VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU

Transcription

1 EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, S.R.O., KUNOVICE SBORNÍK VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE leden, Hodonín, Česká republika

2 Kolektiv autorů VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010 Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil: (C) Evropský polytechnický institut, s.r.o., 2010 Publikace neprošla jazykovou úpravou. Za obsahovou správnost odpovídají autoři. ISBN

3 VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010 Organizován EVROPSKÝM POLYTECHNICKÝM INSTITUTEM, s.r.o., KUNOVICE Předseda programového výboru konference Ing. Oldřich Kratochvíl, Honorary professor, Ph.D., Dr.h.c., MBA

4 PROGRAMOVÝ VÝBOR KONFERENCE Ing. Oldřich Kratochvíl, Honorary professor, Ph.D., Dr.h.c., MBA předseda programového výboru Dr. Viktor I. Grišin Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU Prof. Ruslan I. Khasbulatov, Dr.Sc. - Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU Prof. Alexej A. Nikulin, Dr.Sc., MBA Institut of economics, Podolsk, RU Dr. Jan Telus Univerzita ekonomie, turizmu a sociální vědy, Kielce, PL Dr. h. c. Prof. Ing. Karol Polák, DrSc. University of Sladkovičovo, SR Prof. PhDr. Beata Kosová, CSc. - Univerzita Matěja Bela v Banské Bystrici, SR Doc. Ing. Viera Cibáková, CSc. Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy, Bratislava, SR Doc. PaedDr. Dr.ThDr. Marek Pribula, PhD., m. prof. Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia, Prešov, SR Doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, Trenčín SR Plk. Prof. JUDr. Josef Králík, CSc. - Akadémia policajného zboru Bratislava, SR Prof. Ing. Štefan Hittmár, Ph.D. Žilinská univerzita, Žilina, SR Prof. Dr. Vladimir. V. Tabolin, PhD. Moskevská podnikatelská akademie, Moskva, RU Prof. Dr. Genadij N. Smirnov, Dr.Sc. - Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU Prof. Dr. Hab. Jan W. Wiktor - Ekonomická akademie, Krakow, PL Prof. Ing. Milota Vetráková, PhD. - Univerzita Mateja Bela v Banské Bystrici, SR Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, PhD. Univerzita Matěja Bela v Banské Bystrici, SR Prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc. - Univerzita Pardubice, ČR Prof. Ing. Imrich Rukovanský, CSc. - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Plk. Doc. JUDr. Jozef Kuril, CSc. - Akadémia policajného zboru Bratislava, SR Doc. PhDr. Milan Vinklárik, CSc. - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Doc. Ing. Judita Šťouračová, CSc. Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů, Praha, ČR Mgr. Iveta Matušíková, Ph.D., h. doc., MBA - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Mgr. Zuzana Domesová místostarostka města Hodonín, ČR Ing. Jiří Vařecha - starosta města Kunovice, ČR Sekce č. 1: Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu Moderátor: Prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc. Sekce č. 2: Nové modely výuky vysoké školy podporující specifické potřeby regionu Moderátor: Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc. Oponentní rada: Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, Ph.D. Univerzita Matěja Bela v Banskej Bystrici, SR Prof. Ing. Ľudmila Lipková, CSc. Ekonomická univerzita v Bratislave, SK Doc. Ing. Antonín Malach, CSc. Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice, ČR

5 Obsah ÚVODNÍ SLOVO...9 SEKCE 1 VPLYVY NA PLÁNOVANIE A ROZHODOVANIE NAŠICH MANAŽÉROV...13 MÁRIA BREZÁNIOVÁ THE INFLUENCE OF NON-FINANCIAL REWARDING, COMPETENCE INCREASING AND LEADERSHIP QUALITIES OF MANAGER ON MOTIVATION AND STABILIZATION OF BEST EMPLOYEES...19 IVAN DLUGOŠ TIME VALUE OF MONEY IN FINANCE ACCOUNTING OF ENTREPRENEUR SUBJECTS VERSUS UNIVERSITIES...25 MÁRIA ĎURIŠOVÁ INFLUENCE OF A UNIVESITIES ON DEVELOPMENT OF REGION...29 ALEXANDER FERIANC STRATEGY AND COMPETITION: HOW STRATEGY CAN BRING...35 ANNA HAVRANOVÁ TAX RISKS FOR THE MOVEMENT OF EXCISE GOODS IN EU...41 BEATA HOLKOVÁ PRAVDEPODOBNOSTNÉ METÓDY PRI OPTIMALIZÁCII NÁKLADOV NA REKLAMU...45 GALINA HORÁKOVÁ 1, ALEŠ KOZUBÍK WEIGHT OF EDUCATION OF ESTABLISHMENT...51 ANNA JACKOVÁ EXTRÉMIZMUS...55 DUŠAN KORGO RBF NETWORK APPROACH IN THE ECONOMETRIC THEORY...63 ALEXANDRA KOTILLOVÁ PROBLEMATIKA RIZIKA V PODMIENKACH MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA...69 ZUZANA KOZUBÍKOVÁ VYUŽITIE PROGNOSTICKÝCH METÓD PRI SKÚMANÍ OBCHODNÉHO RIZIKA...75 ZUZANA KOZUBÍKOVÁ, LUCIA PANČÍKOVÁ NEW MANAGEEMT APPROACHES AND NEW BUSINESS MODELS FOR THE NEW ECONOMY...81 JAROSLAV KRÁL K NĚKTERÝM TEORETICKÝM ASPEKTŮM USKUTEČŇOVÁNÍ ZÁSAD REGIONÁLNÍ POLITIKY EVROPSKÝCH STÁTŮ NA POČÁTKU 21. STOLETÍ...87 KAREL LACINA ROLE VYSOKÝCH ŠKOL V OSVĚTLOVÁNÍ KONCEPCE GOVERNANCE...91 KAREL LACINA CENTRUM EXCELENTNOSTI PRE SYSTÉMY A SLUŽBY INTELIGENTNEJ DOPRAVY A JEHO PRÍNOS PRE REGIONÁLNY ROZVOJ...97 VILIAM LENDEL

6 АЛМАЗЫ: УНИКАЛЬНАЯ ИНВЕСТИЦИЯ ŠABATA ONDŘEJ, MIROSLAVA LOVICHOVÁ ROZHODOVANIE MANAŽMENTU O VÝBERE ZAHRANIČNÉHO TRHU A FORMY PÔSOBENIA NA TRHU JANA MAGDOLENOVÁ OSOBNOSTNÝ PROFIL PEDAGÓGA ODBORNÝCH EKONOMICKÝCH PREDMETOV MILOŠ MAJERNÍK VYUŽITIE FINANČNÝCH DERIVÁTOV V BANKOVÝCH PRODUKTOCH PRE KORPORÁTNU KLIENTELU MILOŠ MAJERNÍK EFEKTÍVNOSŤ RIADENIA ĽUDSKÝCH ZDROJOV AKO PODPORA ÚSPEŠNÉHO PODNIKANIA RADKA MAJEROVÁ REGIONAL DDEVELOPMENT THROUGH PLANNING ACTIVITIES RADKA MAJEROVÁ DAŇOVÁ PROBLEMATIKA V ČR - VĚČNÝ, NIKDY NEKONČÍCÍ PŘEDMĚT PRO STUDIUM A VÝUKU PAVEL MATOUŠEK KONKURENCESCHOPNOST KLASTRU A METODA BALANCED SCORECARD MONIKA MOTYKOVÁ NEZAMESTNANOSŤ A ZAMESTNANOSŤ V REGIÓNE ŽILINA A ROZHODOVANIE PRI UPLATNENÍ ABSOLVENTOV VYSOKÝCH ŠKÔL ZDENKA SIDÓNIA NATŠINOVÁ ROZHODOVANIE PRI ROZVOJI ZAMESTNANCOV ZDENKA SIDÓNIA NATŠINOVÁ STRATEGIE FINANČNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ V ČESKÉ REPUBLICE. KULTIVACE FINANČNÍ GRAMOTNOSTI SPOLEČNOSTI JINDŘICH NOVÝ CENA ZLATA A JEJÍ VÝVOJ LADISLAV OBDRŽÁLEK, ROBERT JURČA SPOLEČENSKÉ A PRÁVNE VÝCHODISKÁ ODBORNÉHO VZDELÁVANIA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE SO ZAMERANÍM NA TRNAVSKÝ KRAJ ALENA PAULIČKOVÁ ZNALOSTNÁ EKONOMIKA KAROL POLÁK TRENDY VE VÝVOJI PODNIKATELSKÉHO PROSTŘEDÍ PO ODEZNĚNÍ FINANČNÍ KRIZE ALENA PONCAROVÁ, ROBERT JURČA SVĚTOVÁ ZEMĚDĚLSKÁ VÝROBA POSPÍŠILOVÁ ZDEŇKA FINANČNÍ GRAMOTNOST VE ŠKOLÁCH ZLÍNSKÉHO KRAJE HANA ŠEDOVÁ NOVINKY V DAŇOVÉ LEGISLATIVĚ JANA STIBŮRKOVÁ

7 EKONOMICKÉ PODMIENKY MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV V SR PO VSTUPE DO EUROZÓNY VO SVETLE EURÓPSKEJ CHARTY MSP STRÁŽOVSKÁ HELENA ZNALOSTNÝ MANAŽMENT V KONTEXTE ROZVOJA ĽUDSKÝCH ZDROJOV IVANA TESAROVIČOVÁ MERANIE EFEKTÍVNÉHO VYUŽITIA VYSOKOKVALIFIKOVANÝCH ZAMESTNANCOV TOKARČÍKOVÁ EMESE EFFECTIVENESS AND FLEXIBLE WORKING TIME ARRANGEMENTS LUCIA TULEJOVÁ VYTVÁRANIE TRHOVEJ HODNOTY PODNIKU JOSEF VODÁK SEKCE 2 THE GLOBAL ECONOMIC CRISIS IN THE PRESENT PERIOD DUŠAN BARAN VZDĚLÁVÁNÍ, ŠKOLENÍ A ROZVOJ PRACOVNÍKŮ VEŘEJNÉ SPRÁVY MILAN BŘEZINA 1, KAMIL TŘOS NOVÉ TRENDY V EDUKÁCII ĽUDSKÉHO POTENCIÁLU JANA DICOVÁ PRACTICAL USE OF MICROECONOMIC THEORIES TO CREATE A BUSINESS PLAN JURAJ DUBOVEC 1, ALENA PONCAROVÁ MODEL OF THE MODERN UNIVERSITY AND ITS ROLE IN THE DEVELOPMENT OF THE STUDENT COMMUNITY SEBASTIAN JABŁOŃSKI, AGNIESZKA GABRYŚ, KATARZYNA SZEMRAJ, PAULINA DUDKIEWICZ S ROZVOJOM TALENTU TREBA ZAČAŤ ČO NAJSKÔR MONIKA KORMANCOVÁ EFEKTÍVNA KOMUNIKÁCIA POLOVICA ÚSPECHU PRE FUNGUJÚCI TALENT MANAŽMENT MONIKA KORMANCOVÁ JE CHAOS VO VÝUKE ŠKODLIVÝ? ZUZANA KOZUBÍKOVÁ, ALEŠ KOZUBÍK CRITICAL NOTES TO MANAGEMENT AND ORGANIZATIONS WHY STUDY MANAGEMENT JAROSLAV KRÁL TELEWORKING AKO NÁSTROJ ROZVOJA ĽUDSKÝCH ZDROJOV V REGIÓNE VILIAM LENDEL BACHELOR THESIS AS AN ISTRUMENT OF UNIVERSITY COOPERATION WITH APLICATION SPHERE OLDŘICH KRATOCHVÍL, ANTONÍN MALACH HODNOTENIE PRÍNOSOV TALENT MANAŽMENTU MIROSLAV PALKA PROJEKTOVÁ DIDAKTICKÁ METODA PŘI VÝUCE EKONOMICKÝCH PŘEDMĚTŮ JAN PRACHAŘ

8 ÚSPEŠNÉ PODNIKANIE NA ZÁKLADE PRINCÍPOV UČIACEJ SA ORGANIZÁCIE JAROSLAVA ŠTAFFENOVÁ UNIVERSITY AS THE LEARNING ORGANIZATION JAROSLAVA ŠTAFFENOVÁ FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE ROZHODOVACÍ PROCES ZÁKAZNÍKA JOZEF STRIŠŠ 1, IVETA MATUŠÍKOVÁ E-LEARNING AND IT INSTRUMENTS IN THE TRADITIONAL FORMS OF EDUCATION IN THE CONTEXT OF CZECH UNIVERSITIES GABRIEL ŠVEJDA 1, GABRIELA ŠVEJDOVÁ ÚLOHA UNIVERZITY V OBLASTI ROZVOJA ĽUDSKÝCH ZDROJOV V REGIÓNE MICHAL VARMUS ÚLOHA UČITELE PŘI PREVENCI SOCIÁLNĚ PATOLOGICKÝCH JEVŮ MEZI MLÁDEŽÍ RADOMÍRA VESELÁ JMENNÝ REJSTŘÍK

9 ÚVODNÍ SLOVO Vážené čtenářky, vážení čtenáři, je mi ctí, předložit vám sborník z mezinárodní konference Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu. Letošní, v pořadí již šestá konference se konala na našem pracovišti v Hodoníně. Sborník obsahuje 58 příspěvků účastníků konference. Kromě článků v češtině je jich 29 ve slovenštině, 11 v angličtině a 1 v ruštině. Věřím, že i v nich naleznete podněty, ke zkvalitnění své práce. Pedagogové z několika vysokých škol i pracovníci z praxe sdělují své poznatky, ke kterým dospěli, své zkušenosti nebo výsledky svých výzkumů, a to z různých oblastí ekonomie, politiky, veřejné správy, legislativy, marketingu, managementu. Jedná se např. o problematiku strategické mapy, učícího se regionu, prevence rizik, rozhodovacích procesů, zaměstnanosti, znalostního managementu nebo výsledků malých a středních podniků po vstupu Slovenska do eurozóny. Řada autorů se zabývá, vzděláváním, rozvojem, investicemi do lidských zdrojů, významem lidského kapitálu, kultivací lidského potenciálu a také konkrétním přínosem spolupráce vysokých škol s podniky. Jako příklad její oboustranné výhodnosti můžeme uvést tvorbu absolventských prací. Podnik poskytuje téma, konzultace k bakalářským pracím. Student tak získává nenahraditelné praktické zkušenosti a často i budoucí zaměstnání. Přínosem pro podnik bývá návrh řešení nebo i konkrétní projekt, případně i ověření schopností a vlastností studenta budoucího zaměstnance v průběhu vzájemné komunikace. Z širšího pohledu pak pozitivní působení vysoké školy ovlivňuje celý socioekonomický vývoj regionu. Spolupráce vysokých škol s aplikační sférou je oceňována v rámci přípravy nového zákona o terciárním vzdělávání jako významná součást kvality výuky nejen v národním rámci, ale v celém evropském vysokoškolském prostoru. Těším se, že v lednu 2011 se opět setkáme v diskuzích, jak přispět k rozvoji naší společnosti a našeho regionu. V Kunovicích, v únoru

10 10

11 SEKCE 1 11

12 12

13 VPLYVY NA PLÁNOVANIE A ROZHODOVANIE NAŠICH MANAŽÉROV Mária Brezániová Katedra manažérskych teórii, Fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita v Žiline Abstrakt V článku sú opísané faktory, ktoré vplývajú na rozhodovanie manažérov v našich podnikoch. Poukazuje sa na rýchly vývoj trhu a požadovačnosť zákazníka. Pre spokojnosť zákazníka je nutné zvládnuť viacero faktorov vo vysoko konkurenčnom a rýchlo sa meniacom trhovom prostredí. Kľúčové slová riadenie, rozhodovanie, vývoj trhu, cena, náklady ÚVOD Riadenie a rozhodovanie v podniku sa odohráva na pozadí zložitého sociálneho prostredia, ktoré je možno kultivovať školeniami. Manažéri pri každom rozhodovaní zvažujú mnohé dopady, výhody a nevýhody svojich rozhodnutí. Aby zvládli čím ďalej, tým vyššie nároky, musia rešpektovať rozhodnutím vyvolané súvislosti. V rozhodovaní sa predpokladá tvorba modelu (výrobného procesu a rôznych výrobných situácií a alternatív riešenia). Model je abstrakciou reality, je zjednodušenou verziou skutočnosti. Modelové situácie prinášajú značnú úsporu finančných prostriedkov, času a energie pracovníkov. Model nám dáva možnosť odpovedať na otázku: Čo by bolo keby? Model je hlavným nástrojom analýzy výrobnej situácie a hlavným krokom na ceste k praktickému riešeniu a návrhom. Modelovanie je spôsob ako zapojiť matematiku do svojho rozhodovania a tak úspešne riadiť ľudí. Základnou manažérskou disciplínou dnešnej rýchlej, a väčšinou zle organizovanej, doby je hľadanie priorít. Riešenie priorít, eliminácia významných problémov ako prvých, znamená aplikáciu Paretovej analýzy, ktorá hovorí: Príčinou nedostatku je pomerne malé percento faktorov (položiek), ktoré je potrebné nájsť a prednostne ošetriť. Plánovanie a rozhodovanie našich manažérov ovplyvňuje viacero vplyvov, ktoré musíme brať do úvahy [1]: globálna konkurencia. Nárast celosvetovej konkurencie vznikol prakticky z roka na rok, podniky s príliš širokým sortimentom zastaralých výrobkov, malá špecializácia, ktorá bráni presadeniu vyššej produktivity, neodvážne zámery nových vlastníkov (často príliš široký záber), totálne riadenie kvality TQM. Hlavné prínosy certifikácie sa ešte nedostavili, aj keď si už veľa firiem certifikovalo svoj systém riadenia kvality. Prevláda väčšinou formálny prístup. Certifikácia sa má prejaviť vo zvýšenej produktivite, vo zvýšení tržieb, v nižších nákladoch a krátkych priebežných dobách výroby, nedostatok pružnosti, schopnosť rýchle sa prispôsobiť zmenám skutočných potrieb. Na trhu uspeje ten, kto včas príde so správnym a lacným výrobkom. Schopnosť rýchle sa prispôsobiť zmenám potrieb zákazníkov sa stala vo svete hlavnou konkurenčnou výhodou. Čo najrýchlejšie je potrebné zmeniť konštrukciu a vzhľad výrobkov, a preto je potrebná inovácia, skrátenie priebežných dôb výroby výrobkov a služieb, rýchle zastarávanie technológií, zapojenie operátorov strojov (robotníkov) do rozhodovacieho procesu. Delegovať časť právomoci a zodpovednosti na nižšie stupne. Samozrejmosťou pri rozhodovaní má byť tímová práca, ochrana životného prostredia. Riadenie odpadového hospodárstva je dnes otázkou prežitia, a to nielen kvôli finančným postihom, ale aj strate dobrého mena. 1. TRANSFORMAČNÉ PROBLÉMY V NAŠICH PODMIENKACH V povojnových dobách prevládal dopyt nad ponukou, čo silne zjednodušovalo trhovú situáciu vo výrobe. Po vyrovnaní ponuky a dopytu sa začala rozvíjať širšia aplikácia marketingu. Aktuálnymi problémami a otázkami sa stala komerčná úspešnosť podnikov z aspektu kvality, hodnoty a ceny tovaru. [1] V centrálne plánovanej ekonomike zemí východného bloku existovali bilancie materiálu a plán rozdelenia pre všetky podniky. Väčšina podnikov bola v kategórii stredných a veľkých a tie boli bilančne prepojené. Malé podniky mali viac 13

14 voľnosti, ale mali silne obmedzené podnikateľské možnosti. Zavedením princípov trhovej ekonomiky, zmizla bilancia materiálov, ale pravý trh sa ešte nevytvoril. Vo veľkom počte odvetví nebolo možné vytvoriť konkurenčné prostredie, pretože vedľa veľkých podnikov nebolo možné cez noc vytvoriť nové konkurenčné veľké podniky. Priebeh transformácie by mal vylepšiť konkurenčné podmienky, pretože z veľkých podnikov sa vytvoria stredné a malé, a tak sa z anonymného vlastníka stáva nový vlastník. Privatizácia podnikov prináša so sebou marketing a manažment. Transformácia je ťažká pre veľké bývalé štátne podniky, terajšie transformované akciové spoločnosti. Tieto podniky väčšinou stratili významné a tradičné východné trhy. Domáci odberatelia, platili s veľkým oneskorením, ak vôbec niečo zaplatili. V mnohých transformujúcich sa podnikoch prevažovali len súkromné záujmy vrcholového manažmentu pred úsilím prežitia podniku. V ťažkých časoch manažéri často odchádzali a podnik sa ocitol bez skúseného vedenia [4]. Transformované podniky si priniesli do súčasnosti tieto záťaže minulosti: problémy so zásobami materiálu a finálnych výrobkov, platobná neschopnosť, často pod vplyvom takmer nedobytných pohľadávok, vysoké opotrebovanie strojov, zariadení a budov, ponuka predovšetkým štandartných a menej kvalitných výrobkov, často nefungujúce alebo nedoriešené vlastnícke vzťahy, zlé podnikové ovzdušie, ťažké hľadanie vlastného nového výrobku aj zákazníka, organizačné štruktúry s nadmerným počtom organizačných úrovni, prezamestnanosť, a to zvlášť u technicko-hospodárskych a administratívnych pracovníkov, jazyková bariéra pre obchodovanie so zahraničím, rozkrádanie majetku v malom i veľkom, nekvalifikovanosť a neodbornosť vzhľadom k novým podmienkam, nízka úroveň komunikácie... vysoká byrokracia, zlé pracovné návyky ľudí z predchádzajúcich pracovísk, problémy so získavaním vstupných materiálov primeranej kvality a ceny v tuzemsku, nedobytné pohľadávky a platobné neschopnosti... Zárukou prosperity je existencia aspoň jednej z týchto podmienok: solventný zákazník, zahraničný spoločník s kapitálom a know- how, alebo možnosť umiestňovania výrobkov na zahraničných trhoch. Podniky so zahraničnou kapitálovou účasťou mali, aj majú rýchlejší rozvoj, pretože sa dá využiť ich know-how a riadenie je zákonite marketingovo orientované. 2. ROZHODOVANIE PRE MODERNÉ LOGISTICKÉ RIEŠENIA Naši manažéri musia venovať pozornosť aj tomu, čo sa deje okolo nich. Vo svete pozorujeme veľký logistický bum, ktorého sa stávame súčasníkom. Príčinou tohto procesu je, že: zákazníci sú stále náročnejší, požiadavky sú stále viac variabilnejšie, životné cykly výrobkov sa neustále skracujú, trhy sú neisté, konkurenčný tlak je čoraz silnejší. Prax moderného logistického riešenia významne ovplyvňuje priebežná doba odozvy na požiadavky trhu, ktorá je fenoménom trhového a konkurenčného správania. Interpretácia priebežnej doby odozvy závisí od odvetvia, alebo povahy distribučného kanála. Spoločným prvkom týchto interpretácií je rýchlosť a čas, ktoré sú silným konkurenčným faktorom. Požiadavka skracovania časových intervalov si vyžaduje nové riadiace skúseností, iné organizačné formy a ukazovatele, ktorými sa hodnotí a analyzuje výkonnosť a efektívnosť organizácie. Všetky tieto vplyvy sa premietajú do logistickej 14

15 praxe vo forme integrácie do dodávateľského reťazca [3]. Dodávateľský reťazec je nízkonákladový zásobovací proces, pomocou ktorého sa materiál alebo tovar dostáva rýchlo od dodávateľa k zákazníkovi. Články reťazca tvoria ucelený systém plynulého toku zásob, pozostávajúci z nevyhnutného počtu zásobníkov s limitovanou veľkosťou zásoby. Pre zaistenie materiálových tokov v reťazci sa využíva podpora logistických firiem (logistický outsourcing). Nutná je aj bezchybná komunikácia a informačná podpora, ktorú zaisťujú špecializované softvérové firmy. Všetci spolu zdieľajú informácie a plánujú tak, aby vytvorili efektívny a výkonný kanál, ktorý ústi na konkrétnom spotrebiteľskom trhu. Popredné priemyselné spoločnosti vo svete využívajú logistické princípy, ktoré ponúkajú vhodnú alternatívu. Na ceste rozvoja k integrovanej logistike prešli tromi fázami: orientácia na fyzickú distribúciu, vnútorné spájanie a vytváranie väzieb medzi organizačnými funkciami, externá integrácia. V poslednej fáza radikálne zmenili postoj k dodávateľom, zákazníkom a poskytovateľom služieb. Cieľavedome začali budovať také vzájomne prospešné vzťahy, ktoré prinášajú pravú synergiu. Na tento spôsob zmeny organizačného myslenia mali vplyv: rozvoj informačných technológii, internet a elektronická výmena dát, možnosť riadenia typu JIT. Dôležitou podmienkou kvalitatívne nových vzťahov bolo aj uplatnenie princípov TQM. Všetky tieto atribúty ovplyvňujú rozhodovanie riadiacich pracovníkov aj v našich podnikoch. 3. VÝVOJ TRHU Vývoj trhu v západnej Európe, ktorému sa musíme prispôsobiť aj my, zaznamenáva 4 etapy. cena cena kvalita doba dodania množstvo kvalita množstvo doba dodania Pred rokom 1955 Ponuka je menšia ako dopyt Pred rokom 1970 Ponuka sa vyrovnáva s dopytom Obr. 1 Vývoj trhu do roku 1970 Na obrázku sa porovnávajú 4 základné parametre: množstvo, kvalita, doba dodania, cena. Pred rokom 1955 bola ponuka podstatne menšia ako dopyt, preto hlavný dôraz sa udával iba na vyrobené množstvo. Ostatné parametre sú zatiaľ potlačené. Trh v západnej Európe, pod vplyvom Marketingu, sa začína rýchlo rozvíjať a do pozornosti sa dostáva už aj druhý parameter a to kvalita. Výpočet ceny je popísaný jednoduchým vzťahom 15

16 Cena= náklady + zisk (1) náklady náklady doba dodania kvalita kvalita doba dodania množstvo Ponuka je väčšia ako dopyt množstvo Klient je pánom Obr. 2 Vývoj trhu po roku 1970 So zvyšujúcou ponukou v porovnaní s dopytom sa začína meniť filozofia prístupu k zákazníkovi. Prestáva sa hovoriť o cene. Namiesto parametra ceny prichádza parameter nákladov a vzťah (1) sa transformuje na vzťah (2), ktorý nadobúda iný filozofický rozmer Zisk = cena náklady (2) Vzťah (2) sa dá interpretovať nasledovne: Podnik sa musí už orientovať na náklady, aby mohol dať dobrú cenu, teda dostatočne nízku, aby bol konkurencie schopný na požadovačnom trhu. Zvládnuť túto novú požiadavku, vôbec nie je jednoduché, čo môžu potvrdiť mnohí naši manažéri s dlhoročnými skúsenosťami v praxi. Rozvoj trhu akceleruje a tlačí na podniky, zamerať sa aj na štvrtý parameter a to je doba dodania. Zákazník si okrem množstva a kvality vyžaduje aj rýchlosť, čo znamená skrátiť dobu dodania. Skrátenie doby dodania je veľmi náročné, pretože si to vyžaduje aj súčasné zachovanie ostatných požadovaných parametrov. Klient sa stáva pánom a podnik, ak chce uspieť, musí želania klienta rešpektovať. ZÁVER Trhy budú stále neisté a veľmi dynamicky sa meniace. Požiadavky zákazníkov stále náročnejšie a ich očakávania skryté a neočakávané, čomu sa musia prispôsobiť naši manažéri v podniku. Zvládnutie tejto neľahkej úlohy si vyžaduje, aby manažéri pri plánovaní a rozhodovaní ovládali rovnaké know-how ako európsky partner a poznali tiež teórie a praktiky, ktorými disponuje. Manažéri musia byť pripravení na nové situácie, ktoré ich stretnú. Podnik musí byť konkurencieschopný, čo znamená ponúknuť takú cenu výrobku, ktorá plne kryje náklady a súčasne zabezpečuje primeraný zisk. Výrobok je čokoľvek, čo je možno na trhu ponúknuť, čo môže uspokojiť nejaké ľudské prianie alebo potrebu. Dobrá kvalita sa berie už ako samozrejmosť. Všetky tieto okolnosti tlačia našich manažérov k ťažkým zodpovedným rozhodnutiam pre správne naplánovanie podnikovej stratégie V súčasnosti, keď sa hovorí o globalizácií trhu, podnikoví leadri musia byť v stave bdelosti a sledovať, čo sa deje okolo. Mnohé veľké firmy vo svete to pochopili a správajú sa už ináč, z čoho vyplýva aj ich prosperita a vnútorná stabilita. Našim firmám stačí sa už len učiť od tých, čo už to zvládli, bdieť, aktívne počúvať aj konať. Pri splnení aspoň týchto minimálnych požiadaviek sa pomaly dostaví aj úspech. 16

17 LITERATÚRA: [1] DAŇKOVÁ, A.; GALLÍK, J. Komerčná úspešnosť podnikateľských subjektov v trhovej ekonomke z aspektu kvality, hodnoty a ceny tovaru. Prešov : ManaCon, ISBN [2] KAVAN, M. Výrobní a provozní management. GRADA Publishing, [3] KRÁL, J. Podniková logistika. Žilina : EDIS, [4] TOMEK, G.; TOMEK, J. Nákupní marketing. GRADA Publishing, Pozn. Príspevok je výstupom riešenia vedeckého projektu VEGA č. 1/4647/07 Dynamický model motivácie ľudského potenciálu ADRESA: RNDr. Mária Brezániová, PhD. Katedra manažérskych teórii Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1, Žilina Maria.Brezaniova@fri.uniza.sk 17

18 18

19 THE INFLUENCE OF NON-FINANCIAL REWARDING, COMPETENCE INCREASING AND LEADERSHIP QUALITIES OF MANAGER ON MOTIVATION AND STABILIZATION OF BEST EMPLOYEES Ivan Dlugoš Makyta, akciová spoločnosť Púchov Abstract: The aim of the author in this paper was to point at significant influence of non-financial rewarding, increasing the competences and leadership qualities of manager on motivation and stabilization of the best employees in present period period of worldwide economic and financial crisis. The first step leading to success of each legal and natural person in the sphere of business and offering services is to concentrate on maintaining the key employees. Another step is creating an obligation so that maintaining good employees becomes a strategic priority, so that those who are responsible for daily managing of a concrete activity will make use of their competence effectively, systematically and mainly fairly and at the same time will take into consideration the psychological side of the person they are in contact with, his actual life situation, emotiveness, emotionality and capability of empathy. Key words: Employee, manager, motivation, stimulation, stabilization, non-financial rewarding, competences INTRODUCTION Decisions of nanagers, quality of their relations and communication with colleagues or subordinates, the way of communication in teams, quality of communication on firm level, relation to clients, difference between what is declared and what is really done send clear signals to others for creation of their attitudes, mutual relations, communication, motivation, evaluation of expected and successful behaviour and adapting to these signals. Signals which are also significant are the ones which follow the decisions and situations which can be seen by majority of employees and are important for them as e.g. decisions about internal promotions, rewardings for work results, terminating work contracts, involving in important projects which influence the way of thinking and attitudes of the employees who may not be concerned directly in a concrete case at all. It is without any doubt that the art to get along well with other people belongs to elementary skills of the manager. It is not only the capability to communicate with external environment formed by clients, suppliers, competition, authorities and public as the whole, but also with internal environment within the company, it means with subordinates, superiors and colleauges generally. On the contrary to financial rewards, the non-financial ones are often underestimated. A good manager should know what kind of reward is suitable for each employee. Overestimating the financial motivation too much can be the reason of overseeing and neglecting other tools of motivation. From the long term point of view putting too much emphasis only on financial motivation does not lead to stabilization of employees because people who come to the company only because of money may leave the company just for the same reason. From the long term point of view much higher effectivity can be reached when rather than negative motivation tools, including daily press of the manager on his subordinate positive tools of motivation are used to which belongs effective and fair leadership. 1. PSYCHOLOGY OF WORK Psychology of work includes all aspects of man s behaviour, his thoughts, feelings and experiences concerning work, and at present it is possible to define eight spheres in which people work and which influence management of human resources of particular employers to a great extent. They are as follows: Choice and evaluation of employees is carried out at all types of jobs and with the help of various methods including tests and interviews. Trainings identification of needs to train, planning. Organizing and evaluation of trainings Evaluation of performance and career promotion key aspects of work performance are identified, systems of accurate evaluation of performance and promotions are planned, training on how to use the methods of evaluation and promotion is carried out, for example in plans of personal development. 19

20 Organization development and changes analysis of systems and relations, leadership and negotiation abilities, changes in organization culture or situations are carried out. Interaction man-machine - deals with analysis and constructive solving of working equipment and conditions so that they are suitable for human physical and cognitive abilities. Consultancy and personal development make use of hearing techniques and consultancy concerning work and career questions, evaluation and analysis of career interests of individuals and their plans are done. Solving of environment and work health and security evaluation of present and preferred environment characteristics are carried out, as the quality of lightning, arrangement of the work area, possible sources of risks, danger or stress. Work relations and motivation dividing and planning of work so that it is motivating and satisfying as much as possible, team-building, acting and negotiation, methods of analysis and improvement of relations within group. [1] 2. EMPLOYMENT - WORK RELATIONS Employment relation is characteristic for mutual connections which exist between employers and employees, or among workers at the working place generally. The relation at the working place can have a formal shape, e.g. the form of work contract or any other contract or it can be informal, e.g. psychological contract, which expresses certain requirements and expectations which managers and employer must offer and are willing to fulfill. They can have an individual dimension which is related to individual contracts and expectations or a collective dimension relating the relations among managers and trade unions, assosiations of employees or members of consultatory institutions as e. g company councils. 2.1 THE NATURE OF EMPLOYMENT RELATION Dimensions of employment relation as characterized by Kessler and Undy (1996) are shown and described in picture 1 Functioning - Level - Process - Style Sides - Managers - Employees/workers -Representatives of employees/workers zamestnancov/ pracovníkov Employment relation Structure - Formal rules/ procedures - Informal understandings, expectations Subject Individual: - work/working place - reward - career - communication - culture Collective Picture1: Dimensions of employment relation [2] The sides of employment relation are managers, employees (workers) and representatives of employees (workers). The subject includes working place, reward and career of individuals and communication and culture of organization which effect them. At the same time it can include collective contracts and mechanism of common relations of employees and managers (company councils etc.) Formal dimensions create the rules and procedures and informal ones understanding, expectations a preconditions. At last, employment relation exists on various level of organization (managers with employees/workers generally and managers with individual employees/workers and with their representatives or groups of people). Functioning of the relation will be also influenced by processes as communication and consultancy or style of managing prevaling in organization or adopted by individual managers.[2] 3. REWARDING AND OTHER ADVANTAGES COMING OUT OF EMPLOYMENT Forming an effective and suitable system of rewarding is an important part of the process of human resources management. 1 Such a system should attract and at the same time keep competent and talented persons who can help the 1 R. I. Henderson: Compensation Management, 6. vyd. (Upper Saddle River, NJ: Prentice Hall, 1994), s

21 organization to fulfill its mission and goals. This system influences the strategic performance. 2 Managers should create and support such a system of rewarding which reflects a changing character of work and working places and has a motivating effect. These systems can contain various forms of rewards and advantages as salaries, wages and methods for their changes, forms, they can include additional rewards or other advantages and services. [3] Nobody knows a simple instruction which would enable to reward fairly all employees by non-financial means. It is obvious that the employees are quite sensitive to these rewards. If you use non-financial reward, recognition and praise in an incorrect way, a good will will evoke a contrary effect. At proportional evaluation of a certain employee can help us if we express the non-financial value by a financial sum and compare it with the sums for the other employees. In this way you can express the value of company holoday or offering the company car which always serves to private purposes as well. A lot of non-finacial rewards depend on each omployee. For example, a more flexible arrangement of working day is very important for mother with a child but is of no importance for a young man without any bounds. Word recognition and praise may please somebody, on the other hand others do not see any sense in it if they do not receive financial reward. Increasing one s qualification for the purpose of possible promotion is interesting for those who are seriously interested in their career. The task of the manager top official is to select the value of non-financial rewards for particular employees who often do not realize their needs. There is only one practical instruction: Talk to your employees as much and often as possible and try to understand what they dream of and what brings them satisfaction. There exist some rules for all rewards and these rules increase their stimulating effect: Direct relation between material reward and performance is necessary Rewards should come soon after performing the work, but never in advance Workers should understand clearly the relation between their efforts and reward. Each reward should follow the performance and employee should exactly know for what performance. Binding rules should be stated in advance and they should define the relation between performance and reward. Fairness in assigning material rewards in work teams is a basic condition not only for own stimulation but also for creation of good interpersonal relations in the working place. [4] 4. PRESENT CONCEPTION OF COMPETENCE IN MANAGEMENT Increasing pressure of market economy, rate of globalization and need of actual reacting and changing the company according to changing conditions cause that the need of a competent manager is becoming not only an advantage but also necessity and requirement for sustainable development and growth of the company through fulfilling the defined goals. The manager s competence is definitely a competitive advantage, therefore many companies occupy themselves with finding the ways of how to increase and maintain the manager s competence and so the competence of the whole company. The term of competence in management is defined as summary of three pillars: 1. Professionalism as a summary of knowledge about objects of managing, functions of managing, information substance of managing and system of using information in managing. 2. Determinateness as a summary of capabilities to communicate, motivate, manage teams and work groups and the capability of selfmanaging. 3. Social maturity as summary of character, intelligence, emotional and physical qualities of manager. The growth of competence of the company has the roots in the growth of professionalism, determinateness and personal maturity of its managers. The competence development depends not only on the growth of particular pillars but also on their overall interconnection and balance. Imbalance in excessive overestimating one of them and vice versa ignoring some of others is an obstacle on the way towards growth and development. 5. STYLE OF MANAGING AND POSSIBILITIES OF EFFECTIVE INFLUENCE ON EMPLOYEES There is a very close relation between man s personality and all forms of his behaviour and attitudes among which 2 L. R. Gomez - Mejia: Structure and Process of Diversification, Compensation Strategy, Firm Performance, Strategic Management Journal 13 (1992), s ; E. Montemayor: Congruence between Pay Policy and Competitive Strategy in High-Performing Firms, Journal of Management, 22, č. 6 (1996), s

22 belongs first o all his activity. The substantial part of manager s activity in this aspect is a social contact secured through interaction and communication with people, when doing so the manager exercises his personal example and goes beyond his original professional specialization. Using interaction and communication each manager performs concrete managing acts, his influence on employees. The overall way of acting is usually named as manager s style of managing. In connection with the degree of acceptation of managed workers involving and their participation in managing, it is possible to speak about three basic styles of managing: autocratic (authoritative) liberal democratic Depending on the reached degree of managed workers maturity the manager changes his action in different situations mainly as follows: he orders (authoritative approach) he persuades (use of rational a emotional appeals) he consults (he makes use of participation of managed workers) he delegates (he makes use of workers independence) [4] 6. WHY DO THE BEST EMPLOYEES LEAVE? When answering the question Why do the best employees leave?, it is necessary to realize what is most bothering people, what employees of some company, institution, school etc. do not like and what demotivates them most or what offends them. All answers and observations concerning this question could possibly be summed in following crucial reasons which can be geanerally accepted: 1.They do not see any connection between their performance and reward 2. They do not notice the opportunity of their growth and promotion 3. They do not consider their work important or their professional contribution is not recognized and evaluated by others. 4. They are not offered any opportunity for using their natural talent 5. Their expectations are not realistic or they do not have a clear idea of what may be expected 6. They will not tolerate an uncomfortable manager or working environment harmful to health. [5] 7. WHY DO MANAGERS FAIL? The public nowadays monitor and analyze intensively activities on the market and devote time to questions concerning the world financial crisis. One of the questions which appears in connection with financial crisis is the question and possible answers to Why do managers fail? In most cases managers are short of the most important competences necessary for performing their manager position, in accordance with proven rule: Authority equals responsibility. Companies-employers do not apply a clear and effective system of choosing and leading their managers consisting of mutually supporting subsystems built on the same values as systems of evaluation and managing of performance, rewarding, development and education. Main bonus systems of companies are not oriented on more long-term results, evaluation of benefits of made dicisions, steps and styles of managing. Big gaps and reserves exist in education and training of managers in the sphere of finances each manager should know basic principles of finacial management, understand the economy of his firm and have what is called business thinking. Each employee, no matter what kind of work he performs is a creator of values. He brings results, influences the economy of the firm. Each employee should have business mind and even if it does not sell the goods and services directly, he has means in his hands which he should handle as if they belonged to him. To act and decide to firm s benefit. Each manager should be consistent in managing and supervision, communicate with employees about what is not allowed and what cannot be telerated in the firm. 22

23 CONCLUSION The goal of a successful firm is to have satisfied clients who like to come back and are interested in products or services of some firm. If the client is satisfied, the owner will be satisfied, too and if the owner is satisfied, his employees will be satisfied, too. All companies know that if they want to keep their competitiveness, they need the help of right people in right positions. They concentrate not only on searching for talented people on the market but also in their companies. It is not enough to find the talent, it is important to keep such people in the company, develop their skills and involve them in activities for reaching ambitious goals. A properly set motivation system, situation and level of company culture play an important role in keepig quality people in the firm. The company culture should support the company strategy. It defines what values are of highest priority for the company, what the company supports, rewards and declares. On the other hand the company builds systems and processes, that is tools, which enable to realize the values and needed behaviour in praxis. In this way the companies create environment in which people perform well or badly. The more effective this environment is the more effective the performance can be. Firm environment means processes and systems set in the firm. Successful companies orient their processes on the client. Efficient company has effective processes. Each input into it must have its output which is its client. Non-effective processes cause waste of time and control over managing which may lead to chaos in the company, people are no table to orientate themselves, they start to be dissatisfied which is soon reflected in client s discontent. Through his style of managing and behaviour the manager puts wished and unwished firm s values into practice. At the same time he is also the user of firm s systems and tools. He is to have the ability to meet results, lead his people to meeting them and manage their performance. Today s dynamic environment needs constant increase in performance, making each activity more effective and this can be supported by managers creativity. Company with managers who can manage people and processes effectively has a big competing advantage. Effective processes do not work without effective employees and vice versa. To keep the employees and to increase their performance it is necessary to involve them in processes effectively. Not only as bearers of particular activities, it is necessary to use their potential and offer them further development and career. Personal strategy also plays an important role in process management. Good personal systems and tools can support firm s strategy, culture, development and managing the performance of the firm and its employees. If the company culture acts as a motivator, it becomes an energizing factor. But if the company culture becomes a demotivator, the result of its effect is conscious or unconscious fall in the amount of energy which is used for meeting the targets and this definitely leads to the waste of the most valuable source that the company has at disposal - employees, their creativity and talent. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 1. Monografie [1] ARNOLD, J.; SILVESTER, J.; PATTERSON, F.; ROBERTSON, I.; COOPER, C.; BURNES, B. Psychologie práce pro manažery a personalisty. Brno : Computer Press, a. s., s. ISBN [2] ARMSTRONG, M. Řízení lidských zdrojů. Praha : Grada Publishing, a.s., s. ISBN [3] ROBBINS, S. P.; COULTER, M. Management. Praha : Grada Publishing, a.s., s. ISBN [4] BEDRNOVÁ, E.; NOVÝ, I. a kol. Psychologie a sociologie řízení. Praha : Management Press, s. ISBN [5] BRANHAM, L. Jak si udržet nejlepší zaměstnance. Brno : Computer Press, s. ISBN Článok v časopise [1] BRATHOVÁ, J. Kompetence jako způsobilost a její vliv na růst firmy. In Manažment podnikania a vecí verejných (časopis). ISSN , 2008, III. ročník, 5. číslo, 75 s (strana 10-11). [2] UHROVÁ, I. Zlyháva finančné riadenie alebo ľudia? In Ľudský kapitál (komerčná príloha denníka Hospodárske noviny). 3/2009, 15 s. (strana 10-11). 23

24 ADRESS: Ing. Ivan Dlugoš, Ph.D. Chairman of supervisory board and personal director of Makyta, a.s. Púchov Makyta, akciová spoločnosť Púchov Ul. 1. Mája 882/ Púchov tel.: ; fax.:

25 TIME VALUE OF MONEY IN FINANCE ACCOUNTING OF ENTREPRENEUR SUBJECTS VERSUS UNIVERSITIES Mária Ďurišová Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky Abstract: The object of general accounting is accounting about status and property movement and obligations, about their difference, expenses, income, takings, costs, economic result and their presenting in statement of finances. The enterprise is obligatory charge so that statement of finances provide information about real property value and obligations in applying of principle current value. The value of demands, obligations and loans, which maturity date is longer than one year is adjusted discounting of estimated (future) cash flow. Current value expresses demand/obligation value,which accounting entity collets debts/pay. We use effective interest rate in general accounting. By effective interest rate are exactly discounted future cash flow until expiration or till coming date of revaluation on account value. Time value of money's projection in case of universities covers only accounting of financial lease, as well as for entrepreneurial subject. Kľúčové slová: Súčasná hodnota, budúca hodnota, rozpočtová organizácia, verejná vysoká škola, finančné účtovníctvo, podvojné účtovníctvo, efektívna úroková miera, dlhodobá pohľadávka, pôžička, záväzok, finančný prenájom, opravné položky, účtovná jednotka, konsolidovaný celok. 1 ÚVOD Časová hodnota peňazí vyjadruje skutočnosť, že peňažné jednotka v rôznych časových obdobiach má rôznu hodnotu. Súčasná hodnota peňazí vyjadruje aktuálnu hodnota budúcich peňažných tokov. Peniaze však majú aj svoju budúcu hodnotu. V peňažnom vyjadrení sú zachytené všetky účtovné záznamy za podniku ako účtovnú jednotku. Pri posudzovaní ekonomickej reality v podniku, pri finančnom a investičnom rozhodovaní je potrebné vychádzať zo súčasnej hodnoty a budúcej hodnoty. Podnik je povinný účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Z uvedeného dôvodu do právnej úpravy účtovníctva podnikateľských subjektov je doplnená problematika časovej hodnoty peňazí. 2 TEORETICKÉ VYMEDZENIE ČASOVEJ HODNOTY PEŇAZÍ Časová hodnota peňazí vyjadruje skutočnosť, že peňažná jednotka má svoju súčasnú a budúcu hodnotu. Budúca hodnota peňazí sa vypočíta postupom, ktorý sa nazýva úrokovanie. Úrokovanie je všeobecný princíp pre kvantifikáciu budúcej hodnoty, ktorý má svoje opodstatnenie nielen pri vkladoch v bankách. Druhy úrokovania 1 jednoduché úrokovanie, pri ktorom sa úročí len pôvodná čiastka (vklad, istina), pričom sa úrok každoročne vyberá, BH = SH (1 + i n) (1.1) zložené úrokovanie, pri ktorom sa spolu s istinou úročí aj úrok. BH = SH (1 + i) n (1.2) kde: BH - budúca hodnota; konečná čiastka na konci n rokov (FV = future value), SH - súčasná hodnota; začiatočná čiastka (PV = present value), i - úroková miera vyjadrená v desatinnom tvare, n - počet období úročenia, (1 + i) n - úročiteľ. Za predpokladu, že úročenie sa uskutočňuje v kratších ako ročných obdobiach (úroky sa pripisujú k pôvodnej istine niekoľkokrát za rok), sa budúca hodnota vypočíta: 1 ĎURIŠOVÁ, M.; JACKOVÁ, A. Podnikové financie. Žilina : EDIS vydavateľstvo ŽU v Žiline, 2007, s

26 n m i BH SH = 1 + m (1.3) kde: m úrokovacie obdobie kratšie ako 1 rok (polrok, štvrťrok, mesiac a pod.) Súčasná hodnota (Present Value) sa kvantifikuje diskontovaním budúcich hodnôt mierou, ktorú majú porovnateľné varianty. Je metódou stanovenia aktuálnej hodnoty aktív. Vychádza z odhadovanej (budúcej) hodnoty. SH = BH ( 1 + i) n 1 (1.4) alebo SH = BH (1.5) 1 + i ( ) n Vzťah 1/(1+i) n sa označuje ako odúročiteľ (diskontný faktor) a vyjadruje súčasnú hodnotu jednej peňažnej jednotky, ktorú podnik získa v určitom čase v budúcnosti. 3 PREMIETNUTIE ČASOVEJ HODNOTY DO ÚČTOVNÍCTVA Základné právne normy upravujúce finančné účtovníctvo v podmienkach Slovenskej republiky sú Obchodný zákonník, zákon o účtovníctve a opatrenia ministerstva financií. Obchodný zákonník 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, stanovuje povinnosť vedenia účtovníctva za účtovnú jednotku podľa osobitných zákonov. Ďalej určuje, že podnikatelia zapísaní v obchodnom registri účtujú v sústave podvojného účtovníctva o stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov, čistého obchodného imania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo strate podniku. Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, účtujú podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri v sústave jednoduchého účtovníctva o príjmoch a výdavkoch, obchodnom majetku, ako aj o záväzkoch tak, aby bolo možné zistiť čisté obchodné imanie a výsledok hospodárenia. Podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, môžu účtovať namiesto v sústave jednoduchého účtovníctva v sústave podvojného účtovníctva, pokiaľ v nej budú účtovať po celé účtovné obdobie. Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, upravuje predovšetkým predmet účtovníctva, vymedzenie používaných ekonomických kategórií, účtovné sústavy, účtovné doklady, účtovné zápisy a účtovné knihy, účtovnú závierku, spôsoby oceňovania, inventarizáciu, účtovnú dokumentáciu. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č / zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 4455/ z 31. marca 2003, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov. Opatrenie Ministerstva financií SR č / , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. V opatrení o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva je časová hodnota premietnutá nasledovne: Ak je zostatková doba splatnosti dlhodobej pohľadávky a dlhodobého finančného majetku, ktorým sú pôžičky dlhšia ako jeden rok, upravuje sa hodnota pohľadávky a pôžička na jej súčasnú hodnotu, napríklad metódou efektívnej úrokovej miery. Úprava sa realizuje prostredníctvom opravnej položky. Ustanovenie vychádza zo samotného naplnenia podstaty opravných položiek. Opravná položka sa tvorí, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Dôvodom je odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z konkrétnej zložky majetku. Pôžičky účtovnej jednotky v konsolidovanom celku a ostatné pôžičky, ak sú neúročené alebo sa úročia nižšou úrokovou sadzbou ako je bežná úroková sadzba, sa upravia na súčasnú hodnotu. Úprava sa realizuje prostredníctvom opravnej položky. 26

27 V zákone o účtovníctve je časová hodnota peňazí obsiahnutá v nasledujúcich častiach: Pohľadávky a záväzky fondu (podielové fondy, fondy na realizáciu starobného dôchodkového sporenia) sa oceňujú súčasnou hodnotou. Pohľadávky a záväzky fondu, ktoré nie sú splatné v splátkach a ich dohodnutá doba splatnosti je kratšia ako jeden rok, sa môžu oceniť menovitou hodnotou. Súčasná hodnota budúcich peňažných príjmov sa vypočítava ako súčet súčinov budúcich peňažných príjmov a príslušných diskontných faktorov. Súčasná hodnota budúcich peňažných výdavkov sa vypočítava ako súčet súčinov budúcich peňažných výdavkov a príslušných diskontných faktorov. 2 Finančný prenájom, pri ktorom je ustanovené, že istinou u prenajímateľa je celková suma dohodnutých platieb znížená o nerealizované finančné výnosy. Nerealizovanými finančnými výnosmi sú budúce finančné výnosy vypočítané prenajímateľom, napríklad metódou efektívnej úrokovej miery a metódou prírastkovej výpožičkovej úrokovej miery. Účtovníctvo verejných vysokých škôl vychádza zo zákona o účtovníctve, ktoré konkretizuje na špecifické podmienky Opatrenie Ministerstva financií SR č / , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky. Premietnutie časovej hodnoty peňazí pre verejné vysoké školy sa vzťahuje len na účtovanie finančného prenájmu a to v rovnakej právnej dikcii ako je tomu v zákone o účtovníctve. Uplatňuje sa teda efektívna úroková miera. V účtovníctve pri prepočtoch časovej hodnoty sa používa efektívna úroková miera. Podstatou efektívnej úrokovej miery je úprava postupu kvantifikácie zloženého úrokovania v prípadoch, ak sa úroky pripisujú viac krát za úrokovacie obdobie. kde: e i - efektívna úroková miera i - nominálna úroková miera m e i i = (1.6) m Uvedený postup je možné použiť, ak je k dispozícii nominálna úroková miera. Efektívnu úrokovú mieru je možné vyčísliť, ak je k dispozícii údaj o hodnote na začiatku a konci obdobia. Potom efektívnu úrokovú mieru určuje nasledujúci postup: i e 1 n Pn = 1 P (1.7) 0 Kde P n - hodnota na konci P 0 - hodnota na začiatku n - počet úrokovacích období Efektívnou úrokovou mierou pri finančnom prenájme je úroková sadzba, ktorá sa určí na začiatku prenájmu tak, aby sa súhrn súčasnej hodnoty dohodnutých budúcich platieb a zostatkovej hodnoty rovnal obstarávacej cene prenajatého majetku. Kde t - obdobia 1 až n splátka istina = akontácia + poplatky + (1.8) t ( 1+ i) t Pri finančnom prenájme efektívna úroková miera zistí zo spracovaného splátkového plánu iteratívnym spôsobom, t. j. náhodným dosadzovaním úrokovej miery. Je možné použiť metódu vnútorného výnosového percenta. ČSN v = i n n + ( iv in ) (1.9) ČSNn ČSNv 2 25, ods. 2,3 zákona č. 431/2002 o účtovníctve, v znení neskorších predpisov 27

