CIRKEV ŠTÁT A FINANCIE. Vyhlásenie Cirkvi adventistov s. d. o vz ahu medzi cirkvou a štátom

Transcription

1 CIRKEV ŠTÁT A FINANCIE Obsah: 1. Vyhlásenie GK CASD o vz ahu medzi cirkvou a štátom str Štát, cirkev a financie z poh adu EGW str Biblické texty k skúmanej otázke str Záver str. 11 Vyhlásenie Cirkvi adventistov s. d. o vz ahu medzi cirkvou a štátom Úvod Boh je láska. Jeho vláda vo vesmíre je založená na ochote stvorenstva poslúcha, ktorá je vyvolaná jeho úžasnou zhovievavos ou a láskavos ou./1/ Boh prijíma len vieru, ktorá prebýva v srdci loveka /2/ a len konanie, ktoré je motivované láskou./3/ Láska však nie je predmet ob ianskeho zákonníka. Nemôžeme ju nariadi ani udrža nejakým predpisom. Preto snahy o uzákonenie viery sú vo svojej podstate v protiklade s princípmi pravého náboženstva, teda aj v protiklade s Božou vô ou./4/ Boh umiestnil našich prvých rodi ov na túto zem a dal im právo zvoli si bu dobro, alebo zlo./5/ Podobná vo ba bola daná alším pokoleniam, narodeným na tento svet. Slobodnú možnos rozhodnú sa, ktorú nám Boh dal, by lovek nemal porušova. Náležitý vz ah medzi náboženstvom a štátom nám najlepšie predstavil svojím životom náš Spasite a vzor Ježiš Kristus. Ako jedna osoba Božstva, mal Ježiš na zemi neporovnate nú autoritu. Mal božský nadh ad/6/, božskú moc/7/ a sväté poverenie./8/ Ak mal niekto v dejinách tohto sveta právo prinúti iných, aby uctievali tak, ako to sám nariadil, tak to bol Ježiš Kristus. No Ježiš nikdy nešíril evanjelium násilnou formou./9/ A jeho nasledovníci majú napodob ova jeho príklad. Už od svojho po iatku sa Cirkev adventistov siedmeho d a snaží nasledova Ježišov príklad a slobodu svedomia uznáva ako integrálnu sú as svojho evanjeliza ného poslania. S rastúcou úlohou cirkvi v spolo nosti je dobré stanovi si princípy, pod a ktorých sa bude naša celosvetová cirkev riadi vo i vládami krajín, v ktorých pôsobí. Sloboda svedomia V jadre adventistického posolstva je naše trvalé presved enie, že sloboda svedomia musí by zaru ená všetkým u om. Sloboda svedomia zahr uje slobodu veri a naplno praktizova náboženské vyznanie pod a svojho rozhodnutia, slobodu neveri a nepraktizova náboženské vyznanie, slobodu meni vyznania a slobodu zaklada a prevádzkova náboženské inštitúcie v súlade s náboženským presved ením. Chceme podporova rozmach zákonnej a politickej ochrany náboženskej slobody a podporova princípy národných a medzinárodných dohôd, ktoré zaru ujú ochranu tejto slobody./10/ Ako kres ania, adventisti siedmeho d a uznávajú legitímnu úlohu organizovanej vlády v spolo nosti./11/ Podporujeme právo štátu vydáva zákony týkajúce sa sekulárnych záležitostí a podporujeme ich dodržiavanie./12/ Ke sa ocitneme v situácii, že sa zákony krajiny dostanú do konfliktu s biblickými príkazmi, držíme sa biblického príkazu, že Boha by sme mali poslúcha viac ako udí./13/ Úsilie adventistov o slobodu svedomia uznáva, že táto sloboda má svoje hranice. Náboženská sloboda môže existova len spolu s ochranou legitímnych a rovnakých práv druhých v rámci spolo nosti. Ak má spolo nos 1

2 vážny záujem, napríklad chráni svojich ob anov pred bezprostredným ohrozením, môže v súlade so zákonom obmedzi náboženské praktiky. Takéto reštrikcie by sa mali realizova spôsobom, ktorý o najmenej obmedzuje náboženskú prax a zárove chráni tých, ktorí sú v ohrození. Obmedzi slobodu svedomia za ú elom chráni spolo nos pred porušením zákona alebo podobným nemateriálnym ohrozením, pred hypotetickým nebezpe enstvom alebo vynucovaním spolo enskej alebo náboženskej podriadenosti nariadeniami, ako sú napríklad nede né zákony alebo iné štátom ustanovené náboženské nariadenia nepredstavujú legitímne obmedzenie slobody. Adventisti siedmeho d a sú povolaní obhajova princíp slobody svedomia pre všetkých. Ako prejav našej lásky k iným/14/ musíme by ochotní pracova v záujme skupín, ktorým štát nepatri ne zasahuje do slobody svedomia. Takáto innos môže vies k osobnej alebo spolo enskej újme. To je cena, ktorú musíme by ochotní zaplati, ak chceme nasledova nášho Spasite a, ktorý sa neustále prihováral za tých, ktorí boli na okraji spolo nosti alebo v nemilosti iných./15/ Ú as vo vláde Cirkev adventistov siedmeho d a si uvedomuje, že Boží ud sa v dejinách angažoval v ob ianskych záležitostiach. Jozef vládol v Egypte./16/ Podobne aj Daniel dosiahol vysoké postavenie v Babylone, o bolo prínosom pre celý národ./17/ V dejinách našej cirkvi, adventisti spolu s inými náboženskými a sekulárnymi organizáciami sa zapojili a uplatnili svoj vplyv vo i vládnym orgánom v otázke zrušenia otroctva a šírenia náboženskej slobody. Náboženský vplyv však nie vždy viedol k zlepšeniu spolo nosti. Náboženské prenasledovanie, náboženské vojny a mnohé príklady sociálneho a politického útlaku, ku ktorým došlo na príkaz veriacich udí, potvrdzujú