Historické krovy MoravyĽ Slezska a Slovenska

Size: px
Start display at page:

Download "Historické krovy MoravyĽ Slezska a Slovenska"

Transcription

1 Historické krovy MoravyĽ Slezska a Slovenska Lucie AugustinkovἠPeter Krušinský a kolektiv 1

2 Pod kování: Odborná monografie Historické krovy MoravyĽ Slezska a Slovenska vznikla v rámci operačního programu Rozvoj spolupráce vysokých škol v oblasti historické architektury č. ŇŇ410ňŇ00ňŇ. Materiály poskytli: Státní okresní archiv Nový Jičín (SOkA Nový Jičín), František Holub z Nového JičínaĽ Národní památkový ústavľ územní odborné pracoviště OstravaĽ Zemský archiv v BrněĽ Ing. Václav JurgaĽ ProjekceĽ průzkumyľ inženýrská činnost. Obr. na titulním listě K. KarlsederĽ Půdorys nového krovu nad farou v BartošovicíchĽ nákresľ 1Ř7Ň. SOkA Nový Jičín. Edito i: Auto i: Mgr. Lucie AugustinkovἠPh.D.Ľ ing. Arch. Peter KrušinskýĽ PhD. Mgr. Lucie AugustinkovἠPh.D.Ľ FAST VŠB TU Ostrava RNDr. Eva CapkovἠPhD.Ľ Žilinská univerzita v ŽiliněĽ Fakulta humanitných vied Ing. arch. Karol urianľ Krajský pamiatkový úrad Martin Ing. Josef GocálĽ PhD.Ľ Žilinská univerzita v Žilině Ing. arch. Zuzana Grú ováľ PhD., Žilinská univerzita v Žilině Ing. Miloš KekeliakĽ Žilinská univerzita v Žilině doc. Ing. Renáta KorenkovἠŽilinská univerzita v Žilině PhDr. Danuška Kou ilováľ FAST VŠB TU Ostrava Ing. arch. Peter KrušinskýĽ PhD.Ľ Žilinská univerzita v Žilině Ing. et Ing. So a K ivánkováľ Metodické pracoviště Sanace d evaľ Brno doc. Ing. Oto MakýšĽ PhD.Ľ Slovenská technická univerzita v Bratislave Ing. Andrea NasswettrovἠPh.D.Ľ Metodické pracoviště Sanace d evaľ Brno Ing. Václav PotůčekĽ FAST VŠB TU Ostrava Ing. Lubor SuchýĽ Krajský památkový úrad Prešov Ing. Pavel ŠmíraĽ Ph.D.Ľ Metodické pracoviště Sanace d evaľ Brno Ing. Ji í WinklerĽ FAST VŠB TU Ostrava Mgr. Daniela Zacha ováľ Krajský pamiatkový úrad Trnava Lektoroval: Ing. Ji í BláhaĽ Ph.D. Recenzovali: prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD. doc. Ing. arch. Jana GregorovἠPhD. Lucie AugustinkovἠPeter KrušinskýĽ Ň015 Vydavatel: VŠB TU OstravaĽ Fakulta stavební ISBN

3 OBSAH Úvod (LAĽ PK) 4 Plošný výskum historických krovov v regiónoch Slovenska (PKĽ RKĽ KDĽ LSĽ ZG) 5 Analýza historických konštrukcií striech severného Slovenska (RK, PK) 12 Historické krovy v Žilinskom samosprávnom kraji (PKĽ KDĽ RKĽ DZ) 20 Vývoj zast ešení fary v Bartošovicích v historických pramenech (LA, PK) 30 Kostel sv. Šebestiána v T emešné oprava historického krovu (LA, DK) 36 Krov kostela sv. Valentina v Bravanticích (LA, VP) 45 Nálezy z podkroví kostela Všech Svatých ve Vlčovicích (LA, JW) 52 Historické krovy kláštorného kostola sv. Petra z Alkantary (PK, RK, KD, LS) 60 Geometrická a statická analýza priečnej väzby krovu nad sväty ou kostola kláštora františkánou sv. Petra z Alkantary v Okoličnom (PKĽ ECĽ JG) 65 Príprava a realizácia ochrany drevených konštrukcií (OM) 72 Využitie akustickej ňd tomografie pri diagnostike historických drevených konštrukcií (RK, PK) 77 Prirodzená a umelá ochrana drevených konštrukcií (OM) 81 Historické krovy na hrade Krásna Hôrka pamiatková hodnota tesárskych konštrukcií pred požiarom v roku 2012 (LS) 86 Záchrana d evěných prvků konstrukcí v Moravskoslezském kraji pomocí horkého vzduchu (PŠĽ ANĽ SK) 96 Stiffness of carpentry connections (MK) 101 Závěr 106 Summary 107 Literatura 108 Rejst íky 114 3

4 ÚVOD Monografie vznikla jako výsledek bádání ešitelů projektového úkolu operačního programu Rozvoj spolupráce vysokých škol v oblasti historické architektury č a dalších odborníků z České a slovenské republiky. Hlavním tématem monografie jsou historické krovyľ zkoumané metodami stavebně historického průzkumuľ archivního bádáníľ metodami technických oborů. Sledovaný a vyhodnocovaný materiál až na výjimky pochází z oblastí ešení projektuľ tedy z Moravskoslezského kraje v České republice a Žilinského kraje ve Slovenské republice. Vyhodnocování pak bylo realizováno společnými silami badatelů v ČR i SRĽ zvláště z Fakulty stavební Vysoké školy bá ské Technické univerzity Ostrava a Stavebnej fakulty Žilinskej republiky v Žilině. Do bádání a dokumentace byli zapojeni rovněž studenti bakalá skéhoľ magisterského i doktorského stupně studia v Ostravě a v ŽiliněĽ kte í p ispěli k výsledkům výzkumu zvláště nákresy a vizualizacemi. Monografie obsahuje kapitoly věnované plošným výzkumůmľ realizovaným na území Slovenské republiky (regiony Turiec, Orava, Kysuce Liptov Žilina a Bytča Gemer Stredné Považie - Púchov, Považská Bystrica, Prievidza, Partizánske, Bánovce nad Bebravou), metodické kapitoly k výzkumu a ochraně historických krovových konstrukcí a kapitolyľ zabývající se významnými krovy historických staveb jednotlivě (fara v BartošovicíchĽ kostel sv. Šebestiána v T emešné v ČRĽ kostel sv. Valentina v Bravanticích v ČRĽ kostel Všech Svatých v Kop ivnici VlčovicíchĽ kostel sv. Petra z Alkantary v Okoličném a zámek Krásná Horka). 4

5 PLOŠNÝ VÝSKUM HISTORICKÝCH KROVOV V REGIÓNOCH SLOVENSKA Peter Krušinský, Renáta Korenková, Karol urian, Lubor Suchý, Zuzana Grú ová Abstrakt: Plošný stavebno-historický a stavebno-technický výskum historických krovov na území Slovenska začal v roku 2008 v aka grantovej podpore Ministerstva kultúry SR. Postupne sa preskúmalo v rôznej úrovni podrobnosti takmer 450 objektov, v aka čomu sa získalo velké množstvo údajov pre hlbšiu analýzu. Získaný grant VEGA 1/1296/1.2 sa zaoberá hlbším, najmä štatistickým spracovaním získaných údajov. 1 ÚVOD Plošný stavebno-historický výskum historických krovov na území Slovenska vznikol v aka podpore grantov získaných Katedrou pozemného stavite stva SvF ŽU v Žilne v grantovom programe Ministerstva kultúry SR od roku Ň00Ř. Granty boli postupne zamerané na historické krovy v regióne Turca 1, Liptova, Oravy a Kysúc 2 a stredného Považia. Samostatnú čas tvoria prieskumy regiónov GemeraĽ časti stredného Považia a Hornej Nitry. Výsledky výskumov dávajú preh ad o vývoji konštrukcií krovov v skúmaných regiónoch a naznačujú vývoj v rámci celého Slovenska. Po zvážení rozlohyľ počtu objektovľ geomorfológie a základných vedomostí o historickom vývoji regiónov vo vz ahu k historickým krovom bol zvolený trojetapový postup. V prvej etape ide o predbežný prieskum vybraných objektovľ kde kritériami výberu objektov bol vek objektu a tvar strechy. Samotný prieskum pozostával z krátkeho vizuálneho zhodnotenia konštrukcie krovuľ jeho typologického zaradenia a predpokladaného veku. Výsledky určujú zaradenie do skupiny krovov pre realizáciu druhej etapy podrobnejší terénny výskum. Terénny výskum realizuje štyri až pä skupín a dendrochronológ. Jednotlivé skupiny sa skladajú minimálne z dvoch udí. Ich súčinnos si vyžaduje vysokú logistickú prepracovanos vzh adom na vzdialenosti v rámci skúmaného regiónu a zabezpečenie prepravy. V tretej etape ide o spracovanie získaných údajov a podrobný výskum zachytávajúci širší kontext. 1 L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. BabjakovἠK. Burian, Historické krovy sakrálních stavieb Turca, Žilinská univerzita v ŽilineĽ Katedra pozemného stavite stva a urbanizmuľ Stavebná fakultaľ Žilina Ň00Ř. 2 L. Suchý Ľ P. KrušinskýĽ Z. Grú ováľ K. urianľ D. ZacharovἠR. Korenková, Historické krovy v regiónoch Oravy a Kysúc, Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta - Katedra pozemného stavite stva u M. Gibala KNM 2010, Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. 5

6 Región Zdokumentované Predprieskum Celkovo a preskúmane Turiec Orava Kysuce Liptov Žilina a Bytča Gemer Stredné Považie ĚPúchov, Považská Bystrica, Prievidza, Partizánske, Bánovce nad Bebravou) 440 Tab.1: Preh ad preskúmaných krovov v jednotlivých regiónoch Obr.1: Mapa regiónov kde bol realizovaný plošný prieskum a výskum 2 METODIKA STAVEBNO-HISTORICKÉHO VÝSKUMU Etapy výskumu: 1. Etapa - príprava - zahŕ a výber objektov v regióne pod a viacerých faktorov. 6

7 - predbežný terénny prieskum - realizuje sa v teréne vizitáciou vybraných objektov v tesnej nadväznosti na prípravuľ taktiež sa sleduje základný stavebnotechnický stav konštrukcie. 2. Etapa - terénny výskum pozostáva zo zameranie a dokumentovania spolu s prieskumom stavebnotechnického stavuľ vrátane merania vybraných charakteristík. - spracovanie dát z terénneho výskumu vypracováva sa dokumentáciaľ v niektorých prípadoch ňd modely konštrukcieľ popis konštrukcie s výskumom. 3. Etapa - spracovanie získaných údajov a podrobný výskumľ určenie veku a typologické zaradenie krovovľ vrátane analýzy stavebnotechnického stavu krovov. ň. Prvá etapa - príprava a prieskum V rámci prípravy celého výskumu sa realizuje širší výber objektov pre prieskum. Kritériami pre výber objektov sú: - vek objektov pod a dostupných informácií, - vzh ad na dobových fotografiích, poh adniciachľ grafikách a vedutách (poukazuje či boli robené zásadné zmeny v tvare a konštrukcii strechy)ľ - tvar a sklon strechy (eventuálne sanktusnika)ľ ktorý dáva predpoklad pre konštrukciu historického krovu. Prieskum regiónu sa realizuje v tesnej nadväznosti na prípravuľ zvyčajne v spolupráci s KPÚĽ v rámci ktorého viac členná skupina zbežným prieskumom prejde jednotlivé objekty. Výstupom sú jednoduché teréne škiceľ fotodokumentácia jednotlivých konštrukcií a aktuálneho stavebnotechnického stavu (Obr.ŇĽň). Získane materiály slúžia pre užší výber pre samotný výskumľ ke že jednotlivé konštrukcie krovov sa dajú predbežne typologicky zaradi. Zvyčajne sa navštívi v rámci prieskumu približne 50 až Ř0 objektov v závislosti od ve kosti regiónu a rozsahu získaného materiálu v rámci prípravy. Obr.2: Terénna škica Rkk Lipt. Matiašovce Obr.3: 3D terénna škica 7

8 4. Druhá etapa - terénny výskum Na základe podkladov získaných prieskumom sa vyberajú objektyľ na základe predbežného typologického zaradeniaľ s hodnotnými historickými krovovými konštrukciami. Pod a odhadnutého času sa počas približne dvoch týžd ov piatimi pracovnými skupinami (vždy špecialista so študentom dobrovo níkom) realizuje terénny výskum. Ich súčinnos si vyžaduje vysokú logistickú prepracovanos aj vzh adom na vzdialenosti v rámci skúmaného regiónuľ ktoré sú ovplyvnené časom sprístupnenia jednotlivých objektov. Stavebno-historickýĽ stavebno-technický výskum je doplnený v rámci možnosti o archívny výskum. Počas terénneho výskumu sa v jednotlivých krovoch realizuje: - zameriavanie vrátane detailovľ - terénne škice detailovľ - podrobná fotodokumentácia konštrukcie krovu vrátane detailovľ - zdokumentovanie tesárskych značiekľ v niektorých prípadoch vrátane frotážeľ - vo vybraných krovoch dendrochronologické datovanieľ prípadne aj jednotlivé etapy obnov, - stavebnotechnický stavľ vrátane merania vybraných charakteristík. 5. Tretia etapa - spracovanie dát z terénneho výskumu Dáta a informácie získané počas terénneho výskumu sa postupne spracovávajú do Informácie a dáta sa postupne spracovávajú do jednotlivých výstupov: - výkresová dokumentáciaľ v niektorých prípadoch ňd modely konštrukcie krovuľ - stavebný vývoj objektu spracovaný na základe historiografického a archívneho výskumuľ - popis konštrukcie krovu s typologickým zaradenímľ - porovnanie s analogickými konštrukciami krovov v kontexte regiónuľ Slovenska a EurópyĽ - podrobná slohová analýza s farebným vyznačením jednotlivých vývojových etáp v prípade mimoriadne hodnotných krovových konštrukcií. (Obr. 4) Sumárnym výstupom základného výskumu je knižná publikácia o historických krovoch v skúmanom regióneľ ktorá obsahuje vyššie spomínané výstupy. Súčas ou je aj zhodnotenie aktuálneho stavebnotechnického stavu. 8

9 Obr. č. 4: Slohová analýza plnej väzby krovu nad lo ou Dómu sv. Martina v Bratislave 3 6. STAVEBNO-TECHNICKÝ VÝSKUM Plošný stavebno-technický výskum pozostáva z dvoch základných častíľ a to: - Dokumentovanie stavebno-technického stavu strešnej konštrukcie. Strešného pláš aľ nosnej konštrukcie a samotnej konštrukcie krovu (stavebno-technický prieskum) - Analýza a vyhodnotenie zistených údajov. Predbežný stavebno-technický prieskum sa vykonáva za plnej prevádzky objektuľ realizuje sa najmä vizuálnou prehliadkou objektuľ resp. konštrukcie súbežne s prieskumom a terénnym výskumom. Na základe výsledkov predbežného stavebno-technického prieskumu v prípade zistenia závažných porúch strešnej konštrukcie sa doporučuje realizova podrobný stavebno- 3 L. Suchý, P. Glos, K. urian, P. Krušinský, Stavebno historický prieskum krovov nad Dómom sv. Martina v Bratislave, Dějiny staveb : sborník příspěvků z konference Dějiny staveb 2011: [v Nečtinech konané ve dvech ]. - Plzeň, Klub Augusta Sedláčka ve spolupráci se Sdružením pro stavebněhistorický průzkum, 2012, s

10 technický prieskum s následnou obnovou konštrukcie. Ten obsahuje detailnú diagnostiku poškodení drevaľ s presným definovaním poruchy a tiež príčiny vzniku poruchy. V rámci stavebnotechnického prieskumu historického krovu sa robia podrobné prehliadkyľ ktorých výsledkom je: - Zaznamenanie a fotodokumentácia typov spojov vrátane ich funkčnosti (uvo nenie spojov zosychanímľ mechanickým narušenímľ koróziou klincovľ deštrukciou kolíkovľ hnilobou a pod.). - Zaznačenie presného lokalizovania a rozsahu biotického poškodenia dreva drevokaznými hubami a drevokazným hmyzomľ prípadne porúch spôsobených chemickou degradáciou (identifikácia miestľ kde došlo k napadnutiu dreva hnilobouľ drevokazným hmyzom a hubami, narušenie chemickou koróziouľ nadmerným použitím insekticídnych náterov a nástrekovľ rozloženie vlhkosti drevaľ hodnoty ph a alšie). V rámci plošného výskumu realizujeme v prípade podrobného výskumu alebo dostatku času v prípade výnimočných konštrukcií. - Zaznamenanie konštrukčnej podstaty - druh konštrukcieľ tvarľ použité konštrukčné materiályľ použité dreviny a ich percentuálne zastúpenieľ spoje prvkovľ spojovacie prostriedky. Analýza a vyhodnotenie zistených údajov všetky zistené údaje sú zárove zaznamenávané do databázy. Údaje sú alej spracovávané a štatisticky vyhodnocované v rámci vytváranej komplexnej databázy. Prehliadky krovov boli a sú realizované najmä zmyslovými metódami vizuálne (metódou podrobnej povrchovej rekognoskácie) a tiež s použitím prístrojov nedeštruktívne. V rámci podrobného prieskumu boli takmer v každom krove merané nasledovné charakteristiky: - Teplota vzduchu v podstrešnom priestore krovu θ i [ C]Ľ v exteriéri θ e [ C]Ľ a v priestore pod posledným podlažím θ ik [ C] meracím prístrojom Testo s jednofunkčným odporovým snímačom. - Relatívna vlhkos vzduchu v podstrešnom priestore krovu φ i [%], v exteriéri φ e [%], a v priestore pod posledným podlažím φ ik [%]Ľ meracím prístrojom Testo s jednofunkčným odporovým snímačom. - Hmotnostná vlhkos w [%] vytipovaných drevených prvkov meracím prístrojom Greisinger. - Rýchlos prúdenia vzduchu [m/s] meracím prístrojom Testo so žiarovým anemometrom vo vytipovaných miestach predpokladané miesta privádzaniaľ resp. odvádzania vzduchu z priestoru. Z nameraných výsledkov sa zis ujú vzájomné závislosti medzi vlhkos ou jednotlivých drevených prvkov v krove a vlhkos ou podstrešného priestoruľ v závislosti od konštrukcie strechyľ typu resp. prievzdušnosti strešnej krytinyľ riešenia prevetrávacích otvorov štrbiny pri odkvapeľ strešné oknáľ okná v štítových stenáchľ sanktusniky či otvorené strešné hrebene. Vlhkos prostredia a drevených prvkov je samozrejme tiež závislá od ročného obdobiaľ resp. exteriérových klimatických podmienok. 10

11 7. ZÁVER Plošný výskum priniesol nálezy cenných konštrukcií historických krovov z jednotlivých V rámci výskumov boli nájdené cenné stredoveké krovové konštrukcie na viacerých objektochľ napríklad na RK kostole v Turčianskom PetriĽ RK kostole v Bela DulicicahĽ RK kostole v Liptovskom Michale a alších. Renesančné konštrukcie krovov napríklad na (RK kostole vo VažciĽ RK kostole v PríbovciachĽ RK kostole v Liptovských SliačochĽ nad kláštorom v Okoličnom a alšie. Barokové konštrukcie napríklad na RK kostoloch v Martine - Priekope, Habovke, Oravskom Veselom, TurzovkeĽ ZákopčíĽ na kaštieli v Gbe anoch a alších objektoch. Výskum taktiež zahŕ a konštrukcie krovovľ ktoré boli navrhnuté významnými Slovenskými architektmi z období Rakúsko - UhorskaĽ 1. ČSR a Slovenského štátu (BullaĽ OrmayĽ Harminc a pod.). Najvýznamnejším objavom je zvyšok zatia najstaršieho krovu v SR na RK kostole v Liptovskom Jáne z konca 1ň. storočia. Na základe zdokumentovaných a preskúmaných krovov môžeme ich vývoj plnohodnotne zaradi do typologického kontinua v Európe. Okrem nálezov plošný výskum sa stáva podkladom pre hlbšie analýzovanie historických krovových konštrukcií či už z h adiska typologickéhoľ konštrukčnéhoľ geometrického spôsobu navrhovania a stavebno-technických parametrov. 11

12 ůnůlýzů HISTORICKÝCH KONŠTRUKCIÍ STRIECH SEVERNÉHO SLOVENSKA Renáta Korenková, Peter Krušinský Abstrakt Výskum v oblasti konštrukcií historických krovov je možné realizovať v troch základných rovinách, a to na úrovni typológie, diagnostiky a obnovy konštrukcie. Na Slovensku prebieha takýto výskum na Katedre pozemného staviteľstva a urbanizmu Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline od roku Za ten čas bolo vykonaných množstvo prieskumov, bolo zhromaždených množstvo údajov (preskúmaných bolo cca 460 krovov). V rámci výskumu sa každý skúmaný krov zdokumentoval, zaznamenali sa informácie o historickom a typologickom zaradení, technickom stave, lokalizácii objektu, o jednotlivých zásahoch, poškodení at. Všetky tieto informácie sú cenné a poskytujú priestor pre určenie vývoja konštrukcií krovov na Slovensku a jeho porovnanie s vývojom krovov v ostatných krajinách Európy. 1. ÚVOD Výskum historických krovov Slovenska je realizovaný celoplošne a jeho prvoradým cie om je ochrana a obnova historických krovov. Významným podporným prvkom tomuto základnému cie u je dokumentovanie krovov Slovenska. Výskum je realizovaný po jednotlivých regiónochľ zhromaž ujú sa všetky dostupné informácie o týchto krovoch a následne sa analyzujú. Na základe analýz týchto informácií môžu by stanovené kritériáľ resp. parametreľ ktoré sú určujúce pre vytvorenie určitej hodnotiacej stupnice pre starostlivos o historické krovy. Informácie v databáze by mali slúži ako podklad pre vypracovanie metodiky prístupu k ochrane a obnove historických krovov. Spracovaním informácií v databáze je možnéľ okrem inéhoľ vytvori určitý štatistický preh ad o stave týchto historických konštrukcií na Slovensku. Zárove poskytujú preh ad o stupni dôležitosti postupných krovov pri riešení obnovy historického krovu. Ň. PREHĽůD ůnůlýz VYBRůNÝCH ÚDůJOV 12

13 V uvedenej analýze boli vyhodnocované konštrukcie krovov v severných regiónoch SlovenskaĽ konkrétne OravaĽ KysuceĽ TuriecĽ Liptov (1. čas ) a Žilina 4 porovnanie počtov skúmaných krovov na jednotlivých budovách sú uvedené na obr. Ň. Obr. 1 Zastúpenie počtu historických krovov v rámci výskumu konštrukcií krovov na Slovensku podľa jednotlivých regiónov Obr. č. 2: Zastúpenie analyzovaných budov a krovov vo výskume historických krovov Obr. č. 3: Zastúpenie analyzovaných krovov podľa charakteru sakrálne, profánne Väčší počet skúmaných krovov ako je počet budov vyplýva z rozlišovania samostatných konštrukcií zastrešenia krovovľ nad jednotlivými čas ami budovy. Najvýraznejšie je to pri sakrálnych objektochľ teda kostolochľ kde býva často samostatný krov nad lo ou a sväty ouľ ktoré bývajú často oddelené štítovou stenou. 4 L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. Grunova, K. urianľ D. ZacharovἠR. KorenkovἠHistorické krovy v regiónoch Oravy a Kysúc, Zilina: M. Gibala KNM,

14 Analyzovaných bolo teda celkom ňňň krovov na Ň1Ř budovách. Z tohto počtu sa zistiloľ že do kategórie historický krov patrí Ňň0 krovovľ čo predstavuje 6ř % konštrukcií krovov. V danej analýze sa uvažuje s konštrukciami krovov postavenými do roku 1Řřř vrátaneľ ako s konštrukciami historických krovov 5. Výskum historických krovov prebiehal aj v iných regiónoch SlovenskaĽ konkrétne v strednom PovažíĽ na Gemeri a čiastočne na Hornom Ponitrí. Celkovo bolo na Slovensku zdokumentovaných okolo 460 konštrukcií krovov na historických budovách. Výskumy sú realizované najmä na sakrálnych stavbáchľ menšie zastúpenie zdokumentovaných krovov majú profánne stavbyľ najmä š achtické sídlaľ meštianske domy a správne budovy (obr. ň). Hlavným dôvodom je najmä ochota či neochota sprístupni daný objekt pre potreby výskumuľ ale tiež určite celkovo menšie zastúpenie profánnych stavieb s historickými krovmiľ čoho príčinou okrem iného aj intenzívna potreba vlastníkov priradi povalovému priestoru určitú funkciu (či pre účely skladovaniaľ odkladania rôznych vecíľ prípadne účely obytné...) alebo pre potreby modernizácie danej budovy v konkrétnej dobe (čo v prípade sakrálnych stavieb nie je častéľ ani žiaduce). Pre túto analýzu bolo vybraných v regióne Turiec 65 krovovľ v regióne Kysuce ň1ľ Orava 1ň0 krovovľ Žilina 45 krovov a na Liptove 62 krovov 6. Podiel sakrálnych budov v tejto analýze je vysokýľ teda Ř6 % (v prípade zoh adnenia aj druhej časti Liptova by to bolo Ř1 %). Podiel národných kultúrnych pamiatok z toho je cca 60 %. V jednotlivých regiónoch je tento podiel rôznyľ napr. v regióne Orava je to 55 %Ľ v regióne Kysuce je to len 5Ľ5 % (súvisí to najmä s vekom budov). Vek krovu bol určovaný na základe dendrochronologického datovania. V prípade neúspechu datovania 7 bol vek určovaný pomocou archívneho výskumu (najstaršie zmienky v historických dokumentoch). Tu treba rozlišova vek drevených prvkov a vek konštrukčného riešenia. Konštrukciu krovu je možno typologicky zaradi do iného obdobia ako sa zistí datovanie prvkov krovu na základe vyhodnotenia pomocou dendrochronológie. Býva to spôsobené najmä realizovanými úpravamiľ či rozsiahlymi opravami v dôsledku havarijných stavov pôvodných konštrukciíľ napr. preskladaním krovu. Tzn. ke bol starý krov rozobratý (z rôznych dôvodov poškodenieľ poruchyľ strata stability konštrukcie...) a z jeho zdravých prvkov (bez poškodenia) bol vyskladanýľ resp. zrealizovaný nový krov. 5 Vzh adom na určitý časový posun čo sa týka typologického zatriedenia krovov a najmä používanie ešte historických sústav týchto krovov počas 1ř. storočiaľ aj napriek tomuľ že všeobecne sa za historický krov považuje konštrukcia krovu zrealizovaná do roku 1Ř50. 6 V regióne Liptov bola vyhodnotená len prvá čas výskumu krovovľ ktorá predstavuje cca dve tretiny všetkých skúmaných krovov tohto regiónuľ v druhej časti sa nachádzajú najmä budovy profánneho charakteru). 7 Napr. nedostatočný počet letokruhovľ príp. podmienenie existenciou porovnávacích kriviek. 14

15 Obr. č. 4: Zastúpenie historických krovov v regiónoch Slovenska podľa veku krovu Z obr. 4 vyplývaľ že najvyššie zastúpenie najstarších konštrukcií historických krovov sa nachádza v regióne LiptovĽ kde najstarší krov (resp. konštrukcia krovu vyskladaná z najstarších drevených prvkov) je na kostole sv. Michala v Liptovskom MichaleĽ datovaný 1ň16/17d 8. alším je krov nad lo ou rímskokatolíckeho ( alej len r.k.) kostola v Smrečanoch datovaný na rok 1ňř0/ř1d a krov nad sväty ou 14Ň5/Ň6d 6. V Turci je najstarší zachovaný krov (nielen fragment krovu) datovaný na rok 140řd v obci Belá-Dulice 9. Najmladšie konštrukcie sú v regióne KysuceĽ kde najstarší krov bol datovaný na rok 175Ř-59d 2. Celkovo je vysoký podiel konštrukcií z 1ř. stor. a prelomu 1ř. a Ň0. storočia. Vyplýva to zo stavebných aktivít najmä v regiónoch Hornej Oravy a Horných Kysúc (prechod z celodrevených objektov na murovanéľ časté stavebné úpravy aj po požiarochľ ktoré si vyžadovali novú konštrukciu krovu). Obr. č. 5: Sklony skúmaných striech v jednotlivých regiónoch Z vyhodnotenia sklonov striech vyplývaľ že prevláda podiel striech so sklonom 40-4ř (cca ň6 %). Vyplýva to najmä z vysokého podielu konštrukcií z 1ř. stor. a prelomu 1ř. a Ň0. storočia. Strechy s nízkym sklonom nie sú zastúpené vzh adom na klimatickú oblas obr P. KrušinskýĽ R. KorenkovἠZ. Grú ováľ L. SuchýĽ Gotické krovy v regióne Liptova. in: Střechy-Fasády-Izolace. 01/2013. Ostrava, Mise L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. BabjakovἠK urianľ Historické krovy sakrálnych stavieb TurcaĽ Žilina: ŽU v Žiline - SvF KPSaU,

16 Z vyhodnotenia striech pod a tvaru je zrejméľ že najčastejší je výskyt valbových striech (cca 55%)Ľ ktoré sú tradičným tvarom sakrálnych budovľ najmä pre ukončenie strechy nad polygonálnym záverom svätyne. Pri obnove historického krovu dochádza k výmene krytiny najčastejšie po skončení životnosti pôvodného materiálu. Významnú úlohu tu zohráva metodické usmer ovanie pamiatkarovľ v rámci ktorého (na základe architektonicko-historického výskumu) môžu predpísa druh vhodnej krytiny 10. V súčasnosti prevládajúcou krytinou je pozinkovaný plech (cca 4Ň%)Ľ čoho hlavným dôvodom je jeho cenová dostupnos (väčšina výmen krytín sa odohrala po roku 1ř45). Tento výber však nesie so sebou ve ké riziko v podobe ovplyv ovania mikroklímy podstrešného (povalového) priestoru s následným ovplyvnením životnosti drevenej konštrukcie 11. Podiel jednotlivých druhov krytín v súčasnosti je uvedený na obr. 6. Z obrázku je zrejmé najväčšie zastúpenie krytiny z pozinkovaného plechu 4Ň %. Druhé najväčšie tvorí medený plech a potom drevený šinde. Keramická krytina je použitá v 6 % prípadovľ resp. vyhodnocovaných krovov. Z celkového počtu krovov bol v 11 % použitý sanktusnikľ tak v rámci historických krovov alebo celkovo. Námetky používané na ukončenie strešnej roviny pri odkvapeľ zvýraznenie a zmenu sklonuľ sú použité v 56 % skúmaných krovov. Obr. č. 6: Podiel strešných krytín v rámci skúmaných krovov Strešný pláš historického krovu je spravidla tvorený strešnou krytinou na pomocnej konštrukcii. Ve akrát je v súčasnej dobe pri výmene krytiny aplikovaná aj podstrešná fólia ako poistná hydroizolácia. Zo skúmaných krovov je podstrešná fólia aplikovaná v 7Ľ6 % prípadov. Z toho ale v takmer Ňň % prípadov je táto fólia nesprávne či nevhodne aplikovaná. V oblasti historických krovov dochádza taktiež k obnovám z dôvodu šetrenia energiíľ dochádza k zatep ovaniu kleniebľ resp. stropov nad posledným podlažím (v rámci podstrešného priestoru historického krovu). Realizované je to formou vo ného položenia tepelnej izolácie na plochu stropnej konštrukcie. Tepelná izolácia je najčastejšie z minerálnej vlnyľ ale zaznamenané boli tiež prípady perlitových vankúšov. Na horný povrch tepelnej izolácie býva vo ne položený papierľ prípadne fólia. V 1 % prípadov bola vo ne položená na stropnú konštrukciu iba fóliaľ v takmer 2 % prípadov lepenka najmä na drevené klenby. Realizácia položenia tepelnej izolácie býva rôznorodáľ ve mi často s rôznym stup om degradácieľ zjavné je podce ovanie realizácie zateplenia. V niektorých prípadoch cca 1 %Ľ bola tepelná izolácia položená aj na rebrá kleniebľ resp. prečnievajúce múry. 10 O. Makýš, Vývoj strešných krytín na našom územíľ Eurostav: recenzovaný odborný časopis z oblasti stavebníctva a architektúry, roč. 11Ľ č. 3. s R. KorenkovἠP. KrušinskýĽ P. Pisca, Analysis of the impact of microclimate in a roof space on a ghotic truss construction, in: Communications. No.: 4/2013, s