28 Kde: v - vnútorná miera výnosnosti, i n - nižšia úroková miera, i v - vyššia úroková miera, ČSH n - čistá súčasná hodnota pri nižšej úrokovej miere, ČSH v - čistá súčasná hodnota pri vyššej úrokovej miere. Nerealizované finančné výnosy sa následne vyčíslia postupom: e t ( 1+ i ) 1 hodnota pohľadávky (1.10) 4 ZÁVER Z časovej hodnoty peňazí vychádza každé racionálne rozhodnutie manažmentu podniku. Samozrejmé je použitie pri hodnotení finančnej situácie podniku, pretože v peniazoch je vyjadrený celý proces premeny vstupných faktorov na výkony podniku. Príspevok poukazuje na premietnutie súčasnej a budúcej hodnoty ako základného finančného princípu do finančného účtovníctva podnikateľských subjektov v komparácii s účtovníctvom vysokých škôl. Je potrebné podotknúť jeho omnoho širšie použitie, napríklad pri riadení ľudských zdrojov, ako uvádza J. Vodák, pri rozpočte rentability investícií do ľudských zdrojov, ak sú prínosy rozložené na niekoľko rokov. 3 Účtovníctvo dokumentuje realitu podniku, peňažná jednotka získaná v aktuálnom čase má hodnotu vyššiu, ako tá, ktorá bude získaná v budúcnosti, preto časová hodnota peňazí prechádza do právnej dikcie uvedenej problematiky, čo bolo spracované v príspevku. LITERATÚRA: [1] CHODASOVÁ, Z. Moderné metódy v manažmente podniku. Forum statisticum slovacum č 3/2008. vedecký časopis SŠDS, Bratislava 2008, s , ISSN [2] ĎURIŠOVÁ, M.; JACKOVÁ, A. Podnikové financie. Žilina : EDIS vydavateľstvo ŽU, ISBN [3] KUCHARČÍKOVÁ, A.; TOKARČÍKOVÁ, E. Základy ekonomickej teórie. Žilina : vyd. EDIS vydavateľstvo ŽU, s ISBN [4] VODÁK, J. Vyhodnocovanie investícií v oblasti ľudských zdrojov nástroj zvyšovania výkonnosti firmy. Kvalita 3/2005. s. 31. Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia grantového projektu VEGA 1/0149/09 Tvorba flexibilného systému determinujúceho rast hodnoty podniku vychádzajúc z rozboru relevantných atribútov pri použití klasických a moderných prístupov a metód ADRESA: Ing. Mária Ďurišová, PhD. Žilinská univerzita v Žiline Fakulta riadenia a informatiky Katedra makro a mikroekonómie maria.durisova@fri.uniza.sk 3 VODÁK, J. Vyhodnocovanie investícií v oblasti ľudských zdrojov nástroj zvyšovania výkonnosti firmy. Kvalita, odborný časopis Slovenská spoločnosť pre kvalitu, č. 3/2005. s.31, ISSN

29 INFLUENCE OF A UNIVESITIES ON DEVELOPMENT OF REGION Alexander Ferianc Žilinská Univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra makro a mikro ekonomiky Abstract: The paper is dealing with the influence universities on the develop of regions on the basis acting them on the companies in the regions of Slovak accordance learning regions concept. Universities are educational and science-research institutions which have input and output attributes. This attributes determinated influence on development of regions. They are quantified for analyze of correlation among a universities and regions. In this paper there is characterized influence of individual subject of environment universities on universities. Accordance this relationships are devise alternatives, which improve cooperation between universities and private sector from regions. Key words: learning regions, influence of universities, development regions, teamwork of universities with private sector. ÚVOD Univerzity od svojho vzniku majú v spoločnosti jedinečnú úlohu rozvoja spoločnosti. V tradičnom ponímaní sú vzdelávacie inštitúcie tvorcami znalosti, poznatkov a vedomosti. Ich hlavnou úlohou bolo reprodukovať nadobudnuté vedomosti a ich samotnému nadobúdaniu sa nekládla vysoká priorita. Ale s meniacou sa ekonomikou na priemyselne orientovanú a dnes znalostnú sa zmenilo aj postavenie a úloha vysokých škôl vo vzdelávaní a výskume a vývoji (predovšetkým inovácií pre súkromný sektor) tak, že výskum a vývoj sa už nechápe ako vedľajší produkt, ktorý nesúvisí so vzdelávaním. Vzdelávacia činnosť je ovplyvnená realizovaním výskumu a vývoja pričom samotný výskum a vývoj nadobúda väčšiu váhu ako v minulosti. S toho vyplýva, že univerzita sa už nechápe len ako vzdelávacia inštitúcia, ale hlavne ako výskumno-vývojová organizácia získavajúca nové poznatky a vedomosti, ktoré pretransformuje na inovácie pre súkromný sektor. Následne získané nové poznatky a vedomosti odovzdáva študentom, ktorí ako absolventi s vytvorenými inováciami ďalej pracujú a môžu sa podieľať na ich zdokonaľovaní. Tomu však bránia niektoré fakty ako je napr. transformujúca sa ekonomika, nespolupracovanie súkromného sektora s univerzitami, nedostatok finančných zdrojov a pod. Prispôsobovanie aktivít vedy a vzdelávania jednotlivých univerzít na podmienky znalostnej ekonomiky naráža na rôzne bariéry. V podmienkach transformovaných ekonomík pretrváva problém s nedostatkom financií, chýbajú aj skúseností ako získať prostriedky z rôznych projektových aktivít z medzinárodných zdrojov. (Černá, J.: Úlohy univerzít v dynamike znalostných procesov, REGION DIRECT, 2009) UNIVERZITY AKO VÝSKUMNO VZDELÁVACÍ PRVOK Keďže univerzita nie je izolovaný systém na, ktorý nevplývajú žiadne elementy, ale naopak a tak isto on samotný vplýva na organizácie okolo seba, je nutné definovať vzťahy medzi univerzitou a jej okolím. V rámci širšieho kontextu s prepojením na región v, ktorom univerzita pôsobí je možné ju charakterizovať ako vedecko-vzdelávací prvok, ktorý má svoje vstupy a výstupy. Výstupy sú prvky, ktorými univerzita pôsobí na svoje okolie a vstupy naopak pôsobia na ňu. Výstupy sú dva a to absolventi a vedecké pôsobenie univerzity. Tieto výstupy a hlavne vedecká činnosť univerzity sa ďalej delia nasledovne: absolventov - ako kvalifikovaný odborníci prípadne vedci zvyšujú kvalitu ľudského potenciálu, riešenie výskumných projektov - prináša získavanie nových znalostí, ktoré môžu byť implementované v praxi, ale je dôležité aby tieto projekty boli trhovo orientované a nebol to tzv. výskum pre výskum, participovanie univerzít na riešení problémov regiónov - univerzity prispievajú k zvyšovaniu životnej úrovne regiónu a nie len toho v, ktorom pôsobia a to napr. spoluprácou so samosprávami na problémoch, ktoré rieši, spolupráca univerzít so súkromným sektorom - je dôležitá pre uplatnenie študentov po absolvovaní štúdia aby títo absolventi našli uplatnenie v praxi a neprispievali tak k zvyšovaniu nezamestnanosti, spolupráca univerzít s inými univerzitami aj zahraničnými - pomáha k získavaniu poznatkov a vedomostí a prináša vyšší rozvoj nie pre jeden región. Na vytvorenie uvedených výstupov sú potrebné zdroje ako ľudské tak materiálne, nehmotné (znalosti, skúsenosti) 29

30 a hlavne finančné. Tie sú vlastne determinantmi výstupov, ktorými univerzity pôsobia na región. Vstupy univerzít teda predstavujú: finančné prostriedky - sú nevyhnutné pre získanie vybavenia pre výskum a jeho ďalšieho zabezpečenia. Dôležité je, od koho a ako sú tieto prostriedky získavané, študenti - sú dôležitým vstupom, pretože oni pôsobia ako medzičlánok pri transfere vedomostí od univerzít do súkromného sektora. To, aký kvalitní s nich budú absolventi záleží aj od úrovne stredných škôl, vedomosti (knowledge) - sú dôležitým elementom, ovplyvňujú proces vzdelávania aj samotný výskum, zamestnanci univerzity - sú nositeľmi poznatkov, vedomostí aj skúseností, od nich záleží úroveň vzdelávania aj výskumu a prenos vedomostí do vyučovacieho prenosu, technické vybavenie - je nevyhnutné pre vzdelávanie aj pre získavanie nových poznatkov. Aby bolo možné zistiť pôsobenie univerzít na regióny je potrebné tieto vstupy a výstupy kvantifikovať pomocou ukazovateľov, ktoré sú popísane v tabuľke č.1. absolventi Výstup riešenie výskumných projektov participovanie univerzít na riešení problémov regiónov spolupráca univerzít so súkromným sektorom spolupráca univerzít s inými univerzitami aj zahraničnými Ukazovateľ Počet absolventov, ktorý po ukončení vzdelávania sa hneď zamestnajú. Počet projektov, ktoré boli riešené s firmami, prípadne boli nimi spolufinancované. Počet riešených projektov zadaných samosprávami. Počet projektov riešených spolu s firmami, stáže pedagógov a praxovanie študentov vo firmách, exkurzie do firiem, participovanie zamestnancov firiem na vzdelávaní. Počet dlhodobých (viac ako 3 mesiace trvajúcich) študijných pobytov študentov, pedagógov na iných univerzitách a na ich konferenciách Vstup finančné prostriedky študenti vedomosti (knowledge) zamestnanci univerzity technické vybavenie Ukazovateľ Objem získaných financií (dôležitý je tiež ich pôvod) Počet prijatých a absolvovaných študentov. Keďže sú získavané pomocou výskumných projektov, ukazovateľom by mohol byť počet výskumných projektov pre firmy a pre iné univerzity. Počet pedagógov v jednotlivých vedných oblastiach, počet publikácií jednotlivých pedagógov. Počet špecializovaných laboratórií, technických a výskumných zariadení. Tabuľka1: Ukazovatele pomocou, ktorých je možné merať vstupy a výstupy univerzít Zdroj: Vlastné spracovanie Vynára sa otázka ako prípadná zmena niektorých vstupov zmení, niektoré výstupy a čo sa stane následne s vplyvom univerzít na súkromný sektor a región. Je však nutné brať do úvahy vplyv zmeny vstupov na ostané vstupy. Napr. zvýšenie počtu študentov si môže vyžiadať potrebu zvýšenia technického vybavenia univerzít (napr. počítače, nové učebne) k čomu bude treba väčší objem finančných prostriedkov. Takáto zmena vstupov spôsobí zmenu jedného prípadne viacerých výstupov, pretože pre ne platí to isté (napr. zvýšenie počtu projektov riešených pre firmy alebo samosprávy spôsobí to, že pedagógovia budú menej času venovať študentom, čo povedie k nižšiemu počtu absolventov, alebo kvality ich vzdelania). Preto vplyv jednotlivých vstupov aj výstupov sa musí brať do úvahy komplexne ako celku. Tieto vstupy sú výstupmi iných organizácií a výstupy univerzít zase vstupmi pre iné organizácie. Tieto organizácie pôsobia na univerzity a na seba navzájom podľa obrázka č. 1. V tomto pôsobení univerzity ovplyvňujú prostredníctvom svojich výstupov súkromný sektor (súkromní podniky), ktoré najviac vplývajú na rozvoj regiónu. Ak dochádza k rozvoju na regionálnej úrovni potom dochádza aj k rozvoju na národnej úrovni. Preto je v záujme štátu podporovať a motivovať univerzity tak aby efektívne spolupracovali so súkromným sektorom a samosprávami čo má za následok rozvoj regiónov a následne aj hospodárstva krajiny. 30

31 Samospráva Univerzity Štát Vzdelávanie Vstupy Výskum Výstupy Súkromný sektor Obrázok č.1: Pôsobenie okolia na univerzity Zdroj: Vlastné spracovanie Univerzita pôsobí na región aj prostredníctvom samosprávy, ktorá ho riadi. Ak samospráva zadá projekty, na ktorých budú participovať univerzity spolu s podnikmi v regióne, prinesie to inovácie do podnikov a vedomosti a skúsenosti pre univerzity. V prípade, že sa jedná o financovanie z euro fondov, tak aj kvalitnejšie vypracovanie projektov s čím je spojené ich efektívnejšie a rozsiahlejšie financovanie čo znamená úspory nákladov pre samosprávy. Dnes sa, ale táto spolupráca v SR neuskutočňuje (na obr. č.1 prerušovaná šípka). Samosprávy tiež pôsobia na univerzity ako zdroj jedného zo vstupov. Keďže sú samosprávy zriaďovatelia stredných škôl, rozhodujú napr. o počte študentov, financiách pre jednotlivé školy a pod. Tieto atribúty ovplyvňujú úroveň a množstvo vedomostí absolventov, ktorí sa potom stávajú študentmi univerzít. Univerzity tieto nadobudnuté vedomosti potom rozvíjajú a prehlbujú, kým sa s nich nestanú absolventi univerzít a ďalej pracujú v súkromnom sektore. Ten však samosprávy tiež ovplyvňuje a tým pádom sa s celého ovplyvňovania stáva uzavretý kruh, ktorého cieľom by mal byť rozvoj regiónu. KONCEPT UČIACICH SA REGIÓNOV Otázkou ostáva, ako majú výstupy univerzít pôsobiť tak aby univerzity ovplyvňovali rozvoj regiónu pozitívne. V znalostnej ekonomike sa medzi výrobné faktory ako prírodné zdroje, kapitál, práca, pôda a pod. zaradili aj znalosti. Preto univerzity hrajú dôležitú rolu pri vzdelávaní a vo výskume. Význam univerzít ako vzdelávacej organizácie charakterizuje koncept učiacich sa regiónov. Koncept učiacich sa regiónov dáva univerzity na popredné miesto. Pojem učiaci sa región sa vzťahuje na také územie, kde sú inštitúcie aj jednotlivci stimulovaní ku kontinuálnemu učeniu sa a prehlbovaniu skúseností a aby maximalizovali ekonomický a zároveň aj individuálny rast. (Černá, J.: Úlohy univerzít v dynamike znalostných procesov, REGION DIRECT, 2009) Tento koncept učiacich sa regiónov opisuje celoživotné vzdelávanie obyvateľov regiónu. Tento článok sa bude zameriavať iba na formálne vzdelávanie (vzdelávacie aktivity uskutočňované v školskom subsystéme vzdelávania), ale tak, aby nebolo vytrhnuté s celkového konceptu učiacich sa regiónov. Podľa Šipikal, Parízková 1, sú v učiacom sa regióne potrebné impulzy a preto je nevyhnutná neustála inovácia samotného procesu vzdelávania, čo znamená zavádzať nové formy a spôsoby učenia sa. Podľa tohto konceptu dochádza k výmene informácií (čo je nevyhnutné pre inovácie) na regionálnej úrovni ľahšie, rýchlejšie a tiež je väčšia pravdepodobnosť, že vôbec dôjde k výmene informácií ako na národnej alebo globálnej úrovni. Ale táto výmena nie je samozrejmá a preto je podpora vytvárania väzieb medzi rozličnými regionálnymi subjektmi ako miestnymi podnikateľmi, komunitnými skupinami a poskytovateľmi vzdelávania nevyhnutná. Dôležitosť regionálnej úrovne je však daná najmä tým, že pre šírenie poznatkov ako aj samotnú kapacitu učiť sa je priestorová blízkosť kľúčovým determinantom (Maskel, 1999). ZÁVER Európa postúpila smerom k vzniku spoločnosti a ekonomiky založenej na vedomostiach. Prístup k najnovším vedomostiam, motivácia a zručnosť využívať tieto zdroje v prospech seba aj spoločnosti ako celku, sú kľúčom 1 Šipikal. M; Parízková, J. Učiaci sa región a financovanie vzdelávania,

32 k posilneniu konkurencieschopnosti Európy k zlepšeniu zamestnanosti a adaptability pracovnej sily, k udržaniu kvality života a európskeho sociálneho modelu. (Lendel, V.: Vysoká škola ako strategický aspekt regionálneho rozvoja, 2007) Univerzity majú v spoločnosti veľký význam pre svoju schopnosť produkovať inovácie a participovať na rozvoji regiónu. Ak dochádza k rozvoju na regionálnej úrovni potom dochádza aj k rozvoju na národnej úrovni. Je dôležité aby rozvoj nebol iba v jednom regióne a neprehlbovali sa tak rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Preto treba zabezpečiť aby inovácie zavádzané do podnikov v danom regióne neboli utajované, ale aby o nich vedel celý súkromný sektor na národnej úrovni, ktorý ich môže ďalej rozvíjať. To je možné dosiahnuť spoluprácou medzi univerzitami s rozličných regiónov. Je dôležité aby sa pozornosť nezameriavala len na rozvoj vedeckej činnosti univerzít a ich spoluprácu so súkromným sektorom, ale aby sa prispôsobovali tejto spolupráci aj vzdelávacie procesy a vedomosti plynúce s tejto spolupráce získané, boli prenášané na študentov. Nerozumným pomerom medzi vzdelávacou a vedeckou činnosťou univerzít by mohol byť nedostatok času pedagógov sa venovať študentom čo by mohlo mať nepriaznivý vplyv na regióny. Pre rozumné určenie tohto pomeru je možné si zobrať príklad s iných krajín. Avšak zmeny aplikované v zahraničných krajinách nemusia priniesť taký pozitívny efekt (prípadne žiadny alebo negatívny) aj v transformujúcich sa krajinách (ako je napr. Slovensko) kde univerzity nie sú zvyknuté na konkurenčné prostredie, ktoré už preniká aj do oblastí vzdelávania. Aby sa univerzity tomuto prostrediu prispôsobili je nevyhnutné prekonať nízky prienik aktivít univerzít do podnikateľského prostredia. Podľa J. Černej sú príčiny prečo je tomu tak napr. vzájomná nedôvera týchto sektorov, firmy a univerzity nie sú zvyknuté na spoluprácu, chýba tradícia, prepojenosť učebných osnov a pod.. Pre prekonanie týchto problémov a odstránenie príčin je potrebná aj podpora štátu a záujem ministerstva školstva o kvalitu školstva a nie napr. o to, aké zemepisné názvy budú v maďarských učebniciach ako sa to v praxi deje. Prvým krokom by mohla byť reforma školstva založená na vypracovaných stratégií, ktorá sa bude zaoberať, nielen univerzitami, ale aj strednými a základnými čím sa bude brať do úvahy školstvo ako celok. Samospráva zohráva pri podpore aktivít univerzít prenikajúcich do podnikateľského prostredia rovnako dôležitú úlohu ako štát. Nadviazanie a prehĺbenie spolupráce medzi samosprávami a univerzitami s cieľom zvýšiť spoluprácu medzi univerzitami a firmami by vzniklo vystupovaním samosprávy ako objednávateľa kvalifikovanej pracovnej sily, čiže absolventov šitých na mieru zvlášť pre zahraničných investorov. Tomu by zodpovedali aktivity, ktoré by mali za ciel porovnávať dopyt na trhu práce a ponuku univerzít a eliminovať prípadne rozdiely. Aby nedošlo k asymetrii informácií medzi potrebou profesií v regióne a vzdelávacích programov by mala samospráva organizovať napr. konferencie pre firmy a univerzity, budovanie ich spoločnej infraštruktúry, zadávať projekty na, ktorých by participovali univerzity aj firmy spoločne alebo realizácia pilotných projektov prinášajúcich, generujúcich alebo testujúcich nové myšlienky, ktoré môžu byť z hľadiska súkromného kapitálu príliš rizikové alebo neziskové. Univerzity by nemali ostať nečinné, ale mali by využívať všetky možnosti spolupráce so samosprávami a neustále sledovať potreby trhu práce a po konzultácii s podnikmi korigovať svoje vzdelávacie programy, snažiť sa participovať na čo najviac projektoch s ohľadom na svoje možnosti a kapacity. Ak sa tieto možnosti nenaskytnú nemali by univerzity na ne pripravené čakať, ale vyhľadávať projekty na ktorých by mohli participovať alebo budovať spoločnú infraštruktúru s podnikmi v regióne kde pôsobia. Príkladom môže byť Slovenská technická univerzita, ktorá vybudovala technický inkubátor (s finančných prostriedkov euro fondov) v, ktorom pôsobí v spolupráci so súkromnými podnikmi. Bez aktivity a ochoty komunikovať zo strany súkromného sektora je efektívna spolupráca nemožná. Podniky často v snahe udržať svoju konkurencieschopnosť nie sú ochotné vymieňať informácie so svojím okolím a nepodieľať sa s okolím o svoje vedomosti, ktoré považujú za obchodné tajomstvo. Otvorenosť a spolupráca s univerzitami (napr. exkurzie pre študentov, účasť zamestnancov firiem na vzdelávacom procese a pod.) je pritom základom tejto spolupráce. Podnikom by sa to mohlo oplatiť aj z finančného hľadiska ak umožnia stáže alebo prax pre študentov univerzít, pretože majú menšie mzdové náklady ako zamestnanci. Túto spoluprácu a výmenu informácií by mohlo priniesť ak by jeden zamestnanec ako zástupca podnikov v regióne a z danej oblasti súkromného sektora pracoval priamo v priestoroch univerzity, ktorá je dominantná v regióne a pôsobí taktiež v tejto oblasti súkromného sektora. Keby sa na financovaní mzdových nákladov tohto pracovníka podieľali všetky zúčastnené podniky spolu s univerzitou a samosprávou, náklady pre jednu firmu by neboli vysoké a mohli by participovať aj menšie a stredné podniky. Keď sa univerzity definujú ako dodávatelia a podniky odberatelia pričom vedomosti sú tovarom, celý tento koncept je analógiou logistickej technológie Just In Time II. Následkom toho by sa mohlo stať, že prežijú iba tie univerzity s danej oblasti, ktoré sú najkonkurencieschopnejšie na trhu vzdelávania. Zníži sa tak ich počet prirodzenou cestou a nie hodnotením pomocou kritérií, ktoré nemusia byť správne. Podpora štátom a samosprávami si vyžaduje vzájomnú kooperáciu ich činností spolu s univerzitami a firmami. Napr. spoločne alokovať zdroje pre podporu perspektívnych oblastí, kde je priestor na rozvoj a nie na vývoj nových oblastí, ktoré nemusia mať perspektívu. Táto podpora je tiež obmedzená ekonomickou úrovňou krajiny, čo má vplyv na veľkosť a množstvo regionálnych zdrojov a angažovanosťou jednotlivých subjektov realizovať uvedené zmeny. Ich aktivita a snaha o rozvoj regiónu často neprekračuje hranicu požadovanú zákonom a rozbehnuté aktivity po ich zahájení nechávajú tzv. na pospas osudu. Vplyv, ktorý majú univerzity na rozvoj regiónu, v ktorom pôsobí nemusí byť len ekonomického charakteru. Podľa Černej môže byť vplyv priamy a nepriamy. Pod nepriamymi vplyvmi môžeme rozumieť napr. vplyv na zdravie 32

33 spoločnosti, sociálnu kohéziu, medzikultúrne a medzináboženské porozumenie, zdravé životné prostredie a pod. (Černá, J.: Úlohy univerzít v dynamike znalostných procesov, REGION DIRECT, 2009) LITERATÚRA: [1] ČERNÁ, J. Úlohy univerzít v dynamike znalostných procesov. REGION DIRECT, Ročník 2, číslo 1, Regionálne európske informačné centrum Banská Bystrica, 2009, str [2] ŠIPIKAL, M.; PARÍZKOVÁ, J. Učiaci sa región a financovanie vzdelávania. REGION DIRECT, Ročník 1, číslo 2, Regionálne európske informačné centrum Banská Bystrica, 2008, str [3] ŽÁRSKA, E.; BALÁŽOVÁ, E.; KOZOVSKÝ, D. Komunálna ekonomika a politika. Ekonóm, Bratislava, [4] WOKOUN, R. Strukturální fondy a obce I. Praha : ASPI, [5] Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách [6] Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie Ministerstva školstva SR. [7] MŠ SR Koncepcia celoživotného vzdelávania v Slovenskej republike, [8] JANOŠKA, J. A SPOL. Článok Ľady medzi školami a firmami sa začínajú lámať. [9] KAMPOVÁ, S.; HORNÍKOVÁ, Z. Článok Odkiaľ je titul, na Slovensku zatiaľ nerozhoduje. [10] JANOŠKA, J. a spol. Článok Firma, škola a výskum sa potrebujú stále viac. [11] Článok Vysoké školy na Slovensku - šance a riziká. ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/vysoke-skoly-naslovensku-sance-a-rizika-diskusia.html ADRESA: Ing. Alexander Ferianc Žilinská Univerzita v Žiline Fakulta riadenia a informatiky Katedra makro a mikro ekonomiky Univerzitná 8215/ Žilina alexander.ferianc@fri.uniza.sk 33

34 34

35 STRATEGY AND COMPETITION: HOW STRATEGY CAN BRING A DIFFERENCE Anna Havranová Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky Abstract: Strategy and strategic planning as a vital part of management have been glossed over in businesses and have been replaced by solving hot current problems recently. Such acting is followed by inability to be prepared for changes and failure to face the rising problems. The consequences result in inability to compete with the rivals who do not only deal with today s business but also think strategically think into the future. They develop, they invent and innovate, they educate their labour force, they modify their production and follow trends, they observe the demand and monitor the needs. Such businesses offer a difference. These papers discuss the meaning of strategy and its importance in today s fast moving world, they deal with strategy as a tool, a maneuver to defeat competitors and describe strategy as a competitive advantage. They also show strategic planning in a practical way in a form of a strategy map. Finally the papers discuss a few interesting strategies to bring a difference as a competitive advantage. Key words: strategy, strategic advantage, strategy maps, competition. INTRODUCTION The more our economy opens to the world, the more businesses must look for new ways to increase their competitiveness. Companies focus on solving current problems related to the economic crisis they face today all over the world. Such an approach is understandable and it is not only an approach of businesses trying to manage with difficulties on markets, such a way of acting is typical also for supranational organizations, NGOs and even governments, which focus their interest on solving hot problems of economies of their countries. Of course it is very important to deal with current matters, however, businesses, organizations, and governments too, should emphasize strategy as a drive for future. As M. Porter says, in the wake of the dot-com shakeout, strategy is more important than ever. 1 STRATEGY AND ITS IMPORTANCE The first matter that we should make clear before we start discussing strategy is a question of its importance in today s fast-moving, turbulent and changing economic world. Of course, when we use the word strategy, we mean longer effect of a decision: "Strategy is the direction and scope of an organisation over the long-term: which achieves advantage for the organisation through its configuration of resources within a challenging environment, to meet the needs of markets and to fulfil stakeholder expectations". 2 The last century was a century of manufacturing and production, factories made short-term, middle-term and long-term plans, the changes and fluctuations came after seven or ten years, demand changed more slowly, technological improvements enjoyed longer fame. However, the world has changed. Everything moves faster and that is the case of economy as well. Invention centres and innovation departments move industries faster then ever before, IT technology brings products that are already old just a minute after their launch and immediately followed by updated versions, businesses change and who was small yesterday can become a market leader tomorrow. Therefore the question if so much time and effort should be spent to define and assert strategy may be reasonable. When we talk about strategy today, we do not mean ten-years planning and production numbers expected in ages. Strategy is a definition of a way of operation for the next about three, some authors even talk about two years. Moreover, strategy is not a fixed idea once put down then never moved. Strategy is a live matter, it is affected by changes and it lives, it changes, is reviewed and follows the changes in environment and according to all these factors it is shaped, modified, adjusted and changed. Companies often forget to think strategically. Managers solve current problems. They specify misty ideas and visions and call them a strategy. However, their day-to-day operation is not a reflection of it. I have such an experience. We work on usual business almost every day. Sometimes, in rare frequency, we put down a long term plan (for about two or three years) a put down the details how to achieve such objectives, what measures to take to fulfil them. We determine 1 Michael E. Porter: The Importance of Being Strategic. In Balanced Scorecard Report, May 15, Gerry Johnson and Kevan Scholes: Exploring Corporate Strategy: Text and Cases. Prentice Hall Europe,

36 shorter goals and specify the desired situation in a year, in a half a year, and make a plan how to manage with it. The period after such a discussion is always very progressive and enthusiastic. However, later new and new problems occur and we forget our strategic plan. It is hidden somewhere in a file and none of our steps follow it. This is a period of stagnation. STRATEGY FOR EVERYONE CONNECTED WITH A COMPANY We should emphasize the role of the strategy in companies. Company leading teams usually specify a company mission, values, a vision, and a strategy 3, middle managers go on with targets, objectives and day-to-day operation goals. Strategy is a meeting point of unclear intangible visions and real personal goals of every individual. Strategy is what and why ; products, projects, programs, and services are how. Strategy is a game plan for getting from one point to another. Strategy is the approach an organization takes to achieve its vision. 4 Company strategy is a leading line for everybody working for the company. Therefore every individual connected with it should be acquainted and familiar with a company strategy to be able to comply with it in their everyday work. The strategy states the paths of the company course and due to its permanent reassessment and reviews it helps to adapt on changes in the company surrounding. Everybody working in the company should be managed by the company strategy. Thus everybody has his position in strategy. All operations in the company should lead to strategy. After the detailed specification managers often find out that not every step, not every measure taken in the company is targeted to meet the strategy. Alignment is a good way to overcome this problem. Without alignment, executives cannot implement their new strategies for the changed environment of global competition, deregulation, customer sovereignty, advanced technology and competitive advantage derived from intangible assets, principally human and information capital. 5 The importance of strategy is undoubted. A good strategy can bring a competitive advantage. Less and less companies focus their interest in strategic matters and then they loose their ability to compete in the future. As we have already said, we are not speaking about the ten-year future that many managers will not experience in the same companies or at all, we are discussing the future in two or three years that can surprise unprepared companies forgetting to care about their strategies. Such care about a company strategy, its detailed definition, careful implementation, regular reviews, adjustments and modifying is a good prerequisite to provide a competitive advantage. STRATEGY MAPS Organizations need a new kind of management system one explicitly designed to manage strategy, not tactics. 6 Such a management system might be provided by the system of objectives in the most important areas of the company life. The set of such objectives can be graphically expressed in a strategy map, a model for describing an organization s valuecreating strategy 7. Fig. 1 shows an example of such a model, a strategy map of my company providing the services in the area of language education, translating and interpreting services. The strategy map has been divided into four perspectives as suggested by Norton and Kaplan in BSC. Learning and Growth, Internal processes, Customer perspective and Financial perspective. 8 Learning and Growth is focused on recruitment of qualified staff that might differ us from the agencies employing students. Due to high fluctuation of staff, particularly native speakers, the strategy of creating an environment supporting engagement of employees shall be implemented. Internal perspective emphasizes developing new projects such as e-learning to enlarge offered services and to develop specialized services as intensive specialized courses and translating. To succeed in enormous competition we have to go on providing on-time services that have made us well-known recently. However, what we have to change is to build a professional image to change equipment, furniture, to make up-to-date brochures and update the website regularly. The last internal process involves implementation of e-services e.g. calculation of prices for translations. Customer perspective focuses on providing high-quality services and guarantee of quality, proven by the certification of the Ministry of Education and British Council. We have to provide easy access for the clients a real access for students, availability of services directly in companies regarding to business clientele and internet access registration, updated websites, study materials on the site, translating services provided via the Internet. At the same time we have to 3 Kaplan, S.R., Norton, D.P.: Strategy Maps. Converting Intangible Assets into Tangible Outcomes. Harvard Business School Press. Boston Howard Rohm: Any Strategy in Your Strategic Plan? Balanced Scorecard Institute Kaplan, S.R., Norton, D.P.: Strategy Maps. Converting Intangible Assets into Tangible Outcomes. Harvard Business School Press. Boston Kaplan, S.R., Norton, D.P.: Strategy Focused Organizations. How Balanced Scorecard Companies thrive in the New Business Environment. Harvard Business School Press. Boston Kaplan, S.R., Norton, D.P.: Strategy Maps. Converting Intangible Assets into Tangible Outcomes. Harvard Business School Press. Boston Kaplan, R.S, Norton, D.P,: The Balanced Scorecard. Translating Strategy into Action. Harvard Business School Press, Boston, Massachusetts,

37 separate common services such as group courses and ordinary translations from extra services such as one-to-one courses, expert and express translations and to separate them in price. Ordinary services have to be able to compete by price, extra services compete by above-standard quality. Price-competitive services and high-quality guarantee shall support increased sales. In the financial perspective we have to focus on improve cost structure and to increase utilization of assets to improve schedules, to utilize premises more efficiently, to distribute translations according to specialties. All perspectives above create the strategy map that should direct the course of our company to achieve strategic goals. Financial Perspective INCREASE SALES VOLUME IMPROVE COST STRUCTURE INCREASE ASSET UTILIZATION Customer Perspective HIGH- QUALITY GUARANTEE PRICE- COMPETITIVE SERVICES EASY ACCESS Internal Perspective DEVELOP NEW PROJECTS ON-TIME SERVICES IMPLEMENT E-SERVICE PROCESSES DEVELOP SPECIALIZED SERVICES BUILD A PROFESSION AL IMAGE Learning and Growth RECRUIT QUALIFIED STAFF INCREASE STAFF COMPETENCE S CREATE AN ENVIRONMENT TO SUPPORT EMPLOYEE ENGAGEMENT Fig. 1: Strategy Map of a Language School (own model) COMPETITIVE STRATEGY Competition is the existence within a market for some good or service of a sufficient number of buyers and sellers such that no single market participant has enough influence to determine the going price of the good or service, opposite of monopoly. 9 Competitors compete and as such they must offer some advantages to succeed. The easiest (or lets say the hardest but the most effective) way is to bring a difference that may establish a new product, new service, new system, new approach, and even new market. The effective way of remaining different is a focus on strategy that prepares a company for future that enables it to adapt on new forces in the environment, to react on new situations and to follow the scientific advances and improvements and changes in demand. Such operation requires competitive environment

38 The competitive environment of a company is a complex of internal company environment (it s strengths, weaknesses, advantages, disadvantages, staff, products, services, marketing, etc.) but also an external environment in which such a company exists. M. Porter mentions five forces driving competitive strategy: POTENTIAL ENTRANTS Threat of new entrants SUPPLIERS Bargaining power of suppliers INDUSTRY COMPETITORS Rivalry among existing firms Bargaining power of buyers BUYERS Threat of substitute products or services Fig. 2: Forces driving industry competition. 10 SUBSTITUTES According to M. Porter, understanding the sources of the above forces can bring a competitive advantage. The goal of competitive strategy for a business unit in an industry is to find a position in the industry where the company can best defend itself against these competitive forces or can influence them in its favour. 11 The competitiveness is the ability to exist and to succeed in competitive environment. To have such ability, a company has to bring a difference, and a strategy, defined, implemented, followed, reviewed and adapted to changes offers such a difference. H. Mintzberg mentions five Ps of a strategy and the last one is strategy as a ploy, a means of gaining market share through a specific maneuver, designed to outwit a competitor or oponent. 12 What is such a maneuver that could help us outwit our competitors? Strategy that makes difference. Managing teams suggest several strategies available for their business. Such strategies may be changed in the course of time, managers can later decide to take another one or even to change them completely. However, only the companies which deal with strategy and do not only concern in current issues, the companies which invest into proper strategy making, which try to find the best way to implement it into work of every employee and direct everyone connected with their business to meet their strategy, will defeat their competitors interested in tactics and operative only in close future. CONCLUSION Talking about the difference, there are various ways of finding a strategy that makes us able to succeed in competition. One of them is a unique strategy of W. Chan Kim and R. Mauborgne. These two university professors speak about the difference in a context of blue oceans the markets that have not been discovered yet. They can see success not in trying to defeat competitors (in comparison with M. Porter), they point out strategy to find a difference in finding new markets, blue oceans, and to become a sole actor on such a market able to set the rules and thus to achieve swift success. 13 Such an opinion offers a solution regarding to industries where offer exceeds demand and fight with competitors would cost too much effort that might not be returned. To sum up, there are a lot of different methods to become different. The most important thing is to remember to focus on strategy and not to rely only on solving current matters. Many competitors do that. But we must be different. 10 Michael E. Porter: Competitive Strategy: Techniques for Analyzing Industries and Competitors. The Free Press, Michael E. Porter: Competitive Strategy: Techniques for Analyzing Industries and Competitors. The Free Press, Henry Mintzberg, Bruce Ahlstrand, and Joseph Lampel : Strategy Safari. A Guided Tour Through the Wilds of Strategic Management, The Free Press, New York, W. Chan Kim and Reneé Mauborgne: Blue Ocean Strategy. How to Create Uncontested Market Space and Make Competition Irrelevant. Harvard Business School Press,

39 REFERENCES: [1] CHAN KIM, W.; MAUBORGNE, R. Blue Ocean Strategy. How to Create Uncontested Market Space and Make Competition Irrelevant. Harvard Business School Press, [2] JOHNSON, G.; SCHOLES, K. Exploring Corporate Strategy: Text and Cases. Prentice Hall Europe, [3] KAPLAN, R. S.; NORTON, D. P. The Balanced Scorecard. Translating Strategy into Action. Harvard Business School Press, Boston, Massachusetts, [4] KAPLAN, R. S.; NORTON, D. P. Strategy Maps. Converting Intangible Assets into Tangible Outcomes. Boston : Harvard Bsiness School Press, [5] KAPLAN, R. S.; NORTON, D. P. Strategy Focused Organizations. How Balanced Scorecard Companies thrive in the New Business Environment. Boston : Harvard Business School Press, [6] MINTZBERG, H.; AHLSTRAND, B.; LAMPEL, J. Strategy Safari. A Guided Tour Through the Wilds of Strategic Management. New York : The Free Press, [7] PORTER, M. E. Competitive Strategy: Techniques for Analyzing Industries and Competitors. The Free Press, [8] PORTER, M. E. The Importance of Being Strategic. In Balanced Scorecard Report, May 15, [9] ROHM, H. Any Strategy in Your Strategic Plan? Balanced Scorecard Institute [10] ADRESS: Mgr. Anna Havranová Žilinská univerzita v Žiline Fakulta riadenia a informatiky Univerzitná 8215/ Žilina 39

40 40

41 TAX RISKS FOR THE MOVEMENT OF EXCISE GOODS IN EU Beata Holková Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra makro a mikroekonómie Abstract: Common Market of the European Union is a space for free movement of goods of all kinds. However, there is a group of goods whose movement in the free space in terms of collection of excise taxes is at risk. This is because the goods subject to excise duty moving under duty suspension i.e. Tax-free. Risks that are experiencing tax subjects are different from those who feel the tax benefit of representing the State in which of the excise duty runs. The solution for both parties is trying to present European Union through the Excise Movement and Control System (ECMS) - a computerized system to control the movement of excisable goods in the tax suspension. Kľúčové slová: Spotrebná daň, preprava tovarov podliehajúcich spotrebnej dani v režime pozastavenia dane, riziko, eliminácia daňového rizika, elektronický sprievodný dokument 1. ÚVOD Hlavným cieľom integračných snažení v Európe 20. storočia bolo vytvorenie spoločného trhu. Dnes Európska únia predstavuje nielen jednotný trh členských krajín - priestor pre voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu, ale aj územie so spoločnou colnou, zahraničnou a bezpečnostnou politikou. Možnosť realizácie obchodných vzťahov medzi jednotlivými členskými krajinami bez akýchkoľvek bariér je obrovskou výhodou pre tieto krajiny a ich podnikateľské subjekty. Na druhej strane vytvorenie takéhoto priestoru si vyžaduje harmonizáciu národných legislatív v jednotlivých oblastiach života spoločnosti s právnymi normami EÚ. V oblasti voľného pohybu tovarov bolo a je potrebné riešiť aj problémy zdanenia a vybratia nepriamych daní viažucich sa k týmto tovarom. Osobitné riešenia si vyžadujú tovary podliehajúce spotrebným daniam. 2. ŠPECIFIKÁ ZDAŇOVANIA TOVAROV PODLIEHAJÚCICH SPOTREBNÝM DANIAM V EÚ Jednotlivé členské krajiny môžu mať rôzne druhy tovarov zaťažené spotrebnou daňou na svojom území, avšak v priestore EÚ sú povinne zdanené iba niektoré z nich: alkohol tabak a cigaretové výrobky minerálne oleje elektrická energia pevné palivá zemný plyn. Je stanovená minimálna spotrebná daň na tieto tovary, t.j. krajina môže uplatňovať na daný tovar vyššiu daň, minimálne však vo výške sadzby schválenej príslušnou smernicou Rady EÚ. Zároveň, pri medzinárodnom obchodovaní v rámci EÚ, sa z daňového hľadiska uplatňuje princíp cieľa - krajiny určenia, čo znamená, že daňová povinnosť vzniká v krajine, kde dochádza ku konečnej spotrebe tovaru. Daň sa vyberie v krajine určenia a vo výške daňovej sadzby tejto krajiny. Pri spotrebných daniach zvyčajne daňové bremeno dopadá na konečného spotrebiteľa v cene kupovaného tovaru, ale daň je povinný správne vypočítať a v prospech príslušného verejného rozpočtu odviesť tzv. daňový dlžník, obvykle osoba, ktorá: vyrobí tovar mimo pozastavenia dane vydá nezdanený tovar na spotrebu alebo ho vydá osobe ktorá nie je oprávnená odoberať tovar v režime pozastavenia dane je oprávnený príjemca je daňový splnomocnenec a ďalšie právnická a fyzické osoby, ktoré sú uvedené v príslušnom zákone o spotrebnej dani. Ak je predmetom obchodu v priestore EÚ tovar podliehajúci spotrebnej dani, prepravuje sa medzi členským štátmi v tzv. režime pozastavenia dane. Je to režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti presunie na deň uvedenia tovaru do daňového voľného obehu a tovar sa prepravuje nezdanený. Aj keď spotrebným daniam podlieha relatívne malý okruh 41

42 tovarov, pomerne vysoké daňové zaťaženie spotrebnou daňou spôsobuje, že ročne sa v priestore EÚ pohybujú milióny zásielok s miliardami EUR nezaplatenej spotrebnej dane. Pre členské krajiny, ale aj pre zúčastnené podnikateľské subjekty takéto prepravy predstavujú určité riziká. 3. DAŇOVÉ RIZIKÁ PRI PREPRAVE TOVARU PODLIEHAJÚCEHO SPOTREBNÝM DANIAM V PRIESTORE EÚ Pojem riziko je najčastejšie definovaný ako druh neistoty, kde je možné kvantifikovať pravdepodobnosť vzniku odlišných výsledkov od očakávaných. Neistota a riziko sú neoddeliteľnou súčasťou podnikania a každý zodpovedný podnikateľ, ktorý si to uvedomuje všetky riziká priebežne hodnotí a prijíma zásadné rozhodnutia pre ich zvládnutie, prípadne odvrátenie. Znamená to predvídať pri čo najnižších nákladoch finančné a iné zdroje nevyhnutné na to, aby sa dalo čeliť dopadom rizík. Rovnako to predpokladá takú kontrolu týchto rizík, pri ktorej sa vyvíja úsilie na zmiernenie, eliminovanie alebo presun rizika a tým na optimalizáciu zdrojov. Konečne ide o to, aby sa dôsledky rizík predvídali a organizovali tak, aby ich ľudské, finančné a obdobné dopady boli čo najnižšie 1 [5]. Daňové riziká, ktoré vznikajú pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebným daniam v krajinách Európskej únie vyplývajú z faktu, že tento tovar je prepravovaný v režime pozastavenia dane, teda na tovar ešte nebola uvalená a vybratá spotrebná daň. Takáto preprava predstavuje daňové riziko nielen pre podnikateľa, ale aj pre štátu v prospech ktorého má plynúť výnos z dane. 3.1 DAŇOVÉ RIZIKÁ NA STRANE PODNIKATEĽA strata tovaru, ktorý je v režime pozastavenia dane, počas prepravy. pozmenenie množstva prepravovaného tovaru v režime pozastavenia dane. pozmenenie kvality prepravovaného tovaru v režime pozastavenia dane zničenie tovaru, ktorý je v režime pozastavenia dane, počas prepravy odmietnutie prijatia tovaru v režime pozastavenia dane príjemcom. Následkom uvedených situácií, ku ktorým môže dôjsť počas prepravy tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v režime pozastavenia dane na území Európskej únie podnikateľ môže prísť nielen o hodnotu prepravovaného tovaru ale aj o daňovú zábezpeku, ktorú je povinný daňový dlžník zložiť pri takejto preprave vo výške spotrebnej dane. Nakoľko daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká v čase uvedenia tovaru do daňového voľného obehu a v členskom štáte, v ktorom je tento tovar do daňového voľného obehu uvedený, pri vyššie uvádzaných situáciách, ak nevieme presne určiť miesto udalosti, následkom ktorej je tovar považovaný za uvedený do daňového voľného obehu, môže byť problém s určením správnej výšky a smerovania odvedenia spotrebnej dane. Takéto situácie rieši Smernica Rady 2008/118/ES zo 16.decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných a o zrušení smernice 92/12/EHS. Daňová povinnosť k spotrebnej dani v prípade nezrovnalosti vzniká v členskom štáte, v ktorom došlo k nezrovnalosti, ktorá spôsobila uvedenie tovaru do daňového voľného obehu, alebo ak nie je možné určiť, kde k nezrovnalosti došlo, tak v členskom štáte, kde sa táto nezrovnalosť zistila. Ak tovar podliehajúci spotrebnej dani nedorazí na miesto určenia bez toho, aby sa zistila akákoľvek nezrovnalosť, predpokladá sa, že k nezrovnalosti došlo v členskom štáte odoslania tovaru. Osobou povinnou zaplatiť daň v prípade nezrovnalosti, ku ktorej došlo počas prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane je prevádzkovateľ daňového skladu, registrovaný odosielateľ alebo akákoľvek iná osoba, ktorá zložila zábezpeku na daň alebo akákoľvek osoba, ktorá sa účastnila neoprávneného odoslania tovaru a ktorá si bola vedomá alebo si mala byť dostatočne vedomá neoprávnenosti odoslania tovaru. Strata tovaru alebo pozmenenie množstva takéhoto prepravovaného tovaru môže mať za následok, že odosielateľ alebo iná osoba, ktorá zložila zábezpeku na daň bude musieť uhradiť daň v inej vyššej alebo aj nižšej čiastke ako je samotná zábezpeka, pretože daň bude vyrubená podľa sadzieb spotrebnej dane, ktoré sú platné k dátumu, ku ktorému vzniká daňová povinnosť v členskom štáte, v ktorom sa tovar uvádza do daňového voľného obehu. Za nezrovnalosť, ktorá nesie daňové riziko sa nepovažuje, ak došlo pri preprave tovaru v pozastavení dane k stratám, ktoré pripadajú na prirodzené úbytky tohto druhu tovaru súvisiace s jeho fyzikálno-chemickými vlastnosťami počas prepravy a ak sú tieto straty uznané colný úradom alebo správcom dane iného členského štátu. Pozmenenie kvality (ale napr. aj chemického zloženia) prepravovaného tovaru môže mať za následok že príjemca tovar 1 ČUNDERLÍK, D. Podnikateľské riziko, Heureka,Ivánka pri Dunaji :

43 neprevezme a vráti späť. Zložitejší prípad nastane ak správca dane príjemcu vyhodnotí takýto tovar, že nezodpovedá skutočnostiam deklarovaným a odmietne prijať tovar alebo bude dopočítaná daň osobe, ktorá uvedie tovar do daňového voľného obehu odchylná od predpokladanej dane. Úplné zničenie alebo nenahraditeľná strata tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane z dôvodu skutočnej povahy tovaru, následkom nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci, alebo na základe povolenia príslušných orgánov členského štátu sa nepovažuje za uvedenie tovaru do daňového voľného obehu a daň sa z tohto tovaru nevymeria. Takýto postup súvisí s tým, že spotrebná daň je daň zo spotreby určitých tovarov a nemôže sa vyberať z tovaru, ktorý bol nenávratne zničený alebo nenahraditeľne stratený a teda nedošlo k jeho spotrebe. V takomto prípade podnikateľ neznáša daňové riziko. Neprevzatie tovaru príjemcom znamená, že nedošlo k zrealizovaniu obchodu, tovar sa vráti odosielateľovi. Preprava z daňového hľadiska nebola ukončená a nie je možné vrátiť daňovú zábezpeku k takémuto tovaru. Prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý zložil zábezpeku na daň alebo registrovaný odosielateľ na daňovom území, ktorý zložil zábezpeku na daň môže zmeniť miesto prijatia tovaru alebo zmeniť príjemcu a takto zrealizovať obchod, ukončiť prepravu a požiadať o vrátenie daňovej zábezpeky. 3.2 DAŇOVÉ RIZIKÁ NA STRANE ŠTÁTU (SPRÁVCU DANE) krátenie daňovej povinnosti daňovým dlžníkom, nezloženie daňovej zábezpeky, alebo zloženie v nesprávnej výške oneskorený odvod daňovej povinnosti. Najčastejším a najvýznamnejším daňovým rizikom pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v režime pozastavenia dane na strane štátu je, že spotrebná daň nebude odvedená vôbec, bude odvedená v nesprávnej výške, alebo bude odvedená oneskorene. 4. VYBRANÉ RIEŠENIA ELIMINÁCIE UVEDENÝCH DAŇOVÝCH RIZÍK Členské štáty, Európska únia, ale aj jednotliví podnikatelia sa snažia eliminovať daňové riziká ktoré vznikajú pri preprave tohto daňovo chúlostivého tovaru v priestore EÚ. Riešenie závisí od druhu rizika a od subjektu, ktorý ho pociťuje. Napríklad: Podnikatelia môžu riešiť situáciu poistením tovaru a aj daňovej zábezpeky na tú sa však štandardné poistné zmluvy nevzťahujú. Správcovia dane jednotlivých štátov doposiaľ využívali systém zvýšeného fyzického daňového dohľadu nad prepravovanými zásielkami. Európska únia rieši znižovanie uvedených daňových rizík vytváraním podmienok pre zvýšenie monitorovania pohybu tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v režime pozastavenia dane, a to zavedením elektronického sprievodného dokumentu, ktorý nahradí súčasný papierový sprievodný dokument. Toto snaženie vyvíja už od roku 1998, keď schválila Rada ekonomických a finančných ministrov EÚ odporúčanie High Level Group on Tax Frauds o zriadení elektronického systému na kontrolu pohybu tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v pozastavení dane Excise Movement and Control System (EMCS) a dňa bolo schvlálené Nariadenie č. 1152/2003/EC Decision n 1152/2003/EC Európskeho Parlamentu a Rady o elektronizácii systému na kontrolu pohybu tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v pozastavení dane. V súčasnosti je už účinné Nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje smernica Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane. Uplatňovať sa začne 1.apríla ZÁVER Zdá sa, že práve posledné uvedené riešenie prinesie viac istoty podnikateľom aj štátu, že preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane v priestore Európskej únie bude úspešne ukončená a daňovo vysporiadaná. V žiadnom prípade však nerieši úplné odstránenie rizika, či neistoty, ktoré vznikajú pri preprave tohto typu tovaru v jednotnom európskom priestore. LITERATÚRA: [1] Smernica Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani, o vlastníctve, pohybe a monitorovaní týchto výrobkov [2] Rozhodnutie č. 1152/2003/ES zo 16. Júna 2003 o informatizácii prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich 43

44 spotrebnej dani [3] Nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24.júla 2009, ktorým sa implementuje smernica Rady 2008/118/ES,pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane. [4] Smernica Rady 2008/118/ES z 16.decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS [5] Čunderlík D.,Podnikateľské riziko,heureka,ivánka pri Dunaji,1996 [6] Holková B., Electronic Administrative Accompanying document (e-aad) for the movement of excise goods between EU Member States (in intra-community),journal of Information, Control and Management Systems, 2009,NO.2 [7] Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia grantového projektu VEGA 1/0149/09 Tvorba flexibilného systému determinujúceho rast hodnoty podniku vychádzajúc z rozboru relevantných atribútov pri použití klasických a moderných prístupov a metód ADRESA: Ing. Beata Holková Žilinská univerzita v Žiline Fakulta riadenia a informatiky Katedra makro a mikroekonómie beata.holkova@fri.uniza.sk 44

45 PRAVDEPODOBNOSTNÉ METÓDY PRI OPTIMALIZÁCII NÁKLADOV NA REKLAMU Galina Horáková 1, Aleš Kozubík 2 1 Katedra matematiky, FHI EU v Bratislave, 2 Katedra Matematických metód, FRI ŽU v Žiline Abstrakt V tomto príspevku je prezentovaný model prieniku reklamného posolstva v cieľovej skupine obyvateľstva. Je odvodený jednoduchý model pre určenie očakávaného podielu spotrebiteľov, ktorí sa počas stanovenej doby stretli s reklamným posolstvom a zapamätali si jeho obsah. Je ukázaný obmedzený vplyv zvyšovania intenzity reklamy na prienik informácie čo je základom pre optimalizáciu výdavkov na reklamu. Kľúčové slová reklama, intenzita reklamy, pravdepodobnosť, Poissonovo rozdelenie, 1. ÚVOD Reklama je dnes všade prítomným fenoménom a preto ju možno označiť za najzávažnejší nástroj marketingu. Radíme ju medzi najnákladnejšie odbytovopolitické opatrenia a jej účelom je informovať istý okruh osôb o vlastnostiach podniku alebo o jeho mimoriadnych výkonoch a prinášať určité posolstvo, ktoré potenciálny spotrebiteľ nepozná. Úspešnosť reklamného pôsobenia závisí od viacerých faktorov. Dôležitá je najmä hustota či intenzita stretu s reklamou. V tomto kontexte možno porovnať správne dávkovanie a opakovanie reklamy s procesom učenia častejšie opakovanie menších častí posolstva zvyšuje možnosť stretu s reklamou a možnosť jej zapamätania. Takisto významná je aj správna forma reklamného posolstva. Vnímanie reklamy je ovplyvnené tým, aké zmyslové orgány dráždi. Podľa [1]: 78 % zrakom, 13 % sluchom, 3 % čuchom, chuťou a hmatom. V neposlednom rade treba brať do úvahy aj proces zabúdania, resp. obmedzenú prirodzenú kapacitu príjmu informácií. V priemere je človek schopný prijať naraz 7 informácií, pričom je schopný rozpamätať sa približne na 15 % skutočne videnej reklamy. V [1] sú uvedené presnejšie hodnoty zapamätania v závislosti od formy vnímania. Tu sa uvádzajú takéto percentá zapamätania: 10 % čítaním, 20 % počutím, 30 % na základe videného, 50 % na základe videného a počutého, 70 % vlastným hovorením, 90 % vlastným uskutočnením. Pravdepodobnosť zapamätania a zabudnutia sprostredkovanej informácie sa teda pohybuje v rozpätí od 0,1 do 0,9 a okrem formy komunikácie je významne ovplyvnená aj záujmami cieľovej skupiny. V tomto príspevku ilustrujeme jednoduchý pravdepodobnostný model penetrácie reklamného posolstva medzi obyvateľstvom. Tento model taktiež ukazuje, že zvyšovanie nákladov a tým aj intenzity reklamy má len obmedzený vplyv na konečný stav penetrácie reklamného posolstva. 2. PRAVDEPODOBNOSŤ STRETU S REKLAMOU Rovnaká pravdepodobnosť získania požadovanej informácie prostredníctvom reklamy neznamená, že po uplynutí určitého časového obdobia budú všetci jedinci rovnako informovaní. Získavanie informácií sa v tomto prípade prebieha náhodne, čo vyplýva z náhodnosti stretu jedinca s reklamou (so zmienkou o známom produkte, službe, osobe). Počet týchto náhodných stretov jedinca s reklamou sa podriaďuje Poissonovmu rozdeleniu. S využitím tohto rozdelenia je možné určiť pravdepodobnosť, s akou sa človek počas sledovaného obdobia stretne resp. nestretne s reklamou. Určenie pravdepodobnosti n-násobného stretnutia s reklamou si ilustrujeme v nasledujúcej ukážke. Označme X náhodnú premennú, popisujúcu počet náhodných stretov človeka s reklamou počas sledovaného obdobia. Budeme predpokladať, že táto náhodná premenná sa riadi Poissonovým rozdelením s parametrom λ. Pre jej pravdepodobnostnú funkciu teda platí 45