nebezpe enstvo, ktoré vzniká, ke sa prostriedky štátu použijú na podporu náboženských cie ov. Rast Cirkvi adventistov siedmeho d a mal v niektorých oblastiach sveta za následok tomu zodpovedajúci rast možností uplatni politický vplyv. Tento politický vplyv sám osebe nie je problematický. Samozrejme, adventisti môžu náležitým spôsobom usilova o službu v riadiacich pozíciách spolo nosti./18/ No musíme ma vždy na pamäti nebezpe enstvá, ktoré sú spojené s náboženským vplyvom na ob ianske záležitosti a cie avedome sa im vyhýba. Ke sa adventisti stanú vedúcimi predstavite mi alebo získajú vplyv na širšiu spolo nos, vo svojej službe sa majú riadi zlatým pravidlom./19/ Mali by sme pracova na tom, aby bola zaru ená riadna náboženská sloboda pre všetkých. Svoj vplyv u politických a štátnych predstavite ov by sme nemali zneužíva na šírenie nášho vierovyznania ani na obmedzovanie vierovyznania iných. Adventisti by mali bra svoje ob ianske povinnosti vážne. Mali by sme sa zú ast ova na vo bách nám dostupných; ke je to možné robi s istým svedomím/20/ a spolo ne znáša zodpovednos za budovanie spolo nosti. Adventisti by sa však nemali necha pohlti politikou, ani používa kazate nicu alebo naše publikácie na podporu politických teórií./21/ Adventisti, ktorí zastávajú vedúce postavenie v ob ianskom živote, sa musia snaži zosta verní najvyšším normám kres anského správania. Ako sú asných Danielov ich Boh bude vies a ich vernos Bohu bude inšpirova spolo nos, v ktorej pôsobia. Zástupcovia vo vládnych a medzinárodných organizáciách V celej histórii Božieho udu Pán pokladal za vhodné vysla jednotlivcov, ktorí mali predstavi jeho posolstvo vládcom tej doby. Abrahám/22/, Jozef/23/ a Mojžiš/24/ šli priamo za vtedajším faraónom. Prítomnos Ester na dvore krá a Ahasvera pomohla k záchrane Božieho udu pred vyhubením./25/ Daniel bol po krá ovi najvyšším predstavite om v Babylonskej ríši/26/, neskôr v ríši perzského krá a Kýra a médskeho Dária./27/ Pavol zvestoval evanjelium vládnucej triede v Rímskej ríši./28/ Podobne, mnohí z ve kých reformátorov stáli pred vtedajšími vladármi, aby obhajovali svoje presved enie. Nemali by sme preto by ahostajní, ak sa snažíme reprezentova Krista pred vedúcimi predstavite mi tohto sveta v sú asnosti. 2

3 Adventisti sú povolaní by pre tento svet hlasom za slobodu svedomia./29/ S týmto poslaním úzko súvisí budovanie vz ahov so svetskými vládcami./30/ Aby to Cirkev adventistov siedmeho d a splnila, ustanovila zástupcov do vládnych a medzinárodných organizácií, ktoré majú vplyv na ochranu náboženskej slobody. Túto prácu musíme považova vzh adom na naše poslanie zvestova evanjelium za nesmierne dôležitú. Mala by vytvára možnosti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa evanjelium mohlo predstavi na najvyšších miestach. o sa o akáva od vlády Vlády sú zriadené, aby slúžili potrebám svojich ob anov. Ako také musia zaisti ochranu základných udských práv obyvate om, vrátane slobody svedomia. Štát sa tiež musí snaži vytvori spolo nos, kde je zabezpe ený verejný poriadok, zdravotnícka starostlivos, isté životné prostredie a podmienky, ktoré nebránia ob anom zaklada si rodiny a slobodne nap a rôzne aspekty udských potrieb. Úlohou štátu je snaži sa odstráni diskrimináciu na základe rasy, národnosti, spolo enského postavenia, náboženstva, politického presved enia a pohlavia a zaru i svojim obyvate om rovnaký prístup k nestrannému súdnictvu. Úlohou štátu je nielen chráni všetkých, ktorí žijú na jeho území, ale tiež usilova o ochranu udských práv v medzinárodnom meradle a poskytova úto isko u om, ktorí unikajú pred prenasledovaním. Finan ná podpora od štátu V Cirkvi adventistov siedmeho d a sa dlho diskutuje o tom, i cirkev alebo jej inštitúcie majú prijíma finan nú podporu od štátu. Na jednej strane cirkev u í, že Pán pôsobí na srdce tých, ktorí riadia štát, preto by cirkev nemala robi prekážky ktoré by zamedzili podpore, ktorá môže slúži na rozvoj Božieho diela./31/ Na druhej strane cirkev varuje pred spájaním sa cirkvi so štátom./32/ V prípade, že zákony krajiny poskytujú štátnu podporu cirkvám alebo ich inštitúciám, naše zásady dovo ujú prija tie finan né prostriedky, ktoré nie sú viazané podmienkami, ktoré by nám bránili slobodne praktizova a hlása našu vieru, bránili zamestnáva len adventistov siedmeho d a, ponecha si samostatné riadenie (nezávislé od štátu) a nútili nás robi kompromisy s princípmi vyjadrenými v Biblii a spisoch Ellen G. White. Navyše, v snahe vyhnú sa spojeniu cirkvi so štátom nemáme prijíma štátnu podporu na také náboženské aktivity ako sú bohoslužby, evanjelizácia, vydávanie náboženskej literatúry ani na mzdy tých, ktorí pracujú v cirkevnej administratíve alebo v službe zvestovania evanjelia, výnimkou je poskytovanie duchovenských služieb tým, ktorých život je plne