17 Na mikroklímu podstrešného priestoru má okrem iného 12 (krytinaľ zateplenie stropuľ podstrešná fóliaľ at.) vplyv aj druh konštrukcie stropu. Ako vidno na obr. 7Ľ najväčšie zastúpenie majú ažké klenby (kamenné a tehlové murovanéľ betónové). Vysoký podiel ažkých stropných konštrukcií (cca Ř0%) vyplýva zo samotného veku budov a priebežného ekonomického rastu jednotlivých regiónov. V rámci preskúmaných regiónov bolo tiež analyzované zastúpenie jednotlivých konštrukčných sústav historických krovov. Prevládajúca základná konštrukčná schéma s hambálkom s pozdĺžnym viazaním vyplýva z rozpätia skúmaných objektovľ pre ktoré je daný typ konštrukcie optimálny 13 Ľ nesúvisí to s vekom konštrukcieľ resp. obdobím kedy bola realizovaná. Podiel krokvových krovov celkom je 5ř % (spolu bez pozdĺžneho viazania a s pozdĺžnym viazaním)ľ podiel väznicových krovov je 40 % a väzníkové krovy sú zastúpené iba v 1 % - vi. obr. Ř. Obr. č. 7: Podiel druhov stropných konštrukcií v rámci skúmaných krovov Z porovnania zastúpenia jednotlivých sústav vo vybraných regiónoch vyplývaľ že najväčšie zastúpenie krokvových sústav je v regióne Liptov až řň % krovov. V regióne Kysuce je to 61 %Ľ Turiec 57 %, Orava 50 % a najmenšie zastúpenie je v regióne Žilina 47 %. Z porovnania v väznicových sústav vyplývaľ že najväčšie zastúpenie je v regióne Žilina 53 %, na Orave je 48 %, Turiec 43%, Kysuce 39 % a na Liptove je ich najmenejľ iba Ř % zo skúmaných krovov. Z celkového počtu skúmaných krovov je zastúpenie krokvových sústav 5Ř %Ľ väznicových sústav je 40 % a vlašských väzníkových sú Ň %. V rámci krokvových sústav je najviac zastúpenou skupinou práve krokvová sústava s hambálkom. Tieto sústavy sú zastúpené až v 57 %Ľ pričom prostých krokvových sústav sú celkovo len Ň %. Obr. č. 8: Zastúpenie krovov v rozdelení konštrukčných sústav: IA väzníkové vlašské, IIC krokvové bez pozdĺžneho viazania, IID krokvové s pozdĺžnym viazaním, III väznicové sústavy 12 R. KorenkovἠP. KrušinskýĽ The analysis of moisture regime of the under-roof space in historical truss, in: Theoretical foundation of civil engineering: XXI Russian - Slovak - Polish Seminar Arkhangelsk: Politechnika Warszawska. 13 J. Vina Ľ V. Kufner, Historické krovy konstrukce a statika, Grada, Praha

18 Obr. 9: Zastúpenie počtu historických krovov z pohľadu pôvodnosti krovu vzhľadom na dobu výstavby budovy Autenticita konštrukcií historických krovov je významným faktorom pri návrhu obnov a sanácií týchto konštrukcií. 14 Z poh adu koncepcie ochrany pamiatkového fondu je potrebné pozna hodnotu jednotlivých konštrukcií nielen z h adiska jej pôvodnosti (primárnosti)ľ treba zoh adni vekľ spôsob a druh použitej dreviny pri obnovách v minulosti. 15 Z obr. ř vyplývaľ že najviac pôvodných konštrukcií krovov je v regióne KysúcĽ v ktorom sa nachádza málo pôvodne stredovekých objektov (nachádzajú sa najmä na dolných Kysuciach)Ľ čo súvisí so štruktúrou a spôsobom osíd ovania regiónu. Hlavným stavebným materiálom na Kysuciach bolo drevoľ ktoré bolo pomerne neskoro nahradzované murovanými konštrukciami. 16 V regióne TurcaĽ vzh adom na pomerne vysoký počet stredovekých sakrálnych objektov (1ň.-14. storočie) je výrazný podiel sekundárnych konštrukcií krovov. Hlavný vplyv na ich výmenu mali hlavne stavebné úpravy objektov (prístavbyľ dodatočne vložené klenbyľ požiare apod.). Vo všeobecnosti malý rozdiel v počte primárnych a sekundárnych konštrukcií súvisí s vekom skúmaných objektovľ so spôsobom osíd ovania jednotlivých oblastí v regiónochľ dejinných udalosti a ich ekonomickým vývojom. Podiel originálnych (primárnych) konštrukcií je 4Ř %Ľ podiel sekundárnych (druhotných) k veku budovy je 5Ň %. Pre historické krovy je charakteristické opracovanie drevených prvkov tesaním (resp. kresaním). V konštrukciách krovov sa v obmedzenom množstve nachádzajú aj pílené prvkyľ najmä v rámci rôznych opráv. Z vyhodnotenia výsledkov výskumu vyplývaľ že najväčšie zastúpenie majú krovy s kresanými drevenými prvkami prakticky vo všetkých regiónoch. Pílené krovy v celom rozsahu reálne nemajú zastúpenie v regióne Liptov obr. 10. V severných regiónoch Slovenska bola ažba a spracovanie dreva jednou z hlavných hospodárskych činnostíľ taktiež dlhodobo bolo drevo hlavným stavebným materiálom. ObjektyĽ na ktorých sa zachovali primárne krovy pochádzajú najmä z 18. a 1ř. storočiaľ prípadne obnova alebo výmena krovov bola realizovaná ešte v obdobíľ ke neboli rozvinuté technológie na priemyselné spracovanie dreva (18. a prvá pol. 1ř. storočia). Celkovo väčší podiel kresaných konštrukcií krovov súvisí s obdobím realizácieľ dlhodobou tradíciou ručného spracovávania dreva a ekonomickou situáciou v regiónoch. Podiel plne kresaných konštrukcií je 57 %Ľ pílených v plnom rozsahu je 1ň %. Zvyšok tvoria kombinácie. Obr. č. 10: Spôsoby opracovania drevených prvkov 14 P. Ižvolt, Zachrá te historické krovyľ Všetko o streche, Bratislava, Jaga Group O. MakýšĽ Spôsoby a postupy obnovy pamiatok, Bratislava, Renesans, L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. Grú ováľ K. urianľ D. ZacharovἠR. KorenkovἠHistorical Trusses in the Regions of Orava and KysuceĽ Žilina Ň010Ľ M. Gibala KNM. 18

19 ň. ZÁVER Výsledky jednotlivých čiastkových analýz môžeme zhrnú do nasledovných poznámok: Väčší počet skúmaných krovov ako je počet objektov vyplýva z použitia viacerých samostatných konštrukciíľ napríklad krov nad lo ou a sväty ouľ ktoré sú často oddelené štítovou stenou. Nižší podiel profánnych objektov (cca 14Ľň%) vyplýva z nepovolenia vstupu do krovov zväčša súkromnými vlastníkmi (nedoriešené majetko-právne vz ahy). Celkovo vysoký podiel konštrukcií s 1ř. a prelomu 1ř. a Ň0. storočia vyplýva zo stavebných aktivít najmä v regiónoch Hornej Oravy a Horných Kysúc (prechod z celodrevených objektov na murovanéľ časté stavebné úpravy aj po požiarochľ ktoré si vyžadovali novú konštrukciu krovu). Celkovo prevládajúci podiel striech so sklonom 40-4ř (cca ň6%) vyplýva najmä s vysokého podielu konštrukcií z 1ř. stor. a prelomu 1ř. a Ň0. storočia. V skúmaných regiónoch je valbová strecha prevládajúca (cca 55%)Ľ čo pravdepodobne primárne tiež súvisí s vekovou skladbou krovov. V súčasnosti prevládajúcou krytinou je pozinkovaný plech (cca 51%)Ľ čoho hlavným dôvodom je výmena strešnej krytiny po dobe životnosti v kombinácií s jej cenovou dostupnos ou v dobe realizácie. Väčšina výmen krytín sa odohrala po roku 1ř45. Vysoký podiel stropných konštrukcií z kamenného a tehlového muriva (cca Ř0%) vyplýva zo samotného veku budov a priebežného ekonomického rastu jednotlivých regiónov. Prevládajúca základná konštrukčná schéma s hambálkom s pozdĺžnym viazaním vyplýva zo šírky skúmaných objektovľ pre ktoré je daný typ konštrukcie optimálnyľ nesúvisí to s vekom konštrukcieľ resp. obdobím kedy bola realizovaná. Podiel krokvových krovov celkom je 57%. malý rozdiel v počte primárnych a sekundárnych konštrukcií súvisí s vekom skúmaných objektovľ so spôsobom osíd ovania jednotlivých oblastí v regiónochľ dejinných udalosti a ich ekonomickým vývojom. Podiel originálnych konštrukcií je 4Ř %Ľ podiel sekundárnych k veku objektu je 52 %. Celkovo väčší podiel kresaných konštrukcií krovov súvisí s obdobím realizácieľ dlhodobou tradíciou ručného spracovávania dreva a ekonomickou situáciou v regiónoch. Podiel plne kresaných konštrukcií je 57 %Ľ pílených je 1ň %. Zvyšok tvoria kombinácie. Získané dáta z realizovaných grantov od roku Ň00Ř z jednotlivých regiónov zostavených do databázy poskytujú možnosti na analyzovanie a h adanie vzájomných súvislostí medzi jednotlivým parametrami. Už doterajšie výsledky štatisticky poukazujú na faktyľ ktoré výrazným spôsobom môžu prispie k trvalej udržate nostiľ častokrát jedinečných historických konštrukcií. Významné sa ukazujú závislosti poukazujúce napríklad na vz ahy úprav a zmien v režime užívania budovy k biotickému poškodeniu krovovľ taktiež na vplyvy ktoré ho môžu spôsobova. Výstupy štatistického spracovania získaných dát môžu výrazným spôsobom pomôc pri metodike obnovy historických budov a tiež prispie k zachovaniu kultúrneho dedičstva do budúcnosti. 19

20 HISTORICKÉ KROVY V ŽILINSKOM SůMOSPRÁVNOM KRůJI Peter Krušinský, Karol Ďurian, Renáta Korenková, Daniela Zacharová Abstrakt Článok predstavuje prehľad vývoja konštrukcií historických krovov na území Žilinského samospravného kraja, ktorí je tvorený regiónmi Turca, Kysúc, Oravy, Liptova, Žilinska a Bytčianska. Vo vybraných regiónech beží riadený plošný dlhodobý výskum historických krovových konštrukcií podporovaný viacerými grantmi, z kterého informácie sa stávajú podkladom pre hlbší analytický výskum. 1 ÚVOD Severozápad Slovenska tvoria regióny TurcaĽ KysúcĽ OravyĽ LiptovaĽ Žilinskej kotliny s pri ahlými dolinami a región okolia Bytče. V súčasnosti tvoria Žilinský samosprávný kraj. Jednotlivé regióny boli rôznou intenzitou a spôsobom osídlené pod tlakom dejinných udalostí. Medzi kontinuálne osídlené regióny patria TuriecĽ Liptov a Žilinská kotlinaľ ktoré boli osídlené minimálne už od staroslovanských a ve komoravských dôb. Dochovali sa románske a ranogotické stavby s úpravami v rôznom rozsahu. Región Oravy bol osídlený hlavne okolo jednej z vetiev jantárovej cestyľ prechádzajúcej z Po ska cez Tvrdošín a Dolný Kubín na juh. Trvalé osídlenie v súčasnej štruktúre na Liptove a Kysuciach prebiehalo vo viacerých vlnách od 1ň. po 17. storočie. Ň STREDOVEKÉ KROVY Ědo polovice 16. storočiaě Prevládajúcou drevinou v dochovaných gotických historických krovoch je červený smrek s vysoko kvalitným a trvanlivým drevom. Reprezentantmi stredovekých konštrukcií v typologickej čistote sú krovy na sakrálnych stavbáchľ na rímskokatolíckych kostoloch napríklad v obciach Belá-Dulice (140řd) a Abramová (1470/71d) v Turci 17, na Orave 18 v kostole Všetkých svätých v Tvrdošíne (1453/54d). V regióne Liptova sú to krovy na kostoloch v obciach Liptovský Ján 1Ňř1/řŇd a 1467/6ŘdĽ Smrečany (1ňř0/ř1d) (obr.ň)ľ Liptovský Michal (1ň16/17d) a vo farskom kostole 17 L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. BabjakovἠK. urianľ Historické krovy sakrálnych stavieb TurcaĽ Žilinská univerzita v ŽilineĽ Katedra pozemného stavite stva a urbanizmuľ Stavebná fakultaľ Žilina Ň00Ř. 18 L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. Grú ová, K. urianľ D. ZacharovἠR. KorenkovἠHistorické krovy v regiónoch Oravy a Kysúc, Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta - Katedra pozemného stavite stva u M. Gibala KNM

21 kláštorného komplexu v Okoličnom 19 (14ŘŘ/Řřd)Ľ ktorý je tre ou najväčšou stredovekou konštrukciou na Slovensku s troma úrov ami hambálkov. Cenným stredovekým skvostom je krov nad lo ou v Rím.-kat. kostole Sv. Jána Krstite a v Liptovskom Jáne 20 Ľ v ktorom sa našli zvyšky zatia najstaršieho krovu na území Slovenska z rokov 1291/92d (obr.1ľň). SúčasnýĽ typologicky čistý stredoveký krovľ dendrochronologicky datovaný rokmi 1467/6ŘdĽ je umiestnený o niečo vyššie oproti pôvodnej konštrukcii. Je krokvovýľ s dvoma úrov ami hambálkovľ šikmými klasovými vzperami a pätnými vzperami. Pozdĺžne je viazaný hrebe ovou rámovou stojatou stolicouľ ktorej zavetrenie zabezpečujú dlhé diagonálne vzpery ondrejské kríže. Krov nad sväty ou je menšíľ datovaný do rokov 1517/1ŘdĽ z konštrukčno-typologického h adiska podobnej krokvovej hambálkovej konštrukcie. Pozdĺžne je tiež viazaný pod hrebe om rámovou stojatou stolicou. Ku krovomľ ktoré tvoria prechod od stredovekých k renesančným môžeme zaradi krov nad kostolom sv. Štefana Krá a v ŽilineĽ ktorého základ je datovaný do rokov 1555/1561d. Obr. 1 RK kostol v Liptovskom Jáne krov nad lo ou kostola s fragmentami pôvodného krovu Obr. 2 RK kostol v Liptovskom Jáne dochované fragmenty pôvodného krovu nad lo ou 19 P. Krušinský, R. KorenkovἠK. urianľ Research of the roof trusses of the franciscan monastery in OkoločnéĽ in: Theoretical foundation of civil engineering: XXI Russian - Slovak - Polish Seminar : Moscow - Arkhangelsk, Warszawa: Politechnika Warszawska, 2012, s P. KrušinskýĽ L. SuchýĽ K. urianľ Z. Grú ováľ Historical roof construction of churches in the region LiptovĽ in: XX Polish - Russian - Slovak seminar "Theoretical foundation of Civil Engineering", Warszawa-Wroclaw, , printed ŽU v Žiline. 21

22 Obr.3: Smrečany, RK kostol Obetovania Pána, vľavo pohľad na kostol, v strede pohľad do krovu, vpravo pohľad na zavetrenie latami 3 RENESůNČNÉ KROVY Ěod polovice 16. storočia do polovice 1Ř. storočiaě Krovy realizované v období renesancie sa svojou geometrickou koncepciou nelíšia od stredovekýchľ najmä gotických krovov. Rozdiel je v menšom objeme použitého dreva a väčšom počte medzi ahlých väzieb. Príkladmi konštrukcie krovov z tohto obdobia na Liptove sú krovy nad konventom kláštora v OkoličnomĽ kostola sv. Šimona a Júdu v Liptovských Sliačoch 1570Ľ kostola sv. Ladislava v Liptovských Matiašovciach 16ř5/ř6dĽ kostola sv. Ondreja v Liptovskom Ondreji 1700/01d. V Turci sú to krovy napríklad na kostole sv. Šimona a Júdu v Príbovciach 16ň6(d). Na Orave sú príkladom krovy na kostole svätej Trojice v Hornej Lehote 16Ř4/Ř5d (obr.4).ľ kostole sv. Michala vo Veličnej 17ň6 /ň7d. V Žilinskej kotline sú príkladom krovy na kostole Michala archanjela v Turí 16ň0-ňŇd (obr.5) a kostole sv. Mikuláša vo Fačkove 1761/6Ňd (obr.6). Obr.4: Horná Lehota, rez konštrukciou krovu a pohľad do krovu. 22

23 Obr. 6 RK kostol vo Fačkove pohľad do krovu Obr. 5 RK kostol v Turí pohľad do krovu Z typologického h adiska dané obdobie reprezentujú krovy nad krídlami konventu kláštora v Okoličnom. Krovy východnéhoľ západného a južného krídla sú krokvové s hambálkamiľ pozdĺžne viazané hrebe ovou rámovou stojatou stolicou (obr. 7). Horizontálne sú členené väznými trámami s dvoma úrov ami hambálkovľ plátovanými na rybinu do krokiev. V osi priečnych väzieb je na väzné trámy položený priebežný prahový trám. V plných väzbách je do pozdĺžneho prahového trámu pod hrebe om krovu čapovaný stĺpik. V priečnom smere plnú väzbu krovu stabilizujú klasové vzperyľ ktoré sa pod prvým hambálkom rozbiehajú do krokiev a sú rybinovo preplátované medzi prvým a druhým hambálkom. Vzpery šikmým plátom pretínajú prvý hambálok. Zavetrenie plných väzieb medzi krokvami a väznými trámami dopĺ ajú rybinovo plátované šikmé pätné vzpery. Krovy jednotlivých krídiel pochádzajú z obdobia 16řŘ/řřd až 1710/11d. Obr.7: Pohľad do krovov nad krídlami konventu kláštora v Okoličnom 23

24 4 BůROKOVÉ KROVY Ěod polovice 1Ř. storočia do polovice 1ř. storočiaě Jednou z dvoch najčastejších konštrukčných schém tohoto obdobia sú hambálkové konštrukcie s ležatými stolicami a centrálnym vešiakom. Tu patria napríklad krovy nad kostolmi: sv. Alžbety v Oravskom Veselom 1Ř00/0ňd na OraveĽ sv. Jána Krstite a v Skalitom 17ř0/řŇd na KysuciachĽ sv. Bartolomeja vo Vrícku 17Ř7/ŘŘ v TurciĽ sv. Barbory v Žiline (vyspelá forma) 1Ř17/1řd v Žiline. Zo svetských stavieb krov na kaštieli v Gbelanoch (obr.8), v Istebnom. Obr.8 Krov nad krídlom kaštieľa v Gbelanoch Reprezentantom prvého typu je krov Kostola sv. Jána Krstite a v Skalitom 17ř0/řŇd. Plnú väzbu tvorí väzný trám s párom krokiev a dvoma úrov ami hambálkov. Súčas ou plnej väzby je vzperadlo situované bezprostredne pod nižším hambálkom a krokvamiľ ktoré tvoria ležaté stĺpiky čapované do pä bokej prahovej väznice a pä bokej stredovej väzniceľ taktiež vodorovná rozpera medzi stĺpikmi tesne pod spodným hambálkom. Priečnu tuhos zabezpečujú krátke šikmé pásiky medzi rozperou a ležatým stĺpikomľ do oboch prvkov čapované. Tuhos rámu vzperadla oproti väznému trámu zabezpečujú tiež sekundárne šikmé stĺpiky čapované do väzného trámuľ spoj je často istený kram ou. V strede plnej väzby je stĺpik vo funkcii vešiakaľ uchytený strme mi o väzný trám. Do stĺpika sú vo vrchole preplátované krokvy. V mieste jednostranného preplátovania dvojice horizontálnych trámov rozpery a hambálka má profil stĺpika väčšiu hrúbku. V pozdĺžnom smere zabezpečujú tuhos krovu stredové väznice v dvoch úrovniach a prahové väznice navzájom zavetrené diagonálnymi vzperami (obr.ř). 24

25 Obr. č. 9: RK kostol v Skalitom priečny rez a pohľad do krovu Druhým charakteristickým typom sú krokvovo hambálkové konštrukcie s jednoduchým vešiakom 21 laterálnymi stojatými stolicamiľ ako boli realizované napr. v evanjelickom kostole vo Vyšnej Boci 17Ř5 na LiptoveĽ Rím.kat. kostole sv. Trojice v Lokci 17Řň/Ř4d na OraveĽ na kaštieli vo Veličnej 1ŘŇŘ/Ňřd a inde. Aj v bližšom okolí Žiliny je viacero krovov z tohoto obdobia, primárnych so stavbou kostolaľ napríklad v Petroviciach. Príkladom pre druhý typ je krov na Evanjelickom kostole vo Vyšnej Boci. Krov je hambálkovýľ s postrannými stojatými stolicamiľ v plných väzbách so zdvojeným vešadlom. Charakteristická plná priečna väzba má väzný trám kampovaný na jednoduché pomúrnice. Na presahujúce konce väzného trámu sú čapované krokvy. Krokvy sú vo vrchole čapované so stĺpikom a fixované drevenými kolíkmi. Väzný trám vynáša v strede stĺpik vo funkcii vešiakaľ ktorý prechádza až do hrebe a strechy. Približne v polovici výšky vešadla je s ním prechádzajúci hambálok spojený rovným plátom a fixovaný dreveným kolíkom. Hambálok je kampovaný zhora na väznice stolíc. Priečna väzba je stabilizovaná dvoma pármi vysokých podkrokvových vzpierľ ktoré pod vrcholom symetricky podporujú stĺpik. Stĺpik je zabezpečený dvojicou pätných vzpier spojených rybinovým krytým plátovaním. Zavetrenie postranných stojatých stolíc v pozdĺžnom smere je zabezpečené pásikmi (obr. 10). Obr. č. 10: Evanjelický kostol vo Vyšnej Boci pohľad do krovu 21 Časté sú zdvojené stĺpiky vo funkcii vešiaka. 25

26 Zaujímavým príkladom konštrukčne nie ve mi vydareného krovu bol 22 krov nad kostolom v Čimhovej na Orave (1775). Mal netypický tvar väziebľ poznačený viacerými prestavbami. Išlo o hambálkový krov s dvomi sekundárnymi laterálnymi rámovými konštrukciamiľ avšak bez zavetreniaľ vynášajúci drevenú skružovú klenbu (obr. 11). Obr. Č. 11: RK v Čimhovej, pohľad na preskladanú konštrukciu krovu. 5 DRUHÁ POLOVICů 1ř. STOROČIů Druhá polovica 1ř. storočia je charakteristická používaním hambálkovýchľ prechodovýchľ ale už aj moderných krovov s použitím centrálnychľ laterálnych stojatých stolícľ vešadiel s použitím tradičných tesárskych spojov a už novších klincovaných spojov. Príkladmi takýchto konštrukcií sú krovy na Evanjelickom kostole vo Veličnej 1Ř61/6Ňd na OraveĽ Rím.kat. kostole v Krásne nad Kysucou 1Ř5Ř/60dĽ krov na objekte Mýtnice v Oravskom Podzámku 1Ř6Ř/6řd na Orave (obr. 12.) a inde. Obr. č. 12: Krov v objekte bývalej mýtnice v Oravskom Podzámku 22 Už kompletne vymenený. 26

27 Krov na Evanjelickom kostole vo Veličnej je typickým príkladom spomínaného prechodového typu. Ide o historický hambálkový vešadlový krovľ s dvomi laterálnymi stolicami. Plná väzba je tvorená väzným trámomľ do ktorého sú začapované krokvyľ približne v polovici výšky krovu sú rozopreté hambálkom. V osi je stĺpik vo funkcii vešiakaľ ktorý spolu s postrannými podkrokvovými vzperami tvorí systém jednoduchého vešadla. Pod koncami hambálkov sú s nimi mierne preplátované pozdĺžne stredové väzniceľ ktoré sú zhora čapované na laterálne stĺpiky. Hambálky sú v plných aj prázdnych väzbáchľ čapované do krokiev. V pozdĺžnom smere sú väzby zabezpečené laterálnymi stolicamiľ pri ktorých je spoj stĺpik stredná väznica zavetrený šikmými pásikmi spájanými nekrytým rybinovým preplátovaním (obr. 13). Obr. č. 13: Evanjelický kostol vo Veličnej pohľad do krovu. 6 MODERNÉ KONŠTRUKCIE KROVOV POUŽÍVůNÉ OD PRELOMU 1ř. ů Ň0. STOROČIů Na prelome 1ř. a Ň0. stor. už prevládajú moderné krovyľ používajúce stále častejšie pílené prvky s novými spôsobmi spájania priemyselne vyrábaným kovovým materiálom. 23 Príkladom sú krovy na Rím.-kat. kostoloch: sv. Jakuba v Bobrove 1894/95d na Orave, Nanebovzatia Panny Márie v Zakamennom 1Řřň na OraveĽ sv. Ignáca z Loyoly v Čiernom 1ŘŘŘ na Kysuciach, sv. Anny a Joachima v Oravskej Lesnej 1ř14 na OraveĽ sv. Jána Krstite a vo Vrútkach z roku 1905 v Turci a alšie. Raritou z tohto obdobia je krov vlašskej sústavy na Rím.-kat. kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pochádzajúci z obdobia obnovy objektu v rokoch , realizovaný talianskymi majstrami (obr. 15). 23 KlinceĽ svorníkyľ kramle. 27

28 Obr. č. 15: RK kostol v Dolnom Kubíne pohľad do krovu. Pekným príkladom je krov na kostole Nanebovzatia Panny Márie v Zakamennom 1893d, ktorý je kombináciou čiastočne hambálkovej konštrukcie s modernou väznicovou, s vešadlom a klieštinami v plných väzbáchľ pozdĺžne viazanými laterálnymi stojatými stolicami. Spoje fixujú svorníky so štvorcovou hlavou a maticou. Systém dvojnásobného vešadla v plných väzbách zabezpečujú šikmé postranné vzpery medzi väzným trámom a stĺpikmiľ vrátane horizontálnej rozpery. Väzné trámy plných väzieb sú položené okrem pomúrnic aj na pozdĺžne trámyľ umiestnené na nadmurovke. Pozdĺžne viazanie zabezpečujú postranné stoliceľ kde stĺpiky s väznicami zavetrujú symetrické a na krajoch jednostranné pásiky. (obr. 15) Obr. č. 15: RK kostol v Zakamennom pohľad do krovu nad lo ou. 7 ZÁVER Prezentované informácie sú výsledkom nieko koročného plošného terénneho stavebnohistorického a stavebno-technického výskumu podporovaného Ministerstvom kultúry SR. Výstupy výskumov majú dôležitý význam pre pochopenie vývoja konštrukcií krovov aj pamiatok ako celku. 28

29 Autenticita je jedným z významných faktorov pri návrhu obnov a sanácií týchto konštrukcií. Z poh adu koncepcie ochrany pamiatkového fondu je potrebné pozna hodnotu jednotlivých konštrukcií nielen z h adiska jej primárnosti ale aj z h adiska vekuľ spôsobu a druhu použitej dreviny pri obnovách v minulosti 24. Najviac pôvodných konštrukcií a zárove najmladších krovov je v regióne Kysúc (až od 1Ř. storočia) nachádza sa tu málo pôvodne stredovekých objektovľ čo súvisí so štruktúrou a spôsobom osíd ovania regiónu. V regióne TurcaĽ vzh adom na pomerne vysoký počet stredovekých sakrálnych objektovľ je výrazný podiel sekundárnych krovov a zárove sa tu nachádza najviac najstarších konštrukcií krovov. Hlavnou príčinou výmeny boli stavebné úpravy jako prístavbyľ dodatočne vložené klenbyľ či dejinné udalosti. V regióne Orava a Žilinskej kotline sa vzh adom na historický vývoj zachovali krovy až od obdobia renesancie s výnimkou stredovekého dreveného kostola Všetkých svätých v Tvrdošíne. 24 O. MakýšĽ Stavebná obnova pamiatok v rámci programu OSSD, in:vývojové trendy v oblasti navrhovaniaľ prípravyľ realizácie a údržby stavieb [elektronický zdroj]ľ Zborník vedeckých prác. Brno: Tribun EU, 2013, s

30 VÝVOJ ZůST EŠENÍ FůRY V BůRTOŠOVICÍCH V HISTORICKÝCH PRAMENECH Lucie Augustinková, Peter Krušinský Abstrakt Na současné budově čp. 146 v Bartošovicích 25 (bývalý okres Nový JičínĽ ČR) nezůstal historický krovľ ovšem během archivního výzkumu zacíleného ke stavebním dějinám objektu byl nalezen soubor pramenů 26 poměrně podrobně dokumentující proměny zast ešení stavby. 1 obr. č. 1 a 2: Východní průčelí fary, foto, F. Kledensky, Kostel a fara v Bartošovicích, konec 18. století. Převzato z publikace M. Ludvíkové Moravské a slezské kroje. Úvod Plánová dokumentace výstavby nového zast ešení z roku 1872 se na první pohled jevila pečlivě provedená a konzistentníľ ale p i bližším zkoumání vyšla najevo značná schematizace konstrukceľ výraznější u plánu odstra ovaného krovu. Pro poznání starší fáze stavebního vývoje fary bylo proto vhodné pokusit se zrekonstruovat p esné a konkrétní konstrukční schéma původního mansardového krovu. 1. BůROKNÍ PODOBů FůRY 1.1 Výstavba fary 25 Stavba vznikla jako fara. Dnes objekt využívá Základní organizace Českého svazu ochránců p írody Nový JičínĽ která tu provozuje Záchrannou stanici pro volně žijící živočichy a Návštěvnické centrum Dům p írody Pood í. 26 Lucie AugustinkovἠDějiny fary v Bartošovicích. Nálezová zprávaľ Ostrava Ň015. Nepublikovaný materiál uložený v archivu Základní organizace Českého svazu ochránců p írody Nový Jičín v Bartošovicích. 30