46 x λ -λ p ( x) = e, x = 0,1, 2, K x! Predpokladajme, že pravdepodobnosť stretu s konkrétnou informáciou za jeden deň je p s = 0,01. Ak náhodná premenná X reprezentuje počet stretnutí s reklamou za obdobie 100 dní, tak očakávaný počet stretnutí s reklamou je λ = n p. S využitím tohto vzťahu môžeme určiť strednú hodnotu počtu stretov s reklamou v priebehu t dní pri danej pravdepodobnosti stretnutia s reklamou p s = 0, 01. Tabuľka č. 1 ilustruje, ako parameter λ rastie v závislosti od počtu dní, pričom konverguje k 1. To znamená, že pravdepodobnosť stretu s reklamou narastá s dĺžkou sledovaného časového obdobia. Ak t čas, p s - pravdepodobnosť stretnutia s reklamou, tak platí: 1 10 t λ 1 = = 1. 0,01 = 0,01 ; λ 10 = = 10. 0,01 = 0,1; λ 100 = , 01 = 0,1 ; a vo všeobecnosti λ t = = t. ps, Pri znalosti hodnoty parametera λ, teda očakávaného počtu stretnutí s reklamou za konkrétny čas, môžeme ďalej určiť koľkokrát a s akou pravdepodobnosťou sa jeden človek za časové obdobie t dní stretne s reklamou. Ak uvažujeme pôvodnú situáciu, teda λ 100 = ,01 = 1, tak pre pravdepodobnosť, s akou sa človek stretne s reklamou práve 1 krát platí 1 1 p X ( 1) = e = 0, 37. 1! To znamená, že s reklamou by sa za 100 dní stretlo práve 37 % ľudí. Obdobne môžeme vypočítať pravdepodobnosť pre rôzne hodnoty λ, ktoré sú závislé od zmeny pravdepodobnosti stretnutia p s, meniacej sa v závislosti od finančných prostriedkov vložených do reklamy. T p s λ 1 0,01 0,01 2 0,01 0,02 3 0,01 0,03 4 0,01 0,04 5 0,01 0, ,01 0,1 20 0,01 0,2... 0, ,01 1 Tabuľka č.1: Hodnoty parametra λ pre p s =0,01 a t=1,2,, 100. X λ 1 = 0,01 λ 6 = 0,06 λ 30 = 0,3 λ 100 = 1 0 0,99 0,94 0,74 0,37 1 0,0099 0,0565 0,22 0,37 2 0, ,0017 0,033 0,18 3 0, ,0033 0,06 4 0, ,01 5 0, , , ,0005 Tabuľka č. 2.: Hodnoty pravdepodobnostnej funkcie p(x) pre rôzne x a λ, ak p s =0,01. V tabuľke č. 2 sú uvedené pravdepodobnosti, s akými sa respondent nestretne s reklamou, stretne reklamu 1 krát, 2 krát atď. Z tejto tabuľky je taktiež možné určiť pravdepodobnosť, že sa človek s reklamou aspoň raz, ktorá je 1-p(0)=0,63, čo znamená, že počas obdobia 100 dní sa s reklamou stretne aspoň raz 63 % ľudí. 3. VPLYV PROSTRIEDKOV VLOŽENÝCH DO REKLAMY NA JEJ PENETRÁCIU V tomto odstavci analyzujeme prípad, že do reklamy vložíme väčší objem finančných prostriedkov a ich vplyv na celkové percento ľudí, ktorí sa stretnú počas sledovaného obdobia s reklamou aspoň raz. Predpokladajme najskôr, že sa do reklamy vložilo 5 krát viac finančných prostriedkov. Oproti predchádzajúcemu prípadu je teda reklama 5 krát intenzívnejšia v dôsledku čoho sa zmení pravdepodobnosť, že za 1 deň sa stretneme s reklamou, na hodnotu p s =0,05. Tým sa zmení aj očakávaný počet stretnutí s reklamou λ. Potom pre p s =0,05 platí λ 1 =1 0,05=0,05, λ 6 =6 0,05=0,3, λ 30 =30 0,05=1,5, λ 100 =100 0,05=5. V tabuľke č. 3 môžeme vidieť, ako sa opäť pravdepodobnosti stretnutia s reklamou s narastajúcou dĺžkou časového sa zvyšujú. Pravdepodobnosť, že sa človek počas 100 dní stretne s reklamou aspoň raz je v tomto prípade 0,993. To znamená, že ak sme vložili do reklamy 5 krát viac finančných prostriedkov, tak 99,3 % ľudí sa za 100 dní stretne reklamu aspoň raz. Uvedieme ešte jeden prípad, kedy sa vloží do reklamy až 10 krát viac prostriedkov. Opäť sa nám zmení pravdepodobnosť, že za 1 deň sa stretneme s reklamou, a to na hodnotu p s =0,1. Očakávaný počet stretnutí s reklamou potom pre p s =0,1 bude, λ 1 =1 0,1=0,1, λ 6 =6 0,1=0,6, λ 30 =30 0,1=3, λ 100 =100 0,1=10. V tabuľke č. 4 môžeme opäť vidieť, že s narastajúcim časom pravdepodobnosti stretnutia s reklamou rastú. Pravdepodobnosť, že sa človek stretne s reklamou aspoň raz je 0,999, teda 99,9 % ľudí stretne reklamu aspoň raz za 100 dní, ak sme vložili 10 krát viac prostriedkov do reklamy. Z uvedených výsledkov je vidieť, že pri späťnásobnení výdavkov na reklamu došlo k nárastu penetrácie informácie o reklamovanom produkte či službe z hodnoty 63 % až na úroveň 99,3 %. Oproti tomu ďalšie navyšovanie výdavkov už 46

47 neprináša taký efekt a penetrácia sa zvýšila len o 0,6 %. Je teda zrejmé, že výdavky na reklamu nemá zmysel neobmedzene navyšovať, ale naopak existuje určitá horná hranica zmysluplnosti takýchto nákladov. X λ 1 = 0,05 λ 6 = 0,3 λ 30 = 1,5 λ 100 = 5 0 0, ,7408 0,2231 0, , ,2222 0,3347 0, , ,0333 0,251 0, , ,0033 0, , , , , , , , , , ,1462 Tabuľka č. 3: Hodnoty pravdepodobnostnej funkcie p(x) pre rôzne x a λ, ak p s =0,05. X λ 1 = 0,1 λ 6 = 0,6 λ 30 = 3 λ 100 = ,905 0,5488 0,0498 0, ,0905 0,329 0,149 0, ,0045 0,0988 0,224 0, , ,0198 0,224 0, , ,003 0,168 0, , ,1008 0, ,0504 0,063 Tabuľka č. 4: Hodnoty pravdepodobnostnej funkcie p(x) pre rôzne x a λ, ak p s =0,1. 4. ZOHĽADNENIE FENOMÉNU ZABÚDANIA Ako sme videli v predchádzajúcom odstavci, zvýšenie výdavkov na reklamu zvyšuje pravdepodobnosť stretnuti jedinca s konkrétnou informáciou. To však ešte neznamená, že všetci budú po určitom čase rovnako informovaní, nakoľko všetci nemajú rovnakú schopnosť či motiváciu si obsah reklamného oznamu zapamätávať. Na scénu tak vstupuje významný faktor faktor zabúdania. Fenomén zabúdania môžeme charakterizovať pravdepodobnosťou, s ktorou zabúdame sprostredkovanú informáciu. Táto kolíše medzi hodnotami od 0,1 do 0,9 a je ovplyvnená nielen pamäťovými schopnosťami konkrétneho jedinca, ale aj jeho záujmom si informáciu uchovať. Stále uvažujeme časové obdobie dĺžky t =100 dní. Ak si v našom prípade zvolíme pravdepodobnosť zabúdania p zab =0,9, tak pravdepodobnosť, že človek nezabudne, resp. si zapamätá si informáciu je p zap =1-0,9=0,1. Najskôr analyzujeme prípady, že človek sa stretne s reklamou a jej obsah zabudne. Označíme si pravdepodobnosť zabúdania ako P(Z i )=0,9, i=1,2,...,n, kde index označuje poradové číslo stretu s reklamou. Prvou možnosťou je, že človek nestretne reklamu vôbec, a v takom prípade nemá čo zabudnúť. Druhou možnosťou je, že počas 100 dní sa stretne s reklamou a jej obsah zabudne, teda P(Z 1 )=0,9. Ďalej, ak človek stretne reklamu 2 krát a zabudne jej obsah, tak z vety o násobení pravdepodobností P Z Z = P Z. P Z = 0,9. 0,9 = 0,81. ( ) ( ) ( ) Takto môžeme pokračovať prípadom, že človek stretne reklamu 3 krát za 100 dní a nezapamätá si jej obsah P Z Z Z = P Z. P Z. P Z = 0,9. 0,9. 0,9 = 0,729, ( ) ( ) ( ) ( ) a všeobecne, v prípade, že sa stretne s reklamou n-krát a nezapamätá si jej obsah platí n n n P Z I i = P ( Zi ) = 0,9. i= 1 i= 1 Vráťme sa teraz k náhodnej premennej X z odstavca 2, ktorá reprezentuje počet stretnutí človeka s reklamou počas obdobia dĺžky 100 dní, pričom pravdepodobnosť stretnutia s reklamou je p s =0,01, čo znamená, že platí λ 100 =100 0,01=1, t. j. očakávaný počet stretnutí s reklamou počas 100 dní 1. Analyzujme teraz, s akou pravdepodobnosťou sa človek počas 100 dní stretne s reklamou a zabudne jej obsah. Z tabuľky č. 2 vidíme, že pravdepodobnosť jedného stretnutia sa s reklamu počas 100 dní raz je P(S 1 )=0,37. Pre pravdepodobnosť nezapamätania si obsahu reklamy, za predpokladu jedného stretnutia sa stretne s reklamou je P Z / S = 0,9. Na základe vety o násobení pravdepodobností dostávame ( ) A 1 ( ) = ( ) ( ) P S Z P S. P Z / S, 1 A 1 A 1 a po dosadení našich údajov máme P( S1 Z A ) = P ( S1 ). P ( Z A ) = 0,37. 0,9 = 0,333. Celkom sa teda počas 100 dní jedenkrát stretneme s reklamou bez zapamätania si jej obsahu s pravdepodobnosťou 0,333. Ďalej uvažujme situáciu, že sa človek počas 100 dní stretne s reklamou dva razy a nezapamätá si jej obsah. Z tabuľky č. 2 opäť vidíme, že pravdepodobnosť práve dvoch razy stretnutí s reklamou počas 100 dní je P(S 2 )=0,18. Pre pravdepodobnosť, že reklamu stretneme počas 100 dní dvakrát a nezapamätáme si jej obsah potom máme P S Z = P S. P Z / S = 0,18. 0, 81 = 0,1458. ( ) ( ) ( ) 2 A 2 A 2 Podobne by sme mohli pokračovať prípadom, že reklamu stretneme práve trikrát, práve štyrikrát atď. a nezapamätáme si jej obsah. Tak dostávame výsledky P S Z = P S. P Z / S = 0,06. 0,729 = 0,04374, ( ) ( ) ( ) 3 A 3 A 3 47

48 ( ) ( ) ( ) P S Z = P S. P Z / S = 0, 01. 0, 6561 = 0, , 4 A 4 A 4 a všeobecne pre práve n stretnutí s reklamou bez zapamätania si jej obsahu máme n -1 n 1 e 0,9 P( Sn Z A ) = P( Sn ) P( Z A / Sn ) =. n! ,37 0,333 0,1458 0, , Tabuľka č. 5 Rozdelenie pravdepodobnosti počtu stretnutí s reklamou bez zapamätania jej obsahu. Cieľom tejto analýzy však je určenie pravdepodobnosti, s akou ľudia budú zasiahnutí reklamou, teda sa stretnú s prezentovanou informáciou a zapamätajú si jej obsah. Ak teda pravdepodobnosti v tabuľke č. 5 predstavujú stretnutie s reklamou a zabudnutie obsahu, tak odčítaním ich súčtu od 1: 1-[0,37+0,37 0,9+0,18 0,81+0,06 0,729+0,01 0,6561] = 0,1009, dostávame, že približne 10 % ľudí sa počas 100 dní stretne s reklamou a bude zasiahnutých konkrétnou informáciou, teda si zapamätá jej obsah. Ak by sme chcel určiť presnú hodnotu, tak i e 0,9 1 = 0, , i= 0 i! teda penetrácia informácie bude u 9,51 % ľudí. 5 SPOLOČNÉ PÔSOBENIE INTENZITY REKLAMY A ZABÚDANIA Ako sme videli v predchádzajúcich odstavcoch, výsledná penetráícia reklamného posolstva medzi populáciou je závislá od intenzity reklamy a od priemernej schopnosti zapamätávania resp. zabúdania. Pre funkciu penetrácie f(λ,p zab ) potom platí N n n n λ -λ n λ -λ n ( λ pzab ) -λ f ( λ, pzab ) = 1 e pzab 1 e pzab = 1 e, n= 0 n! n= 0 n! n= 0 n! odkiaľ pri použití Taylorovho rozvoja funkcie e x dostávame λ zab ( λ ) = f - (1-p ), p zab 1 e. Výslednú penetráciu reklamy pri rôznych intenzitách a rôznych úrovniach pravdepodobnosti zabudnutia komunikovanej informácie môžeme dokumentovať tabuľkou č. 6. p zab 0,9 0,7 0,5 0,3 0,1 λ 1 9,52 % 25,92 % 39,35 % 50,34 % 59,34 % 2 18,13 % 45,12 % 55,07 % 75,34 % 83,47 % 3 25,92 % 59,34 % 69,88 % 87,75 % 93,28 % 5 39,35 % 77,69 % 91,79 % 96,98 % 98,89 % 10 63,21 % 95,02 % 99,33 % 99,96 % 99,99 % Tabuľka č. 6 Penetrácia reklamného posolstva medzi ľuďmi v závislosti od intenzity a pravdepodobnosti zabúdania Z tejto tabuľky je zrejmé, že len zvyšovanie výdavkov na reklamu a tým zvyšovanie jej intenzity môže dosiahnuť len obmedzené výsledky, Ako je vidieť, zdvojnásobenie intenzity reklamy sa prejaví takmer dvojnásobným nárastom penetrácie, avšak desaťnásobne vyššia intenzita už prináša len šesťnásobne vyššie percento osôb zasiahnutých reklamným posolstvom. Pri tom je vidieť aj to, že rovnaký alebo aj vyšší výsledok je možné dosiahnuť pri ďaleko nižšej intenzite pri vhodnejšej voľby formy reklamy nižšou pravdepodobnosťou zabúdania. ZÁVER V príspevku bol ilustrovaný jednoduchý Poissonovský model šírenia reklamného posolstva pri zohľadnení fenoménu zabúdania. Ak sa ukázalo, neobmedzené zvyšovanie intenzity šírenia reklamy nemusí vždy priniesť adekvátne výsledky. Optimálny výsledok je naopak možné dosiahnuť aj pri nižšej intenzite pri cielenom výbere formy reklamy. Výsledok je taktiež použiteľný pre potreby poskytovateľov reklamných služieb pri stanovení cenníka zodpovedajúceho dosiahnutého výsledku. Oznam: Táto práca je podporovaná grantom VEGA 1/0724/08. 48

49 LITERATÚRA [1] FERNER,F. K. Marketing cestovného ruchu v praxi. Bratislava : SPN, [2] HORÁKOVÁ, G.; HUŤKA, V. Teória pravdepodobnosti. Bratislava : EKONÓM, [3] KOZUBÍKOVÁ, Z. Finančné rozhodovanie manažmentu podniku v podmienkach rizika, Krízový manažment, č. 1/2007, s ADRESA: RNDr. Galina Horáková, CSc. Katedra matematiky FHI EU v Bratislave Dolnozemská 1/b Bratislava, Slovenská republika tel.:++421/02/ horakova@euba.sk RNDr. Aleš Kozubík Katedra Matematických metód FRI ŽU v Žiline Univerzitná 8215/ Žilina, Slovenská republika, tel.:++421/41/ alesko@frcatel.fri.uniza.sk 49

50 50

51 WEIGHT OF EDUCATION OF ESTABLISHMENT Anna Jacková Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra makro a mikroekonomiky Abstract: Education represents complex of general, specialistic, theoretical and practical knowledges. The man obtains those knowledges passing training program by scholastic systeme or other educational institutions. Firms need for employee with the highlevel of earning capacity and solve that situation not only by searching for compenent and skilled candidates but also by skilling and development its own establishment. Educational investing for its establishment returns to a firm various competetive advantages. Key words: Education, educationalmethods, control of education. ÚVOD Základným cieľom a zároveň aj dôsledkom modernej spoločnosti je vzdelanosť. Každý podnik má svoju filozofiu vzdelávania, ktorá vyjadruje význam a dôležitosť vzdelávania jeho zamestnancov. Samotné prístupy podnikov k vzdelávaniu sú však rôzne. Niektoré podniky sú v tejto oblasti úplne pasívne a vzdelaných zamestnancov sa snažia získavať od podnikov, ktoré do vzdelávania na rozdiel od nich investujú. Naproti tomu iné podniky často míňajú prostriedky na vzdelávanie zamestnancov bez predchádzajúcej identifikácie potreby vzdelávania. Pritom schopných a odborne zdatných zamestnancov môže podnik získať aj vlastnou odbornou prípravou a rozvojom vlastných zamestnancov. Chce to však premyslený, kompletný systém starostlivosti o kvalifikačný rast perspektívnych zamestnancov. Profesijná spôsobilosť nepozostáva len zo získania určitého stupňa vzdelania. Je len východiskom, na ktoré musia nadväzovať ďalšie vzdelávacie formy. RIADENIE VZDELÁVANIA Základným cieľom podnikového vzdelávania a odborného rozvoja ľudských zdrojov, je pomôcť podniku dosiahnuť jeho ciele pomocou zhodnotenia jeho najrozhodujúcejšieho zdroja, t. j. ľudí, ktorých zamestnáva. Vzdelávanie a odborný rast ľudských zdrojov znamená investovať do ľudí za účelom dosiahnutia ich lepšieho výkonu a čo najlepšieho využívania ich schopností. (Strenitzerová, 2003, s. 280). Aby vzdelávanie zamestnancov podniku bolo efektívne, musí byť systematické, dobre zorganizované a musí prebiehať v rámci opakujúceho sa cyklu vzdelávania. Cyklus vzdelávania vychádza zo zásad politiky vzdelávania, sleduje ciele stratégie vzdelávania a opiera sa o inštitucionálne predpoklady vzdelávania. Všetko závisí na skupine, či skupinách pracovníkov, ktorí realizujú vzdelávanie a zabezpečujú jeho odbornú a organizačnú stránku. Cyklus vzdelávania zamestnancov pozostáva z nasledujúcich fáz: identifikácie skutočných potrieb vzdelávania, plánovania vzdelávania zamestnancov, realizovania vzdelávacích aktivít použitím vhodných metód vzdelávania, monitorovania a vyhodnotenia efektívnosti vzdelávania. Prvá fáza určuje, ktorých zamestnancov a v akej oblasti vzdelávať. Druhá fáza rieši otázky rozpočtu, časového plánu a zamestnancov, ktorých sa bude vzdelávanie dotýkať a aj otázky obsahu a metód vzdelávania. Tretia fáza cyklu predstavuje vlastný proces vzdelávania, t. j. realizáciu vzdelávacieho procesu. Nakoľko býva vzdelávanie pracovníkov nákladnou záležitosťou, podnik zaujíma, do akej miery boli stanovené ciele vzdelávania splnené a ako sa pritom osvedčili nástroje a metódy použité na vzdelávanie zamestnancov. Preto posledná fáza vyhodnocuje výsledky vzdelávania a hodnotí efektívnosť vzdelávacieho programu a použitých metód. Stanovenie obsahu vzdelávacieho programu a cieľovej skupiny účastníkov je determinované potrebou vzdelávania a konkrétnymi vzdelávacími cieľmi. Z hľadiska efektívnosti vzdelávacieho procesu sa odporúčajú menej početné skupiny s počtom 10 až 25 osôb s rovnakou hierarchickou úrovňou ich pôsobenia. Dĺžka vzdelávacieho programu by mala byť adekvátna náročnosti jeho obsahu, pričom ju pozitívne môže ovplyvniť napríklad vzdelávanie 51

52 prostredníctvom počítačov a aj samotné samovzdelávanie zamestnancov. Do riadenia vzdelávania zamestnancov by mali byť zapojení okrem útvaru riadenia ľudských zdrojov aj všetci línioví manažéri. Vzdelávanie zamestnancov môže prebiehať: v podniku, priamo na pracovisku a pri výkone práce, mimo pracoviska, v priestoroch podniku určených na výučbu, mimo podniku, prostredníctvom rôznych vzdelávacích inštitúcií. METÓDY VZDELÁVANIA Efektívnosť vzdelávacích programov je vo veľkej miere podmienená výberom vhodných metód vzdelávania zamestnancov. Jedná sa o prostriedky a spôsoby využívané pri prenose a osvojovaní si vedomostí, zručností, postojov a skúseností. Vzhľadom na možnosti priebehu vzdelávania zamestnancov sa metódy vzdelávania delia na: metódy vzdelávania pri výkone práce, metódy vzdelávania mimo pracoviska, metódy vzdelávania mimo podniku. Medzi metódy vzdelávania, ktoré sa najčastejšie využívajú pri výkone práce patrí: inštruktáž, konzultovanie, koučovanie, mentorovanie, asistovanie, poverenie úlohou, rotácia práce, pracovná porada, sebazvládanie. Medzi metódy vzdelávania mimo pracoviska patrí: prednáška, demonštrovanie, prípadové štúdie, simulácia, workshop, brainstorming, hranie rôl, assesment centre (diagnosticko-výcvikový program), výučba využitím techniky, školenie hrou. Metódy vzdelávania pri výkone práce, teda priamo na pracovisku sa nazývajú aj metódy on the job. Metódy vzdelávania mimo pracoviska, ale v podniku a metódy vzdelávania mimo podniku, zabezpečované prostredníctvo vzdelávacích inštitúcií (agentúr vzdelávania, kurzov stredných škôl, diaľkovým štúdiom na vysokých školách a pod.) sa nazývajú metódy off the job. Ak sa podnik rozhodne využiť na vzdelávanie svojich zamestnancov vzdelávaciu inštitúciu, mal by sa pre ňu rozhodnúť až na základe výberového konania. Kritériami výberu môžu byť: 1. Doterajšie skúsenosti podniku so vzdelávacou inštitúciou. 2. Referencie z iných podnikov o úrovni a podmienkach poskytovaného vzdelania. 3. Cena za vzdelávacie aktivity. 4. Možnosť získania certifikátu o vzdelaní. 5. Možnosť spolupráce so vzdelávacou inštitúciou pri koncipovaní vzdelávacieho programu a pri aplikácii získaných poznatkov v praxi. Uplatnenie metód vzdelávania je podmienené konkrétnymi potrebami a podmienkami v podniku, napr. zložením študijnej skupiny, cieľom programu a pod. Vývoj však smeruje skôr k využívaniu aktívnejších metód vzdelávania a metód vzdelávania vedúcich k sebarozvoju zamestnancov. Sebarozvoj zamestnancov sa takisto musí plánovať a podporovať. Vzdelávacie aktivity je potrebné orientovať nielen na vedomostný profil zamestnancov, ale aj na ich hodnotový systém. Tým sa rozumie pôsobenie na celkovú kompetenciu jednotlivých zamestnancov. Hodnotenie vzdelávacieho procesu by malo dať odpoveď na otázku, v akej miere boli splnené ciele vzdelávania. To 52

53 znamená, že kritériá hodnotenia vzdelávacieho procesu by mali byť stanovené zároveň s cieľmi už v etape plánovania celého vzdelávacieho procesu. Najčastejšie používanou hodnotiacou metódou po absolvovaní vzdelávania sú reakcie školených osôb na zážitky zo vzdelávania formou dotazníka. Vzhľadom k tomu, že absolvované vzdelávanie má byť prínosom pre podnik, medzi hodnotiace metódy patrí aj miera uplatňovania získaných poznatkov pri výkone práce absolventov vzdelávania a teda aj samotný rast podniku. Pre posudzovanie prínosov vzdelávania je možné sledovať zmeny v nižšie uvedených ukazovateľoch: zvýšenie produktivity, rentability, výstupu, kvality produkcie a poskytovaných služieb, zvýšenie pracovnej morálky, zvýšenie kvality produkcie a služieb, nové produkty, noví zákazníci, pokles nákladov, pokles absencií, menšia fluktuácia, pokles počtu sťažností, skrátenie doby zavádzania nových technológií a procesov, redukcia počtu chýb nepodarkov, pokles počtu hodín opráv, redukcia nadčasových hodín a pokles počtu hodín prestojov, zníženie počtu pracovných úrazov a pokles kompenzačných platieb. (Kucharčíková, 2004, s ). ZÁVER Mnohé podniky získajú a aj si udržia svoj náskok pred ostatnými konkurentmi z odboru vďaka kvalitnejším zamestnancom. Profesijný rozvoj zamestnancov podniku je výsledkom ich záujmov, snahy a aktivít na jednej strane a záujmov, aktivít a vynaložených zdrojov ich zamestnávateľov na strane druhej. Predovšetkým výchovou a vzdelávaním sa môže získať nová kvalita ľudského potenciálu v podniku. (Hittmár, 2006, s. 137). Príspevok je čiastkovým výstupom výskumnej úlohy VEGA č. 1/0149/09, ktorú rieši KMME FRI ŽU v Žiline. LITERATÚRA [1] HITTMÁR, Š. Manažment. Žilina : EDIS vydavateľstvo ŽU v Žiline, [2] KACHŇÁKOVÁ, A. Riadenie ľudských zdrojov. Bratislava : Sprint, [3] KUCHARČÍKOVÁ, A. Investovanie do ľudského kapitálu v stavebnom podniku. Zborník príspevkov z 5. medzinárodného vedeckého sympózia Ekonomické a riadiace procesy v stavebníctve a v iných investičných projektoch. Bratislava : STU Stavebná fakulta, [4] PITRA, Z. Zvyšovanie výkonnosti firmy. Praha : Ekopress, [5] STRENITZEROVÁ, M. Vzdelávanie a odborný rozvoj ako súčasť procesu Riadenie ľudských zdrojov. Zborník príspevkov z medzinárodného pracovného seminára EDMAN 03, Brno, ADRESA: Ing. Anna Jacková, Ph.D. Žilinská univerzita v Žiline Fakulta riadenia a informatiky Katedra makro a mikroekonomiky Univerzitná 8215/ Žilina Slovenská republika Anna.Jackova@utcpd.sk 53

54 54

55 EXTRÉMIZMUS Dušan Korgo Evropský polytechnický institut, s.r.o. Abstrakt: V článku je podaný základný výklad skutkových podstát novokoncipovaných trestných činov extrémizmu a výklad v nich uvedených pojmov. Novela Trestného zákona zavádzajúca trestné činy extrémizmu nadobudla účinnosť K uvedeným trestným činom nebol doposiaľ podané žiadne vysvetlenie a taktiež nie je možné sa opierať o výsledky praxe, pretože žiadne nie sú. V článku je uvedený stručný prehľad trestných činov majúcich extrémistický charakter uvedených v noveliovanom Českom Trestnom zákone. Ak budú v texte uvádzané konkrétne čísla paragrafov ( ) bez uvedenia zákona v ktorom sú uvedené, v každom prípade ide o trestný zákon č. 300/2005 Z.z. Kľúčové slová: Extrémizmus, extrémistický materiál, extrémistický motív, extrémistické trestné činy V súčasnom období sa hrozba extrémizmu stala vysoko aktuálnou a to nielen na Slovensku a v Čechách, ale dá sa povedať i v celom svete a zvlášť v Európe. Prejavy nenávisti voči príslušníkom iných rás, národov, národnostných menšín a etnických skupín, ale aj náboženstiev prinášajú so sebou nebezpečenstvo priameho ohrozenia riadneho fungovania demokratickej spoločnosti. V Slovenskej aj v Českej republike prišlo v nedávnej minulosti k zásadným zmenám trestných zákonov /ďalej len TZ/. Extrémizmus nielen ovplyvňuje medziľudské vzťahy v oblasti ludského a spoločenského spolunažívania, ale má i vplyv na ekonomické vzťahy v spoločnosti na ktoré môže mať často zhubný vplyv. Pomerne často sa z počiatku bežného extrémizmu vyvinie jedna z najnebezpečnejších trestných činností vôbec a to terorizmus prípadne genocídium a pod., ktoré zasahujú do všetkých sfér života spoločnosti. Za extrémizmus sa vo všeobecnosti považuje každé konanie, ktoré sa významným spôsobom odlišuje od bežného správania, pričom môže, ale nemusí ísť o trestnú činnosť. Za jednu z hlavných príčin vzniku extrémizmu sa považuje neprítomnosť tolerancie v spoločnosti a preto intolerancia je základom ideológie väčšiny extrémistických skupín. Na základe toho možno za extrémizmus označiť vyhranené ideologické postoje, ktoré vybočujú z právneho rámca spoločnosti. Extrémizmizmom (lat.), je záľuba v extrémoch, prepiato radikálne konanie, počínanie, názory a pod., výstrednosť, krajnosť, výnimočnosť. Rozumieme ním verbálne, grafické, fyzické alebo iné aktivity spojené spravidla s vyhraneným ideologickým alebo iným kontextom, zväčša s absenciou hmotnej pohnútky, ktoré vyvíjajú jednotlivci alebo skupiny osôb s názormi výrazne vybočujúcimi zo všeobecne uznávaných spoločenských noriem so zreteľnými prvkami intolerancie, najmä rasovej, národnostnej, náboženskej alebo inej obdobnej neznášanlivosti, ktoré útočia proti demokratickým princípom, spoločenskému usporiadaniu, životu, zdraviu, majetku alebo verejnému poriadku. (S. Šaling, M. Ivanová-Šalingová, a Z. Maníková: Veľký slovník cudzích slov, Bratislava, 1977.). Kriminalitou extrémistov a kriminalitou extrémistických skupín sa vo všeobecnosti rozumejú trestné činy a iná protispoločenská činnosť s extrémistickým prvkom vrátane trestných činov a priestupkov motivovaných rasovou, národnostnou neznášanlivosťou, alebo spáchaných priaznivcami extrémistických skupín a to bez ohľadu na konečnú trestnoprávnu kvalifikáciu jednotlivých prípadov Trestný zákon ČR a SR pojem extrémizmus priamo nedefinujú, v praxi poznáme najmä extrémizmus: pravicovo orientovaný - presadzovanie ideí rasizmu, fašizmu, nacizmu, neonacizmu, ľavicovo orientovaný prezentovaný prevažne anarchistickými, antiglobalistickými a antikorporativistickými ideami, nábožensky orientovaný uplatňovaní radikálnymi náboženskými zoskupeniami, nacionálne orientovaný- vyjadrovaný radikálnami nacionálne založenými skupinami, ktorých cieľom je často osamostatnenie (odtrhnutie) sa časti územia aj s obyvateľstvom od materského štátu. Často sa stáva, že niektorý z uvedených extrémizmov prerastia do terorizmu. TRESTNÉ ČINY POSTIHUJÚCE EXTRÉMIZMUS V SR 1. septembra 2009 nadobudla účinnosť novela rekodifikovaného TZ, v ktorej okrem iného bol presne špecifikovaný 55

56 pojem extrémizmu. Túto zmenu, ako uvádza dôvodová správa k tomuto zákonu, vyvolala naliehavosť potreby zmeny XII. hlavy osobitnej časti TZ a vyplynula z gradácie násilných aktov spojených aj s trestnou činnosťou, ku ktorým dochádza v súčasnosti vo zvýšenej miere a za okolnosti, ktoré v predchádzajúcich obdobiach nenastali alebo nastali len v menšej intenzite. Ide najmä o výtržnícke správanie sa skupín divákov na športových podujatiach, ktoré je spojené s prejavovaním názorov, resp. s propagáciou hnutí smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, taktiež o podnecovanie k násiliu alebo nenávisti z dôvodu rasy, farby pleti alebo národa, verejné ospravedlňovanie genocídia, zločinov proti ľudskosti alebo vojnových zločinov, resp. ich verejné popierane alebo vážne zľahčovanie, a to bez ohľadu na to, či už ide o holokaust alebo akékoľvek iné obdobné činy. Konkrétne zmeny a doplnenia TZ touto novelizáciou zahŕňajú definíciu extrémistickej skupiny ( 129 ods. 2), extrémistického materiálu ( 130 ods. 8 a 9), osobitného extrémistického motívu ( 140 písm. d/ a f/), definíciu trestných činov extrémizmu ich výpočtom a súvislosťou s extrémistickým motívom ( 140a), úpravy v skutkových podstatách trestného činu násilia proti skupine obyvateľov ( 359) a výtržníctva ( 364) a v dotknutých skutkových podstatách dvanástej hlavy osobitnej časti ( 421 až 424) a prijatie nových skutkových podstát v tejto hlave - 422a až 422c a 424a. Novelizovaný TZ priamo uvádza ktoré trestné činy patria medzi extrémistické, definuje pojem extrémistickej skupiny ako aj uvádza, čo sa považuje za extrémistický materiál. Medzi trestné činy extrémizmu podľa 140a patria trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa 421 a 422, výroby extrémistických materiálov podľa 422a, rozširovania extrémistických materiálov podľa 422b, prechovávania extrémistických materiálov podľa 422c, hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa 423, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa 424, podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa 424a a trestný čin spáchaný z osobitného motívu podľa 140 písm. d) a f). Extrémistickou skupinou podľa 129 odsek 3 sa na účely tohto zákona, rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu. Objektom všetkých trestných činov zaradených v tejto hlave osobitnej časti trestného zákona je ochrana osôb alebo jednotlivcov, určiteľných podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národnosti, etnickej skupiny alebo náboženstva pred skupinami alebo hnutiami, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb. Subjektívna stránka u všetkých takýchto trestných činov vyžaduje zavinenie úmyselné, pričom stačí aj úmysel nepriamy. Páchateľom týchto trestných činom môže byť každá trestne zodpovedná osoba, subjekt je všeobecný. Väčšina trestných činov uvedených v XII. hlave osobitnej časti Trestného zákona majú jedno špecifikum, ktorým sa odlišujú od ostatných, hoci najzávažnejších zločinov a to, že podľa 88 uplynutím premlčacej doby nezaniká ich trestnosť. Táto výnimka z premlčania sa však netýka trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa 421 a 422, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa 424. Z uvedeného znenia 88 vyplýva, že nepremlčateľnosť sa týka i novokoncipovaných trestných činov extrémistickej povahy ( 422a, 422b, 422c, 424a), zaradených do XII. hlavy os. časti Trestného zákona novelou č. 257/2009 Z.z., pretože nie sú výslovne uvedené medzi tými trestnými činmi, ktorých sa nepremlčateľnosť netýka. V tomto prípade ide pravdepodobne o legislatívnu chybu. V ďalšej časti článku podám stručný rozbor pojmov súvisiacich s trestnými činmi terorizmu. 421 A 422- PODPORA A PROPAGÁCIA SKUPÍN SMERUJÚCICH K POTAČENIU ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD Táto trestná činnosť je uvedená v dvoch ustanoveniach Trestného zákona, ktoré obsahujú tri základné skutkové podstaty: 1. Trestný čin podľa 421 spácha ten, kto podporuje alebo propaguje skupinu osôb alebo hnutie, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb. 56

57 2. Trestný čin podľa 422 ods. 1 spácha ten kto verejne, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb. 3. Trestný čin podľa 422 ods. 2 spácha ten, kto kto pri čine uvedenom v odseku 1 používa pozmenené zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktoré vyvolávajú zdanie pravých. Skupinou osôb sa v zmysle 129 ods. 1 rozumejú najmenej tri osoby. V prípadoch týchto trestných činov ide o konkrétne organizované skupiny hlásiace sa k určitej ideológii (napr. skupiny skinheads, ktoré patria na Slovensku k najnebezpečnejšiemu a najrozsiahlejšiemu hnutiu propagujúcemu fašizmus, tvrdý rasizmus a nacizmus). Na takomto ideologickom základe môže vyrásť aj genocídium alebo terorizmus. Preto je podľa tohto ustanovenia trestná aj podpora a propagácia hnutia hlásajúceho genocídium. Významným pojmom v oboch ustanoveniach je pojem hnutie, ktorým je snaha konkrétnych skupín o nastolenie politického systému vybudovaného na určitej ideológii. Nepovoleným hnutím sú všetky snahy určitých skupín, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potlačeniu práv a slobôd občanov. V článku 20 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (uverejnený vo vyhláške č. 120/1976 Zb.) sa uvádza: Akákoľvek národná, rasová alebo náboženská nenávisť, ktorá predstavuje podnecovanie k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu, musí byť zakázaná zákonom. Hlásanie nenávisti sa približuje k podnecovaniu k násiliu. Potlačením sa rozumie úplné alebo podstatné zrušenie základných práv a slobôd, a nielen ich určité obmedzovanie. Podporou sa rozumie konanie, ktorým páchateľ sleduje cieľ umožniť činnosť skupiny, alebo aspoň uľahčiť jej existenciu. Je ním napríklad finančná pomoc, poskytnutie priestorov na nedovolené zhromaždenie, zaobstarávanie propagačného materiálu a iné formy pomoci. Propagáciou sa rozumie konanie, ktorým páchateľ sám alebo spolu s inými šíri a presadzuje ideológiu a činnosť takýchto skupín medzi ľuďmi a usiluje sa ich pre ňu získať. Prostriedkom môže byť umožnenie prejavu v tlači, rozhlase, na verejnosti, verejné vychvaľovanie takejto skupiny a pod. Verejné prejavy sympatií sa od propagandy odlišujú tým, že ich páchateľ spravidla neprednáša v úmysle ovplyvniť a získať iných pre túto ideológiu, ale prezentovať seba ako sympatizanta. Najčastejšie príklady takejto činnosti zákon uvádza demonštratívne (používanie zástav, odznakov rovnošiat a hesiel). Tým sa odlišujú menej nebezpečné prejavy sympatií k hnutiam smerujúcim k potlačeniu práv a slobôd občanov v zmysle 422 ods. 1 od úmyslu páchateľa uvedeného v 421. Ustanovenie 422 je teda subsidiárne vo vzťahu k 421. Sympatie musia byť prejavené verejne ( 122 ods. 2). Prejavovanie sympatií v súkromí, bez sprístupňovania iným, nie je trestné. Prostriedky, ktorými možno prejavovať sympatie zákon uvádza príkladmo nie demonštratívne. Prakticky to môže byť všetkým, čo je zaradené medzi extrémistické materiály podľa 130 ods. 8. Zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktorými sa prejavujú uvedené sympatie k daným skupine alebo hnutiam v žiadnej právnej norme nie sú určené alebo presne špecifikované. Či ide o takú vec sa skúma v každom jednotlivom prípade individuálne, a najmä v súvislosti so subjektívnou stránkou. Napr. takými zástavami sú rôzne zástavy fašistického Nemecka. Okrem vymenovaných prostriedkov možno prejavovať sympatie i gestami (známe hailovanie so zdvihnutými rukami), ústne, napr. spievaním hymien a extrémistických piesni a pod. Verejné prejavovanie sympatií k uvedeným skupinám alebo hnutiam používaním pozmenených zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, ktoré vyvolávajú zdanie pravých sa rozumie používanie takých vecí u ktorých došlo iba k minimálnej zmene na ich výraze a obsahu v snahe, aby síce neboli identické s originálom, ale aby sa čo najvernejšie podobali originálom a tieto zmeny boli postrehnuteľné iba pri dôkladnejšom preskúmaní. Takéto zmeny bežní občania zvyčajne nie sú schopní rozpoznať a považuju tieto predmety za pravé symboli uvedených skupín alebo hnutí. 422A, 422B, 422C VÝROBA, ROZŠIROVANIE A PRECHOVÁVANIE EXTRÉMISTICKÝCH MATERIÁLOV Extrémistickým materiálom sa podľa 130 ods.8 na účely tohto zákona rozumie písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody, ospravedlňujúce alebo schvaľujúce čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi a príslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného súdu zriadeného na základe 57

58 medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za genocídium alebo zločin proti ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, ak takýto rozsudok nebol v predpísanom konaní zrušený, alebo popierajúce alebo vážne zľahčujúce čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi a príslušnými článkami štatútu iného medzinárodného trestného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, za genocídium alebo zločin proti ľudskosti, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika. Za extrémistický materiál sa podľa 130 ods. 9 považuje horeuvedený materiál, iba vtedy ak sa vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody a replika extrémistického materiálu alebo jeho napodobenina, ktorá je zameniteľná s originálom. V súčasnej dobe neexistuje žiadny právne relavantný zoznam, alebo vysvetlenie, čo možno za takýto materiál považovať a preto bude veľmi sporné dokazovať túto trestnú činnosť. Musí sa vychádzať vždy z konkrétneho prípadu a skúmať či daný materiál skutočne spĺňa podmienky uvedené v 130 ods. 9. Etrémistických symbolov existuje veľké množstvo a azda najpodrobnejšie boli uverejnené v Manuále pro policii ČR Symboly používané extrémisty na území ČR v současnosti, od autora Miroslava Mareša, ktorú vydalo MV ČR v r Trestného činu podľa 422a Výroba extrémistických materiálov sa dopustí ten kto vyrába extrémistické materiály alebo sa podieľa na takejto výrobe. Vyrábaním sa rozumie akékoľvek písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie extrémistického materiálu a to hromadné (aj priemyselné ) vyhotovenia väčšieho množstva takýchto materiálov, ako aj manuálne- individuálne vyhotovenie jedného kusa takéhoto materiálu napr. nakreslením plagátu. Podieľaním sa na výrobe je akýkoľvek spôsob úmyselnej spolupráce s výrobcom, napr. páchateľ je subdodávateľom potrebných materiálov, čiastkovým spracovateľom materiálu a pod. Pre trestnosť je dôležitá subjektívna stránka výrobcu alebo podieľajúcej sa osoby, ktorí tak musia robiť v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie. Trestného činu podľa 422b Rozširovanie extrémistických materiálov sa dopustí ten, kto rozmnožuje, prepravuje, zadovažuje, sprístupňuje, uvádza do obehu, dováža, vyváža, ponúka, predáva, zasiela alebo rozširuje extrémistické materiály. Konania uvedené v tejto skutkovej podstate vždy smerujú k už vyhotoveným extrémistickým materiálom a jednotlivé charakteristiky (význam) väčšiny uvedených konaní už boli vysvetlené v predchádzajúcich kapitolách tejto učebnice. Rozmnožovaním sa rozumie vyrábanie ďalších kópii už vyrobeného materiálu či už strojovo alebo ručne. Na počte rozmnoženého materiálu nezáleží. Sprístupňuje uvedený materiál ten, kto ho robí verejne prístupným určitému okruhu osôb, pričom taktiež nezáleží na ich počte. Dôležité je, že majú takéto osoby možnosť sa s extrémistickým materiálom zoznámiť, napr. si prečítať extrémistické texty, pozrieť filmy a pod. Ponúka takýto materiál osoba, ktorá pred inými prezentuje možnosť dodania takéhoto materiálu okamžite, alebo po určitom čase, za úhradu alebo i bez nej, pričom to môže robiť osobnou účasťou (osobne ponúka takéto materiály tzv. na ulici), alebo i prostredníctvom inzerátov, ako aj elektronickými prostriedkami. Výsledkom ponuky je predávanie extrémistických materiálov, kde dôjde k výmene tovaru za dohodnutú odplatu najčastejšie peniaze. Zasielaním sa rozumie dodávanie extrémistických materiálov odberateľom (fyzickým i právnickým osobám) a to na základe objednávky alebo i bez nej. Zasielanie sa vykonáva prostredníctvom doručovateľských organizácií (napr. poštou), alebo tzv. kuriérnym spôsobom. Rozširovaním sa myslí činnosť pri ktorej páchateľ vyhotovené materiály osobne doručuje určitému okruhu i neznámych osôb (napr. vhadzovaním do poštových schránok), alebo ich zverejňovanie napr. vylepovaním plagátov a pod. Aby takéto konania napĺňali skutkovú podstatu trestného činu musí byť taktiež splnená podmienka subjektívnej stránky a to, že ich páchatelia tak musia robiť v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné 58

59 zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie. Trestného činu podľa 422c Prechovávanie extrémistických materiálov sa páchateľ dopustí tým, že prechováva extrémistické materiály. Pod prechovávaním sa rozumie vedomá držba uvedených materiálov, ktoré má páchateľ vo svojej moci a dispozícii bez ohľadu na to, komu takéto veci patria. Prechovávanie extrémistického materiálu je úmyselný trestný čin, ktorý v rámci subjektívnej stránky vyžaduje minimálne uzrozumenie s tým, že páchateľ prechováva materiály, ktoré sú extrémistickými materiálmi v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie. 423 HANOBENIE NÁRODA, RASY A PRESVEDČENIA Podstatou trestnej zodpovednosti je činnosť, ktorou páchateľ verejne hanobí niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania. Hanobením sa rozumie konanie v akomkoľvek prejave (či už ústne, písomne, vo vyobrazení alebo inak) smerujúce k hrubému zneváženiu príslušníkov určitého národa, jeho jazyka, rasy alebo etnickej skupiny alebo skupiny osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania. Obligatórnou náležitosťou objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu je, že hanobenie musí byť spáchané verejne ( 122 ods. 2). Hrubá urážlivosť prejavu, bez ohľadu na to, či mal ohlas vo verejnosti, alebo nie, môže vyplývať z jeho obsahu a formy jeho uskutočnenia, resp. z iných okolností. Hanobením bude aj činnosť smerujúca k jednotlivcovi, pokiaľ ich zmyslom je hanobiť jeho príslušnosť k uvedeným skupinám, pričom však musí byť dodržaná podmienka, že bola uskutočnená verejne. Národ, rasa, etnická skupina pozri výklad k 418. Farba pleti je určitým genentickým vyjadrením príslušnosti osôb k určitej rase. Poznáme najmä bielu, žltú, čiernu a červenú farbu pleti, medzi ktorými sa nachádzajú určité modifikácie, napr. hnedá (mulati) a pod. Vyznaním je vzťah osoby k určitému náboženstvu ako forme spoločenského vedomia a chápania sveta podávaného určitou cirkvou ako svetonázor. Osobou bez vyznania je osoba, ktorá sa nehlási k nijakej viere ani náboženstvu. Násilím sa rozumie fyzický útok na telesnú integritu človeka alebo vec. 424 PODNECOVANIE K NÁRODNOSTNEJ, RASOVEJ A ETNICKEJ NENÁVISTI Toto ustanovenie realizuje požiadavky Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (uverejnenej vo vyhláške č. 95/1974 Zb.). Tento trestný čin má dve základné skutkové podstaty. 1. Konanie páchateľa uvedené v odseku 1 spočíva v tom, že sa páchateľ vyhráža jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre vyhrážanie sa z predchádzajúcich dôvodov, spáchaním zločinu, obmedzovaním ich práv a slobôd alebo kto také obmedzenie vykonal alebo kto podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny, Vyhráža sa obmedzovaním práv a slobôd ten, kto uskutoční výhražný prejav, pričom na jeho forme nezáleží (písomný, ústny, kresbou a pod.). Nie je rozhodujúce, či mal v úmysle vyhrážky uskutočniť, alebo nie. Vyhrážky môžu smerovať k akémukoľvek právu a slobode skupiny alebo osoby (život, zdravie, majetok, osobná sloboda, domová sloboda atď.), alebo k niektorému zločinu uvedenému v Trestnom zákone. Podmienkov trestnosti takéhoto vyhrážania podľa tejto skutkovej podstaty je však motív páchateľa, ktorý tak musí urobiť pre príslušnosť vyhrážanému k takejto skupiny osôb alebo jednotlivca k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie. Vykonaním obmedzania voči takýmto skupinám a lebo osobám sa rozumie už uskutočnenie obmedzenia práv a slobôd zaručených právnym poriadkom SR, pričom sa nevyžaduje aby sa týmto obmedzením spáchal iný trestný trestný čin. Podnecovaním sa v tomto prípade rozumie prejav, ktorým páchateľ zamýšľa vzbudiť u iných osôb alebo orgánov a organizácií rozhodnutie obmedzovať takýmto skupinám alebo jednotlivcom práva a slobody pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie. Na forme prejavu (ústne alebo písomne) nezáleží. Trestný čin je dokonaný prejavom s uvedeným obsahom, pričom 59

60 k vyvolaniu obsahu podnecovania nemusí dôjsť. Vyhráženia ako aj podnecovanie môže byť verejné alebo aj neverejné. Obligatórna podmienka verejnosti sa po novej úprave nevyžaduje. 2. Konanie páchateľa uvedené v odseku 2 spočíva v spolčení alebo zhromaždení sa na spáchanie činu uvedeného v odseku 1. Spolčením sa rozumie výslovná alebo konkludentná dohoda dvoch alebo viacerých osôb o budúcom spáchaní podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti vyhrážkami alebo podnecovaním. Spolčenie sa podobá vzájomnému návodu a spolupáchateľstvu. Obsahom spolčenia je budúce spolupáchateľstvo na tomto trestnom čine. Pod zhromaždením sa rozumie faktické združenie minimálne troch osôb na určitom mieste uskutočnené po výslovnej dohode, ale aj bez nej, zamerané na spáchanie podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti vyhrážkami alebo podnecovaním, ku spáchaniu ktorého má dôjsť ihneď. Za účastníka zhluknutia sa považuje aj ten, kto sa k nemu pripojí, pokiaľ si uvedomuje jeho účel. V oboch prípadoch musí mať páchateľ úmysel spáchať uvedenú trestnú činnosť. Byť prítomný iba zo zvedavosti na určitom zhromaždení, ešte nezakladá trestnú zodpovednosť. Nenávisťou je veľmi silný negatívny emocionálny vzťah k niektorému národu, rase alebo etnickej skupine. 424A PODNECOVANIE, HANOBENIE A VYHRÁŽANIE OSOBÁM PRE ICH PRÍSLUŠNOSŤ K NIEKTOREJ ASE, NÁRODU, NÁRODNOSTI, FARBE PLETI, ETNICKEJ SKUPINE ALEBO PÔVODU RODU Ide o nové ustanovenie trestného zákona, účinné od Tento trestný čin má vlastne dve rôzne skutkové podstaty zaradené podľa písm a) alebo b). Objektívna stránka uvedená v písm.a) spočíva v tom, že páchateľ verejne a) podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre podnecovanie z predchádzajúcich dôvodov. Podnecovaním sa v tomto prípade rozumie prejav, ktorým páchateľ zamýšľa vzbudiť u iných osôb alebo orgánov a organizácií rozhodnutie použiť násilie alebo vzbudiť nenávisť k takýmto skupinám alebo jednotlivcom pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie. Na forme prejavu (ústne alebo písomne) nezáleží. Trestný čin je dokonaný prejavom s uvedeným obsahom, pričom k násilu alebo k nenávisti nemusí dôjsť. Podnecovanie musí byť uskutočnené verejne. Objektívna stránka uvedená v písmene b) spočíva v tom, že páchateľ verejne b) hanobí takú skupinu alebo jednotlivca alebo sa im vyhráža tým, že verejne ospravedlňuje čin považovaný článkami 6, 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za genocídium, zločin proti ľudskosti alebo vojnový zločin alebo čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi za zločin proti mieru, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti, ak taký čin je spáchaný na takejto skupine osôb alebo jednotlivcovi, alebo ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu, ak nebol v predpísanom konaní zrušený, verejne popiera alebo vážne zľahčuje taký čin, ak je spáchaný na takej osobe alebo jednotlivcovi. Podľa dôvodovej správy k novele tr. zákona č. 317/2009 Z. z., sa doterajšie znenie 422 ods. 2, t.j. trestnosť verejného popierania, spochybňovania, schvaľovania alebo ospravedlňovania holokaustu sa pri súčasnom rozšírení trestnosti takýchto prejavov aj vo vzťahu k iným obdobným zločinom a sprísnení postihu nahrádza novým ustanovením 424a (a dopĺňa úpravou 138 ods. 8 a 9 a novými skutkovými podstatami podľa 422a až 422c). Je tomu tak vzhľadom na budúce záväzky Slovenskej republiky postihovať verejné ospravedlňovanie, popieranie a vážne zľahčovanie nielen holokaustu, ale všetkých genocíd, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov ustanovených Rímskym štatútom Medzinárodného trestného tribunálu a Chartou Medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného Londýnskou dohodou z 8. augusta 1845 spáchaných proti skupine osôb alebo jednotlivcovi určiteľnému podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národa, národnosti, etnickej skupiny alebo náboženského vyznania, ak je zámienkou pre predchádzajúce kritériá identifikácie, ak sa pri tom páchateľ vyhráža alebo hanobí takúto skupinu osôb alebo jednotlivca. Uvedené predpokladané záväzky jednoznačne rozširujú individuálny objekt trestnosti ospravedlňovania, popierania a vážneho zľahčovania genocídia, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Na druhej strane, nakoľko to nie je v uvedených medzinárodných záväzkoch vyžadované, nebude trestné schvaľovanie takýchto činov, ktoré v konečnom dôsledku je však trestné v rámci postihu podľa trestného činu schvaľovania trestného činu podľa 338 Trestného zákona. Nejde teda už len o holokaust, ktorý nesmie byť, popieraný, ospravedlňovaný alebo vážne spochybnený, ale o všetky genocídy, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny určené Rímskym štatútom Medzinárodného trestného tribunálu 60