riadený štátom a poskytovanie týchto služieb je bez zapojenia štátu nemožné./33/ V prípade že prijatím finan nej podpory od štátu nie sú porušené spomínané princípy, musí cirkev dôsledne zváži, i má prija finan nú podporu od štátu. Trvalá štátna podpora, na rozdiel od jednorazových príspevkov, predstavuje ur ité nebezpe enstvo. Pre inštitúcie je prakticky nemožné, aby sa prinajmenšom iasto ne nestali závislé od zdrojov systematickej štátnej podpory. Takáto štátna podpora je spravidla spojená s vládnymi nariadeniami. Aj ke tieto nariadenia nemusia by pri prvom prijatí podpory v rozpore s kres anskými princípmi, neskôr sa môžu zmeni. V prípade, že sa nariadenia o prijatí štátnej dotácie zmenia tak, že si to vyžaduje zrieknutie sa zásad, ktoré sú pre naše inštitúcie dané v Biblii a spisoch Ellen G. White, systematická štátna podpora musí by odmietnutá aj keby v dôsledku toho musela by inštitúcia zatvorená, predaná, alebo by muselo dôjs k jej zásadnej reštrukturalizácii. Ke adventisti prijmú štátnu finan nú podporu, musia s týmito prostriedkami hospodári s o najvä šou estnos ou. To znamená dôsledne dodržiava pravidlá, ktoré sa vz ahujú na použitie finan ných prostriedkov a príslušných ú tovných predpisov. Ak neexistujú opatrenia, ktoré by to zais ovali, štátna podpora musí by odmietnutá. V niektorých výnimo ných prípadoch adventisti môžu dosiahnu povolenie pôsobi v ur itej krajine len ak sú zapojení do realizácie programov, ktoré sú riadené vládou a ktoré nedovo ujú otvorene sved i. Dôsledky ú asti v takýchto programoch musia by starostlivo zvážené na modlitbách. Mali by sme zváži, i naša ú as 3

4 pomáha vláde v udržaní jej reštriktívnych postupov, i naše zapojenie dáva meno cirkvi do súvisu s nedemokratickou vládou a i poskytuje príležitos i už krátkodobo alebo dlhodobo šíri evanjelium vrátane trojanjelského posolstva v tejto krajine./34/ Musíme sa rezolútne vyhýba tomu, aby sa meno Kristovo dávalo do súvislosti so systémom vlády, ktorý utlá a a týra svojich obyvate ov. Záver Boh dal každému loveku na zemi schopnos rozlišova dobré od zlého pod vedením Ducha Svätého a v zhode s jeho slovom. Toto vyhlásenie preto nemá by náhradou Božích pokynov ani ich autoritatívnym výkladom. Skôr má slúži ako zhrnutie sú asného chápania týchto otázok Cirkvou adventistov siedmeho d a. Uplat ovanie princípov, ktorými sa adventisti siedmeho d a riadia vo vz ahu medzi cirkvou a štátom, má významný vplyv na naše celosvetové snahy. K tejto téme preto musíme pristupova zodpovedne a na modlitbe. Pod vedením Ducha Svätého budú adventisti pokra ova v zápase za uplat ovanie princípov evanjelia v slobode svedomia. [1] "Boh chce, aby mu všetko jeho stvorenie slúžilo z lásky chce službu, ktorá pramení z ocenenia jeho povahy. Nemá zá ubu v poslušnosti, ktorú treba vynucova ; všetci sa môžu slobodne rozhodnú, i mu chcú slúži dobrovo ne. " Ellen G. Whiteová, Patriarchovia a proroci, str. 17 (PP 34) [2] Ez 36,26 [3] 1 Kor 13 [4] Príklad starovekého Izraela pod teokratickou vládou sa niekedy používa na ospravedlnenie sú asných snáh uzákoni náboženské nariadenia. Takéto ospravedlnenia sú však nesprávnou aplikáciou biblického precedensu. Za relatívne krátke obdobie dejín tejto zeme Boh použil zvláštne metódy, aby zachoval svoje posolstvo pre tento svet. Tieto metódy boli založené na vzájomnom súhlase so zmluvou medzi Bohom a rodinou, ktorá sa stala pomerne malým národom. Po as tohto obdobia Boh priamo vládol spôsobom, aký odvtedy už nepoužil. Skúsenos Božej priamej vlády založená na vzájomnom súhlase so zmluvou aj ke to má neocenite ný význam pre naše chápanie Pána Boha nie je priamo použite ná ako model vládnutia v sú asnosti. Ako vzor vz ahu medzi cirkvou a štátom by sme mohli skôr použi príklad, ktorý nám dal Ježiš Kristus. [5] 1 Moj 3 [6] Ján 4,17-19 [7] Ján 11 [8] 1 Ján 2,1 [9] Práve naopak. Ježiš jasne povedal, že jeho krá ovstvo nie je z tohto sveta a preto jeho služobníci nemajú uplat ova moc násilnou formou. Ján 18,36 [10] Pozri napr. United Nations Universal Declaration of Human Rights, Art. 18; The American Convention on Human Rights, Art. 12; The African Charter on Human and People's Rights, Art. 8; The European Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms, Art. 9; Constitution of the Republic of South Africa, Art. 15; Constitution of the Federative Republic of Brazil, Art. 5; Constitution of the Republic of South Korea, Art. 20; Constitution of the Commonwealth of Australia, Art. 116; Constitution of India, Art ; Constitution of the United States of America, First Amendment. [11]1 Pet 2,13-17 [12] Rim 13 [13] Sk 5,29; Boží ud bude uznáva udskú vládu ako Bohom ustanovenú a bude sa u i poslúcha ju; bude sa u i považova to za svoju svätú povinnos tam, kde je to legitímne. Ke však jej požiadavky budú v rozpore s požiadavkami Pána Boha, slovo Božie musíme nadradi nad každú udskú legislatívu. Tak hovorí 4