31 Farní budovu v Bartošovicích nechal v roce 17ň7 postavit kanovník olomoucké kapituly Jan Josef Podstatský z PrusinovicĽ jemuž panství bartošovické tehdy pat ilo. Zděná fara s mansardovou šindelem krytou st echou 27 nahradila dosavadní d evěné obydlí pro fará e. 1.Ň Další vývoj fary Fara stojí na návrší ve st edu obce. Podloží charakterizují poměrně neobvyklé podmínky týkající se obsahu tekutých písků a také spodní vody jako zdroje problémů. Není tedy divuľ že u stavby se objevily potíže se stabilitou již poměrně záhy. V roce 1783 tedy vyhotovil tesa Georg Kloss návrh a rozpočet na opravu strop v pat e a pokrytí st echy šindelem. 28 Podle inventá e z roku 1808 měla fara v podkroví na severní straně objektu dvě úrovně sýpek za dvouk ídlými dve mi spodní dlážděnou cihlami a horní bez dve í s deskovou podlahou ň Vým na st echy v poslední t etin 1ř. století O opravě fary se začalo jednat už v roce P esnější určení samotné realizace stavebních prací na farní budově je poněkud problematické. Licitační protokol, v němž se jedná o opravě a její finanční nákladnosti vznikl roku Pojednává o z ízení nového krovu a st echy pokryté b idlicí. 31 K nacenění se bezpochyby vztahuje i rokem 1Ř7Ň datovaný plán stavitele K. KarlsederaĽ zachycující starý stav tedy původní krov z roku 1737 a novou krovovou konstrukci. Z pochází kompletní p ehled nákladů na výměnu stropů v pat e a na z ízení nového krovu nad farou ŘŘ4 shledal reprezentant patronátního ú adu Josef Hájek opravu fary jako naprosto nutnouľ rozpočet potvrdil a dovolil využít pro tento účel využít jmění filiálního kostela v Hukovicích. Pro určení doby skutečného z ízení nového krovu tak svědčí spíš další prameny pozdější vpisek v inventá i z roku 1808: Im Jahre 1872 wurde mit Schiefer eingedeckt. 32 A archivní fotografie, 33 popsaná Partschendorfer Pfarrei a datovaná rokem 1ŘŘ0Ľ zachycující faru nade vší pochybnost po p estavbě podle Karlsederova plánu. 27 Původní zast ešení fary v Bartošovicích je zachyceno na kresbě F. Kledenského z konce 1Ř. století. Kresba známá zachycením krava ských krojů byla mnohokrát publikována v etnografické literatu e. Nap. M. LudvíkovἠMoravské a slezské kroje, Brno SOkA Nový JičínĽ Fond Farní ú ad BartošoviceĽ inv. č. 1Ľ sig. Ia. 29 SOkA Nový JičínĽ Fond Farní ú ad BartošoviceĽ inv. č. 1Ľ sig. I. 30 Lucie AugustinkovἠDějiny fary v Bartošovicích. Nálezová zprávaľ Ostrava Ň015. Nepublikovaný materiál uložený v archivu Základní organizace Českého svazu ochránců p írody Nový Jičín v Bartošovicích. 31 SOkA Nový JičínĽ fond Farní ú ad BartošoviceĽ inv. č. 65Ľ sig. I e. 32 SOkA Nový JičínĽ Fond Farní ú ad BartošoviceĽ inv. č. 1Ľ sig. I. 33 SOkA Nový Jičín. 31

32 Obr. č. 3: K. Karlseder, Plán starého a nového zast ešení fary v BartošovicíchĽ 1Ř72. SOkA NJ. Krov Zakreslená původní konstrukce je s vysokou pravděpodobností zaznamenána schematicky. Na objektech barokních far v p ípadech mansardových tvarů lomených st ech se často používaly ležaté stolice. Na nákresu je sice dodrženo základní schémaľ ale chybí více charakteristických prvků. Na plánu není z ejmé vlastní uložení krokví. Z toho pohledu konstrukci chybí vázání pětibokou vaznicíľ pětibokým prahovým trámemľ rozpěrou mezi vzpěrami ležaté stolice a šikmé zavětrování ležaté stolice v podélném směru. I když v ezu chybí výměny vazných trámůľ vazné trámy byly v každé plné vazbě. 34 (Obr. 5) Druhá interpretace může poukazovat na lomenou st echuľ jejímž základem je konstrukce z krokví a hambalků. Na základě často používaných schémat je možné konstatovatľ že se jedná pouze o nep esný nákres skutečného stavu konstrukce p ed realizací nové st echyľ protože původní měla být odstraněna kvůli špatnému technickému stavu L. Suchý, P. Krušinský, Z. Grú ováľ K. urian, D. Zacharová, R. KorenkovἠHistorické krovy v regiónoch Oravy a Kysúc. Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta - Katedra pozemného stavite stva u M. Gibala KNM L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. Grú ováľ K. Burian, D. ZacharovἠR. Korenková, Historické krovy v regiónoch Oravy a Kysúc. Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta - Katedra pozemného stavite stva u M. Gibala KNM 2010, s

33 Krov zobrazený ve výkresové dokumentaci z roku 1Ř7Ň má jednu z typických konstrukcí používaných v daném období. Její základ tvo í obvyklá konstrukce z krokví a hambalků s postranními stolicemi a dopl kovými šikmými bočními stolicemi a vazný trám upevněný pomocí kovového opásání. P ibližně v Ň/ň výšky je umístěný hambalekľ který je čepovaný do krokví a průběžným plátem spojený s věšadlem. P ibližně v 1/ň délky krokve je umístěná postranní stolice. Tato konstrukce pravděpodobně nebyla realizovánaľ nebo v plánu jsou některé prvky škrtnuty. Z korekcí plánu tužkou se dá dedukovatľ že skutečně realizován byl až modernější typ konstrukce. Obr. 4: Fara v BartošovicíchĽ fotoľ 1ŘŘ0. SOkA NJ Zredukovaná konstrukce byla konstrukcí krokvovouľ která využívala k podélnému vázání šikmé postranní stolice. Vazné trámy byly v plných vazbáchľ v mezilehlých byla použita krátčata. Do vazných trámů byly šikmo čepovány sloupkyľ které podepíraly vnější vzpěry rovnoběžné s krokvemi. Na sloupky byly čepovány nakoso uložené st edové vaznice. Hambalky byly s krokvemi plátovanéľ bez podep ení postranními stojatými stolicemi. (obr. 7) V průběhu realizace 33

34 z ejmě došlo ke změně v koncepci konstrukceľ úpravou podle dobově rozší ených ešení a publikovaných poznatků. 36 Obr. č. 5: Krov kaštie a v Považskom Podhradí Obr. č. 6: Krov objektu starej pošty v Oravskom podzámku Následné opravy krovu fary Problémové situace v podloží působily samoz ejmě i dál a nový krov byl brzy také poškozen. Rozpočet z roku 1ř07 zahrnuje opravu napadených rohů st echy. Šlo o sedlovou st echu trojúhelného frontonu na uliční straně. Už tehdy bylo poškození poměrně výraznéľ krytina se rozestupovala a krokve ničil déš a tající sníh. Voda zatekla až do interiéru a promáčela strop jídelny v pat e. St echa u obytných části nebyla bezpečná z hlediska požární bezpečnosti a musí zde být v tomto zájmu z ízena plechová vížka. V témže materiálu je i poznámka o žlabechľ které mají pocházet z roku 1Ř7ňĽ jsou zprohýbané a dále nepoužitelné. Mají být tedy dodány nové žlaby a oba svody. 1.ň Z ízení nové st echy na konci Ň0. století V 70. letech 20. století začali faru užívat ochránci p írodyľ kte í tu pečovali o handicapované živočichy z ad volně žijících tvorů. V 80. letech začali faru opravovat. 36 G. A. Breymann, Allgemeine Bau-Constructions-Lehre, Constructionen in Holz, Hoffmann'sche Verlags- Buchhandlung, Stuttgart,

35 V roce 1řř7 dostala fara nový krov. Tvarem se zast ešení vrátilo k mansardové podobě staršího krovuľ známého tehdy z veduty kostela a fary z konce 18. století. 37 Obr. 7 Hypotetický rez spracovaný pod a škíc v pôvodnom projekte na základe analógii a dostupnej literatury. Ň. ZÁV R Podle souboru písemností a ikonografických pramenů k fa e v Bartošovicích se jevíľ že nový krov dostala fara skutečně již v roce 1872 a rok 1884 figuruje pouze v účetní dokumentaci jako datum svolení k využití konkrétních finančních prost edků ke krytí výdajů na stavbu. Nicméně i nový krovľ naplánovaný K. Karlsederem v nákresuľ doznal p i skutečné realizaci některých změnľ takže výsledkem byla konstrukce se šikmou stolicí. Tento krov nesl nízkou valbovou st echu fary do roku 1řř7Ľ kdy byla nahrazena volnou kopií st echy mansardové. 37 L. AugustinkovἠDějiny fary v Bartošovicích. Nálezová zpráva. Ostrava Ň015. Nepublikovaný materiál uložený v archivu Základní organizace Českého svazu ochránců p írody Nový Jičín v Bartošovicích. 35

36 KOSTEL SV. ŠEBESTIÁNA V T EMEŠNÉ - OPRůVů HISTORICKÉHO KROVU Danuška KOU ILOVÁ, Lucie ůugustinková Abstrakt Krov kostela sv. Šebestiána v T emešné (okres BruntálĽ ČR) prochází od roku Ň006 celkovou opravouľ která měla být v roce Ň015 ukončena. Krov se dvěma úrovněmi hambalkůľ patními sloupky a klasovými vzpěrami nad lodí a presbytá em je signovaný a datovaný autentickým nápisem na jižním boku st edové podélné vaznice p ed jejím zakotvením do východního věšadla poslední plné vazby nad presbytá em: E. G. B. M. ANNO 17ňň. Konstrukci tohoto typu je však z typologického hlediska možno označit jako renesančníľ navíc p ekvapuje odvozením ze způsobu stavění na principech ještě st edověké tesa ské tradice. Obr. č. 1 a 2: Kostel od západuľ fotoľ Ň00ř. Kostel na kresbě F. B. WerneraĽ P evzato z Wiecekova článku. 1. ÚVODNÍ FůKTů 1.1 Stručný historický kontext stavby Kostel sv. Šebestiána v T emešné (okr. Bruntál) je barokní architektura z let ňňĽ vystavěná na základech a patrně i s použitím části zdiva původního sakrálního objektu 36

37 s obdélnou lodí a kvadratickým kněžištěmľ zpevněným odstupněnými opěrákyľ který můžeme datovat již na počátek 14. století a o němž vímeľ že byl kolem roku 1600 renovován a na jeho západní straně p ibyla věžľ částečně zapuštěná do půdorysu lodi. Tento stav dokládá veduta F. B. Wernera z doby mezi lety Autorem barokní p estavby byl Felix Anton Hammerschmied z NisyĽ tesa ské práce provedl Elias Gross z T emešné; jehož monogram je obsažen i v datovacím nápisu s letopočtem 17ňň v krovu presbytá e. P ed rokem 1750 byla k jižní straně lodi p istavěna kaple sv. Anny. Roku 17Ř0 došlo ze statických důvodů k úpravám západní věže podle projektu krnovského stavitele Johanna MihatscheĽ tesa ské práce provedl Wenzel Sitta z Krnova; současně s pracemi na věži byla vyspravena prasklá klenba kostela. V polovině Ň0. let 1ř. století bylo provedeno nové ukončení věže cibulovou bání s lucernouľ jak je známe dosud; úprava je doložena plánem architekta Jana Sarkandera Thalherra. 39 Velkou opravu kostela v letech Řň7 po poškození větrnou smrští ídil krajský inženýr Johann Anton Englisch. Byla upravena okna a nově b idlicí pokryta sakristie a kaple sv. Anny. V letech 1Ř4ř-1Ř50 byla také st echa nad lodí a presbytá em pokryta b idlicí namísto dosavadního šindeleľ obnovena byla krytina věžeľ na kterou byla osazena nová pozlacená makovice. Roku 1ř1ň se opravovala b idlice na st echách kostela a objekt byl vybaven okapními žlaby a svody. Roku 1ř17 byl pro válečné účely nejprve rekvírován měděný plech ze sanktusní věžičky a nahrazen železnýmľ nakonec byla celá zchátralá věžička stržena. V roce 1řŇň byl objekt stažen železnými kotvami. Obr. č. ň: Zákres značení krovu do Jurgova půdorysuľ Ň00ř. 38 A. Wiecek, Slezská města na kresbách B. B. Wernera, in: Časopis Slezského muzea-bľ VIĽ 1ř57Ľ č. 1Ľ 45s.Ľ cit. s. 41, obr ZA BrnoĽ fond Zemské stavební editelstvíľ fond B 18 - Provinční stavební editelství BrnoĽ detail z plánu J. S. Teilherra pro kostel v T emešnéľ okr. BruntálĽ inv. č. 10Ň5Ľ kart. 1ň. č. j. Ř44. 37

38 1.2. Popis konstrukce krovu Jednolodní kostel sv. Šebestiána v T emešné s obdélnou lodí a užším p ibližně čtvercovým presbytá em je završen sedlovou st echou. Trojúhelný západní štít se p imyká k p edstavené hranolové věžiľ na východě nad presbytá em ukončuje objem st echy štít barokních forem s postranními volutovými k ídly a segmentovým nástavcem odděleným profilovanou ímsou. Úměrně většímu rozponu lodi je krov nad ní vyšší a širší než krov nad presbytá em. Obr. č. 4: V. Jurga, Podélný ez, nákres, Ň006. Nad lodí i presbytá em jsou rozvinuty krokevní krovy s hambalky a s rozvinutým podélným vázáním h ebenovou stojatou stolicí. Mezi plné p íčné vazby jsou v hustém sledu azeny vždy dvojice vazeb mezilehlých. Vazné trámy jsou po stranách podloženy dvojicemi pozednic a p i okrajích spojené s krokvemi tak ka svislými patními vzpěrami. Krov má dvě úrovně hambalků. Celý systém dopl ují dlouhé podkrokevní vzpěry. V ose krovu jsou postaveny st edové sloupky věšadlaľ sepnuté s prahovou vaznicí kovanými železnými svorkami. Sloupky plných vazeb mají v p íčném směru symetrické patní zápory a naho e dvojici klasových vzpěr krokví. Mezilehlé vazby mají dvě dvojice klasových vzpěr. V ose konstrukce vede podélná rámová stolice ztužená v podélném směru šikmýmiľ navzájem se k ižujícími vzpěrami ve t ech výškových úrovníchľ oddělených v jednotlivých polích podélnými rozpěrami čepovanými do věšákových sloupků. Mezi dvěma východními plnými vazbami nad lodí jsou patrné stopy ukotvení odstraněné polygonální sanktusní věžičky štený ové konstrukce. Krov presbytá e je konstrukčně p ibližně stejnýľ pouze horní vaznice a hambalky vedou nížeľ než v presbytá i. Celý krov je popsán úhlednou soustavou rytých značek. Podélné číslování se děje adou ímských ciferľ na trámu v presbytá i je kromě toho i datace ANNO Číselná ada začíná u štítu presbytá e od jedné a končí u věže ŇŇ. vazbou a dává tak informaci o postupu konstrukce krovu od východního štítu presbytá e po věž. Mezi 12. a 16. vazbou (počítáno podle po adí tesa ských značek od východního štítu presbytá e) je v lodi nasazen sanktusník. Ň. PůMÁTKOVÁ OBNOVů KROVU Ň.1. Diagnóza stavu 38

39 V roce Ň005 byly zahájeny p ípravné práce na opravě krovové konstrukce a st echy nad lodí a presbytá em. Stav krovu p ed zahájením oprav a výměnou prvků byl z uměleckohistorického hlediska popsán s definicí hodnotových parametrů a nastavením postupových kroků jeho záchrany cestou restaurace maxima autentických prvků v posudku D. Prixe. 40 V roce 2006 byly odebrány vzorky pro dendrochronologické datování 41 a byla zpracována projektová dokumentace sanace st echy a krovu kostela 42 a elaborát ke stavebně-technickému a biologickému průzkumuľ který konstatoval nevyhovujícíľ místně až havarijní stav konstrukce krovu s doporučením ešit situaci dílčími tesa skými substitucemi a chemickou sanací d eva i zdiva. 43 V tomtéž roce byly zahájeny vlastní práce na opravě krovuľ jejichž průběh byl od počátku sledován a dokumentován odbornými pracovníky Národního památkového ústavuľ územního pracoviště v Ostravě. Situace, odkryté v prvních fázích opravľ jsou podchyceny v nálezové zprávě. 44 Obr. č. 5 a 6: V. JurgaĽ ez plnou vazbou a ez mezilehlou vazbouľ nákres Ň006. Pro dendrochronologické datování bylo z konstrukcí nad lodí a presbytá em odebráno celkem 14 vzorků ze 1ň prvkůľ a to z vazných trámůľ krokvíľ šikmých vzpěr a sloupkůľ p ičemž u vazných trámů byly odběry provedeny jak z původníľ tak z nastavované partie. Všechny trámy byly z jedlového d eva mimo jeden z nastavovaných kusůľ který byl smrkový. Vzhledem k tomu, 40 D. Prix, Umělecko-historický předběžný posudek krovu římsko-katolického kostela sv. Šebestiána v Třemešné, okr. Bruntál. PrahaĽ Ň005. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Ostrava. 41 T. Kyncl, Dendrochronologické datování dřevěných konstrukčních prvků kostela sv. Šebestiána v Třemešné (okr. Brutnál). Výzkumná zpráva č.058a-06, Brno, Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Ostrava. 42 V. Jurga, PD sanace střechy s krovu kostela sv. Šebestiána. Projekce, průzkumy, inženýrská a stavební činnost. Frýdek-Místek, 05/2006. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Ostrava. 43 V. Jurga, M. Janek, Krov a střecha kostela sv. Šebestiána v Třemešné u Krnova. Stavebně-technický a biologický průzkum krovu, projekt sanace krovu a střechy. Frýdek-Místek, 06/2006 (samostatná příloha:technická zpráva výměn, srpen 2006). 44 D. Kou ilováľ H. PavelkovἠTřemešná, farní kostel sv. Šebestiána, dokumentace nálezových situací při sanaci krovové konstrukce nad presbytářem a části lodi, Ostrava Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Ostrava. 39

40 že témě u všech vyhodnocovaných prvků byly dochovány již zcela vytvo ené podkorní letokruhyľ datující období vegetačního klidu (tj. íjen - duben) i rok kácení stromů (1730/31), vznikla velmi p esvědčivá a do historických dat zapadající chronologie vyzvednutí i oprav krovu. P evažuje d evo kácené v období p íprav a shromaž ování materiálu na nový krov takľ aby se d evo p íliš nevysušilo a dalo se ještě jako čerstvé dob e opracovávat. U čty vzorkůľ odebraných pouze z vazných trámůľ je datum skácení určeno takto: Ň vzorky odebrané z nastavení vazného trámu jsou datovány skácením 1Ř4ř/1850d (jeden je onen smrkový)ľ další Ň jsou již jedlové s datem skácení 1Ř50/1851d; tato data ukazují na dílčí opravy v krovuľ provedené patrně současně s výměnou st ešní krytiny v polovině 1ř. století. Obr. č. 7 a 8: Lo - zavětrování ondřejskými kříži ve spodní úrovni centrální stolice, nápis s datací 1733 a iniciálami E.G.B.M. na jedné z podélných rozpěr krovu presbytáře. Podrobný průzkum stavu krovové konstrukce potvrdilľ že došlo k výměnám částí prvků u p evážného počtu vazných trámů. Tyto opravy pak ovlivnily stabilitu původní konstrukce, kdy v důsledku průhybu nastavovaných podpor - vazných trámů došlo k omezení funkčnosti a p etížení dalších prvků konstrukce krokvíľ patních vzpěr i šikmých vzpěr plných vazeb. Novější zásahy byly snadno rozpoznatelnéľ oproti původní konstrukci opracované tesáním a s odpovídajícími tesa skými spoji čepyľ plátyľ rybinové plátyľ kampyľ jištěné d evěnými kolíky i kovanými h ebyľ svorníkyľ objímkami a svorkami se identifikovaly ezaným materiálemľ nedostatečnými pláty a tupými spoji drženými h ebíky. Větší zásah byl registrován zhruba nad vrcholem klenbyľ tedy asi ve st edu délky většiny vazných trámůľ které byly roz ezány a nově napojeny vloženým kusem nezachovávajícím rozměrový modul vazných trámů. Spojení mate ského dílu s implantátem bylo provedeno dvěma svorníky s pomocí železných kovaných matic a šroubů. Pláty se nacházely p esně v místech pod st edovou vaznicí - st edovým prahemľ na nějž pak dosedá st edový věšákový sloupek se systémem p íčných vzpěr a podélného zavětrování. Pláty s tupými konci byly naprosto nevhodné. Plát byl orientován v horizontálním směruľ čímž byla dimenze trámu de facto oslabena o celou polovinu svého profilu. Propojení nového a starého prvku zajiš oval pouze h eb s vrutem a obepnutá pásovina, proto se pláty začaly 40

41 prohýbat a rozevírat. U vazného trámu byl viditelný velký průhyb v jedné z nejvíce zatížených části krovového systému. Dalo se tedy p edpokládatľ že systém st edového sloupu s klasovými vzpěrami a mohutným podélným zavětrováním neroznáší působení sil takľ jak by bylo pro stabilitu krovové konstrukce tohoto rozpětí žádoucí. Tupé pláty uprost ed vazných trámu byly navíc položeny opačně a toto otočení spoj, a dlouhodobé zatížení způsobilo podélné trhliny od plátu do zbývající části profilu; tesa ský spoj působil jako kloub a pomalu se dlouhodobým zatížením rozevíral. Obr. č. 9, 10 a 11: Lo celkový pohled po sanaci prvků, Presbytář sanace výměnou Presbytář opravené vazné trámy sestavené ze dvou kusů 2.2. Návrhy ešení Auto i stavebně-technického a biologického průzkumu krovu zhodnotili situaci následovně: stav krovu je ovlivněn dlouhodobými stávajícími, ale i starými zátoky...místy došlo k zásadním napadením a destrukcím dřevní hmoty jednotlivých konstrukčních prvků. Byl zjištěn výskyt dřevokazných hub, především napadení dřevomorkou domácí a houbami z čeledi chorošovitých a konioforovitých...dřevo je dále degradováno požerkem dřevokazného hmyzu z čeledi červotočovitých a tesaříkovitých... Na základě statisticky vyhodnocené zkušenosti a vzhledem k přístupovým možnostem a bionomii jednotlivých dřevokazných škůdců je zjištěný rozsah napadení 70 až 80% celkového napadení. 45 V technické zprávě výměnľ zpracované jako p íloha výše uvedeného průzkumu a projektu sanaceľ jsou definovány tyto nezbytné zásahy: postupná výměna vazných trámů za nové nastavované cca v 1/ň rozpětí s provedením spojů jako šikmočelný plát fixovaný svorníky s vložkami typu Bulldog a zesílením oboustrannými fošnovými p íložkami; 45 V. Jurga, M. Janek, Krov a střecha kostela sv. Šebestiána v Třemešné u Krnova. Stavebně-technický a biologický průzkum krovu, projekt sanace krovu a střechy. Frýdek-Místek, 06/2006 (samostatná příloha:technická zpráva výměn, srpen 2006). 41

42 výměna pozednic a provedení fungicidní sanace koruny zdiva; výměna námětků kus za kus v celém rozsahu; výměna konců krokví u okapu a z části i šikmých vzpěr dílčími substitucemi pomocí rovnočelných plátů fixovaných svorníky a podle pot eby s p íložkami; u nevyhovujících ztužidel v podélné ose krovu výměna kus za kus p i zachování stávajících tesa ských spojů rybinové plátyľ jištění kolíky z tvrdého d eva. Napadení vazných trámů se ve většině p ípadů projevovalo vyhnitím d evní hmotyľ a to v takové mí eľ že místy bylo patrné poklesnutí až o několik centimetrů. Na severní straně presbytá eľ těsně p iléhající k východní štítové cihelné zdiľ bylo z ejmé masivní degradování pozednice v délce cca Ň ŇĽ5 mľ způsobené d evomorkou domácíľ pozednice prudce poklesla a způsobila napadení zhlaví vazných trámů a také jejich pokles. Obdobná situace byla u severní strany lodiľ p iléhající k věži kostelaľ kde byl v délce cca ň-5 m napaden jak vazný trámľ tak d evěné pochůzí podlážky uložené na vazných trámech a viditelná byla také degradace pozednice. Nevhodné zpevnění klenebních pasů d evěnými táhly kotvenými do obvodové stěny kostela natvrdo Ľ tj. zazděním bez vzduchových mezerľ znamenalo další problémyľ nemluvě o tomľ že bylo definováno jako již nefunkční; zhlaví těchto táhel byla vyhnilá a způsobila jejich poklesľ který se místy projevil vyvléknutím železné kované svorkyľ která spojovala zdivo a d evěný prvek. Obr. č. 12: J. S. ThalherrĽ pohled shora na st echu kostelaľ detail z plánuľ 1Ř15. ZA Brno. Nad návrhem a možnostmi oprav spodních partií krovu se vedla zodpovědná odborná debata. Jako nejvíce problematické se jevilo provedení vazného trámu ze dvou částí navíc se staticky nevyhovujícím typem spoje p ímo pod st edovým roznášecím systémem. P i odhadu podílu zachování původní hmoty vazného trámu zhruba kolem jedné t etiny prvku bylo nejprve doporučenoľ že vazné trámy a pozednice mohou být provedeny jako nové za podmínky zhotovení z jednoho kusu, s ezanými profily se sraženými otesanými hranami (alternativně p ipadalo 42

43 v úvahu ohoblování); spoje mezi vaznými trámy a pozednicemi by byly tradiční tesa ské. Závěrem byl kompromisľ že vazné trámy mohou být ze dvou kusů podvlečených pod st edovým prahem podélného zavětrování a spojovaných soudobými technikamiľ tj. d evěnými p íložkami a svorníky; vizuálně budou maskovány podlážkami. Zásadním argumentem byloľ že výměna vazných trámů v jednom kuse by nebyla možná bez rozebrání a demontáže celého krovuľ což by vzhledem ke stavu napadení st edové podélné vazby znamenalo faktický zánik celé krovové konstrukce. Dále se ešily p íčné vazbyľ tzn. krokveľ vazné trámyľ p ípadně i hambalky a patní vzpěryľ nezbytné bylo nahradit témě neexistující pozednici. Napadení nebylo tak masivní a sanace byla provedena s ponecháním většiny historických prvků ve své původní poloze a na svém původním místě. Technické parametry dožitých materiálů bohužel nedovolily p istoupit k opravě krovu restaurační metodou. Krov po rekonstrukciľ která by měla být definitivně ukončena v roce 2015, respektuje konstrukční schéma a zachovává tradiční tesa ské technikyľ materiál je však z větší části nový. 3. Konstrukce krovu kostela v T emešné v kontextu vývoje krov Konstrukce krovu kostela v T emešné se už na první pohled jeví jako velmi archaickáľ vzhledem k reálnému stá í vlastně docela p ežitá. Krovy se st ední stolicíľ z jejíhož sloupku vycházejí vzhůru klasové vzpěryľ se nejčastěji vyskytují v pozdním st edověku a p ežívají v raném novověku v různých oblastech nestejně dlouho. V českých zemích jde o schéma krovu s klasovými vzpěrami i šikmými vzpěrami vyskytující se nejčastěji v pozdní gotice (nap íklad krov kostela františkánů v Kadani z konce 15. století). 46 V Moravskoslezském kraji se objevují poměrně často i v 17. století (kostel sv. Valentina v Bravanticích viz kapitola o Bravanticích nebo dendrochronologicky sice nedatovaný ale nejspíše původní krov kaple sv. Jošta ve Frýdku z počátku 17. století). 47 Ve sledovaném regionu a jeho nejbližším okolí schéma p ežívá poměrně dlouho (nap íklad v Polsku do 2. poloviny 1Ř. století). Jistou úlohu tady hraje i skutečnostľ zda jde o novostavbu nebo o obnovení st echy nad stojící stavbou. Nad bývalou špitální kaplí sv. Barbory v Bílovci byl vztyčen krov se st ední stolicí a klasovými vzpěrami po požáru města v roce 1726, ovšem ze d eva pokáceného už v letech 17Ň4/Ň5Ľ protože p i malých rozměrech kaple jistě nebyl problém sehnat d evo ze starých zásob. 48 Konstrukce se st ední stolicí s klasovými vzpěrami i věšadly byla použita z ejmě v 18. století na kostele ve Staré Vsi u Bílovce J. ŠkabradaĽ Konstrukce historických staveb, Praha 2003, s L. AugustinkovἠPodoby sakrální architektury ve 2. pol. 16. a na poč. 17. století v Moravskoslezském kraji, Ostrava Disertační práce ČVUT v Praze. 48 L. Augustinková J. Dudek, Špitální kaple sv. Barbory (nyní obřadní síň) v Bílovci. Podkroví a krov, sejmutí omítek v přízemí, Ostrava Ň007. Nepublikovaná nálezová zpráva uložená v archivu NPÚĽ ú.o.p v Ostravě. 49 L. AugustinkovἠPodoby sakrální architektury ve 2. pol. 16. a na poč. 17. století v Moravskoslezském kraji., Ostrava Ň01ň. Disertační práce ČVUT v Praze. 43

44 P i sestavování krovu kostela sv. Šebestiána v T emešné bylo v roce 1733 s největší pravděpodobností zopakováno schéma odstra ovaného krovu téže stavby. Pouze některé spoje byly provedeny moderněji jako čepované (u některých vzpěr) nebo pomocí kovových svorek (spojení sloupků s prahovou vaznicí). Schéma krovu kostela v T emešné tedy p ináší informace nejen o stavebních zvyklostech Ň. t etiny 1Ř. stoletíľ ale také o konstrukci z ejmě ještě pozdně st edověkéľ která na kostele existovala p edtím. Bylo tedy velmi důležité p istoupit k obnově krovu po p edchozím bádání a s velkou péčí. 44

45 KROVOVÉ KONSTRUKCE KOSTELA SV. VALENTINA V BRůVůNTICÍCH Lucie Augustinková, Václav Potůček Úvod V době realizace společného projektu se žilinskou univerzitou byly krovové konstrukce kostela sv. Valentina v Bravanticích 50 v neutěšeném technickém stavu, proto Biskupství ostravsko opavské iniciovalo zkoumání kostela v rámci projektu. Podkroví kostela, nabízející již při zběžné prohlídce cenná zjištění, bylo podrobeno zkoumání, dále bylo vyhotoveno zaměření krovových konstrukcí kostela a dendrochronologicky z prostředků projektu datován krov lodi. Cílem snažení bylo zaznamenat nálezy z prostoru podkroví a interpretovat je v kontextu vývoje stavby tak, aby přinesly co nejpodrobnější informace o staršíms tavebním vývoji kostela. Obr. č. 1: Bravantice, císařský otisk stabilního katastru, ÚAZK Praha. Počátky kostela 50 Bravantice (NJ)Ľ farní kostel sv. ValentinaĽ k.ú. BravanticeĽ parc. č. 15, stav. 45