61 a Chartou Medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného Londýnskou dohodou z 8. augusta V tejto časti skutkovej podstaty trestného činu podľa 424a písm. b) sú uvedené štyri alternatívne konania, ktorými ho možno spáchať: 1. páchateľ verejne hanobí takú skupinu alebo jednotlivca. 2. páchateľ sa takejto skupine alebo jednotlivcovi vyhráža tým, že verejne ospravedlňuje čin taxatívne určený v tomto ustanovení 3. verejne popiera taký čin, ak je spáchaný na takej osobe alebo jednotlivcovi alebo 4. verejne vážne zľahčuje taký čin, ak je spáchaný na takej osobe alebo jednotlivcovi. K bodu 1) Pojem hanobí je vysvetlený vo vysvetlivkách 423, hanobenie musí byť uskutočnené verejne. K bodu 2) Verejne ospravedlňuje takýto čin páchateľ, ktorý písomne, ústne alebo inými prostriedkami (film) vysvetľuje potrebnosť týchto zločinov v danej dobe a uvádza pre ich páchateľov ospravedlňujúce argumenty. Ustanovenie tejto časti skutkovej podstaty zároveň stanovuje obligatórne podmienku, že na trestnosť činu je potrebné, aby bol páchateľ alebo účastník tohto ospravedlňovaného trestného činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu, ktorý nebol v predpísanom konaní zrušený, alebo ak taký čin je spáchaný na takejto skupine osôb alebo jednotlivcovi. K bodu 3) Pod verejným popieraním sa rozumi taká činnosť páchateľa, ktorý písomne, ústne, alebo iným relevantným spôsobom tvrdí, že k uvedeným činom nikdy nedošlo. K bodu 4) Vážnym zľahčovaním je taká činnosť, ktorou páchateľ znižuje vážnou mierou spoločenskú závažnosť uvedených činov, napr. tým, že podstatne znižuje počet ich obetí, následky činov, alebo hľadá tzv ospravedlniteľné dôvody, ktoré páchateľa k takejto činnosti viedli. Pre trestnosť konaní uvedených pod bodmi 3 a 4 nie je potrebné právoplatné odsúdenie týchto páchateľov, ktorí popierajú alebo vážne zľahčujú ich trestnú činnosť, ale stačí, že takého činy boli na takejto osobe alebo jednotlivcovi spáchané. TRESTNÉ ČINY POSTIHUJÚCE EXTRÉMIZMUS V ČR. V novelizovanom Českom TZ, účinným od , sa obsahová úprava extrémizmu pomerne málo zmenila oproti dovtedy platnému zákonu. Túto kriminalitu, ktorá nesie názov extrémizmus, (ale v TZ tento pojem absentuje), riešia skutkové podstaty uvedené medzi trestné činy zaradené do piatej hlavy, piateho dielu osobitnej časti TZ Trestné činy narušujúce soužití lidí kam patria: 352 Násilí proti skupině obyvatelů a proti jednotlivci; 355 Hanobení národa, rasy, etnické nebo jiné skupiny osob; 356 Podněcování k nenávisti vůči skupině osob nebo k omezování jejich práv a svobod. Závažnejšie prejavy extrémizmu sú zaradené do skutkových podstát uvedených v XIII hlave os. časti TZ Trestné činy proti lidskosti, proti míru, a válečné trestné činy. Patria sem: 403 Založení, podpora a propagace hnutí směřujícího k potlačení práv a svobod člověka; 404 Projev sympatií k hnutí směřujícímu k potlačení práv a svobod člověka; a 405 Popírání, zpochybňování, schvalování a ospravedlňování genocidia. Pojmy uvedené u týchto trestných činov,ako aj jednotlivé znaky skutkových podstát sú úpne rovnaké ako v slovenskej právnej úprave, to isté sa týka i rozboru skutkových podstát. Z uvedeného je zjavné, že slovenská právna úprava trestných činov extrémizmu je podstatne širšie a podrobnejšie spracovaná ako česká právna úprava. LITERATÚRA [1] KORGO, D. Trestnoprávna ochrana a zodpovednosť verejného činiteľa. Bratislava : Akadémia Policajného zboru, [2] MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. Trestné právo hmotné. Osobitná časť. I. a II. diel. Bratislava : Akadémia Policajného zboru, [3] SAMAŠ, O.; STIFFEL, H.; TOMAN, P. Trestný zákon. Stručný komentár. Bratislava : IURA EDITION [4] ŠALING, S.; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M.; MANÍKOVÁ, Z. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava : [5] MAREŠ, M. Manuál pro policii ČR Symboly používané extrémisty na území ČR v současnosti, MV ČR, [6] Dôvodová správa k zákonu č. 257/2009 Z.z. 61

62 ADRESA: Doc. JUDr. Dušan Korgo, PhD. Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození Kunovice 62

63 RBF NETWORK APPROACH IN THE ECONOMETRIC THEORY Alexandra Kotillová Žilinská univerzita v Žiline Abstract: In this paper I provide a short overview of the Radial Basis Functions (RBF) neural networks, their properties, the motivation behind their use and some of their applications. RBF networks have been employed for functional approximation in time-series modeling and in pattern classification. In this paper I will evaluate sensitivity of number of neurons of hidden layer, size of validation set and training rate for given data samples. Keywords: RBF networks, back-propagation, weights, Kohonen adaptation rule, cloud activation function INTRODUCTION Radial Basis Functions emerged as a variant of artificial neural network in late 80 s. However, their roots are entrenched in much older pattern recognition techniques as for potential functions, clustering, functional approximation, spline interpolation and mixture models [6]. Radial Basis Function Networks have been successfully applied to a large diversity of applications including interpolation, chaotic time-series modeling, system identification, control engineering, electronic device parameter modeling, forecasting, channel equalization, medical diagnosis, pattern recognition, speech recognition, image restoration, shape-from-shading, 3-D object modeling, motion estimation and moving object segmentation, data fusion, etc [1]. As can be seen, the RBF networks are employed mostly in classification problems. Many experiments show that RBF networks are superior over other neural networks approaches because of the following reasons [5]: RBF networks are capable of approximating nonlinear mappings effectively. the training time of the RBF networks is quite low compared to that of other neural network approaches. This follows from the fact that the input layer and the output layer of an RBF network are trained separately and sequentially. RBF networks are quite successful for identifying regions of sample data not in any class because it uses a nonmonotonic transfer function based on the Gaussian density function. Despite the advantages of RBF networks, they are not widely used. The main reason for this is that it is not straight forward to design an optimal RBF network to solve a given problem. Choosing too many center points has a negative effect on training time, and choosing a few center points has a negative effect on the classification accuracy. TOPOLOGY OF RBF NETWORK Radial basis function (RBF) networks typically have three layers: input layer there is one neuron in the input layer for each predictor variable. The input neurons then feed the values to each of the neurons in the hidden layer. hidden layer this layer has a variable number of neurons. Each neuron consists of a radial basis function centered on a point with as many dimensions as there are predictor variables. The spread (radius) of the RBF function may be different for each dimension. The centers and spreads are determined by the training process. When presented with the x vector of input values from the input layer, a hidden neuron computes the Euclidean distance of the test case from the neuron s center point and then applies the RBF function to this distance using the spread values. The resulting value is passed to the summation layer. summation layer the value coming out of a neuron in the hidden layer is multiplied by a weight associated with the neuron and passed to the summation which adds up the weighted values and presents this sum as the output of the network. A simplified architecture of a RBF Network is shown in Fig.1. 63

64 Figure 1 RBF network LEARNING ALGORITHM OF RBF NETWORK As it was mentioned earlier, RBF network is a feed forward neural network that consists of one hidden layer. The activation function of hidden neurons is based on cloud activation function given by the form 2 ( x w ) j j ψ 2 ( u ) = o = exp (1) j 2σ 2 j j where o are the outputs from the hidden layer, x is an input vector, w j are weights of the centers and σ j are spreads of the centers. Learning of RBF network with cloud activation function is generally divided into two phases. The first one is an unsupervised learning phase in which appropriate locations for the centers of the cloud functions in the hidden layer and the standard deviations (spreads) are estimated. We can use K-means clustering algorithm or method based on competitive learning for finding the centers of cloud activation function. Competitive learning is a class of unsupervised learning algorithms based on the idea of adjusting a weight matrix in such a way that the weights represent cluster centers [4]. This method is based on Kohonen s adaptive rule [2]. The activation function of output neuron also called predicted value is given by s j= 1 j j yˆ = v o (2) t where v j are the weights between the output neuron and neurons of hidden layer at time t. During the second phase is a supervised learning in which mentioned v j weights are calculated using backpropagation algorithm [7]. Firstly it is necessary to calculate error e t by e = y yˆ (3) t t where y t is the actual observation and ŷ t is the predicted value. Then v j weights between the output neuron and neurons of hidden layer are updated by j j j v = v +η e v (4) whereη is training rate chosen by user. Thanks to updated v j weights is calculated predicted value equation (2). t t t t t t t ŷt again using If we have at hand a set of input-output pairs, called training set, we optimize the network parameters in order to fit the network outputs to the given inputs. The fit is evaluated by error measure of the root mean square error (RMSE), which is considered as the major performance measure. 64

65 M 2 ( yt yˆ t ) t= 1 RMSE = (5) M M is the number of predictions. Less the RMSE value the better prediction accuracy [4]. After training, the RBF network can be used with data whose underlying statistics is similar to that of the training set, validation set. RMSE is also calculated for mentioned validation set using (5). All these computations are made for all data samples from training set and this whole process is called one training epoch. RBF network is prepared when two consecutive epochs have the same RMSE of validation set. Closer description of mentioned algorithm, equations and variables is described in [3]. COMPUTATIONAL EXPERIMENTS AND DATASET I have gathered data from Statistical Office of the Slovak Republic for my computational experiments. I have focused myself on a relationship between employment (data of input layer) and average nominal salary per person of Slovak republic (data of output layer). Statistical Office of the Slovak Republic were collected those data every quarter of year since 1994 until last quarter of 2009, so I have 64 data samples altogether. As you can see, there will be only one neuron in the input layer and one neuron in the output layer. Modeling of RBF network with cloud activation function is implemented by my own software tool developed in Visual Studio 2008 using C# programming language.the hardware platform is Intel Pentium CPU 3.00 GHz (2 CPUs), 4 GB RAM running under Windows XP operating system. The number of hidden nodes is important factor for the neural network model. Hidden nodes play a major role for the nonlinear modeling of neural networks [8]. Since there is no systematic method to determine this parameter, it is varied with 1 level ranging from 1 to 10. The transfer function of hidden nodes is the cloud activation function given by the equation (1) and the activation function given by the equation (2) is employed for the output node. RMSE for validation set was calculated by the equation (5). Then I was trying to find out if size of validation size and training rate η will have some effect for RMSE of validation set. Size of validation set was 65 %, 75 % and 85 % of all data samples and training rate was 0,006 and 0,016. The results of the simulation for different number of hidden neurons, size of validation set and training rate are shown in Tables 1 and 2. Table 1: Simulation results of RBF network, η = 0,006 RBF neurons RMSE valid N=65% N=75% N=85% RMSE RMSE Epoch number valid Epoch number valid Epoch number 1 0, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , Table 2: Simulation results of RBF network, η = 0,016 RBF neurons RMSE valid N=65% N=75% N=85% RMSE RMSE Epoch number valid Epoch number valid Epoch number 1 0, , ,

66 2 0, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , From both tables can be seen that difference between values for given number of hidden neurons and size of validation set is very small, so I displayed in Figure 2 only data from Table 1. Figure 2 Relationship between RMSE and number of hidden neurons for η = 0,006 SUMMARY From both tables can be seen that the best RMSE value for validation set was obtained when hidden layer contained only 1 neuron. This situation was caused maybe because of used data samples, because usually more neurons of hidden layer can provide better solution but computation time and number of epochs are higher. In the future it would be interesting to try used algorithm for bigger set of data samples and for more input variables and find out if behavior and output will be the same. REFERENCES [1] BORS, A. G. Introduction of the Radial Basis Function (RBF) Networks. Online Symposium for Electronics Engineers, 1(1), [2] KOHONEN, T. Self-Organizing Maps. In Series in Information Sciences, Vol. 30. Heidelberg : Springer Verlag, Second edition, [3] MARČEK, D.; MARČEK, M. Neurónové siete a ich aplikácie, Edis- University of Žilina, 2006, pp [4] MEČIAROVÁ, Z.; BÁBEL, J.; PANČÍKOVÁ, L. Granular Neural Network in Managerial Forecasting Systems, ICSC Seventh international conference on soft computing applied in computer and economic environments EPI Kunovice, Czech Republic, 2009, January 23, strany [5] SAHIN, F. A Radial Basis Function Approach to a Color Image Classification Problem in a Real Time Industrial Application, Master's thesis, Virginia polytechnic institute, Blacksburg [6] TOU, J.T.; GONZALEZ, R. C. Pattern Recognition. Reading, MA: Addison-Wesley,

67 [7] RUMELHART, R. E.; McCLELLAND, J. L. and the PDP Research Group Parallel distributed processing explorations in the microstructure of cognition. Cambridge: MIT Press, [8] ZHANG, G. P. An investigation of neural networks for linear time-series forecasting. In Computer and Operations Research, Vol. 28, No. 12. Elsevier, October 2001, pp ACKNOWLEDGEMENT This work has been supported by Slovak grant foundation under the grant VEGA No. 1/0667/10. ADDRESS Ing. Alexandra Kotillová University of Žilina Faculty of Management Science and Informatics Department of Macro and Microeconomics Univerzitná 8215/ Žilina 67

68 68

69 PROBLEMATIKA RIZIKA V PODMIENKACH MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA Zuzana Kozubíková Katedra makro a mikroekonomiky FRI Žilinskej univerzity v Žiline, Slovenská republika Abstrakt Tento príspevok sa zaobírá prístupom k riadenieu rizik v podmienkach malého a stredného podnikania. Jako hlavná charakteristika rizika je uvažovaná náhodnost, ktorú možno pozorovať vo výskyte nepriaznivých udalostí jako aj v objeme vzniklých strát. Riziká sú potom popísané pomocou stochastickýcjňh procesov a stratéga manažmentu rizik je predstavená jako minimalizácia pravdepodobnosti strát. Kľúčové slová riziko, manažment rizika, stratégia manažmentu rizika, malé a stredné podnikanie. 1. ÚVOD Význam malého a stredného podnikania v rámci národného hospodárstva je nesporný. Malé a stredné podniky v EÚ sú kľúčovým zdrojom pracovných príležitostí - zabezpečujú dve tretiny pracovných miest a vo významnej miere sa podieľajú na tvorbe HDP. Vyznačujú sa schopnosťou dynamicky reagovať na potreby nových trhov, posilňovať sociálny a regionálny rozvoj. Hlavne malé podniky reagujú (ako prvé) veľmi citlivo na zmeny v podnikateľskom prostredí a tým sú špecifické. Žiadny podnikateľský subjekt nevyvíja svoju podnikateľskú činnosť bez vplyvu rizík. Vstup do podnikania je vážnym rozhodnutím každého podnikateľa. Podnikanie ako tvorivá ľudská činnosť sa zákonite spája s celým radom výhod, ale aj nevýhod, pričom podnikateľské riziko patrí medzi prvoradé nevýhody [12]. O riziku môžeme hovoriť vtedy, ak aspoň jeden zo sledovaných výstupov znamená pre podnikateľa stratu. Zo strany manažéra je riziko vnímané ako súčasť podnikania. Manažér si je pri svojom rozhodovaní vedomý nutných rizík, ktoré musí podstúpiť, lebo podnikanie sa bez určitého rizika nezaobíde a vníma riziko ako subjektívnu záležitosť. Subjektívne vnímanie rizika sa prejavuje v postoji k riziku pri rozhodovaní a ochote akceptovať väčšiu, či menšiu mieru rizika. Na základe svojich vedomostí a zručností má možnosť identifikovať možné nebezpečenstvo a následne aj súvisiace riziká. Identifikácia príčin vzniku rizík vytvára podmienky na odhadnutie možných dôsledkov na podnik. 2. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA RIZIKA Riziko nie je definované jednoznačne. Pod pojmom riziko je možné prezentovať: variabilitu možných výsledkov a z toho plynúcich dopadov, možnosť chybného rozhodnutia alebo strát, možnosť negatívnej odchýlky od cieľa, vzniku straty alebo zisku. Zo všeobecnej charakteristiky rizika je vidieť, že podstata rizika je v náhodnosti. To sa prejavuje najmä ako: náhodnosť časového okamihu, v ktorom k realizácii rizika dochádza, náhodnosť miesta vo vzťahu k realizácii rizika, náhodnosť veľkosti strát, náhodnosť vo frekvencii výskytu udalostí. Podnikateľský subjekt prijíma riziká vedome alebo nevedome. Prvú skupinu rizík, ktorú je manažér pri svojom rozhodovaní nútený prijať (akceptovať) sú nevyhnutné riziká. Ďalej sú to tie riziká, ktorých realizáciu považuje za takmer vylúčenú a rozhoduje sa ich prijať iba na základe nízkej pravdepodobnosti realizácie tohto rizika; ani neuvažuje o veľkosti straty. Pri prijatí rizík s nízkou pravdepodobnosťou realizácie manažér často vychádza zo svojej intuície, skúseností, vedomostí (neraz naopak nevedomosti, že nejaké riziko hrozí) a odvahy riskovať. Postoj rozhodovateľa k riziku ovplyvňuje viacero faktorov. Ako významný faktor je možné označiť najmä získané skúsenosti z podobných situácií. Rozlišujeme tri typy postojov vo vzťahu k riziku: averzia, neutrálny postoj, sklon k riziku (vyhľadávanie rizika). 69

70 Pri averzii k riziku sa rozhodujúci subjekt snaží vyhnúť voľbe veľmi rizikových variantov a vyhľadáva málo rizikové varianty. Vyhľadáva prijateľné varianty, ktoré s veľkou istotou zaručujú dosiahnutie primeraných výsledkov. Manažér so sklonom k riziku vyhľadáva veľmi rizikové varianty, ktoré majú nádej na dosiahnutie obzvlášť dobrých výsledkov, ale sú spojené aj s vyšším nebezpečenstvom dosiahnutia zlých výsledkov a preferuje ich pred málo rizikovými variantmi. Vyhľadávať riziko neznamená neuvážené riskovanie. Ak je averzia a sklon k riziku manažéra v rovnováhe, je možné hovoriť o neutrálnom postoji k riziku. Manažér pri svojom rozhodovaní rozlišuje [1]: riziko nutné je obsiahnuté v každom strategickom variante a žiadna činnosť, týkajúca sa budúcnosti sa bez určitého rizika nezaobíde, riziko únosné, ktoré si môžeme ešte dovoliť a riziko neúnosné, presahujúce možnosti, ktoré si už dovoliť nemôžeme. Často sa stáva, že nie je možné riziko numericky popísať a iba vieme či existuje alebo neexistuje. Vtedy hovoríme o možnom nebezpečenstve, t.j. hovoríme o známom z našej strany identifikovanom nebezpečenstve. Ďalej autor [8] píše: Pojmu neznáme nebezpečenstvo sa ale nevyhýbame; hovoríme, že z neznámych nebezpečenstiev pochádzajú zvyškové riziká. Tie sa nedajú matematicky vyjadriť, ale bežne sa s nimi tak či onak počíta. Ich hodnota môže byť natoľko významná, že prevýši hodnotu rizík známych a popísaných. 3. PRÍSTUP K RIZIKU V PODMIENKACH MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA Pri riešení problematiky rizika v podmienkach malého a stredného podnikania, budeme vychádzať zo skutočnosti, že subjekt podniká za účelom zisku, t.j. bude existovať určitý finančný tok, ktorého veľkosť je z titulu podnikania ovplyvnená rizikom. Ďalej budeme vychádzať zo zjednodušenia, ktoré nám umožní vidieť finančný tok príjmov z podnikateľskej činnosti t t P t sú a finančný tok výdavkov za realizované riziko. Riziko si charakterizujeme dvojicou funkcií P ( ) a V ( ) ; kde ( ) príjmy v časovom období (0,t], V ( t) sú výdavky, ktoré nastali v časovom období (0,t]. Obidve funkcie sú náhodné. Potom zjednodušená bilancia podniku bude v tvare B ( t) B( 0) + P( t) V ( t) =, kde B ( t ) - majetok v časte t, B ( 0) - začiatočný kapitál, P( t) - príjmy do času t, V ( t) - výdavky realizované do času t, sú v nich zahrnuté požiadavky vyplývajúce z udalostí spôsobujúce finančnú stratu (sú spôsobené realizáciou rizika). Z pohľadu nami skúmanej problematiky nás zaujíma rozdiel medzi príjmami z podnikateľskej činnosti a výdavkami P t V t. Ak by rozdiel P ( t) V ( t) < 0 hrozilo by subjektu ukončenie podnikateľskej činnosti, t.j. podniku ( ) ( ) potrebujem, aby P ( t) V ( t) > 0. Vzhľadom na to, že nás zaujíma rozdiel P( t) V ( t), môžeme P( t) za nenáhodné. Na potvrdenie tohto záveru stačí definovať nové funkcie takto: P V ( t) = E[ P( t) ], ( t) = V ( t) P( t) + E P( t) [ ], kde E je operátor strednej hodnoty. Z tohto vyjadrenia je zrejmé, že P ( t) P ( t) V ( t) = P( t) V ( t). považovať už má nenáhodný charakter a pritom platí Aby sme sa v úvahách čo najviac priblížili k realite, je potrebné zohľadniť aj zhodnotenie majetku daného subjektu. Ak označíme [ P( t) ] c E =, tak zjednodušenú bilanciu môžeme písať v tvare 70

71 B ( t) = B( 0) + c t V ( t), kde c - trend zhodnocovania majetku. Tak, ako v skutočných podmienkach podnikania aj my budeme vychádzať z reálneho predpokladu, že veľkosť platby vyplývajúcej z realizácie rizika nepoznáme. Ku každej platbe budeme pristupovať ako k náhodnej premennej. Platbu prichádzajúcu v čase t i si označíme ako X i. Agregované platby realizované do času t môžeme vyjadriť v tvare: V ( t) = X, kde t i - sú časové okamihy, kedy dochádza k realizácii platieb, X i je náhodná premenná, reprezentujúca veľkosť platby realizovanej v čase t i. t i < t Potreby zo strany podnikateľského subjektu sú jasné. Subjekt sa potrebuje zabezpečiť proti situácii, kedy je veľkosť platby taká, že po jej plnení by nastal nežiaduci deficit finančných prostriedkov. Ten by sa prejavil ako finančná strata a v konečnom dôsledku by mohol viesť k ukončeniu podnikateľskej činnosti. Odpoveďou na takto formulovanú existenčnú potrebu podnikateľského subjektu sú nasledujúce činnosti: 1. S predstihom vykonať kroky, ktoré umožnia zmierniť riziko (znížiť pravdepodobnosť, že dôjde k realizácii daného rizika), t.j. minimalizovať pravdepodobnosť P ( B( t) < 0). 2. Zmierniť riziko znížením tvrdosti jeho dopadu, ak dôjde k jeho realizácii, t.j. minimalizovať finančné výdavky V ( t) (minimalizovať straty). 3. Pri realizácii rizika použiť pripravený rezervný plán; jeho cieľom je minimalizovať finančné výdavky V ( t). i 4. MANAŽMENT RIZIKA Ak sa chceme vysporiadať s problémami rizika v reálnom firemnom prostredí, musíme sa naučiť vo svojej manažérskej praxi s rizikom vo firme žiť, čo znamená, že musíme vedieť riziko riadiť. Manažment rizika je kompletný proces zistení, kontroly, eliminácie a minimalizácie neistých udalostí, ktoré môžu ovplyvniť subjekt [7]. Hlavné predpoklady manažmentu rizika sú rozdelené do troch skupín: a) charakteristika rizika, b) zhodnotenie rizika a jeho možných dôsledkov, c) finančné krytie dopadov rizika. A. Charakteristika rizika: náhodnosť; je v neurčitosti, že dané riziko spôsobí škodu, identifikovateľnosť rizika, vyčísliteľnosť a odhadnuteľnosť; je potrebné zistiť pravdepodobnosť realizácie rizika. B. Zhodnotenie rizika a jeho možných dôsledkov: ohraničenie rizika; územné, časové, prípadne objemové, selekcia rizika; napr. na základe skúseností, štatistická analýza údajov, spôsoby a metódy používané pri odhadoch, na základe skúseností tvorba rezerv, príp. stratégia tvorby rezerv, spoluúčasť; napr. na veľkých obchodných kontraktoch sa podieľa viacero spoločností. C. Finančné krytie dopadov rizika: vlastné zdroje, rizikový fond; na riziká, ktoré sú daným subjektom prijaté alebo nepoistiteľné je potrebné vytvárať rezervy, t.j. z časti svojich príjmov bude podnikateľský subjekt vytvárať rezervy v takej miere, aby udalosti podmieňujúce vznik rizika neohrozovali jeho podnikanie, cudzie zdroje, poistenie so spoluúčasťou, poistenie bez spoluúčasti. 71

72 Manažment rizika je zameraný na odhaľovanie rizík pôsobiacich na majetkovú, finančnú, príp. výnosovú podstatu podniku, konštituovanie manévrovacieho priestoru, ako aj zabezpečenie budovania dlhodobých potenciálov ochrany v záujme trvalo udržateľného a zdravého rastu podniku [2]. Je možné sa stretnúť aj s širším náhľadom na riadenie rizika. V literatúre [11] autori uvádzajú z pohľadu rozhodovania existenciu troch základných manažmentov (strategický, operačný manažment a manažment rizika) a manažment rizika vidia ako súčasť riadenia podniku. Strategický manažment pokrýva rozhodovanie o základných princípoch budúceho konania alebo nekonania a operačný manažment napĺňa ciele, ktoré vzišli zo strategického manažmentu. Cieľom manažmentu rizika je identifikovať a analyzovať v strategickom manažmente hroziace nebezpečenstvo v prebiehajúcich, ale aj zamýšľaných procesoch. Manažment rizík vychádza zo stratégie, pre ktorú sa manažment podniku rozhodol. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že podniky vedia vytvárať vhodné stratégie a navyše väčšina z nich verí, že strategicky orientované správanie môže výrazne vplývať aj na ich úspešnosť. Iné je to však s porozumením stratégie zo strany zamestnancov. Nedostatočné porozumenie sa v praktickej činnosti prejavuje aj tým, že títo zamestnanci často neveria, že stratégia bola správne zvolená a implementovaná. Ak sa prejavujú tieto nedostatky, potom nie je prekvapením, že napĺňanie strategických zámerov a cieľom nepostupuje tak, ako sa očakávalo. Pokiaľ proces tvorby stratégie je viac-menej jasný, najväčšie problémy sa ukazujú pri implementácii zvolenej stratégie do každodenného života organizácie. Pre vyjasnenie, formulovanie a riadenie stratégie sa používa metóda Balanced Scorecard (BSC), ktorá predstavuje manažérsky systém riadenia a vhodný prístup k implementácii stratégie do každodennej činnosti podniku [10]. Zvolená stratégia manažmentu finančných rizík závisí od postoja k riziku daného subjektu, skúmania rizikovosti zámerov podniku a od miery špekulácie. Táto stratégia je ďalej rozpracovaná a plne sa odráža v opatreniach na zabezpečenie zvládania týchto rizík. Nemalou úlohou je zabezpečenie vzdelávania zamestnancov, ktoré by malo byť zamerané na implementáciu stratégie manažmentu rizík (napr. vyššie spomínanou metódou BSC). Vzdelávanie zamestnancov je investícia do ľudského kapitálu, kvalitatívne sa prejavujúca zdokonalením zručnosti a vedomostí. 5. ZÁVER Na záver je potrebné zdôrazniť, že prístup k riziku v podmienkach malého a stredného podnikania závisí hlavne od subjektívneho postoja k riziku, miery špekulácie a rizikovosti vybraných zámerov v kontexte s jeho finančnými možnosťami. Jedným z prvých predpokladov, aby bola dosiahnutá požadovaná účinnosť manažmentu rizika nie je iba v existencii reálnej stratégie manažmentu rizík. Tým najvšeobecnejším predpokladom je objem finančných zdrojov, ktoré je ochotný podnikateľ vyčleniť na krytie dopadov rizika a hlavne na nástroje určené na predchádzanie riziku s cieľom riziko minimalizovať. Oznam: Táto práca je podporovaná grantom VEGA 1/0495/08. LITERATÚRA: [1] ČUNDERLÍK, D. Podnikateľské riziko, 2. vydanie, HEUREKA engineering, Ivánka pri Dunaji, [2] ELLER, R. Handbuch derivater Instrumentu Produkte, Strategien, Risikomanagement, Stuttgart : Schäffer- Poeschel, 1999 [3] HORÁKOVÁ, G.; KOZUBÍK, A. On the aggregate loss distribution for a sum of correlated claims, Proceedings of FINRISK 2000, International Conference on Financial RiskManagement, Trenčianske Teplice 2000, str [4] HORÁKOVÁ, G.; KOZUBÍK, A. Compounding of the Independent Insurance Portfolios and Aggregate Claims Distribution, Journal of Information, Control and Management Systems, Vol. 2 (2004), No. 1, str [5] KOZUBÍK, A.; KOZUBÍKOVÁ, Z. On the Multi-period Approach to the Bond-refunding Decision, ECOMA 2005, Economy and Management of Enterprises in Transition Economies in the Global Market Environment, University of Pardubice, Faculty of Chemical Technology, Lázně Bohdaneč, , [6] KOZUBÍKOVÁ, Z. Finančné rozhodovanie manažmentu podniku v podmienkach rizika, Vedecko-odborný časopis Krízový manažment, vydala FŠI ŽU v Žiline, 1/2007, Žilina, [7] SMEJKAL, V.; RAIS, K. Řízení rizik, Praha : Grada Publishing, [8] TICHÝ, M. Ovládanie rizika: analýza a manažment, Praha : vydalo C. H. Beck, [9] VODÁK, J. An Approach to Measuring the Return on investment in the Area of Human Resources, Ekonomika a Management, č.1/2006, ČR, TU Liberec. [10] VODÁK, J.; KUCHARČÍKOVÁ, A. Stratégia rozvoja ľudského potenciálu pri uplatňovaní moderných prístupov k vyhodnocovaniu vzdelávacích programov, MT&C, s.r.o. Rajec. [11] WILLIAMS, C. A.; SMITH, M. L.; YOUNG, P. C. Risk Management and Insurance, 8. vydanie, New York : McGraw-Hill, [12] DAŇKOVÁ, A. Podnikanie malých a stredných podnikov. Prešov, s. 198 ISBN

73 ADRESA: Ing. Zuzana Kozubíková, Ph.D. Katedra makro a mikroekonomiky FRI Žilinskej univerzity v Žiline Slovenská republika, t.č / , zuzana.kozubikova@fri.uniza.sk 73

74 74

75 VYUŽITIE PROGNOSTICKÝCH METÓD PRI SKÚMANÍ OBCHODNÉHO RIZIKA Zuzana Kozubíková, Lucia Pančíková Katedra makro a mikroekonomiky FRI Žilinskej univerzity v Žiline, Slovenská republika, Abstrakt V tomto článku sú prezentované vybrané prognostické metódy s cieľom predvídať volatilitu objemu predaja prepravných služieb zdroja obchodného rizika na podmienky podnikania v doprave. Na prognózovanie je použitý SARIMA model a exponenciálne vyrovnávanie. Kľúčové slová podnikanie, prepravná služba, riziko, obchodné riziko, prognostické metódy. 1. ÚVOD Podnikateľská činnosť na Slovensku je legislatívne upravená Obchodným zákonníkom [1], ktorý podnikanie definuje ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikanie v doprave má celý rad odlišností technologického a prevádzkového charakteru, ktoré sa najviac dotýkajú oblasti regulácie trhu. Sú to najmä regulácie v oblasti [2]: a) cien, ktoré majú obvykle charakter dlhodobo platných taríf, štát zabezpečuje ich reguláciou svoju sociálnu politiku, b) prístupu konkurenčných prevádzkovateľov na príslušný segment trhu, kde sú zo strany štátu stanovené podmienky oprávňujúce podnikateľský subjekt k poskytovaniu týchto služieb, c) nutného rozsahu služieb z pohľadu teritoriálneho, t.j. poskytovanie vybraných, základných služieb na území celého štátu, vecného, t.j. stanovenie optimálneho portfólia služieb z hľadiska zákazníkov, aby bolo možné splniť požiadavky zákazníkov na rôzne štruktúrované služby, d) jednotných podmienok pre užívateľov, e) zaistenia spoločensky dostatočnej kapacity príslušných sietí infraštruktúry z hľadiska kvantitatívneho, t.j. dostatočná kapacita dopravných sietí, kvalitatívneho, t.j. dostatočne široká škála služieb a ich kvalitné poskytovanie, f) sociálneho rozmeru infraštruktúry. Ako významné obmedzenia v doprave sa javia vytvorené legislatívne a daňové podmienky, technické predpisy. Výsledkom skúmania podnikateľského prostredia je zistenie, že výrazne vplýva na podnikanie spoločná dopravná politika členských štátov EÚ. Jednoznačne všetky zistené vplyvy sa dotýkajú zabezpečenia rastu európskeho trhu, zvýšenia bezpečnosti a environmentálnej udržateľnosti dopravy. Vplyv spoločnej dopravnej politiky členských štátov EÚ sa javí do budúcnosti ako rozhodujúci, nakoľko sa aj naďalej budú vytvárať predpoklady pre priame zásahy do tohto odvetvia [5]. V podnikateľskej sfére je dopad rizika na podnikajúce subjekty rôzny. Závisí to už od veľkosti podniku a kapitálu. Veľké podniky sú schopné odolávať dôsledkom z rizík lepšie ako malé podniky. Najmenej ohrozené sú nadnárodné spoločnosti, ktoré sú schopné kompenzovať straty z rizík rôznymi aktivitami na iných národných trhoch. Uvedené všeobecné tvrdenie nadobúda iný rozmer v prípade realizácie globálnych rizík vplyvom globálnej krízy. Podnikateľské riziko je spojené so samotnou existenciou podniku. Vo všeobecnosti sa pod pojmom podnikateľské riziko rozumie možnosť straty, ktorá súvisí s realizovaním úkonov pri prevádzkovaní podniku. Za týmto pojmom sa neskrývajú iba negatíva plynúce z možných finančných strát. Na podnikateľské riziko je možné nazerať aj pozitívne, ako na možnosť dosiahnutia vyššieho zisku, prípadne určitých výhod na trhu. Podnikateľské riziko je možné členiť na výrobné, technické, finančné, ekonomické, politické, riziká prírodných a technických katastrof a riziká obchodné. 2. VŠEOBECNÝ POHĽAD NA OBCHODNÉ RIZIKO Pri všeobecnom pohľade na obchodné riziko budeme prihliadať na aplikovateľnosť v podnikateľskom prostredí. Potom členenie obchodné rizika bude obsahovať nasledujúce kategórie[3]: Právne riziko; je riziko straty z právnych požiadaviek obchodného partnera. Dotýka sa hlavne dokumentácie a vymožiteľnosti práva. Riziko zmeny úverového hodnotenia; je spôsobené zmenou ratingového hodnotenia dlžníka, v dôsledku čoho 75

76 má sťažený prístup k finančným prostriedkom za prijateľné náklady. Reputačné riziko; jeho zdrojom sú straty v dôsledku poklesu reputácie u obchodných partnerov, t.j. zníženie a poškodenie imidžu. Daňové riziko; je spôsobené zmenou daňových zákonov alebo nepredvídaného zdanenia. Riziko menovej konvertibility; je to riziko straty ako následok zmeny politickej alebo ekonomickej situácie. Riziko pohromy; nazývané aj riziko mimoriadnych udalostí. Zdrojom tohto rizika sú straty z prírodných katastrof, vojen, krachu finančného systému a pod. Regulačné riziko; riziko straty z nemožnosti a neschopnosti splniť regulačné opatrenia napr. v rámci odvetvia a možných chýb v predvídaní budúcich regulačných opatrení. 3. FORMULÁCIA PODSTATY SKÚMANIA OBCHODNÉHO RIZIKA Skúmanie v podmienkach dopravy si vyžaduje sledovanie vývoja na prepravnom trhu a tiež sledovanie vývoja prepravy v ich vzájomných súvislostiach. Predmetom skúmania je nielen súčasný stav prepravného trhu, ale aj smery ďalšieho vývoja dopytu na tomto trhu a možnosti jeho uspokojovania. Prioritou je uspokojovanie požiadaviek zákazníkov, ktorí prejavujú záujem o možnosť prepravy objektov konkrétnym druhom dopravy, prípadne ich kombináciu. Pri skúmaní sa vychádza z poznania postupu rozhodovania zákazníka, akou mierou sa na rozhodovaní podieľajú jeho zvyky, rýchlosť a spoľahlivosť prepravy, cena, atď. Výsledkom rozhodovania zákazníka je výber spôsobu premiestnenia - dopyt po danej prepravnej službe. Ako vyplýva z predchádzajúcej časti, obchodné riziko je pre potreby tohto článku ponímané ako súčasť podnikateľských rizík. V prípade bližšieho skúmania obchodného rizika náš záujem je orientovaný na javy s negatívnym dopadom, čo nám umožňuje identifikovať rizikové faktory. Na základe definovania a kategorizácie obchodného rizika (s prihliadnutím na zvolený výber hlavných rizikových oblastí) je možné identifikovať reálne obchodné riziko. Prejavom obchodného rizika je volatilita objemu predaja tovarov alebo služieb. Prezentujú sa ako reálne neistoty trhu spojené s uplatnením tovarov/služieb na trhu. Obchodné riziko sa môže vo firme prejaviť predovšetkým znížením zisku (nedosiahnutím zisku) prípadne znížením finančného toku z podnikania, až stratou zákazníka. Základnou podmienkou ďalšej existencie firiem sa stalo získavanie zákaziek a tiež docieliť zodpovedajúcu štruktúru financovania v súčasných, veľmi rýchlo sa meniacich podmienkach. Dopravcovia riešia problém, ktorý zhrnieme do jednej otázky: S akým objemom predaja prepravných služieb (t.j. tržieb) je možné počítať v krátkodobom horizonte? Hľadanie odpovede nás vedie k skúmaniu tržieb z pohľadu ich vývoja v čase spolu s vybranými faktormi - veľkosť sledovaného obdobia, sezónnosť a pod. Na analýzu časového radu vybraných hodnôt tržieb dopravného podniku sa používajú štatistické, resp. prognostické metódy. Ich voľba je podmienená charakterom skúmanej veličiny, samotným priebehom tohto ukazovateľa v sledovanom období, dĺžkou obdobia i dĺžkou potrebnej prognózy. Vzhľadom k periodicite sledovania danej veličiny menšej ako rok zvolíme vybrané prostriedky modelovania krátkodobých časových radov. Pokúsime sa zhodnotiť dva prístupy modelovania v časovej doméne bez očisťovania radov, a to model exponenciálneho vyrovnávania kvôli schopnosť rýchleho reagovania na posledné zmeny hodnôt časového radu a ARIMA model. ARIMA modely sú založené na vnútornej závislosti hodnôt časového radu, čo je v mnohých ekonomických aplikáciách podmieňujúcim prvkov výberu metódy. Vytvorenie optimálneho prognostického modelu a následný výpočet prognózy bude uskutočnený po predchádzajúcej analýze sezónnosti a stacionarity časového radu. 4. APLIKÁCIA PROGNOSTICKÝCH METÓD V PODMIENKACH DOPRAVY Pre našu aplikáciu sme zvolili časový rad tržieb za obdobie jedného štvrťroka kalendárneho roka. Pre potreby skúmania boli hodnoty tržieb prepočítané. Táto skutočnosť nespôsobuje žiadnu zmenu priebehu časového radu, t.j. nemá vplyv na výber a zhodnotenie vhodnosti použitia prognostických metód. 76

77 Tržby /27/07 1/16/08 2/5/08 2/25/08 3/16/08 4/5/08 4/25/08 Obrázok č. 1: Priebeh časového radu tržieb Prognózovanie krátkodobých časových radov je špecifické v predpokladanej prítomnosti sezónnej zložky. V prvej fáze modelovania je preto nutné zohľadniť túto skutočnosť, zvolenými prostriedkami identifikácie potvrdiť, resp. vyvrátiť štatisticky významnú sezónnu zložku časového radu. Zvolený časový rad hodnôt tržieb predstavujú denné hodnoty, preto predpokladáme štatisticky významnú dĺžku periódy 7. Nemožno vopred vylúčiť, ale ani vyvrátiť významnosť periódy inej dĺžky. Na posúdenie prítomnosti sezónnej zložky boli zvolené korelogramy (obrázok č. 3, 4), zobrazujúce hodnoty odhadnutých autokorelačných a parciálnych autokorelačných koeficientov pre jednotlivé posuny, so znázornenými hranicami významnosti. 1 Autokorelacné koeficienty 0,6 0,2-0,2-0.6 Obrázok č. 2: Odhadnuté autokorelačné koeficienty časového radu tržieb posuny 1 Parciálne koeficienty 0,6 0,2-0, Posuny Obrázok č. 3: Odhadnuté parciálne autokorelačné koeficienty časového radu tržieb Druhým prostriedkom identifikácie je periodogram, na základe ktorého možno posúdiť veľkosť maxím pre vybrané frekvencie (prevrátená hodnota frekvencie rovná sa perióde), obrázok č

78 (X 1,E6) 1 0,8 Hodnota trzby 0,6 0,4 0, ,1 0,2 0,3 0,4 0,5 0,6 Frekvencia Obrázok č. 4: Periodogram časového radu tržieb Jednotlivým maximám, ktoré sú zobrazené v periodograme obr. 4, zodpovedajú periódy 7, 7/2, a 7/3. Obidva identifikačné prostriedky obr. 2 4 nám potvrdili prítomnosť sezónnosti s dĺžkou periódy 7, preto je výber prognostických metód zúžený na metódy vhodné na analýzu a prognózu krátkodobých časových radov s prítomnou sezónnou zložkou. Zvolili sme metódu sezónneho exponenciálneho vyrovnávania (Winterovho) a SARIMA modely. Výber metódy je podmienený nielen samotným priebehom časového radu, ale i softvérom a skúsenosťou analytika. Na modelovanie a prognózovanie krátkodobých radov možno využiť vybrané prognostické metódy, resp. porovnať niekoľko postupov a na základe optimalizačných kritérií sa rozhodnúť. Pre exponenciálne vyrovnávanie je charakteristická vysoká adaptabilita na zmeny v priebehu časového radu vďaka exponenciálne klesajúcim váham s vekom pozorovania. Vyrovnanie časového radu v tomto prípade je závislé od veľkosti vyrovnávajúcich konštánt. V našom prípade boli optimalizované softvérom. Vytvorený SARIMA model patrí do skupiny modelov na základe Box Jenkinsovej metodológie. Zvolený optimálny SARIMA model má tvar: y ˆ t = 68, ,266 y + t 7 0, 617 yt 14 Hodnota tržby 1000,0 900,0 800,0 700,0 600,0 500,0 400,0 300,0 200,0 100, Poradie Skutočné hodnoty Sezónne exp.vyrovnávanie SARIMA model Obrázok č. 5: Skutočné a odhadnuté hodnoty tržieb Na obrázku č. 5 sú znázornené skutočné hodnoty tržieb a hodnoty prognózované na obdobie siedmich dní na základe vytvorených modelov. Pre lepšie porovnanie sú uvedené skutočné a prognózované hodnoty v tab. 1. Na záver je vhodné dodať, že obdobným spôsobom možno postupovať pri analýze časových radov tržieb mesačných, resp. štvrťročných. Je potrebné vychádzať z použitej štatistickej metódy, dĺžky a charakteru časového radu a zohľadnenia sezónnosti. 78

79 Obdobie Skutočnosť Prognóza SARIMA model Expon. vyrovnanie 1 881,6 792,2 843, ,1 505,5 467, ,2 614,2 716, ,9 524,7 561, ,8 473,2 547, ,2 471,2 543, ,6 613,1 634,3 Tab. č. 1: Porovnanie skutočnosti a prognózy 6. ZÁVER Použité prognostické metódy umožňujú dopravcom nielen predvídať volatilitu objemu predaja prepravných služieb prejavu obchodného rizika, ale tiež realizovať adekvátne rozhodnutia smerom k zodpovedajúcej štruktúre financovania (čo je významná pomoc v časoch hospodárskej krízy), ale aj usmerniť svoje kroky pri manažérskom a marketingovom riadení firmy. Oznam: Táto práca je podporovaná grantom VEGA 1/0724/08. LITERATÚRA [1] Zákon č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník [2] SYNEK, M. a kol. Podniková ekonomika, 3. prepracované a doplnené vydanie, Praha : C. H. Beck, [3] JÍLEK, J. Finanční rizika, Praha : GRADA, [4] KOZUBÍK, A. Stratégia minimalizácie maximálneho rizika pre imunizáciu portfólia závislého na úrokovej miere, Proceeding of FINRISK 2000, International Conference on Financial Risk Management, str , Trenčianske Teplice [5] KOZUBÍKOVÁ, Z. Riziká a rizikové faktory v doprave, Krízový manažment, vydala FŠI ŽU v Žiline, č. 2/2008, Žilina, [6] PANČÍKOVÁ, L. Application of Prognostic Methods in Transport, Journal of Information, Control and Management Systems, Faculty of Management Science and Informatics, University of Žilin, Vol. 5, (2007), No. 2/2, ADRESA: Ing. Zuzana Kozubíková, Ph.D. Katedra makro a mikroekonomiky FRI Žilinskej univerzity v Žiline, Slovenská republika, t.č / , zuzana.kozubikova@fri.uniza.sk Ing. Lucia Pančíková, Ph.D. Katedra makro a mikroekonomiky FRI Žilinskej univerzity v Žiline, Slovenská republika, t.č / , lucia.pancikova@fri.uniza.sk 79

80 80

81 NEW MANAGEEMT APPROACHES AND NEW BUSINESS MODELS FOR THE NEW ECONOMY Jaroslav Král Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice Abstract: There is an interdependent relationship between supply and demand: companies need to understand customer demand before they can manage it, create future demand and meet the level of desired customer satisfaction. Process approach and process thinking become essential for contemporary management theory and practice. In order to achieve the performance levels businesses must organize and manage themselves around the axis of process. They must apply the discipline of process even to the most creative and heretofore most chaotic aspects of their operations. (Strategic) business process management forces companies to examine their form and structure as having an influence on boundaries, structure and power within organizational design. The article examines new management approaches and business models. Key Words: Business models, competitive advantage, virtual integration, value chain model, value stream mapping, business process management, supply chain. 1. INTRODUCTION Business operates everywhere in an environment that is increasingly dynamic and challenging. Markets have globalised, technology has become all embracing, and relationships with suppliers, customers and competitors are undergoing constant change. New business models are emerging, ones in which competitive advantage is based upon managing processes that facilitate rapid and flexible responses to market change, and ones in which new capabilities are based upon developing unique relationships with partners, it means suppliers, customers, employees, shareholders, government and, often, with competitors. The business model has often taken second place to strategy in management thinking and focus. Normann [6] discusses a new strategic logic. He suggests that: managers need to be good at mobilizing, managing, and using resources rather than at formally acquiring and necessarily owning resources. The ability to reconfigure, to use resources inside and particularly outside the boundaries of the traditional corporation more effectively becomes a mandatory skill for managements. Drucker [1] noted that: While the traditional response to market pressures was vertical integration on a large scale, today even the large corporations are leading the changes in strategic posture the changes to facilitate this are not just sales and marketing driven, but encompass design and development, and production responses. Products and services now have multiple applications and business organizations are redefining their core capabilities and processes. In other words, value chains are competing with value chains. At this macro, industry level, value chains can be seen as business network structures, or confederations, that are developing from traditional corporations. Magretta [4] suggests that: a successful business model represents a better way than the existing alternatives. It may offer more value to a discrete group of customers. Or it may completely replace the old way of doing things and become the standard for the next generation of entrepreneurs to beat. Magretta adds substance: all new business models are variations on the generic value chain underlying all businesses. Broadly speaking, this chain has two parts. Part one includes all the activities associated with making something: designing it, purchasing raw materials, manufacturing and so on. Part two includes all the activities associated with selling something: finding and reaching customers, transacting a sale, distributing the product or delivering the service. A new business model s plot may turn on designing a new product for an unmet need Or it may turn on a process innovation, a better way of making or selling or distributing an already proven product or service. Magretta cites Dell as a company that has created a powerful business model by identifying value chain processes that it will engage in, and seeking partners, complementors, to undertake those it will not. In this way Dell, by selling directly to end-users, has the vital information necessary to manage inventory better than its competitors and avoids the high costs of holding inventory and the very high cost of obsolescence due to the rapid application of technology. A question that must be asked is, is there a generic approach or model that may be used to understand the successes of successful organizations? 81

82 2. PROCESSES DESIGNED AROUND VALUE CREATING NETWORKS The virtual/holonic organization structure is one model that is finding modern. According to McHugh et al. [5], the holonic organization or network is: a set of companies that acts integrally and organically; it is constantly re-configured to manage each business opportunity a customer presents. Each company in the network provides a different process capability and is called a holon 1. Holonic/virtual networks are not hierarchical structures rather, each business within the structure is equal to each of the others. The network is in dynamic equilibrium and it is self-regulating. Access to, and exchange of, information throughout the network is open, as is access to and exchange of information across the network boundaries. The network is evolutionary and is constantly interacting with its environment. It is a knowledge network, a learning organization. There are a number of advantages accumulate to holonic networks: Asset leverage - increased utilization from distributed operations through synergy Speed - specialist inputs enhance time-to-market Flexibility and agility - the ability to meet requests for changes in order size and delivery pattern as well as for product and service changes within existing response times Faster growth and increased profitability - through improved response times Increased customer loyalty - longer and more profitable customer relationships Shared assets and lower total capital investment - investment by partner organizations is limited to its core processes and working capital requirements are influenced by a just-in-time approach Shared risk at reduced levels - risk is reduced by being dispersed among network members and because of the high aggregate level of expertise that is deployed. It follows that a network or value chain design should reflect these advantages. To do so will result in: Lower investment in fixed costs and working capital Lower operating costs due to optimal economies of production and increased customer response: reducing customer acquisition costs and increased transaction values Reduced business risk (defined here as fluctuations in planned market volume (and market share(s)) Reduced financial risk (defined as the probability of failure to achieve a target return on net assets) Decreased response times (time-to-market, a strategic consideration, and operationally, the order cycle time). There are four roles within such a network. First, operational roles are occupied by specialists, each of whom brings a core capability that combines with others to produce or to deliver the product that the end-user buys. Examples include manufacturing and logistics. The second role is to supply a support process, such as procurement or customer service management and/or facilities; McHugh suggests this is a functionally oriented role and that typically there is only one member supporting the value chain. Emerging examples of this can be seen in the large business-to-business buying exchanges appearing in industries such as the automotive industry. The third role is that of resource provider to the operational role members. Resources include skilled labor (such as designers), information/data management services and, increasingly important, customized facilities (such as those required for computer chip manufacturing). Fourth, an integrator role completes the structure. The integrator has one of two functions (and may well perform both): one is to provide the initial strategic vision around which the virtual organization is structured. The other is a coordinating role within the value chain, identifying, matching and directing resources. Small specialist companies have developed long-term relationships with one another along the value chain. The result is a competitive value chain that offers currency and competitive prices in an industry. 3. NEW CONCEPTS AND MODELS More recently the concepts of clusters, value nets, value streams and value chains have focused interest due to the increasing influence of virtual integration as an alternative to vertical integration. 1 Hebrew word; meaning: (little) sand; the name Holon also appears in the Bible (Book of Joshua, 21-15). 82

83 3.1 CLUSTERS Value creation through clusters 2 has been well documented in the applied economics literature. Porter [10] defined clusters as: a geographically proximate group of interconnected companies and associated institutions in a particular field linked by commonalities and complementarities. Porter identified the components as: end-product or service companies; suppliers of specialist inputs; financial institutions; firms in related industries; firms in downstream industries; producers of complementary products; specialized infrastructure providers; governmental and other organizations providing dedicated education and information inputs, and trade associations. Porter explored a number of examples using a basic model comprising four interrelated components to explain international successes. First, factor conditions (that is, basic factors of production that are necessary to compete successfully and to create competitive advantage). Second, firm strategy, structure and rivalry (the goals, strategies and organization structures that when managed creatively result in international competitive advantage). Third, related and supporting industries (the presence of national supplier or related industries that are internationally competitive). Fourth, demand conditions (the quality and quantity of home demand has an impact on economies of scale and upon innovation, both important influences on competitive advantage). While these remain important, the developments in information communications technology have reduced their impact. The costs of interconnectivity have modified their importance. The use of EDI and net and web based communications has reduced the time as well as costs of transactions management, thereby making it possible to expand supply and manufacturing bases across international boundaries. Porter revisited clusters [10], talking of: (Connections) broader than industries, capture important linkages, complementarities, and slipovers of technology, skills, information, marketing and customer needs that cut across firms and industries Such connections are fundamental to competition, to productivity, and especially to the direction and pace of new business formation and innovation. In a broader context it can be argued that clusters comprise an effective combination of knowledge, technology, relationship and process management that together, in a particular combination, provide an organization with the means of developing competitive advantage. The important issue is that success is driven by entrepreneurial vision, a vision that identifies not only the opportunities but the unique (or exclusive) alternatives for combining cluster capabilities, assets and resources that achieve both customer and corporate satisfaction. 3.2 VALUE NETS Parolini [8] argues that the changes in the business environment require a new or different approach to strategic analysis, suggesting that models developed in the 1970s and 1980s are limited to a fundamentally different economic paradigm. Parolini comments on the changes in strategic boundaries, suggesting that the new business model is characterized by an emphasis on specialization and a capacity to identify and participate in alliance networks. For Parolini a shift in emphasis has occurred (at least amongst the successful organizations) in which the focus has shifted from the inward, enterprise focused perspective to an outward, customer focus that considers how additional value (relative to that offered by competitors) can be delivered to customers via value creating systems. Value creating systems were identified by Normann and Ramirez [7] who argued that successful companies focus their strategic analysis and decisions on the value creating system (VCS) the suppliers, business partners and customers and how they can work together to co-produce value. Parolini proposes a basic difference between Porter s original value chain and the approach taken by Normann and Ramirez (and indeed subsequent approaches), suggesting: the former (Porter) takes the company value chain as his starting point, whereas the latter (Normann and Ramirez) underline the greater importance of the value creating system. This comment does not identify the fundamental difference: value creating systems (VCSs) first consider customer expectations then consider the capabilities, assets and other resources required to meet customer value drivers or exceed them. Of course there are constraints: from a corporate viewpoint customer expectations typically represent an ideal that may be unrealistic, so they need to be viewed within the context of corporate value drivers. Parolini 2 (generally) A cluster is a small group or bunch of something. A business cluster is a geographic concentration of interconnected businesses, suppliers, and associated institutions in a particular field. Clusters are considered to increase the productivity with which companies can compete, nationally and globally. The term business cluster, also known as a industry cluster, competitive cluster, or Porterian cluster, was introduced and the term cluster popularized by M. Porter in The Competitive Advantage of Nations [9]. (The importance of economic geography, or more correctly geographical economics, was also brought to attention by Paul Krugman in Geography and Trade (1991. Cluster development has since become a focus for many government programs. The underlying concept, which economists have referred to as agglomeration economies, dates back to 1890, and the work of Alfred Marshall.). 83