5 Pán nemáme da bokom kvôli tak hovorí cirkev alebo štát. Kristova koruna prevyšuje diadémy pozemských mocnárov. Ellen G. Whiteová, Testimonies for the Church, zv. 6, str. 402 [14] Mat 22,39 [15] Luk 4,18; Mat 5,1-12; Luk 10,30-37 [16] 1 Moj 41,40-57 [17] Dan 6,3 [18] "Máte predstavy, ktoré nemáte odvahu vyjadri, že jedného d a možno budete stá na samite popredných osobností, že budete sedie v poradných a zákonodarných zhromaždeniach a pomáha schva ova zákony pre tento národ? Na takýchto túžbach a snahách nie je ni zlé. Každý z vás môže dosiahnu svoj cie. Nemali by ste sa uspokoji s nijakým priemerným výsledkom. Majte vysoké ciele a nešetrite síl, aby ste ich dosiahli." Ellen G. Whiteová, Fundamentals of Christian Education, str. 82 [19] Všetko, o chcete, aby udia robili vám, robte aj vy im. Mat 7,12 [20] Ak idú adventisti siedmeho d a hlasova, pre svoj hlas sa majú rozhodova na modlitbách. Pozri Ellen G. Whiteová, Selected Messages, zv 2, str. 337 (napomenutie týkajúce sa hlasovania); Ellen G. Whiteová, Fundamentals of Christian Education, str. 475 (adventisti nemôžu bezpe ne hlasova za politické strany); Ellen G. Whiteová, Last Day Events, str. 127 (Adventisti budú ma ú as na hriechoch politikov, ak podporujú kandidátov, ktorí nepodporujú náboženskú slobodu). [21] Ellen G. Whitová, Fundamentals of Christian Education, str. 475 [22] 1 Moj 12,15-20 [23] 1 Moj 41 [24] 2 Moj 4-12 [25] Est 8 [26] Dan 3-5 [27] Dan 1,21 a 5,31-6,28 [28] Sk [29] "Nekonáme Božiu vô u, ak pokojne sedíme a ni nerobíme pre zachovanie slobody svedomia." Ellen G. Whiteová, Testimonies to the Church, zv. 5, str. 714 [30] "Králi, správcovia a rady sa majú cez vaše svedectvo dozvedie pravdu. To je jediný spôsob, ako môže svedectvo o svetle a pravde zasiahnu udí vo vysokom postavení. Ellen G White, Review and Herald, [31] "Kým sme na tomto svete a Boží Duch v om pôsobí, máme prijíma i poskytova priaze a podporu. Pre tento svet máme by svetlom pravdy ako je nám predstavená vo svätom Písme a od sveta máme prijíma to, o ich Boh motivuje kona pre svoje dielo. Boh ešte nezavrel dvere milosti. Pán stále pôsobí na srdcia krá ov a vládcov v záujme svojho udu a my, ktorí sa vážne zaujímame o náboženskú slobodu, nemáme odmieta prija akúko vek podporu a pomoc, ktorú Boh viedol mužov, aby dali na rozvoj jeho diela. (Ellen G. Whiteová, Testimonies to Ministers, p ) [32] "Aj najmenšie spojenie cirkvi so štátom nepribližuje svet k cirkvi, aj ke sa to môže tak javi, ale v skuto nosti cirkev približuje k svetu." Ellen G. Whiteová, Ve ký spor vekov, str. 217 (GC 297) [33] Do tejto kategórie patria kapláni, ktorí sú platení štátom a ktorých úlohou je poskytova duchovenskú službu tým, ktorí slúžia v armáde, sú vo väzení, sú hospitalizovaní a tým, ktorých život je podobne obmedzený i už štátnymi inštitúciami alebo riadený priamo štátom. [34] Zj 14,6-12 Tento dokument bol prijatý Radou pre vz ahy medzi cirkvami pri Generálnej konferencii Cirkvi adventistov siedmeho d a v marci 2002 a slúži pre potreby oddelenia komunikácie a náboženskej slobody. 5

6 Stát, církev, finance v pohledu EGW POSELSTVÍ PRO KAZATELE A BIBLICKÉ PRACOVNÍKY (1923) P ÍLOHA Strana 197. P ijímání dar od pohan anev rc : Viz také stranu 202, 203. V záv ru roku 1883, sjednal starší sboru A. T. Robinson, jež m l na starosti sbor v Jižní Africe a p ál si obstarat pozemek pro (527) založení misijní stanice uprost ed domorodc, pohovor s ministerským p edsedou Cape Kolonie pan C. J. Rhodes a s editelem britsko-jihoafrické obchodní spole nosti, která p sobila v Mashonaland. Pan ministr Rhodes byl plánem, který navrhoval p sobení misioná ské stanice mezi domorodci té zem, velmi nadšen a p edal Robinsonovi, staršímu sboru, zalepený dopis adresovaný Dr. Jemisonovi, tajemníku spole nosti, který mu m l být p edán v Bulawayo. Brat i odjeli do Bulawayo v domn nce, že tam zakoupí pozemek, avšak netušili, dokud Jim Jemison ne ekl, že Rhodes p ikázal darovat jim všechen pozemek, který budou chtít. Byl vybrán pás akr pozemku, který se stal místem Solusi Misioná ské stanice, první misioná ské stanice, skrze kterou m la církev p sobit mezi nev ícími lidmi. Zpráva o tomto daru zp sobila zna n velké znepokojení n kterých vedoucích brat í v Battle Creeku. Ti se obávali, že p ijetí takového daru by bylo porušením zásady odd lení církve od státu. Záležitost se projednávala na Generální konferenci 1895 a výsledkem bylo prohlášení: {TM 526.5} Jako církev bychom nem li žádat ani p ijímat od žádných státních vlád, starost, vládc nebo obchodních spole ností, státních, soukromých nebo jiných spole ností žádný dar ani dotaci, poplatky, p ísp vky, finan ní podpory, p j ky, zvláštní p ednosti, ani v podob pozemk nebo jiných