46 Kostel sv. Valentina (s d ívějším patrociniem P. Marie) v Bravanticích datuje lokální soupis 51 do 1. poloviny 14. století z ejmě podle archaické půdorysné dispozice s polygonálním presbytá em zpevněným opěráky a také podle obrazuľ na nějž odkazují ne p íliš spolehlivé zdroje jako na práci z roku 1343, realitě bližší bude asi datování uvedené v soupisu památekľ 52 a to položené do blíže neurčeného období pozdní gotiky. Zmínka o fa e se tady datuje do roku Obr. 2: T. Tzoumasová, půdorys kostela v úrovni přízemí, Vývoj kostela ve Ň. polovin 16. a na počátku 17. století Další písemný doklad existence kostela pak pochází z roku 15řŘĽ kdy Jan Bravantský z Chob an vložil tvrz a ves Bravantice s kostelním podacím svému synu Janovi. Z doby Bravantských z Chob an pochází rovněž náhrobník Johanky Bravantické z Chob an ( 154Ň) instalovaný v p ízemí věže. Náhrobník charakterizuje primitivní pojetí figur na štítě usazeném ve spleti ještě pozdně gotických rozvilin a působí velmi archaickyľ i když bylo použito renesanční varianty kolčího štítu a z ejmě má i paralelu v dochovaných kusech kamenické práceľ tedy okenních ostění a portálů na nedalekém zámku M. Gavendová M. Koubová P. LevἠKulturní památky okresu Nový Jičín, Ostrava - Nový Jičín 1řř7Ľ s. 1ř. 52 B. Samek a kol., Umělecké památky Moravy a SlezskaĽ Praha 1řř4. Díl 1. A - I, s L. AugustinkovἠStarý zámek v Bravanticích - 1. NP a 2. NP, Ostrava Nepublikovaný materiál uložený v archivu autorky. 46

47 K pozdně gotickému jádru byla patrně mezi lety ňŇ (podle datace staršího z obou zvonů) p istavěna věž. Zast ešení věže je patrně o něco mladší. Poznatky z podkroví kostela Podkroví kostela skýtalo množství nálezových situacíľ které výrazně p ispěly ke znalostem o stavebním vývoji objektu. Do podkroví se vstupuje po d evěném schodišti ve věži. Pro bednění schodiště byly sekundárně využity starší prvkyľ konkrétně šlo o několik prken s poměrně pestrou ornamentální dekoracíľ snad raně barokního původu. Podle jejich parametrů šlo desky podhledu d ív jšího plochého stropuľ sestaveného v původní konstrukci - podhledu na sraz. Obr. č. 3 a 4: Kostel od severovýchodu, foto, 2013, kostel od jihovýchodu, foto, Krov kostela z jedlového d eva je hambalkové konstrukce s centrální rámovou stolicí a klasovými vzpěrami. Plná vazba je tvo ena vaznými trámyľ do kterých jsou čepované krokve. S ohledem na redukci krovu p i klenutí byly v mezilehlých vazbách odstraněny vazné trámy a byly nahrazeny krátčatyľ bezpochyby zhotovenými z původních trámů. Vazné trámy byly v místech výměn podep eny sloupkemľ dosedajícím na hlavici čtvrtpilí e pod klenbouľ z kterého jde vzpěra do vazného trámu. Popsané konstrukční ešení nahradilo roznášení sil z prahového trámu na už neexistující vazné trámy. Krokve jsou ve t ech úrovních spojeny hambalky s použitím rybinových p eplátování, fixovaných d evěnými kolíky. Ve vrcholu jsou spojeny pomocí vzájemného p eplátování se sloupkem věšákem. P íčnou vazbu ztužují klasové vzpěry ve dvou úrovníchľ plátované rybinovým plátem s krokvemi a sloupkem a p eplátované s hambalky. Hambalky jsou s krokvemi spojené rybinovým plátem a rovným plátem s centrálním sloupkem. Centrální sloupky jsou navzájem rozep ené rozpěrami ve t ech úrovních pod hambalkyľ které na ně dosedají 47

48 v mezilehlých vazbách. Sloupky byly s vaznými trámy spojeny patními vzpěrami rybinovými plátyľ po kterých zůstaly dlaby. Mezilehlá vazba je redukovaná kvůli vložení klenby o vazný trám. Vrchní hambalek chybí. V první úrovni jdou vzpěry do krokví ve stejné geometrii jako v p ípadě spodních klasových vzpěr v plné vazbě. Vyšší klasové vzpěry v plné vazbě jsou nahrazeny vzpěrami ve tvaru ond ejského k ížeľ p eplátovanými rybinovými pláty se spodními hambalky a krokvemi. V podélném směru je krov ztužen h ebenovou stolicíľ kterou tvo í sloupky čepované do prahového trámuľ stabilizované patními záporami v podélném směruľ rozpěrami a ve dvou úrovních nad sebou umístěnými vzpěrami tvo ícími ond ejské k íže. Zdi lodi jsou v partii nad existující klenbou omítané do výšky omítkové hranyľ probíhající vodorovně asi ň0 cm pod korunou zdiva. Hrana velmi pravděpodobně vymezuje výšku podhledu plochého stropu kostela. Obr. 5 a 6: Podkroví lodi, foto, Ztužení v úrovni koruny zdiva, foto, Kromě popsaného byla v podkroví kostela viditelná nesouslednost současného krovu s obvodovými zdmi. Na sloupcích krovu jsou patrné dlaby pro nasazení patních zápor. Z jejich sklonu a polohy ve vztahu k vazným trámům je viditelná úprava ve spodní části krovuľ která musela být provedena v souvislosti se zaklenutím. Místo rámu z vazných trámů v rovině se ve spodní části krovu nachází prostorová konstrukce ze sloupk a pásk Ľ které podporují vazné trámy v plných vazbách. Shora jsou do vazných trámů pásky kotveny kovovými závlačemi. V mezilehlých vazbách jsou samoz ejmě krátčata. Horní partie krovu s trojí úrovní hambalků zůstala nezměněna. Další nálezy skýtalo podkroví nad presbytá em. Ve štítě mezi lodí a presbytá em stále existuje ze strany presbytá e otisk krajní vazby krovu se stojatou stolicí s jedním sloupkem v ose (shodné konstrukceľ jako je dodnes dochována v lodi se změnou spodní části). Současný krov presbytá e charakterizuje dvojice stojatých stolic a systém výměnľ pomocí nichž se tesa i vyrovnali s tvarem závěru. 48

49 Další vývoj stavby P estavba kostela je datována do roku 1672 stále ještě se zasvěcením Nanebevzetí P. MarieĽ které bylo teprve později změněno na sv. Valentina podle patrocinia bočního oltá e. 54 Protože prvky krovu lodi byly dendrochronologicky datovány do let 166Ň/6ňĽ 55 lze k p estavbě Hermannem blíže neurčené co do rozsahu změn za adit instalaci nového krovuľ podle výsledků dendrochronologického datování prokazatelně dochovaného v partii lodi. Obr. 7, 8 a 9: Dveře do podkroví sestavené z desek podhledu, foto, Otisk vazby krovu v podkroví presbytáře, foto, Podkroví presbytáře, foto, V roce 1779 byl kostel na náklady tehdejšího majitele panství Friedricha z Berečka p eklenut. Regionální literatura tady požívá adjektivum kuppelartig, 56 ale ve skutečnosti jde o pruské klenby nad lodí i presbytá em a o konchu v závěru. 57 Klenutí kostela a kaple vedl v pozici stavitele Václav Thalherr ( ) z Fulneku. 58 KapleĽ orato a sakristie byly tehdy nově pokryty. 59 Zaklenutí pruskými klenbami a konchou vybudovali p esně v duchu prastarých stavebních zvyklostíľ kdy byla stavba nejd íve p ekryta krovem a teprve poté se klenulo. Krov presbytá e mohl být ponechán v podobě z roku 167Ň (s dendrochronologickou datací do roku 166Ň/6ň). Krov lodi 54 K. Hermann, Das Heimatbuch von Brosdorf. Kreis Wagstadt Ostsudetenland, T. Kyncl, Výzkumná zpráva na dendrochronologické datování krovu kostela v Bravanticích, Brno Nepublikovaný materiál uložený v knihovně VŠB TU Ostrava. 56 K. Hermann, Das Heimatbuch von Brosdorf. Kreis Wagstadt Ostsudetenland. 1979, s K. Hermann, Das Heimatbuch von Brosdorf. Kreis Wagstadt Ostsudetenland. 1979, s B. Indra, Fulnecká rodina stavitelů architektů Thallherrů. Vlastivědný sborník okresu Nový Jičín 1974Ľ roč. XIVĽ s K. Hermann, Das Heimatbuch von Brosdorf. Kreis Wagstadt Ostsudetenland. 1979, s

50 byl ve spodní části od íznutľ sloupky bylyľ jak se dá usuzovat podle současné pozice dlabů po záporáchľ zkráceny. Pozednice byly op eny o systém podélného ztužení v úrovni koruny zdiva, které prochází pod vaznými trámy a nasedá na čvrtpilí eľ které podporují klenbu. Horní partie krovu byly ponechány v původní podobě. Obr. č. 10, 11, 12, 13: V. Potůček, nákresy krovu, ztužující rám v úrovni koruny zdiva, plná vazba, mezilehlá vazba, zavětrování střední stolice, P i této úpravě byly znovu použity všechny prvkyľ které opětovně využít šlo. Vazné a zárove stropní trámy byly znovu použityľ nicméně tentokrát jen v plných vazbách. Vodorovné prvky mezilehlých vazeb byly vy ešeny pomocí systému výměn a krátčatľ v tomto p ípadě z ejmě i kvůli klenbámľ jejichž vrcholy sahají těsně pod vazné trámy. V 1ř. století byl sejmut krov presbytá e a nahrazen novou konstrukcí s dvojicí postranních stojatých stolicľ respektive se azených půdorysně do tvaru U. Obr. č. 14 a 15: V. Potůček, nákres krovu s plnými vazbami, nákres celého krovu, ZÁV R Kostel sv. Valentina v Bravanticích náleží k objektůmľ u kterých se velmi podstatná informací ke stavebnímu vývoji ukrývala v podkroví. V podkroví byly nalezeny stopy po starším 50

51 završení kostelní lodi s malovaným podhledem a zde existují stopy po změnách krovové konstrukce. Na základě dosavadních znalostí z literatury a již zmi ovaných nálezů se tak poda ilo doložit podobu starších stavebních fází stavby. Kostel byl postaven v rozsahu presbytá e a lodi nejspíš v 1. polovině 14. století. V 1. t etině 17. století byla p istavěna věž. Zásadní stavební proměnou prošel kostel v roce 1672Ľ kdy dostal nový krovľ jehož vazné trámy byly zárove nepohledovými trámy stropu s podhledem z desek na sraz. Krov se stojatou stolicí v ose se dvěma dvojicemi šikmých vzpěr do krokví se v lodi dochoval po úpravěľ v presbytá i byl nahrazen v 19. století. Zásadní úprava spodní části krovu souvisela se zaklenutím kostela v roce 177ř. Horní partie se dochovaly beze změnľ vespod bylo pod ponechané vazné trámy vloženo d evěné ztužení koruny zdiva. 51

52 NÁLEZY Z PODKROVÍ KOSTELů VŠECH SVůTÝCH V KOP IVNICI - VLČOVICÍCH Lucie Augustinková, Jiří Winkler Abstrakt Kostel Všech Svatých ve Vlčovicích (místní část města Kopřivnice, okres Nový Jičín, ČR) donedávna náležel mezi památky ne příliš poznané, charakteristické velmi se různícími teoriemi o jeho stáří a významu. V roce 2012 zde pracovníci Národního památkového ústavu, územního odborného pracoviště v Ostravě, realizovali archeologický výzkum. Zaměstnanci FAST VŠB TU Ostrava zkoumali v rámci projektu Příhraniční spolupráce vysokých škol v oblasti historické architektury podkroví kostela, které už při zběžné prohlídce skýtalo cenné nálezy. Krov při tom zaměřil Ing. Jiří Winkler. Kapitola není shrnutím stavebního vývoje kostela, ale zabývá se dokumentací a vyhodnocením nálezů v podkrovních prostorách a jejich relevancí ke stavebnímu vývoj svatyně. Obr. č. 1: Vlčovice, císařský otisk stabilního katastru, ÚAZK Praha. KOSTEL VŠECH SVůTÝCH V KOP IVNICI VLČOVICÍCH Kostel Všech Svatých v místní části Kop ivnice Vlčovicích je jednolodní stavbou s polygonálním presbytá emľ postavený na h bitově na plošině nad cestou a potokem. Má sedlovou, dnes plechem krytou st echuľ zvalbenou nad presbytá emľ na jižní straně p esahující nad jižní boční lo Ľ kterou auto i často označují jako kapli (nap. konzervátor Rosmaël roku 52

53 1895) 60 a která byla později funkčně proměněna v sakristii. Jižní boční lo je osvětlena od severu jedním oknem se záklenkem tvaru nejvíc se blížícímu oblouku oslí h bet a od severu jedním oknem tvaru lomeného oblouku a je zaklenuta valeně s mírně stlačenou ídící k ivkou klenby, protnuté dvěma dvojicemi styčných výsečí a dalšími dvěma asymetricky roz azenými výsečemiľ jejichž hrany jsou akcentovány výraznými h ebínky. Obr. 2 a 3: Vlčovice, kostel od severu, foto, 2006, jižní kaple, foto, Na západní straně kostela p iléhá věž s nárožními armaturami z masivních tesaných kamenůľ viditelných nejen v partii soklu p i jeho opravěľ ale i ve vyšších etážích věžeľ kde zůstaly kameny ponechány jako pohledové p i poslední historizující úpravě. 61 Obr. 4 a 5: Vlčovice, pohlednice, patrně 1. republika, západní strana, foto, ZůLOŽENÍ KOSTELů I když auto i literatury i některých zprost edkovaných pramenů spekulovali o starším původu kostela p edevším na základě formální analýzy architektonických prvkůľ R. RosovἠArchivní rešeršeľ s. 5Ľ in: F. Kolá a kol., Vlčovice, kostel Všech Svatých. Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. Ostrava Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. 61 Nároží bylo takto upraveno bez vazby na znalost starší povrchové úpravy a dokonce i za cenu odebrání autentické omítkové hmoty. Nárožní kvádry zbavené omítky totiž v poslední úpravě výrazně ustupují za líc omítky. 53

54 z archeologického výzkumu provedeného v presbytá i kostela vzešlo zjištěníľ že zděný presbytá byl založen v průběhu Ň. poloviny 16. století a porušil p itom existující poh ebiště. 63 Obr. č. 6: Vlčovice, půdorys kostela se zákresem situace archeologických sond, NPÚ, ú.o.p. Ostrava. Kostel byl vysvěcen olomouckým biskupem Stanislavem Pavlovským 10. srpna 15ř7. 64 O donační činnosti biskupa Pavlovského a jejím stylovém vyznění píše O. Jakubec. 65 Obr. č. 7 a 8: Vlčovice, podkroví lodi v severozápadní části, foto, 2012, podkroví lodi s klenbou vloženou do starších obvodových zdí, foto, NÁLEZY Z PODKROVÍ KOSTELů 62 Nap íklad konzervátor Rosmaël spekuluje podle tlouš ky zdí a klenbyľ že by kostel mohl být románský. NPÚ v BrněĽ Starý spisový archiv. 63 F. Kolá a kol., Vlčovice, kostel Všech Svatých. Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p. v OstravěĽ Ostrava Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. 64 R. RosovἠArchivní rešeršeľ s. 5Ľ in: F. Kolá a kol., Vlčovice, kostel Všech Svatých. Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p. v OstravěĽ Ostrava Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. 65 O. Jakubec, Kulturní prostředí a mecenát olomouckých biskupů potridentské doby, Olomouc O. Jakubec, Forma sleduje funkci. Sakrální gotizující architektura renesance na Moravě v průsečíku demonstrace konfesionality a rodových tradic, Artis HistoriaĽ Ň006Ľ č. 1Ľ s. 6Ř 75. O. Jakubec, Umění jako nástroj katolické reformy a protireformace. Konfesionalizace a mecenát vratislavských a olomouckých biskupů na p elomu 16. a 17. stoletíľ in: Slezsko. Země Koruny české. Historie a kultura , Praha 2008, s

55 Krov lodi je jednoduché poměrně archaické konstrukceľ složené jen z krokví, šikmých vzp r a jediné úrovn hambalk. Vazné trámyľ procházející nad klenbou, jsou zesílené dalšími masivními prvky. Podle dendrochronologického datováníľ provedeného na vazných trámech a zesilujících vazných trámechľ bylo d evo na původní krovovou konstrukci smýceno po roce 15Ř6. P idané prvky pochází z let 1767/ Obr. 9 a 10, J. Winkler, Vlčovice, kostel, vazba krovu lodi, vazba krovu presbytáře, nákres, Nad lodí existuje cihlová klenba s výsečemi. S jistou nepravidelností půdorysu se p i klenutí vyrovnali pomocí rubového pasuľ vedeného nikoli v jednom pruhuľ ale nastaveného p ibližně v polovině své délky. Obr. 11 a 12: Vlčovice, detail zarážky v podkroví jižní kaple, foto, 2012, detail nárožní ryté bosáže na severní stěně věže v podkroví předsíně, foto, Na obvodových zdech lodi se v prostoru nad současnou klenbou dochovala líčená omítka témě až ke koruně zdiva. 66 T. Kyncl, Výzkumná zpráva na dendrochronologické datování krovu kostela Všech svatých v Kopřivnici Vlčovicích, Brno Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený v knihovně VŠB TU Ostrava. 55

56 V podkroví kostela se dochovala rovněž stopa povrchové historické úpravy rytá kresba ztvárn ní nároží ornamentemľ pravděpodobně iluzivním bosováním. Nejlépe dochovanou část ryté kresby na severním průčelí věže zakrývá krokev krovu nad severní p edsíní. Na tesané krokvi je viditelný doklad technologické úpravy červená linka tesa ského značení tzv. š o ení. Obr. č. 13: J. Winkler, Vlčovice, kostel, podélný řez krovem, nákres, Nejzávažnější nálezy byly ukryty v podkroví nad jižní boční lodi s pultovou st echou. V podkroví je viditelný rub výsečové klenby opat ený nepravidelnou vrstvou omítky vyteklé ze spár a ledabyle rozet ené po klenbě. Na severní zdi boční lodi (jižní obvodové zdi hlavní lodi) upravené bělavou exteriérovou omítkou zůstalo okno s mladší zazdívkou a úpravou ost ní v podob malovaného iluzivního kvádrování v barv temné žluté vpraveného do rastru rytých linek. Do prostoru podkroví p esahují vazné trámy lodiľ na které jsou plátované a kolíkem zajištěné svislé zarážky. P esahující část konstrukce je ještě navíc zajištěna šikmým páskem, plátovaným jak na vazný trámľ tak na zarážku. Sestava je ve větší mí e zachována u západní zarážkyľ nicméně pásek musel být odštípnut p i z ízení pultové st echy nad jižní boční lodí. Západně od okna se nachází svislý pruh neomítaného kamenného zdiva s rovnou lící. Podle všeho nejde o zbo ený opěrákľ ale o otisk svislé zdi p i jižní straně kostelní lodi. DůLŠÍ VÝVOJ KOSTELA 56

57 Lo Ľ evidentně sekundárně klenutáľ byla podle Samka 67 zaklenuta ve Ň. polovině 17. století. Podle popisu v děkanské matrice z roku 1764 byl kostel zcela klenutý a krytý šindelem. Sakristie na evangelijní straně byla popsána jako zděnáľ klenutáľ vlhká a tmaváľ bez repozitá e. 68 Obr. č. 14, 15 a 16: Vlčovice, podkroví jižní kaple pohled k východu, detail malovaného ostění okna z kvádrů, detail zarážky, foto, Další podstatné údaje se vztahují k roku 1767Ľ kdy byl obnoven hlavní oltá a provedena nová cihlová podlaha. 69 Opravy kostela musely být většího rozsahu a týkaly se rovněž krovu a st echy podle dendrochronologického datování 70 a zmínky v děkanské matrice z roku 1771, kde se uvádíľ že kostel byl nedávno nově kryt šindelem. 71 Podle všeho musel být tehdy upraven krovľ některé vazné trámy zesíleny a jižní kaple musela být p ekryt p esahem jižní strany st echy. Tehdy z ejmě zanikl i systém p esahujícího krovu se zarážkami. Sakristie na evangelijní straně je zmíněna ještě v inventá i z roku V roce 1877 byly zazděny se severní i jižní vstup do věže a místo nich proražen vstup od západu. Fará také navrhoval p esunutí sakristie ze severní strany presbytá e do p ístavku na jižní straně lodiľ 72 takže tehdy musela existovat severní sakristie i jižní kaple. 67 B. Samek, Umělecké památky Moravy a Slezska. Díl IIĽ J N, Praha 1994, s R. RosovἠArchivní rešeršeľ s. 5Ľ in: F. Kolá a kol., Vlčovice, kostel Všech Svatých. Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. Ostrava Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. 69 R. RosovἠArchivní rešeršeľ s. 5Ľ in: F. Kolá a kol., Vlčovice, kostel Všech Svatých. Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. Ostrava Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. 70 T. Kyncl, Výzkumná zpráva na dendrochronologické datování krovu kostela Všech svatých v Kopřivnici Vlčovicích, Brno Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený v knihovně VŠB TU Ostrava. 71 R. RosovἠArchivní rešeršeľ s. 5Ľ in: F. Kolá a kol., Vlčovice, kostel Všech Svatých. Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. Ostrava Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. 72 R. RosovἠArchivní rešeršeľ s. 5. in: F. Kolá a kol.: Vlčovice, kostel Všech Svatých. Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. Ostrava Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. 57

58 Obr. 17: J. Winkler, Vlčovice, kostel, půdorys krovu, nákres, Zů ůzení NÁLEZ Z VLČOVIC DO KONTEXTU VÝVOJE KROVOVÝCH KONSTRUKCÍ REGIONU Podkroví kostela Všech svatých ve Vlčovicích obsahuje velmi cenné nálezy relevantní nejen ke stavebnímu vývoji kostelaľ ale důležité rovněž pro znalost dějin architektury regionu. Pro znalost stavebního vývoje kostela je významná následnost klenby lodi a výstavby kostela a samoz ejmě doklady historických povrchových úpravy iluzivní bosáž na nároží věže a žlutá iluze kvádrů okolo oknaľ pocházející nejspíš z konce 16. století. Krov kostela je jednoduché krokvové konstrukce s uplatněním hambalků a šikmých vzpěrľ jaká se v Čechách vyskytuje prokazatelně od 14. století (nap íklad krov presbytá e klášterního kostela minoritů v Chebu) 73 nebo na Slovensku nap íklad v kostele v Abramovej, dendrochronologicky datovaném do let 1470/71 74 (viz kapitola Historické krovy v Žilinskom samosprávnom kraji). V Moravskoslezském kraji existuje nebo donedávna existovalo několik dalších dokladů užití jednoduché krokvové konstrukce s hambalky. Z pozdně st edověkých p íkladů šlo o kostel sv. Kate iny v Tamovicích na katastru města ŠtramberkaĽ stavěný ve dvou fázíchľ dendrochronologicky datovaných do let 1440/4Ň a 1577/7ŘĽ 75 který byl nahrazen novou konstrukcí p i opravě v letech 2011 Ň01Ň. Časově nejbližším p íkladem jednoduché krokvové konstrukce je východní část kostela Narození P. Marie v Radkově z konce 16. století J. ŠkabradaĽ Konstrukce historických staveb, Praha 2003, s L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. BabjakovἠK Burian, Historické krovy sakrálnych stavieb TurcaĽ Žilinská univerzita v ŽilineĽ Katedra pozemného stavite stva a urbanizmuľ Stavebná fakultaľ Žilina Ň00Ř. 75 L. AugustinkovἠNejstarší dřevěné konstrukce ve Štramberku (kostel sv. Kateřiny v Tamovicích a štramberská zvonice), in: D evostavby a konstrukce na bázi d eva. Sborník prací z vědecké konference s mezinárodní účastíľ po ádané Ň00ř ve ŠtramberkuĽ Ostrava 2009, s L. AugustinkovἠPodoby sakrální architektury ve 2. pol. 16. a na poč. 17. století v Moravskoslezském kraji, Ostrava Ň01ň. Disertační práce ČVUT v Praze. 58

59 Obr. č. 18 a 19: T. Vítek, Z. Otruba, Krov zámku Jánský Vrch, nákres, F. Kledensky, Kostel v Kujavách v roce Důležité nejen pro vývoj vlčovické svatyněľ ale pro dějiny architektury v regionu jsou doklady výskytu p esahujícího krovu s vysazenými vaznými trámy a zarážkamiľ které jsou v regionu dochovány velmi sporadicky. Z Čech existují gotické p íklady ztužování staveb pomocí zarážek (Bechy ská brána v Tábo eľ kostel v Kočí u Chrudimi). 77 Na Slovensku se krovy se zarážkami vyskytují v renesanci v Žilině na kostele sv. Štefana Krála z poloviny 16. stoletíľ v kostele v Turii u Žiliny (viz kapitola Historické krovy v Žilinskom samosprávnom kraji). Ze širšího okolí je znám krov věže zámku Jánský Vrch v Javorníku v druhého desetiletí 16. století 78 a z presbytá e kostela Nejsvětější Trojice ve Valašském Mezi íčí (d. 1582). 79 Z bližšího okolí existuje p íklad krovu se zarážkami i pásky na d ívějším kostele v KujaváchĽ doložený dnes jen ikonograficky, 80 nebo kostel byl v roce 1Řňň nahrazen klasicistní novostavbou. Kostel v Kujavách měl být podle Ullricha založen Krava i a měl být plochostropý s d evěnou tribunou. 81 Dochovaným p íkladem z regionuľ kde jsou zarážky použity jako součást rámové konstrukce p esahujícího horního patra věžeľ je zvonice ve ŠtramberkuĽ v d evěném pat e dendrochronologicky datovaná do let 1560/ Vlčovický kostel tak zůstává velmi důležitým p íkladem objektu s renesančním p esahujícím krovem se zarážkami z konce 16. století. 77 J. ŠkabradaĽ Konstrukce historických staveb, Praha 2003, s. 40, T. VítekĽ P íspěvek průzkumu krovů ke stavebím dějinám zámku Jánský VrchĽ Průzkumy památekľ XXIIĽ Ň015Ľ č. ŇĽ s Dendrochronologická datace vyšla do let 151ň/ J. Janiš Z. Vácha R. Vrla, K počátkům stavby kostela Nejsvětější Trojice ve Valašském Mezi íčí, Archaeologia historica XXXVIIIĽ č. ŇĽ s. ň Podoba kostela je dostupná v článku J. UllrichĽ Klantendorf im Jahre 1Ř17Ľ Das Kuhländchen sv. 3Ľ 1řŇ1Ľ č. 6Ľ s Originál kresby F. Kledenského z roku 1Ř17 je uložen v Muzeu NovojičínskaĽ inv. č. 567ř. 81 L. AugustinkovἠPodoby sakrální architektury ve 2. pol. 16. a na poč. 17. století v Moravskoslezském kraji, Ostrava Ň01ň. Disertační práce ČVUT v Praze. 82 L. AugustinkovἠNejstarší d evěné konstrukce ve Štramberku (kostel sv. Kate iny v Tamovicích a štramberská zvonice), in: Dřevostavby a konstrukce na bázi dřeva. Sborník prací z vědecké konference s mezinárodní účastí, pořádané ve Štramberku, Ostrava 2009, s

60 HISTORICKÉ KROVY KLÁŠTORNÉHO KOSTOLů SV. PETRů Z ALKANTARY Peter Krušinský, Renáta Korenková, Karol Ďurian, Lubor Suchý Abstract The complex of the Franciscan monastery in Okolicne (Fig. 1) consists of the church of St. Peter of Alcantara and four-winged monastery convent. In the monastery complex are maintained the unique trusses structure which deserve particular attention. The current Roman Catholic parish church of St. Peter of Alcantara is oriented sacral building with with lateral situated high square tower. The church consists of three main spaces - trenave hall, sanctuary and chapel on the north side. Church was completed in the 90. years of 15 th century with monumetnal roofs and primary historical trusses, which were dendrochronology dated in Obr. č. 1: Krov nad lo ou ÚVOD Rímskokatolícky kostol sv. Petra z Alkantary je orientovanou sakrálnou stavbouľ s postranne situovanou vysokou hranolovou vežou. Samotný kostol tvoria tri hlavné priestory halové trojlodieľ sväty a a na severnej strane kaplnka. KostolĽ ktorý bol dokončený v 90. rokoch 15. storočia je dodnes ukončený monumentálnymi strechami, s primárnymi historickými krovovými konštrukciami. Súčasne s výstavbou kostola na konci 15. storočia založili aj františkánsky kláštor. Okolo roku 1700 prebiehali v komplexe rekonštrukčné práce po ktorích ich dovŕšení stal objekt 83 P. KrušinskýĽ R. KorenkovἠK. BurianĽ Research of the roof trusses of the franciscan monastery in Okoločné, in: Theoretical foundation of civil engineering: XXI Russian - Slovak - Polish Seminar : Moscow - Arkhangelsk, Warszawa: Politechnika Warszawska,

61 rezidenciou. Františkánom patril kláštor aj v priebehu 1ř. storočia a tvoril súčas salvatoriánskej rádovej provincie KROVY NůD KLÁŠTORNÝM KOSTOLOM SV. PETRů Z ALKANTARY ň. Krov nad lo ou Krov nad lo ou kostola so strmou sedlovou strechou ukončenou na západnej strane polvalbouľ je jednou z najväčších neskoro-stredovekích konštrukcií svojho druhu na území Slovenska. Dendrochronologicky boli konštrukčné prvky krovu datované do rokov 14ŘŘ/Řřd a 14Řř/14ř0d (datovaných ř prvkov). Spomínaný krov z konštrukčno-typologického h adiska môžme zaradi k vyspelým historickým krokvovým hambalkovým konštrukciám. V pozdĺžnom smere je viazaný centrálnou hrebe ovou stolicou a na severnej aj južnej strane má jednu laterálnu stolicu. Štvoretážový krov má tri úrovne hambalkov. V plných priečnych väzbách ho tvoria väzné trámyľ do koncov ktorých sú čapované krokvy. V osi každej plnej väzby je stĺpikľ ktorý prechádzahúci do vrcholu. Postranné stĺpiky dosadajú na prahové trámy a ukončené sú priebežnými väznicami pod koncami prvých hambalkov. Priečne väzby dopĺ ajú klasové a šikmé vysoké vzpery a pár nevysokých pätných vzpier. Medzi ahlé väzby tvoria väzné trámy s krokvami a hambalkamiľ ktoré navzájom po stranách stužia šikmé vzpery. (Obr. 1Ľ 2) Obr. č. 2 Pohľad do krovu nad lo ou. Krov je v pozdĺžnom smere viazaný centrálnou stojatou stolicou so sústavou stĺpikovľ medzi ktorými sú horizontálne rozpery a systém ondrejských krížovľ situovaných v dvoch výškových úrovniach. Výraznejšia obnova krovu bola realizovaná v rokoch , kedy boli posilnené spodné časti plných väzieb systémom obojstranných klieštin Slovenská národná knižnica, Archív literatúry a umenia, f. Salvatoriánska provincia, Acta capitularia, sign. RHKS 451 Liber rationum conventus Okolicsnensis, sign. RHKS 458. MV SR, ŠAB, f. LŽ I., i. č. 958, k P. KrušinskýĽ L. SuchýĽ K. BurianĽ Z. Grú ová, Historical roof construction of churches in the region Liptov, XX PRS seminar "Theoretical foundation of Civil Engineering", Warszawa-Wroclaw, ř. Ň011Ľ ŽU v Žiline. 61

