo zahraničia. Môže ísť o následky ozbrojených konfliktov, prírodných a industriálnych katastrof. Pomoc krajinám postihnutým takýmito následkami sa nazýva humanitárna pomoc. 17 Keď hovoríme o humanitárnej pomoci, máme na mysli prejav solidarity s ľuďmi v núdzi, predovšetkým s tými, ktorí sú najviac zraniteľní (starí a chorí ľudia, matky a deti). Jej podstatou je pomoc, podpora, záchrana ľudskej dôstojnosti a zmierňovanie utrpenia ľudí v prípade prírodných katastrof, v prípade stavu hladu a kríz, ktoré spôsobil človek. 18 Medzi dôležité stránky humanitárnej pomoci patrí dodržiavanie humanitárnych princípov, ktorými sú humanita, nestrannosť a neutralita. To znamená, že humanitárna pomoc sa poskytuje ľuďom na základe potreby, bez ohľadu na ich etnický pôvod, politické presvedčenia alebo náboženské vyznanie. 19 Za humanitárnu pomoc považujeme aj pohotovosť a preventívne programy, ktoré sú potrebné v obzvlášť rizikových oblastiach. Tieto programy obsahujú zriadenie efektívnej inštitucionálnej pomoci a rôzne opatrenia na ochranu postihnutého obyvateľstva. Humanitárna pomoc vykonáva aj také činnosti, ktoré sú zamerané na predchádzanie zhoršenia dosahu krízy, umožnenie doručenia pomoci tým, ktorí sú postihnutí krízou, aby nadobudli znova aspoň minimálnu úroveň samostatnosti. Pomoc krajinám OECD, ktoré sú postihnuté humanitárnou krízou, je špecifickým prípadom humanitárnej pomoci. Tieto krajiny nemôžu byť príjemcami oficiálnej rozvojovej pomoci, 16 RUSNÁK, U. SZÉP, A. BEZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, s. ISBN RUSNÁK, U. SZÉP, A. BEZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, s. ISBN Mechanizmus poskytovania humanitárnej pomoci Slovenskej republiky do zahraničia [on-line]. MZV SR a MV SR, 12. apríl 2006[cit ]. Dostupné z < 19 Humanitárna pomoc [on-line]. MZV SR, 2008.[cit ]. Dostupné z <

23 pretože tu existuje predpoklad, že by mali byť schopné čeliť vzniknutej katastrofe svojimi vlastnými prostriedkami. Navyše tu pre pomoc týmto krajinám existujú zvláštne mechanizmy (napr. NATO či EÚ). Z tohto dôvodu sa im môže humanitárna pomoc poskytnúť iba vtedy, ak postihnutá krajina o túto pomoc požiada oficiálnou výzvou medzinárodné spoločenstvo Rozdiel medzi humanitárnou a rozvojovou pomocou Podľa štatistických výkazov patrí humanitárna pomoc do kategórie oficiálna rozvojová pomoc. V praxi sa mnohokrát tieto dva pojmy zamieňajú, čo ale nie je správne. Základným rozdielom medzi týmito dvomi formami pomoci je to, že sa odlišujú hlavne z časového a vecného hľadiska. 1) humanitárna pomoc cieľom tejto pomoci je rýchla a efektívna pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli v krízovej situácii. Táto pomoc je poskytovaná ad hoc. Má spravidla krátkodobý charakter, je dočasná, trvá, pokiaľ priame ohrozenie nepominie a je reakciou na mimoriadne udalosti. 2) rozvojová pomoc má systematický a dlhodobý charakter. Je zameraná na spoločenský a hospodársky rozvoj chudobných krajín. Táto pomoc je plánovaná na základe dohôd medzi donorským a recipientskym štátom. Jej kľúčovým momentom je jej dlhodobá efektivita. 