nemovitých, movitých v cí a hodnotných p edm t, na které nemáme s ostatními ob any spole ný nárok, bez jakéhokoli odkazu na naše vyznání nebo náboženské konání. {TM 527.1} Po tomto následovalo další prohlášení: {TM 527.2} V souladu s tímto usnesením byl dán sdružením Generální konference pokyn k proplacení p íslušné finan ní ástky za všechen státní pozemek, který m l být v Africe i kdekoli jinde zastaven i užíván. Bulletin Generální konference, únor 21, 1895, str {TM 527.3} Zahrani ní misioná ský výbor ratifikoval toto usnesení záznamem, že: "zajišt né pozemky od státu musí být zakoupeny a nebudou p ijaty jako dar." P edtím, než došlo k uskute n ní takovéhoto rozhodnutí, však 30. ledna 1895 napsala Ellen G. White zprávu (528) z Austrálie, ve které uvedla: S ohledem na slušnost a zdvo ilost p i p ijímání dar od nev rc a pohan Co darují, nech s výsadou p ijímáme. Druhý den napsala lánek, který se objevuje na stranách , kde poukazuje na to, že jistí vedoucí muži zaujímali extrémní stanovisko. Ve sv tle t chto dvou sd lení k uskute n ní pokynu z Generální konference nikdy nedošlo {TM 527.4} Strana 200. Placení daní ze sanatoria a Tabernacle: na zasedání Generální konference 1893 bylo p ijato následující opat ení: {TM 528.1} "Vzhledem k tomu, že jsme p esv d eni, že mezi církví a státem by m lo existovat rozd lení, je pro církev p ijetí státních finan ních prost edk, dar, privilegií a da ových úlev v rozporu s p ijatými zásadami; rozhodli jsme, že jako církev odmítneme osvobození od daní, a dále jsme p ijali usnesení, že využijeme náš vliv na zrušení právních p edpis o grantech a da ových osvobozeních- Bulletin Generální konference, 5. b ezna, 1893, str {TM 528.2} Dopis E. G. White z 31. ledna 1895, která v této záležitosti radila, byl p ijat p edstaviteli církve jako sm rnice v otázkách daní z církevních nemovitostí, které jsou od daní osvobozené. {TM 528.3}

7 POSELSTVÍ PRO KAZATELE A BIBLICKÉ PRACOVNÍKY, STR Vážná doba ZVLÁŠTNÍ POSELSTVÍ PRO KAZATELE A PRACOVNÍKY (SÉRIE A,. 3, 1895), STRANY ] 31. ledna, Žijeme ve vážné a nebezpe né dob a ím více se budeme blížit k záv ru v ku, tím více se budeme potýkat s komplikovaným rozhodováním. Možná se v ešení t chto záležitostí do káme p estávek, ty však budou jen krátké. Musím napsat dopisy, které musí být další poštou odeslány do Battle Creeku. Naši brat i tam nenahlíží na všechno v tom správném sv tle. Sm rem, kterým se vydali ohledn placení daní (viz p íloha) z pozemku sanatoria a Tabernacle, projevili horlivost a zásadovost, která není moudrá ani správná. Jejich p esv d ení o náboženské nezávislosti se mísí s návrhy, které nep ichází z Ducha Svatého, jejich hnutí za náboženskou nezávislost je infikující, nákaza m že být uzdravena pouze milostí a laskavostí Ježíše Krista. {TM 200.2} Srdce t ch, kte í takovýto zám r obhajují, musí být napln no Ježíšovým Duchem. Pouze sám Velký Léka uzdravuje, nanáší Gileádský balzám. Nech tito lidé tou knihu Nehemiáše s pokorným srdcem, kterého se dotýká Duch Svatý, a jejich nesprávný zp sob myšlení bude napraven. (201) Naleznou správné zásady a sou asné po adí priorit bude p ehodnoceno. Nehemiáš prosil Boha o pomoc a B h jeho modlitbu vyslyšel. Pán hnul srdcí pohanských král, aby mu byli ku pomoci. Když se nep átelé horliv spikli proti Nehemiáši, Pán pokra oval ve svém úmyslu, a skrze pomoc pohanských král odpovídal na mnohé modlitby, které k n mu stoupaly s prosbou o pomoc, pomoc tolik pot ebnou. {TM 200.3} Extrémní stanovisko Jsem asto velmi znepokojena, když vidím, že naši vedoucí brat i zastávají extrémní stanoviska a zat žují se záležitostmi, které by na sebe nem li brát ani se jimi zabývat. N které v ci by m ly být ponechány v Božích rukou, aby je On sám dal do po ádku. Zatímco žijeme na tomto sv t, má B h pro nás místo, které je se sv tem spjato; sám nás p edchází, aby nám p ipravil cestu k tomu, aby Jeho dílo postupovalo kup edu. Pravda znamená zastávat postoj, ale princip pravdy je povznesen na mnohá místa nás p esahující. {TM 201.1} Bu te si jisti, že B h neuložil t m, kdo z stávají vzdáleni t mto cizokrajným oblastem, ve kterých se slouží, b ím kritizovat ty, kte í pracují v terénu, tam, kde se dílo koná. Ti, kte í nejsou v terénu, neví nic o nezbytných pot ebách v daných situacích, a jestliže nemohou íct nic, co by napomáhalo t m, kdo pracují v terénu, nech jim nep ekáží, ale a ukážou svou moudrost výmluvností ticha, a nech p idají ruku k dílu v míst, které mají blíže. Protestuji proti horlivosti, kterou hlásají, když zve ej ují své p edstavy o cizokrajném díle, není to podle jejich poznání. Nech je to Pán, který pracuje s lidmi, kte í konají dílo v terénu, a nech ti, kte í v terénu nejsou, chodí pokorn s Bohem, protože jinak se minou povoláním a (202) stanou se nesnesitelnými. Pán nezatížil b emenem