62 4. Krov nad kaplnkou Krov nad severnou kaplnkou vztýčený rovnako ako krov nad lo ou na prelome Ř0. a 90. tych rokov 15. storočia 86 má rozpätie takmer identické s výškouľ sklon strešných rovín 64. Na severnej strane je ukončený valbou so sklonom 70. Podobne ako krov nad trojlodím sa jedná o pôvodnú hambalkovú konštrukciu (prelom Ř0. a ř0. rokov 15. storočia)ľ pod hrebe om pozdĺžne viazanú centrálnou stojatou stolicou a laterálnymi stolicami v 1. výškovej úrovni. Stĺpiky podporujú krátke pätné vzpery plátované do väzného trámu. Zárove vysoké podkrokvové vzperyľ takmer rovnobežné s krokvamiľ vynášajú pod hrebe om centrálny stĺpik. Pár diagonálnych (klasových) vzpier, symetricky vychádzajúcich z centrálneho stĺpika pod 1. hambalkomľ ktorý pretínajú a pokračujú do krokiev pod koncami Ň. hambalkuľ stuží každú plnú väzbu. Pozdĺžne viaže krov sústava pätných vzpier a dlhých diagonálnych vzpier v tvare tzv. ondrejských krížov medzi centrálnymi stĺpikmi. Horizontálne rozpery sú medzi stĺpikmi situované vždy bezprostredne pod priečne orientovanými hambalkami. (Obr. ň) Obr. č. 3: Pohľad do krovu nad severnou kaplnkou 5. Krov nad sväty ou Krov nad sväty ou je zo všetkých troch zachovaných neskorostredovekých tesárskych konštrukcií najmenším a najmladším 14řř/00dĽ typologicky obdobný. Krov je ukončený trojbokou valbou nad polygonálnym záverom presbytéria. Konštrukcia je krokvová s dvoma hambalkami, viazaná centrálnou stojatou stolicou 87. Plné priečne väzby sú doplnené o vysoké pätné vzpery medzi väznými trámami i krokvami a medzi väznými trámami a stĺpikmi. Vzpery pri stĺpikoch dopĺ ajú a pretínajú vysoké klasové vzpery vytvárajúce systém asymetrických ondrejských krížov. (Obr. 4,5) /89d datované Ň prvky. 87 P. KrušinskýĽ R. KorenkovἠZ. Grú ováľ L. Suchý, Gotické krovy v regióne ListovaĽ in: Strechy-Fasady-Izolace, 20 (1), Ostrava Mise

63 6. TESÁRSKE ZNůČKY Všetky tri krovy majú prvky kresané. Jednotlivé spojeľ kde prevláda tradičné kryté aj nekryté rybinové plátovanie a čapovanieľ sú fixované drevenými kolíkmi. Prvky v základných uzloch (spojoch) sú signované tesárskymi značkamiľ ktoré sú sekané sekerou (priečne väzby)ľ prípadne doplnené dlátom v pozdĺžnom smere (stolice). Prvky sú číslované od západuľ zo strany ich nakladania tradičnými čiarovými zásekmi (IĽ IIĽ IIIĽ...) až po symbolyľ resp. piktogramy. Väzba číslo Ň7Ľ kde je pridaný k týmto znakom dva šikmé záseky (Ň)Ľ ktoré pripomínajú chvostík. Vzájomné spojenie uvedených symbolov je číselným vyjadrením Ň0+5+Ň= Ň7. (Obr. 6) Obr. č. 4: Krov nad svätyňou. 7. ůktuálny STůVEBNO-TECHNICKÝ STůV V predmetných krovoch sme počas stavebno-historického výskumu na základe vizuálnej prehliadky identifikovali a zdokumentovali miesta poškodenia drevených prvkov a realizovaných sanačných úprav. Merali sme fyzikálne charakteristiky podstrešného priestoru a vytipovaných drevených prvkov primárne v krove nad sväty ou. Obr. č. 5: Pohľad do krovu nad svätyňou. Obr. č. 6: Tesárska značka väzby č

64 V čase stavebno-historického výskumu bol stav pláš a v krove nad sväty ou v nevyhovujúcom stave. V celej rovine strešného pláš a boli vidite né škáry a netesnostiľ degradované prestupy strešnou konštrukciouľ styky strešnej roviny so štítovou stenou. Spomínané poruchy zapríči ovali zatekanie s následným vlhnutím prvkov krovuľ čo zapríčinilo poškodenie hnilobou a ples ami v miestach stykov drevených prvkov a muriva (pomúrniceľ väzné trámy v kapsách). Nameraná vlhkos prostredia sa pohybovala v rozmedzí % a teplota C. Rýchlos prúdenia vzduchu sa pohybovala v rozmedzí 0ĽŇ - 1ĽŇ m/s čomu zodpovedala aj vlhkos drevených konštrukcií na úrovni približne 14 %. Vzh adom na dlhodobé poškodenie krovovľ kde boli hnilobou napadnuté pomúrniceľ konce väzných trámovľ krokievľ novšie klieštinyľ bolo nutné vykona komplexnú obnovuľ ktorá bola realizovaná v roku 2010 a V rámci rekonštrukcie všetky poškodené prvky boli vymenenéľ spevnené formou protéz a príložiekľ opravené poškodené spojeľ zhlavia krokiev a väzných trámov. Zdvojená pomúrnica bola vzh adom na rozsiahlu degradáciu vymenená takmer po celom obvode objektu. Pri realizácii sanačných úprav boli použité tesárske spoje stabilizované oce ovými svorníkmi. Nové prvky krovu boli opatrené ochranným náterom. Krytina bola vymenená aj s latovanímľ pod ktoré bola umiestnená poistná hydroizolácia. 8. ZÁVER Spomínané krovy z konštrukčno-typologického h adiska môžeme zaradi k vyspelým historickým krokvovým hambalkovým konštrukciámľ typické pre dané obdobie. Svojou ve kos ouľ ale aj historickou hodnotou ich môžeme radi hne za krovmi nad trojlodim Katedrály sv. Martina v Bratislave (1439d) a Katedrály sv. Martina V Spišskej Kapitule (146Řd). Krov nad sväty ou je zo všetkých troch zachovaných neskorostredovekých tesárskych konštrukcií najmenšímľ typologicky však príbuzným. Zárove je najmladším z triády uvedených konštrukciíľ datovaný do rokov zo atia použitých drevín 14řř/00d. 64

65 GEOMETRICKÁ ů STůTICKÁ ůnůlýzů ůnůlýzů PRIEČNEJ VÄZBY KROVU NůD SVÄTY OU KOSTOLů KLÁŠTORů FRůNTIŠKÁNOU SV. PETRů Z ALKANTARY V OKOLIČNOM Peter KrušinskýĽ Eva CapkovἠJozef Gocál Abstrakt V minulosti boli publikované geometrické analýzy mnohých historických budov, ktoré sa týkali takmer výhradne pôdorysov, rezov, detailov bez krovovej konštrukcie, pričom geometrická analýza krovových konštrukcií bola marginalizovaná. Treba principiálne rozlišovať medzi poznatkami a informáciami o konštruktívnej geometrii s aplikáciou na zobrazovacie metódy pre tesárov a geometriou zaoberajúcou sa proporciami. Práve geometria zaoberajúca proporciami bola základom pri navrhovaní architektúry konštrukcie a objektu. 1. ÚVOD Jednou z impozantných národných kultúrnych pamiatok Žilinského kraja patrí nepochybne komplex stredovekého františkánskeho kláštora a kostola sv. Petra z AlkantaryĽ ktorý je situovaný na rovinatom teréne pri rieke Váh v rámci bývalej obce Okoličné. Prvá písomná zmienka o františkánoch v Okoličnom je v listine z r. 1477Ľ ktorá obsahuje výsady františkánskeho rádu. Od roku 14Ř0 je možné doloži výstavbu rímskokatolíckeho kostola sv. Petra z Alkantary v neskorogotickom slohu. Výstavbu rímskokatolíckeho kostola sv. Petra z Alkantry vedenú liptovským županom Matúšom Czeczeiom KisomĽ familiárom Jána Korvína. Korvínovci si svoj rodový majetok zve a ovali aj reprezentatívnymi stavbami financovanými z vlastných príjmov. Kostol tvoria tri hlavné priestory pre mendikánsky rád netypické halové trojlodieľ sväty a a na severnej strane kaplnka na ktorými sa nachádzajú pôvodné krovové konštrukcie. KostolĽ ktorý bol dokončený v ř0. rokoch 15. storočia je dodnes ukončený monumentálnymi strechamiľ s primárnymi historickými krovovými konštrukciami. Súčasne s výstavbou kostola na konci 15. storočia založili aj františkánsky kláštor. Samotný kláštorný komplex spolu s kostolom bol do súčasnej podoby ku kostolu pristavaný v roku Ň. KROV NůD SVÄTY OU Krov nad sväty ou je zo všetkých troch zachovaných neskorostredovekých tesárskych konštrukcií na kostole najmenším a najmladším 14řř/00dĽ typologicky obdobný. Krov je ukončený trojbokou valbou nad polygonálnym záverom presbytéria. Konštrukcia je krokvová s dvoma hambalkamiľ viazaná centrálnou stojatou stolicou. Centrálna stolica je tvorená stĺpikmi čapovanými do prahového trámu a vzájomne rozopretými rozperami. Vo vrchole sú s krokvami spojené plátovaním. V pozdĺžnom smere je zavetrená ondrejskými krížmi. Plné priečne väzby sú doplnené o vysoké pätné vzpery medzi väznými trámami i krokvami a medzi väznými trámami 65

66 a stĺpikmi. Vzpery pri stĺpikoch dopĺ ajú a pretínajú vysoké klasové vzperyľ ktoré taktiež pretínajú spodné hambálky. Vrchný hambálok je umiestnený v hornej časti blízko vrcholu. Všetky prvky sú spájané a navzájom spájané rybinovými plátmi s fixované drevenými kolíkmi. Krokvy sú do väzných trámov čapované a taktiež fixované kolíkom. (Obr. 1ĽŇ) Obr. č. 1 a 2: Pohľad do krovu kláštorného kostol sv. Petra z Alkantary v Okoličnom. ň. GEOMETRICKÁ ůnůlýzů PRIEČNEJ VÄZBY KROVU NůD SVÄTY ů Geometrická analýza plnej priečnej väzby krovu nad sväty ou vychádza zo základného štvorca ABCD so stranou dĺžky a (obr. 3), ktorá je rovná polovici šírky krovu. 88 Analogická konštrukciaľ resp. konštrukcia využívajúca myšlienku základného štvorca sa nachádza pri geometrickej analýze aj iných krovových konštrukcií z územia SlovenskaĽ napr. v plnej priečnej väzbe krovu nad lo ou rímsko-katolíckeho kostola v obci Belá Dulice. 89 Výška krovu (bod V) bola získaná pomocou kružnice 1 k, ktorej stred je v bode C a prechádza priesečníkom uhlopriečok základného štvorca ABCD a jej polomer sa rovná polovici dĺžky základného štvorca. Pomerový vz ah medzi šírkou a výškou krovu nad sväty ou môžeme číselne vyjadri nasledovne:. Takýmto spôsobom bol definovaný sklon strechy, ako ak krokva AV. Umiestnenie hlavného hambálku sa nachádza v troch štvrtinách dĺžky základného štvorca (. Umiestnenie vyššie položeného hambálku sme získali konštrukciou kružnice 2 k so stredom 88 A. StruhárĽ Geometric harmony of historical architecture in Slovakia, Bratislava, Pallas J. GocálĽ P.KrušinskýĽ E. CapkovἠM. KekeliakĽ Geometric and Static Analysis of the Historical Truss in Village Belá Dulice Structural and physical aspects of civil engineering - 2nd international scientific conference: November 27-ŇřĽ Ň01ňĽ High TatrasĽ Štrbské PlesoĽ SR. Technical University KošiceĽ Ň01ň. 66

67 v bode C a polomerom Ľ ktorá pretína úsečku CV (hlavný stĺpik) v bode F. Pätné vzpery medzi krokvami a väzným trámom majú svoje ukončenia na krokve (bod I) vo výške rovnajúcej sa polovici dĺžky základného štvorca a analogicky ukončenia na väznom tráme (bod J) sa nachádzajú v jednej polovici dĺžky základného štvorca v horizontálnom smere. Pätné vzpery medzi hlavným stĺpikom a väzným trámom sú ukončené na väznom tráme v jednej tretine dĺžky základného štvorca (bod L). Ukončenie pätných vzpier na hlavnom stĺpiku sme získali konštrukciou kružnice 3 kľ ktorá má stred v bode B a polomer rovný. Zaujímavým prvkom sú klasové vzperyľ ktorých umiestnenie na krokvách je definované priesečníkom kružnice 2 k s krokvou AV (bod E) a ich umiestnenie na hlavnom stĺpiku sa nachádza vo výške rovnajúcej sa šestine dĺžky základného štvorca. Obr. č. 3: Geometrická analýza priečnej väzby krovu nad svätyňou 4. STůTICKÁ ůnůlýzů KROVU 5. Geometria výpočtového modelu Numerický model krovu je vytvorený v programovom prostredí SCIA Engineer, 90 využívajúcom metódu konečných prvkov. Nosná konštrukcia je modelovaná ako priestorová prútová sústavaľ v ktorej sú jednotlivé konštrukčné prvky modelované pomocou nosníkových prvkov. Všetky spoje sú uvažované ako kĺbové. Materiál dreva je vzh adom na namáhanie jednotlivých prvkov krovu a vyšetrované veličiny uvažovaný ako izotropnýľ s materiálovými charakteristikami zodpovedajúcimi 90 SciaEngineer Software for structural analysis. 67

68 triede pevnosti CŇ4 pod a STN EN ňňř. 91 Prierezy drevených prvkov a geometria krovu definovaná v numerickom modeli korešponduje s geometriouľ opísanou vo vyššie uvedenej geometrickej analýze tohto krovu. Základné geometrické parametre numerického modelu sú zobrazené na obr. 4 a 5. Prierezy jednotlivých prvkov sú označené v tvare b hľ kde b je šírka a h je výška prierezu v milimetroch. Vzdialenosti medzi priečnymi väzbami sú 1015 mmľ pričom každá druhá priečna väzba je plná. Vizualizácia výpočtového modelu je znázornená na obr. 6. PLNÁ VÄZBA PRÁZDNA VÄZBA Obr. č. 4: Numerický model krovu - Priečne väzby. Obr. č. 5: Numerický model krovu Pozdĺžny rez. 91 STN EN ňňř Structural timber. Strength classes. SÚTNĽ Bratislava Ň

69 Obr. č. 6: Vizualizácia výpočtového modelu. 6. Modelovanie uzlov Všetky spoje prvkov krovu sú modelované ako kĺbové s tuhým pripojením prútov pre posun v osi prúta s počiatočným popustením v spoji v smere osi prúta o ve kosti 1 mm kvôli zoh adneniu vplyvu netesností spojovľ medzier a trhlín v oblastiach spojov. Vplyv popustenia v spojoch bol predmetom parametrickej štúdie prezentovanej v norměľ 92 pod a ktorej popustenie v spojoch o hodnote 1 mm malo za následok nárast napätí v hlavných nosných prvkoch o približne 10%Ľ pričom alšie zväčšovanie hodnoty počiatočného popustenia sa výraznejšie prejavilo už len na náraste deformácií. Hambálky a väzné trámy prázdnych väzieb sú k hornému a dolnému trámu pozdĺžnej stolice pripojené len na prenos tlaku (označené na obr. ň ako CJ compression joints ). Lokálne oslabenie prierezu tesárskymi spojmi nie je zoh adnené v modeli. 7. Zaťaženia Za aženie krovu je uvažované v zmysle príslušných častí Eurokódov. 93 Za aženie predstavujú stále zložky za aženia - vlastná tiaž krovu a tiaž krytiny; a premenné zložky za aženia - za aženie 92 STN EN A1 Eurocode 5. Design of timber structures. Part 1-1: General. Common rules and rules for buildings. SÚTNĽ Bratislava Ň00Ř. 93 STN EN Eurocode 1. Actions on structures. Part 1-1: General actions. Densities, self-weight, imposed loads for buildings. SÚTNĽ Bratislava Ň007. STN EN Eurocode 1. Actions on structures. Part 1-4: General actions - Wind actions. SÚTNĽ Bratislava STN EN A1 Eurocode 5. Design of timber structures. Part 1-1: General. Common rules and rules for buildings. SÚTNĽ Bratislava Ň00Ř. 69

70 vetrom. Za aženie vetrom pod a lokality stavby je uvažované pre vetrovú oblas II a kategóriu terénu III. Referenčná výška pre výpočet tlaku vetra je 15 m. Vzh adom na sklon strechy nie je konštrukcia za ažená snehom. Za aženie vlastnou tiažou je generované výpočtovým programom. Jednotlivé za ažovacie stavy sú navzájom kombinované v zmysle STN EN Ř. Výsledky numerickej analýzy Výsledky numerickej analýzy predstavujú hodnoty maximálnych ahových (+) a tlakových (-) napätí ako a deformácií vypočítaných na jednotlivých prvkoch krovu priečnych väzieb pre rozhodujúce kombinácie za ažení. Obálky maximálnych a minimálnych normálových napätí v hlavných konštrukčných prvkoch sú znázornené na obr. 7. Uvedené hodnoty nezahŕ ajú prípadné účinky vzperu tlačených prvkovľ ktoré sú najmä v krokvách vzh adom na malý podiel napätí od tlakovej sily zanedbate né (v podstate len od stálych za ažení). Obálky vypočítaných deformácií sú prezentované na obr. 8. PLNÁ VÄZBA PLNÁ VÄZBA PRÁZDNA VÄZBA Obr. č. 7: Normálové napätia (MPa) v hlavných konštrukčných prvkoch. PLNÁ VÄZBA PRÁZDNA VÄZBA Obr. č. 9 Zvislé deformácie (mm) hlavných konštrukčných prvkov. 94 STN EN 1řř0 Eurocode. Basis of structural design. SÚTNĽ Bratislava Ň

71 Na základe výsledkov numerickej analýzy je možné konštatova Ľ že normálové napätia v prvkoch prázdnej väzby sú pod a očakávania ove a väčšie v porovnaní s prvkami plnej väzby. Súčasne je možné konštatova Ľ že maximálne napätia v najviac namáhaných konštrukčných prvkoch sú výrazne menšie ako hodnoty návrhových pevností v ohybe (f md = 16,6 MPa) a tlaku (f c,0,d = 16,6 MPa), stanovených v súlade s STN EN 1řř [ř]. Konštrukcia krovu je teda výrazne predimenzovanáľ a to aj z poh adu súčasných normových predpisov. ř. ZÁVER Celkovo môžeme konštatova Ľ že historický gotický krov je geometricky a pomerovo precízne koncipovaný. Krov nad sväty ou kláštorného kostola sv. Petra z Alkantary má vysokú spo ahlivos. Konštrukcia ako celok má viacej prvkovľ čo vyplýva z maximálneho využitia pomerových možností základného štvorca čoho výsledkom je podopretie krokvy v štyroch miestach a optimálnejšie vzdialenosti uzlov spojov na väznom tráme. Uvedené fakty majú dopad na vyššia spo ahlivos konštrukcie. Dá sa predpoklada Ľ že na konštrukciu krovu nad sväty ouľ vzh adom na vyšší význam kostola sv. Petra z Alkantary v OkoličnomĽ boli kladené vysoké nároky na spo ahlivos a životnos konštrukcie. Čomu zodpovedali adekvátne finančné zabezpečenie stavby. 71

72 PRÍPRůVů ů REůLIZÁCIů OCHRůNY DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ Oto Makýš Abstrakt Príprave dreva pre stavebnú činnosť je potrebné venovať náležitú pozornosť. Avšak súčasný veľký tlak na nízke ceny a krátke dodávacie lehoty, za súbežného problému s nedostatočnou odbornosťou pri posudzovaní kvality vedie k rozpačitým výsledkom. Všeobecnému znižovaniu kvality stavených prác, veľmi prispieva súčasný systém súťaženia, ktorý preferuje cenu a kritérium kvality odsunul ako menej dôležité. Výsledkom je naopak vyššie plytvanie peniazmi na nápravu zle odvedenej práce. 1. PRÍPRůVů STůVEBNÉHO DREVů V minulých storočiach bývalo samozrejmos ou (isteže nie úplne vždy) aži drevo v obdobíľ v ktorom to bolo z h adiska kvality drevnej hmoty najvýhodnejšie - napríklad v zime. Na transport dreva sa zasa po stáročia využívali vodné toky, 95 čo v konečnom dôsledku prispievalo k vyššej kvalite drevnej hmoty (to platilo najmä do obdobia širokého rozmachu železníc). 96 Kmene sa splavovali zviazané do pltí (dodnes sa na niektorých starých trámoch dajú nájs stopy po húžvachľ ktorými boli plte zviazané). Z dreva sa pri plavení vyplavili látkyľ ktoré sa podie ajú na jeho objemových zmenách a tiež sa vyplavovali aromatické látkyľ ktoré predstavujú vo avé lákadlo pre drevokazný hmyz. Splavovanie však bolo závislé najmä na stave vodných tokov a teda drevo sa splavovalo najmä na jarľ alebo na jese. V medziobdobí bolo drevo uskladnené na skládkach a odležiavalo sa. Pri transporte dreva sa aj rozlišoval účelľ ku ktorému sa drevo transportovalo prirodzene vysokú kvalitu drevnej hmoty vyžadovalo napríklad práve stavebníctvoľ nízku zasa napríklad chemickýľ či hutný priemysel. Pred zabudovaním sa drevoľ okrem tohoľ zvyčajne sušilo prirodzenou cestou. Problém sušenia dreva pred zabudovaním je však zložitejšíľ pretože drevo sa naj ahšie a najlepšie spracováva kresaním v čerstvomľ teda od prírody vlhkom stave. Drevené zrubové domy ich hrubé stavby - sa preto stavali z čerstvéhoľ nevysušeného drevaľ avšak dokončovali sa až po nieko kých týžd och - mesiacoch (aj dlhšej dobe) schnutia. Takisto sa skladali aj krovyľ pri ktorých sa drevo zrejme tiež najprv okresalo za čerstva a zabudovávalo sa vyschnuté. Pri stavbe krovu Dómu Sv. Martina v Bratislave bolo použité drevoľ 95 Na Slovensku to boli najmä oba hlavné toky Váh aj HronĽ ktoré splavovali drevo z TatierĽ OravyĽ Kysúc a alších karpatských pohorí smerom k Dunaju. V PrešporkuĽ Komárne a v ich okolí sa zasa využívalo alpské drevoľ splavované po Dunaji. 96 Znižovaniu kvality drevnej hmoty prispel aj (paradoxne) úzky rozchod. TýmĽ že sa a dali natiahnu úžitkové trate takmer do každej dolinyľ sa k ažobným priestorom v lesoch priblížil ve mi výkonný dopravný prostriedok. aži a dopravova drevo sa už potom dalo kedyko vek. 72

73 ktoré bolo aspo Ň-ň roky niekde dobre uskladnené. Výnimkou nebolo ani skladovanie dreva 10 rokovľ či dokonca aj viac rokov. Preto nebolo potrebné trámy natiera sfarbujúcimi kontrastnými látkami (na zelenoľ na modro) proti plesniam a životnos takýchto konštrukcií nieko ko násobne prevyšuje dnešné normové odhady životnosti súčasného dreva. Vyššej kvalite historickej drevnej hmoty prispieval aj iný systém pestovania lesaľ ktorý sa cielene a vedome šíril najmä v 18.storočí. Lesy bývali vysádzané hustejšou výsadbou - stromy tak mali menšie sezónne prírastky a ich drevo bolo hutnejšie. V Karpatoch na dnešnom území Slovenska (vtedy Horného Uhorska) sa dokonca pestovali vysoko kvalitné stromyľ určené na stavbu lodí! Na kvalite drevnej hmoty sa ale tiež podpísal aj stav klímyľ ke že viemeľ že v niektorých storočiach bola v Strednej Európe chladnejšie ako v inýchľ či prispelo k rastu hustejších stromov a tak podobne. Z uvedeného je zrejméľ že k zachovaným historickým drevené konštrukciámľ ktoré sú v dobrom technickom staveľ je potrebné pristupova s podstatne väčším rešpektomľ než ako je to dnes bežné v prístupe k modernému drevu. Je totiž pravdepodobnéľ že historické drevo má ešte stále značnú rezervu technického života. 2 NÁVRH RIEŠENIA OPRAVY DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ Predpoklady úspešného použitia ochrany drevených konštrukcií v stavbe sú dané výberom vhodného stavebného dreva. Stavebné drevo sa rozde uje pod a stromovľ z ktorých sa aží na: mäkké (ihličnaté stromy smrekľ jed aľ borovicaľ smrekovec)ľ tvrdé (listnaté a ovocné stromy bukľ dubľ orechľ jase Ľ jelšaľ agátľ čereš a)ľ ve mi tvrdé (tropické drevo ebenľ mahagón). V niektorej literatúre sa mäkké drevo rozde uje pod a sfarbenia rezu na európske biele (smrekové) a európske červené (smrekovcovéľ borovicové). Pod a trvanlivosti sa drevo delí na: málo trvanlivé (zo smrekaľ z bukaľ brezyľ hrabuľ lipyľ javoraľ jelšeľ topo a)ľ trvanlivé (z jedleľ jase aľ borovice)ľ ve mi trvanlivé (z agátuľ dubaľ tisaľ smrekovca). Drevo sa pod a hŕč a rôznych iných kazov zatrie uje do nieko kých akostných tried. Na výrobu nábytku sa vyžaduje drevo bez hŕčľ kým na obkladanie interiérov je atraktívnejšie drevo s hrčami. Stavebné drevoľ ktoré bude znáša určité za aženieľ musí ma primeranú pevnos. Ke že je dnes nedostatok lacného kvalitného drevaľ vyrábajú sa viaceré drevené stavebné výrobky z lepeného drevaľ ktoré má nižšiu kvalituľ avšak po zlepení do výrobku dosahuje kvalitu dostatočnú. Na rôzne druhy stavebných konštrukcií sa vzh adom na ich vlastnosti hodia rôzne druhy dreva. Drevo ažené neskoro na jese a v zime je ove a kvalitnejšieľ ako drevo ažené na jar a v lete. Drevo je zvyčajne vlhké a miera jeho vlhkosti závisí od vlhkosti prostrediaľ v ktorom sa uloží. Pri nesprávnom vysychaní sa drevo môže deformova a krúti Ľ preto je dôležitéľ aby sa stavebné drevo vysušovalo riadnym postupom a neobsahovalo pred zabudovaním viac ako Ň0% vlhkosti. Výnimku tvoria drevené stavby a konštrukcieľ ktoré sa vytvárajú z otesaného dreva. Otesáva je najlepšie čerstvé drevoľ čo najskôr po jeho vy ažení. Opracované drevo sa potom 73

74 skladuje takľ aby sa pred zabudovaním dostatočne vysušiloľ ale nedeformovalo, 97 alebo sa v určitých prípadoch (napríklad celodrevené stavby dreveníc) stavbaľ či konštrukcie realizovali z vlhkého dreva. V takom prípade treba počíta so sadnutím stavbyľ či konštrukcie (až nieko ko centimetrov na výšku jedného podlažia)ľ spojeným s deformáciami. Pri niektorých typoch stavieb (najmä historické stavby udového stavite stva) je to však žiaduce nielen kvôli vzh aduľ ale aj pretoľ že správne previazané drevá (tesárskymi zámkami) sa zosychaním do seba lepšie zaklesnú. Drevo skladované dlhodobo vonku nie je vhodné na vnútorné použitie (na výrobu nábytku). Na takéto interiérové konštrukcie je vhodné drevo kúpi o dva-tri týždne skôr a uskladni ho v podmienkach, v akých sa následne použije. V miestnosti s ústredným kúrením klesá vlhkos dreva až na približne 10%. 98 Stavebné drevo sa zväčša predáva ako gu atinaľ alebo rezivo. Gu atinu treba pred dlhším skladovanímľ resp. opracovanímľ či zabudovaním do stavby dôsledne odkôr ova najlepšie ihne po vy aženíľ pretože tak sa drevo zbaví podkôrneho hmyzu. Rezivo sa delí na doskové (dosky sú hrubé asi 1ň ň5mm a fošne mm), polohranaté a hranaté (podušky a trámy)ľ ktoré majú štvorcový alebo obdĺžnikový prierez s plochou nad 25cm 2 a na drobné (hranolyľ hranolčekyľ laty) so štvorcovým alebo obdĺžnikovým prierezom s plochou menšou ako Ň5 cm 2. Okrem toho sa drevo predáva aj narezané na rôzne profily (napríklad tatranský obkladový profil) alebo profilované výrobky (parketyľ vlysyľ lišty). Bežná dĺžka dodávaných drevených výrobkov je pre dopravu obmedzená (asi na ň 6m)Ľ preto ak je potrebná dlhšia gu atinaľ alebo dlhšie hranolyľ treba sa dohodnú s predajcom. Rezivo môže by aj neopracované neohob ované alebo ohob ované (aj na celej ploche). Ohob ované drevené prvky majú asi o ň 5mm menšiu šírku a hrúbku ako pôvodné neohob ované. Návrh vhodného spôsobu riešenia sanácie poškodených drevených konštrukcií musí vychádza z presnej analýzy situácieľ ktorej vstupy je možné zabezpeči podrobným prieskumom konštrukcie priamo v budove. 99 Postupova sa môže napríklad takto: 1 - zbežná prehliadka budovy z vonkajšej aj vnútornej strany so zameraním na drevené konštrukcie (pri prehliadke je potrebné celkovo obzrie stavbu identifikova miesta poškodenej krytinyľ daž ových zvodovľ inštalácií vody a kanalizácieľ miesta s výskytom plesníľ zmenenou farbou drevaľ tzv. mapami na konštrukciách a pod.ľ tiež je dobré zisti kedy boli drevené konštrukcie opravované a ako), 2 - podrobná prehliadka podozrivých miest konštrukcií (v miestachľ kde je podozrenie na poškodenie dreva je potrebné realizova podrobný prieskumľ najlepšie deštruktívne otvorením uzavretých konštrukciíľ prípadne nedeštruktívne napr. endoskopickyľ čo však dáva len orientačný obraz)ľ 3 - určenie druhu poškodenia, (bu pod a jednoznačných znakov priamo na miesteľ alebo fotografickým dokumentovanímľ odobratím vzoriekľ laboratórnymi skúškami a pod. pre presnú identifikáciu na špecializovanom odbornom pracovisku - pri odoberaní vzoriek treba presne zaznamena miesta ich odberu) 4 - vymedzenie rozsahu poškodenia, (pod a vizuálnych znakov treba urči rozšírenie poškodeniaľ dôležité je urči najmä hranice vidite ného výskytu hubovitého ochoreniaľ ktoré môžu by rozšírené až do iných konštrukciíľ prípadne susedných miestností) 5 - zistenie všetkých okolností, ktoré by mohli ma vplyv na drevené konštrukcie, (najmä pôvodný stav krytinyľ pôvodné prevádzky v objekteľ režim užívania objektuľ vetranieľ vykurovanieľ realizované izolácie a pod.), 6 - stanovenie príčiny poškodenia, (pre kvalitný návrh sanácie je treba pozna primárne príčinyľ ktoré viedli k poškodeniu drevených konštrukcií) 97 Na to sa napríklad tradične využívalo stohovanie drevených trámov na seba. Trámy tak boli za ažené váhou vrchnejších vrstiev a nemohli sa pri vysychaní deformova. 98 Žák Reinprecht, KrušinskýĽ P.Ľ Ň01Ň. 74