21 Medzi oboma druhmi pomoci často existuje priama súvislosť. Po tom, ako sa skončí poskytovanie humanitárnej pomoci, čo je po pár týždňoch až mesiacoch, nastupuje druhé štádium rozvojová pomoc. Rozvojová pomoc podporuje systematicky globálny rozvoj postihnutej krajiny, čo je budovanie infraštruktúry, vzdelanie a iné. 22 Je to napríklad v prípade humanitárnej pomoci, ktorá je zameraná na zmiernenie utrpenia v ozbrojenom konflikte. V ideálnom prípade by mala mať rozvojová pomoc priamu nadväznosť na humanitárnu pomoc pri obnove vojnou zničenej krajiny Mechanizmus poskytovania humanitárnej pomoci Slovenskej republiky do zahraničia [on-line]. MZV SR a MV SR, 12. apríl 2006[cit ]. Dostupné z < 21 Mechanizmus poskytovania humanitárnej pomoci Slovenskej republiky do zahraničia [on-line]. MZV SR a MV SR, 12. apríl 2006[cit ]. Dostupné z < 22 Rozvojové vzdelávanie: Humanitárna pomoc [on-line]. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum, 2006.[cit ]. Dostupné z < 23 RUSNÁK, U. SZÉP, A. BEZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, s. ISBN

24 1.3.3 Typy poskytovania humanitárnej pomoci Typ humanitárnej pomoci závisí od konkrétnej humanitárnej situácie a potrieb, ktoré z nej vyplývajú. Najčastejšími využívanými typmi humanitárnej pomoci sú: materiálna (potravinová) poskytuje sa potrebný materiál, potraviny a iné produkty, ktoré boli špecifikované humanitárnymi organizáciami, príjemcom pomoci alebo na základe vlastných analýz záchranná zapojenie sa do záchranárskych operácií alebo vyslanie záchranárskeho tímu, ktorý je zložený a technicky vybavený tak, aby mohol poskytnúť pomoc, ktorá zodpovedá mimoriadnej situácii zdravotná poskytnutie akútnej zdravotnej starostlivosti, zabezpečenie zdravotníckeho personálu, poskytnutie vakcín, výstavba poľných nemocníc, ochrana a prevencia v prípade epidémie a iné finančná poskytnutie finančných prostriedkov buď humanitárnym organizáciám, alebo priame poskytnutie finančných prostriedkov príslušným orgánom postihnutej krajiny poradenská a expertná vyslanie odborníkov a špecialistov, poskytnutie potrebných informácií, ktoré smerujú k zamedzeniu strát na ľudských životoch, realizácia prípravných a preventívnych programov pomoc utečencom/presídlencom správa utečeneckých táborov, provizórne vzdelávanie, sociálna rehabilitácia kombinovaná tento typ je najčastejší vzhľadom na to, že existujú komplexné potreby pri humanitárnych katastrofách alebo krízach Mechanizmus poskytovania humanitárnej pomoci Slovenskej republiky do zahraničia [on-line]. MZV SR a MV SR, 12. apríl 2006[cit ]. Dostupné z <

25 1.3.4 Medzinárodné humanitárne organizácie Humanitárnu pomoc organizujú a realizujú predovšetkým medzinárodné a národné humanitárne organizácie. Najzákladnejšou je OSN, ktorej je vlastná humanitárna pomoc aj v dôsledku jej mandátu a nestrannosti. V jej systéme príslušné aktivity riadi a koordinuje Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA). Potravinovú pomoc v najväčšej miere poskytuje svetový potravinový program (WFP), ktorý je podporovaný Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Úrad vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodný úrad pre migráciu (IOM) poskytujú pomoc utečencom a presídlencom, deťom poskytuje ochranu Medzinárodný detský fond (UNICEF), zdravotnícku pomoc Svetová zdravotnícka organizácie (WHO) a iné. Ďalším poskytovateľom humanitárnej pomoci je Medzinárodný výbor Červeného kríža (ICRC), ktorý monitoruje dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva. Má teda dôležitú úlohu v ochrane civilných obetí ozbrojených konfliktov. Medzinárodná federácia Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC) zahŕňa národné organizácie ČKČP, ktoré poskytujú pomoc pri záchranných, sociálnych službách, pri živelných pohromách a iných nešťastiach. Všetky členské krajiny EU sú humanitárnymi donormi. Aktivity EU zabezpečuje Európska komisia (EK) prostredníctvom Úradu pre humanitárnu pomoc (ECHO). Ročne je poskytnutá humanitárna pomoc do vyše 60 krajín sveta v objeme 0,5 mld. eur. ECHO sa zameriava na riešenie problémov, ktoré vznikajú na preklenutie obdobia medzi humanitárnou a rozvojovou pomocou. 25 V tejto kapitole som sa pokúsila prejsť históriou vývinu spoločnosti, kde si je potrebné uvedomiť rozdielnosť prírodných podmienok, množstvo nerastného bohatstva a tým rozdelenie na krajiny chudobné a bohaté. Ďalej som sa venovala vzniku inštitúcií, ktoré po 2. svetovej vojne pomáhajú zaostalejším krajinám. Ukázalo sa, že vyspelejšie krajiny prostredníctvom MMF s Svetovej banky bezprostredne po vojne mohli pomáhať, ale keďže 25 Mechanizmus poskytovania humanitárnej pomoci Slovenskej republiky do zahraničia [on-line]. MZV SR a MV SR, 12. apríl 2006[cit ]. Dostupné z <

26 chudobné krajiny sa nevyrovnávali s chudobou tak rýchlo ako sa predpokladalo, tak MMF a Svetová banka musia niektorým rozvojovým krajinám odpúšťať dlhy. Zároveň s rozvojovou pomocou sa v čase prírodných katastrof a vo vojnách apod. poskytuje humanitárna pomoc

27 2. ROZVOJOVÁ POMOC A ZÁKLADE MILÉ IOVÝCH CIEĽOV V SR Základom rozvojovej pomoci po roku 2000 je osem Miléniových cieľov, o ktorých budem v tejto kapitole hovoriť podrobnejšie. Vychádzam zo stanovenia a náplne týchto cieľov, ako boli deklarované v roku Miléniové ciele Už od vzniku OSN sa na jej pôde vedie dlhodobá diskusia o celosvetovej snahe odstrániť extrémnu chudobu. Najčastejšou požiadavkou krajín bola požiadavka zvýšenia financovania rozvojovej pomoci. Už v päťdesiatych rokoch bol podaný návrh, aby bohaté krajiny prispievali 1% zo svojho HDP na rozvoj chudobných štátov. V roku 1969 rozhodla Svetová banka o znížení príspevku na 0,7% HDP. Hoci bol tento záväzok zopakovaný ešte niekoľkokrát potom, dodnes väčšina bohatých krajín prispieva omnoho nižším podielom zo svojho HDP. 26 Na Miléniovom summite OSN v septembri 2000 potvrdilo 189 členských krajín spolu s Vatikánom a Švajčiarskom odhodlanie odstrániť extrémnu chudobu, jej príčiny a následky a spolu s týmto prijalo záväzok venovať nadmernú pozornosť udržateľnému rozvoju. Podpísanie Miléniovej deklarácie viedlo k prijatiu ôsmich miléniových rozvojových cieľov, ktoré sú podrobnejšie rozdelené do 18 špecifických zámerov. Tieto sú všeobecne akceptovateľné pre meranie pokroku vo svete. 27 Prepojenosť zámerov a cieľov je jasná, a preto ich treba vnímať ako jeden celok. Sú výrazom partnerstva rozvinutých a rozvojových krajín. Prostredníctvom tejto spolupráce sa môžu vytvoriť podmienky, ktoré vedú k rozvoju chudobných krajín, a tým sa chudoba znižuje Miléniové ciele [on-line]. SVET bez CHUDOBY, [cit ]. Dostupné z < 27 Miléniové rozvojové ciele: Cesta k znižovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia [on-line]. Bratislava: Centrum pre hospodársky rozvoj, 2004.[cit ]. Dostupné z < 28 Miléniové rozvojové ciele (Millennium Development Goals MDGs) [on-line]. Centrum pre hospodársky rozvoj, [cit ]. Dostupné z <