kritizování díla ty, kte í na sebe toto b emeno vzali sami, ani jim neud luje souhlas Ducha Svatého. Mnoho z nich se ídí svým vlastním lidským názorem a horliv usilují o v ci, které Pán do jejich rukou neuložil. Dokud budeme na tomto sv t žít, budeme muset pro tento sv t konat zvláštní práci; varovné poselství musí zaznít ve všech zemích, všem jazyk m a ke všem lidem. {TM 201.3} Pán své d lníky nikdy nevede tak, aby se ubírali cestou, která by je p ivedla do období utla ování p ed asn, p edtím, než taková doba skute n nastane. Nech ješt nestaví mezi sebou a sv tem odd lující ze tím, že budou usilovat o zasazení svých názor a p edstav. Už je toho dohromady nap í všemi hranicemi p esp íliš. Varovná zpráva ješt nezasáhla velkou ást sv ta, od m st, které máme hned po ruce, až po po etný Izrael, který neuznává Boží zásady. {TM 202.1} 7

8 Dary budou p ijímány stejn jako p edávány Po dobu, po kterou na tomto sv t jsme, po kterou Duch Boží se sv tem zápasí, musíme p ijímat stejn jako p edávat dary i náklonnosti. Musíme sv tu nést sv tlo pravdy tak, jak je ve Svatém Písmu p edstaveno, a od sv ta musíme p ijímat, protože je to B h, kdo sv t ídí ve svém zájmu. Pán stále p sobí na srdce král a v dc v zájmu svých lidí. A tak obzvlášt ti, kte í se tak hluboce zabývají otázkou náboženské nezávislosti, by nem li odmítat žádné dary, ani neodstupovat od nabídnutých pomocí, které jsou lidmi nabízeny pod Božím vlivem, k r stu a konání Božího díla. {TM 202.2} Ve Svatém Božím slov nacházíme p íklady, které se práv této záležitosti týkají. Cyrus, král Persie, (203) u inil prohlášení a písemn zaznamenal toto: Všecka království zem dal mi Hospodin B h nebeský, a on mi poru il, abych mu vystav l d m v Jeruzalém, kterýž jest v Judsku. Kdo jest mezi vámi ze všeho lidu jeho, budiž B h jeho s ním, a necha jde do Jeruzaléma, kterýž jest v Judsku, a staví d m Hospodina Boha Izraelského, toho Boha, kterýž jest v Jeruzalém. Druhé na ízení k výstavb chrámu bylo vydáno za krále Dária, to je zapsáno v šesté kapitole Ezdráše. {TM 202.3} Pán B h Izraele uskute uje své plány, sv j zám r skrze ruce nev ících lidí, musí to být však ku prosp chu díla, které má být vykonáno pro tento padlý sv t. Poslové, od kterých tyto dary pocházejí, mohou otev ít široké cesty, prost ednictvím kterých se pak mnozí setkají s pravdou. Nemusí mít pro dílo pochopení, ani víru v Krista, ani být poslušní Jeho Slovu; to však nejsou d vody k tomu, aby byly jejich dary odmítány. {TM 203.1} Je velmi podivné, že se n kte í z našich brat í cítí povinni nastolit podmínky, které svážou prost edky, které B h uvolnil. B h jim neur il odpov dnost za to, aby se v této záležitosti dostávali do rozporu s autoritami a mocnostmi tohoto sv ta. Jeho natáhnutá ruka nebyla ješt z tohoto sv ta stažena. Nech vedoucí o ekávají na sv j as, skryjí se v Kristu a jednají a konají s obrovskou moudrostí. Nech jsou moud í jako hadi a bezelstní jako holubice. Bylo mi n kolikrát zjeveno, že m žeme dostávat daleko více, než dostáváme, když budeme p istupovat k lidem v moudrosti, obeznámíme je s naší prací a dáme jim p íležitost k tomu, aby se podíleli na rozší ení Božího díla; vždy to m že být jen p edností. (204) POSELSTVÍ PRO KAZATELE A BIBLICKÉ PRACOVNÍKY, STR P ijímání dar [ZVLÁŠTNÍ POSELSTVÍ PRO KAZATELE A PRACOVNÍKY (SÉRIE A,. 3, 1895), STRANY ] 30. ledna, Tážete se na vhodnost p ijímání dar od pohan a nev rc. (Viz p íloha). Otázka není od v ci, ale dovolte i mi položit otázku Komu pat í celý náš sv t? Kdo je opravdovým vlastníkem dom a polí? Není to sám B h? Sv j sv t dal do správcovství nám lidem, aby byl hladovým dodán pokrm, nahým od v a bezdomovc m domov. Pán jedná skrze sv tské lidi, dokonce jinov rce, nechává je dílu pomáhat; když k nim budeme moud e p istupovat, a dáme jim ke konání díla p íležitost, je to vlastn jejich úžasná p ednost. To, co jsou ochotni darovat, bychom m li s výsadou p ijímat. {TM 197.1} M li bychom se s lidmi s vysokým postavením seznamovat, uplat ovat moudrost hada a bezelstnost holubice, abychom od nich získávali výhody. B h hne jejich myslí i srdcem a oni vykonají mnoho dobrých v cí ve prosp ch Jeho lidí. Jestliže lov k mocným a vlivným lidem p edstaví pot eby Božího díla ve správném sv tle, mohou tito lidé pro rozší ení Božího díla na tomto sv t mnoho vykonat. (198) Tím, že jsme se rozhodli jít cestou nezávislosti na sv tu, jsme od sebe od ali p ednosti a výhody, které by nám byly ku prosp chu. Využíváním všech p íležitostí ke konání Kristova díla nemusíme ob tovat ani jednu zásadu pravdy. {TM 197.2} Pán má své lidi na sv t, ne ze sv ta. M li by hledat cesty, jak p inést pravdu lidem na vysokých postech, dát jim férovou p íležitost p ijmout a zvážit sv dectví. Je mnoho z nich, kte í nebyli informování, nebyly jim v ci objasn ny, a jako jednotlivci máme d ležitou, závaznou práci, jež musí být konána s velkou moudrostí. 8