84 summarizes the main characteristics of the VCS thus: 1. A set of activities creates value for its end-user customers. 2. Activities use tangible and intangible resources that are linked by information flows. 3. End-user value is influenced by the way in which the end-user uses the delivered value. 4. End-users can (and often do) participate in value creating activities. 5. Value creation is successful only when a coordinating activity (or process) is present and links customer expectations to the economic activity of the VCS. 6. VCS partners may participate in more than one value creation system. We can also use the term value nets that is a business design that uses advanced supply chain concepts to achieve both superior customer satisfaction and company profitability ; and a value net begins with customers, allows them to selfdesign products, and builds to satisfy actual demand. The customer (business unit) is central to the decision process, is surrounded by the company (or business unit), which in turn is surrounded by a constellation of providers that perform some or all of the sourcing, assembly and delivery activities. There are five characteristics that distinguish a value net business from the traditional business model: 1. Customer aligned - Customer expectations initiate sourcing, building and delivery activities in the net. (The customer commands the value net.) 2. Collaborative and systemic - Companies engage suppliers, customers and possibly competitors in a unique network of value creating relationships. (Each activity is assigned to the partner best able to perform it.) 3. Agile and scalable - Flexible manufacturing and distribution enhanced by information flow design facilitates responsiveness. (Everything in the value net, physical or virtual is scalable.) 4. Fast flow - Lead times are rapid and compressed. (Rapid delivery goes hand in hand with reliable and convenient delivery.) 5. Digital - E-commerce is a key enabler. However, it is the flow of information and its intelligent use that drives the value net. (Rule based, event driven tools take over many operational decisions. Distilled real-time analysis enables rapid executive decision making.). A fundamental difference between the value net model and Porter s value chain model is that the VCS is considered to be a set of value creating activities (rather than companies), and these activities are defined from the final customer s point of view. Taking the VCS as the focal point of strategic analysis is of maximal importance for those companies who want to avoid being trapped in outdated perspectives as to how to compete in their particular industry, and which understand that there is little sense in enjoying a strong competitive position and having a high bargaining power in relation to their direct customers, if they (and their customers) form part of a losing system. This assumes that all organizations are primarily customer focused. 3.3 VALUE STREAMS Hines et al. [3] offer that operations led lean management perspective to value creation. They argue that: This focus on value is therefore translated across functional and company boundaries in both design and delivery of the appropriate product-service bundle the lean message suggests that the focus of attention should not be on the company or functional department but instead on the complete value stream. The value stream is the set of tasks and activities required to design and make a family of products or services that are undertaken with a group of linked functions or companies from the point of customer specification right back to the raw material source. And: Value stream thinking goes beyond simplistic academic models of single buyer/single supplier relationships or even supply chains involving one customer, a local firm and its single supplier. Instead, a more realistic approach is adopted involving a complete network of companies arrayed in each tier of supply the lean approach seeks to go beyond partnership rhetoric and seeks solutions at the value stream level that will benefit all the organizations involved. The value stream concept uses value stream mapping 3 to identify and differentiate between processes that create value and waste. Hines et al. refer to their own research in which waste and value generating processes are identified; the waste producing processes are eliminated while opportunities to enhance the value generating processes are sought. They argue that the value adding processes make the final product/service more valuable to the end-consumer than it 3 Value stream mapping is a helpful method that can be used in Lean environments to identify opportunities for improvement in lead time. Although value stream mapping is often associated with manufacturing, it is also used in logistics, supply chain, service related industries, healthcare, software development, and product development. In a build to the standard form Shigeo Shingo suggests that the value-adding steps be drawn across the centre of the map and the non-value-adding steps be represented in vertical lines at right angles to the value stream. Thus the activities become easily separated into the value stream which is the focus of one type of attention and the 'waste' steps another type. He calls the value stream the process and the non-value streams the operations. The thinking here is that the non-value-adding steps are often preparatory or tidying up to the value-adding step and are closely associated with the person or machine/workstation that executes that value-adding step. Therefore each vertical line is the story of a person or workstation whilst the horizontal line represents the story of the product being created. 84

85 otherwise would have been. Value stream mapping is in effect the identification of seven commonly accepted areas of waste based upon practices in Toyota: overproduction, waiting, transportation, inappropriate processing, unnecessary inventory, unnecessary motion (an ergonomics consideration), and defects. There is an array of mapping tools, each being used where it brings focus to a specific area of waste. But there are a fundamental difference between value stream and value chain thinking. Their classification of these differences suggests an operations management focus to the value stream concept: The difference between the traditional supply or value chain and the value stream is that the former includes the complete activities of all the companies involved, whereas the latter refers only to the specific parts of the firms that actually add value to the product or service under consideration. The value stream is, therefore, a far more focused and contingent view of the value adding process. The supply chain and the value chain are two very different and quite distinct concepts. Furthermore neither includes all of the activities of the companies involved. The whole concept of the value chain is one of cooperation and collaboration. Organizations such as Dell identify specialist process owners and work with them within an exclusive business model that integrates and coordinates the owners of relevant and efficiently managed assets, processes and capabilities that create added value via innovative products or innovative processes. The value chain approach is driven by the notion of delivering end-user satisfaction through a low capital intensity (high return) business model. 3.4 VALUE CHAINS The value chain approach offers a model that includes both customer and corporate expectations. It offers a means to undertake strategic and operational analysis of an opportunity at a macro (process) level and at a micro (activity) level. As with the value net approach it starts with an assumption that there are no constraints on how customers value expectations may be met. But it then adds the constraint that unless the innovator/visionary, with its partner organizations, meet specific financial objectives the VCS cannot survive. Needed are both feasibility 4 and viability 5. Furthermore it is argued that free cash flow is the primary requirement for success. This view is based on the simple premise that profit (in all its variants) is opinion: cash flow is fact. Now we can state (without any doubts) that: the value chain means integrated demand and supply chains. Supply chain management academics and practitioners have argued that that the supply chain has attempted to meet all the changes identified within the new economy. Yet supply chain management has focused on moving products and services downstream towards the customer. Typically the supply chain is coordinated by manufacturing companies or dominant resellers who use in-house manufacturing and distribution facilities to achieve market based objectives such as market share volumes and customer penetration. Meanwhile, demand chain management changes the emphasis towards customization, responding to product and service opportunities offered by specific customers or customer groups sharing particular characteristics. The preference is to outsource rather than own the functions and processes that facilitate and deliver value. The focus is on asset leverage and communication through distributed assets and outsourcing. There is thus a large incentive to integrate supply and demand chains it provides new opportunities for creating (or adding extra) market value. There is an interdependent relationship between supply and demand: companies need to understand customer demand before they can manage it, create future demand and, of course, meet the level of desired customer satisfaction. Demand defines the supply chain target, while supply-side capabilities support, shape and sustain demand. 4 CONTEMPORARY MANAGEMENT IMPERATIVE - PROCESS(ES) NOT FUNCTION(S) More recent views of the value chain model suggest the importance of taking a process based perspective of the organization, and extend this with the idea that processes are not simply intra-organizational but have become interorganizational and often intercontinental. Value chain analysis identifies the core processes and core capabilities involved in meeting the essential corporate and customer value drivers. A core business process creates value by the capabilities it gives the company for competitiveness. Core business processes are the processes identified by the organization as being central to its strategy for competitive advantage. Normann [6] suggests that the core business process of a company in the long term is to form new dominating ideas. There is a similarity here with Porter s argument for what constitutes long-term success. Long term the company requires a strategy for value delivery that not only offers competitive advantage through differentiation but is built around a core process to renew (or perhaps form 4 Customer perceptions are equal to or exceed their expectations. 5 Stakeholder partner perceptions are equal to or exceed their expectations. 85

86 new) dominating ideas the drivers of long-term competitive advantage. Normann contends: No other process in any organization is more fundamental in the long term than this renewal of the dominating ideas, this re-appreciation of an organization s identity and the way of manifesting it, in the face of environmental change. Hammer [2] argues that as businesses become accustomed to the customer aspects of their operations. And: processes are what create the results that a company delivers to its customers. Hammer continues by offering a customer economy definition of a process: an organized group of related activities that together create a result of value to customers. Hammer s discussion of this definition suggests increasing opportunities for the virtual organization. He establishes a process as a group of related activities that work together, pointing to the fact that value is created by the entire process. It is the result of value production and coordination. Activities are related and organized, with none of them irrelevant and performed sequentially, giving some structure to the process and requiring process management. Effective process management is result oriented. 5. CONCLUSIONS A number of approaches have been proposed for implementing the value chain model. Many have been somewhat conservative in their approach and are essentially modified supply chain models. Management authorities suggest that the market value chain reinforces the resource based view of the organization because it forces the identification of core processes from which core competencies and competitive advantage emerge. Performance management is another perspective of strategic business process management which relies on the management of resources and on a series of measurement systems, without which progress towards goals and any necessary corrective action are not possible. Organizational coordination occurs internally and externally (both suppliers and customers). This is particularly pertinent as the boundaries of internal processes become more ill-defined ; it could be argued that it is even more important for the boundaries between value chain organizations. This perspective adds emphasis to the importance of relationship management. We need also identify knowledge management as a component of their model. Business process management enhances organizational learning and knowledge management. It provides a framework for organizational learning and can incorporate the management of knowledge. Clearly these are determined by the specific application but suffice it to say they are essential to the successful performance of the value chain. REFERENCES [1] DRUCKER, P. Will the Corporation Survive?. The Economist, 1 st November [2] HAMMER, M. The Agenda. New York : Crown, [3] HINES, P. R. et al. Value Stream Management - Strategy and Excellence in the Supply Chain. Harlow: Financial Times/Prentice-Hall, [4] MAGRETTA, J. Why Business Models Mater. Harvard Business Review, May [5] MCHUGH, P. G. et al. Beyond Business Process Reengineering. Chichester: Wiley, [6] NORMANN, R. Reframing Business. Chichester : Wiley, [7] NORMANN, R.; RAMIREZ, R. Designing Interactive Strategy - From Value Chain to Value Constellation. New York : Wiley, [8] PAROLINI, C. The Value Net. Chichester : Wiley [9] PORTER, M. The Competitive Advantage of Nations. New York : Free Press, [10] PORTER, M. What is Strategy?. Harvard Business Review, December ADRESS: Doc. Ing. Jaroslav Král, CSc. Evropský polytechnický institute, s.r.o. Osvobození Kunovice Tel.: kral@edukomplex.cz 86

87 K NĚKTERÝM TEORETICKÝM ASPEKTŮM USKUTEČŇOVÁNÍ ZÁSAD REGIONÁLNÍ POLITIKY EVROPSKÝCH STÁTŮ NA POČÁTKU 21. STOLETÍ Karel Lacina Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice Abstrakt: Jedním z významných poslání našich vysokých škol je objasňování podstaty a vývoje regionální politiky uskutečňované na úrovni národních států i v rovině Evropské unie jako celku.daný úkol představuje naléhavou výzvu především pro vysoké školy působící v regionech. Posluchačům je nezbytné podrobně osvětlovat takové pojmy jako jsou region, regionální rozvoj regionální politika, teorie růstu a disparity. Neméně důležitou výzvou je postižení role místní a regionální veřejné správy při formování pokud možno optimálních rozvojových koncepcí a při jejich každodenní aplikaci. Klíčová slova: regionální politika, Evropská unie, regionální rozvoj, potenciál regionů,technologický rozvoj, institucionální a systémový přístup, HDP přepočtený na jednoho obyvatele, veřejná správa Diskutujeme-li o roli vysoké školy jako facilitátora rozvoje regionu, jedna z jejích závažných rolí spočívá v objasňování samotné podstaty regionální politiky a způsobů implementace jejích zásad. Zastávám názor, že pedagogové by na konkrétních faktech měli demonstrovat důvody vedoucí k tomu, že problematika rozvoje regionů hraje mimořádnou roli v aktivitách Evropská unie. Z uvedených důvodů mi dovolte připomenout některá stěžejní fakta. Na společnou regionální rozvojovou politiku se dnes vynakládá zhruba 30 % rozpočtu EU. Je tomu tak i proto, že regiony bývají nejednou charakterizovány jako jakési motory rozvoje celých států i Evropské unie jako celku. Uvedené stanovisko například sdílejí stoupenci tzv. teorie polarizovaného rozvoje, za jejíhož hlavního představitele je pokládán F. Perroux. Bezvýznamná není ani skutečnost, že se pozitiva a negativa dosahované Evropskou unií v rozvoji znalostní ekonomiky poměřují s obdobnými parametry ve Spojených státech americkým, v NAFTĚ, v členských zemích ASEAN, v Japonsku i v dalších rychle se rozvíjejících ekonomikách, jako jsou Čína, Indie a Brazílie. I z uvedených důvodů se k teoretickým a k praktickým otázkám spjatým s implementací principů regionální politiky na národní a na unijní úrovni v současnosti soustřeďuje značná pozornost. V průběhu více než posledních šedesátých let byla zformulována řada definic regionální politiky. Jako příklad lze uvést stanovisko amerických autorů Stimsona, Stougha a Robertse publikované v roce 2006 charakterizující rozvoj regionů jako aplikaci ekonomických procesů a zdrojů dostupných v regionu, jejichž výsledkem je udržitelný rozvoj a požadované ekonomické výsledky pro region, které splní očekávání podniků,rezidentů i nerezidentů 1. Jedny z významných teoretických přístupů k problematice regionálního rozvoje představují tzv. endogenní rozvojové teorie, v první řadě akcentující potřebu aktivace vnitřního rozvojového potenciálu konkrétních regionů. Nastíněné teorie částečně ovlivňují i chápání místa regionů ve správní struktuře jednotlivých států a jejich role v Evropské unii jako celku. V teoriích endogenního růstu bývají regiony označovány za místa, v nichž se: koncentruje hospodářský život vytváří potenciál potřebný pro zajištění ekonomického růstu přednostně dnes založeného na rozvoji základního a aplikovaného výzkumu, technologií a na inovačních aktivitách. Regionální rozvoj bývá nejednou definován jako komplex procesů, které probíhají v rámci tak složitého systému, jakým je region. Z uvedeného důvodu pro rozvíjení regionální politiky je nezbytný systémový přístup. Pojem rozvoj bývá z pochopitelných důvodů nejednou spojován s pojmem ekonomický růst. Pro celkový rozvoj regionů má značný význam definování ekonomického růstu z pohledu zvyšování hrubého domácího produktu přepočteného na jednoho obyvatele. Třebaže se nejedná o synonyma, rozvoj bez dosažení růstu si samozřejmě lze jen velmi obtížně představit. Obecně je možno rozvoj charakterizovat jako proces postupně dosahovaných změn. Ovlivňuje charakteristiky daného území a vytváří předpoklady pro zvyšování efektivnosti a účelnosti využívání jeho zdrojů. Za další z důležitých aspektů rozvoje regionu je pokládán dlouhodobý růst schopnosti zdejšího veřejného a podnikatelského sektoru nabízet obyvatelstvu rozmanité produkty a služby. Zmíněná schopnost je v nemalé míře spjata s technologickým rozvojem 1 Stimson R., Stough R, R.,Roberts B.H.: Regional Economic Development,New York, Springer citováno podle Stejskal J.,Kovárník J.: Regionální politika a její nástroje Praha: Portál, s.r.o.2009, ISBN: , s

88 a s institucionálními a systémovými změnami, které se na území regionu uskutečňují. Není přitom náhodné, že poměrně značná část teoretiků dnes akcentuje důležitost efektivní činnosti úřadů veřejné správy jako jednoho z hlavních předpokladů pro zabezpečení rozvojových cílů. Regionální rozvoj mnohdy je definován jako proces, v němž především územní samospráva může pozitivně ovlivňovat rozvoj tím, že disponuje příznivými předpoklady pro podporu žádoucích podnikatelských aktivit. Jejich přínos spočívá hlavně ve vytváření nových pracovních míst a ve zvyšování efektivity využívání místních materiálních a lidských zdrojů. V uvedeném duchu k problematice regionálního rozvoje například přistupuje významné výzkumné centrum Berman Group působící i v České republice. Akcentuje skutečnost, že regionální ekonomický rozvoj je především procesem strategického partnerství veřejného a soukromého sektoru za měřeného k uskutečňování takových postupů, jež umožňují nové investice a s nimi spjaté vytváření nových pracovních míst. Strategie regionálního rozvoje České republiky přijatá v roce 2006 v dané souvislosti pod pojmem regionální rozvoj rozumí růst socioekonomického a environmentálního potenciálu a konkurenceschopnosti regionů umožňující zvyšování životní úrovně a celkové kvality života jejich obyvatel. Zdůrazňuje se v ní potřeba zaměření na dynamický a vyvážený rozvoj příslušného regionálního územního celku a jeho částí (mikroregionů) a na odstraňování, případně zmírňování interregionálních disparit. Obecně lze učinit závěr, že rozvoj regionů ovlivňují především jejich přírodní, geografické a sociálně-ekonomické podmínky. Výše uvedené faktory je možno pro potřeby jejich další analýzy rozčlenit do tří základních skupin: 1. životní prostředí regionů (rozloha území, geografické poměry, vodohospodářské poměry, flóra a fauna; podtrhává se skutečnost, že jednotlivé komponenty přírodního prostředí určují kvalitu přírodního prostředí jako celku a spolurozhodují o lokalizaci některých dílčích aktivit - například v cestovním ruchu - v území); 2. obyvatelstvo a pracovní zdroje (počet obyvatel a jejich kategorie, dynamika vývoje počtu obyvatelstva, demografická struktura, dynamika pohybu obyvatel, dynamika růstu domácností a jejich struktura), 3. ekonomické aktivity a podmínky pro rozvoj regionů (produkční činnosti, sociální infrastruktura regionu a technická infrastruktura regionu). Neméně významnými faktory ovlivňujícími konkurenceschopnost regionů jsou: rozsah a kvalita průmyslová produkce a intenzita poptávky po ní, poptávka po práci a úloha kapitálu, nabídka práce a trh práce, migrace za prací a kvalita populace, kvalita výkonu státní správy a územní samosprávy, v první řadě na místní a na regionální úrovni, rozsah investic, výše místních cen produktů a služeb. Všeobecně tudíž platí, že pokud jde o rozvojový potenciál regionů, tvoří jej vedle přírodních zdrojů a přírodní prostředí zejména: a. hmotné faktory: Mají podobu produkčního potenciálu území regionu a zejména vypovídají o kvalitě jeho infrastruktury. Moderní dopravní infrastruktura bývá charakterizována jako jeden z rozhodujících faktorů rozvoje tzv. funkčních regionů, neboť významným způsobem přispívá k mobilitě výrobních faktorů. b. nehmotné faktory - patří k nim zejména: dosahované inovace a účinné využívání informačních a komunikačních technologií; celková kvalita regionálního prostředí přispívající v rámci regionu k vytváření, a růstu nových podnikatelských firem a komunikačních sítí, intenzita vnitroregionálních ekonomických vazeb, lokalizace firem, typ převažující organizační formy podniků, přítomnost velkých národních a nadnárodních firem, případně jejich poboček v regionu, aglomerační efekty jako důsledek koncentrace podniků a sídel, nehmotné lokalizační faktory, jako jsou sociální prostředí, atraktivnost podmínek pro bydlení, aktivity volného času, možnosti rekreace, demografická situace, přímé a nepřímé vlivy hospodářské politiky státu, lidské zdroje:jsou úzce spjaty s nehmotnými faktory. Všeobecně se akcentuje především úroveň znalostí 88

89 a dovedností pracovníků; c. ekonomická výkonnost a regionální konkurenceschopnost: Jedná se o faktor spolurozhodující o konkurenceschopnosti regionu a tím i o jeho přitažlivosti pro investory; d. struktura podnikatelských subjektů: Zvláštní význam se přikládá kvalitě činnosti malých a středních podniků vytvářejících v regionu většinu pracovních míst pro místní obyvatele s nižší kvalifikací a platících daně do místních rozpočtů. e. legislativní rámec, systém veřejné správy, daňová soustava a celoplošné sektorové a resortní politiky: Při posuzování jejich vlivu se vychází mimo jiné z poznatku, že nízká kvalita uvedených faktorů může být v kombinaci s vnitřními podmínkami jednotlivých regionů a s jejich možnostmi reagovat na vnější podněty, příčinou nerovnovážného rozvoje, vzniku a prohlubování interregionálních disparit. Faktory rozvoje regionů lze členit rovněž na: a) Externí - jsou dány: poptávkou po regionálních produktech, nabídkou zdrojů potřebných pro výrobní aktivity v regionu; b) interní reprezentované: přírodními zdroji regionu, úrovní dopravy a dopravní infrastruktury, kvalitou vědeckého výzkumu financovaného z veřejných i z privátních zdrojů, kvalitou nabídky lidských zdrojů, kvalitou služeb zajišťovaných veřejnou správou. V souvislosti s akcentem kladeným na inovace a na jejich využívání nabývá na významu problematika zakládání klastrů a realizace klastrových iniciativ. Někdy se faktory rozvoje regionu kategorizují jako: a. tvrdé : za ně se považují přírodní podmínky, dostupnost výrobních faktorů, úroveň technické infrastruktury apod. b. měkké : jsou představovány specifikami sociálního prostředí, kvalitou lidského kapitálu, úrovní znalostí, inovací a způsoby jejich šíření. Evropská unie reprezentující 27 států vychází z poznatku, že její rozvoj je v nemalé míře ovlivněn pokrokem dosahovaným v rozvoji jednotného vnitřního trhu. I z uvedeného důvodu její soudobá regionální politika prioritně koncentruje pozornost k řešení problematiky disparit projevujících se jednak v rámci Evropské unie jako celku, jednak na úrovni jednotlivých členských zemí. Proto jejím aktuálním úkolem je orientace na zmírňování regionálních a interregionálních disparit. V této souvislosti se jako vysoce aktuální jeví dlouhodobé úsilí o dosažení ekonomické a sociální koheze. Za tímto účelem byl mimo jiné již krátce poté, co maastrichtská Smlouva o Evropské unii vstoupila v platnost, vytvořen tzv. Fond soudržnosti označovaný rovněž za Kohezní fond. Z něho se méně rozvinutým regionům vyplácejí podpory na úhradu realizace projektů v oblasti tvorby a ochrany životního prostředí a rozvoje dopravy. Význam zaměření na specifikaci rozvojových možností regionů je rovněž zdůrazněn Evropskou unií v jí požadované metodice vypracovávání regionálních rozvojových plánů. Veškeré nastíněné faktory mají rozhodující význam pro uskutečňování zásad regionální politiky na úrovni státu a Evropské unie jako celku. Na národní úrovni je regionální politika obecně charakterizovaná jako integrální součást strategie státu zaměřené na efektivním využívání hlavních ekonomických nástrojů a aktivit na jeho území. Prioritně zahrnuje v sobě opatření napomáhající zmírňování disparit mezi jednotlivými regiony. Používáním adekvátní soustavy nástrojů se mají dlouhodobě vytvářet předpoklady pro: dosažení vyváženého hospodářského a sociálního rozvoje regionů, zmírňování meziregionálních disparit, racionální využívání zdrojů, ekologickou prostorovou rovnováhu. Část specialistů konstatuje, že regionální politika státu představuje reakci na existující rozdíly mezi regiony, které se vytvořily v průběhu historického vývoje. V této souvislosti s přihlédnutím k různým příčinám vzniku disparit obecně rozlišují tři hlavní typy tzv. problémových regionů: 89

90 regiony nedostatečně vybavené přírodními zdroji, zejména regiony odlehlé, a regiony venkovské, regiony s nedostatečným využitím vlastních zdrojů, obvykle z důvodu nedostatku kapitálu, regiony se stagnujícími, resp. upadajícími základními odvětvími, které v minulosti patřily v tzv. tradičních odvětvích mezi vyspělé. Z uvedeného důvodu jedním z hlavních cílů regionální politiky je podpora růstového potenciálu regionů. Strategie regionálního rozvoje České republiky rozumí pojmem regionální politika soubor intervencí, zaměřených podle konkrétní situace státu a jeho regionů a podle očekávaných vývojových tendencí, na podporu opatření umožňující růst ekonomických aktivit a rozvoj infrastruktury. Za základní podmínku úspěšné regionální politiky pokládá jasné definování priorit a koncentraci zdrojů na uskutečňování těchto priorit. ADRESA: Prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc. Evropský polytechnický institute, s.r.o. Osvobození Kunovice Tel.: lacina@edukomplex.cz 90

91 ROLE VYSOKÝCH ŠKOL V OSVĚTLOVÁNÍ KONCEPCE GOVERNANCE Karel Lacina Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice Abstrakt: Jedním z dlouhodobých směrů vzdělávacích aktivit českých a moravských vysokých škol je (a patrně dlouhodobě zůstane) osvětlování problematiky teorie a praxe výkonu veřejné správy na regionální, národní a na nadnárodní (evropské) úrovni. Až do druhé poloviny sedmdesátých let minulého století se v teorii pro tehdejší pojetí výkonu správní činnosti na kontinentální Evropě nejednou používal anglický termín government (vláda). Díky celkové demokratizaci evropské veřejné správy založené na implementaci principů decentralizace, dekoncentrace a subsidiarity se celkové pojetí výkonu veřejné správy změnilo. Proto se stále častěji pro postižení charakteristických rysů soudobé evropské veřejné správy používá anglické označení governance (vládnutí). Klíčová slova: vláda, vládnutí,reformy veřejné správy,decentralizace,dekoncentrace, zásada subsidiarity, manažerské a marketingové principy, přeshraniční spolupráce Jedním z dlouhodobých směrů angažovanosti českých a moravských vysokých škol je výklad problematiky teorie a praxe veřejné správy uskutečňované jednak v národním měřítku České republiky, jednak v rámci tzv. evropského správního prostoru. Veřejná správa na evropském kontinentu zejména v posledních dvou desetiletích prochází závažnými změnami, v nemalé míře charakterizované aplikací manažerských - a částečně i marketingových - principů. Vysoké školy mohou sehrát významnou roli v osvětlování příčin výše uvedených změn. Z teoretického hlediska se ukazuje jako nanejvýš potřebné osvětlování podstaty a příčin stávajících přístupů tím spíše, že se jejich aktuálnost se v posledních letech dále zvyšuje. V zásadě lze přijmout stanovisko, že naznačené změny jsou základem koncepce, která je stále častěji označována termínem governance. Z hlediska dlouhodobých tendencí vývoje evropské veřejné správy zformování zmíněné koncepce představuje podstatnou změnu. V zemích, které patří k tak zvanému kontinentálnímu pojetí výkonu veřejné správy - tj. v převážné části evropských států - totiž ještě v šedesátých a leckde i na počátku sedmdesátých let dvacátého století dominantní postavení zaujímalo pojetí často označované anglickým termínem government. Pojetí government byl nejednou definováno jako koncepce ovlivněná tzv. vrchnostenským modelem správy. V uvedeném tradičním přístupu, jehož některé obecné prvky sahají až do způsobů výkonu správní činnosti v absolutistických monarchiích a ve veřejné správě 19. a počátku 20. století, byl zvýšený důraz v činnosti volených představitelů a úředníků položen na znalosti z práva a na aplikaci právních předpisů. Naproti tomu byl relativně malý význam přikládán možnému využívání manažerských přístupů a dovedností. Tomu mimo jiné odpovídaly i tehdejší přístupy k profesnímu vzdělávání ve veřejné správě. Víceméně teprve od sedmdesátých let minulého století se začalo podrobněji diskutovat o tom, že potřebné modernizaci výkonu správní činnosti bránily především následující skutečnosti: rozsáhlá dělba práce v úřadech veřejné správy mimo jiné vedla k příliš selektivnímu pořizování, zpracovávání, a vyhodnocování informací. Jejím výsledkem především bývala: tendence k vytváření často zbytečně malých organizačních útvarů spojená se snahami o obhajování smyslu jejich existencí, komplikovaná možnost komplexně zmíněný problém řešit, skutečnost, že hierarchicky uspořádané působnosti a rozsáhlé formální pravomoci vedoucích útvarů úřadů nejednou znesnadňovaly integraci specialistů do činnosti úřadů a jejich organizačních částí, vertikálně uspořádané řídící a komunikační vztahy založené na hierarchické struktuře funkčních míst ztěžující mezioborovou (tj. horizontální) spolupráci. přijímání příliš velkého množství rozhodnutí ústředními orgány státní správy. Diskuze kolem otázky potřebného zefektivnění způsobů řízení veřejné správy souvisely s jejími připravovanými a posléze prováděnými reformami. V jejich rámci začaly být postupně zaváděny některé přístupy a postupy, které se již dříve osvědčily podnikatelském sektoru. Aplikace vybraných manažerských a později též některých marketingových 91

92 principů víceméně probíhala v podmínkách uskutečňování zásad decentralizace, dekoncentrace, subsidiarity a celkové demokratizace správní činnosti. Jedním z odrazů měnící se situace se mimo jiné stalo postupné používání již zmíněného termínu governance. O uplatňování vybraných zásad managementu v řízení veřejné správy se na evropském kontinentu tudíž skutečně začalo reálně uvažovat až od počátku sedmdesátých let, i když se jisté předpoklady pro takovýto postup v části členských států Evropských společenství vytvářely ještě v šedesátých letech. V té době členové tehdejší evropské devítky v aplikaci manažerských přístupů zaostávali zejména za pojetím řízení veřejné správy zejména ve Spojených státech amerických a v Kanadě, v nichž se principy city managementu postupně utvářely již od třicátých a čtyřicátých let dvacátého století. Hledáme - li příčiny správních reforem realizovaných v členských státech Evropské unie od sedmdesátých a ve střední Evropě od devadesátých let, lze za ně označil především následující skutečnosti: omezení rozpočtových finančních prostředků vyčleňovaných ze státních rozpočtů na činnosti veřejné správy v důsledku ekonomické recese, potřeba navazovat a prohlubovat mezinárodní,příhraniční a přeshraniční spolupráci úřadů veřejné správy, tzv. nové výzvy (anglicky: challenges) adresované veřejné správě jako celku,jimiž se staly především: zvýšený důraz přikládaný roli veřejné správy v ochraně životního prostředí, potřeba integrované řešit problematiku šíření drog a růst drogové závislosti, v první řadě mezi mladými lidmi, problematika tzv.feminismu (s důrazem na dosažení rovných příležitostí pro muže a pro ženy v pracovním procesu a ve veřejném životě). Byly to zejména náročnější podmínky příznačné pro vývoj ekonomiky členských států Evropských společenství v sedmdesátých letech, které si postupný přechod k decentralizovanému pojetí správy vynucovaly. Veřejná správa jako celek se v porovnání s padesátými a šedesátými roky musela především vyrovnávat s omezením objemu finančních prostředků vyčleňovaných na výkon veřejné správy ze státních rozpočtů. Představitele administrativy byli proto nuceni přemýšlet o některých účinnějších nástrojích, přístupech a prostředcích, jež hlavně měly pomoci zajistit finanční krytí obligatorních a části fakultativních služeb. Právem je tudíž možno konstatovat, že nová ekonomická realita nutila jak ústřední státní správu, tak zejména zastupitele obcí a regionů hledat inspiraci pro zabezpečování správní činnosti v některých přístupech dlouhodobě osvědčených v řízení firem. Odklon od tradičního pojetí se nakonec ukázal jako radikálnější než někteří teoretikové správní vědy původně předpokládali. V uvedené souvislosti vrchnostenský model správy začal být postupně prezentován jako nikoli příliš odpovídající potřebám výkonu správní činnosti na konci dvacátého a na počátku dvacátého prvního století. Jedním z východisek pro objasňování role managementu v soudobé veřejné správě je především samotná teorie moderního výkonu veřejné správy. Tato vychází z premisy, že základem správní činnosti je zabezpečování veřejných úkolů (veřejných záležitostí). Pod pojmem úkoly veřejné správy se všeobecně mají v první řadě na mysli záležitosti, k jejichž řešení stát jako celek (nebo jeho relevantní část: region, obec, zájmové sdružení) soustřeďují pozornost. Dalším neméně příznačným rysem veřejných úkolů je fakt, že jejich uskutečňování je spojeno s dlouhodobými cíli, o nichž se ve státním společenství, případně v jeho relevantní části, dosahuje shody. Přitom tendence směřující k rozšiřování počtu veřejných úkolů se zvláště pro západoevropskou veřejnou správu v období po druhé světové válce stala příznačnou. Daný vývoj zákonitě vedl ke stoupajícím tlakům na veřejné rozpočty. Docházelo k tomu obvykle navíc za situace, kdy efektivita činnosti úřadů a zařízení, které veřejné úkoly zabezpečovaly, nebývala příliš vysoká. Navíc zhruba ve stejné době veřejná správa musela mnohem důrazněji než v předcházejícím období reagovat na různé demokratické požadavky, zejména na následující: Zájem občanů na poskytování většího počtu služeb, jež měly být kvalitnější (a přitom i levnější). Úsilí o dosahování vyšší účinnosti správní činnosti úřadů. Snahy o posílení transparentnosti výkonu veřejné správy jako celku. Větší důraz kladený jednak na participaci občanů na výkonu správní činnosti, jednak na konzultativní činnost poskytovanou úřady a představiteli veřejné správy občanům. Vyšší zastoupení žen, příslušníků etnických minorit, méně privilegovaných a sociálně a zdravotně znevýhodněných sociálních skupin občanů ve volených funkcích v územní samosprávě. Nastíněná situace v první řadě vyústila v postupnou změnu postupů využívaných při řízení veřejné správy jako celku. Jak bylo konstatováno, prostor pro aplikaci manažerských přístupů a dovedností vytvořila již samotné reforma veřejné 92

93 správy. Jedním z jejích výsledků se stalo přenášení kompetencí ze státní správy do územní samosprávy představující základ principu decentralizace správní činnosti. Neméně aktuální se stala aplikace zásady dekoncentrace správní činnosti spočívající v přenášení kompetencí z vyšších úrovní výkonu státní správy na nižší úřady státní správy. Díky zmíněným procesům se posílily kompetence obcí a dotvořilo se formování regionální územní samosprávy a státní správy. Současně se vytvořily i předpoklady pro zapojování soukromých podnikatelských subjektů a rovněž organizací tzv. třetího sektoru - tj. dobrovolných neziskových a charitativních organizací - do výkonu správní činnosti. Nejednou se v této souvislosti mezi teoretiky začalo hovořit i tzv.postupující fragmentaci veřejné správy. Rovněž zmíněná skutečnost vytvářela předpoklady pro výraznější uplatňování zásady subsidiarity na municipální úrovni. Přibližně ve stejné době se začalo daleko intenzivněji diskutovat o potřebě řešit disparity v ekonomické a sociální oblasti členských států Evropských společenství a jejich regionů. Jak upozornil britský autor A.Daltrop, všechny západoevropské vlády se v období po druhé světové válce pokoušely řešit problematiku regionálních ekonomických disparit. Někde byl jmenován zvláštní ministr odpovědný za regionální rozvoj a za opatření,jež regionům poskytla určitou autonomii, případně za vytváření specifických regionálních plánovacích orgánů v úřadech územní samosprávy 1. Řešení problematiky disparit se stalo jedním z faktorů, které urychlily formování regionální správy. Potvrdilo se rovněž, že má-li být takovýto přístup úspěšný, předpokládá uskutečňování decentralizačního procesu v ekonomickém a politickém životě, včetně jeho legislativního zabezpečení. Šlo o složitý proces realizovatelný pouze v delším časovém období. V podmínkách České republiky a dalších středoevropských zemí na počátku procesu decentralizace v devadesátých letech minulého století se jednalo především o: opětovné konstituování obcí jako základních subjektů veřejné správy, formování veřejné správy na regionální úrovni (krajů), vytváření nového systému dlouhodobého profesního vzdělávání zastupitelů a úředníků veřejné správy. Na základě analýzy dosud zmíněných faktorů lze učinit závěr, že reformy veřejné správy, které se v poslední třetině dvacátého století uskutečnily v členských státech Evropských společenství a posléze Evropské unie, byly z velké části diktovány ekonomickými důvody. Z uvedeného pohledu je zřejmé, že by v Evropě ani územní samospráva na municipální úrovni, ani regionální veřejná správa nemohly hrát očekávanou roli, pokud by nebyly vymezeny a efektivněji využívány materiální zdroje nezbytné pro zabezpečení jejich aktivit a jestliže by současně nebyly zvyšovány kvalifikační požadavky kladené na pracovníky jejich úřadů. Proto se problematice finančního a personálního zabezpečení výkonu správní činnosti na místní a na regionální úrovni a hospodárného nakládání se svěřenými prostředky přikládá v soudobé etapě reforem veřejné správy zvýšený význam. Úkoly a přístupy, které mají pro úspěch reformy veřejné správy rozhodující význam, jsou obsaženy v koncepcích reforem veřejné správy uskutečňovaných v jednotlivých evropských státech. Pokud jde o jejich povahu, soudobí teoretikové (zejména Wright, Flynn, Strehl a Ference) shodně podtrhují závažnost následujících skutečností: Roli reforem jako procesů, které akcentují pozitivní výsledky aktivit veřejného sektoru a umožňují vytvářet systémy stimulace spojené se zaměřením na výkon. Skutečnost, že cílem reforem je změna způsobů činnosti veřejného sektoru, tj. chápání příjemce služeb - občany - mimo jiné i jako jejich konzumenty. Skutečnost, že reformy vytvořily předpoklady pro aplikaci nových přístupů v personálním managementu: takových, které především akcentují iniciativu, flexibilitu jednotlivců a jejich připravenost aktivně přijímat rozhodnutí. Pokusíme-li se dospět k určitým závěrům, lze především konstatovat následující skutečnosti: 1. Poznatky z vývoje reforem veřejné správy dokládají skutečnost, že základním předpokladem pro moderní výkon správní činnosti se stalo důsledné uskutečnění principů decentralizace a dekoncentrace. Na uvedeném základu se vytvořily předpoklady pro formování moderní regionální státní správy a regionální územní samosprávy. 2. Potvrdilo se, že důsledná implementace zásady subsidiarity ve výkonu místní a regionální veřejné správy vede k posilování pravomocí a odpovědností jak územní samosprávy, tak místní a regionální státní správy. Uvedenou skutečnost lze mimo jiné demonstrovat na příkladu vývoje veřejné správy v České republice z devadesátých let. V našem státu ve druhé polovině minulého desetiletí se projevovaly dozvuky některých přístupů, jež byly příznačné pro situaci existující na počátku této dekády. Ta byla mimo jiné charakterizována skutečností, že ústřední orgány státní správy přímo řídily tzv. dekoncentrované úřady vykonávající státní správu na nadmunicipiální 1 Daltrop A.: Political Realities : Politics and the European Community, Second Edition, Longman House, Burnt Mill, Harlow,Essex, England,1982, s

94 úrovni jako jim bezprostředně podřízené instituce. Relativně nižší úroveň horizontální koordinace činnosti zmíněných úřadů byla v první polovině devadesátých let nejen u nás, nýbrž i v celé střední Evropě jednou ze slabých stránek tehdejšího výkonu ústřední státní správy. Problém byl u nás de facto řešen teprve na přelomu dvacátého a dvacátého prvního století vytvořením územní samosprávy na krajské úrovni. 3. V této souvislosti poznatky ze západoevropských zemí dokládají skutečnost, že implementace principů decentralizace a dekoncentrace ve správní činnosti je složitým procesem, jež může být úspěšný jen za předpokladu, že jej podporují širší vrstvy občanů. 4. Jako další nezbytná podmínka úspěšného uskutečňování nastíněných reformních kroků se ukázala potřeba dosahovat konsensus v názorech a stanoviscích představitelů vládních politických stran, demokratické parlamentní opozice a většiny nevládních organizací na řešení klíčových problémů života obcí a regionů. 5. Cenným je poznatek, že rozvoj obcí a regionů je nezbytné chápat jako orientaci na uskutečňování takových cílů a úkolů, které pro celou společnost mají prioritní význam. Účinnost a efektivita prokázaná při dosahování konkrétních cílů, jakož i snahy o využívání zkušeností a metod vypracovaných a osvědčených v podnikatelském sektoru a vytváření účinných kontrolních mechanismů, představují další typické znaky moderního výkonu správní činnosti v členských státech Evropské unie. Nastíněné poznatky se dotýkají veškerých oblastí výkonu veřejné správy. V současné době se v něm prakticky ve všech členských státech Evropské unie mimo jiné mnohem důsledněji uplatňuje zásada, že se v případě financování služeb daleko více než v padesátých a v šedesátých letech dvacátého století činí rozdíly ve způsobech jejich zabezpečování. Jedná se zejména o veřejné služby zabezpečované obcemi, které se hradí v duchu tzv. principu solidarity všemi občany vykonávajícími pracovní činnost - tj. z výtěžků daní. Naproti tomu veřejně prospěšné služby odběratelé hradí na základě tzv. klientského systému, tj. v souladu se zásadou, že zaplatím množství, které jsem odebral. Uvedený postup je dnes všeobecně aplikován hlavně v případě služeb, které jsou dobře měřitelné. Víceméně platí, že základním kriteriem pro stanovení ceny veřejně prospěšných služeb je efektivita takovéto služby měřená náklady vyčleněnými na jejich zabezpečování. Nejpodrobněji byl zatím uvedený systém rozpracován a je uskutečňován ve Velké Britanii, v níž byl zakotven především přijetím dokumentu Citizen s Charter (Charty občana) parlamentem Spojeného království již v roce Její klíčové cíle byly formulovány následovně: vytvoření standardů služeb, dosažení maximální informovanosti občanů jako klientů služeb, pokud možno maximální otevřenost úřadů v jejich jednání s občany, připravenost úřadů poskytovat občanům nejrůznější typy konzultací, maximálně možné zdvořilé jednání úředníků s občany, připravenost úřadů poskytovat občanům pomoc především v sociální oblasti. Zásady obsažené v Chartě jsou ve Velké Britanii doplněny aplikací ustanovení dalšího dokumentu, jež nese označení Soutěžení za účelem dosažení kvality (anglicky: Competing for Quality ), který je zaměřen především na provádění průzkumu trhu. Realizace zásad uvedeného dokumentu mimo jiné dokládá rostoucí význam aplikace marketingových přístupů v dnešní veřejné správě. 1. Cesta k úsporám se začala rovněž hledat v postupné k privatizaci části služeb, jež územní samospráva zajišťuje pro občany a k jejich následnému kontrahování na základě uzavírání smluv s vítězi veřejných soutěží. Daný přístup velmi často charakterizovaný jako contracting - out bývá označován za garanci právní jistoty a rovnosti pro všechny subjekty, jež se chtějí na základě veřejné soutěže podílet na poskytování části veřejných a veřejně prospěšných služeb. 2. Na základě poznatků o vývoji reforem veřejné správy na evropském kontinentu je možno dospět k závěru, že aplikace manažerských přístupů - hrající velmi významnou roli v koncepci governance - byla a zůstává ovlivňována zvláště následujícími skutečnostmi: vlivem působení závažných finančních faktorů; formulováním vizí týkajících se cílů reforem a způsobů jejich uskutečňování; zčásti též tlakem úsilí o formování tzv. evropského správního prostoru. 94

95 ADRESA: Prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc. Evropský polytechnický institute, s.r.o. Osvobození Kunovice Tel.:

96 96

97 CENTRUM EXCELENTNOSTI PRE SYSTÉMY A SLUŽBY INTELIGENTNEJ DOPRAVY A JEHO PRÍNOS PRE REGIONÁLNY ROZVOJ Viliam Lendel Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra manažérskych teórií Abstrakt: Intelligent Transportation Systems is a global phenomenon, attracting worldwide interest from transportation professionals, automotive industry and political decision makers. Intelligent Transport Systems (ITS) make use of leading edge information and telecommunication technologies to provide traffic and transport information, increase the efficiency of traffic management. ITS is designed to integrate people, roads and vehicles in the transport system which will significantly improve safety, efficiency and environmental friendliness through more efficient use of roads and relief of traffic congestion. This article deals with Centre of excellence for systems and services of intelligent transport and its contribution to regional development. Kľúčové slová: Centre of excellence, intelligent transport systems, transport, university, contribution, region, regional development 1. ÚVOD V súčasnom období sa stávajú znalosti a ich využívanie v praktickom živote hlavnou konkurenčnou výhodou jednotlivých regiónov. Podpora rozvoja kľúčového partnerstva podnikateľského prostredia a akademických pracovísk by z tohto hľadiska mala byť hlavnou prioritou regiónov. Konkurenčná výhoda plynúca z nízkej ceny práce sa postupne začína vytrácať. Na udržanie pracovných miest bude potrebné zabezpečiť kvalifikáciu ľudského potenciálu a vytvoriť prostredie vhodné pre vznik a využívanie inovácií. Požadovaný prenos poznatkov do praxe v regiónoch môže byť zabezpečený prostredníctvom rôznych typov organizácií. Ide predovšetkým o národné centrum výskumu a vývoja, spinoff, start-up, vedecko-technologický park, technologické centrum, technologický inkubátor, centrum transferu technológií, technologická platforma, klaster a centrum excelentnosti v oblasti výskumu a vývoja. Významnú a nezastupiteľnú úlohu v tomto procese zohráva spolupráca univerzít s podnikateľským prostredím. Tá sa prejavuje najmä v zapojení podnikateľského prostredia do určovania priorít výskumných pracovísk a v integrácii vzdelávania do výskumu tak, aby bolo orientované na konkrétne potreby podnikov. Výstupom tohto úsilia je výchova expertov na rozhodujúce technológie a služby. 2. PODSTATA CENTRA EXCELENTNOSTI (CE) Centrum excelentnosti je organizácia výskumu a vývoja, ktorá je zapojená do medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce s pridanou hodnotou pre európsky výskumný priestor. Výsledky jej výskumu a vývoja sú určené pre hospodársku a spoločenskú prax v Slovenskej republike a premietajú sa do vzdelávania nových výskumných pracovníkov. [1] Centrá excelentnosti sa podieľajú aj na vedecko-výchovnom procese predovšetkým formou doktorandského štúdia. Prinášajú taktiež koncentráciu najlepších výskumno-vzdelávacích kolektívov do monotematických centier s definovanými zámermi na realizáciu výskumných aktivít v danom vednom odbore. Zákon definuje centrum excelentnosti ako právnickú osobu, ktorá: [5] vykonáva základný výskum prevažne v jednom odbore vedy a techniky, zúčastňuje sa na riešení projektov v medzinárodných centrách výskumu a vývoja, ktoré vznikli na základe medzinárodných zmlúv alebo medzivládnych dohôd, zúčastňuje sa na riešení projektov v medzinárodných programoch výskumu a vývoja alebo projektov v rámci komunitárnych programov Európskej únie v oblasti výskumu a vývoja alebo projektov v rámci iniciatív Európskej únie v oblasti výskumu a vývoja, ktorej výsledky základného výskumu sú využívané vo vysokoškolskom vzdelávaní alebo vo vzdelávaní zamestnancov v oblasti výskumu a vývoja, zamestnáva zamestnancov v oblasti základného výskumu s ukončeným tretím stupňom vysokoškolského vzdelávania, ktorej stav technickej infraštruktúry základného výskumu spĺňa požiadavky pre splnenie cieľov projektov 97

98 základného výskumu, ktorej výsledky základného výskumu sú porovnateľné s výsledkami základného výskumu dosahovanými v štátoch Európskej únie. Centrá excelentnosti využívajú nové formy vedeckej a výskumnej práce charakteristickej integráciou ľudských a materiálových zdrojov, vyššou efektivitou práce a lepšími predpokladmi rýchlejšej realizácie získaných teoretických poznatkov do praxe. Efektívna spolupráca výskumných tímov i väzba na podnikateľské prostredie prispieva taktiež ku kvalitnej výchove mladých vedeckých pracovníkov a k lepšiemu vzájomnému prepojeniu výskumných centier. Centrum excelentnosti vytvára priestor pre úzku spoluprácu univerzity s praxou (podnikateľským prostredím), ktorý je charakteristický množstvom zaujímavých výhod a príležitostí. V prvom rade ide o posilnenie kvality vzdelávania, ktoré sa pozitívne prejaví, vďaka spätnej väzbe medzi praxou a univerzitou, na študentoch, absolventoch a mladých vedeckých pracovníkoch. Univerzity zohrávajú významnú úlohu pri rozvoji regiónov. Z pohľadu regiónu je dôležitá najmä ponuka odbornej pracovnej sily [6]. Centrum excelentnosti svojou vedeckou činnosťou, výskumom, rôznymi kurzami a školeniami prispieva k zvyšovaniu odbornosti a kvalifikovanosti pracovnej sily, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo forme zvýšenia produktivity a následne prosperity daného regiónu. Univerzity a vysoké školy tu vystupujú ako centrá vedy a výskumu, centrá celoživotného vzdelávania, centrá ľudského kapitálu a potenciálu, ktorý je potrebné využívať a zhodnocovať. Univerzity a vysoké školy musia byť pružným mechanizmom reagujúcim na požiadavky mladých ľudí požadujúcich kvalitné vzdelanie, na dopyt po celoživotnom vzdelávaní, mobilite medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním, študentskej a vedeckej mobilite a na rastúce nároky podnikateľsky orientovaného výskumu a vývoja. [3] Na obrázku 1 sú v prehľadnej schéme zobrazené základné oblasti pôsobenia univerzity, ako aj výstupy týchto oblastí. Je nevyhnutné, aby v rámci univerzity bolo vytvorené prostredie podporujúce kvalitné vzdelávanie, výskum, vývoj a transfer technológií. Obrázok 1 Základné oblasti pôsobenia univerzity [4] 3. CENTRUM EXCELENTNOSTI PRE SYSTÉMY A SLUŽBY INTELIGENTNEJ DOPRAVY (CEIDS) A JEHO PRÍNOS PRE REGIÓN Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy (obrázok 2) vybudované na Žilinskej univerzite (ŽU) v Žiline je jediným svojho druhu na území Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberá monitorovaním a vyhodnocovaním inteligentných dopravných prostriedkov a prepravovaných objektov, hodnotí subsystémy inteligentnej infraštruktúry a podieľa sa i na riadení dopravy a monitorovaní prevádzky komunikácií. Obrázok 2 Logo Centra excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy Cieľom CEIDS je vytvoriť excelentné pracovisko pre výskum a vývoj systémov a služieb integrovanej dopravy ako základného predpokladu rozvoja infraštruktúry spoločností s využitím znalostných technológií. CEIDS bolo vytvorené na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. 98

99 Vytvorením centra excelentnosti došlo k integrácii výskumno-vzdelávacích kolektívov z Elektrotechnickej fakulty, Fakulty riadenia a informatiky, Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Stavebnej fakulty a Fakulty špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Vytvorenie CEIDS prinieslo aj viaceré multiplikačné efekty. Ide predovšetkým o vytvorenie prostredia pre nové možnosti spolupráce, zavedenie nových technológií, výskum v súlade s európskym a celosvetovým štandardom, implementáciu nových výskumných metód, moderné prístrojové a laboratórne vybavenie, zlepšenie možnosti realizácie výskumných úloh a v nemalej miere aj zvýšenie kvality, efektivity a atraktivity výskumu pre vedecko-výskumných pracovníkov a doktorandov Žilinskej univerzity v Žiline a predovšetkým možnosť postupnej implementácie výsledkov do praxe. Obrázok 3 Všeobecný pohľad na CEIDS Hlavnou oblasťou výskumu CEIDS sú systémy a služby inteligentnej dopravy. CEIDS sa zaoberá riadením krízových situácií, napr. prostredníctvom využívania palubných jednotiek a informačných systémov na podporu prepravy nebezpečného nákladu. Palubné jednotky slúžia na zabezpečenie koordinácie prepravy nebezpečných nákladov. Predmet výskumu CEIDS tvoria ďalej optimalizačné úlohy na dopravných sieťach využitím komunikačnej a informačnej infraštruktúry, riešenie problematiky bezpečnosti dopravných procesov, ekonomické a mimoekonomické efekty inteligentnej dopravy, analýza dopravných a prepravných procesov pre inteligentnú dopravu, tvorba počítačového modelu opisu procesnej štruktúry a funkčnej architektúry s ohľadom na kvalitu poskytovaných služieb. CEIDS sleduje taktiež cieľ zvýšiť výskumno-vývojový a technologicko-inovačný potenciál Žilinskej univerzity 99

100 v Žiline, čím sa zabezpečí vyššia konkurencieschopnosť a úspešnosť univerzity v zahraničí. CEIDS sa orientuje na štyri základné oblasti (obrázok 3), ktoré tvoria jeho základné piliere. Koncepčne tieto oblasti tvoria vyvážený funkčný celok vzájomnou súčinnosťou a previazaním týchto oblastí dochádza k plneniu cieľov CEIDS. Centrum excelentnosti disponuje kvalitným personálnym zabezpečením, ktoré bolo dosiahnuté integráciou najlepších výskumno-vzdelávacích kolektívov z jednotlivých fakúlt Žilinskej univerzity. Dôležitou úlohou centra excelentnosti je prepájanie teórie a výsledkov výskumu do praxe a vzdelávania. Nové poznatky, riešenia a patenty prinášajú výhody a cenné informácie predovšetkým vodičom, cestujúcim, správcom infraštruktúry, prevádzkovateľom dopravy a ďalšie možnosti, ktoré prispievajú k skvalitneniu služieb a dopravnej infraštruktúry v regióne. Doprava patrí k základným odvetvia, ktoré výrazne ovplyvňujú sociálno ekonomický rozvoj a rast životnej úrovne [10]. Hlavným prínosom CEIDS pre región sú nové poznatky a znalosti využiteľné v oblasti dopravnej a inteligentnej infraštruktúre. Dopravná infraštruktúra predstavuje významný (kľúčový) prvok pre ďalší rozvoj regiónu, prilákanie nových investorov, presun nebezpečného nákladu a s ním minimalizácia rizika spojeného so znečistením životného prostredia, ktoré by pre región malo negatívny dopad, či už v oblasti cestovného ruchu, zdravia obyvateľstva alebo dodatočných nákladov spojených s odstraňovaním jeho následkov (krátkodobých i dlhodobých). 4. PRÍNOSY INTELIGENTNÝCH DOPRAVNÝCH SYSTÉMOV (IDS) PRE ROZVOJ REGIÓNOV Úlohou dopravných systémov je zabezpečovať prepravu cestujúcich alebo zásielok do požadovaného miesta v požadovanom čase a v zodpovedajúcej kvalite [8]. Do inteligentných dopravných systémov možno zahrnúť inteligentné diaľnice, inteligentné dopravné riadenie a inteligentné dopravné prostriedky. Autonómne systémy na predchádzanie dopravných zrážok, energeticky úsporné a rozumné senzorické technológie používané v dopravných prostriedkoch sú oblasťou predstavovanou vo výskume inteligentných dopravných zariadení. Pod IDS patria aj systémy zamerané na automatické riadenie dopravy pre detekciu a monitorovanie dopravy za účelom optimalizácie dopravného toku. [9] Oblasť ich uplatnenia v podmienkach dopravy je pomerne široká. Napríklad ide o bezpečné riadenie, elektronických asistentov rovnomernej rýchlosti, progresívne navigačné systémy, palubnú telematiku a elektronické systémy diaľničných poplatkov. Kotora (2008) vníma tri hlavné oblasti riešenia pre zlepšenie dopravy, na ktoré sa zameriavajú inteligentné dopravné systémy: ochrana a bezpečnosť, efektívnosť využívania pohonných hmôt a environmentálna ochrana, komfort a pohodlie. Inteligentné dopravné systémy otvárajú nové možnosti na dosiahnutie udržateľnej mobility, vytvárajú základné podmienky pre kvalitnú komunikačnú a informačnú spoločnosť [11]. Pod kvalitou rozumieme včasnosť uskutočnenej prepravy, primeranú cenu ponúkaných služieb alebo zaručenie prepravy bez nehôd alebo iného rizika [8]. Inteligentné dopravné systémy vychádzajú z troch základných princípov, a to informácia, komunikácia a integrácia (obrázok 4). Hlavnými procesmi týchto systémov je zber, spracovanie, integrácia a poskytovanie informácie. Kľúčovým predpokladom úspešného hospodárskeho rozvoja regiónov je stav a úroveň dopravnej infraštruktúry. Inteligentné dopravné systémy využívaním najnovších informačných a komunikačných technológií vytvárajú vhodné prostredie a zázemie pre kvalitnú dopravnú infraštruktúru. Prostredníctvom inteligentných dopravných systémov sa zvyšuje bezpečnosť dopravno-prepravného procesu, efektívnosť, kvalita dopravnej infraštruktúry a prepravy (redukcia preťaženia dopravy, zamedzenie dopravným nehodám, zlepšenie plynulosti premávky...), prístup k dopravným informáciám jednotlivým správcom infraštruktúry a prevádzkovateľom dopravy. Ich aplikáciou taktiež dochádza k zdokonaľovaniu produktivity komerčných aktivít subjektov využívajúcich dopravnú infraštruktúru. Uvedené oblasti pozitívne prispejú k znižovaniu negatívnych vplyvov na životné prostredie, energetickej náročnosti dopravy, nákladov na budovanie novej dopravnej infraštruktúry, vyvolajú úspory času na prepravu, zabezpečia racionálne rozhodovanie a následne riadenie dopravy. Všetky spomínané prínosy inteligentných dopravných systémov sa pozitívne prejavia v spokojnosti jednotlivých subjektov pôsobiacich v danom regióne a vytvoria vhodné prostredie pre rozvoj cestovného ruchu, prílev investícií do regiónu, nových pracovných síl, zvýšia kvalitu poskytovaných služieb či už dopravných, prepravných alebo obchodných. 100