28 Zlepšenie životného prostredia potrebujú všetci obyvatelia planéty, a preto s Miléniovými cieľmi súhlasili i bohaté i chudobné krajiny. 29 Cieľom chudobných i bohatých krajín je vynaložiť maximálne úsilie na vyslobodenie ľudí celého sveta z ničivých a ponižujúcich podmienok extrémnej chudoby. 30 Časový horizont naplnenia miléniových cieľov bol vo väčšine prípadov stanovený na obdobie 25 rokov, tzn. od roku 1990 do roku Charakteristika miléniových cieľov a ich plnenie Miléniové rozvojové ciele 32 : 1) Eliminácia extrémnej chudoby a hladu 2) Dosiahnuť celosvetové základné vzdelanie 3) Presadiť rovnosť pohlaví a posilniť postavenie ženy 4) Znížiť detskú úmrtnosť 5) Zlepšiť tehotenské zdravie 6) Poraziť HIV/AIDS, maláriu a iné choroby 7) Zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia 8) Vytvoriť globálne partnerstvo pre rozvoj Cieľ 1 : Odstrániť extrémnu chudobu a hlad Z tohto cieľa vychádzajú všetky ďalšie miléniové ciele, ktoré sa snažia znižovať všetky druhy chudoby. 33 Pri zámeroch, ktoré charakterizujú jednotlivé Miléniové ciele budem vychádzať 29 RUSNÁK, U. SZÉP, A. BEZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, s. ISBN Miléniové ciele [on-line]. SVET bez CHUDOBY, [cit ]. Dostupné z < 31 RUSNÁK, U. SZÉP, A. BEZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, s. ISBN Čo sú miléniové rozvojové ciele? [on-line]. United nations information service, 2007.[cit ]. Dostupné z <

29 z publikácie Miléniové rozvojové ciele (Millennium Development Goals MDGs) [on-line]. Centrum pre hospodársky rozvoj, Tento cieľ má dva zámery: Prvým je znížiť na polovicu podiel ľudí, ktorí majú nižší príjem ako 1 dolár na deň (v období ). Podľa Svetovej banky a OSN sú hranice chudoby definované príjmom na človeka nižším ako 2 doláre na deň. Z výskumov vyplýva, že takmer polovica ľudstva (asi 3 mld.) 35 žije v takýchto pomeroch. Situácia, keď hovoríme o hranici tzv. extrémnej chudoby (chudoba, ktorá zabíja), predstavuje príjem jeden dolár na deň. V roku 2000 žilo v extrémnej chudobe 1,2 mld. ľudí. Od tohto roku bol zaznamenaný pokles počtu ľudí žijúcich v extrémnej chudobe asi o 100 miliónov. Najviac ich ubudlo v južnej a juhovýchodnej Ázii. Najväčší podiel ľudí, ktorí žijú v podmienkach extrémnej chudoby je v subsaharskej Afrike. Dôsledky chudoby sa však prejavujú aj mimo územia regiónov, ktoré sa v celom svete považujú za chudobné. Ľudia migrujú do bohatších regiónov za vidinou lepšieho života. S týmto javom je však spojený problém kriminality, ktorého príčinou je neschopnosť týchto ľudí začleniť sa do nového prostredia. Vzniká tu aj problém obchodu s ľuďmi a v neposlednom rade veľký problém vzniku novodobých foriem otroctva. 36 Aj napriek tomu, že mnohí významní ľudia tohto sveta neustále sľubujú znižovanie počtu ľudí žijúcich v extrémnej chudobe, ani v roku 2007 sa nezdá, že do roku 2015 budú tieto sľuby naplnené Miléniové rozvojové ciele: Cesta k znižovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia [on-line]. Bratislava: Centrum pre hospodársky rozvoj, 2004.[cit ]. Dostupné z < 34 Miléniové rozvojové ciele (Millennium Development Goals MDGs) [on-line]. Centrum pre hospodársky rozvoj, [cit ]. Dostupné z < 35 Podľa publikácie CIA (Central Intelligence Agency) The World Factbook bol v júli 2007 počet obyvateľov sveta 6,6 mld. The World Facebook [on-line]. CIA (Central Intelligence Agency), aktualizované [cit ]. Dostupné z < >. 36 Miléniové ciele [on-line]. SVET bez CHUDOBY, [cit ]. Dostupné z < 37 Miléniové rozvojové ciele [on-line] [cit ]. Dostupné z < >