75 7 - návrh sanácie, vrátane návrhu ochrany dreva (návrh sanácie by sa nemal obmedzi len na riešenie samotnej poškodenej častiľ ale mal by rieši aj odstránenie príčinľ ktoré poškodenie spôsobili) 3 VÝBER VHODNEJ TECHNOLÓGIE SANÁCIE NAPADNUTÉHO DREVA Najdôležitejším kritériom pre návrh ochrany dreva je jeho predpokladané ohrozenie škodcami. Toto ohrozenie závisí od okolitých podmienokľ konštrukčných úprav a od chemickej ochrany. Drevené stavebné dielyľ ktoré v aka podmienkam okolia a konštrukčným opatreniam neohrozujú škodcoviaľ nepotrebujú preventívnu alebo dodatočnú chemickú ochranu. Drevo s dostatočnou prirodzenou trvanlivos ou sa takisto chemicky neošetruje. 100 Pred návrhom sanácie už napadnutého dreva treba vykona dôkladný biologický prieskum a jednoznačne urči druh škodcaľ ktorý drevo napadol. Chemické prostriedky na ochranu dreva by sa mali používa len vtedyľ ke účinok všetkých ostatných možných opatrení nie je dostatočný. Pri dávkovaní chemických prostriedkov treba prísne dodrža (nešetri Ľ ale ani neprekroči ) množstvá odporúčané výrobcom. 101 Realizácia sanácie konštrukcií napadnutých hubami Pri sanáciách drevených konštrukcií napadnutých hubami treba zisti skutočný rozsah a druh infekcie. Pretože podhubie nie je vidite né vo ným okom ani lupouľ je vhodné realizova mykologický prieskum. Pod a druhu a rozsahu poškodenia (a tiež pod a hodnoty napadnutej konštrukcie) sa treba rozhodnú Ľ či sa poškodená konštrukcia odstráni celáľ alebo či sa odstráni a nahradí len poškodená čas. Narušené časti drevených konštrukcií trámov alebo dosiek treba odpíli až o 0Ľ5 1m za vidite nou hranicou poškodenia. Odpílené poškodené drevo treba neodkladne a opatrne vynies z miestnosti na skládkuľ ktorá sa nachádza v dostatočnej vzdialenosti od budovy. Infikované drevo treba na skládke neodkladne spáli. Poškodené časti konštrukcie sa dopĺ ajú novým drevom. To sa k starému drevu prichytáva príložkamiľ tesárskymi spojmi a podobne. Ke že nové drevo sa najlepšie opracováva v čerstvomľ teda vlhkom stave (s vlhkos ou nad 25%), v prípade sanácie poruchy vyvolanej hubovou infekciouľ vhodné na stykových miestach s pôvodným drevom impregnova proti nakazeniu hubamiľ ktoré sa môžu vyskytova aj v okolitom murive či omietke. Niektoré huby sú svojím podhubím schopné preniknú aj ve mi hlboko do stavebných konštrukciíľ ktoré nemusia by len z drevaľ ale môžu by aj z tehlového či kamenného muriva a z betónu. Preto treba pri sanácii na mieste výskytu húb odstráni aj omietkuľ škáry muriva do hĺbky 1cm vyškraba a murivo ošetri fungicídnym prípravkom do vzdialenosti aspo 1m od miesta posledného nálezu húb. Realizácia sanácie konštrukcií napadnutých hmyzom Drevokazný hmyz napáda drevo (drevené konštrukcie) vo všetkých štádiách existencie t. j. ešte v podobe stromuľ gu atinyľ reziva či zabudovanej drevenej konštrukcie avšak len vtedyľ ak má zabezpečené vyhovujúce životné podmienky. Z toho vyplývaľ že ochrana drevených konštrukcií je permanentný procesľ sprevádzajúci drevo po celý čas jeho používania v stavbe. Pred rozhodnutím o technológii sanácie konštrukcie napadnutej hmyzom a prípadne o použití chemickej látky treba realizova dôkladný entomologický prieskumľ ktorý jednoznačne určí druh škodcu. Prieskum je dôležitým podkladom na výber vhodnej chemickej látkyľ pretože na každý druh hmyzu je vhodné a efektívne použi len určitý chemický prostriedok. Niektoré druhy hmyzu poškodzujú len povrchovú vrstvu drevaľ preto možno poškodenú čas konštrukcie iba oseka a chemicky ošetri už len zvyšok konštrukcie. Samozrejmým predpokladom je dostatočný profil drevenej konštrukcieľ ktorá si zachová schopnos prenáša za aženie aj po zmenšení prierezu. Tento prístup je však zásadne nevhodný pre pamiatkovo hodnotné krovy. Iné druhy 100 Žák Reinprecht, Žák Reinprecht,

76 hmyzu poškodzujú drevené konštrukcie hĺbkovoľ preto je ich sanácia možná len takými technológiamiľ ktoré drevo ošetrujú do hĺbky. Realizačné odporúčania pre prácu s chemickými prípravkami Obr.1 Nepozorná práca s chemickým konzervačným prostriedkom spôsobila poškodenie renesančného stropu. Účinnú ochranu chemickými prostriedkami ovplyv uje najmä správny výber a správna aplikácia. ProstriedkyĽ ktoré majú vysokú vylúhovate nos Ľ sa nemôžu používa v prostredíľ v ktorom hrozí vylúhovanie. Prostriedky s krátkou životnos ou (ň 5 rokov) strácajú po uplynutí tohto obdobia účinnos Ľ pričom životnos niektorých húb v latentnom štádiu toto obdobie prekračuje. 102 Chemické roztoky na báze vodného rozpúš adla penetrujú drevo do hĺbky 1 2mm a báze organického rozpúš adla do hĺbky Ň 5cm. Pri použití olejovitých prostriedkov na chemickú ochranu dreva treba zabezpeči zníženie jeho relatívnej vlhkosti pod hranicu ň0%. Používanie nových chemických látok s dlhodobo neodskúšanými účinkami je do určitej miery riskantnéľ pretože nie je reverzibilné a konštrukcie by mohlo poškodi. Na pamiatkových budovách a konštrukciách by sa mali používa len dlhodobo odskúšané látky. Pred realizáciou náterovľ nástrekov či napúš aním drevených konštrukcií treba z dreva dôsledne odstráni prachľ špinuľ mastné škvrnyľ staré nátery a prípadne (treba zváži pri pamiatkach) aj porušený povrch vrátane kôry a lyka. Ak sa ošetrenie realizuje vo viacerých vrstváchľ alšie sa nanášajú až po zaschnutí predchádzajúcich. Tlakovú impregnáciu dreva alebo namáčanie dreva by mali vykona odborníci. Pri technológiách chemickej injektáže alebo infúzie drevených konštrukcií je dôležité sledova Ľ či chemický roztok neuniká z dreva prirodzenými puklinami. Po realizácii chemickej ochrany demontovaných drevených prvkov prostriedkamiľ ktoré nefixujúľ treba zabezpeči ich fixáciuľ alebo skladovanie ošetrovaného dreva pod strechou. Najvhodnejšia pracovná teplota pri ošetrovaní dreva chemickými látkami je asi Ň0 C a počas prác by nemala klesnú pod 10 C. Najvhodnejší čas na realizáciu ochrany proti hmyzu je apríl až máj. Ošetrené konštrukcie je možné zakry až po dôkladnom vysušení chemickej látky. Pri práci s chemickými toxickými látkami na ošetrovanie drevených konštrukcií je predovšetkým potrebné kvalifikovane zváži Ľ či je chemické prostriedky skutočne potrebné použi! Používanie chemických prostriedkov nie je vždy a všade z environmentálnychľ zdravotných a ekonomických h adísk vhodné. K ich aplikácii by sa preto malo pristupova len tamľ kde nemožno zabezpeči ochranu dreva inými metódami. V každom prípade by sa používanie chemických prostriedkov malo v obytných interiéroch a v priestorochľ kde sa dlhodobo zdržujú udia alebo 102 Žák Reinprecht,

77 zvieratá minimalizova Ľ resp. od neho úplne upusti. Potenciálne následky niektorých chemických látok na životné prostredie a človeka dnes ešte nemusia by úplne docenené. Obr.č. 2: Dokumentovanie nulovej prienikovej schopnosti ochranného protiplesňového náteru do dreva. Realizácia protipožiarnej ochrany drevených konštrukcií Protipožiarna ochrana drevených konštrukcií (predovšetkým v pamiatkových objektoch) sa musí zamera prednostne na: 103 bezpečné umiestnenie možných zdrojov požiarneho rizika a vypracovanie (dodržiavanieľ kontrolovanie) takého spôsobu užívania rizikových materiálovľ ktorý zamedzí vzniku a rozšíreniu požiaruľ vytvorenie požiarnych úsekovľ vybavenie celku signalizačnými a hasiacimi zariadeniami. Protipožiarne nátery a nástreky (retardéry horenia na chemickej báze) zvyšujú požiarnu odolnos dreva o 3 Ň0 minút (výnimočne až o ň0 minút). Na drevo sa nanášajú valčekom (pre stieravos vrstiev náteru nie štetcom) alebo striekaním a musia obsahova aj prísady proti stekaniu čerstvého nástrekuľ aby vytvárali rovnomerné protipožiarne vrstvy. Protipožiarne nátery sú pomerne málo odolné proti mechanickému poškodeniu a vode a ich životnos sa udáva v rozpätí 3 5 rokovľ prípadne až 15 rokov. V súčasnosti sa na protipožiarnu ochranu používajú dva druhy látok: filmotvornéľ spenite né (intumescentné) náteryľ vodné napúš acie látky. Na protipožiarne nátery sa v minulosti používali rôzne látky. Niektoré na povrchoch trámov vytvorili nepriedušný filmľ ktorý zamedzil prirodzenému vysúšaniu dreva a tak prispel k rozvoju drevokazného hmyzuľ či húb. Iné druhy náterov najmä tie na vodnej báze - zasa po rokoch spôsobujú rozvlák ovanie drevaľ čo je obzvláš nepríjemné pri starých pamiatkovo hodnotných krovoch (napr. gotický krov na hrade v Českom Krumlove). Rozvlák ovanie nielen esteticky znehodnotí povrchy trámovľ ale spôsobí aj zánik povrchových detailov a väčšiny historických tesárskych značiek a nápisov. Tento proces výrazne znižuje vypovedaciu schopnos historických drevených konštrukcií. Rozvlák ovanie okrem toho spôsobuje zníženie mechanických vlastností drevaľ zhoršenie pevnostných parametrov a uvo ovanie tesárskych spojov. Oba druhy 103 Beier TýnĽ 1řř6 77

78 protipožiarnych látok zvyčajne spôsobujú aj korodovanie kovových (železných) prvkov v drevených krovoch. Obr.č. 3: Rozvláknené gotické drevo ako dôsledok pôsobenia protipožiarneho náteru. Zatia sa nenašiel spôsob ako proces rozvlák ovania zastavi Ľ či zvráti a je otázneľ či sa taký spôsob vôbec dá nájs 104. Každopádne je to dobrá ilustrácia požiadavkyľ že na ochranu drevných konštrukcií by sa mali používa len technológieľ pri ktorých je istota ich pozitívneho účinku aj po viacerých rokoch. Na dôvažok po istom čase strácajú uvedené protipožiarne látky účinnos Ľ takže sa musia obnovi. Z uvedeného je preto zjavnéľ že používanie protipožiarnych opatrení na pamiatkovo hodnotných drevených konštrukciáchľ založených na náterových a nástrekových hmotách nie je v súčasnosti možné odporúča. 104 V praxi sa niekedy používa neutralizácia retardérov horenia chemickými látkami na báze roztokov anorganických látok (napr. uhličitan vápenatýľ borax). Proces rozvlák ovania však aj po tomto zásahu alej pokračuje... 78

79 VYUŽITIE ůkustickej 3D TOMOGRAFIE PRI DIAGNOSTIKE HISTORICKÝCH DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ Renáta Korenková, Peter Krušinský Abstrakt Akustický 3D tomograf Fakopp sa v praxi používa na diagnostikovanie skrytého, teda vnútorného, poškodenia živých stromov. Testovali sme možnosť použitia tohto prístroja pre diagnostiku drevených prvkov konštrukcie krovu. Prístroj sme skúšali v priestore laboratória (in labo) a tiež v teréne v priestore historického krovu (in situ). Merané boli drevené prvky historických krovov relatívne malého prierezu. 1. ÚVOD Na Slovensku sa nachádza množstvo historických konštrukcií krovov z obdobia stredoveku 105. V snahe o ich zachovanie v čo najlepšej kondícii pre budúce generácie je potrebné vhodne sa o ne stara Ľ s čím súvisí aj vykonávanie odborných prehliadok a diagnostík nedeštruktívnym spôsobom 106. Cie om príspevku je poukáza na možnosti použitia prístroja Fakopp ňd Sonic Tomograph na diagnostiku technického stavu drevených prvkov historického krovu. Jedná sa o semideštruktívnu metódu s minimálnym zásahom do drevnej hmoty 107. Ide o meranie akustickej odozvy (rýchlosti šírenia zvuku) v kmeni stromu. V prípadeľ že sa rýchlos spomalí signalizuje to vnútorné biotické poškodenieľ prípadne dutinu v kmeni stromu alebo vnútri dreveného prvku. Rýchlos šírenia ultrazvukových vĺn v zdravom dreve závisí od jeho druhuľ vlhkosti a smeru merania 108. V príspevku uvádzame 4 merania drevených prvkov prístrojom Fakopp. V laboratóriu boli merané ň drevené prvkyľ v priestore krovu Ň drevené prvky. Tab. 1 Priemerná rýchlosť šírenia ultrazvukovej vlny podľa druhu dreviny [6] Priemerná rýchlos kolmo na vlákna (m/s) Stupe Druh dreva poškodenia SmrekĽ jed a Borovica Dub Použité prístroje: akustický tomograf Fakopp ňdľ vlhkomer Greisinger na stanovenie absolútnej vlhkosti drevaľ zvinovací meterľ posuvné meradlo Porovnávané je vizuálne hodnotenie technického stavu prvkov s vyhodnotením plošného rozloženia rýchlostí šírenia sa zvuku v priereze prvku. Priemerná rýchlos šírenia ultrazvukovej 105 P Krušinský, R. Korenková, Z. Grú ováľ D. ZacharovἠStručný vývoj krovových konštrukcií severozápadného Slovenska. In: Stavebné hmoty. Roč. řľ č. 1 (Ň01ň)Ľ s. ňř R. KorenkovἠThe analysis of methods used in renovations of historical roof frames. In: Civil and environmental engineering, Vol. 9, 2013, No. 2, p C. Rodriguez Linan, M. J. Morales Conde, P. Rubio de Hita et al., Inspeccion with non destructive techniques of a historic building: oratorio San Felipe Neri (Cadiz). Informes dela Construccion, Volume: 63 Issue: 521 Pages: DOI: /ic Published: JAN-MAR L. Reinprecht, J. Hrivnák: Ultrasonic and drilling resistance materiology of deciduous and logs. Acta Facultatis Xylologiae Zvolen. Zvolen : TU ZvolenĽ Ň01ŇĽ pp 54(1): 4ň 54. (In Slovak language). 79

80 vlny v drevenom prvku v závislosti od druhu dreva je uvedená v tabu ke Tab Vyhodnotenie rýchlostí zvuku v priereze je spracované grafickyľ farebná škála pre hodnotenie je zrejmá z obr. 1. Smerom zhora nadol ide o zdravé drevo tmavo zelenáľ pokračuje žltá a červenáľ ktorá charakterizuje už hnilobu a najnižšie je modráľ ktorá charakterizuje dutiny. Ň. PRÍKLůDY MERůNÍ IN SITU 3. Turzovka rímskokatolícky kostol, krov nad sväty ou Drevený krov nad kostolom (lo aj sväty a) je pôvodný z roku Ľ použitá drevina je smrekľ prvky sú tesané. Čas krovu nad sväty ou je osídlená netopiermiľ jednotlivé drevené prvky nesú výrazné stopy po výkaloch netopierov. Meraný bol hambálok v krove v blízkosti centrálnej stolice. Rýchlos šírenia zvuku klesá so vzrastajúcou vlhkos ou dreva pretože voda vypĺ a kapiláryľ v ktorých sa predtým nachádzal vzduch. V dôsledku toho sa zvyšuje odpor prostredia proti šíreniu ultrazvukovej vlny. Hambálok má rozmer naležato 1ř0/140 mm. Vidite né je mierne neaktívne poškodenie drevokazným hmyzom. Prvok vykazuje vidite né trhliny na spodnej strane prierezuľ šírka trhliny pri povrchu max. 5 mm. Z vyhodnotenia grafického rozloženia rýchlostí vyplývaľ že v spodnom rohu prierezu sa nachádzajú dutinyľ prípadne trhliny väčšieho počtu alebo rozmerov. Vizuálne hodnotenie tomu nenasvedčuje. Meranie môže by ovplyvnené netopierím trusom. Obr. č. 1: Hambálok, krov na kostole v Turzovke. Vyobrazenie rýchlostí v čiarach a plošne, vpravo foto z merania. 4. Turzovka rímskokatolícky kostol, krov nad hlavnou lo ou Krov nad lo ou je v relatívne dobrom stave. 111 Výrazné poškodenie je lokálneľ najmä v päte krovu. Meraná bola pätná vzpera centrálneho stĺpika na južnej strane s rozmermi 1Ř0/Ň15 mm. Na základe vizuálnej prehliadky je vidite né povrchové poškodenie vplyvom drevokazného hmyzu a starnutím materiálu. Drevokazný hmyz nie je aktívnyľ jedná sa o červotoče. Vidite né sú trhliny šírky pri povrchu max. 5 mmľ ktorých hĺbka nie je jasná. Z grafického vyhodnotenia rýchlostí je zrejméľ že poškodenie je len povrchovéľ v hĺbke prierezu je drevený prvok zdravý. Obr. 2 Pätná 109 M. Kloiber, M. KotlínovἠComparison of Testing Methods of Timber on Medieval Beams of a Store House Floor of Castle Pernstejn, in 5th International Conference for NDT and Technical Diagnostics. Moskva : Russian Society for Non-Destructive Testing, p Ľ. Suchý a kol., Historické krovy v regiónoch Oravy and Kysúc. Miroslav Gibala KNM, 2010, p DVD. 111 Ľ. Suchý a kol., Historické krovy v regiónoch Oravy and Kysúc. Miroslav Gibala KNM, 2010, p DVD. 80

81 vzpera, krov nad lo ou v kostole v Turzovke. Vyobrazenie rozloženia rýchlostí ultrazvuku vo dvoch úrovniach v odsadení 300 mm, vpravo foto z merania. 5. Príklady meraní in labo 6. Čas drevenej vzpery z krovu na kostole v Čiernom Váhu Krov na kostole v Čiernom Váhu bol datovaný na roky 1Ř0ň(d) 112. Drevený prvok je zo smreku, meraný prierez má rozmer 1ř0/170 mm. Vlhkos dreva je 10 %. Vizuálnou diagnostikou sme zistili výrazné trhlinyľ tiež povrchovú degradáciu dreva spôsobenú drevokazným hmyzom a degradáciu materiálu starnutím. Výrazná trhlina má hĺbku 70 mmľ prechádza takmer do stredu meraného prierezu. Šírka trhliny pri povrchu je 1Ň mmľ smerom do stredu sa zužuje. Na snímke s vyhodnotenými rýchlos ami nie je trhlina výrazne zachytená. V čiarovom vyhodnotení vidie Ľ že medzi snímačmi s číslami 6 a 8 je miesto s defektomľ avšak v plošnom vyobrazení tento defekt nie je zrejmý. Obr. č. 3: Časť vzpery, krov v Čiernom Váhu. Vyobrazenie plošného rozloženia rýchlostí, vpravo foto z merania 7. Čas stĺpika krovu na kostole v Kamennej Porube Konštrukcia krovu je z roku 1Ř70. Meraný bol drevený prvok s rozmermi 230/190 mm. Vlhkos dreva je 10 %. Použitá drevina je smrek. Vizuálnou prehliadkou prvku môžeme konštatova Ľ že drevený prvok nesie známky povrchového poškodenia vplyvom pôsobenia drevokazného hmyzu. V prvku sa nachádza výrazná trhlinaľ ktorá siaha do hĺbky 100 mm smerom do stredu prierezu. Šírka trhliny je pri povrchu 10 mmľ smerom do stredu sa zužuje. V plošnom rozložení rýchlostí nie je trhlina vidite náľ aj napriek svojej relatívne ve kej hĺbke. V čiarovom rozložení rýchlostí tento defekt takisto nie je zrejmý. Šírka trhliny v blízkosti stredu prierezu má šírku cca 1 mm. 112 R. Korenková P. Krušinský, The analysis of roof structures of historical trusses in selected regions of Slovakia, in: Civil and environmental engineering: scientific technical journal. Vol. 9, No , s

82 Obr. č. 4 Časť stĺpika z krovu v Kamennej Porube. Plošné rozloženie rýchlostí, vpravo foto z merania. Ř. Čas vzpery z krovu na kostole v Socovciach Historický krov na kostole v Socovciach bol datovaný na rok zo atia drevín 1775(d) 113. Drevená vzpera je zo smrekového dreva. Rozmer prierezu je 1ř0/150 mm. Vlhkos dreva je 10 %. Vidite né je povrchové poškodenie dreva drevokazným hmyzomľ viaceré trhliny šírky max. ň mm pri povrchu. Jedna trhlina hlboká 50 mmľ šírky pri povrchu 10 mm. V plošnom rozložení rýchlostí nie je trhlina vidite ná. V čiarovom rozložení vidie defekt medzi snímačmi č. Ň a ň. Zrejmé je povrchové poškodenie prvku v stredných častiach prierezu. Obr. 5 Vzpera z krovu v Socovciach. Vyobrazenie rýchlostí v čiarach a plošne, vpravo foto z prípravy merania v laboratóriu. ř. Závery Akustický tomograf Fakopp je prístrojľ ktorý bol vyvinutý pre diagnostikovanie technického stavu živo rastúcich stromov. 114 V oblasti ochrany historických krovov je nevyhnutné používa nedeštruktívne diagnostické metódy 115. V oblasti zis ovania technického stavu drevených prvkov s pamiatkovou a historickou hodnotou je potrebné používa nedeštruktívne diagnostické metódy vzh adom na snahu predís znehodnoteniu cenných informácií. V oblasti stanovenia technického stavu historického krovu je preto žiadúce využíva najmä zmyslové hodnotenie (vizuálneľ hmatovéľ sluchové)ľ ktoré však nie je vždy dostatočné. Je vhodné tieto metódy podpori prístrojovouľ najlepšie nedeštruktívnou metódou 116. Cie om príspevku bolo poukáza na rozdiely výsledkov vizuálnej prehliadky a výsledkov diagnostiky akustickým tomografom Fakopp ňd. Vyobrazené sú merania 6 drevených prvkov. Z prezentovaných výsledkov je zrejméľ že medzi vyhodnotením vizuálnym a prístrojovým sú rozdiely. Na prvkoch v laboratóriuľ na ktorých boli vidite né výrazné trhlinyľ sa v grafickom vyobrazení rýchlostí šírenia zvuku tieto defekty nezobrazili. 113 L. SUCHÝ a kol.: Historické krovy v regióne Turiec. Miroslav Gibala KNM, 2008, p DVD. 114 E. A. Gilbert, E. T. Smiley, Picus sonic tomography for the quantification of decay in white oak (quercus alba) and hickory (carya spp.). Journal of Arboriculture and Urban Forestry, vol. 30( No. 5): September Z. Havířová, P. Kubů, Reliability and service life of constructions and buildings of wood, In Wood Research 51, 2007, pp O. Makýš, Spôsoby a postupy obnovy pamiatok, Bratislava: Renesans, s. 82

83 Vzh adom na poškodenie dreveného prvku trhlinouľ ktorá prechádzala takmer do polovice prierezuľ môžeme konštatova Ľ že táto meracia metóda nebola v tomto konkrétnom prípade úspešnáľ resp. vhodná na detekovanie trhlín drevených prierezov s malým rozmerom. Trhlina nebola prístrojom detekovaná a vykreslená takľ ako sme predpokladali. Zoh adni treba aj určité nevýhody meraniaľ a to najmä skutočnos Ľ že vyhodnocujeme vždy len jeden prierezľ teda jednu plochu prvku. Napriek tomu, v spojení so zmyslovými metódami je vhodné alej pokračova v testovaní použitia tohto prístroja na účely hodnotenia technického stavu drevených prvkov s historickou hodnotou a pokúsi sa bližšie špecifikova Ľ čo ovplyv uje kvalitu a presnos meraní prístrojom Fakopp. 83

84 PRIRODZENÁ A UMELÁ OCHRANA DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ Oto Makýš Abstrakt Odolnosť jednotlivých druhov dreva proti znehodnoteniu biologickými škodcami sa označuje ako prirodzená trvanlivosť dreva. Závisí od konkrétneho druhu dreva (stromu) obsahu trieslovín, flavonoidov, terpenoidov a pod. v drevne hmote. Zvýšenú odolnosť však môže mať iba jadro dreva. Stavebné drevo možno chrániť viacerými spôsobmi konštrukčnými, fyzikálnymi a chemickými opatreniami, ktoré je vhodné kombinovať. 2. PRIRODZENÁ TRVůNLIVOS DREVA Údaje o prirodzenej trvanlivosti dreva udáva norma EN ň50-ň. Prirodzená odolnos dreva sa dá rozdeli takto: Drevo náchylné k napadnutiu Fúzačom krovovým be ové drevo všetkých európskych a väčšiny neeurópskych ihličnatých drevín. Drevo náchylné k napadnutiu Červotočom be ové drevo väčšiny ihličnatých a listnatých drevín. Jadrové drevo býva napádané zriedka. Drevo náchylné k napadnutiu Hrbohlavom be niektorých listnatých drevín s vyšším obsahom škrobu. Pre prirodzenú trvanlivos vrstveného dreva a materiálov na báze dreva platí: Vrstvené drevo a materiály na báze dreva (drevotrieskové doskyľ preglejky) môžu by tiež napadnuté škodcami predovšetkým hubami. Odolnos voči napadnutiu hmyzom je podstatne zvýšená v aka použitému lepidlu. Napadnutie vrstveného dreva (preglejok) Fúzačom krovovým nebolo doteraz zistené. Bolo však zistené napadnutie Červotočom. Drevovláknité a drevotrieskové dosky súľ v aka ich zvláštnej štruktúreľ voči napadnutiu hmyzom (s výnimkou termitov) odolné. Drevotrieskové dosky spájané cementom a sadrovláknité dosky nie sú napádané ani hubami ani hmyzomľ avšak môžu sa na nich uchyti plesne. 3. UMELÁ OCHRůNů DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ Stavebné drevo možno chráni viacerými spôsobmi konštrukčnýmiľ fyzikálnymi a chemickými opatreniamiľ ktoré je vhodné kombinova. Spôsoby ochrany a sanácie drevených konštrukcií trámovéhoľ foš ovéhoľ doskovéhoľ či iného tvaru sú skoro totožné a možno ich (pod a situácie) použi ako pre sanovanie stropovľ tak aj krovovľ okienľ dveríľ celodrevených stavieb a podobne. 3. Realizácia konštrukčných opatrení na ochranu dreva Najzákladnejšou a najjednoduchšou prevenciou proti poškodeniu drevených konštrukcií je ich vhodné uloženie v stavbeľ ktoré znižuje riziko navlhnutiaľ následného nakazenia a požiaru na minimum. 84

85 V drevených historických budovách pôsobí škodlivo najmä: pokrytie podlahy krytom neprepúš ajúcim vodnú paru (PVCĽ linoleom)ľ natretie stien náterom neprepúš ajúcim paru (olejovou farbou)ľ vytvorenie betónového alebo asfaltového chodníka v blízkosti obvodových stienľ umiestnenieľ alebo ponechanie trámov v tesnom kontakte s okolitou zeminou, odpadom, alebo iným zásobníkom vlhkostiľ dlhodobé opustenie a uzatvorenie budovy bez priebežného vetrania. Priebežná údržba drevených stavieb sa musí zamera na: zamedzenie zatekania daž ovej vody do stavbyľ zamedzenie zavĺhania drevených konštrukcií stavbyľ včasné zistenie aktivity biologických škodcovľ včasná likvidácia škodcov a spevnenie poškodených drevených konštrukciíľ neodkladné odstránenie neošetreného dreva napadnutého biologickými škodcami. 4. Rýchle odtekanie vody Cie om opatrení je zabráni zvýšeniu vlhkosti drevených konštrukcií zatekaním daž ovej vody. Drevené konštrukcie treba realizova tak (v takom skloneľ opatri strieškami proti daž u) aby z nich mohla daž ová voda rýchlo odteka. Zvýšenie rýchlosti odtokuľ resp. zníženie nasiakavosti možno dosiahnu aj vhodnými povrchovými nátermi. Ve mi nevhodné je vytváranie takých detailovľ do ktorých môže voda zatiec a kde sa môže dlhšie zdržiava bez tohoľ aby sa rýchlo odparila. 5. Účinná izolácia proti vlhkosti Izoláciou drevených konštrukcií možno zníži vzlínanie vody do konštrukciíľ avšak izolácia proti vlhkosti nesmie by prekážkou odvetrávania konštrukčných prvkov alebo miestom zhromaž ovania sa vody. Pôsobeniu zemnej vlhkosti sa vystavujú najmä konštrukcie zapustené do zeme (koly)ľ ktoré treba impregnova nevylúhovate nými chemickými látkami. Trvalo zabráni rozkladu dreva podporovaného zemnou vlhkos ou nie je možné. Proces sa však dá spomali. Účinným opatrením je napríklad výber takého druhu dreva na zapustenie kola do zemeľ ktoré je viac odolné proti rozkladu (napr. dubové alebo agátové drevoľ ktoré je v našich biotopoch obzvláš odolné voči rozkladu). Na asi dvojnásobok dokáže životnos dreveného kola zvýši aj jeho umiestnenie do betónového základuľ ktorý je silne alkalický. 6. Zamedzenie priamemu kontaktu Najúčinnejšiu izoláciou proti vzlínajúcej vode možno dosiahnu zamedzením priameho kontaktu dreva so zemou alebo s okolitou vlhkou konštrukciou. Drevené konštrukcie stavebných objektov by sa mali umiestni minimálne Ň0cm nad zemou a najlepšie jeľ ak sa pod nimi zabezpečí primeraná vzduchová odvetrávacia medzera. V minulosti sa zrubové drevené stavby udového stavite stva izolovali (teda pôsobeniu kapilárnej vzlínajúcej vody bránili) uložením na hutné nárožné kamene vyčnievajúce nad terén a podmurovky trámov sa realizovali z nasucho poskladaných plochých kame ov bez spojovacej malty. Náhrada podmuroviek betónovými konštrukciamiľ alebo ich spevnenie injektovanouľ či striekanou cementovou zmesou nie je vhodná z estetického ani z pamiatkového h adiska - okrem toho zvyčajne pôsobí aj z h adiska izolovania drevenej stavby od podložia vyslovene negatívne vytvorením hmoty náchylnej na kapilárnu nasiakavos Ľ ktorá tak zabezpečí prísun vlhkosti až ku dreveným trámom. Na účinné zamedzenie kontaktu (vrátane odvetrávania) stačí odvetrávaná medzera medzi dreveným prvkom a okolitou vlhkou konštrukciou široká Ň ňcm. Avšak uloženie zhlavia drevených trámom do muriva s okolitou vzduchovou medzerou uvedenej hrúbkyľ ktoré sa vyskytuje u viacerých novších stavieb z konca 19. a začiatku Ň0. storočia zrejme nie je nevyhnutné. Pred spomínaným obdobím sa trámy bežne zamurovávali do suchého muriva natesno, bez medzery. Napriek tomu sa u nich napadnutie dreva hnilobou bežne nevyskytuje a takto uložené trámy sú často funkčné ešte aj dnes (napríklad barokovéľ alebo gotické stropy). 85