101 I D S I N F O R M Á C I A K O M U N I K Á C I A I N T E G R Á C I A Základné princípy IDS ZBER INFORMÁCIÍ SPRACOVANIE INFORMÁCIÍ INTEGRÁCIA INFORMÁCIÍ POSKYTOVANIE INFORMÁCIÍ Hlavné procesy IDS KVALITNÁ ÚROVEŇ DOPRAVNEJ INFRAŠTRUKTÚRY Znižovanie dopravnej nehodovosti Zmierňovanie výskytu kongescií Ochrana životného prostredia Výkonnosť a efektívnosť prevádzky Faktory komfortnej jazdy Prínosy IDS ROZVOJ A PROSPERITA REGIÓNU Prílev investícií Zvyšovanie produktivity práce Rozvoj cestovného ruchu Zdravie obyvateľstva Rozvoj miest a vidieka Prínosy pre región Obrázok 4 Podstata IDS a ich prínos pre región (spracované podľa [11]) 5. ZÁVER V súčasnosti sa čoraz viac hovorí o znalostnej ekonomike, t.j. o schopnosti využívať ľudský potenciál a jeho vedomosti na generovanie kapitálu. Do centra pozornosti sa pri jej formovaní dostáva veda, výskum a hlavne implementácia získaných poznatkov do praxe. CEIDS je práve jednou z organizácií, ktoré sú orientované na prenos poznatkov do praxe. Na záver možno konštatovať, že je potrebné upriamiť pozornosť na akceleráciu rozvoja jednotlivých regiónov Slovenska prostredníctvom tvorby a využívania nových poznatkov pre potreby spoločenského a hospodárskeho rozvoja. Rozvoj a úroveň dopravnej infraštruktúry vždy patrila medzi kľúčové predpoklady pre hospodársky rozvoj regiónu. Inteligentné dopravné systémy predstavujú celosvetový fenomén, ktorý priťahuje záujem odborníkov z oblasti dopravy, automobilový priemysel i politických činiteľov [15]. IDS prostredníctvom aplikácie vyspelých komunikačných, informačných a elektronických technológií riešia problémy v oblasti dopravy ako je preťaženie dopravy, jej bezpečnosť a efektívnosť, ochrana životného prostredia. Rozvíjanie technológií pomáhajúcich poznatky nachádzať, triediť, interpretovať a implementovať je nevyhnutnou podmienkou úspešného napredovania Slovenska, ako znalostnej spoločnosti. CEIDS svojou činnosťou vo významnej miere prispieva k regionálnemu rozvoju a zvyšovaniu konkurencieschopnosti daného regiónu. Prepája teóriu a výsledky výskumu do praxe a vzdelávania, čím zvyšuje odbornú kvalifikáciu pracovnej sily. LITERATÚRA [1] Centrum excelentnosti. Slovník pojmov. Agentúra MŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ. online [ ]. Dostupné na internete: [2] ZENDULKOVÁ, D Komunikácia o vede: umenie alebo veda? online [ ]. Dostupné na 101

102 internete: [3] HABÁNIK, J Transfer vedomostného a výskumného potenciálu. online. [ ]. Dostupné na internete: [4] KMEŤ, S.; SINAY, J Aktuálne problémy budovania vedecko-technologických parkov a inovačných klastrov na Slovensku: plány a skúsenosti Technickej univerzity v Košiciach. online [ ]. Dostupné na internete: [5] SIPKO, S Možnosti rozvoja špičkového výskumu a vývoja prostredníctvom centier excelentnosti. online [ ]. Dostupné na internete: prezentacia.pdf. [6] SOVIAR, J Efektívne využívanie konfigurácie prostredia v manažmente na základe klastrového princípu [dizertačná práca]. školiteľ: doc. Ing. Jozef Strišš, CSc. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta riadenia a informatiky. Katedra manažérskych teórií s. [7] SOVIAR, J. Klastre v regionálnom manažmente - koncepcia klastrov v Žilinskom kraji. In Mezinárodní konference 2008 Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu. Kunovice ISBN [8] DADO, M. ; ZAHRADNÍK, J. a kol. Technológie a služby inteligentnej dopravy. 1. vyd. Žilina : Žilinská univerzita, s. ISBN [9] EVIN, M.; SCIRANKA, M Inteligentné systémy. In: Novus Scientia online [ ]. Dostupné na internete: [10] PONIŠT, S. Význam inteligentných dopravných systémov v doprave. In: Logistický monitor. Internetové noviny pre rozvoj logistiky na Slovensku. ISSN online [ ]. Dostupné na internete: [11] MAJERČÁK, P Prínosy a koncepcia Inteligentných dopravných systémov ako nástroja riadenia a regulovania dopravy v rámci Slovenskej republiky. Júl In: Logistický monitor. Internetové noviny pre rozvoj logistiky na Slovensku. ISSN online [ ]. Dostupné na internete: [12] MATIAŠKO, K a kol. Inteligentný dopravný systém ako Integrovaný systém. In: Systémová integrácia 2005: zborník prednášok na medzinárodnú konferenciu. Žilina : Žilinská univerzita, ISBN [13] KOTORA, F Inteligentné elektronické systémy v doprave. In: EEM - Electronic Engineering Magazine. 2/2008. online [ ]. Dostupné na internete: %20elektronicke%20systemy%20v%20doprave_58-61.pdf. [14] MAN, I. R. K Intelligent Transport Systems. In: Better air Quality Motor Vehicle Control & Technology Workshop. online [ ]. Dostupné na internete: [15] FIGUEIREDO, L.; MACHADO, T.; FERREIRA, J. R.; CARVALHO, M Towards the Development of Intelligent Transportation Systems. In: IEEE Intelligent Transportation Systems Conference Proceedings Oakland. online [ ]. Dostupné na internete: ieeexplore.ieee.org/iel5/7537/20514/ pdf. ADRESS: Ing. Viliam Lendel, PhD. Katedra manažérskych teórií Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/ Žilina Slovenská republika Viliam.Lendel@fri.uniza.sk Príspevok je spracovaný s podporou projektu Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy ITMS kód projektu Žilinská univerzita v Žiline ERDF - Európsky fond regionálneho rozvoja Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov ES 102

103 АЛМАЗЫ: УНИКАЛЬНАЯ ИНВЕСТИЦИЯ Šabata Ondřej, Miroslava Lovichová Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice Аннотация: Алмазы являются одним из способов безопасного инвестирования части своих сохранений. Алмазы также считаются символом богатства, красоты и процветания. Большинство алмазов в мире используется для производства ювелирных изделий и ювелирной промышленности, а также альтернативные инвестиции. Для алмазов характерны основные четыре свойства С-резки, вес, цвет и чистота. Цена алмазов, или инвестиционной деятельности зависит от тенденций и популярности, что изменения, особенно в размера камней. Хотя еще несколько лет назад, самым популярным инвестиционным алмазом являлись алмазы размером около двух каратов, в последнее время является лучшим и самым популярным алмаз в разере около трех до пяти каратов. Ключевые слова: алмазы, горное дело, история, использование, маркетинга, развития Наверное, каждый бы считал, что самой бесспорной инвестицией считается золото. Однако, алмазы перегнали золото и заняли первое место в области надежных инвестиций. Их цена непрерывно растет и предприятия могут гарантировать хороший бизнес. Вышеуказанная инвестиция в Чешской Республике употребляется немного, однако она считается очень интересной в области экономики. Алмазы не теряют стоимость, динамика цен наоборот на протяжении веков растет. В среднем, в последние годы, предполагается ежегодная оценка в размере от пяти до двадцати процентов [2] - в зависимости от размера и качествa алмаза. Почему вкладывать деньги в алмазы? Алмаз всегда был и будет символом богатства, красоты и процветания. Выражает изысканный вкус своего владельца, его чувства к деталям и способность вносить инвестиции 1. ДЕЛОВЫЕ ИНВЕСТИЦИИ В АЛМАЗЫ Очень важную роль играют алмазы в качестве инвестиционного инструмента. Эксперты рекомендуют инвестировать в алмазы, прежде всего по причине, что торговля алмазами подчиняется строгим правилам и тщательному мониторингу. Алмазы являются товаром для обеспечения и поддержки других инвестиционных инструментов (недвижимости, ценные бумаги, драгоценные металлы, т.д.) с помощью которого, инвесторы могут распространять свои инвестиционные риски и защитить свой капитал от инфляции. Алмаз нет инвестиция, с которой инвестор играет и следит за их движениями. Наоборот, речь идет о медленном и постепенном удовлетворении так как цена алмазов за последние годы не прошла никаким падением и мировые рынки медленно, но устойчиво растут. Компании, занимающиеся алмазами, всегда рекомендуют оказать предпочтение качеству и резмеру алмазов, не только по отношению к прибыльности, а также к последующей ликвидности. В развитых странах, в соответствии с экономическими данными существует обычай свободных ресурсов, имеющихся в диапазоне 5-10% от инвестиций в драгоценные камни [1], прежде всего в алмазы. Риск инвестиций в алмазы может быть исключен покупкой сертифицированных камней у известных торговцев, зная, что риск падения цены будет небольшой, буквально пренебрежимый, поскольку спрос всегда будет превышать предложение. АЛМАЗАМ ПРИЗНАНЫ ИХ ИСКЛЮЧИТЕЛЬНЫЕ КАЧЕСТВА, КОТОРЫМИ ЯВЛЯЮТСЯ: Твердость, которая обеспечивает их стабильность и, следовательно, почти неизменной на протяжении миллионов лет 1 Самые большие залежи алмазов: 1. Конго, 2. Россия, 3. Австралия, 4. ЮАР, 5. Ботсвана. [4] 103

104 Относительная несокрушимости (поцарапал его - просто еще один алмаз и под определенным углом, устойчив к температуре, воде и химических соединений) Международный инвестиционный, который не знает границ, действия в качестве мировой валюты, быстро заменить на любую валюту и все деньги, которые они получают Продолжение инвестирования - сохранив свои основные параметры инвестиций, с учетом тенденций моды, в отличие от искусства или антиквариата По сравнению с различными скоростями обмена и нестабильных рынков акций имеют турбулентности Все они имеют такую же цену, полученные на основе критериев, называемых 4C - вырезать, карат, цвет, прозрачность (вырезать, весе, цвете и чистоте), Высокая мобильность - это легко переносимым и сдержанный Форма сосредоточены богатства, которые имеют большие преимущества по сравнению с золотом, алмазами, потому что если нет сопоставимого значения в эквивалентном объеме Непревзойденная инвестиций - не предмет или времени, ни вкуса, ни кризисов, и спрос всегда будет превышать предложение Граф 1: Цена алмазов (в Долл. США) Источник: [3] ИСТОЧНИКИ: [1] Diamanty: kvalitní obchody i jedinečná investice [online] [cit ]. Dostupný z WWW: [2] Nákup diamantů a diamantových šperků je radostná a jedinečná zkušenost [online] [cit ]. Dostupný z WWW: [3] Investiční diamanty [online] [cit ]. Dostupné z www: [4] Statistika [online] [cit ]. Dostupné z www: 104

105 ADRESS: Ing. Ondřej Šabata Evropský polytechnický institute, s.r.o. Kunovice Osvobození Kunovice Tel.: Ing. Miroslava Lovichová Evropský polytechnický institute, s.r.o. Kunovice Osvobození Kunovice Tel.:

106 106

107 ROZHODOVANIE MANAŽMENTU O VÝBERE ZAHRANIČNÉHO TRHU A FORMY PÔSOBENIA NA TRHU Jana Magdolenová Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra manažérskych teórií, Detašované pracovisko, Prievidza Abstrakt: Ak sa firma rozhodne vstúpiť na medzinárodný trh, samotnému rozhodnutiu predchádza vykonanie analýz - od vnútropodnikových analýz skúmajúcich ekonomickú, personálnu a výrobno technickú spôsobilosť firmy úspešne pôsobiť na medzinárodnom trhu - až po analýzy externého prostredia, teda prieskumy medzinárodného trhu. Do týchto procesov patrí aj hľadanie variantných riešení a voľba najvhodnejšieho riešenia - teda rozhodovanie rôznych typov a úrovní. Článok sa zaoberá procesom rozhodovania a podprocesov súvisiacich so vstupom na medzinárodný trh výberom cieľového trhu a formy pôsobenia na ňom na základe informácií získaných realizovaným empirickým výskumom. Kľúčové slová: Rozhodovací proces, zahraničný trh, empirický prieskum 1. ÚVOD Rozhodovanie o vstupe firmy na zahraničný trh je procesom zahŕňajúcim niekoľko vzájomne súvisiacich podprocesov, ku ktorým patrí aj výber zahraničného trhu a výber vhodnej formy pôsobenia firmy na trhu. Výsledkom rozhodovacieho procesu je rozhodnutie, ktoré môže mať pre ďalšie fungovanie firmy zásadný, strategický význam. Preto by k nemu mali manažéri preto pristupovať maximálne zodpovedne a racionálne. V rámci riešenia úlohy dizertačnej práce o problematike rozhodovania manažmentu o vstupe firmy na zahraničný trh bol realizovaný dotazníkový prieskum, ktorý zisťoval prístup manažérov k procesu rozhodovania o vstupe firmy na zahraničný trh, ktorého súčasťou je aj výber trhu a výber formy vstupu na trh. 2. VÝSKUMNÁ VZORKA Výskumná vzorka v počte 100 respondentov bola špecifikovaná týmito kritériami: Pôsobnosť firiem na zahraničnom trhu, resp. snaha vstúpiť na zahraničný trh: Výskumu sa zúčastnili firmy, ktoré mali skúsenosť s procesom rozhodovania o vstupe na zahraničný trh. Právna forma: Respondenti reprezentujú podnikateľský subjekt fyzická osoba, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, resp. iná forma. Sídlo firmy: Firmy musia mať sídlo na území Slovenskej republiky, percentuálne zastúpenie jednotlivých krajov zúčastnených na výskume musí zodpovedať údajom organizačnej štatistiky ŠÚ SR podľa početnosti podnikov. Možnosť elektronickej komunikácie Vo väčšej miere bola zvolená elektronická forma oslovovania respondentov, predpokladala sa teda technická podpora vo forme internetu a ovej adresy. 3. CIEĽ PRIESKUMU Cieľom dotazníkového prieskumu bolo zistiť aké postupy uplatňujú manažéri v procese rozhodovania o internacionalizácii firmy, výbere vhodného zahraničného trhu, formy pôsobenia na ňom a aké metódy na podporu rozhodovania v tomto procese využívajú. 4. OBJEKT PRIESKUMU Objektom prieskumu boli manažéri na vrcholovom a strednom stupni riadenia firiem pôsobiacich na území Slovenskej republiky, ktoré sú, či v minulosti boli aktívne zapojené do medzinárodných obchodných vzťahov, alebo u nich prebiehal proces rozhodovania o vstupe na zahraničný trh. Stupeň zapojenia sa do medzinárodných aktivít, teritoriálna pôsobnosť, predmet činnosti firmy ani forma pôsobenia na zahraničnom trhu z tohto pohľadu nie sú rozhodujúce. Firmy zúčastnené na výskume možno podľa kritéria veľkosti (počet zamestnancov) rozdeliť nasledovne: 107

108 Tabuľka 1 Rozdelenie respondentov podľa veľkosti firmy Veľkosť firmy Počet firiem Mikropodnik (menej ako 10 zamestnancov) 19 Malý podnik (10 až 49 zamestnancov) 32 Stredný podnik (50 až 249 zamestnancov) 26 Veľký podnik (250 až 499 zamestnancov) 9 Veľmi veľký podnik (500 a viac zamestnancov) 14 Spolu 100 V snahe zabezpečiť proporcionalitu odpovedí a podchytiť dotazníkovým výskumom celé územie Slovenska, boli pri oslovovaní respondentov zohľadnené zistenia Štatistického úradu SR celkové počty podnikov na Slovensku podľa jednotlivých samosprávnych krajov. Vychádzajúc z týchto údajov, boli respondenti oslovovaní cielene tak, aby podiel firiem podľa jednotlivých krajov zúčastnených na výskume zodpovedal podielu, ktorý vykazuje uvedená organizačná štatistika. Vo všeobecnej časti dotazníka sa zisťovalo, na ktorých zahraničných trhoch firma pôsobí (pôsobila), ako dlho na trhu pôsobí a s akým cieľom na trh vstupovala. Podľa zistení dotazníka až 72 % opýtaných pôsobí na trhoch krajín Európskej únie, 18 % na trhoch Európy, mimo krajín EÚ. Až 42 % respondentov uviedlo ako zahraničný trh Českú republiku. Tento údaj korešponduje s údajmi Ministerstva hospodárstva SR o výsledkoch zahraničného obchodu, kde sa Česká republika dlhodobo nachádza na druhom mieste v teritoriálnej štruktúre exportných trhov SR. Ako tvrdí P. Kotler: Väčšina firiem dáva prednosť obchodu so susednými krajinami, pretože im najlepšie rozumie a vzhľadom k relatívne malým vzdialenostiam môže lepšie kontrolovať svoje náklady. (Kotler, 1998, s. 358). Význam blízkeho vonkajšieho ekonomického prostredia vyplýva z tradície obchodných a iných vzťahov, z malých dopravných nákladov, z prepojenosti infraštruktúry atď. ( Daňková, 2007, s.171). Ostatné krajiny zaujali nevýznamné percento odpovedí. Doba pôsobenia na medzinárodnom trhu bola u 59 % opýtaných od jedného do 10 rokov, 8 % respondentov pôsobilo na trhu menej ako jeden rok a 21 % viac ako 10 rokov. Otázka definovania cieľa, ktorý si firma stanovila pred vstupom na zahraničný trh bola otázkou otvoreného typu. Respondenti mali priestor na verbálne vyjadrenie cieľa vstupu na zahraničný trh. Ako vyplýva z odpovedí respondentov, najčastejšie uvádzaným cieľom bolo etablovať sa na zahraničnom trhu a získať trhový podiel. Ďalej nasledovali ciele ako: zabezpečiť dlhodobý odbyt výrobkov, rozšíriť okruh zákazníkov, maximalizovať zisk. Maximalizácia zisku ako prioritný záujem podnikateľa a cieľ podnikateľskej činnosti neobsadil prvú priečku v odpovediach. Je ale celkom možné, že cieľ etablovanie sa na trhu a získanie trhového podielu respondenti vnímali tak, že splnením tohto cieľa by sa zabezpečil aj nárast zisku ako výsledku hospodárenia. 5. ROZHODOVANIE O TOM, NA KTORÝ ZAHRANIČNÝ TRH VSTÚPIŤ V otázke výberu zahraničného trhu 53% opýtaných uviedlo, že sa nerozhoduje o tom, na ktorý zahraničný trh vstúpi. Túto otázku má už vopred vyriešenú, nevyberá z viacerých možností (krajín), ich úsilie smeruje teda k tomu, aby vstúpili na konkrétny, vopred určený trh, z dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie. Najčastejších dôvodom prečo mala firma vopred jasno v otázke, kde bude pôsobiť, bol dopyt zahraničného partnera. Možno teda konštatovať, že takmer jedna tretina všetkých opýtaných neiniciovala svoju expanziu do zahraničia, ale naopak, táto bola vyvolaná zvonku a to konkrétne dopytom obchodného partnera. 21 respondentov odpovedalo, že firma mala záujem o vstup na konkrétny cieľový trh. Takmer rovnakým podielom sa na voľbe trhu v tomto prípade podieľajú skutočnosti, že trh je geograficky blízko, je nenasýtený a s priaznivým podnikateľským prostredím. Iná otázka dotazníka skúmala kritéria, ktoré rozhodovateľ zohľadňuje, v prípade, že sa rozhoduje o tom, ktorý zahraničný trh bude cieľovým, teda robí výber trhu. Nasledujúca tabuľka zobrazuje prvých desať najčastejšie označených odpovedí. Tabuľka. 2 Kritéria výberu trhu P.Č. Kritérium Podiel 1. Ekonomická situácia na trhu 62 % 2. Geografická vzdialenosť 58 % 3. Výhodné podmienky pôsobenia na trhu 49 % 4. Veľkosť trhu 45 % 108

109 5. Nenasýtenosť trhu 42 % 6. Úroveň podnikateľského prostredia 40 % 7. Členstvo krajiny v EÚ 38 % 8. Znalosť zahraničného trhu 36 % 9. Jazyková príbuznosť 36 % 10. Konkurencia na zahraničnom trhu 34 % Ukázalo sa, že takmer polovica respondentov nediferencuje dôležitosť zvolených kritérií a všetky pokladá za rovnako významné. Len štyri odpovede uviedli, že bolo využité váženie kritérií ako metóda na podporu rozhodovania v procese výberu zahraničného trhu. 6. ROZHODOVANIE O TOM, AKOU FORMOU NA TRHU PÔSOBIŤ Jednoznačne najviac využívanou formou pôsobenia firiem na zahraničných trhoch je podľa výsledkov dotazníka systematický vývoz pričom v 39 % sa jedná o vývoz tovarov a v 15 % prípadoch ide o vývoz služieb. 12 % opýtaných ako formu pôsobenia v zahraničí uviedlo nepravidelný sporadický vývoz. Približne rovnako veľkým pomerom sa na všetkých formách pôsobenia podieľajú kapitálovo náročné formy vstupu na zahraničný trh a síce priama zahraničná investícia (14 %) a vlastné zahraničné obchodné zastúpenie (11 %). V prípade kapitálovo náročných foriem pôsobenia na zahraničnom trhu pôsobia touto formou v prevažnej miere stredné a veľké podniky. (58 %) Väčšina opýtaných uviedla, že vo firme neprebiehal proces rozhodovania o forme pôsobenia na zahraničnom trhu, ale táto forma bola už vopred známa. V 65 % sa teda nerobilo porovnanie výhodnosti či nevýhodnosti jednotlivých foriem pôsobenia, ale bola zvolená vopred známa forma (spravidla vývoz tovarov a služieb 82 %). Zaujímavé je zistenie o postupe 26 respondentov, ktorí uvádzajú ako formu pôsobenia v zahraničí niektorí z typov kapitálovo náročných teda vlastné zahraničné obchodné zastúpenie alebo priamu zahraničnú investíciu. Len u 12 z nich (46 %) prebiehal proces výberu vhodnej formy. 54 % respondentov nepovažovalo za potrebné porovnať jednotlivé formy podnikania a zvolilo túto formu pôsobenia bez podrobného skúmania ďalších podmienok. Zo 65 respondentov, ktorí uviedli, že forma pôsobenia ich firmy pred vstupom na zahraničný trh bola vopred známa - teda neprebiehal u nich proces rozhodovania o výbere vhodnej formy, až 77 % udáva ako dôvod takéhoto postupu skutočnosť, že výhodnosť zvolenej formy bola jednoznačná a tak nebolo potrebné porovnávať zvolenú formu s inými. Možno predpokladať, že v tomto prípade vstupuje do procesu rozhodovania intuícia a empirické schopnosti rozhodovateľa. V 20 % respondenti uvádzajú, že vybraná forma pôsobenia vychádzala z požiadaviek zahraničného partnera. Prekvapujúco sa však nejedná o prípady kapitálovo náročných foriem pôsobenia priamych zahraničných investícií, pri ktorých dochádza k bezprostrednému kapitálovému vzťahu so zahraničných partnerom. V 11 z 12 odpovedí uvádzajú títo respondenti ako formu pôsobenia sporadický alebo pravidelný vývoz tovaru, resp. služieb. Respondentom bolo ponúknutých 14 kritérií, ktoré zohľadnili pri výbere budúcej formy pôsobenia na zahraničnom trhu a bola tiež ponúknuté možnosť iné, kde mohli uviesť ďalšie kritéria, ktoré v procese rozhodovania zohľadnili. Túto polootvorenú otázku nikto nevyužil. Prvých päť najvýznamnejších kritérií, ako ich respondenti označili, uvádza nasledujúca tabuľka. Tabuľka 3 Kritéria výberu formy pôsobenia na trhu P.Č. Kritérium Podiel 1. Ekonomické prostredie 70 % 2. Členstvo krajiny v EÚ 58 % 3. Obchodno-politické podmienky 44 % 4. Charakteristika obchodného partnera 42 % 5. Znalosť zahraničného trhu 37 % Väčšina opýtaných uvádza, že jednotlivé kritériá, ktoré zohľadňuje pri výbere formy pôsobenia významovo nerozlišuje a toto viackriteriálne rozhodovanie už nepodlieha ďalšiemu vyhodnocovaniu stanovením váh alebo ocenením bodovou metódou, resp. definovaním poradia významnosti kritérií. 109

110 7. PODPORA ROZHODOVANIA O VSTUPE NA ZAHRANIČNÝ TRH Prekvapujúco až 62 % respondentov odpovedalo, že v procese rozhodovania o internacionalizácii firmy nevypracováva analýzu vnútorných podmienok firmy. Podrobnejším skúmaním záporných odpovedí sa však zistilo, že až v 64 % prípadov sa jedná o mikropodniky a malé firmy, ktoré analýzu vnútorných podmienok nevykonávajú. Je možné, že v prípade týchto firiem je rozhodovateľ dostatočne informovaný o vnútornom prostredí firmy a analýzu nevníma ako potrebnú. Viac ako polovica opýtaných pred vstupom na zahraničný trh analyzuje budúci možný scenár ekonomického pôsobenia na trhu. 41 % záporných odpovedí je však veľmi vysoké číslo a je zarážajúce, že také vysoké percento respondentov uvádza, že na zahraničný trh vstúpi bez predchádzajúcej ekonomickej prognózy svojej činnosti. Taktiež veľmi vysoké percento (63 %) opýtaných uvádza, že pred vstupom na zahraničný trh neanalyzuje podmienky pôsobenia na tomto trhu, teda nevykonáva príslušný prieskum trhu. V prípade 14 respondentov, ktorých forma pôsobenia na ZT je nepravidelný, sporadický vývoz, je tento fakt pochopiteľný a podrobná analýza trhu v takomto prípade nie je nevyhnutná. Rovnako vysvetliteľný je aj postup respondentov, ktorí uvádzajú ako krajinu zahraničného trhu Českú republiku. Dá sa predpokladať, že v dôsledku historicky danej, ekonomickej, kultúrnej, geografickej a jazykovej podobnosti a blízkosti slovenského a českého trhu, nie je taktiež potrebné robiť jeho detailnú analýzu. Len 17 % respondentov, z tých ktorí analýzu trhu nevykonávajú, však uvádza Českú republiku ako krajinu pôsobenia. 64 % respondentov vníma vstup na zahraničný trh ako proces, ktorý nesie so sebou určité riziká a tieto v určitej miere podrobuje analýze skôr ako na daný trh firma vstúpi. Na rozdiel od predchádzajúcich odpovedí, je to pomerne priaznivý výsledok. Pri skúmaní respondentov, ktorí odpovedali záporne sa zistilo, že až v 78 % prípadov sa jedná o mikropodniky a malé podniky. Zodpovednejší prístup k posudzovaniu rizikovosti internacionalizácie firmy teda vykazujú firmy stredne veľké a veľké. Jednoznačne najväčší význam prisudzujú respondenti riziku vyplývajúcemu z obchodného styku (nespoľahlivosť obchodného partnera, odstúpenie od zmluvy, platobná neschopnosť a pod.) Toto riziko pred vstupom na zahraničný trh podrobuje analýze až 83 % odpovedajúcich, čo je 53 % všetkých respondentov. Nemalý význam sa podľa výsledkov dotazníka pripisuje aj finančnému riziku (zmeny úrokových sadzieb, zmeny kurzov a pod.). Veľmi vysoké percento respondentov (73 %) uviedlo, že v procese rozhodovania o vstupe na zahraničný trh nevyužilo služby žiadnej externej poradenskej firmy. Len 15 firiem spolupracovalo s takouto firmou, z toho len v dvoch prípadoch sa jednalo o malý podnik (ani v jednom prípade mikropodnik). V najväčšom počte služby externej firmy využili veľmi veľké podniky (7 firiem). Pravdepodobne tu zohráva úlohu finančná náročnosť v prípade využitia služieb agentúr a poradenských firiem, ktorá odrádza malé podniky a tieto služby si môžu dovoliť firmy ekonomicky silnejšie. Respondenti mali možnosť určiť ľubovoľný počet z 10 ponúknutých informačných zdrojov, ktoré využili v procese rozhodovania a taktiež určiť iný typ zdroja. Túto možnosť označili štyria respondenti, pričom ako ďalšie zdroje uviedli informácie získané od firiem pôsobiacich na zahraničnom trhu. Zaujímavé je, že v dvoch prípadoch bol uvedený ako informačný zdroj doterajšie skúsenosti iných firiem alebo skúsenosti vlastné. Skúsenosť iných firiem možno chápať ako zdroj informácii, vlastná skúsenosť manažéra už však nie je informáciou v pravom slova zmysle, v tomto prípade možno hovoriť o vstupe empírie do procesu rozhodovania. Tabuľka uvádza päť najčastejšie využívaných informačných zdrojov podľa výsledkov dotazníka. Tabuľka 4 Využitie informačných zdrojov Poradie Zdroje informácií 1. Interné firemné informácie 2. Všeobecné informácie dostupné z internetu 3. Informácie od zahraničného partnera 4. Informácie z finančných inštitúcií 5. Informácie z výstav a veľtrhov Interné firemné informácie, všeobecné informácie dostupné z internetu a informácie od zahraničného partnera boli označené ako využité v najväčšej miere. Je to pochopiteľné a samozrejmé, skôr prekvapuje skutočnosť, že táto možnosť nebola označená v 100 % prípadov. Nasleduje však hlboký prepad na 29 % označených odpovedí a všetky ostatné informačné zdroje dosahujú nízku percentuálnu úroveň. Vlastná skúsenosť a intuícia rozhodovateľa sú podľa výsledkov výskumu podstatnou súčasťou rozhodovacieho procesu. Len 4 % respondentov uvádza, že tieto subjektívne faktory do procesu nevstupujú. Odborná literatúra poukazuje na to, že v procese rozhodovania všeobecne by malo byť optimálne využiť tieto faktory v primeranej miere, názory z praxe však potvrdzujú, že manažéri prisudzujú empírii a intuícii zásadný význam. 110

111 8. ZÁVER Na základe výsledkov získaných dotazníkovým prieskumom možno konštatovať, že respondenti v nedostatočnej miere využili nástroje na podporu rozhodovania pred vstupom firmy na zahraničný trh. Väčšina z nich neskúma podmienky pôsobenia na trhu, na trh teda vstupuje bez dôkladného prieskumu trhu. Taktiež neskúma možnosti jednotlivých foriem pôsobenia na trhu a konkrétnu formu vstupu (najčastejšie vývoz) volí bez komparácie s inými formami. Nedostatočné sú taktiež analýzy interného prostredia a ekonomická prognóza budúceho pôsobenia na trhu. Uspokojivá je len situácia pri analyzovaní konkrétnych rizík, ktoré so vstupom na trh súvisia. Stupeň využitia informačných zdrojov možno charakterizovať ako nízky. Respondenti sa obmedzujú predovšetkým na interné informácie, ľahko dostupné informácie z internetu alebo od zahraničného partnera. Rozhodovanie o vstupe firmy na zahraničný trh vnímajú respondenti ako rozhodovanie kolektívne a zásadný význam pripisujú vlastnej skúsenosti a intuícii rozhodovateľa. LITERATÚRA [1] DAŇKOVÁ, A. a kol. Podnikanie malých a stredných podnikov. Prešov : ISBN [2] HITTMÁR, Š. Manažment. Žilina : EDIS, ISBN [3] KOTLER, P. Marketing Management. Praha : Grada Publishing, ISBN ADRESA: Ing. Jana Magdolenová Žilinská univerzita v Žiline, Katedra manažérskych teórií Detašované pracovisko Prievidza Bakalárska Prievidza Slovenská republika magdolenova@utcpd.sk 111

112 112

113 OSOBNOSTNÝ PROFIL PEDAGÓGA ODBORNÝCH EKONOMICKÝCH PREDMETOV Miloš Majerník Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice Abstrakt: Cieľom tohto príspevku je vymedziť osobnostný profil pedagóga odborných ekonomických predmetov na vybraných stredných školách ekonomického zamerania na Slovensku. Učiteľ odborných ekonomických predmetov by mal byť nevyhnutne trpezlivým a spravodlivým odborníkom, s potrebnou zodpovednosťou a tvorivosťou, s vhodným zmyslom pre humor a príjemným vzhľadom, s prirodzeným ekologickým myslením a srdečnosťou, bez zbytočnej skromnosti a introvertnosti, so snahou o elimináciu nevhodnej agresivity, výbušnosti a nervozity. Kľúčové slová: Osobnosť, motivácia, pedagóg, študent, vzdelávanie, komunikácia, rešpekt, záujem, štúdium, obchodná akadémia. ÚVOD Učiteľ je dôležitým prvkom výchovno-vzdelávacieho procesu. Výchova je najtypickejším spoločenským procesom, ktorého výsledok je determinovaný kvalitou osobnosti učiteľa aj žiaka.zatiaľ málo docenená učiteľská profesia sa stáva jedným z najdôležitejších povolaní s mimoriadnou zodpovednosťou. Orbánová, D (2001) uvádza, že vysoká úroveň odborných vedomostí nie je zárukou, že takýto učiteľ dokáže žiakov aj naučiť. Učiteľ nie je hodnotený len podľa toho koľko vie, ale aj ako vie učiť, ako vie svoje vedomostí sprostredkovať študentom na základe svojich znalostí z pedagogických a psychologických disciplín, ktoré tvoria základ a odrážajú úroveň jeho pedagogicko-psychologickej pripravenosti. Podobne popisuje Pavlíková, M. (1995) problém s nedostatočnou prípravou niektorých pedagógov, pričom zdôrazňuje, že do odborných škôl prichádzajú učiť odborné predmety absolventi inžinierskeho štúdia s kratšou alebo dlhšou odbornou praxou. Mnohí tiež absolvovali rôzne druhy doplnkového pedagogického štúdia, rôzne kurzy a pod. Myslia si, že učiť nie je žiaden problém a často nadväzujú iba na svoje skúsenosti bývalých žiakov stredných a vysokých škôl. Nie všetci si však uvedomujú, že výchovno-vzdelávací proces si vyžaduje špecifické vedomosti, zručnosti a návyky. Na úspech alebo neúspech pôsobenia učiteľa majú vplyv vlastnosti jeho osobnosti, ktoré buď uľahčujú alebo sťažujú plnenie jeho hlavných úloh, uvádzajú Kern, H. et al. (1999). Hlavné úlohy učiteľa sú vyučovať a vzdelávať, vychovávať žiakov a dávať im pozitívny príklad. Na jednej strane povolanie učiteľa súvisí s profesiou vedeckého pracovníka, na druhej strane si vyžaduje podstatný kontakt s ľuďmi. Postoje žiakov voči učiteľovi a výsledkom jeho pedagogického pôsobenia závisia najmä od jeho osobných vlastností, postojov k žiakom a vzťahom k nim, od didaktických schopností učiteľa a jeho odbornosti Učiteľ je povolaný učiť a vychovávať deti a popri žiakovi je ústrednou postavou vyučovacieho procesu, uvádza Chudziaková, A. (1997). Zjednodušene povedané, pedagóg má byť odborne na výške, aby svojim žiakom dával širokú škálu rozhľadu o svojom predmete. Len ten môže naučiť, kto je vzdelaný, ale vzdelanie samo o sebe nestačí. Potrebná je aj odborná príprava a prirodzené vlohy na metodicky správne podávanie vedomostí žiakom. Okrem spomínaných vlastností učiteľ musí byť vyzbrojený predovšetkým trpezlivosťou a láskavosťou k svojim žiakom. Má byť starostlivým, láskavým, odpúšťajúcim a trpezlivým radcom. Učiteľ by mal žiakom prakticky vštepiť vieru v spravodlivosť a objektívnosť. CIEĽ, MATERIÁL A METODIKA Cieľom tohto príspevku je vymedziť osobnostný profil pedagóga odborných ekonomických predmetov na vybraných stredných školách ekonomického zamerania na Slovensku. Hlavným zdrojom podkladových materiálov bol vlastný dotazníkový prieskum realizovaný v roku 2008 na štyroch stredných odborných školách ekonomického zamerania. Výsledky výskumu sa opierajú o informácie poskytnuté respondentmi učiteľmi a študentmi štyroch obchodných akadémií (ďalej len OA): Spojená škola, organizačná zložka - obchodná akadémia Partizánske; Združená stredná škola obchodu a služieb Nové Mesto nad Váhom, Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu Trenčín a Obchodná akadémia Dušana Metoda Janotu Čadca. Výskumný súbor celkovo tvorí 406 respondentov, z toho je 369 študentov tretích a štvrtých ročníkov a 37 pedagógov uvedených stredných škôl. Všetci učitelia sú učiteľmi odborných ekonomických predmetov, alebo vyučujú aspoň jeden 113

114 ekonomický predmet v kombinácii s iným všeobecno-vzdelávacím predmetom. Zastúpenie študentov podľa ročníkov bolo takmer vyrovnané: 51,5 % tretiakov a 48,5 % štvrtákov, prevažná väčšina študentov býva vo vidieckom prostredí: 53,1 % a 46,9 % študentov býva v mestách. Podľa pohlavia však jednoznačne dominuje podiel dievčat na celkovom počte respondentov 86,2 %, pričom podiel chlapcov predstavoval len 13,8 %. Z toho vyplýva, že feminizácia na uvedenom type škôl prevažuje nie len v pedagogickom zbore, ale zároveň aj medzi žiakmi. O štúdium na obchodných akadémiách majú teda dominantný záujem dievčatá. Výber výskumného súboru žiakov bol náhodný, na každej strednej škole na predložený dotazník odpovedali dve triedy tretiakov a dve triedy štvrtákov. 1. VLASTNOSTI PEDAGÓGA Ku kľúčovým faktorom pôsobiacim na osobnosť učiteľa odborných ekonomických predmetov určite patrí typ učiteľa, novo vznikajúce problémy s agresivitou, rešpektom a stresom a často diskutovaným spôsobom hodnotenia výsledkov vyučovania. Uvedené skutočnosti ovplyvňujú významným spôsobom i študenta. Z tohto dôvodu boli tieto javy skúmané i z pohľadu študenta obchodnej akadémie. Na diferenciáciu učiteľov sa používajú rôzne typológie. Na vyjadrenie vzťahu učiteľ a študent je vhodná typológia švajčiarskeho psychológa Ch. Caselmana, ktorá využíva zameranie na vyučovaný predmet alebo na študenta. Študenti jednoznačne preferujú učiteľa, ktorý dáva prednosť záujmu o ľudí (89,3 %) pred záujmom o výkon (10,6 %). Učitelia na rovnakú otázku odpovedali nasledovne. Majú vysoký záujem o vyučovaný predmet (priemerná hodnota 7,57) a rovnako vysoký záujem o študenta (priemerná hodnota 7,97). Učitelia sami seba vidia ako osobnosti zamerané na obidva aspekty takmer rovnako, ale veľké percento odpovedí študentov vyjadrujúcich túžbu po pedagógovi so záujmom o ľudí nás utvrdzuje v názore, že veľké množstvo učiteľov túto požiadavku záujem o ľudí a teda aj o študentov v skutočnosti nespĺňa. Zdá sa teda, že i učitelia majú značné rezervy pri zlepšovaní interakcie učiteľ študent. Pri podrobnejšom skúmaní je možné nájsť charakteristiku, ktorá vyjadruje vzťah k študentovi ako osobnosti a vzťah k výkonu ako výsledku vzdelávacej práce učiteľa. Zároveň sme rozlíšili jednotlivé typy učiteľov na susedského, ľahostajného, kompromisného, tímového a úlohového. Prevažná časť oslovených pedagógov patrí medzi tímových učiteľov, odpovede študentov na túto otázku potvrdzujú tímovú orientáciu pedagógov len z polovice, a to pri ich orientácii na dosiahnuté výsledky svojich študentov teda výkon. Študenti sú citliví najmä na situácie, v ktorých vycítia, že učiteľ o nich nemá skutočný záujem. Je však možné, že sa s takýmto postojom učiteľa voči nim zmieria omnoho lepšie, ako keď učiteľ záujem o nich iba predstiera, bez ohľadu na to, aké dôvody ho vedú k takémuto konaniu. Často ide o falošné kamarátstvo alebo predstieranú otvorenosť s cieľom odstrániť hranice nutného odstupu od študentov. Susedský typ Tímový typ Kompro Kompro misný typ 1 4 typ Ľahostajný typ Úlohový typ Záujem o výkon Tabuľka1: Typy učiteľa Zdroj: autor Záujem o ľudí Študenti i učitelia mali usporiadať 29 osobnostných vlastností pedagóga podľa významnosti na nevyhnutné, potrebné, vhodné, prirodzené, zbytočné a nevhodné. Výsledky prezentujú nasledujúce tabuľky, bližšie charakteristiky sú uvedené v prílohách. 114

115 Významnosť Vlastnosti nevyhnutné potrebné vhodné prirodzené zbytočné nevhodné % % % % % % 1. nervozita 0,0 % 0,0 % 0,0 % 2,8 % 11,1 % 72,2 % 2. agresivita 0,0 % 0,0 % 0,0 % 0,0 % 5,6 % 83,3 % 3. výbušnosť 0,0 % 0,0 % 0,0 % 0,0 % 16,7 % 72,2 % 4. extrovertnosť 5,6 % 5,6 % 16,7 % 19,4 % 16,7 % 16,7 % 5. introvertnosť 2,8 % 0,0 % 2,8 % 8,3 % 19,4 % 44,4 % 6. odbornosť 91,7 % 8,3 % 0,0 % 2,8 % 0,0 % 0,0 % 7. pracovitosť 36,1 % 33,3 % 11,1 % 11,1 % 0,0 % 0,0 % 8. trpezlivosť 63,9 % 19,4 % 8,3 % 2,8 % 0,0 % 0,0 % 9. dôslednosť 63,9 % 19,4 % 5,6 % 2,8 % 0,0 % 0,0 % 10. tvorivosť 36,1 % 47,2 % 8,3 % 0,0 % 0,0 % 0,0 % 11. tolerantnosť 19,4 % 25,0 % 16,7 % 13,9 % 0,0 % 0,0 % 12. presnosť 19,4 % 33,3 % 13,9 % 16,7 % 0,0 % 0,0 % 13. spravodlivosť 55,6 % 19,4 % 0,0 % 16,7 % 0,0 % 0,0 % 14. úprimnosť 22,2 % 16,7 % 22,2 % 8,3 % 11,1 % 0,0 % 15. poctivosť 8,3 % 22,2 % 11,1 % 27,8 % 2,8 % 2,8 % 16. čestnosť 11,1 % 25,0 % 22,2 % 22,2 % 0,0 % 0,0 % 17. výkonnosť 19,4 % 19,4 % 13,9 % 19,4 % 0,0 % 2,8 % 18. srdečnosť 19,4 % 11,1 % 16,7 % 22,2 % 5,6 % 0,0 % 19. zmysel humor 13,9 % 19,4 % 33,3 % 19,4 % 5,6 % 0,0 % 20. skromnosť 0,0 % 2,8 % 13,9 % 22,2 % 27,8 % 0,0 % 21. príjemný vzhľad 2,8 % 2,8 % 27,8 % 36,1 % 19,4 % 0,0 % 22. zodpovednosť 33,3 % 33,3 % 2,8 % 8,3 % 0,0 % 0,0 % 23. pochopenie druhých 27,8 % 25,0 % 8,3 % 8,3 % 5,6 % 0,0 % 24. komunikatívnosť 47,2 % 27,8 % 2,8 % 13,9 % 0,0 % 0,0 % 25. prirodzená autorita 38,9 % 30,6 % 11,1 % 11,1 % 0,0 % 0,0 % 26. kladný vzťah k mládeži 41,7 % 22,2 % 16,7 % 2,8 % 0,0 % 0,0 % 27. organizačné schop. 16,7 % 33,3 % 25,0 % 5,6 % 0,0 % 0,0 % 28. ekologické myslenie 0,0 % 2,8 % 25,0 % 27,8 % 19,4 % 0,0 % 29. spoločenské vystupovanie 11,1 % 27,8 % 25,0 % 22,2 % 2,8 % 0,0 % Tabuľka 2: Typológia vlastností pedagóga podľa učiteľov Zdroj: autor Významnosť nevyhnutné potrebné vhodné prirodzené zbytočné nevhodné Vlastnosti % % % % % % 1. nervozita 0,0 % 0,0 % 0,0 % 9,6 % 16,7 % 66,9 % 2. agresivita 0,0 % 0,0 % 0,0 % 1,6 % 5,2 % 90,7 % 3. výbušnosť 0,3 % 0,0 % 0,5 % 5,5 % 18,0 % 70,5 % 4. extrovertnosť 7,4 % 15,0 % 21,6 % 15,0 % 15,8 % 6,6 % 5. introvertnosť 1,1 % 1,1 % 2,7 % 9,3 % 33,9 % 35,0 % 6. odbornosť 68,0 % 20,5 % 4,4 % 2,7 % 0,3 % 0,0 % 7. pracovitosť 35,2 % 40,2 % 12,0 % 4,9 % 0,0 % 0,0 % 8. trpezlivosť 48,6 % 31,1 % 9,0 % 4,6 % 0,0 % 0,0 % 9. dôslednosť 20,2 % 35,5 % 23,8 % 9,3 % 0,0 % 0,5 % 10. tvorivosť 16,4 % 29,8 % 26,2 % 11,5 % 0,8 % 0,0 % 11. tolerantnosť 38,3 % 30,3 % 16,9 % 6,0 % 0,0 % 0,3 % 12. presnosť 11,2 % 18,9 % 34,4 % 17,2 % 4,4 % 0,0 % 13. spravodlivosť 52,2 % 23,5 % 9,8 % 7,4 % 0,0 % 0,0 % 14. úprimnosť 10,1 % 21,0 % 30,3 % 18,9 % 4,1 % 0,5 % 15. poctivosť 17,5 % 27,3 % 24,0 % 15,8 % 1,9 % 0,5 % 16. čestnosť 24,6 % 21,3 % 25,1 % 15,3 % 1,1 % 0,0 % 17. výkonnosť 11,2 % 28,1 % 29,2 % 12,3 % 4,9 % 0,0 % 18. srdečnosť 5,2 % 12,0 % 25,4 % 36,3 % 8,5 % 0,5 % 19. zmysel humor 13,7 % 15,0 % 36,1 % 20,5 % 2,5 % 0,0 % 115

116 20. skromnosť 0,8 % 3,0 % 11,5 % 32,8 % 33,6 % 1,6 % 21. príjemný vzhľad 2,5 % 5,7 % 32,0 % 27,3 % 23,8 % 0,3 % 22. zodpovednosť 27,0 % 34,7 % 15,6 % 9,3 % 0,0 % 0,3 % 23. pochopenie druhých 29,2 % 28,1 % 21,6 % 10,9 % 0,8 % 0,0 % 24. komunikatívnosť 41,0 % 33,6 % 11,2 % 9,3 % 0,0 % 0,0 % 25. prirodzená autorita 29,0 % 26,8 % 18,6 % 15,8 % 4,1 % 0,3 % 26. kladný vzťah k mládeži 38,0 % 29,2 % 14,8 % 12,3 % 0,5 % 0,3 % 27. organizačné schop. 15,8 % 26,8 % 30,6 % 12,6 % 2,7 % 0,0 % 28. ekologické myslenie 3,0 % 5,7 % 16,4 % 24,6 % 35,5 % 2,5 % 29. spoločenské vystupovanie 18,0 % 22,7 % 22,4 % 23,8 % 2,2 % 0,0 % Tabuľka 3: Typológia vlastností pedagóga podľa študentov Zdroj: autor Za najdôležitejšiu nevyhnutnú vlastnosť pedagóga odborných ekonomických predmetov zhodne označili učitelia (91,7 %) i študenti (68 %) odbornosť. Za nevyhnutnú vlastnosť na druhom mieste učitelia zhodne označili trpezlivosť a dôslednosť (63,9 %), študenti za ďalšie nevyhnutné vlastnosti považujú spravodlivosť (52,2 %) a tiež trpezlivosť (48,6 %). Možno teda konštatovať, že názory učiteľov a študentov na nevyhnuté vlastnosti pedagóga sú veľmi podobné. Za jednoznačne najdôležitejšiu potrebnú vlastnosť pedagóga učitelia považujú tvorivosť (47,2 %) a za ďalšie potrebné vlastnosti zhodne považuje tretina pedagógov pracovitosť, presnosť, zodpovednosť a organizačné schopnosti. Študenti zase za najpotrebnejšiu vlastnosť pedagóga považujú pracovitosť (40,1 %), ďalej dôslednosť (35,5 %), zodpovednosť (34,7 %) a komunikatívnosť (33,6 %). I v tomto prípade nastala medzi učiteľmi a študentmi zhoda v dvoch vlastnostiach, ktoré označili ako potrebné. Za vhodné vlastnosti pedagóga učitelia považujú zmysel pre humor (33,3 %) a príjemný vzhľad (27,8 %). Študenti taktiež označili za prvú vhodnú vlastnosť pedagóga zmysel pre humor (36,1 %), potom presnosť (34,4 %) a príjemný vzhľad (32 %). I v prípade vhodných vlastností pedagóga sa nám potvrdila zhodnosť názorov učiteľov a študentov v dvoch z prvých troch najvhodnejších vlastností. Príjemný vzhľad (36,1 %) označili učitelia tiež ako prvú prirodzenú vlastnosť pedagóga, pričom poctivosť a ekologické myslenie označilo za prirodzenú vlastnosť zhodne 27,8 % učiteľov. Študenti naopak za prirodzené vlastnosti u pedagóga očakávajú srdečnosť (36,4 %), skromnosť (32,8 %) a príjemný vzhľad (27,3 %). V kategórii prirodzených vlastností nastala zhoda medzi učiteľmi a študentmi len u jednej z uvedených vlastností. Za zbytočné vlastnosti pedagóga považujú učitelia skromnosť (27,8 %) a introvertnosť (19,4 %). Študenti označili za zbytočné vlastnosti pedagóga ekologické myslenie (35,5 %), introvertnosť (33,9 %) a skromnosť (33,6 %). Opäť sa názory učiteľov a študentov na zbytočné vlastnosti pedagóga takmer zhodujú. Úplne identické názory majú učitelia a študenti na nevhodné vlastnosti pedagóga, kde prvé tri z nich dosiahli rovnaké poradie u oboch skupín respondentov. Za nevhodnú označili učitelia agresivitu (83,3 %), nervozitu a výbušnosť (72,2 %). Za nevhodnú vlastnosť pedagóga považuje agresivitu až 90,7 % študentov, výbušnosť 70,5 % a nervozitu takmer 67% študentov. Na základe komparácie názorov učiteľov a študentov možno povedať, že ich názory sa s výnimkou prirodzených vlastností pedagóga veľmi podobajú a pri nevhodných vlastnostiach dosahujú identické názory. Po zhrnutí možno dospieť k záveru, že učiteľ odborných ekonomických predmetov by mal byť nevyhnutne trpezlivým a spravodlivým odborníkom, s potrebnou zodpovednosťou a tvorivosťou, s vhodným zmyslom pre humor a príjemným vzhľadom, s prirodzeným ekologickým myslením a srdečnosťou, bez zbytočnej skromnosti a introvertnosti, s maximálnou elimináciou nevhodnej agresivity, výbušnosti a nervozity. Učitelia i študenti jednoznačne uvádzajú ako nevhodnú vlastnosť pedagóga práve agresivitu. V školskom prostredí však nositeľmi agresívneho správania môžu byť aj samotní študenti. Agresivita študentov je niekedy zameraná voči učiteľovi, prípadne i voči inému spolužiakovi, ktorá sa potom stáva jedným z prejavov šikanovania. K priamym znakom šikanovania medzi študentmi navzájom patria aj posmešné poznámky alebo žarty na adresu utláčaného žiaka, ako i výčitky vyslovované nepriateľským, nenávistným alebo pohŕdavým tónom. Mnohokrát k takémuto správaniu s rovnakými znakmi šikanovania dochádza i zo strany učiteľa voči študentovi. Niekedy môže mať správanie učiteľa negatívny vplyv na študenta, hoci samotný pedagóg si to nemusí uvedomovať. Študent môže byť dohnaný až k zúfalstvu, ak je pred kolektívom zosmiešňovaný, nehodnotený objektívne alebo ak sú voči nemu používané iné neštandardné postupy. 116

117 Agresivita učiteľov voči študentom má svoje korene buď v samotnom neurotickom zložení učiteľa, alebo je spôsobená prípadne podporená okolnosťami ako sú problematickí študenti, umiestnenie školy v nevhodnom prostredí atď. K agresivite učiteľov môžu viesť i ďalšie skutočnosti a súvislosti: neskúsenosť, neschopnosť a neznalosť vyučovaného predmetu učiteľom, ktorá je zakrývaná agresívnym správaním. Niekedy môžu k agresívnemu správaniu voči študentom viesť pocity stresu z nahromadených a nezvládnutých úloh. 2. REŠPEKT A REŠPEKTOVANIE PEDAGÓGA Považujete za nutné, aby učiteľ... Áno % Nie % dôveroval žiakom? 35 94,59 % 2 5,41 % bol expertom vo svojom odbore? 36 97,30 % 1 2,70 % chápal aj emocionálne prejavy žiakov? ,00 % 0 0,00 % oznamoval žiakom svoje pocity a myšlienky? 4 10,81 % 33 89,19 % dal žiakom viac voľnosti, t.j. menej kontroly? 7 18,92 % 30 81,08 % dokázal dať najavo svoj hnev, pokiaľ nie je spokojný? 14 37,84 % 23 62,16 % venoval pozornosť a zvláštnu starostlivosť talentovaným a postihnutým žiakom? ,00 % 0 0,00 % Tabuľka 4: Čo považujú učitelia za nutné u pedagóga Zdroj: autor Považujete za nutné, aby učiteľ... Áno % Nie % dôveroval žiakom? ,70 % 38 10,30 % bol expertom vo svojom odbore? ,80 % 45 12,20 % chápal aj emocionálne prejavy žiakov? ,33 % 32 8,67 % oznamoval žiakom svoje pocity a myšlienky? 94 25,47 % ,53 % dal žiakom viac voľnosti, t.j. menej kontroly? ,10 % ,90 % dokázal dať najavo svoj hnev, pokiaľ nie je spokojný? ,24 % ,76 % venoval pozornosť a zvláštnu starostlivosť talentovaným a postihnutým žiakom? ,86 % 78 21,14 % Tabuľka 5: Čo považujú študenti za nutné u pedagóga Zdroj: autor Všetci učitelia považujú za nutné, aby sa pedagóg špeciálne venoval výnimočným študentom, či už talentovaným alebo postihnutým a tiež, aby chápal ich emocionálne prejavy. Ďalej by mal byť pedagóg podľa učiteľov expertom vo svojom odbore (97,3 %) a dôverovať žiakom (94,6 %). Pri ostatných otázkach prevládali záporné odpovede nad kladnými. U študentov jednoznačne dominuje schopnosť pedagóga chápať ich emocionálne prejavy (91,3 %), ďalej by mal dôverovať študentom (89,7 %) a byť expertom v odbore (87,8 %). Podľa študentov by sa mal pedagóg v menšej miere venovať výnimočným študentom (78,8 %), pričom väčšina študentov (56,1 %) považovala za nutné, aby im dal pedagóg viac voľnosti. Učitelia i študenti nepovažujú za nutné, aby pedagóg oznamoval študentom svoje pocity a myšlienky, a aby prejavoval svoj hnev keď je nespokojný. Získať rešpekt študentov % prirodzená autorita 22,02 % priateľské a úctivé správanie 23,81 % rešpektovanie žiaka a záujem o neho 23,21 % ochota pomôcť a motivovať k štúdiu 15,48 % trpezlivosť, pochopenie a tolerantnosť 17,56 % odbornosť a zaujímavé hodiny 18,15 % dodržiavanie stanovených pravidiel 16,67 % Spravodlivosť 15,77 % venovanie sa učeniu a odbornosť 8,04 % Tabuľka 6: Čím si môže učiteľ najviac získať rešpekt u študentov Zdroj: autor 117