30 Z dostupných údajov vyplýva, že na Slovensku je výskyt príjmovej chudoby pomerne nízky. Môžeme ale konštatovať, že značná časť obyvateľstva Slovenska tomuto riziku uniká vďaka pomoci sociálnych príjmov od štátu. Napriek sociálnym dávkam od štátu, vysoký podiel rómskej populácie žijúcej v extrémnych podmienkach, poukazuje na viditeľné oblasti hlbokej chudoby. Je dôležité poukázať na dva faktory, ktoré ovplyvňujú podiel chudoby na Slovensku. Sú to: dlhodobá nezamestnanosť, nedostatočné vzdelanie. Slovensko si kladie za cieľ znižovať nezamestnanosť, ktorá bola ešte v roku 2004 približne 16%. 38 Ako vyplýva z dostupných údajov, môžeme konštatovať, že stanovený cieľ sa mu darí plniť, pretože už koncom roku 2006 klesla miera nezamestnanosti na jej historicky najnižšiu úroveň, na jednocifernú hodnotu 9,27%. 39 Znížiť na polovicu podiel ľudí trpiacich hladom je druhý zámer tohto cieľa. Takisto ako problém extrémnej chudoby, tak i problém hladu dosahuje najvyšších rozmerov v subsaharskej Afrike. V tomto regióne hladuje viac ako 200 miliónov ľudí a tento počet sa stále zvyšuje. Celosvetovo počet podvyživených ľudí od 90. rokov stagnuje na úrovni 800 miliónov. Z dostupných údajov vyplýva, že najväčší úspech v boji s hladom zaznamenali v Číne a v juhovýchodnej Ázii. Podľa štatistík klesol počet podvyživených ľudí v týchto oblastiach od roku 1990 na polovicu. 38 Miléniové rozvojové ciele: Cesta k znižovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia [on-line]. Bratislava: Centrum pre hospodársky rozvoj, 2004.[cit ]. Dostupné z < 39 Miera nezamestnanosti klesla na Slovensku na historické minimum [on-line]. Bratislava: Aktuálne.sk, aktualizované [cit ]. Dostupné z <

31 Dôležitým aspektom pre zníženie počtu hladujúcich je nárast poľnohospodárskej produkcie v chudobných regiónoch. Paradoxné však je, že tieto krajiny, ktoré vyvážajú poľnohospodárske produkty, sú závislé na potravinovej pomoci zo zahraničia. 40 Na Slovensku v extrémnej chudobe žije mizivé percento počtu obyvateľstva. Sú to väčšinou ľudia, ktorí sú závislí na návykových látkach, gambleri, ľudia z okraja spoločnosti, ktorí sú väčšinou neprispôsobiví majoritnej spoločnosti. Podľa môjho názoru sa vo všetkých krajinách ťažko bojuje proti extrémnej chudobe a hladu, pretože v krajinách menej vyspelých sú často vojny, resp. kmeňové nepokoje, ktoré vedú k zvyšovaniu chudoby. U nás by stačilo, keby sa časť obyvateľstva, ktorá žije v extrémnej chudobe viac snažila zapojiť sa do pracovného procesu, a tým by sa zvýšila ich životná úroveň. Zároveň k eliminácii chudoby a hladu prispieva aj vzdelanosť, čo je aj obsahom druhého miléniového cieľa Cieľ 2: Dosiahnuť základné vzdelanie pre všetkých Tento cieľ sa z globálneho hľadiska orientuje na to, aby sa zlepšil prístup mladej generácie k vzdelávaniu ako predpokladu na dosiahnutie rovnosti šancí a vyššej kvality života. 