9 M li bychom si dát tu práci s lidmi na vysokých postech, jít za nimi a pozvat je na omilost ující svatební hostinu. Pro tyto lidi mohlo být vykonáno mnohem, mnohem více, než dosud bylo. Poslední p íkaz, který dal Kristus svým u edník m, než byl od nich vzat do nebe, byl - nést evangelium do celého sv ta a k tomu jim zaslíbil Ducha Svatého. Pán ekl: "Ale p ijm te moc Ducha Svatého p icházejícího na vás a budete mi sv dky v Jeruzalém, v celém Judsku i v Sama í a až do posledních kon in zem " {TM 198.1} "Hospodina jest okršlek zemský i plnost jeho." "Mé jest st íbro a mé jest zlato, praví Hospodin zástup." "Nebo má jest všecka zv lesní, i hovada na tisíci horách. Já znám všecko ptactvo po horách, a zv polní p ed sebou mám. Zla ním-li, nic tob o to nedím; nebo m j jest okršlek zemský i plnost jeho." {TM 198.2} EGW, KRES ANSKÁ SLUŽBA MNOHO RÚK, JEDNO POSLANIE str (slov.) Niektorí spochyb ujú prijímanie darov od neveriacich. Nech sa však spýtajú samých seba: Kto je skuto ným vlastníkom nášho sveta? Komu patria domy, polia, poklady zlata a striebra? Bohatstvo sveta patrí Bohu a on dal svoj majetok do správy poslušným i neposlušným. Kedyko vek môže zapôsobi na neveriacich, aby z hojných zdrojov podporili jeho dielo. Urobí to, ak sa k nim cirkev nau í pristupova citlivo a upozorní ich na to, o môžu podpori. Keby cirkev vhodne upozornila na potreby Pánovho diela vplyvných udí, mohli by ve a vykona pre rozšírenie prítomnej pravdy. Boží ud nemusel strati to ko príležitostí, keby sa nezriekol ur itej pomoci od sveta. (SW, ) Pán pôsobí na predstavite ov krajín v záujme svojho udu. Jeho služobníci majú prija pomoc, ktorú sú udia ochotní z jeho podnetu poskytnú na pokrok jeho diela. Títo darcovia môžu novým spôsobom pomôc šíri svetlo v mnohých krajinách. Darcovia nemusia by zvláš zapálení pre Božie dielo, nemusia veri v Krista a pozna jeho Slovo, ale ich dary netreba len preto odmieta. (SW, ) Pán zveril svoje bohatstvo veriacim i neveriacim. Všetci mu môžu vráti, o mu patrí, aby sa pre padlý svet mohlo kona potrebné dielo. Kým sme na svete a kým Duch Boží prebúdza udí, prijímajme priaze a prejavujme ju. Prinášajme svetu v Písme zjavené svetlo pravdy a prijímajme od neho, o nám z Božieho podnetu dáva na jeho dielo. (SW, ) Hoci svet so svojím bohatstvom i hodnotami ovládajú neveriaci udia, predsa patrí Bohu. Hospodinova je zem i to, o ju nap a. Lebo mne patrí všetka lesná zver a tisíce dobytka na vrchoch. Poznám všetko vtáctvo hôr, moje je všetko, o sa hýbe na poli. Ak by som bol hladný, nepovedal by som ti, bo môj je svet i všetka jeho nápl. Kiež by si kres ania uvedomovali, že majú prednos i povinnos teši sa zo správnych zásad a že smú použi každú nebom poskytnutú pomoc na rozmach Božieho krá ovstva na svete. (SW, ) 9

10 Odchod Izraelcov z Egypta BIBLICKÉ TEXTY Izraelci urobili pod a Mojžišových slov a vyžiadali si od Egyp anov strieborné a zlaté predmety a šatstvo. Hospodin vzbudil u Egyp anov náklonnos vo i udu, takže splnili ich žiadosti. Tak olúpili Egyp anov. (2. Moj 12,35.36) Boží príkaz Kýrovi o vybudovaní chrámu v Jeruzaleme V prvom roku perzského krá a Kýra - aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, povedané ústami Jeremiáša - povzbudil Hospodin ducha perzského krá akýra,a tenpocelomsvojomkrá ovstve dal rozhlási aajpísomne oznámi : Takto hovorí perzský krá Kýros: Boh nebies, Hospodin, dal mi všetky krá ovstvá zeme a prikázal mi vybudova Mu dom v Jeruzaleme v Judsku. Kto je medzi vami zo všetkého Jeho udu, nech bude s ním jeho Boh, nech ide do Jeruzalema v Judsku a nech buduje dom Hospodina, Boha izraelského; to je Boh, ktorý je v Jeruzaleme. Každého, kto zostal na ktoromko vek mieste, kde sa zdržuje ako cudzinec, nech tamojší udia podporia striebrom a zlatom, imaním a dobytkom aj dobrovo nou obe ou na Boží dom, ktorý je v Jeruzaleme. (Ezd 1,1-4) Dáriov rozkaz stava chrám v Jeruzaleme Týmto dávam rozkaz, ako máte naklada so židovskými staršími, aby dobudovali ten dom Boží; zkrá ovských prostriedkov, z daní v Zárie í nech sa trovy presne vyplácajú oným mužom, a to bez odkladu. o im je potrebné na spa ované obete nebeskému Bohu - junce, baránky, barany aj pšenica, so, víno a olej - pod a žiadosti jeruzalemských k azov nech sa im vydáva každodenne, a to bez zanedbávania, aby prinášali vonné obete nebeskému Bohu a modlili sa za život krá a a jeho synov. (Ezd 6,8-10) Obnovenie Jeruzalema za Nehemiáša Potom som tam povedal krá ovi: Ak sa pá i krá ovi, nech mi dajú listy pre miestodržite ov za Ve riekou, aby mi dali precestova, kým nedôjdem do Judska, a list Ásáfovi, dozorcovi krá ovského lesa, aby mi dal dreva na zhotovenie hrád na brány, na bránu hradu, na chrámový hrad a na hradby mesta ako aj na dom, do ktorého mám