118 Stratiť rešpekt študentov % podceňovanie žiakov / vyvyšovanie sa (netolerancia) 11,90 % výbušnosť - emocionálna nevyrovnanosť 16,96 % prehnaná disciplína a príkazy, dôslednosť 8,04 % neschopnosť zaujať žiakov, nuda, 12,50 % nespravodlivosť (uprednostňovanie žiakov) 28,27 % nezáujem o výučbu a žiakov 9,52 % nevhodné vystupovanie a poznámky 8,63 % nedôvera voči študentom a nedodržanie slova 6,85 % agresívne správanie 14,88 % Neodbornosť 12,80 % slabosť a ústupčivosť 18,45 % Tabuľka 7: Čím môže učiteľ rešpekt najčastejšie stratiť u študentov Zdroj: autor Rešpekt je neoddeliteľnou súčasťou osobnosti pedagóga. Ako vyplýva z odpovedí študentov, za oveľa dôležitejšie považujú psychické vlastnosti osobnosti pedagóga ako sú: trpezlivosť, pochopenie a rešpektovanie študenta; priateľské a slušné správanie voči študentom bez zbytočných útočných otázok, posmešných poznámok alebo výčitiek; ďalej spravodlivosť a dodržanie stanovených pravidiel, čiže učiteľ sa rovnako správa voči všetkých študentom triedy a zároveň si stojí za svojim slovom, ktoré študentom dal. Odbornosť spolu so zaujímavými hodinami patrili u študentov medzi menej frekventované odpovede. Študenti vyjadrili vo svojich odpovediach skrytú nedôveru svojich pedagógov a narážali na ich formálny prístup k výučne bez osobnej zainteresovanosti pedagóga na obsahu vyučovania. Rovnako možno vymedziť aj vlastnosti pedagóga, na základe ktorých môže stratiť rešpekt svojich študentov, ide najmä o podceňovanie študentov a nevhodné poznámky voči nim, agresívne správanie, nedôvera voči študentom, emocionálna nevyrovnanosť pedagóga, ako aj neodbornosť, a prílišná ústupčivosť ako aj prehnaná prísnosť, ktoré spôsobujú, že autorita pedagóga je buď nenávratne stratená alebo vynútená a teda iba formálna. Agresivita bola uvádzaná pomerne často ako príčina straty rešpektu pedagóga, iba výnimočne však bola agresivita uvedená ako alternatíva získania rešpektu, ktorá však bola myslená skôr ako prísnosť alebo nekompromisné vyžadovanie disciplíny. Niekoľko odpovedí študentov vyjadrovalo, že pedagóg si získa ich rešpekt, keď bude na nich primerane prísny v záujme ich dobra a zároveň bude mať určitú osobnú charizmu, s ktorou úzko súvisí prirodzená autorita, ktorá je často pedagógovi pripisovaná už pri prvom vstupe do učebne. ZÁVER Na základe zostrojeného osobnostného profilu vlastností pedagóga možno dospieť k záveru, že učiteľ odborných ekonomických predmetov by mal byť nevyhnutne trpezlivým a spravodlivým odborníkom, s potrebnou zodpovednosťou a tvorivosťou, s vhodným zmyslom pre humor a príjemným vzhľadom, s prirodzeným ekologickým myslením a srdečnosťou, bez zbytočnej skromnosti a introvertnosti, so snahou o elimináciu nevhodnej agresivity, výbušnosti a nervozity. Pedagógovia i študenti zhodne považujú za nutné, aby učiteľ dôveroval študentom, bol expertom vo svojom odbore, chápal emocionálne prejavy študentov a venoval zvláštnu pozornosť talentovaným študentom. Naopak nepovažujú za nutné, aby učiteľ oznamoval študentom svoje pocity, dal študentom viac voľnosti a dokázal prejaviť svoj hnev, ak je nespokojný. Učiteľ si môže najviac získať rešpekt u študentov priateľským a slušným správaním, rešpektovaním študenta a záujmom o neho a tiež svojou prirodzenou autoritou. Naopak učiteľ môže najčastejšie stratiť rešpekt u svojich študentov nespravodlivosťou a uprednostňovaním vybraných študentov, ústupčivosťou voči študentom a emocionálnou nevyrovnanosťou. Z uvedených odpovedí študentov jednoznačne vyplýva, že kladú dôraz na osobnostné vlastnosti pedagóga, očakávajú korektný, zodpovedný a profesionálny prístup pedagóga voči nim, pričom vysoká odbornosť pedagóga ešte nezaručuje, že učiteľ bude študentmi aj rešpektovaný. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] CHUDZIAKOVÁ, A. Aký má byť učiteľ. Typy učiteľov. In: Združenie kresťanských pedagógov Slovenska a Klub kresťanských pedagógov v Prešove: Súčasné trendy v pluralitnom školskom systéme. Prešov : ZKPS a KKPP s. (Zborník) [2] KERN, H. et al. Přehled psychologie. Praha : Portál, 287 s. ISBN [3] ORBÁNOVÁ, D. Uplatnenie aktivizujúcich vyučovacích metód v príprave budúcich učiteľov. In: Uplatnenie aktivizujúcich vyučovacích metód a foriem vyučovania vo vysokoškolskom vzdelávaní. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra: SPU v Nitre, 265 s. ISBN [4] PAVLÍKOVÁ, M. Pedagogická kvalifikácia učiteľov odborných predmetov na SOU a SOŠ. In: Učiteľské noviny. roč. 45, 1995, č. 37, s

119 ADRESA: Ing. Miloš Majerník, PhD. Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození , Kunovice, ČR 119

120 120

121 VYUŽITIE FINANČNÝCH DERIVÁTOV V BANKOVÝCH PRODUKTOCH PRE KORPORÁTNU KLIENTELU Miloš Majerník Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice Abstrakt: Cieľom tohto článku je poukázať na možnosť využitia súčasných finančných nástrojov na elimináciu úrokového rizika a krátkodobého zhodnocovania disponibilných finančných prostriedkov. V prípade dohody o budúcich úrokových sadzbách ide o výmenu pohyblivej úrokovej sadzby úveru za fixnú úrokovú sadzbu. Pri eliminácii úrokového rizika ide dohodu, že komerčná banka preberá na seba riziko budúceho vývoja základnej úrokovej sadzby, od ktorej je odvodená aj konečná sadzba úveru. Kľúčové slová: Finačný derivát, úver, riziko, podnikateľský subjekt, komerčná banka, finančné prostriedky, úrok. ÚVOD Slovensko je typickou bankovou ekonomikou, kde úlohu kapitálového trhu plnia predovšetkým komerčné banky, a preto väčšinu cudzích zdrojov získavajú podnikateľské subjekty práve vo forme úverov. Obchodovanie s finančnými derivátmi predstavuje aj významnú časť transakcií komerčných bánk. Finančné deriváty sú využívané na krátkodobých peňažných i dlhodobých kapitálových trhoch na ochranu investorov a veriteľov najmä voči kurzovému a úrokového riziku. Deriváty ponúkajú podnikateľskej klientele možnosť zabezpečenia pred neočakávanými výkyvmi úrokových sadzieb a menových kurzov, pri relatívne nízkych nákladoch, zároveň zvyšujú bezpečnosť, ziskovosť a stabilitu podnikov i komerčných bánk. Tieto finančné nástroje sú integrálnou súčasťou ponúkaných bankových produktov pred korporátnu klientelu, ktoré budeme v ďalšej časti práce analyzovať. CIEĽ, MATERIÁL A METODIKA Cieľom tohto článku je poukázať na možnosť využitia moderných finančných nástrojov na elimináciu úrokového rizika ako aj možnosť zhodnocovania krátkodobo disponibilných finančných prostriedkov. Zvolené postupy a metódy vychádzajú z analýzy aktuálnych bankových produktov dostupných na bankovom trhu SR v súčasnosti pre stredné a veľké podniky. 1. ZHODNOCOVANIE VOĽNÝCH FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Každý podnikateľský subjekt pri financovaní svojej prevádzkovej činnosti sa stretáva so situáciou krátkodobého nedostatku alebo prebytku finančných prostriedkov. Zatiaľ čo na vykrytie krátkodobého nedostatku finančných prostriedkov majú podniky k dispozícii pomerne širokú paletu úverových produktov, možnosť umiestnenia krátkodobo disponibilných finančných prostriedkov je obmedzená. Jednou z moderných možností ako krátkodobo dosiahnuť zaujímavý úrokový výnos je aj bankový depozitný vklad, ktorý sa svojou funkciou podobá bežnému termínovanému vkladu. Podstatou a výhodou takéhoto bankového depozitného vkladu je skutočnosť, že ide o štruktúrovaný depozitný produkt, ktorý korporátnej klientele ponúka možnosť dosiahnutia vyššieho úročenia disponibilných finančných prostriedkov podniku v porovnaní s klasickým termínovaným vkladom vďaka vnorenej menovej opcii. Zároveň takýto produkt prináša podnikateľom garanciu úrokovej sadzby počas celého trvania tohto bankového depozitného vkladu. Vyššie úročenie však podnik získava výmenou za riziko, že v deň splatnosti depozitu mu banka môže jeho vklad, čiže krátkodobo disponibilné finančné prostriedky vyplatiť v inej mene, než bola pôvodná mena depozitného vkladu. O akú alternatívnu menu pôjde a pri akom kurze sa môže výmena uskutočniť je predmetom dohody medzi firmou a komerčnou bankou ešte pred uzatvorením samotného depozitného vkladu. Medzi základné parametre, ktoré ovplyvňujú výšku úrokových výnosov patria: dĺžka viazanosti depozitného vkladu, 121

122 zvolený menový pár, zvolený konverzný kurz (alebo označovaný aj ako tzv. rozhodný kurz) Podnikatelia, ktorí sa rozhodnú využiť tento produkt na krátkodobé zhodnotenie disponibilných finančných prostriedkov, sa väčšinou snažia dohodnúť taký rozhodný kurz, ktorý by bol pre nich z ich pohľadu výhodnejší, ako aktuálny konverzný kurz v momente dohodnutia depozitného vkladu. Ďalšou dôležitou podmienkou pre uzavretie depozitného vkladu zo strany komerčnej banky býva aj stanovenie minimálneho objemu finančných prostriedkov, ktorý sa väčšinou pohybuje v státisícoch Eur, čo v značnej miere určuje skupinu podnikateľských subjektov, ktorí sú schopní takýto typ produktu využiť. Príklad depozitného vkladu reprezentuje nasledujúca tabuľka, z ktorej zároveň vyplýva, že za deň uzatvorenia tohto depozitného vkladu považujeme deň konania tejto konferencie, čiže 22. január 2010 a doba trvania tohto vkladu bola dohodnutá na tri rôzne dlhé obdobia v dĺžke trvania 14 dní, 21 dní a 28 dní. Takýto bankový depozitný vklad je vhodný najmä pre podnikateľské subjekty, ktoré uhrádzajú svoje záväzky voči dodávateľom v rôznych menách. Okrem hlavnej alebo základnej meny, v ktorej je depozitný vklad dohodnutý sú schopní využiť prípadne aj druhú menu, ak by došlo k situácii, že komerčná banka by sa rozhodla vyplatiť mu depozitný vklad vo vedľajšej mene. 1. Alternatíva rozhodný kurz EUR/USD rozhodný deň maturita TPD 1,48 1,49 1, ,00 % 1,00 % ,00 % 3,00 % 1,00 % ,50 % 4,00 % 1,50 % Tabuľka 1: Alternatíva: EUR hlavná mena, USD vedľajšia mena, pri spotovom kurze 1,4700 EUR/USD 2. Alternatíva rozhodný kurz EUR/CZK rozhodný deň maturita TPD 26 26,1 26, ,00 % 2,00 % ,50 % 3,00 % 1,00 % ,50 % 3,50 % 2,00 % Tabuľka 2: Alternatíva: EUR hlavná mena, CZK vedľajšia mena, pri spotovom kurze 25,900 EUR/CZK 3. Alternatíva rozhodný kurz EUR/PLN rozhodný deň maturita TPD 4,34 4,38 4, ,00 % 1,00 % ,00 % 4,00 % 1,00 % ,00 % 5,00 % 3,00 % Tabuľka 3: Alternatíva: EUR hlavná mena, PLN vedľajšia mena, pri spotovom kurze 4,2850 EUR/PLN Z vyššie uvedených alternatív depozitného vkladu vyplýva, že sa ide o krátkodobý termínovaný vklad uzavretý na niekoľko týždňov s možnosťou komerčnej banky vyplatiť tento vklad aj v alternatívnej mene. S predlžujúcou sa dobou uzavretia depozitného vkladu klesá ponúkaná úroková sadzba, čo vyplýva najmä zo znižujúcej sa schopnosti komerčnej banky predikovať vývoj výmenného kurzu hlavnej a vedľajšej meny. Pri určitom výmennom kurze hlavnej a vedľajšej meny už komerčná banka nie je ochotná ponúknuť žiaden úrok a teda ani uzavrieť depozitný vklad s podnikom, nakoľko pravdepodobnosť dosiahnutia takéhoto výmenného kurzu je veľmi nízka na to, aby komerčná banka bola ochotná ponúknuť klientom akúkoľvek úrokovú sadzbu. Bližšie rozoberieme 2. alternatívu na príklade výmenného kurzu Eura a Českej koruny. V deň uzatvorenia depozitného vkladu je aktuálny výmenný kurz tohto menového páru 25,9 CZK/EUR. V takomto pomere by v daný deň mohla komerčná banka na medzibankovom trhu vymeniť hlavnú menu Euro za vedľajšiu menu Českú korunu a ďalej vykonávať obchody vo vedľajšej mene. Keďže však banka predpokladá oslabenie vedľajšej meny, bude držať aj naďalej hlavnú menu. V rozhodný deň, teda dva dni pred splatnosťou depozitného vkladu musí komerčná banka oznámiť klientovi v akej mene mu bude jeho vklad vyplatený. Mena, v ktorej bude tento vklad vyplatený, bude závisieť od vzájomného výmenného kurzu hlavnej a vedľajšej meny v rozhodný deň. Ak sa bude výmenný kurz vyvíjať opačne ako komerčná banka predpokladala, čiže CZK bude posilňovať a kurz CZK/EUR v rozhodný deň bude nižší ako 122

123 25,9 CZK/EUR, vyplatí komerčná banka podniku depozitný vklad v hlavnej mene. Ak sa však výmenný kurz menového páru, ktorý je predmetom tohto depozitného vkladu bude vyvíjať tak, ako predpokladá komerčná banka a dôjde k oslabeniu vedľajšej meny oproti hlavnej mene, čo znamená, že v rozhodný deň bude výmenný kurz CZK/EUR vyšší ako 25,9 CZK/EUR, vyplatí komerčná banka podniku depozitný vklad vo vedľajšej mene. Tým banka eliminuje časť úrokových nákladov na získanie zdrojov, prípadne môže dosiahnuť aj väčší výnos ako boli náklady na obstaranie týchto zdrojov. V rozhodný deň depozitného vkladu komerčná banka zamení hlavnú menu za vedľajšiu a vyplatí mu celú istinu vkladu vo vedľajšej mene pri výmennom kurze 25,9 CZK/EUR, čiže takom, aký bol platný v deň uzatvorenia depozitného vkladu. Keďže komerčná banka získala výmenou Eura za České koruny viac korún, akoby získala v deň uzatvorenia vkladu, môže z prebytku českých korún uhradiť úrokové náklady vkladu. Banka môže zároveň na medzibankovom trhu premeniť na České koruny len také množstvo Eur, ktoré bude presne postačujúce na úhradu istiny vkladu a zvyšnú časť prostriedkov v hlavnej mene využiť na úhradu úrokov, ktoré sú splatné vždy v hlavnej mene. Ďalej predpokladáme, že dôjde k uzatvorenia depozitného vkladu ma obdobie jedného týždňa, čiže vklad bude splatný 5. februára 2010, s dohodnutou úrokovou sadzbou 2 % p.a. Vychádzame z predpokladu, že vývoj výmenného kurzu sa bude vyvíjať tak, ako predpokladala komerčná banka a v rozhodný deň dosiahne hodnotu 26,1 CZK/EUR. Táto situácia spôsobí, že komerčná banka zamení Eurá za České koruny v pomere 26,1 CZK/EUR, pričom klientovi vyplatí za 1 EUR len 25,9 CZK. Tým dosiahla zisk 0,2 CZK/EUR za obdobie 1 týždňa, čo predstavuje zisk 0,77 % per septimum, teda za týždeň, čo v prepočte na ročnú bázu odpovedá zisku vo výške cca 40 %, pričom za poskytnuté zdroje vo forme depozitného vkladu banka zaplatila klientovi len vopred dohodnutý úrokový výnos vo výške 2 % p. a. Ak by došlo k opačnému vývoju kurzu uvedeného menového páru, banka by ho eliminovala tým, že klientovi vyplatí istinu v základnej mene a dosiahne z tohto obchodu stratu iba výške úrokového nákladu. Podstata tohto depozitného vkladu spočíva v tom, že komerčná banka má k dispozícii nástroj na elimináciu úrokových nákladov v podobe možnosti dosiahnutia zisku z oslabenia hlavnej meny, ku ktorému dôjde počas trvania depozitného vkladu. Tento nástroj zároveň vyjadruje názor bankových analytikov na očakávaný vývoj výmenného kurzu menového páru, ktorý je predmetom depozitného vkladu. S predžujúcou sa dobou a s väčším rozdielom medzi aktuálnym výmenným kurzom a kurzom platným v rozhodný deň klesá úroková sadzba, ktorú je komerčná banka ochotná za tento vklad ponúknuť, nakoľko sa zmenšuje pravdepodobnosť, že dohodnuté podmienky reálne na medzibankovom trhu nastanú. Pri určitých kombináciách dĺžky trvania vkladu a rozdielu medzi výmennými kurzami v deň uzavretia obchodu a rozhodným dňom, nemusí byť komerčná banka ochotná poskytnúť podniku žiadnu úrokovú sadzbu, nakoľko nie je presvedčená, že by daná situácia mohla na trhu reálne nastať, resp. jej pravdepodobnosť je tak malá, že podstúpené náklady vo forme úroku sú príliš vysoké na to, aby sa banke oplatilo podstúpiť riziko dosiahnutia potenciálneho zisku pri očakávanom vývoji výmenného kurzu menového páru. 2. ZABEZPEČENIE ÚROKOVÉHO RIZIKA Druhou časťou nášho príspevku chceme poukázať na možnosť zabezpečenia úrokového rizika podnikateľských subjektov, ktoré splácajú dlhodobé úvery. Väčšina takýchto úverov má úrokové sadzby odvodené od 1, 3, alebo 6- mesačného EURIBOR-u, ku ktorému sa pripočíta obchodná marža danej komerčnej banky, ktorá poskytla podniku úver. Riziko rastu úrokových sadzieb bankových úverov poskytnutých podnikovej klientele závisí najmä od vývoja: základnej úrokovej sadzby, od ktorej je odvodená samotná výška úrokovej sadzby úveru a vývoja rizikovosti klienta čerpajúceho úver, prejavujúca sa najmä v jeho schopnosti poskytnutý bankový úver rovnomerne splácať, bez výraznejšieho negatívneho vplyvu na prevádzkové financovanie podniku. 2.1 DOHODA O BUDÚCICH ÚROKOVÝCH SADZBÁCH Jednou z možností ako eliminovať toto riziko je uzatvorenie dohody o budúcich úrokových sadzbách, ktorá je často označovaná ako Interest Rate Swap (IRS). Dohoda o budúcich úrokových sadzbách je jeden zo základných nástrojov úrokového zaistenia (hedgingu), ktorý umožňuje zafixovať si výšku úrokovej sadzby a neniesť tak riziko zmeny EURIBOR u. IRS je zároveň konštruovaný tak, aby čo najviac kopíroval splátkový kalendár úveru, čiže nominál swapu kopíruje nominál úveru. Túto dohodu o úrokových sadzbách možno uzavrieť tak, že do pôvodného úverového vzťahu sa: buď nevstupuje a v tom prípade ide o samostatnú dohodu medzi podnikateľským subjektom a komerčnou bankou o výmene úrokových platieb vypočítavaných za príslušné obdobie z príslušných nominálov swapu, alebo je možné fixáciu úrokovej sadzby zapracovať priamo do úverovej zmluvy. 123

124 Fixácia v rokoch ( % p.a.) Úver splatnosť (roky) ,00 2,90 2,80 2,70 2,60 2,50 2,30 2,10 9 2,80 2,70 2,60 2,50 2,40 2,20 2,00 8 2,60 2,50 2,40 2,30 2,10 2,00 7 2,50 2,30 2,20 2,00 1,90 6 2,40 2,10 1,90 1,80 5 2,10 1,90 1,70 4 1,90 1,60 3 1,70 Tabuľka 4: Kombinácie fixných úrokových sadzieb (v %) a dĺžky splatnosti úveru (v rokoch) Zdroj: autor Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, že s predlžujúcou sa dobou fixácie úrokovej sadzby úveru dochádza k nárastu fixnej úrokovej sadzby úveru ponúkanej komerčnou banku, ktorá však ešte nepredstavuje konečnú cenu úveru. Táto úroková sadzba predstavuje len základnú sadzbu danej komerčnej banky, ku ktorej sa ešte pripočíta obchodná marža alebo často nazývaná aj riziková prirážka, ktorá je však už individuálne závislá od platobnej schopnosti jednotlivých dlžníkov. Až súčet týchto dvoch úrokových sadzieb predstavuje pre podnik konečnú výšku fixnej úrokovej sadzby úveru. Pokiaľ sa budú hodnoty EURIBOR-u v budúcnosti vyvíjať tak, že celková úroková sadzba úveru bude vyššia, ako v súčasnosti dohodnutá fixná úroková sadzba odvodená z vyššie uvedenej tabuľky, oplatilo by sa podniku v súčasnosti uskutočniť dohodu o výmene úrokových sadzieb. Okrem samotnej výšky fixnej úrokovej sadzby je dôležité aj obdobie trvania tejto úrokovej sadzby, ktoré je rozhodujúce na konečné posúdenie výhodnosti tohto obchodu z pohľadu podniku. Ak by totiž podnik prevažnú časť doby splácania úveru platil vyššiu fixnú úrokovú sadzbu, ako by bola úroková sadzba odvodená od aktuálnej výšky EURIBOR-u, mohol by zaplatiť na úrokoch v súčte viac, ako keď sa rozhodne ponechať si variabilnú úrokovú sadzbu závislú na vývoji EURIBOR-u. Aby využitie dohody o budúcich úrokových sadzbách bolo pre podnik zaujímavé, je nutné aby hodnota EURIBOR-u bola počas doby splácania úveru dostatočne vysoká na to, aby rozdiel medzi pohyblivou a fixnou úrokovou sadzbou bol dostatočne veľký a trval dostatočne dlhé obdobie, aby využitie tejto dohody prinieslo podniku úsporu na nákladových úrokoch úveru, nakoľko po uzavretí tejto dohody bude určitú dobu platiť vyššie úroky z titulu vyššej fixnej úrokovej sadzby v porovnaní s aktuálne nižšou ale pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorej vývoj do budúcnosti vie podnik len veľmi obmedzene predpovedať. Zároveň máme možnosť aj na tomto príklade vidieť, že banka napriek svojej deklarácii v podstate neočakáva taký nárast EURIBOR-u, ktorý by spôsobil, že fixná úroková sadzba by pre banku generovala nižšie úrokové platby, ako aktuálna pohyblivá úroková sadzba. Táto zmluva predstavuje skrytý príklad swapu, kde jeden z účastníkov obchodu na základe aktuálneho vývoja hodnoty podkladového aktíva, v tomto prípade úrokovej sadzby, dosiahne vyšší zisk alebo menšie úrokové náklady, ako by dosiahol v situácii, keby k uzavretiu tohto obchodu nedošlo. 2.2 CAP OPCIA Druhou možnosťou eliminácie úrokového rizika je kúpa CAP opcie, kedy si podnik v podstate kupuje poistenie na úrokovú sadzbu. Kúpou CAP opcie si podnikateľský subjekt kupuje istotu, že v prípade nárastu EURIBOR-u nad určitú úroveň (STRIKE) nebude niesť riziko jeho ďalšieho nárastu. Zaplatená prémia za CAP opciu podnikom v prospech komerčnej banky predstavuje vlastne výšku poistného za poistenie úrokovej sadzby. Predpokladajme, že podnikateľský subjekt začína splácať 5-ročný lineárne amortizovaný bankový úver vo výške 3 mil.. Vzhľadom na snahu podniku čiastočne eliminovať úrokové riziko, rozhodne sa kúpiť si CAP opciu, za ktorú zaplatí dohodnutú sumu napr ,-. Táto platba plní funkciu podobnú poisteniu. Klient stále platí úroky z poskytnutého bankového úveru vo výške súčtu aktuálnej sadzby EURIBOR-u a obchodnej marže až do okamihu, keď hodnota EURIBOR-u dosiahne úroveň 2,5 %. Pri ďalšom raste EURIBOR-u nad túto úroveň už úrokové splátky podniku nerastú, ale platí stále rovnakú maximálnu splátku úrokov za príslušné obdobie vďaka uplatneniu CAP opcie, hoci na základe aktuálneho vývoja, ak by hodnota EURIBOR-u dosahovala vyššie hodnoty ako 2,5 %, by mal podnik platiť vyššie úrokové splátky. Prínos tohto obchodu pre podnikateľský subjekt bude závisieť od vývoja reálnej hodnoty EURIBOR-u a dĺžky jej trvania počas doby splácania úveru. Ak bude hodnota EURIBOR-u dostatočne dlho 124

125 a dostatočne vysoko nad úrovňou 2,5 %, ktorá bola dohodnutou úrokovou sadzbou opcie, podnik platí nižšie úroky z bankového úveru ako bez uzavretia opcie. Opcia sa stáva prínosnou alebo ziskovou pre podnik nie v momente keď EURIBOR prekročí prvýkrát hranicu 2,5 %, ale až po určitom čase, keď suma úspor ako rozdiel úrokových splátok odvodených od vyššej sadzby EURIBOR-u a reálne platených splátok odvodených od hraničnej úrokovej sadzby (v našom prípade 2,5 %) kumulatívne dosiahne sumu odpovedajúcu platbe za uzavretie opcie (v našom prípade 50000,- ). Ak by sa podnik dohodol s komerčnou bankou na vyššej hraničnej úrokovej sadzbe pre aktiváciu opcie, bola by opčná prémia komerčnej banky určite nižšia nakoľko aj pravdepodobnosť, že hodnota EURIBOR-u dosiahne vyššiu úroveň je nižšia. Z uvedenej skutočnosti teda vyplýva, že existuje negatívna korelácia medzi hraničnou úrokovou sadzbou opcie a opčnou prémiou. Využitie týchto produktov na elimináciu úrokového rizika bankových úverov je výhodné pre podnikateľské subjekty, ktoré preferujú dlhodobé finančné plánovanie spojené so znalosťou úrokových nákladov a orientáciou na financovanie investičných projektov s pevným finančným tokom (cash flow). Podnik zároveň očakáva rast základnej úrokovej sadzby (v tomto prípade EURIBOR-u), od ktorej je cena jeho úveru vypočítaná, a teda predpokladá aj zvýšenie úrokových nákladov z úveru počas obdobia jeho splácania. Vo všetkých prípadoch uvedených obchodov, ktoré sú založené na opačnom očakávanom vývoji ceny základného alebo podkladového aktíva platí skutočnosť, že zisk jedného účastníka obchodu je stratou druhého účastníka, ktorý vystupuje akoby súper v tomto obchode. V konečnom dôsledku, v zmysle teórie hier, ide o hru s nulovým súčtom. ZÁVER V tomto príspevku sme demonštrovali praktické využitie a prínosy aktuálnych bankových produktov pre podnikateľskú klientelu slúžiace na elimináciou úrokového rizika bankových úverov ako aj na dosiahnutie vyššej úrovne zhodnotenia disponibilných finančných prostriedkov, založené na využití určitého typu derivátového obchodu (swapu, opcie alebo dohody o budúcich úrokových sadzbách), ako súčasti bankového produktu. V prípade dohody o budúcich úrokových sadzbách ide o výmenu pohyblivej úrokovej sadzby úveru odvodenej od aktuálnej hodnoty EURIBOR-u za fixnú úrokovú sadzbu počas celej doby splácania úveru, pričom výsledný profit účastníkov takéhoto obchodu bude závislý od vývoja EURIBOR-u v budúcnosti, ako aj časového úseku trvania jednotlivých hodnôt EURIBOR-u. Pri využití opcie na elimináciu úrokového rizika ide o podobný princíp dohody v tom, že komerčná banka preberala na seba riziko budúceho vývoja základnej úrokovej sadzby, od ktorej bola odvodená aj konečná cena úveru (v tomto prípade EURIBOR-u), ale rozdiel bol v tom, že podnik platil na začiatku uzavretia opcie dohodnutý poplatok opčnú prémiu. Uvedené nástroje slúžiace na zhodnocovanie voľných finančných prostriedkov ako aj na zabezpečenie úrokového rizika podnikateľských subjektov je možné v plnej miere využiť vo výučbe najmä finančných predmetov. Tento článok zároveň ponúka demonštráciu prepojenia aktuálnych trendov v bankovníctve s výučbou na vysokej škole a umožňuje dosiahnuť často žiadané prepojenie teórie s praxou, čiže prepojenie výskumnej a pedagogickej činnosti vysokej škole s praktickou aplikáciou poznatkov v hospodárskej praxi. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] VESELÁ, J. Investování na kapitálových trzích. Praha : ASPI, s. ISBN [2] MAJERNÍK, M. Význam cudzích zdrojov vo financovaní poľnohospodárskych podnikov. In: Zborník z vedeckého seminára s medzinárodnou účasťou Význam a úlohy účtovníctva a financií v riadení malých a stredných podnikov v poľnohospodárstve. [CD-ROM]. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, ISBN [3] SERENČÉŠ, P.; MAJERNÍK, M. Investičná činnosť poľnohospodárskych podnikov a jej financovanie nástrojmi kapitálového trhu. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, s., ISBN [4] DUBOVEC, J.; HLAČINA, T.; MICHÁLEK, P. Zajištění devízového rizika při investování v ČR. In: Zborník z V. mezinárodní konference Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu. [CD-ROM]. Hodonín: Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice, ISBN

126 ADRESA: Ing. Miloš Majerník, PhD. Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození , Kunovice, ČR 126

127 EFEKTÍVNOSŤ RIADENIA ĽUDSKÝCH ZDROJOV AKO PODPORA ÚSPEŠNÉHO PODNIKANIA Radka Majerová Katedra manažérskych teórií, Fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita v Žiline Abstrakt: Článok sa zaoberá pôsobením útvaru riadenia ľudských zdrojov a efektívnosti tohto útvaru na úspešné podnikanie a vplyvom súčasného dynamického podnikateľského prostredia vytvárajúceho tlak na riadenie zmien podniku a zmien v riadení ľudských zdrojov. Kľúčové slová: riadenie ľudských zdrojov, trendy úspešného podnikania založené na riadení ľudských zdrojov, efektívnosť, meranie efektívnosti, efektívnosť riadenia ľudských zdrojov. 1. ÚVOD Personálna práca v podobe riadenia ľudských zdrojov je rozhodujúcim nástrojom zvyšovania výkonnosti, konkurencieschopnosti, a aj ekonomickej úspešnosti organizácie. Príklady nezanedbateľného vplyvu riadenia ľudských zdrojov na hospodárske výsledky podniku uvádza J. Koubek (Koubek, 2005, s. 38, 39): Redukcia zbytočných výdavkov za prácu nadčas zvyšovaním produktivity práce počas pracovnej doby. Úsilie o znižovanie absencie a zavádzanie programov znižujúcich výdaje za neodpracovanú dobu. Eliminácia stratového času zamestnancov vďaka dôkladnému popisu práce (pracovnému postupu). Minimalizácia fluktuácie zamestnancov a s tým súvisiacich nákladov formovaním medziľudských vzťahov a vytváraním takej pracovnej atmosféry, ktorá zvyšuje uspokojenie zamestnancov z vykonanej práce. Zavedenie a monitorovanie efektívnych programov ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci znižujúcich úrazovosť (zabraňovanie nižšiemu využívaniu pracovnej doby a zvýšeným výdavkom na liečbu a nemocenské dávky). Primerané vzdelávanie a rozvoj zamestnancov zvyšuje hodnotu zamestnancov pre organizáciu, zlepšuje ich prácu, zvyšuje kvalitu výrobkov a služieb, znižuje výrobné náklady a zvyšuje objem predaja. Zníženie plytvania materiálom prekonávaním nesprávnych pracovných návykov a nevhodného prístupu k práci a odstraňovaním pracovných podmienok vedúcich k nedbalosti a k chybovosti. Uzatváranie pracovného pomeru len s najlepšími uchádzačmi o prácu, ktorí budú schopní vyvíjať maximálne pracovné úsilie za každých okolností, budú mať požadované pracovné schopnosti a budú pripravení ich naďalej rozvíjať. Formovanie dostatočne veľkej pracovnej sily pre plnenie cieľov a úloh organizácie a zároveň zamedzovanie prezamestnanosti, teda plytvania pracovnou silou a prostriedkami organizácie. Uplatňovanie kompetetívneho a motivujúceho systému odmeňovania, poskytovanie zamestnaneckých výhod ako faktora vytvárajúceho motivačnú klímu v organizácii. Podnecovanie tvorivých nápadov zamestnancov, aby prezentovali a predkladali svoje návrhy na zefektívnenie práce alebo ovplyvňujúce výšku nákladov v organizácii. Vhodné prepojovanie činností zamestnancov, vhodná organizácia práce, vytváranie vhodných pracovných tímov, vytváranie zdravých medziľudských vzťahov v organizácii, aktivity vyvíjané na zvýšenie produktivity práce a kvality výrobkov a služieb i na zvýšenie individuálneho výkonu a uspokojenia zamestnancov. Prudké zmeny v súčasnom podnikateľskom prostredí vyžadujú od podnikov schopnosť prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam a prispôsobiť zmenám i riadenie ľudských zdrojov. V lepšom prípade sa podniky snažia plánovaním scenárov využívať nestálosť podmienok ako príležitostí či tieto zmeny iniciovať. Inovácia ako zmena a odlíšenie sa od konkurencie sa stáva podmienkou úspešného zotrvania a presadenia sa v konkurenčnom prostredí. 2. TRENDY ÚSPEŠNÉHO PODNIKANIA ZALOŽENÉ NA RIADENÍ ĽUDSKÝCH ZDROJOV Ľudský potenciál je dynamickou hybnou silou každého podniku. Je plánovačom a realizátorom všetkých vnútropodnikových procesov a vzťahov s prostredím podniku, nositeľom informácií, zdrojom tvorivosti, inovácií, znalostí, tvorca zmien. Základom úspešného podnikania je určenie a zdieľanie vízie, poslania podniku a podnikovej stratégie. Sformulvať a realizovať účinné poslanie podniku pozostáva z nasledujúcich krokov (Daňková,2003, s.5-6): pochopiť a definovať predmet podnikania 127

128 rozhodnúť, kedy sa má poslanie zmeniť a tak upraviť strategické smerovanie podniku oboznámiť osadenstvo podniku s podlaním pomocou metód, ktoré sú zrozumiteľné, zaujímavé a podnetné Ak manažment podniku nevie, ako a kam sa chce dostať, nemôže sa pripraviť na zmocnenie sa príležitostí a čeleniu hrozieb. Ak manažment vie, ale nevedia to zamestnanci podniku, potom k úspechu vedie tŕnistá cesta. Len ľudia, ktorí poznajú cieľ a smerovanie podniku, ako i svoj osobný prínos pre podnik a sú do podnikového rozhodovania priamo zaangažovaní môžu správne a rovnakým smerom (tvoriac synergický efekt) nasmerovať svoje úsilie pre dosiahnutie spoločných i individuálnych cieľov. Ciele útvaru riadenia ľudských zdrojov ako ručiteľa plynulého chodu a previazanosti všetkých personálnych procesov, čiže garanta výkonnosti, rastu a plánovitého, trvalého, systematického rozvoja ľudského potenciálu, musia jednoznačne vychádzať z podnikových cieľov, podporovať podnikovú stratégiu a čiastkové stratégie ostatných podnikových útvarov. Na zvyšovanie efektívnosti riadenia ľudských zdrojov má priamy vplyv i vnútropodnikový informačný systém a informačné technológie. Vybudovaný a prehľadný informačný systém riadenia ľudských zdrojov by mal poskytovať popri základnej personálnej evidencii komplexný prehľad o všetkých aspektoch práce v podniku, čiže organizačnú štruktúru, oficiálne informačno-komunikačné kanály, plány riadenia ľudských zdrojov, analýzu pracovných miest, pracovných operácií, kvalifikačnú a znalostnú štruktúru ľudského potenciálu, prehľad o výsledkoch práce a výkonnosti ľudí, tým podklady pre spravodlivé a objektívne hodnotenie a odmeňovanie, plány rozvoja a kariérneho rastu, možnosti obsadzovania pracovných miest z vnútorných zdrojov podniku, motivačné programy atď. Ideálnou podporou je automatizácia personálnych procesov (napr. získavania zamestnancov, hodnotenia komplexného pracovného výkonu, vzdelávania a rozvoja zamestnancov a i.) pomocou softwarových programov (Stýblo, 2008, s. 50). Počítačové spracovanie a výpočty personálnych údajov, ukazovateľov a štatistík (napr. počet dní dovolenky, odstupného) urýchľuje. Vytvárajú sa zamestnanecké a manažérske obslužné systémy - databázy personálnych znalostí pre poskytovanie personálnych informácií, samostatné vyhľadávanie odpovedí na otázky týkajúce sa procesov riadenia ľudských zdrojov i sociálnej politiky podniku. Funkcie riadenia ľudských zdrojov sa transformujú do stredísk služieb riadenia ľudských zdrojov s účelom znižovania nákladovosti personálneho riadenia a zvýšenia kvality personálnych služieb. Zamestnanecké a manažérske samoobslužné informačné systémy posilňujú právomoci (empowerment) zamestnancov a kontrolu nad vlastným podielom v pracovnom procese (napr. aktualizácia personálnych údajov, plánovanie termínov dovoleniek, zápis na vzdelávacie programy, výber zamestnaneckých výhod a pod.). Vedúce podniky na trhu si v čoraz väčšej miere uvedomujú význam a udržanie talentov (mladých zamestnancov s výrazným prínosom pre podnik) disponujúcich vysokým potenciálom, flexibilitou, adaptabilitou, schopnosťami sa učiť a pracovať v tíme, čo vyžaduje prispôsobenie štýlu vedenia (leadershipu) k tejto špecifickej skupine zamestnancov. Njadôležitejším kapitálom sa stávajú znalosti, know-how, vedomosti. Podniky pretvárajú firemnú kultúru na tvorbu a šírenie znalostí, čiže znalostnú spoločnosť podporujúcu inovatívne správanie. Významné prvky v znalostnej spoločnosti sú (Stýblo, 2008, s. 142): spoločné vnímanie skutočností a diania, sofistikovaný manažment, komunikácia, tvorivá sociálna klíma, špičková kvalita a práca s talentami. Znalostný podnik uvažuje o budúcnosti, má jasne vymedzené a definované hodnoty a kompetencie, svedomite a systematicky hľadá, vyberá, stabilizuje a rozvíja talenty, vyhľadáva a podporuje nositeľov inovácií a vytvára dostupnú sústavu podnikového know-how. Zameranie sa na riadenie pracovného výkonu ako procesu riadenia organizačnej stratégie prostredníctvom úplného integrovaného systému metód zlepšovania podnikania, podporovaných modernými technológiami. (Stýblo, 2008, s. 102) Na zvyšovanie pracovného výkonu možno pôsobiť zvyšovaním kvality procesov, reťazcov a sietí, ďalej zvyšovaním kvality produktov (excelenciou) alebo zvyšovaním produktivity práce. Významnú úlohu pre intenzívne (kvalitatívne) zvyšovanie produktivity práce zohrávajú motivačné faktory a nevyhnutnosť tvorby individuálnych a skupinových motivačných programov koncipovaných a metodicky usmerňovaných útvarom riadenia ľudských zdrojov. 3. SLEDOVANIE A POSUDZOVANIE EFEKTÍVNOSTI VYMEDZENIE POJMOV Všeobecne ekonomická efektívnosť zahŕňa vzťahy medzi zdrojmi, výrobou a spotrebou. Na efektívnosť možno nazerať z troch uhlov pohľadu (podľa M. Kupkovič, 1987, s. 13): 1. Efektívnosť ako optimálne využívanie existujúcich zdrojov a kapacít (ľudských, finančných, materiálnych, informačných, energetických zdrojov..., z hľadiska pracovného procesu tiež pracovných prostriedkov a pracovných predmetov). Maximálnu efektívnosť možno dosiahnuť poklesom spotreby zdrojov alebo zvýšením objemu výroby. Obmedzenie zdrojov býva ohraničené veľkosťou spoločenskej potreby a objemom, prípadne štruktúrou zdrojov. Z tohto dôvodu sa zvýšenie efektívnosti podľa konkrétnych podmienok uskutočňuje v dvoch konkrétnych variantoch: 2. a) úspornosťou dosiahnutím žiaduceho množstva a štruktúry produkcie pri minimálnom vynaložení zdrojov, b) účinnosťou maximalizáciou výroby pri danom objeme a štruktúre zdrojov. 128

129 3. Úspornosť i účinnosť predstavujú extrémne prístupy k zvyšovaniu efektívnosti, ktoré sa obvykle budú prejavovať v rôznych kombináciách. Ich vývoj môže byť pozitívny, negatívny a neutrálny. Zvýšenie efektívnosti zaznamenávame pri poklese vlastných nákladov, raste objemu výkonov, prípadne obidvoma spôsobmi súčasne. Oba extrémy predstavujú rovnaké výsledky: znižovanie spotreby zdrojov na jednotku výroby, čo predstavuje charakteristický znak efektívnosti: hospodárnosť. 4. Efektívnosť ako účinná transformácia zdrojov na úžitkové hodnoty tvorí podľa Kupkoviča najdôležitejšiu fázu spoločenského reprodukčného procesu. V súčasnosti je táto problematika rozpracovaná z hľadiska procesného prístupu dosahovania, sledovania a kontrolovania kvality jednotlivých procesov v podnikoch. Procesný prístup priraďuje zodpovednosť za priebeh, správnosť a zodpovednosť konkrétnych procesov resp. čiastkových podnikových procesov konkrétnym riadiacim pracovníkom a zamestnancom podniku podľa stanovených merateľných cieľov a kritérií vychádzajúcich zo strategických zámerov podniku. súčasná prax najčastejšie využíva tieto metódy pre zabezpečenie efektívnosti (kvality) procesov transformácie zdrojov: normy ISO rôznych radov (napr. 9000, 9001,...), Just in Time, TQM (Total Quality Management), KAIZEN, reengeneering, rôzne modely zvyšovania kvality (napr. six sigma, a i.) atď. 5. Pri účinnosti uspokojovania spoločenských potrieb vytvorenými úžitkovými hodnotami sa efektívnosť prejavuje vo forme účelnosti, cieľavedomosti vynakladanej spoločenskej práce, ktorú vyjadruje úžitková hodnota výrobkov (akosť, kvalita). Cieľavedomosť práce možno vyjadriť: a. kvantitou produkcie jej zdôrazňovanie je charakteristické pre extenzívny rozvoj; b. úžitkovou hodnotou jej zvyšovanie predstavuje intenzívny rozvoj. Úžitková hodnota je súčasne prostriedkom i výsledkom efektívnosti. Prostriedkom preto, lebo iba vysoká úžitková hodnota výrobku (kvalita) môže zabezpečiť zvýšenie efektívnosti; výsledkom preto, lebo len efektívna výroba je schopná zabezpečiť vysokú úžitkovú hodnotu; c. sortimentom produkcie; d. časovosťou dodávok tak ako pri sortimente ide o plné a včasné krytie potrieb spoločnosti vhodnými výrobkami na určenom mieste. Meranie efektívnosti (M. Kupkovič, 1987, s ) predpokladá stanovenie kritérií a výber ukazovateľov. Správnosť ich výberu priamo ovplyvňuje reálnosť vytýčených cieľov a formulovanie záverov. Kritérium je určitá norma (miera, pravidlo), na základe ktorej možno zistiť úroveň efektívnosti, teda do akej miery dané riešenie spĺňa požiadavky vyplývajúce z ekonomických záujmov spoločnosti. Kritérium slúži na odhaľovanie a využívanie rezerv a je základom pre meranie efektívnosti. Chybné určenie kritéria spôsobuje nesprávne ciele a závery. Kritérium efektívnosti vyjadrujeme pomocou ukazovateľov. Kritérium predstavuje mieru (napr. objem výroby), a ukazovateľ jej konkrétne vyjadrenie (výkony, hrubá výroba, výroba tovaru, upravené vlastné výkony atď.). Pomocou ukazovateľov možno stanoviť ciele, odhaľovať a využívať rezervy, porovnávať efektívnosť rôznych variantov na dosiahnutie daného cieľa, merať stupeň požiadaviek kritéria, zistiť veľkosť a príčiny odchýlok a navrhnúť spôsob ich odstránenia. Ukazovatele musia byť jasné a zrozumiteľné, preto sa vyžaduje ich presná charakteristika a metodický spôsob výpočtu. Žiada sa, aby boli porovnateľné (časové obdobie, merné jednotky, obsah), ľahko a rýchlo spracovateľné (pomocou výpočtovej techniky). Ukazovatele sa delia (všetci uvedení autori) na: kvantitatívne - tzv. tvrdé faktory, exaktne kvantifikovateľné, napr. počet zamestnancov, produktivita práce, návratnosť investícií do ľudských zdrojov, kvalitatívne tzv. mäkké faktory založené na behaviorálnych činiteľoch ako sú medziľudské vzťahy, spokojnosť zamestnancov, komunikácia, participácia zamestnancov na riadení atď., ktoré sa presne odmerať nedajú, niektoré z nich možno porovnať v čase, niektoré sa merať nedajú vôbec. Súčasný trend v manažmente sa usiluje o rovnováhu tvrdých a mäkkých faktorov (rovnakú pozornosť venovanú procesom i ľuďom), pričom o konkurencieschopnosti narastúcou mierou rozhodujú mäkké faktory riadenia. 4. EFEKTÍVNOSŤ RIADENIA ĽUDSKÝCH ZDROJOV Systém riadenia ľudských zdrojov musí nevyhnutne umožňovať skúmanie finančnej i nefinančnej náročnosti a návratnosti jednotlivých procesov v tejto oblasti. Je potrebné sledovať a vyhodnocovať výšku nákladov aj prínosov celého systému riadenia ľudských zdrojov v podniku a rozloženie týchto veličín v čase aj podľa čiastkových oblastí (Blašková, 2003, s. 200): sledovanie efektívnosti procesov riadenia ľudských zdrojov, sledovanie efektívnosti výkonu zamestnanca a riadiaceho pracovníka, sledovanie efektívnosti útvaru riadenia ľudských zdrojov, sledovanie efektívnosti systému riadenia ľudských zdrojov. 129

130 Obr. 1: Rozdelenie skúmania efektívnosti riadenia ľudských zdrojov podľa čiastkových oblastí. (prevzaté z: Blašková, 2003, s. 200) Všetky čiastkové i komplexné kritériá merania efektívnosti jednotlivých procesov práce s ľuďmi, je potrebné priebežne skúmať a vyhodnocovať s ohľadom na správanie týchto parametrov (podľa Blašková, 2003, s. 201): a) v časovom vývoji to znamená porovnávať minulé výsledky so súčasnými a tým zabezpečiť neustále zvyšovanie efektívnosti týchto procesov a odstraňovanie identifikovaných nedostatkov, b) v reálnom čase to znamená vyhodnocovať porovnanie plánovaných ukazovateľov so skutočne dosiahnutými, c) benchmarkingom to znamená porovnanie dosiahnutých štandardizovaných ukazovateľov so štandardizovanými ukazovateľmi konkurencie v danom odvetví. Výsledné hodnoty všetkých navrhovaných ukazovateľov je nevyhnutné prepojiť na systém plánovania ľudského potenciálu, a tiež na plánovanie ostatných činností podniku. Aby sa zvýšila konkurencieschopnosť podniku, je potrebné všetky tieto aspekty zosúladiť s víziou, poslaním, strategickými cieľmi, stratégiami, filozofiou a kultúrou podniku. 4.1 SÚČASNÉ METÓDY ZVYŠOVANIA EFEKTÍVNOSTI RIADENIA ĽUDSKÝCH ZDROJOV V súčasnosti sú rozpracované nasledovné metódy zvyšovania efektívnosti práce s ľuďmi: A. Personálny controlling Personálny controlling je sledovanie a analýza personálnych ukazovateľov s cieľom zistiť slabé a silné miesta riadenia ľudských zdrojov, nájsť rezervy, a tak zvýšiť výkonnosť a konkurenčnú schopnosť firmy. (Strenitzerová, 2007, s. 33) Systém personálneho controllingu sa zameriava na posudzovanie efektívnosti týchto oblastí riadenia ľudských zdrojov (Strenitzerová, 2007, s. 35): Tabuľka 1: Úloha personálneho controllingu Činnosť riadenia ľudských zdrojov Úloha personálneho controllingu Zisťovanie počtu zamestnancov Vykonávanie analýz týkajúcich sa počtu zamestnancov jednotlivých funkčných oblastí podniku. Určenie potrieb zamestnancov Určenie potrieb zamestnancov pomocou plánovania potrieb zamestnancov. Získavanie zamestnancov Stanovenie čo najvýhodnejšieho spôsobu získania nových zamestnancov z hľadiska nákladov na ich výber. Príprava nástrojov na ich objektívny výber. Rozvoj zamestnancov Kontrola vzdelávania, výsledkov odborných školení a kontrola rozvoja kariéry. Uvoľňovanie zamestnancov Z hľadiska nákladov určenie čo najvhodnejšej formy uvoľňovania zamestnancov. Dozor nad týmto priebehom. Obsadzovanie nových pracovných miest Plánované obsadzovanie nových pracovných miest z dostupných zdrojov. Riadenie personálnych nákladov Pomoc pri zostavovaní rozpočtov personálnych nákladov. Analýza zistených odchýlok. Personálny controlling sleduje kvantitatívne i kvalitatívne aspekty systému riadenia a rozvoja ľudských zdrojov. Podľa tohto charakteru a zohľadnenia strategických či operatívnych personálnych zámerov, sa v personálnom controllingu využíva 5 základných nástrojov (Strenitzerová, 2007, s ): 130

131 Obr. 2: Typizácia nástrojov personálneho controllingu (prevzaté z Strenitzerová, 2007, s. 35) Personálne náklady a personálne štatistiky bývajú v podniku k dispozícii, často je však problémom ich obmedzená porovnateľnosť s údajmi iných podnikov. Je to nástroj prevažne operatívneho a kvantitatívneho charakteru. Personálne ukazovatele sú súhrnné veličiny väčšinou kvantitatívneho a operatívneho charakteru. Vhodne stanovené personálne ukazovatele umožňujú porovnanie s inými podnikmi (benchmarking) a môžu urýchliť orientáciu v smere podnikového vývoja. Patria sem napríklad tieto ukazovatele: pridaná hodnota na zamestnanca, počet riadiacich pracovníkov vo vzťahu k celkovému počtu zamestnancov, miera fluktuácie, počet personálnych odborníkov k celkovému počtu zamestnancov, podiel riadiacich miest obsadených z vlastných zdrojov, podiel nových zamestnancov odchádzajúcich z podniku v priebehu prvého roku zamestnania, počet potenciálnych kandidátov vzhľadom k celkovému počtu uvoľňovaných pracovných pozícií, počet dní venovanému ďalšiemu vzdelávaniu zamestnancov v období jedného roka, pomer manažérskych a odborných školení a pod. Štandardy personálneho controllingu určujú ciele pre personálne ukazovatele a definujú ich hodnoty či intervalové pásma. Stanovenie týchto cieľov vychádza z podnikateľských zámerov podniku, napr. z cieľov oblasti úspor, internej racionalizácie a optimalizácie a z porovnania s najlepšími podnikmi daného odvetvia doma i v zahraničí (príklad: každý riadiaci pracovník v priebehu roka venuje aspoň 2 dni školeniu zameranému na rozvoj svojich riadiacich schopností ; aspoň raz do týždňa sa bude konať schôdzka každému tímu či oddelenia ; u každého zamestnanca sa stanoví najdôležitejší demotivačný faktor a odstráni sa ; predpokladom pre vyššiu riadiacu pozíciu sú skúsenosti aspoň z dvoch oblastí riadenia atď.) Audit riadenia ľudských zdrojov je širšia kontrola účinnosti a výsledkov personálneho manažmentu. Pre odstránenie subjektivizmu by mala audit vykonávať externá firma. V prvej časti auditu sa vykonáva hrubé posúdenie účinnosti personálneho riadenia, druhá časť, ak je potrebná, sa zameria na kritické body. Proces 1. časti auditu pozostáva zo štyroch fáz: Hodnotenie systému riadenia ľudských zdrojov podľa štandardných kritérií, posúdenie personálnych stratégií, politiky a hodnotenie nástrojov personálneho kontrolingu. Najčastejšie sa vykonáva rozhovorom s personálnym manažérom. Oslovenie vybraných interných zákazníkov personálneho riadenia (riadiacich pracovníkov a zamestnancov). Zameranie sa na ciele v oblasti riadenia ľudských zdrojov, kvalitu personálnej práce a riadiaceho procesu všeobecne. Spracovanie podkladov (dotazníkov, analýz), vyhodnotenie výsledkov. Z vecného hľadiska ide o vyhodnotenie strategických misií, posúdenie ich uvedenia do praxe, preskúmanie priradenia zdrojov jednotlivým cieľom, vykonanie analýzy silných a slabých stránok v porovnaní s konkurenciou, posúdenie organizácie personálneho riadenia v zmysle miery jeho štandardizácie, decentralizácie, prípadne automatizácie. Poskytnutie spätnej väzby auditu personálnemu riadeniu. Ide o diskusiu nad výsledkami, ich porovnávanie so strategickými požiadavkami a spoločné určenie tém, ktoré by sa mali stať hlavným predmetom personalistov. Oslovovanie vlastných zamestnancov je posudzovanie kvalitatívnej stránky riadenia ľudských zdrojov v podniku. Získavajú sa reprezentatívne informácie o problémoch v oblasti personálneho riadenia, o očakávaniach, potrebách, smeroch, ktorým bude v budúcnosti potrebné venovať väčšiu pozornosť (spokojnosť zamestnancov, informovanosť, dôvera a identifikácia s podnikom, ochota ku zmenám, podniková kultúra, kvalita riadenia, budúce úlohy, interný zákaznícky systém, využitie personálnych nástrojov a pod.). B. Balanced Scorecard Balanced Scorecard je metóda zvyšovania výkonnosti a efektívnosti podniku formou strategického systému merania jeho výkonnosti. Cieľom implementácie metódy do podniku je zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti v rýchlo 131