86 7. Účinné odvetrávanie Pri zavlhnutí drevenej konštrukcie zatečením alebo kondenzáciou vodnej pary treba zabezpeči rýchle vysušenieľ aby vlhkos pôsobila na drevnú hmotu čo najkratší čas. Počas krátkeho pôsobenia vlhkosti (od nieko ko dní až po Ň 3 mesiace) sa v našich zemepisných šírkach zvyčajne nestihne žiadna nákaza hubami rozvinú. Ve mi negatívne vplývajú na drevené konštrukcie aj nepriedušné vrstvy podláh (napr. z PVCĽ alebo z gumy)ľ pod ktorými sa môže neodvetraná vlhkos hromadi Ľ alebo (po havarijnom zatečení vody) sa tam dlho udrží. Iným prípadom sú sekundárne zdroje vlhkostiľ ktorými sú v starých stavbách rôzne dodatočné násypyľ skládky stavebnej sutiny či nepotrebných vecí (šatstvaľ papieraľ nábytku a podobne). Takýto odpad je často zavlhnutý a usklad uje v priamom kontakte s drevenými konštrukciami. 8. Realizácia chemických opatrení na ochranu dreva Životnos neošetrených drevených konštrukcií sa (pod a noriem) v interiéri odhaduje na 1Ň0 200 rokov, v exteriéri na Ř 15 rokov [ŽákĽ J. ReinprechtĽ L.Ľ 1řřŘ]Ľ avšak najmä v priaznivých podmienkachľ vhodnými konštrukčnýmiľ prípadne aj chemickými opatreniami sa dá predĺži aj na nieko konásobok. Chemické opatrenia zvyšujú odolnos drevených konštrukcií nielen proti hmyzuľ hubám a plesniamľ ale aj proti UV žiareniuľ a to nielen povrchovoľ ale pri vhodnej aplikácii aj hĺbkovo. Avšak - pôsobenie chemických ochranných opatrení je časovo obmedzené... Prípravky na chemickú ochranu dreva obsahujú jednuľ alebo aj viac smerových účinných látokľ včítane rôznych sprievodných látokľ ktoré delíme na [AntošovἠN.Ľ Ň01Ň]: Baktericídy (účinné proti baktériám)ľ Fungicídy (účinné proti drevokazným a drevosfarbujúcim hubám a plesniam), Insekticídy (účinné voči hmyzu)ľ ůntipyrény (retardéry horenia)ľ Inhibítory poveternostných vplyvov (zvyšujú odolnos dreva voči vode a UV žiareniu) Inhibítory chemickej korózie (zvyšujú odolnos dreva voči agresívnym chemickým látkam). Chemické prípravky by sa mali používa až ako doplnok vhodných konštrukčných opatrení. Účinnos chemických opatrení je priamo závislá od prieniku (penetrácie) účinnej látky do drevnej hmotyľ ktorá však prieniku kladie prirodzený odpor. Prienik ovplyv uje predovšetkým [AntošovἠN., 2012]: Štruktúra dreva (daná druhom dreva a jeho nasiakavos ou)ľ Tvar a rozmery dreveného prvku (tenké profily sa darí impregnova ahšie)ľ Aplikačné vlastnosti prostriedku (viskozitaľ hustotaľ teplotaľ povrchové napätie...)ľ Druh a intenzita tlakových síl (vyšší tlak/podtlakľ difúzia)ľ Možnos plného využitia aplikačnej technológie. Natretie dreva Ako nátery sa používajú látky obsahujúce fungicídne a insekticídne prostriedkyľ dodávané ako bezfarebné náteryľ ale aj s prísadou priesvitných či nepriesvitných farebných pigmentov. Sfarbené prípravky síce umož ujú ahko identifikova rozsah ošetrených drevených konštrukciíľ avšak menia prirodzenú farbu dreva. Pre pamiatkové budovy a poh adovo exponované konštrukcie sú preto vhodné iba bezfarebné prostriedky [LáskaĽ V. Schubert, A. ŠtulcĽ J.Ľ 1řř7]. Na nátery drevených konštrukcií sa používa aj decht alebo vyjazdený motorový olej. Obe tieto látky zvyšujú životnos dreva teda predovšetkým v jeho povrchovej vrstveľ ke že ich prieniková schopnos je malá. Avšak ich používanie nie je ani z environmentálneho h adiska vhodné. Drevo sa natiera roztokmi ochranných prípravkov štetcami alebo valčekmi zvyčajne v 2 3 vrstvách. ahko znečistené drevo je pred náterom možné umy pomocou horúcej vody a ryžovej kefyľ prípadne prebrúsi brúsnym papierom (ve kosti cca Ň50-400). Nanáša alšie náterové vrstvy je dobré až po určitej technologickej prestávke pod a údajov výrobcu prostriedku. 86

87 Všeobecne platíľ že alší náter roztokmi na báze organických rozpúš adiel sa realizuje po Ň4 hodináchľ na vodnej báze asi po 1Ň-Ň4 hodinách. Teplota by pri natieraní nemala klesnú pod 5º C pri organických rozpúš adlách a pod 10ºC pri vodných. Vo všeobecnosti platíľ že na kvalitu náteru (rovnako aj nástreku) v zmysle prieniku ochrannej látky do dreva vplýva charakter povrchu prvku. Pílené prvky s vytrhanými vláknami dreva majú výrazne vyššiu saciu schopnos Ľ ako ohob ovanéľ alebo kresané povrchy. Nástrek dreva Technológie nástreku dreva ochrannými roztokmi je vhodné používa len pri ažko dostupných alebo zložitých konštrukciáchľ kde sa nemožno fyzicky dosta náterom. Ošetrovanie nástrekom treba realizova vo viacerých vrstváchľ pretože pri jednotlivých nástrekoch sa na drevo dostáva len málo prípravku. Minimálnu účinnos má nástrek najmä pri aplikácii v exteriéri (napr. na šind ovej krytine). Penetrácia nástrekovej látky do dreva je okrem toho aj tak ve mi plytká [BaierĽ J. TýnĽ Z., 1996]. Napúš anie dreva Drevené konštrukcie sa napúš ajú najlepšie v kúpeliľ pod tlakom a dlhšiu dobu [AntošovἠN.Ľ Ň01Ň]. Dosahuje sa pritom hĺbkové a (vzh adom na povrch) pomerne rovnomerné napustenie dreva ochrannou látkou. Výrazne to zvyšuje životnos drevaľ ale ani toto riešenie nie je pri stavebných konštrukciách absolútne účinné. Ochranná látka jednak zvyčajne neprenikne celou hrúbkou hrubších drevených konštrukcií (napr. trámov) a účinne otrávi len povrchovú vrstvu dreva 117 Ľ ktorá sa silno nasýti chemickými látkami. Takto ošetrené konštrukcie sú preto vhodné najmä do neobývaných priestorov (kvôli množnému negatívnemu dopadu na udské zdravie)ľ prípadne ako koly do zeme (betónu). Injektáž a infúzia dreva Ochrana dreva injektážou alebo infúziou (tlakovým alebo beztlakovým 118 napúš aním) patrí k technológiámľ ktoré sa používajú najmä na reštaurátorské konzervovanie historicky či umelecky hodnotných pamiatkových konštrukciíľ alebo na impregnáciu kolov. Realizujú sa pravidelne rozmiestnenými vrtmi (napríklad s priemerom 6 Ř mmľ pri tlakovej injektáži ňľ5mmľ avšak alej od seba)ľ ktoré sa naplnia ochranným prostriedkom Ň ň krát. Riziko tlakovej injektáže staršieho dreveného prvku spočíva vo fakteľ že staršie drevo býva rozsušené viacerými priebežnými výsušnými trhlinami. Pri injektáži potom injektážne látka zvyčajne ide cestou najmenšieho odporuľ čo znamenáľ že namiesto penetrovania dreva vytečie trhlinami. Preto treba trhliny vopred upcha Ľ čo je ale zvyčajne dos náročnéľ či dokonca až nemožné. Každopádne treba proces injektáže priebežne kontrolova a okolie injektovaného prvku upravi takľ aby bolo schopné vytekajúcu látku zachyti. Bandážovanie dreva Bandážovanie dreva je postupľ pri ktorom sa impregnovaná čas dreva obviaže bandážou napustenou chemickou konzervačnou látkou. Účinná látka sa pritom do dreva uvo uje postupneľ pôsobením osmotických a difúznych síl [AntošovἠN.Ľ Ň01Ň]. Fumigácia dreva Pri zaplynovaní (fumigácii) dreva sa ošetrenie drevnej hmoty stavebných konštrukcií realizuje napustením toxickými plynmi. Napustenie sa realizuje v priebehu 24 4Ř hodín v dokonale izolovaných miestnostiach objektu alebo po demontáži ošetrovaných prvkov v izolovaných komorách. Fumigácia dreva je vhodná najmä proti drevokaznému hmyzuľ ale pôsobí aj na huby a plesne. Pretože pôsobí krátkodoboľ je vhodné pravidelne ju opakova alebo kombinova s inými metódami. 117 Nezriedka je v praxi vidie gu atinyľ ktoré majú zachovanú obvodovú škrupinu impregnovaného drevaľ avšak vnútro kompletne chýba. 118 Úplne beztlakové napúš anie v skutočnosti neexistujeľ pretože pri napúš aní pôsobí atmosférický tlakľ prípadne osmotické tlaky. 87

88 Realizácia fyzikálnych opatrení na ochranu dreva Obr.1 Strojné vybavenie na realizáciu termosanácie (foto via: Termosansce.cz) Ochrana dreva fyzikálnymi opatreniami je len krátkodobá a jednorázová zničí škodcov. Je síce okamžite účinnáľ ale dlhodobú ochranu dreveným konštrukciám neposkytne. Sterilizácia dreva teplom Ětermosanáciaě Pri tejto technológii sa musí zabezpeči zahriatie celej drevenej hmoty (teda aj hlboko v jej vnútri) na teplotu minimálne 55 C. Priestor sanácie sa preto zahrieva horúcim vzduchom o teplote100-1ň0 C 119 po dobu 6-10 hodín. Uvedené dostatočné zahriatie vo vnútri dreva musí by dosiahnuté minimálne na dobu jednej hodinyľ počas ktorej sa zničia prítomné hmyzové infekcie vo všetkých štádiách ich vývoja. Proti hubovým infekciám nie je táto metóda dostatočne účinná. Potrebnú teplotu možno dosiahnu napríklad v sušiar ach drevaľ do ktorých sa musí demontované drevo zo stavby dopravi. DruhouĽ podstatne výhodnejšouľ možnos ou je sanácia priamo na mieste osadenia konštrukcie. Teplotu prehriatia dreva je potrebné priebežne kontrolova zapustenými teplomermi. Ak sa systém teplomerov pripojí na prenosný počítačľ je možné po skončení sanácie odovzda majite ovi objektu verifikačnú správuľ ktorá potvrdí dodržanie správneho pracovného postupu. Konštrukcia sa môže zahrieva infračervenými žiaričmi alebo ešte lepšie teplovzdušnými dúchadlami (ŇŇ0/ňŘ0V ventilátormi s výkonom cca m 3 vzduchu/hod). Zdroj tepla tak môže by mimo budovu a horúci vzduch sa ku konštrukciámľ či skôr do priestoruľ kde sú konštrukcie umiestnenéľ vhá a pomocou pružných rúr. Použitie horúceho vzduchu je výhodné predovšetkým v tomľ že ide o zdravotne a environmentálne neškodnú technológiu. Sanovaný priestorľ kde dochádza k aplikácii technológie sa musí vopred pripravi musí by zbavený nadbytočného prachuľ drobných kúskov dreva a iných zápalných látok. Takisto je potrebné odstráni všetky elektrické rozvodyľ zásuvkyľ antény a zariadenia citlivé na zvýšenú teplotu. Tie prvkyľ ktoré nie je možné odstráni je potrebné tepelne izolova (napr. plastové okná). V priestorochľ do ktorých je s ažený prístup horúceho vzduchuľ alebo sa tam nachádzajú aj iné nedemontovate né (či neochránite né) materiályľ citlivé na vysoké teplotyľ nie je použitie tejto technológie vhodné. Metóda je pre svoju neinvazívnos a nedeštruktívnos vhodná aj na jednorazové ošetrenie dreva pamiatkovo hodnotných budovľ najmä krovov. Pri realizácii v stavbe nie je treba priebežne kontrolova bezpečnos voči požiaru najvyššia teplota v miestnosti môže dosahova hodnoty maximálne okolo Ř0-100ºC a dá sa dobre regulova teplotou vhá aného vzduchu 120. Každopádne však treba upozorni na toľ že táto technológia je len jednorázovo účinná likvidačnáľ nie 119 V prípade iných konštrukciíľ alebo prvkov citlivých na teplo sa pracuje s nižšou teplotou okolo 100 C. 120 Teplota vzplanutia dreva je okolo 230 C. 88

89 preventívne pôsobiaca. Zvyčajne však býva aj finančne výhodná (v porovnaní s inými technológiami). Sterilizácia dreva rádioaktívnym žiarením Infikované drevo možno ošetri aj ožarovaním lúčmi gama v ožarovacích komorách. Ožarovanie nižšími dávkami žiarenia je účinné proti drevokaznému hmyzuľ ožarovanie väčšími dávkami aj proti hubám. Sterilizácia dreva UV žiarením Infikované drevo možno ožiari aj UV žiarenímľ ktoré nepreniká do väčšej hĺbky dreva a preto sa ním môžu niči len povrchové ples ové infekcie. Vlnová sterilizácia dreva Pri tomto spôsobe sa špeciálnymi prístrojmiľ priloženými na drevo (aj v pôvodnom uložení konštrukcií v budove) rozkmitajú molekuly vody v živých organizmoch (v rozmedzí 100kHz až 100GHz pod a prístroja)ľ čo ich následne usmrtí až do hĺbky 50cm v dreve. Používa sa môže pri dreve vlhkom v rozmedzí od 5 do 40%. Vákuovanie dreva Vákuovanie dreva spočíva v nieko kohodinovom vysatí vzduchu z drevenej konštrukcie. Toto ošetrenie je účinné proti drevokaznému hmyzu a je ho možné realizova len v špeciálnych komoráchľ takže sa používa skôr na sanáciu drobných predmetov (napríklad nábytkuľ sôch a pod.). Zmrazenie dreva Ošetrovanie drevených konštrukcií zmrazením dreva patrí medzi menej účinné metódyľ pretože väčšina škodcov je prispôsobená na prežívanie v dreve aj pri nízkych teplotách (približne do Ň0 C). Preto je výhodné využi (alebo zabezpeči v mraziacom boxe) podstatne nižšiu teplotu (aspo 50 C)Ľ pôsobiacu dlhší čas. Úprava povrchu dreva tryskaním Pri tryskaní granúl suchého adu (zmrazený CO 2 ) na povrch dreva pod tlakom, s použitím špeciálneho vzduchového tlakového strojaľ dochádza k úprave jeho povrchovej štruktúry. Nárazy granúl dokážu v zlomku sekundy odstráni povrchovú vrstvičku mäkších letných prírastkov drevnej hmoty (letné drevo) v hrúbke cca ň-5mmľ pričom tvrdšie jarné prírastky nárazom odolávajú. Pri tryskaním vyšším tlakom vznikne hrbo atá povrchová štruktúraľ ktorá výrazne pripomína zvráskavené drevo zostarnuté fotodegradáciou. Táto technológia sa používa na vytváranie umelej patiny nezvetraného (prípadne aj čerstvého) dreva. Obr.2 Úprava povrchu dreva tryskaním suchým ľadom (foto via: Termosansce.cz). 89

90 Pri použití nízkeho tlaku vzduchu nedochádza k vidite nému úbytku drevnej hmotyľ zato sa ním však povrchľ aj staršieho a špinavého drevaľ dá dobre očisti od nánosov špiny. Drevo po očistení síce nevyzerá ako čerstvéľ ale to nemusí by na škodu. Práca so suchým adom si vyžaduje dôkladné bezpečnostné opatreniaľ predovšetkým u pracovníkov. Pri tejto technológii nevzniká takmer žiaden odpad granule CO 2 okamžite po náraze na drevo sublimujú. 90

91 HISTORICKÉ KROVY Nů HRůDE KRÁSNů HÔRKů PůMIůTKOVÁ HODNOTů TESÁRSKYCH KONŠTRUKCIÍ PRED POŽIůROM V ROKU 2012 Ľubor Suchý ÚVOD PožiarĽ ktorý v marci Ň01Ň zachvátil hrad Krásna HôrkaĽ zničil všetky strechy s krovovými konštrukciami. Po nasledujúcom prieskume požiarom zničených podstrešíľ vrátane korún murívľ odtlačkov väzieb a tvarov striech na muriváchľ zvyškov obhorených trámovľ štúdia archívnych materiálov a staršej fotodokumentácieľ ako aj fotodokumentácie z požiaruľ bolo zistenéľ že krovy na všetkých objektoch tzv. hornéhoľ stredného aj dolného hradu boli historické krokvové konštrukcie. KONŠTRUKCIE KROVOV Zaujímavým zistením je skutočnos Ľ že väčšina krovov nad krídlami nemala tradičné pozdĺžne stuženie stolicami stojatýmiľ ani ležatými. Najjednoduchšiu konštrukciu mal krov nad tzv. arkádovou chodbou na hornom hradeľ ktorý bol archaickou krokvovou konštrukciou s jedným hambálkom v každej väzbe. Rozpätie krovu bolo minimálne - asi ňľ5 metra. Krídla s väčšími rozpätiami už mali uplatnený systém plných a od ahčených medzi ahlých väzieb. Vo viacerých prípadoch sa objavuje v plných väzbách väzný trám s krokvami a jedným hambálkomľ doplnený o centrálny zdvojený stĺpik vo funkcii vešiaka. Vešadlo a stuženie väzby dopĺ al pár navzájom sa križujúcich vzpier pod hrebe omľ v tvare tzv. ondrejského kríža. Niektoré krovy mali klasické podkrokvové vzperyľ dole dosadajúce na väzné trámy a pod hrebe om navzájom križujúce sa v tzv. nožnicovom tvare (napr.: východné krídlo horného hradu nad tzv. justíciouľ južné krídlo Františkinho múzea). Stuženie väzieb križujúcimi sa šikmými vzperamiľ ktorých dolné konce boli plátované na rybinu s krokvami a horeľ tiež na rybinu s proti ahlými krokvami bolo uplatnené v krovoch západného a južného krídla horného hradu. Krokvová hambálková konštrukcia s asymetricky umiestnenou stojatou stolicou pod úrov ou hambálkov bola nad Rákocziho palácom. Špecifickými konštrukciami boli krovy so stĺpikovými konštrukciami s lucernami nad vežami a baštami. Všetky krovy mali pomerne výrazne námetky. Po týchto zisteniach bolo zrejmé aj so známych analógii krovov na našom územíľ že krovy ktoré zhoreliľ neboli zo záveru 1ř. resp. začiatku Ň0. storočiaľ ako sa predpokladaloľ ale boli predstavite mi historických krokvových konštrukcií s hambálkami zo začiatku 1ř. storočiaľ čo potvrdil aj dendrochronologický výskum realizovaný Ing. Tomášom Kynclom z Brna. Dendrovýskum datoval zachované dubové trámy prevažne pomurniceľ do obdobia zo atia použitých 91

92 drevín do rokov 1Ř1Ň A tiež je možné po podrobnom prieskume už neexistujúcich krovov konštatova Ľ že ve ká čas týchto konštrukcií bola netypická a pomerne ojedineláľ z poh adu poznania dodnes zachovaných historických tesárskych konštrukcií na Slovensku. Pod a najnovších archívnych výskumov sú zmienky o predchádzajúcom požiari hradu z roku 1Ř17Ľ resp. 1Ř1Ř. To tiež potvrdzujeľ že strechyľ ktoré zhoreli boli na hrade takmer dve storočia a boli rovnakoľ ako v súčasnosti vztyčované v podstate naraz. TESÁRSKE SPOJE Na tvári miesta boli identifikované niektoré typy tesárskych spojov (kampy)ľ neskôr doplnené o alšie tradičné spoje na základe staršej fotodokumentácie krovovľ ktoré zhoreli. Prevažovali nekryté rybinové plátyľ čapovanieľ šikmé a kolmé preplátovanie. alším zistením predovšetkým po obhliadke podstreší boloľ že spojovacími prostriedkami boli kované klince rôznych ve kostíľ na rozdiel od tradične a ešte bežne v tomto období uplat ovaných drevených kolíkov. Zdvojené stĺpiky s väznými trámami navzájom viazali vysoké zdobené kované strmene 122. OBNOVA Na základe všetkých týchto poznatkov a pomerne vysokej mieri objasnenia tvarov pôvodných konštrukciíľ vrátane ich tesárskych spojovľ použitých drevín (trámové rošty dub, krokvyľ hambálky a pod. mäkké drevoľ jed a) bola Krajským pamiatkovým úradom Košice určená metodika obnovy s týmito všeobecnými podmienkamiľ ktoré definoval aj architektonickohistorický výskum obnovy striech na hrade Krásna Hôrka. Základnou podmienkou a požiadavkou pre obnovu požiarom zničených strešných konštrukcií na jednotlivých objektoch dolnéhoľ stredného aj horného hradu je reštitúciaľ resp. akademická rekonštrukcia všetkých striechľ vrátane nosných a krovových konštrukcií do podoby striech z doby poslednej zásadnej slohovej úpravy hradu po požiari v roku 1Ř17 (1Ř1Ř)Ľ ktoré v marci Ň01Ň pri alšom požiari hradu celkom vyhoreli. PODMIENKY K OBNOVE STRIECH Tvarové riešenie striech 123 Zastrešenia jednotlivých objektov realizova ako tvarové repliky na základe archívnych dokumentácií predovšetkým zachovaných zameraní jednotlivých striech a historickej archívnej fotodokumentácie. Tvarové riešenie striech odvodi aj zo znakov a indícií tvarov zachovaných na hrade (murované strešné štítyľ odtlačkyľ negatívy...) 121 L. SuchýĽ Historické krovy na hrade Krásna Hôrka, in: Zborník z konferencie konanej dňa 2. a 3. októbra 2014 v Rožňave uverejnený na stránke: L. SuchýĽ Historické krovy na hrade Krásna Hôrka, in: Zborník z konferencie konanej dňa 2. a 3. októbra 2014 v Rožňave uverejnený na stránke: L. Kürthy - M. Šimkovic, Čiastkový architektonicko-historický výskum hradu Krásna Hôrka koruny murív a pozostatky krovných konštrukcií - Návrh obnovy, január a február Ň01ň. 92

93 Korekcie tvarového riešenia striech sú prípustné do tej mieryľ ktorá neovplyvní výraz a tvar striech z doby poslednej zásadnej slohovej úpravy hradu po požiari v roku 1817 (1818). Koruny murív 124 Koruny murívľ ktoré sú základnou nosnou konštrukciou pre uloženie rekonštruovaných krovovľ zachova v čo najväčšej možnej miere. Bez zásahov zachova predovšetkým historické koruny murív z obdobia pred požiarom v r (1818). Požiarom v r. Ň01Ň zásadne narušené koruny murív a rímsy materiálovoľ tvarovo a konštrukčne rekonštruova do podoby úpravy po požiari v r (1818). Nutné statické zabezpečenie poškodených korún obvodových murív realizova tradičnými murárskymi spôsobmi a tradičnými materiálmi (použi aj jestvujúce murivo z korún objektov). Zachova Ľ resp. obnovi kapsy a pôvodné otvory na korunách murív pre osadenie nových drevených konštrukcií krovov (založenie pomúrnicľ koncov väzných trámov a krátčat). Nové pomúrniceľ väzné trámy a iné prvky základnej horizontálnej konštrukcie krovov situova do pôvodnej polohy (pokia je to možné). V prípade takého poškodenia koruny murivaľ kde nie je možné priamo na tvári miesta verifikova pôvodné umiestnenie základných konštrukčných trámov krovovľ bude o jeho výškovom a pôdorysnom situovaní rozhodnuté po vzájomných konzultáciách KPÚ Košice s projektantom obnovy striech. Konsolidáciu a sanáciu korún statické zabezpečenie realizova takľ aby bolo súčasné vyhovujúce murivoľ resp. vyhovujúci materiál (kame Ľ tehla) využité v maximálnej miere. Nové tehlové murivo realizova z ostro pálenej tehly TPP štandardných rozmerov blízkych originálnemu formátu okolo r. 1Ř17 (1Ř1Ř)Ľ ideálne z miestnych gemerských zdrojov. Nepoužíva povrchovo dokonalé presné tehly typu Klinker. Kame na doplnky korún zabezpeči v obdobnej druhovej skladbe ako existujúci kame. Krov uloži na korunu a obmurova pod a pôvodného stavu. Kotvenie vylúči Ľ alebo minimalizova na staticky nevyhnutnú mieru (historické krovy štandardných objektov nie krovy vežové - neboli nikdy kotvené do murívľ nanajvýš zamurované pomurnice). Ř. Materiálové a konštrukčné riešenie krovov 125 Krovy budú realizované z mäkkého aj z tvrdého dreva (smrekľ jed aľ smrekovecľ dub). PomúrniceĽ väzné trámy a krátčatá (aj alšie prvky základného roštu krovov a jednotlivých väzieb krovuľ ktoré budú úplneľ resp. sčasti vmurované do korún) realizova z tvrdého dubového dreva. Samotné väzby nových krovov budú vyhotovené kombináciou mäkkého a tvrdého dreva. Dôležitou podmienkou je kvalitné vysušenie drevených trámov. Optimálnym riešením je použitie drevín zo atých v období vegetačného k udu (zimné obdobie). Krovy realizova ako konštrukčnúľ materiálovú a typologickú repliku predchádzajúcich vyhorených krovovľ realizovaných po požiari v r (1818). Montážne spoje prvkov krovov realizova tradičnými tesárskymi spojmi: bu pod a exaktne zachyteného pôv. stavu po požiari v r. 1Ř17 (1Ř1Ř)Ľ alebo takýmiľ ktorých typológia zodpovedá obdobiu začiatku 1ř. stor. (lit. napr.: GernerĽ M.: Tesa ské spojeľ GRADA Ň00ň). Spôsob opracovania trámov použitých na nové krovové konštrukcie bude rôzny. Rezané konštrukčné prvky budú uplatnené nad stropmi a klenbamiľ kde tvoria samostatné podstrešia. 124 L. Kürthy, - M. Šimkovic, Čiastkový architektonicko-historický výskum hradu Krásna Hôrka koruny murív a pozostatky krovných konštrukcií - Návrh obnovy, január a február Ň01ň. 125 L. Kürthy M. Šimkovic, Čiastkový architektonicko-historický výskum hradu Krásna Hôrka koruny murív a pozostatky krovných konštrukcií - Návrh obnovy, január a február Ň01ň. 93

94 Alternatíva krovov z prvkov zhotovených klasickým ručným tesárskym spôsobom s opracovaním povrchu trámov sekeramiľ je možná na objekte horného hradu tzv. justície a na objekte paláca horného hraduľ ktoré by cie ovo nemali ma stropy a krovy by tak mali by zdola vnímate né (definitívne riešenie určí celková metodika obnovy a prezentácie týchto objektov). ř. Strešná krytina 126 Na strechách jednotlivých objektov hradu použi drevenú šind ovú krytinu a keramickú pálenú krytinu. Drevená krytina bude realizovaná z tradičných ručne štiepaných šind ov z mäkkého dreva dĺžky cm. Šind ovú krytinu uklada v dvojitom kladeníľ s tradičnými šind ovými prechodmi cez nárožné hrebene a úž abia a s presahom cez hlavné strešné hrebene zo severnej a západnej strany. Na konzerváciu a preventívnu chemickú ochranu drevenej krytiny (ale aj repliky krovov) pred drevokazným hmyzomľ hubami a vznieteniu je prípustné použi výhradne bezfarebné a drevo nesfarbujúce prostriedky bez leskuľ s cie om prirodzeného zašednutia krytiny. Detto následné UV ochranné nátery. Na objektochľ kde bola pôvodne (historicky) inštalovaná keramická krytinaľ túto reštituova. Typ krytiny: viedenskáľ hladkáľ s rovným ukončením. Farebnos : tehlovočervenáľ patinovanáľ alebo ich vzájomná kombinácia (vo forme preskladania staršej krytiny) s cie om rozohrania farebnosti striech a s cie om vylúčenia monotónnosti a uniformity krytiny. Hrebenáče keramickej krytiny pod a historickej fotodokumentácie drážkové (nosovéť)ľ ukladané do nepigmentovanej vápennej malty. Strešnú krytinu uklada bez odkvapového plechového lemu. Použitie poistných paropriepustných fólií pod strešné krytiny je nevhodné! Použitie uvedených typov krytín na jednotlivé objekty hradu spresní po vykonaní pamiatkového výskumu KPÚ Košice. Klampiarske prvky a iné doplnky 127 Zabezpeči sústavné priečne prevetrávanie krovov vetracími vikierikmi v tvare volského okaľ resp. plechovými vetrákmi pod a dobovej fotodokumentácie a grafickej dokumentácie. Na zabezpečenie odvedenia zrážkovej vody v nevyhnutných polohách obnovi podstrešné ž aby a zvody. alšie klampiarske prvky na strechách (detaily oplechovaní pri štítochľ úž abiachľ odkvapochľ komínoch a i.) minimalizova Ľ realizova čo najcitlivejšie a poh adovo neutrálne voči strešným rovinám so šind ovouľ prípadne keramickou krytinou. Použitie klampiarskych ž abov a zvodov na odvedenie zrážkových vôd na vežových stavbách a baštách pod a možnosti vylúči. Snehové zachytávače aplikova výberovoľ v nevyhnutných poloháchľ s minimalizovaním negatívneho vnemu na strechách. Typové mrežové zachytávače snehu sú nevhodné! Materiál klampiarskych prvkov: nekorodujúciľ nesfarbujúciľ predzvetraný plech v neutrálnej patinovanej farebnosti, bez lesku. Chemická preventívna ochrana a protipožiarna ochrana prvkov krovov L. Kürthy M. Šimkovic, Čiastkový architektonicko-historický výskum hradu Krásna Hôrka koruny murív a pozostatky krovných konštrukcií - Návrh obnovy, január a február Ň01ň. 127 L. Kürthy M. Šimkovic, Čiastkový architektonicko-historický výskum hradu Krásna Hôrka koruny murív a pozostatky krovných konštrukcií - Návrh obnovy, január a február Ň01ň. 128 L. Kürthy M. Šimkovic, Čiastkový architektonicko-historický výskum hradu Krásna Hôrka koruny murív a pozostatky krovných konštrukcií - Návrh obnovy, január a február Ň