41 Jeho zámerom je zabezpečiť, aby do roku 2015 mali možnosť absolvovať kompletné základné vzdelanie deti na celom svete, chlapci a rovnako i dievčatá. Na celom svete je viac ako 100 miliónov detí, ktoré nemajú prístup ani len k základnému vzdelaniu. 42 Všeobecné základné vzdelanie sa hodnotí podľa troch kritérií: účasť na vzdelávaní, zavŕšenie základnej školskej dochádzky (postúpenie do 5. ročníka) a výsledky vzdelávania úroveň gramotnosti. 43 Podľa štatistík 97% z nich žije v rozvojových krajinách a z nich je 60% dievčat. Existujú aj rozdiely medzi deťmi, ktoré sú z miest a ktoré sú z vidieka. Medzi dnešnými mladými ľuďmi vo veku rokov je 13% z nich negramotných. Najhoršia situácia je znovu zaznamenaná v Afrike, kde je negramotných mladých ľudí približne 24%. 40 Miléniové ciele [on-line]. SVET bez CHUDOBY, [cit ]. Dostupné z < 41 Dosiahnuť všeobecné základné vzdelanie: 2 cieľ [on-line]. Správa o miléniových rozvojových cieľoch, 2004.[cit ]. Dostupné z < 42 Miléniové ciele [on-line]. SVET bez CHUDOBY, [cit ]. Dostupné z < 43 RUSNÁK, U. SZÉP, A. BEZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, s., str. 44. ISBN

32 Veľmi častou prekážkou pre vzdelávanie ľudí je jeho dostupnosť a vysoké náklady. 44 Ani to, že v niektorých regiónoch je vysoká dochádzka, neznamená, že tu je situácia vo vzdelaní vyhovujúca. Je to z toho dôvodu, že na kvalitu vyučovania negatívne vplývajú preplnené triedy, nedostatočné množstvo kvalifikovaného personálu. Negatívnym dopadom je aj slabá školská infraštruktúra. 45 Ďalšou a veľmi závažnou prekážkou vzdelávania je, že mnohé deti, aby pomohli uživiť rodinu, musia už od útleho veku namiesto chodenia do školy pracovať. Podľa odhadov pracuje asi 250 miliónov detí, pričom 73 miliónov nedosiahlo ešte ani vek 10 rokov. Mnoho detí pracuje v nebezpečných podmienkach, niektoré sú dokonca zapájané do vojenských aktivít. Takmer 6 miliónov detí je v otroctve kvôli dlhom alebo z iných dôvodov a asi 1,8 milióna detí zneužíva sexpriemysel. Práca detí je ekonomická aktivita, ktorá ich negatívne ovplyvňuje, negatívne pôsobí na ich zdravie a duševný rozvoj a zamedzuje ich systematickému vzdelávaniu. 46 V Slovenskej republike zaručuje vzdelanie Ústava SR a povinná školská dochádzka je 10- ročná a ňou sa končí základné vzdelanie. 47 V posledných rokoch narastá počet žiakov, ktorí vymeškávajú veľký počet hodín a záškoláctvo spôsobuje, že povinnú školskú dochádzku neukončí každé dieťa. Vzdelávanie by sa nemalo končiť školským vzdelávaním, dnes sa razí tendencia celoživotného vzdelávania. Ukazuje sa však, že ľudia nad 25 rokov majú nižšiu tendenciu vzdelávať sa. Najnižší počet vzdelaných ľudí je v rómskej komunite a znova u ľudí z menej podnetného prostredia. Z napísaného vyplýva, že mnohí ľudia by prístup k vzdelaniu majú, ale nevyužívajú ho a na druhej strane je najmä v rozvojových krajinách veľký počet detí a mladých ľudí, ktorí by sa radi vzdelávali, ale nedovoľujú im to životné podmienky. 44 Miléniové ciele [on-line]. SVET bez CHUDOBY, [cit ]. Dostupné z < 45 RUSNÁK, U. SZÉP, A. BEZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, s. ISBN Miléniové ciele [on-line]. SVET bez CHUDOBY, [cit ]. Dostupné z < 47 Millenium development goals and social inclusion [on-line]. UNDP, 2004.[cit ]. Dostupné z < >