132 sa meniacich podmienkach na trhu a nevyhnutným predpokladom implementácie je jasné porozumenie vízii a stratégii organizácie. Ciele a kritériá Balanced Scorecard totiž vychádzajú z vízie a stratégie podniku a zameriavajú sa na sledovanie jeho výkonnosti zo štyroch perspektív: finančnej, zákazníckej, interných procesov, učenia sa a rastu. Tieto štyri perspektívy tvoria základný rámec metódy Balanced Scorecard. Finančná perspektíva zahŕňa zaužívanú metódu merania výkonnosti podniku. Ide o jednoducho merateľné ekonomické dôsledky v minulosti realizovaných akcií. Vyjadruje aj to, kedy a do akej miery bola zrealizovaná stratégia úspešná. Zákaznícka perspektíva je zameraná na identifikovanie zákazníckych a trhových segmentov, na ktoré sa chce organizácia zamerať. Je tiež potrebné jasne vymedziť kritériá v týchto cieľových segmentoch. Je potrebné zamerať sa nielen na splnenie okamžitej potreby zákazníkov, ale snažiť sa odhadnúť ich budúce potreby, nároky a požiadavky na produkty a podľa toho orientovať stratégiu organizácie. Perspektíva interných procesov sa snaží odhaliť a jasne definovať tie procesy, ktoré by mali perfektne fungovať, aby plnila organizácia stanovené ciele a uspokojila potreby svojich zákazníkov. Nejde len o zlepšovanie už existujúcich procesov, ale aj o identifikovanie nových procesov nevyhnutných pre napredovanie organizácie. Perspektíva učenia sa a rastu sleduje zvyšovanie efektívnosti riadenia ľudských zdrojov. Vychádza zo základných zdrojov, ktorými sú: ľudia, systémy a podnikové procedúry. Predchádzajúce tri perspektívy by mali odhaliť rozdiely medzi súčasnými schopnosťami ľudí, systémov a procedúr a tým, čo je potrebné aby sa výkonnosť organizácie zvýšila. Odstránením týchto rozdielov môže byť napr. rekvalifikácia zamestnancov, zmodernizovanie informačného systému a pod. Len ak bude organizácia investovať do rozvoja môže byť dlhodobo úspešnou a vytvorí si tak základné predpoklady pre neustále zvyšovanie výkonnosti. Balanced Scorecard transformuje víziu a stratégiu organizácie do konkrétnych cieľov a kritérií naprieč vyváženým súborom štyroch uvedených perspektív. Zahrňuje kritériá požadovaných výstupov ako aj procesy, ktoré tieto budúce výstupy zaistia. Implementácia metódy býva organizovaná ako osobitný projekt rozvoja manažérskeho systému. Projekt by mal byť plánovaný s rovnakými detailmi ako každý iný projekt v organizácii s použitím štandardných procedúr projektového manažmentu. Skutočná implementácia. Balanced Scorecard môže byť rozdelená na štyri fázy: syntéza modelu, technická implementácia, organizačná integrácia, technická integrácia. Balanced Scorecard nie je výlučnou záležitosťou manažmentu, dotýka sa všetkých zamestnancov organizácie. Prínosy tejto metódy sa prejavia, len ak sa Balanced Scorecard používa na každodenné operácie. Aktualizácia údajov, analýzy a reportovanie sa vykonávajú pravidelne s manažérskymi a reportovacími procesmi. Z času na čas je tiež potrebná "kultivácia" Balanced Scorecard. Balanced Scorecard môže byť používaný manažmentom ako štandardný nástroj pre ich strategickú prácu. 5. ZÁVER Systém riadenia ľudských zdrojov je dynamický interaktívny systém podporujúci podnikovú stratégiu a čiastkové stratégie ostatných útvarov. Tak ako sa mení a vyvíja prostredie podniku a podnik sa nevyhnutne globálnym i regionálnym zmenám prispôsobuje, zákonite sa mení a vyvíja (transformuje) systém riadenia ľudských zdrojov i postavenie personálneho manažmentu v podniku. Súčasné metódy zvyšovania efektívnosti riadenia ľudských sa zakladajú na stanovení kritérií a sledovaní vyhodnocovaní a regulácii vybraných kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov zvolených podľa špecifických potrieb a charakteru podniku. Medzi metódy zvyšovania efektívnosti riadenia ľudských zdrojov zaraďujeme personálny controlling a personálny audit, metóda Balanced Scorecard je metódou riadenia pracovného výkonu (performance managmement), pričom riadenie ľudských zdrojov je jednou z častí zvyšovania výkonu a kvality riadenia podniku. LITERATÚRA [1] BLAŠKOVÁ, M. Riadenie a rozvoj ľudského potenciálu. Žilina : EDIS, 2003, 212 s. ISBN [2] KOUBEK, J. Řízení lidských zdrojů, Praha : Management Press, 2005, ISBN [3] KUPKOVIČ, M. Faktory ekonomickej efektívnosti. Bratislava : Alfa, 1987, 254 s. [4] STRENITZEROVÁ, M. Personálny controlling. In: Pošta, Telekomunikácie a Elektronický obchod. Elektronický časopis Katedry spojov, FPEDaS, Žilinská univerzita. I/2007. ISSN [5] STÝBLO, J. Management současný a budoucí. Praha : Professional Publishing, 2008, 186 s. ISBN [6] DAŇKOVÁ, A. Definovanie poslania podniku. Formulovanie cieľov podniku. In:Majduchová, H. a kol. Podnikové hospodárstvo praktikum. Ekonóm Bratislava, čl.1.1, 1.9, s. 5-6, ISBN

133 ADRESA: Ing. Radka Majerová Katedra manažérskych teórií Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/ Žilina tel.: Radka.Majerova@fri.uniza.sk 133

134 134

135 REGIONAL DDEVELOPMENT THROUGH PLANNING ACTIVITIES Radka Majerová Katedra manažérskych teórií, Fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita v Žiline Abstract: The article deals about planning process as an though-out initial function of management in enterprise environment. Universities as centers of knowledge and research can provide basis of models, methods, conceptions, tools and techniques how to plan regarding changeable conditions of regional and global enterprise environment. Key words: Planning, objectives, strategies, policies, procedures, rules, programs, budget, strategic management, strategy review. INTRODUCTION Universities are regional centers of knowledge in specific profiles and development of sciences. Importance of universities is significant in relations both between society and between enterprises. (See Figure 1) In social aspect universities provide for educational growth of population and form qualified specialists for specific jobs on labor market. In science aspect universities develop science disciplines through research, in cooperation with other universities and experts. In the filed with enterprise cooperation they can develop and recommend specific tools, methods and techniques for e.g. how to make more effective processes in enterprises, how to insure performance growth, how to run a business successfully, etc. Universities have no sense if they educate students with law ability to get employed. The cooperation with enterprises is advantageous for universities in enrichment of sciences with case studies, feasibility studies, best but even bad practices Enterprise practice makes a frame of base for analyzing, abstraction and theory-development. Figure 1 Relationship between university, society (population) and enterprises (Source: own) Cooperation between enterprises and an university has a big impact on enterprise and regional development. Regional development requires strong enterprises which produce economic profit, form purchase power and contribute to financial prosperity of a region. Financial prosperity together with high educated labor force make good condition to take a risk and apply innovative and creative thinking in a business. Any business and any new ideas must be first planned. Properly planned and realized ideas with a lot of work have big chance to fulfill. DETERMINATION OF PLANNING Planning is deciding in advance what to do, how to do it, when to do it, and who is to do it. Planning bridges the gap from where we are to where we want to go. (Koontz, 1972, p. 113) Planning is also an activity which involves decision about ends (organizational aims/objectives), means (plans), conduct (policies), and results. (Cole, 1990, p. 105) Planning activities must take place against the background of the organization s regional and global environment full of changes, and which must take account of the organization s internal strengths and weaknesses. The main reasons for the importance of the planning function by Koontz and O Donnel (1972, p. 123) are: The offset uncertainty and change, 135

136 To focus attention on objectives, To gain economical operation, To facilitate control. External enivronment Internal resources Policies Planning Stages: Organization aims/objectives Plans Actions Review Decision about: MEANS RESULTS ENDS CONDUCT Figure 2 Basic Planning Model (Cole, 1990, p. 107) FEEDBACK The diagram shows that each planning stage constitutes a major decision-making exercise centered on the key issues of ends, means and conduct together with their associated results and feedback. Planning commences with a consideration of the ultimate aims and overall objectives of the organizational ends. This is followed by a consideration of conduct, which results in the development of policies, or codes of conduct, to be applied to subsequent stages of planning. The next step is the drawing up of plans to achieve he organization s aims and objectives, which involves decisions about means. These decisions have to be light of the organization s policies. once plans have been implemented, their results are monitored and subsequently reviewed to provide feedback to all the previous stages of the process. Finally the diagram indicates the interdependence of the organization s ends and means on its own internal resources, and its external environment. Koontz and O Donnell (1972, p ) classify these types of planning: Objectives, or goals, are the ends towards which activity is aimed. They represent not only the end of planning, but the end toward which organizing, staffing, directing, and controlling are aimed. Policies are plans in that they are general statements or understandings which guide or channel thinking and action in decision making of subordinates. Policies delimit an area within which a decision will be consistent with and contributive to objectives. Strategies determine and communicate, through a system of major objectives and policies, a picture of what kind of enterprise is envisioned. strategies show direction and general deployment of emphasis and resources. Procedures are plans that they establish a customary method of handling future activities. They are truly guides to action rather to thinking, and they detail the exact manner in which a certain activity must be accomplished. Their essence is chronological sequence of required actions. Rules are plans in that they are a course of required action which, like other plans, are chosen from among alternatives. Programs are a complex of goals, policies, procedures, rules, task assignments, steps to be taken, resources to be employed, and other elements necessary to carry out a given course of action` they are ordinarily supported by necessary capital and operating budgets. Budget as a plan is a statement of expected results expressed in numerical terms. It may be referred to as a numberized program. The financial operating budget is often called a profit plan. STRATEGIC MANAGEMENT Strategic management can be defined as the art and science of formulating, implementing and evaluating crossfunctional decisions that enable an organization to achieve its objectives. Strategic management focuses on integrating management, marketing, finance/accounting, production/operations, research and development and information systems aspects of a business to achieve organizational success. (David, 1991, p. 4) So strategic planning involves corporation plan and many business plans. The strategic-management process consists of three stages: strategy formulation, strategy implementation, and strategy evaluation. (See Figure 2) 136

137 F e e d b a c k P e rfo rm e x te rn a l a u d it to id e n tify k e y o p p o rtu n itie s a n d th re a ts E sta b lis h lo n g - te rm o b je c tiv e s E s ta b lis h a n n u a l o b je c tiv e s Id e n tify c u rre n t m iss io n, o b je c tiv e s, a n d s tra te g ie s R e v is e th e b u s in e ss m iss io n A llo c a te re s o u rc e s M e a s u re a n d e v a lu a te p e rfo rm a n c e P e rfo rm in te rn a l a u d it to id e n tify k e y s tre n g th s a n d w e a k n e s s e s S e le c t s tra te g ie s to p u rs u e D e v ise p o lic ie s S T R A T E G Y F O R M U L A T IO N F e e d b a c k S T R A T E G Y IM P L E M E N T A T IO N Figure 2 A comprehensive strategic-management model (David, 1991, p. 14) S T R A T E G Y E V A L U A T IO N Strategy formulation includes developing a business mission, identifying an organization s external opportunities and threats, determining internal strengths and weaknesses, establishing long-term objectives, generating alternative strategies, and choosing particular strategies to pursue. Strategy formulation issues include deciding what new businesses to enter, what businesses to abandon, how to allocate resources, whether to expand operations or diversify, whether to enter international markets, whether to merge of form a joint venture, and how to avoid a hostile takeover. Identifying an organization s existing mission, objectives, and strategies is the logical starting point for strategic management because a firm s present situation and condition may preclude certain strategies and may even dictate a particular course of action. Every organization has a mission, objective, and strategy, even if these elements are not consciously designed, written, or communicated. Mission statements are enduring statements of purpose that distinguish one business from other similar firms. A mission statement identifies the scope of a firm s operations in product and market terms. External opportunities and threats refer to economic, social, political, technological, and competitive trends and events that could significantly benefit or harm an organization in the future. Basic qualitative approaches to forecasting future environmental conditions are: sales-force estimate, juries of executive opinion, anticipatory surveys or market research, scenario forecasts, Delphi forecasts, and brainstorming. Internal strengths and weaknesses are controllable activities within an organization that are performed especially well or poorly. Objectives can be defined as specific results that an organization seeks to achieve in pursuing its basic mission. Objectives are essential for organizational success because they provide direction aid in evaluation create synergy, reveal priorities, allow coordination, and provide a basis for effective planning, organizing, motivating, and controlling activities. Long-term objectives represent results from pursuing certain strategies. They should be quantitative, measurable, realistic, understandable, challenging, hierarchical, obtainable, and congruent among organizational units. Commonly objectives are set as growth in assets, growth in sales, profitability, market share, degree and nature of vertical integration, degree and nature of diversification, earnings per share, social responsibility The time frame for longterm objectives is usually from 2 to 5 years. By setting long-term objectives and is recommended usage of Managing by Objectives Method (MBO), which consolidate objectives and goals of all organizational levels in hierarchy. Strategies are ways or actions to be taken to achieve long-term objectives. Important strategy-formulation techniques are applicable to all sizes and types of organizations and can help strategists identify, evaluate, and select strategies. for formulation of strategic framework should be used these techniques: EFE (External Factor Evaluation) Matrix, Competitive Profile matrix, and IFE (Internal Factor Evaluation) Matrix. These techniques summarize basic input information needed to formulate strategies. Next techniques focus upon generating feasible variants of strategies by aligning key external and internal factors: the SWOT (Strengths-Weaknesses -Opportunities-Threats) Matrix, the SPACE (Strategic Position and Action Evaluation) Matrix, the BCG (Boston Consulting Group) Matrix, the IE (Internal-External) Matrix, and the Grand Strategy Matrix. By decision-making of strategies should be used the Quantitative Strategic Planning Matrix (QSPM), which uses information form previous techniques to objectively 137

138 evaluate feasible variants of strategies. Strategy implementation requires a firm to establish annual objectives, devise policies, motivate employees, and allocate resources so that formulated strategies can be executed` strategy implementation includes developing a strategysupportive culture, creating an effective organizational structure, redirecting marketing efforts, preparing budgets, developing and utilizing information systems, and motivating individuals to action. Policies are the means by which annual objectives will be achieved. Policies include guide-lines, rules, and procedures established to support efforts to achieve stated objectives. Strategy evaluation monitors the results of formulation and implementation activities and includes measuring individual and organizational performance and taking corrective action when necessary. Although making good strategic decisions is the major responsibility of an organization s owner or chief executive officer, managers and employees both must also be involved in strategy formulation, implementation, and evaluation activities. Participation is a key to gaining commitment for needed changes. The strategic management process is dynamic and continuous. A change in any one of the major components in the model can necessitate a change in any or all of the other components. (David, 1991, p. 14) Strategists or strategy makers are individuals who are most responsible for success or failure of an organization (chief executive officer CEO, president, owner, chairman of the board, executive director, chancellor, dean, or entrepreneur). Pearce and Robinson (1991, p. 8) recommend, that strategic management team should include decision makers from all company levels (the corporate, business, and functional levels) for example the CEO, the product managers and the heads of functional areas. The term that describe the group is board of directors. Elected by stakeholders, the board has these major responsibilities (Pearce, 1991, p. 63): To establish and update the enterprise mission. To elect the enterprise s top officers, the foremost of whom is the CEO. To establish the compensation levels of the top officers, including their salaries and bonuses. To determine the amount and timing of the dividends paid to stockholders. To set broad enterprise policy on such matters as labor-management relations, product or service lines of business, and employee benefit package. STRATEGY REVIEW A lot of enterprises forget to review and update their strategies. This may be one from reason of failures. The purpose of strategy review is to evaluate a business strategy for its validity and reality, testing it against the corporate goals, resource availability, and general strategic framework (assuming that the top management). (Charan, R. in Thompson et al., 1987, p. 347) The strategy review depends not only what happens during the review itself but on what take place throughout the year preparation of strategic plans, prereview analysis, preparation for the review session, postreview follow-up, and linkage of strategic priorities with the annual operating budget. (See Figure 2.) Preparation of plans Preview analysis Linkage with operationing budget Preparation for review session Postreview Review session Figure 3 Strategy review process (Charan, In: Thompson, 1987, p. 347) 1. Preparing the plans The content of a strategic plan, length, techniques, and format notwithstanding, sets the basis for the quality of the review. The planning exercise in many companies involves a frustrating attempt to fill in standardize forms designed by consulting firms or planners who have never run a business. The plan must address the substance of the business, as only those who are running it know it. 138

139 2. Prereview analysis Once the plan is completed, the corporate planning department can play a critical role in ensuring that the review will be conducted to its maximum potential. The corporate planning department can contribute immensely to the review process by analyzing and evaluating ahead of time the substance of the proposed plan and developing, in conjunction with the divisional general manager and any other relevant sources, the set of strategic issues that will form the central themes of the actual strategy review. These efforts should culminate in a one-page critique of the plan. 3. The one-page critique The one-page critique requires the synthesis of the maximum five or six strategic issues which will be the focus of the review meeting. The purpose is to judge where it proposes to take the business, and why, and how. The corporate planner checks for internal consistency and realism of goals and suggested action, and tests the plan against the overall corporate framework of goals, available resources, and the interrelationships with other organizational units. Some actions required by the strategy could easily involve highly sensitive areas (e.g. changes in people). The corporate planner should understood these implications. In divisional corporations a few visits to the divisions prior to the strategy review might be very useful in providing the necessary information, as well as being effective on a human dimension. 4. Preparation for the strategy review session Planning for the review session requires the planning department to critique the plan, plot the agenda, and determine with CEO (chief executive officer) and top management who should attend the meeting and what is expected of them. It should be clarified the final sequencing and time for the agenda of agreed-upon strategic issues and how the meeting should commence and close. Preparation should be required form all attendees as well. The reviewers should receive the plan document several days prior to the meeting. 5. Conduct of the review session itself Any meeting requires preparation from its chairman (CEO). The review session needs a closure, a summary in which the status of issues and actions is clearly spelled out The review ends with a tangible output and basis for action. If certain issues cannot be discussed in the larger group, a smaller meeting immediately following the review should be an integral part of the review process. The divisional manager, the chief corporate human resources officer, and the group vice president meet with the CEO to review in details implications the chosen strategy has for human resources. 6. Linking strategic plans and operating budgets The two one-page outputs one from review session and one from the smaller meeting are refined into one page. After approval by CEO and the group vice president, this becomes the first page of the annual operating plan (or budget). This page serves as an effective link between strategic planning and operating realities. The corporate departments involved corporate planning, human resources compile all divisional and departmental outputs and synthesize them to draw out corporate issues and actions requiring monitoring and/or implementation. Two conditions should be met before it is possible to reconsider the yearly review: The first is that the managers have become well blooded in the process and think and manage in action-oriented framework. The second is that composition of the management team involved in planning maintains a very high degree of stability from year to year. If the membership of the planning team changes dramatically from year to year, the annual review has an irreplaceable value in fostering a broader perspective among the newcomers and in developing shared perceptions and commonly understood strategic actions. REFERENCES [1] COLE, G. A. Management: Theory and Practice, 3 rd Edition. London : DP Publications, Ltd, 1990, p ISBN [2] KOONTZ, H.; O DONNELL, C. Principles of management: an analysis of managerial functions, Fifth Edition. Los Angeles : McGraw-Hill Book Company, 1972, p [3] TURBAN, E.; MEREDITH, J. R. Fundamentals of management science. 4 th Edition. Homewood, Illinois : BPI IRWIN, 1988, p ISBN [4] THOMPSON, A. A.; STRICKLAND, A. J.; FULMER W. E. Readings in strategic management. Texas : Business Publications. 1987, p ISBN [5] CHARAN, R. How to strengthen your strategy process. In: Thompson et al.: Readings in strategic management. Texas : Business Publications. 1987, p ISBN [6] DAVID, F. R. Strategic management. Third edition. New York : Macmillan Publishing Company. 1991, p ISBN X. [7] PEARCE, J. A.; ROBINSON, R. B. Strategic management: formulation, implementation and control. Fourth 139

140 Edition. Homewood, Illinois, Boston, Massachusetts : IRWIN, 1991, p ISBN ADRESS: Ing. Radka Majerová Katedra manažérskych teórií Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/ Žilina tel.: Radka.Majerova@fri.uniza.sk 140

141 DAŇOVÁ PROBLEMATIKA V ČR - VĚČNÝ, NIKDY NEKONČÍCÍ PŘEDMĚT PRO STUDIUM A VÝUKU Pavel Matoušek Právnická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci Abstrakt: V příspěvku je popsána a analyzována situace v postavení školy jako prvku, který se podílí na vytváření obrazu obce, města, regionu v podmínkách hospodářské krize, kdy kulturní společenské akce školy jsou limitovány a omezovány zmenšujícími se disponibilními finančními prostředky školy. Příspěvek obsahuje ukázku úsporné cesty kdy škola může nahradit nákladné společenské akce činností škole vlastní, tj. tématicky odborně zaměřenou vzdělávací činností, formou jednorázových seminářů, školení, pořádaných pro veřejnost obce, města, regionu nebo zakázkově pro firmy a podniky z města, regionu. Příspěvek předkládá příklady konkrétních forem takového druhu vzdělávání studentské právní kliniky, odborné přednášky, poukazuje i na aktuální témata (daňová problematika ČR) dlouhodobě použitelná k jednorázovým seminářům a školením. Jednoznačně je poukázáno na nezbytnost oboustranné aktivní spolupráce školy a obce, města, regionu. Klíčová slova: daně, daňová problematika, daňové zákony, finance, hospodářská krize, obec, politické strany, rozpočty, seminář, stát, studentská právní klinika, škola, školení, územně samosprávné celky, vzdělávání, Škola, jako jeden z tvůrců tváře regionu, ve kterém má škola své působiště. Škola byla, je a bude vždy významným prvkem, který ovlivňuje tvář obce, města, regionu. V historii škola vždy byla v místě svého působení střediskem vzdělání a současně byla i kulturním centrem a jakýmsi iniciátorem společenského života v obci, městě, v regionu. V historii se školou se spojovala existence místní knihovny, činnost ochotnických divadelních spolků, vlastivědných společností, národopisných souborů a pěveckých sborů. I dnes školy aktivně působí v oblasti společenského života nejčastěji pořádáním plesů a sportovních akcí a soutěží, ale přiznejme, že v podstatně omezenější míře než tomu bylo dříve. Příčinou je jednak celkový společenský duch současné doby, kdy vývoj zaznamenal odklon od spolkového života, odklon od dřívější přirozené chuti se sdružovat, odklon od kolektivní činnosti a je dnes nasměrován spíše k individualismu. Na druhé straně však lze jednoduše objevit, jako hlavní příčinu, v lepším případě jen limitující, v horším případě přímo omezující, vnější veřejnou aktivitu škol, a touto příčinou není nic mimořádného a překvapivého, jsou jen peníze. Finanční prostředky, které školy mohou vyčlenit na pořádání těchto akcí, společenských akcí nespojených přímo s výukou a procesem vzdělávání, ale akcí, které k tradicím škol patří, které školu propagují, jsou se jménem školy spojeny a spoluvytváří škole její image a těchto finančních prostředků je stále méně a čím déle bude hospodářská a finanční krize trvat, tím těchto finančních prostředků bude ještě míň. Přes tuto nepříznivou prognózu vývoje by školy neměly upustit od svých vnějších aktivit. Mohou snížit jejich množství, mohou zmenšit jejich rozsah, mohou změnit druh uskutečňovaných akcí, ale neměly by na ně zcela rezignovat, neboť škola, která se uzavře sama do sebe, stává se izolovaným odosobněným vzdělávacím mechanismem a neplní jednu ze svých základních funkcí, spoluvytvářet, spoluvychovávat člověka jako bytost, osobnost nejen odborně vzdělanou, ale i společenskou, s kladným vztahem nejen k velkým celosvětovým či evropských hodnotám, ale ke všem ostatním obyčejným lidem, ale i s vřelým vztahem k obci, městu, regionu. Škola, zejména v současnosti, kdy, v souvislosti s hospodářskou krizí, je v rozpočtu škol stále méně a méně peněz na provoz a ještě méně peněz na mimoškolní akce a mimoškolní činnost, by se měla zaměřit zejména na akce spojené s hlavním úkolem školy, tj. na mimoškolní vzdělávací akce. Právě proto, že se jedná o akce odvozené od základního vzdělávacího úkolu školy, tak většinou si tyto akce nevyžadují nějakých mimořádných nákladů. Jelikož mohou být pořádány přímo v zařízeních školy nebo zakázkové akce v zařízení zákazníka, pak ani provoz nepředstavuje mimořádné náklady. A navíc škola ještě více akcentuje svůj celospolečenský vzdělávací účel, pro který je zřízena, tím, že rozšiřuje své vzdělávací působení kromě zřizovatelem stanovené vrstvy studentů na osoby jiných věkových skupin, jiných profesních a sociálních skupin, na veřejnost. Škola může touto cestou vytvořit i určité zdroje finančních příjmů. Tato forma vzdělávání, kterou škola velmi výrazně může přispívat k navýšení informovanosti, odbornosti a všeobecné 141

142 vzdělanosti společnosti obce, města, regionu může mít nejčastěji formu Školní činnosti studentů s dopadem do mimoškolní sféry Vzdělávací činnost školy pro veřejnost (Centrum dalšího vzdělávání) a) Jednorázové odborné přednášky pro veřejnost b) Zakázkové odborné přednášky pro firmy, podnikatele c) Ucelené tématické odborné kurzy (série přednášek) pro veřejnost Konkrétním příkladem školní činnosti studentů s dopadem do mimoškolní sféry může být praxe studentských právních klinik společné činnosti studentů a pedagogů právnické fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. Myšlenka studentských právních klinik jako odborných poradních a konzultačních míst pro veřejnost se zrodila v roce 2005, poté přerostla do dvouletého projektu a v současné době se tato činnost stala nedílnou nadstavbovou výběrovou součástí výuky. Záměrem bylo vyvézt výuku práva ze sterilního prostředí výuky nahrávaných situací a umělých modelových příkladů do prostředí reálných právních problémů v praxi. Klinická výuka je na právnické fakultě Univerzity Palackého v Olomouci realizována s následující specializací v následujících oborech: Studentská právní poradna jedná se o jednosemestrální povinně volitelný předmět, který je otevírán v každém semestru a je určený studentům ročníku. Podmínkou pro zařazení do tohoto předmětu je úspěšné absolvování předmětů Občanské právo hmotné a Civilní proces. Optimální kapacita předmětu je 46 studentů. Vnitřní členění předmětu je do odborných specializovaných sekcí zaměřených na: a. spotřebitelské právo, b. bytové právo, c. obecné občanské právo a sousedské spory, d. exekuce a výkon rozhodnutí e. právo sociálního zabezpečení a pracovní právo f. rodinné právo Náplní předmětu je poskytování bezplatné právní pomoci osobám sociálně, ekonomicky či jinak znevýhodněným. Studenti se učí při přímých setkáních s klienty umění vést řízený rozhovor, získávat a analyzovat klíčové otázky problému. Učí se vést přehlednou potřebnou administrativu k případům a současně získávají potřebné zkušenosti i z oblasti organizace práce kliniky. Administrativně právní klinika je dvousemestrálním povinně volitelným předmětem určeným studentům ročníku. Optimální kapacita předmětu je 12 studentů. Výuka je zaměřena do oblasti ochrany životního prostředí a na problémy činnosti veřejné správy ve spojení s životním prostředím. Jedná se o bezplatné poradenství v souvislosti se správním řízením např. nepovoleného kácení stromů, odstraňování nežádoucích staveb, pomoc při sepisování podání a při komunikaci s orgány státní správy. Právní klinika uprchlického a cizineckého práva jde o dvousemestrální povinně volitelný předmět, který je určen studentům 4. ročníku. Podmínkou přijetí je aktivní znalost anglického případně ještě i dalšího cizího jazyka. Optimální kapacita předmětu je 10 studentů. V rámci předmětu se spolupracuje s nevládními organizacemi zabývajícími se problematikou uprchlíků, dále se spolupracuje s odborníky z Úřadu ombudsmana, z MV ČR, z Úřadu vlády ČR a z dalších institucí. Studenti se podílejí na praktické bezplatné poradenské činnosti v uprchlických centrech na Moravě a ve Slezsku, pomáhají s přípravou a administrativou při žádostech o azyl nebo v rámci opravných prostředků proti rozhodnutím státních orgánů, účastní se pohovorů v rámci řízení o udělení mezinárodní ochrany. Lidskoprávní klinika představuje jednosemestrální povinně volitelný předmět. Je určen pro studenty ročníku. Podmínkou zařazení do tohoto předmětu je úspěšné absolvování předmětů Občanské právo hmotné, Civilní proces, Rodinné právo. Optimální kapacita předmětu je 16 studentů. Výuka předmětu je rozdělena do dvou sekcí a to do sekce výkonu občanských a politických práv a do sekce ochrany soukromého a rodinného života. Sekce výkonu občanských a politických práv je zaměřena na ochranu svobody projevu, ochranu před státními zásahy do lidské důstojnosti, na ochranu před rasově motivovaným násilím a útiskem. Sekce ochrany soukromého a rodinného života je zaměřena na ochranu práv dětí, práv pacientů, práv osob trpících duševní Praxe se uskutečňuje bezplatným poradenstvím pod vedením zkušených pedagogů a odborníků na danou problematiku. Právní klinika pro právo elektronických komunikací se zabývá se právními problémy, které vznikají v souvislosti s rozvojem počítačové techniky a elektronizace komunikace a přenosu informací. Předmět je jednosemestrální povinně volitelný, určený pro studenty 4. ročníku. Optimální kapacita je 10 studentů. Předmět je zaměřen jednak na ochranu práv spojených s informačními technologiemi, např. ochranu E-businessu, ochranu doménového jména. Praxe v rámci výuky probíhá formou bezplatných poradenství. Kromě poradenství se však předmět zaměřuje i na získávání informací z praxe pro hodnocení účinku a dopadu nových právních norem vydávaných pro oblast ochrany práva informačních technologií a elektronických komunikací, neboť se jedná o poměrně novou oblast práva, oblast s prudkým vývojem, oblast, u které nejsou 142

143 dlouhodobé zkušenosti s právní ochranou a je tudíž nezbytné dolaďovat účinnost právních norem právě dle poznatků z praxe. Právní klinika malého podnikání a neziskového sektoru je právní klinikou, která je založena na bezplatné poradenské činnosti v oblasti malého podnikání a v oblasti činnosti neziskového sektoru. Poradenská činnost je zaměřena na problematiku obchodního, živnostenského a daňového práva, včetně problematiky práva úpadkového. Jedná se o jednosemestrální předmět, otevíraný však v každém semestru, pro studenty ročníku. Jako příklad vzdělávací činnosti školy pro veřejnost jsou v současné době na právnické fakultě Palackého univerzity v Olomouci v rámci Centra dalšího vzdělávání nabízené odborné semináře s přednáškami Hospodaření a financování obcí, Nový daňový řád, Celní předpisy, pro dovoz a vývoz zboží, Problematika původu zboží. Základem úspěšnosti akcí školy se zaměřením na odborné vzdělávání veřejnosti je zajímavé téma vzdělávací akce. Mnohé školy u vytváření témat pro vzdělávací akce nejsou schopny opustit stereotyp běžné výuky. Ale v tomto směru není třeba vyhledávat nějaká exotická témata, ale je nutno zjišťovat aktuální potřeby a zájmy veřejnosti o určité informace a soustavně dbát na aktuálnost předmětu semináře, přednášené látky v semináři. Jako příklad současně aktuálního problému použitelného jako obsah pro odborné školící semináře je daňová problematika v České republice. Daně představují ucelený soubor daňové soustavy státu s podrobnou právní úpravou jak hmotně-právní oblasti s obecně závaznými právními předpisy k jednotlivým daním, tak právní úpravou procesně-právní oblasti správy daní. Daně svým vlivem naplňují funkce fiskální, alokační, akumulační, regulační, redistribuční, stabilizační, stimulační, sociální. V celém komplexu své funkčnosti daně představují v principu povinné, státem nenávratné odejmutí dle obecně závazného předpisu stanovené části určených finančních prostředků s jejich následným přerozdělením a užitím v rámci systému rozpočtů. Rozpočty (státní, územně samosprávných celků, obcí,) jsou zřizovány k finančnímu zajištění funkcí státu (funkcí územně samosprávných celků, jejich orgánů a funkcí obcí) ve společnosti v právním rámci závaznosti a vymahatelnosti. Všechny rozpočty, počínaje státním rozpočtem by měly být sestavovány, jako výslednice mezi výtěžností ekonomiky státu a potřebami státu s přihlédnutím k dlouhodobému cílovému ideálu společnosti. To obdobně platí pro územně samosprávné celky, obce. Pro bezpečné hospodaření státu, obce, firmy, rodiny, osobní hospodaření každé fyzické osoby platí univerzální, prosté, jednoduché pravidlo výdaje mohou tvořit maximálně tolik, kolik tvoří příjmy. Na úrovni státu k dosažení optimalizace ve vnitřní konstrukci rozpočtů spolehlivě vede užití exaktních vědeckých metod založených na matematice, statistice, prognostice. Statistická data i prognostické údaje umožňují vysokou přesnost výpočtů při sestavení rozpočtů s potřebným časovým předstihem i časovým výhledem. Podle ekonomických údajů a výhledů lze relativně velmi přesně stanovit potřebnou hranici daňové únosnosti se zachováním motivačních prvků pro podnikání, stanovit výtěžnost daňového systému a provést nezbytné korekce výdajů připravovaných rozpočtů, stanovit optimální rozpočtové rezervy. Počítačová technika umožňuje vysokou rychlost výpočtů s obrovským rozsahem logických kontrolních vazeb umožňujících vnitřní vzájemnou provázanost dat v sestavovaném rozpočtu. V naprostém protikladu proti těmto vědeckým exaktním transparentním metodám stojí zcela neprůhledné vnější vlivy rušivě až destruktivně zasahující do tvorby veřejných rozpočtů, způsobující jejich nevyváženost a soustavné zvyšování zadluženosti státu. Těmito vlivy jsou: vliv nepřiměřených požadavků společnosti (neinformovanost o skutečném stavu ekonomiky, státu, deformace z minulosti) vliv politických stran (populismus, nadřazenost vlastních zájmů zájmům společnosti partajničení, krátkozrakost okamžité moci nad dlouhodobou vizí) vliv ekonomických subjektů a uskupení (lobby) vliv Evropské unie (harmonizace uskutečňovaná bez ohledu na specifika a připravenost členských států EU) vliv všeobecné globalizace (nesystémová nadnárodní opatření přijímaná bez prověření a bez přípravy) V současné době nejvýrazněji, nejškodlivěji projevuje vliv politických stran, neboť jejich zástupci poslanci schvalují dle stranických dispozic, někdy i vytváří a navrhují, legislativu tohoto státu. Úroveň této jejich činnosti, stranicky řízené poslaneckými kluby je nejlépe dokumentovatelná na daňových zákonech, kde: Zákon č. 586/1992 Sb. o daních z příjmů 109 novel tj. víc jak 6 novel ročně Zákon č. 235/2004 Sb. o DPH 22 novel tj. víc jak 4 novely ročně Zákon č. 353/2003 Sb. o spotřebních daních 23 novel tj. 4 novely ročně Zákon č. 338/1992 Sb. o dani z nemovitosti 21 novel tj. víc jak 1 novela ročně 143

144 Zákon č. 357/1992 Sb. o dani dědické, dani darovací a dani z převodu nemovitosti 36 novel tj. víc jak 2 novely ročně Zákon č. 16/1993 Sb. o dani silniční 16 novel tj. skoro každý rok 1 novela Zákon č. 261/2007 Sb. - ekologické daně 5 novel tj. víc jak 2 novely ročně Zákon č. 337/1992 Sb. o správě daní a poplatků 66 novel tj. víc jak 3 novely ročně Lze najít souvislosti v četnosti uvedených novel a časových návazností na uplynulé či blížící se připravované volby, na pokles preferencí vládnoucích politických stran atp. Z daní, které mají představovat stabilní finanční základ fungování státu, se v rukách politických stran stalo politikum měněné nikoliv v zájmu státu, ale v zájmu politických stran podle pohybu jejich preferencí. Z právní jistoty občana ve stabilitu právních předpisů se stala silná nejistota vyplývající z nepřehlednosti, složitosti daňových zákonů, kde občan, firma, soustavně tápe v nejistotě jestli to, co má uloženo v paměti, či si poznamenal, jako daňovou povinnost skutečně ještě po pár měsících platí, nebo jestli už je to zase změněno. V současné době publikované názory některých politických stran o řešení hospodářské krize v České republice navyšováním státních rozpočtových příjmů navyšováním daní, (ponechme stranou, že toto řešení je z hlediska ekonomického zcela pochybené a scestné), tak řetěz novelizací daňových zákonů, bude i nadále pokračovat. Z právní úpravy daňové problematiky se stává v českém právu nepřehledný, nesourodý, komplikovaný systém, který je vzorovým příkladem pro látku, která může být na dlouhou dobu velmi aktuálním, úspěšným tématem pro semináře a školení pro veřejnost, neboť běžný podnikatel při své podnikatelské výrobní, obchodní činnosti není schopen udržet přehled nad množstvím novel daňových zákonů a nad změnami v jejich obsahu. Další možnou náplní seminářů a přednášek, které škola může veřejnosti poskytnout je téma hospodaření rodiny, domácnosti, partnerů, jednotlivce. Na úrovni učebnic a vyššího školství je věnována pozornost veřejným financím, hospodaření obcí, hospodaření firem a podniků a veškerý oficiální zájem školství končí hospodařením neziskových organizací. V protikladu s touto situací je historická skutečnost, že v předválečném období první republiky existoval výukový předmět Domácí účetnictví a rodinné hospodaření. Absence výuky hospodaření na úrovni jednotlivců, rodin domácností apod. se plně ukazuje ve stoupající křivce grafu výskytu osobních bankrotů, ke kterým dochází v důsledku neuvážených půjček, neschopnosti vypočítat výši úroků, které bude nutno za půjčku zaplatit, neschopnosti sestavit osobní či rodinný rozpočet s vyhodnocením platební schopnosti a síly, neumění hospodařit ani s finančními prostředky vlastními. Na právnické fakultě Palackého univerzity v Olomouci v rámci katedry finančního práva, národního hospodářství a ekonomie byl zaveden v rámci projektu volitelný předmět Právní vztahy v osobních financích zaměřený právě na uvedenou problematiku. Připravují se i jednorázové semináře na toto téma, které budou nabídnuty veřejnosti. Tato oblast se zejména v období hospodářské krize jeví jako velmi aktuální, kde by škola mohla aktivně a velmi pozitivně v uvedené problematice přispět ke zvýšení všeobecné informovanosti veřejnosti. Žádná škola není izolovaným, uzavřeným systémem, není světem sama pro sebe. Samotní studenti vnáší do života školy, včetně výukového procesu, vnější vlivy, problémy i otázky z místní komunity, společnosti, problémy obce, města, regionu. Žádná škola neposkytuje vzdělání odtržena od studenta. Student se ve škole jen nevzdělává, on ve škole žije a škola žije se studentem. Škola musí být vůči studentovi otevřená. A proto škola musí studentovi pomáhat odpovídat, v rámci vzdělávacího procesu i na zmíněné vnesené vnější otázky a problémy. Působení školy na studenta, aby bylo pozitivní a účinné, musí být fundované, vrcholně profesionální, a to znamená, že škola musí problémy místní společnosti, obce, města, regionu znát, musí znát záměry rozvoje obce, regionu a toho lze dosáhnou jen těsnou spoluprací školy i orgánů obce, města, ale musí se jednat o spolupráci oboustranně aktivní. Pak skutečně škola se stane prvkem spoluutvářejícím tvář obce, města, regionu. KONTAKT: JUDr. Pavel Matoušek Právnická fakulta Univerzity Palackého v Olomouc Tř. 17.listopadu 8 Pošt. schránka Olomouc matousek@p-p-mat.cz 144

145 KONKURENCESCHOPNOST KLASTRU A METODA BALANCED SCORECARD Monika Motyková Slezská Univerzita v Opavě, Obchodně podnikatelská fakulta v Karviné, Ústav doktorských studií Abstrakt: Balanced Scorecard se již řadu let využívá v komerčních podnicích k realizaci a implementaci strategie a zároveň se snaží nabídnout nový vyvážený pohled na hodnocení výkonnosti podniku. Tento příspěvek je zaměřen na implementaci metody Balanced Scorecard (dále BSC) v klastru. Balanced Scorecard se zaměřuje na finanční měřítka výkonnosti, dále zákaznickou perspektivu, interních podnikových procesů, učení a růstu. Klíčová slova: malé a střední podniky, Balanced Scorecard, klastry ÚVOD Vstupem České republiky do Evropské unie došlo ke zrušení mnoha bariér, které musely dříve české podniky obtížně překonávat. Na druhé straně se jejími bezprostředními konkurenty staly podniky, které se nacházejí ve státech Evropské unie. Nejpalčivějším problémem českých podniků je schopnost být stejně úspěšný jako konkurenti z EU či jiných regionů světa, kteří soupeří o zákazníka a postavení na trhu. Současné podnikatelské prostředí je charakterizováno jako vysoce turbulentní, ovlivněné moderními informačními a komunikačními technologiemi, globalizací, krátkými inovačními a výrobními cykly a mobilitou zaměstnanců. Obstát v tomto konkurenčním světě není jednoduché a organizace musí v co největší míře využívat své podnikové zdroje, kterými jsou finance, zaměstnanci, hmotná aktiva, technologie a také znalosti. Jak uvádí P. Drucker: 1 Nejdůležitějším a skutečně naprosto unikátním přínosem managementu ve 20. století bylo padesáti násobné zvýšení produktivity manuálního dělníka ve výrobě. Nejdůležitějším přínosem, s nímž musí management přijít v 21. století, je obdobné zvýšení produktivity práce se znalostmi a pracovníka disponujícího znalostmi. Nástrojem, který mohou manažeři organizace využít pro komunikaci se zaměstnanci a externími zainteresovanými o svých výsledcích a hybných silách výkonnosti, pomocí nichž organizace dosahuje svých strategických cílů a naplňuje své poslání, je metoda Balanced Scorecard. Tuto metodu mohou využít také klastry při měření své výkonnosti. Tento článek představuje jeden z výstupů projektu MŠ SR VEGA č. 1/0149/08 s názvem Tvorba flexibilného systému determinujúceho rast hodnoty podniku vychádzajúc z rozboru relevantných atribútov při ppoužití klasických a moderných prístupov a metód. CHARAKTERISTIKA KLASTRU - ZVÝŠENÍ KONKURENCESCHOPNOSTI MALÝCH A STŘEDNÍCH PODNIKŮ Snaha každého podniku o dosažení co nejvyšší výkonnosti je často úzce spojena se získáním a udržením specifické konkurenční výhody. Úvahy o konkurencieschopnosti sú intenzívnejšie spravidla vtedy, ak vyspelé krajiny identifikujú hrozbu straty svojich trhov v prospech nových konkurentov. 2 Jednou z možností podniku, jak získat nebo si udržet konkurenční výhodu, je spolupráce s jinými podniky nebo dalšími institucemi. Tato spolupráce může mít např. formu klastru. Tato forma spolupráce se stále častěji objevuje v souvislosti s konkurenceschopností firem, regionů i jednotlivých států. Podle OECD jsou klastry sítě vzájemně závislých firem, institucí produkujících znalosti, přemosťujících institucí a zákazníků propojených do výrobního řetězce, který vytváří přidanou hodnotu. Koncept klastrů jde dále než networking nebo sektorová analýza, jelikož postihuje veškeré formy sdílení a výměny znalostí. Základním ekonomickým efektem fungování klastrů je jejich vliv na růst konkurenceschopnosti podniků, které se sdružují do klastrů. Konkurenceschopnost podniku můžeme obecně chápat jako schopnost podniku utkat se s předními podniky na trhu, obstát a zajistit si prosperitu. Je potřeba, aby podniky hledaly cesty, jak růst a budovat si výhody. Klastry pomáhají stimulovat hospodářský růst národní ekonomiky, a to především zvyšování konkurenceschopností 1 Drucker, P. F. : Výzvy managementu pro 21. století, Management Press, 21001, ISBN X. str Daňková, A.; Bosáková, Z. Konkurencieschopnosť výrobných odborov slovenského potravinářského priemyslu. In: Ekonomický časopis, roč.53, 2005, č.4, s ISSN

146 a výkonností podniků, podněcováním inovací včetně využití výzkumu a vývoje, podpory vzniku nových podniků, získávání zahraničních investic, zvyšování exportu a ovlivňování zaměstnanosti v daném regionu. 2 Přínosy klastru pro jednotlivé subjekty - podle agentury Czech Invest úspěšné klastry nabízejí zúčastněným společnostem, vysokým školám a regionálním samosprávám mnoho konkrétních přínosů: Zúčastněným společnostem poskytují úspory z rozsahu a snižují náklady, snižují omezení menších firem a zvyšují jejich specializaci. Dále zvyšují místní konkurenci a rivalitu a tím globální konkurenční výhodu, rychlost přenosu informací a technologií a moc menších firem. Podněcují také vládu k investicím do specializované infrastruktury. Vysoké školy sehrávají významnou roli v rozvoji inovací, jenž jsou významným diferenciačním prvkem konkurenční výhody. Úzká spolupráce univerzity se skupinou společností ve specializovaných sektorech nabízí možnost zdokonalování znalostí a porozumění podnikatelským postupům a potřebám. To způsobí, že absolventi univerzity jsou lépe připraveni pro průmysl a studijní plány lépe uzpůsobeny studentům. Účast klastru přináší vysokým školám znalost potřeb průmyslu, vzdělávání na míru pro jejich studenty, aplikovaný výzkum, zisk ze společných projektů výzkumu a vývoje, transfer technologií do praxe a přístup k dalším zdrojům financování. Klastrování je významným a úspěšným nástrojem regionálního rozvoje. Poskytuje fórum pro dialog mezi klíčovými aktéry v regionu se zaměřením na růst. Namísto obecnějšího zaměření se na zvyšování dovedností, lákání investic, rozvoj MSP atd. v regionu se specifikou každého klastru stává zaměření se na činnosti ekonomického rozvoje. Tento přístup je totiž mnohem mocnější a jeho sílu již odhalila řada vlád zemí OECD. Efektivní partnerství veřejného a soukromého sektoru, jejichž příkladem mohou být např. řídicí skupiny klastru, napomáhají úsporným nákupům ze strany veřejné sféry, která se zároveň více dozvídá o potřebách podnikatelů. CHARAKTERISTIKA METODY BALANCED SCORECARD V posledních letech se stále častěji v televizi, rozhlase i ostatních médiích hovoří o krizi. Peter Drucker uvádí dva obecné důvody krize nebo selhání 3 : Každá existující organizace rychle zkrachuje, pokud neinovuje, Naopak každá nová organizace se rychle zhroutí, pokud neřídí. To podle Druckera platí v ziskovém i v neziskovém sektoru. Podle Druckera máme dva důvody selhání: absenci či nesprávnost řízení a nedostatek inovací. Růst konkurence ve většině odvětví národního hospodářství nutí podniky k tomu, aby stále více pozornosti věnovaly hledání možností ke zvyšování efektivity svých činností, získání lepších informací o potřebách zákazníků a jejich naplňování vlastní firmou i jejími konkurenty. Z toho důvodu vznikla řada pomocných nástrojů, jejichž cílem je toto hledání ulehčit a pomoci tak podnikům přežít v konkurenčním prostředí. Jedním z takových nástrojů je mj. manažerský systém zvaný Balanced Scorecard, pro nějž je řízení a inovace klíčové. Vznikl ve 2. pol. 90. let ve Spojených státech amerických a vychází z měřítek minulé výkonnosti podniku, k nimž dodává nová měřítka hybných sil budoucí výkonnosti a zaměřuje pozornost manažerů na klíčové cíle podniku a vzájemné vazby mezi nimi, dokáže velmi efektivně řídit jakoukoli organizaci a vytváří velký prostor a prostředí pro inovativní přístupy. Jako inovativní jsou považovány ty přístupy, které úspěšně reagují na změny, jako je globalizace, informační společnost, tlak na efektivnost, výkonnost a kvalitu, tlak na kvalitu života, orientace na zákazníka, respektování udržitelného rozvoje a podobně. Klíčovým termínem pro zavádění metody BSC je vize: při uplatňování této metody je vyjasněnost vize a cílů organizace naprostou nezbytností. Přednosti způsobu řízení založeného na jasných dobře komunikovaných vizích popisují Obsborne a Gaebler takto: organizace řízené vizí jsou efektivnější, účelnější, než organizace řízené pravidly, organizace řízené vizí jsou inovativnější než organizace řízené pravidly, pravidla brzdí inovace, vždy se najde nějaké, které stojí v cestě, organizace řízené vizí jsou pružnější než organizace řízené pravidly, pokud jsou funkce jednoduché a opakované, lze je snadno strukturovat pravidly, ale takových je stále méně, organizace řízené vizí mají vyšší motivaci než organizace řízené pravidly, lidé mohou experimantovat, uvolňuje se prostor pro jejich tvořivost. Cílem každé podnikatelské činnosti je zhodnotit vklad do podnikání. Znakem dobrého managementu je jeho schopnost v reálném čase tento cíl hodnotit a řídit. Metoda Balanced Scorecard je široce založený postup, postavený na 3 Zdroj: Pavelková, D.: Klastry a jejich vliv na výkonnost firem. 1. Vydání. Praha: Grada Publishing, s. ISBN Zdroj: Drucker, 2004, s

147 vyváženém hodnocení podniku a jeho výsledků a řízení na základě takového přístupu. Jedním z nejdůležitějších prvků této metody je požadavek podstatně podrobnějšího měření nejrůznějších procesů v podniku, včetně procesů, které obvykle zatím měřeny nejsou, nebo ne dostatečně důsledně. Metoda Balanced Scorecard slouží jako velmi mohutná, přehledná a intenzivní základna pro realizaci strategických vizí a podnikových strategií, a to až na úroveň operativního řízení malých podnikových procesů. Dobře zkonstruovaný Balanced Scorecard popisuje strategii ne ve vágních frázích, ale dle jasných a objektivních měřítek, která jsme zvolili. Důležité však také je, že žijeme ve znalostní ekonomice a v éře znalostních pracovníků, kteří vlastní nový pracovní prostředek, totiž znalosti. Proto sdílení BSC a jeho komunikace napříč organizací poskytují zaměstnancům příležitost diskutovat domněnky a předpoklady podtrhující strategii, učit se z neočekávaných výsledků a v případě potřeby vést dialog o budoucích modifikacích. Porozumění firemní strategii odkrývá mnoho skrytých organizačních schopností a dává příležitost zapojit se a přispět. To co odlišuje BSC od jiných systémů měření výkonnosti, je vědomí příčin a důsledků. I ta nejmenší strategie je jednoduše pouze hypotézou, rozvinutou autorem. Dobrý BSC popisuje strategii prostřednictvím vybraných cílů a měřítek. Tato měřítka by měla být provázána dohromady řetězcem vztahů příčin a důsledků od hybných sil výkonnosti a perspektivě učení a růstu až po zlepšené výsledky a zpožděné indikátory v perspektivě finanční. Snažíme se tedy zdokumentovat naši strategii prostřednictvím měření, tím, že vytváříme vztahy mez explicitně vyjádřenými měřítky, tak, abychom je mohli monitorovat, řídit a ověřovat. METODA BALANCED SCORECARD A JEJÍ APLIKACE NA KLASTRY Tato metoda je velmi efektivní pro podniky, avšak může být také uplatněna v klastrech. V klastru, stejně jako v podniku, je důležité si uvědomit cíle, kterých chceme dosáhnout, strategie, kterou budeme realizovat, abychom byli schopni dosáhnout vytyčených cílů. Tak jako u jiných podnikatelských subjektů, také u klastrů se zajímáme o výkonnost, metody a techniky jejího měření. Metoda Balanced Scorecard by tedy mohla být využita při měření výkonnosti klastru. Proč zvolit metodu Balanced Scorecard? Jde například o otázky: Převedení strategie klastru do konkrétních cílů útvarů, Zlepšení komunikace mezi vnitrofiremními útvary, Zlepšení komunikace mezi spolupracovníky, Dosahování shody v klíčových otázkách klastru, Nalezení příspěvku každého subjektu klastru k cíli, Měření výkonnosti klastru v kombinaci finančních a nefinančních měřítek s nalezením klíčových faktorů, Vizualizace měření výkonnosti klastru. V obecném pojetí můžeme konkurenceschopnost 4 chápat jako schopnost podniku utkat se s předními podniky na trhu, obstát a zajistit si alespoň střednědobou prosperitu. Jádrem konkurenceschopnosti je uvědomělá tvorba konkurenčních výhod. Je nutné, aby podniky místo pouhého eliminování nevýhod hledaly cesty, jak růst a budovat si výhody. Jednou z těchto výhod je členství podniků v klastru. Obr. č. 1: Systém Balanced Scorecard 5 M. Hučka: Analýza a modelování adaptačních procesů průmyslových regionů v kontextu integrace do EU a vytvoření euroregionů- nepublikované dílčí zprávy z let