vojs. Krá mi vyhovel, lebo dobrotivá ruka Božia bola nado mnou. Tak som prišiel k miestodržite om za Ve riekou a predložil som im krá ove listy. Krá poslal totiž so mnou dôstojníkov a jazdcov. (Neh 2,7-9) EGW: V minulých rokoch som odporúčala informovať priateľov a susedov o našej misijnej práci a jej pokroku a poukazovala som na príklad Nehemiáša. Teraz by som chcela upozorniť bratov a sestry, aby skúmali skúsenosť tohto muža modlitby, viery a zdravého úsudku, ktorý smelo žiadal kráľa Artaxerxa o pomoc pri výstavbe Božieho diela. (MS, ) Muži modlitby by mali byť mužmi činu. Pripravení a ochotní ľudia nájdu spôsoby a možnosti práce. Nehemiáš sa nedal spútať neistotou. Prostriedky, ktoré nemal, žiadal od tých, ktorí ich mali. (SW, ) (EGW, Kresťanská služba Mnoho rúk str ) Ester a židia v Perzii po as vlády Ahasvéra (Xerxes) V tom ase, v tre om mesiaci, totiž v mesiaci síváne, dvadsiateho tretieho d a toho mesiaca, zavolali krá ovských pisárov. Napísali všetko tak, ako Mordochaj prikázal Židom, satrapom, miestodržite om a kniežatám provincií, ktoré sa tiahnu od Indie až po Kúš, stodvadsa sedem provinciám, každej provincii v jej písme a každému národu v jeho re i, aj Židom ich písmom a v ich re i. Napísal to v mene krá a Ahasvéra, zape atil krá ovským pe atným prste om a rozoslal listiny rýchlymi poslami na vládnych plnokrvných ko och najlepšieho chovu: Krá dovolil Židom v každom meste, aby sa zhromaždili, postavili na ochranu svojho života, vyhubili, vyvraždili a zni ili všetko vojsko národa a provincie, ktorá by ich sužovala, i deti 10

11 aženy,akoris po nich aby si rozobrali v jednom a tom istom dni vo všetkých provinciách krá a Ahasvéra, trinásteho d a dvanásteho mesiaca, totiž v mesiaci adári. Odpis tejto listiny má by vydaný ako zákon vo všetkých provinciách, zverejnený všetkým národom. (Ester 8,9-14a) ZÁVER Súhrn nieko ko princípov 1. Boh je vlastníkom všetkého. V jeho rukách je aj bohatstvo, ktoré spravujú neveriaci vládcovia sveta. 2. V Biblických dobách Boží ud prijímal finan nú podporu aj od pohanských vládcov. Táto podpora bola ur ená na budovanie mesta, ale aj na obnovu chrámu a chrámovej služby. 3. Vedúci CASD v minulosti zastávali radikálne odmietavé stanovisko k prijatiu akýchko vek darov, alebo finan nej pomoci od štátu, alebo neadventistov. E.G.Whiteová sa postavila otvorene proti tomuto postoju a ozna ila ho za extrémne stanovisko. Na základe jej rád vedúci cirkvi zmenili postoj a prijali poskytnutú podporu. 4. E.G.Whiteová jednozna ne vyzýva k prijatiu finan nej podpory od predstavite ov krajín. Ich podpora môže pomôc v šírení evanjelia a službe cirkvi. Dary nemáme odmieta ani ke darcovia nie sú zapálení pre Božie dielo, alebo neveria v Krista a pod. 5. Vyhlásenie GK z r vyjadruje súhlas s prijímaním štátnej podpory cirkvám ak finan né prostriedky nie sú viazané podmienkami, ktoré by bránili slobodne hlása našu vieru, alebo nútili cirkev robi kompromisy s biblickými princípmi. V snahe vyhnú sa spojeniu cirkvi so štátom nemáme prijíma štátnu podporu na náboženské aktivity ako sú bohoslužby, evanjelizácia, mzdy duchovných. 6. S prijatými prostriedkami musíme hospodári s o najvä šou estnos ou. Z poh adu CASD v esko-slovenskej únii: 1. Cirkev zo svojich darov získala pred r zna ný majetok. Tento bol cirkvi vyvlastnený po r Štát ako kompenzáciu za vyvlastnenie majetkov cirkví za al vypláca mzdy duchovných štátom registrovaných cirkví 3. Cirkev adventistov s.d. odmietla prijíma štátnu podporu na mzdy duchovných, pretože sa obávala, že jej vyplácanie bude spojené s podmienkami, ktoré by obmedzovali slobodu vyznania cirkvi. 4. Napriek odmietnutiu finan nej podpory štátu, minulý režim nerešpektoval slobodu vyznania a vykonával doh ad nad cirkvami a zasahoval do ich innosti. 5. Od roku 1990 boli prijaté viaceré zákony a iné právne predpisy, ktoré znamenali oslobodenie cirkví a náboženských spolo ností spod kontroly a dozoru štátu. Bola zabezpe ená autonómia cirkví v ich vonkajšej aj vnútornej innosti. Tým pominul dôvod odmieta prijatie finan nej podpory cirkvi od štátu. 6. V rámci reštitúcie boli cirkvi navrátené niektoré nehnute nosti (vo ve mi zlom stave). 7. Štát deklaruje záujem o pomoc cirkvi v duchovnej a sociálnej oblasti a podporuje registrované cirkvi iastkou, ktorá nekryje všetky náklady cirkvi ale významným spôsobom pomáha nap a ciele a plány, ktoré by inak cirkev nemohla zo svojich príjmov pokry. 8. V prípade neprijatia asti prostriedkov od štátu, ktorú by CASD mohla dosta, je táto rozdelená pre ostatné registrované cirkvi a náboženské spolo nosti. V SR je to cca 7-8 mil. Sk/rok. Návrh: Na základe uvedených skuto ností navrhujem prehodnoti stanovisko CASD v esko Slovenskej únií v otázke prijímania resp. odmietanie príspevkov od štátu na innos cirkvi. Spracoval: Karol Badinský,