95 Na preventívnu ochranu nových drevených konštrukcií pred drevokazným hmyzomľ hubami a vznieteniu je prípustné použi výhradne bezfarebné a drevo nesfarbujúce prostriedky bez lesku. Prípadný protipožiarny systém ochrany striech hradu uplatni v jednotlivých podstrešiach na báze aerosolov a poh adovo čo najcitlivejšie. Podmienky k ostatným konštrukciam 129 Ruby klenieb a stropov vyčisti od sutín (odrezkyľ piliny a iné nečistoty).v prípade zachovaných kovových súčastí pochádzajúcich zo starších krovov (kované klinceľ kramleľ strmeneľ tiahla a i), zvyškov keramických krytínľ tehálľ obhorených trámov a iných predmetovľ tieto budú zdokumentované a následne KPÚ Košice rozhodne o ich premiestneníľ prípadne ponechaní v jednotlivých podstrešiach. Pôvodné trámy z krovových konštrukcií zachova v podstreší. Ruby klenieb zachova bez stavebného zásahu v existujúcom stave. Deštruovaný úsek valenej klenby nad JV čas ou Rákocziho paláca (stredný hrad) doplni novou tehlovou výpl ouľ tradičným murárskym spôsobom. Rovnako z tehly nanovo vymurova deštruovaný štít kaplnky. Realizácia zateplenia objektov formou uloženia tepelnej izolácie na ruby klenieb a ploché stropy je nevhodná. Vonkajšiu ochranu objektov pred bleskom rieši klasickými tyčovými bleskozvodmi. PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIů Po vypracovaní provizórnych zastrešení pre jednotlivé objekty hraduľ ktoré bolo nutné pre realizáciu definitívnej obnovy striechľ bola v priebehu jesene roku Ň01Ň až jari Ň01ň vypracovaná projektová dokumentácia trvalých zastrešení projekčnou kanceláriou ZIGO (Ing. Igor Zigo statika, Ing. Mikuláš Balogh konštrukcieľ Ing. Katarína Ondrejkovičová konštrukcieľ Ing. Milan Bojkas konštrukcie). Z h adiska komunikácie a výsledku projektovej dokumentácieľ je potrebné spoluprácu medzi pracovníkmi KPÚ KošiceĽ KPÚ Prešov a projektantmi hodnoti mimoriadne vysoko. Spočívala v stovkách hodín podrobných konzultáciiľ pri ktorých sa riešili tie najdetailnejšie problémy. Dovolím si pri tejto príležitosti skonštatova Ľ že takáto úzka spolupráca medzi projektantom a pamiatkarom je výnimočná a v prípade obnovy striech historických krovových konštrukciíľ v takomto rozsahu na našom územíľ aj ojedinelá. Vyššie uvedené všeobecné podmienky obnovy stanovené v architektonicko-historickom výskume boli zahrnuté do projektovej dokumentácieľ s niektorými zmenami po vzájomnej dohode (napr. kotvenie pomurníc závitovými tyčami do murívľ premurovaní korún murív). Zmenou je aj použitie nespalných krytín na celom hradeľ na rozdiel od navrhnutých nespalných keramických (dolný a stredný hrad) a drevených šind ových krytín (horný hradľ veže a bašty). Použitie drevenýchľ alebo tzv. spalných krytín definitívne odmietol rešpektova a neodsúhlasil hasičský zbor. Projektová dokumentácia riešila celkovú obnovu striech v dvoch etapáchľ pričom prvou bola realizácia základných trámových roštov na jednotlivých objektoch hradu a druhou realizácia tzv. 129 L. Kürthy M. Šimkovic, Čiastkový architektonicko-historický výskum hradu Krásna Hôrka koruny murív a pozostatky krovných konštrukcií - Návrh obnovy, január a február Ň01ň. 95

96 trvalých konštrukcií (striech). Riešenia navrhovaných jednotlivých tesárskych konštrukcií komplikovala skutočnos Ľ že ani jeden objekt nemal pravidelný pôdorysľ zárove výšky hrebe ov sedlových striech neboli na proti ahlých stranách identickéľ ale dochádzalo k rozdielom aj nieko ko desiatok centimetrov. Ale taká bola realita a aj predchádzajúce strechyľ čo dokladujú dodnes zachované odtlačky striech na murivách. S týmto hendikepom sa museli vysporiada aj tesári v 1ř. storočí a rovnako je potrebné tieto rozdiely rešpektova aj dnes. Z h adiska pamiatkovej ochrany takej významnej národnej kultúrnej pamiatkyľ akou je hrad Krásna HôrkaĽ nie je žiaduce aby boli tvary striech zrovnané do podobyľ ktorá sa uplat uje na novýchľ presne konštruovaných stavbách. ZÁVER Do leta Ň014 boli zrealizované základné trámové rošty na všetkých objektoch z dubového dreva a tesárske práce je možné hodnoti kladne. Mimoriadne precízne boli vykonané tesárske spoje a napojenie nových pomurníc k niektorým zachovaným úsekom pôvodných pomurníc (šikmé s nárožné plátovanie istené drevenými kolíkmiľ drevené kolíky boli použité v krovoch len na zaistenie tesárskych spojov základných trámových roštov výmenyľ krátčatá a pomurníc). V súčasnosti sú novým dodávate om ukončované práce na trvalých strechách dolného hradu (objekt kasární) a strednom hrade (Rákocziho palác). Aj tieto práceľ ktoré sú realizované z mäkkého drevaľ spoje fixované replikami kovaných klincov sú vykonanéľ čo sa týka tvarového riešenia priečnych väzieb a spojov, na vysokej úrovni. Obr. č. 1: Horný hrad - justícia, historický krov pred požiarom (autor: D. Maczinsky Varšava) Obr. č. 2: Hrad Krásna Hôrka po požiari

97 Obr. č. 3: Stredný hrad - kaplnka, koruna muriva po požiari so zachovanými kapsami po väzných trámoch Obr. č. 4: Dolný hrad krátke východné krídlo, obrys predchádzajúceho tvaru sedlovej strechy fasáde kaplnky Obr. 5 Stredný hrad Rákocziho palác, deštrukcia valenej klenby po páde murovaného štítu kaplnky Obr. 6 Dolný hrad Horný hrad Gotický palác, obnova striech provizórne zastrešenie Obr. 7 Horný hrad Gotický palác, priečny rez plnou väzbou krovu pred požiarom, PD-LIGNOSERVIS 1994 Obr. 8 SV bašta pôdorys krovu bašty pred požiarom, PD-LIGNOSERVIS 1994 Obr. 9 Horný hrad gotický palác, rez plnou priečnou väzbou, PD obnovy striech trvalé zastrešenie (1. a 2. etapa, Ateliér ZIGO Košice 2013) 97

98 Obr. 10 SV bašta pôdorys krovu, PD obnovy striech trvalé zastrešenie (1. a 2. etapa, Ateliér ZIGO Košice 2013) Obr. 11: SV bašta rez krovom, PD obnovy striech trvalé zastrešenie (1. a 2. etapa, Ateliér ZIGO Košice 2013) Obr. 12: Stredný hrad kaplnka, obnova pomurníc šikmé plátovanie pôvodnej časti pomurnice z roku 1817 (zachované nárožné kampy) so súčasnou pomurnicou (spoj fixovaný drevenými kolíkmi) 98

99 Obr. 13: SV bašta nový radiálny trámový rošt z roku 2013, konštrukčná kópia pôvodných z 19. storočia Obr. 14 Horný hrad gotický palác, nový trámový rošt z roku 2013, konštrukčná kópia pôvodného z 19. storočia (nové tesárske spoje kampovanie a čapovanie pomurníc, väzných trámov, krátčat výmen) Obr. 15 Dolný hrad objekt kasární, nový krov po obnove trvalých krovov ( ) - konštrukčná kópia pôvodných z 19. storočia Fotodokumentácia: Ing. ubor SuchýĽ Dominik MaczinskiĽ Archív KPÚ Prešov 99

100 ZÁCHRůNů D EV NÝCH PRVK KONSTRUKCÍ V MORůVSKOSLEZSKÉM KRůJI POMOCÍ HORKÉHO VZDUCHU Pavel Šmíra, ůndrea Nasswettrová, So a K ivánková Abstrakt Sanace dřevěných prvků konstrukcí horkým vzduchem je metoda určená pro likvidaci aktivního dřevokazného hmyzu. Jedná se o způsob, který je nedestruktivní a vhodný pro sanaci dřevěných prvků konstrukcí především historických, sakrálních a památkově chráněných objektů, ale i roubených staveb typických pro daný kraj, měšťanských a rodinných domů, chalup apod. Příspěvek uvádí samotný princip metody a realizované projekty v Moravskoslezském kraji. ÚVOD D evo disponuje velkou mnohotvárností danou růstovými podmínkamiľ prost edím a dědičnými dispozicemi. Tato variabilita vlastností je patrná nejen v rámci druhuľ ale i uvnit jednoho kmene a p edurčuje d evo k anizotropnímu chování. 130 Díky svému charakteruľ který je dán rostlinným původemľ je d evo trvale vystaveno degradačním procesům zejména biotické (d evokazné houby a d evokazný hmyz)ľ ale i environmentální (nebiologické) povahy. 131 V důsledku této degradace dochází k významným změnám fyzikálníchľ mechanických a chemických vlastností. Rozsah poškození závisí na prost edíľ ve kterém se tento materiál obvykle nachází a procesůmľ kterým je vystaveno. 132 Z pohledu konstrukčních prvků je významná změna pevnosti d eva. Dlouhodobé působení zejména biotických činitelů může v konečném důsledku zap íčinit nesplnění funkce a ztrátu integrity konstrukčního prvkuľ potažmo celé konstrukce. V podmínkách vlhkosti na mezi hygroskopicity se velice často stáváľ že konstrukce je napadena hmyzem a houbou současně. V těchto p ípadech napadení d evěných konstrukcí se ukázala jako účinná metoda horkovzdušné sterilizace d eva s následným použitím likvidačně účinných insekticidů. Likvidačním faktorem je u této metody teploľ které působí rovnoměrně v celém prostoruľ p i zachování památkové hodnoty objektu. Uvedenou metodou se úspěšně poda ilo zachránit historickou hodnotu d evěných konstrukcí ady památek na území České i Slovenské republiky. V Moravskoslezském kraji se metoda zasloužila nap íklad o záchranu chalupy ve Ve ovicích (realizace provedena r. Ň014)Ľ roubeného domu ve známé Jaro kově uličce ve Štramberku (realizace provedena v r. Ň01ň)Ľ měš anského domu v Odrách (realizace provedena v r. Ň01ň)Ľ krovu kaple sv. Anny v Hůrce u Jeseníku nad Odrou (realizace provedena v r. Ň01Ň)Ľ historického sklepu pod komplexem domů čp. 5 až 7 na náměstí ve Štramberku (realizace provedena v r. Ň01Ň)Ľ bývalého roubeného fojství v Mostech u Jablunkova (realizace provedena v r. Ň01Ň)Ľ mlýnu Wesselsky v Loučkách u Oder (realizace provedena v r. Ň011) a krovu historické budovy místního fojství v Kozlovicích (realizace provedena v r. Ň010)Ľ obr D. Fengel, G. Wegener, Wood chemistry, ultrastructure, reactions, 2003, Verlag Kessel. 613 s. 131 C. M. Popescu, C. M. Tibirna, C. Vasile, XPS characterization of naturely agend wood. Applied Surface Science 256 (2009) M. Yokoyama, J. Gril, M. Matsuo, H. Yano, J. Sugiyama, S. Kubodera T. Mistutani, M. Sakamoto, H. Ozaki, M. Imamura, S. Kawai, Mechanical characteristics of aged Hinoki wood from Japanese historical buildings. Comptes Rendus Physique, 10 (2009)

101 Obr. č. 1.: Realizované projekty v Moravskoslezském kraji metodou termosanace (foto Jan Štěpánek). 2. PRINCIP HORKOVZDUŠNÉ SANACE Likvidace d evokazného hmyzu horkým vzduchem je osvědčený proces uznávaný normou DIN 6Ř Ř00 část Tepelný proces působí takľ že jsou vlivem dostatečně vysoké teploty nap íč celým prů ezem d eva usmrcena veškerá vývojová stadia hmyzuľ která se ve d evě nacházejí (vajíčkaľ larvyľ kukly i dospělí jedinci)ľ obr. Ň. Pro úspěšnou likvidaci biotických škůdců je nutné d evo oh át na teplotu 55 C po dobu 60 min.ľ p i této teplotě a čase dochází ke koagulaci bílkovin hmyzu a jejího usmrcení. 134 Denaturace bílkovin se projevuje rozpadem polypeptidového etězceľ který tak ztrácí svou charakteristickou strukturu. Působením tepla se tak jejich spirály rozpadají a vytvá ejí náhodné konfigurace. 135 Okrajové oblasti d eva jsou z pohledu napadení nejkritičtějšími částmi v širokém spektru druhů d evin i stá í. Horkovzdušná metoda je považována za účinnou i z hlediska směru ší ení teplaľ které působí od povrchových vrstevľ kde je napadení nejčastější. Právě zde jsou v prvních etapách oh evu teploty nejvyšší. Likvidační teplota a čas 55 C/60 min.ľ je dána na základě ady pokusůľ jejichž výsledky a praktické doporučení uvádí směrnice 1-1, 87, kterou vydal Wissenschaftlich-technischer Arbeitskreis für Denkmalpflege und Bauwerksanierung e. V., (Vědecká společnost pro sanace staveb a péči o památkové objekty) referát Ochrana d eva D. Grosser, Směrnice 1-1,87, Vědecká společnost pro sanace staveb a péči o památkové objekty, Mnichov, a A. Weissvrodt, Borgholzhausen. J. T. Hein, Horkovzdušná metoda likvidace živočišných škůdců dřeva v konstrukcích. Nahrazuje leták WTA Publications. WTA Wissenschaftlich-technischer Arbeitskreis für Denkmalpflege und Bauwerksanierung J. T. Hein, Horkovzdušná metoda likvidace živočišných škůdců dřeva v konstrukcích. Nahrazuje leták WTA Publications. WTA Wissenschaftlich-technischer Arbeitskreis für Denkmalpflege und Bauwerksanierung D. Grosser, Směrnice 1-1, 87, Vědecká společnost pro sanace staveb a péči o památkové objekty, Mnichov, a A. Weissvrodt, Borgholzhausen. 136 D. Grosser, Směrnice 1-1,87, Vědecká společnost pro sanace staveb a péči o památkové objekty, Mnichov, a A. Weissvrodt, Borgholzhausen. 101

102 Parametry horkovzdušné likvidace d evokazného hmyzuľ i jako metoda samaľ je dle DIN část 4 povoleným způsobem ošet ení staveb. 137 Obr. č. 2: Proces termosanace a simulace prostupu tepla v sanované konstrukci 138 [6] Ň.1 Technika pro horkovzdušnou sanaci Horký vzduch o teplotě o C je generován ve výkonných mobilních horkovzdušných agregátech Nolting o výkonu horkého vzduchu 7500 [m 3 /h] (obr. ň) a Heimer o výkonu ŇŇ 500 [m 3 /h]. Mobilní oh ívače jsou vybaveny ekologickými ho áky na LTO (lehké topné oleje)ľ které jsou napojeny na t ífázový proud (ňř0 V). Prost ednictvím potrubí je horký vzduch vháněn do sanačního prostoru zpravidla st ešními otvory nebo průniky ve st ešním plášti. St ešní prostor je nutné směrem ven co nejlépe utěsnitľ k tomuto účelu jsou použity termofólieľ které hermeticky uzavírají sanovaný prostor. Malé netěsnosti u dostatečně velkého množství oh átého vzduchu zlepšují cirkulaci vzduchu a zabra ují tvorbě vzduchových polštá ů s malou vodivostí. 139 Obr. č. 3: Realizace sanace mobilními ohřívači Nolting na objektech - kostel Stětí sv. Jana Křtitele v Dolních Chabrech, kostel sv. Jakuba v Brně a Katedrála sv. Martina v Bratislavě (foto Jan Štěpánek). ň. M ENÍ STERILIZůČNÍHO ÚČINKU 3.1 Monitorování teplot při horkovzdušné sanaci Teplota sanovaných konstrukčních prvků se stanovuje mě enímľ nikoli výpočtem. Mě ení teploty se provádí v pravidelných intervalech. Celý proces horkovzdušné sanaceľ je tak 137 J. T. Hein, Horkovzdušná metoda likvidace živočišných škůdců dřeva v konstrukcích. Nahrazuje leták WTA Publications. WTA Wissenschaftlich-technischer Arbeitskreis für Denkmalpflege und Bauwerksanierung NASSWETTROVÁ, A., ŠMÍRA, P.: Porovnání horkovzdušné a mikrovlnné sterilizace dřevěných prvků na základě pohybu a rozložení teplotních polí. In.: Sborník vědeckých a odborných příspěvků z konference Nové nedestruktivní metody diagnostiky a sanace dřevěných konstrukcí. 2014, s VYD. ŠMÍRA - PRINT, s.r.o A. NasswettrovἠP. ŠmíraĽ Porovnání horkovzdušné a mikrovlnné sterilizace d evěných prvků na základě pohybu a rozložení teplotních políľ in.: Sborník vědeckých a odborných příspěvků z konference Nové nedestruktivní metody diagnostiky a sanace dřevěných konstrukcí. 2014, s

103 monitorován a dokumentován. Významná je teplota vzduchu a teplota sanovaného konstrukčního prvku, obr. 4. Termoelektrické snímačeľ mě ící teplotu uvnit d evaľ musejí být umístěny v geometrických st edech prvkůľ aby bylo možné označit sanaci za úspěšně provedenou. Proh átí st edové částí d evaľ kde je teplota nižší než na jejím povrchu probíhá pomocí vedení teplaľ které je významně závislé na objemové hmotnosti d eva. 140 obr. 4.: Termoelektrické snímače měřící teplotu vzduchu a dřeva při sanaci 141 [6] Termovizní kamera pro snímání teplotních polí Snímání rozložení povrchových teplot je možné pomocí infračervené termovizní kamery FLIR B4Ň5 (ň0 HzĽ Ň010 model) obr. 5Ľ s teplotní citlivostí (0Ľ0Ř o C) a kvalitou obrazu 320 x 240 pixel. Kamera ukládá termální snímky tzv. termogramy jako 14 bitové obrázky ve formátu JPEG. Uvedená kamera je kalibrována pro p ímé odečítání teplot na vnějším povrchu vzorků. 142 obr. 5: Zobrazení snímání teplot termokamerou FLIR B425 [6] 4. KONTROLA STERILIZůČNÍHO ÚČINKU P i horkovzdušné sanaci se účinnost zjiš uje na základě monitorování dosažení sterilizačních teplot v geometrickém st edu d evěných prvků a prost ednictvím kontrolních vzorků. Kontrolní vzorky o rozměru 150 x 100 x Ň5 mm jsou dle normy ČSN EN 1ňř0 nainfikovanými 6 larvami tesa íka krovového (Hylotrupes bajulus L.) o určité hmotnostiľ obr. 6. P i sanaci jsou vzorky 140 A. NasswettrovἠP. Šmíra, Porovnání horkovzdušné a mikrovlnné sterilizace d evěných prvků na základě pohybu a rozložení teplotních políľ in: Sborník vědeckých a odborných příspěvků z konference Nové nedestruktivní metody diagnostiky a sanace dřevěných konstrukcí. 2014, s NASSWETTROVÁ, A., ŠMÍRA, P.: Porovnání horkovzdušné a mikrovlnné sterilizace dřevěných prvků na základě pohybu a rozložení teplotních polí. In.: Sborník vědeckých a odborných příspěvků z konference Nové nedestruktivní metody diagnostiky a sanace dřevěných konstrukcí. 2014, s VYD. ŠMÍRA - PRINT, s.r.o A. NasswettrovἠP. Šmíra, Porovnání horkovzdušné a mikrovlnné sterilizace d evěných prvků na základě pohybu a rozložení teplotních políľ in: Sborník vědeckých a odborných příspěvků z konference Nové nedestruktivní metody diagnostiky a sanace dřevěných konstrukcí. 2014, s

104 umístěny na nejvíce kritická místaľ po sanaci jsou vzorky rozštípnuty a zjiš uje se mortalita nainfikovaných larev. Uvedené kontrolní mě ení se provádí ve spolupráci s Výzkumným a vývojovým ústavem D eva ským v B eznici. 143 obr. 6: Dokumentace nainfikovaných vzorků, metoda štípání a kontrola mortality larev po sanaci, včetně RTG snímku [7] 5. ZÁV R Využití horkého vzduchu umož uje sanovat prvky d evěné konstrukce komplexněľ prvky velkých prů ezů a v celém objemu. Jde o klasický způsob umělého sušení d eva ovšem aplikovaný na velký prostor krovových konstrukcí. Umož uje p irozenější pohyb vlhkostního pole ve struktu e d eva a zabra uje vzniku trhlin díky kondenzaci vlhkosti na povrchu prvků. Proces je monitorován a to jak povrchově tak i v objemu prvků. Horkovzdušná sanace není použitelná tamľ kde není možné zajistit dostatečný p ístup horkého vzduchu. Dále v p ípaděľ že se v sanovaném prostoru nachází materiályľ které neodolávají vysokým teplotám (cca 100 o C). Sanaci není také vhodné provádět v zimních měsícíchľ z důvodu závislosti na venkovních teplotách vzduchu. Po horkovzdušné sanaci je nutné provést preventivní chemické ošet ení sanovaných d evěných konstrukčních prvků stavby. 143 A. SoučkovἠOdborné vyjádření, č. VZL-N-14/10 - Stanovení likvidačního účinku horkovzdušné sterilizace dřeva proti larvám dřevokazného hmyzu Hylotrupes bajulus dle normy ČSN EN Výzkumný a vývojový ústav d eva ský v B ezniciľ Ň000, 9 s. 104

105 STIFFNESS OF CARPENTRY CONNECTIONS Miloš Kekeliak Abstract In historical timber structures, carpentry joints transmit forces between timber elements by direct contact and friction. The load-displacement response of timber structure results from structural behaviour of wood members and their connections. In scope of stiffness of carpentry structure, the stiffness of carpentry connections plays significant role. In this paper, experimental tests focused on the contact behaviour of carpentry connection are presented. The contact behaviour is experimentally analysed on small wood blocks used in compression tests. 4. CARPENTRY STRUCTURES AND CONNECTIONS Structural behaviour of any structure is determined by behaviour of structural members and connections, which are linked together into one structural system structure. The influence of particular structural member on overall behaviour of whole structure is dependent on geometrical and mechanical properties of a wood member and also on the type of its connection to another structural member. Naturally the influence of joints stiffness (rotational or translational) on the overall behaviour of structure may be significant as the joint s behaviour determines the size of relative displacements and rotations in joints, what also relates to internal forces (normal and shear forces, moments) transmitted by joints and to their distribution on particular structural member. On the other side, the contribution of particular structural member to overall structural response of structure as a whole may be negligible or limited due to connection of member. Important role in process of assessment of structural behaviour plays the structural model assumed for structural analysis and its adequacy to represent real structural behaviour. Carpentry connections do not behave as rotationally rigid, but neither as a perfect hinges. 144 Moreover, high number of structural members and connections including their structural imperfections, which are commonly present in existing roof structures, result into complex structural system that is highly statically indeterminate and the effect of particular structural member on overall behaviour of roof structure may vary depending on load configuration. Current 144 Piazza M., Candelpergher L., Mechanics of traditional connections with metal devices in timber roof structures, In Proc. of the 7th Int. Conf. STREMAH, Bologna (IT), 2001, Palma, P., Cruz, H., Mechanical behaviour of traditional timber carpentry joints in service conditions-results of monotonic tests. In From material to Structure Mechanical behaviour and failures of the timber structures XVI international symposium, Venice, Italy, ICOMOS IWC, Branco J.M., Influence of the joints stiffness in the monotonic and cyclic behaviour of traditional timber trusses. Assessment of the efficacy of different strengthening techniques. PhD thesis, University of Minho and University of Trento,

106 standard for design of timber structures, Eurocode provides general rules and recommendations for the analysis and verification of structural response regarding the serviceability and the ultimate limit state. The effect of deformations of the connections shall be taken into account for the calculation of internal forces in the structure or in part of it. The influence of deformations in the connections should be taken into account through their stiffness (rotational or translational for instance) or through prescribed slip values as a function of the load level in the connection. The forces and the moments between the members determined by the global structural analysis shall be used to verify the load-carrying capacity of the connections. The deformation of the connection shall be compatible with that assumed in the global analysis. In case of a first order linear elastic analysis of timber frame structures, the effect of initial deformations and induced deflections may be disregarded if taken into account by the strength verification of the member. The appropriate values of member stiffness defined in standard shall be used for the analysis of a frame. The stiffness of fictitious beam elements should correspond to the stiffness of the actual connections. The strength verification may be carried out disregarding the translational slip at the joints unless it significantly affects the distribution of internal forces and moments. Historical timber structure with carpentry joints are commonly modelled with connections rotationally pinned. The moment resisting behaviour of carpentry joints has been analyzed and the component method was adopted and optimized to cover and approximate the rotational stiffness of joints. 146 ] Calculation of connection stiffness considers the load-deformation properties of the components involved as visualised in Figure 1. The results obtained adopting component method for calculation of moment rotation behaviour of carpentry connection show relatively good match to experimental tests. Various approaches to calculate the stiffness characteristic for spring elements have been used. The calculation method of translational stiffness for carpentry joint presented in 147 adopts the stiffness E α calculated on basis of Hankinson s formula and spring elements representing deformation of wood in carpentry connection. The stiffness calculated on basis of theory of deformation of elastic half space is applied in calculation presented European Committee for Standardization (CEN), EN :2004/A1:2008 Eurocode 5: Design of timber structures - Part 1-1: General - Common rules and rules for buildings. 146 WaldĽ F.Ľ MarešĽ J.Ľ SokolĽ Z.Ľ DrdáckýĽ M. (Ň000). Component method for historical timber joints. In The Paramount Role of Joints into the Reliable Response of Structures, Springer Netherlands, Descamps T., Lambion J., Laplume D., Timber Structures: Rotational stiffness of carpentry joints. World Conference on Timber Engineering, Portland, USA, QuinnĽ N.Ľ D AyalaĽ D.Ľ Assessment of the Realistic Stiffness and Capacity of the Connections in Quincha Frames to Develop Numerical Models. In Advanced Materials Research 778, 2013, Descamps T., Lemlyn P., Effects of the rotational, axial and transversal stiffness of the joints on the static response of old timber framings. In Conference on the protection of historical buildings, Rome, Italy, Jirka, O., Mikes, K., Semi-rigid joints of timber structures. Pollack Periodica, 5(2), 2010, Meisel A., Moosbrugger T., Schickhofer G.: Survey and Realistic Modelling of Ancient Austrian Roof Structures. In Proc. of Conservation of Heritage Structure (CSHM-3), Ottawa, Canada, Descamps T., Lambion J., Laplume D., Timber Structures: Rotational stiffness of carpentry joints. World Conference on Timber Engineering, Portland, USA,

107 Figure 1. Component method example, according to Descamps et al. 149 On the other side, the moment resisting behaviour of carpentry joints is influenced by the structural imperfections like gaps and cracks in connections. In general, it cannot be stated a presence of the gaps and cracks in carpentry connections is unusual or exceptional. Considering the complex character of carpentry joints and taking into account the specifics of wood material, which strongly relate to the cracks in wood members, gaps in connections, variation of moisture, temperature and related volume changes, it can be concluded the structure may exhibit untight behaviour and lower stiffness. The presence of gaps in carpentry connections and their influence on structural behaviour of roof structure is presented as well by. 150 Survey and in-situ loading test of baroque timber roof structure was performed and the gaps were detected in nearly each joint, what resulted in differences between the structural behaviour obtained from in-situ loading test compared to the numerical study for symmetric and non-symmetric load configuration. Different engagement of timber members into stress distribution of roof structure was observed due to gaps present in carpentry connections. In Figure 2 adopted from Wood Handbook 151 the load-slip curve of joint / fastener is presented. In general, such load slip relationship can be adopted for most of the timber connections. As visualised in Figure 2, two coordinate systems are presented to describe the load-slip behaviour of timber joint. Coordinate system for tests (real behaviour) where the initial upward part is included and coordinate system for modelling and analysis without the initial slip phase. Both types of behaviour can be measured on real timber connection or obtained from tests, depending on the quality and tightness of connection (with or without a clearance). The load-slip behaviour without the initial slip and with equal stiffness can occur even in untight connection, if the connection is reloaded and the gaps were closed when loaded previously. Similar behaviour typical for initial loading phase is usually obtained, when the carpentry connection or whole timber 149 Descamps T., Lambion J., Laplume D., Timber Structures: Rotational stiffness of carpentry joints. World Conference on Timber Engineering, Portland, USA, B. KöckĽ S. M. Holzer, Baroque Timber Roofs without a Continuous Tie beam. In Proceedings of the Third International Congress on Construction History, Leonardo da Vinci Pilot Project, Handbook 1 - Timber Structures, Educational Materials for Designing and Testing of Timber Structures TEMTIS,

108 structure is experimentally tested, e.g. 152 Untight carpentry connections and local presence of gaps between contact surfaces of carpentry are linked to displacements and rotations of timber members in joints. The necessity to introduce in models beside the rotational stiffness also the axial stiffness is presented by. 153 Figure 2. Typical load-slip-curve with definition of important parameters concerning the mechanical behaviour of joints and fasteners respectively. 2. EXPERIMENTAL CAMPAIGN 3. Compression tests characterization ;The main aim of compression tests is to evaluate the wood contact stiffness in parallel K C and perpendicular K C to the grain direction. In order to determine the stiffness of wood surface, compression tests have been carried out. Ten specimens from each group, group B and group D, have been tested. Geometry of specimens, load configuration and notations of characteristics measured during the tests are specified in Figure 3 and Figure 4. Timber specimens in group B have been loaded parallel to the grain, specimens in group D perpendicular to the grain. Displacement control procedure and continual loading from zero until the failure of specimen were applied during all tests. The continual loading (zero failure) was adopted to measure the deformations of the specimens and their contact zones since the start of the loading after assembly of specimens into test configuration until their failures. Such loading procedure provided the measuring of the initial slip and possibility to express the differences between displacements measured at different positions on specimen for full load displacement range. As visualised in Figure 3 and Figure 4, the arrangement of the tests consisted of one solid timber member and two steel plates; loading steel plate on the top and supporting steel plate at the bottom. 152 H. Koch, Seim, W.: Load bearing capacity of traditional roof structures - modelling of joints. In Proceedings of the 9th World Conference on Timber Engineering (WCTE), Portland, Oregon, USA, A. O. Feio, Inspection and diagnosis of historical timber structures: NDT correlations and structural behaviour. PhD thesis, University of Minho, Portugal, T. Descamps., J. Lambion, D. Laplume, Timber Structures: Rotational stiffness of carpentry joints. World Conference on Timber Engineering, Portland, USA,

109 Figure 3. Compression tests arrangement group B, (dimensions in mm). Figure 4. Compression test arrangement group D, (dimensions in mm). During each test, relative displacements and force load applied have been measured. Two types of relative displacements have been measured; relative displacements of points located on the surface of timber specimens denoted as w and relative displacements of steel plates denoted as p. The displacements were measured by LVDT transducers near (+/- 25 mm) the specimen axis (test group B, parallel to the grain) or near (+/- 25 mm) the middle of the specimen length (test group DĽ perpendicular to the grain). Relative displacement w were measured on the measuring length l w and relative displacement p on the measuring length l p. Test arrangement is visualised in Figure 3. Behaviour of timber specimens during tests is evaluated for two stress phases denoted as "elastic" phase and "post-elastic" phase. As visualised in Figure 4, the load vs. rel. displacement relation corresponding to test phase of ( )F max is used for expression of stiffness K during the elastic phase, and the test phase in range of ( )F max is considered for expression of stiffness T during the post-elastic phase. The results obtained from tests are transformed and defined by the bi-linear elastic load vs. rel. displacement relation as presented in Figure 4b. The elastic phase is assumed for load range of ( )F max and post-elastic phase for range of ( )F max. 109

PORUCHY A OBNOVA OBALOVÝCH KONŠTRUKCIÍ BUDOV - Podbanské 2012

PORUCHY A OBNOVA OBALOVÝCH KONŠTRUKCIÍ BUDOV - Podbanské 2012 PORUCHY A OBNOVA OBALOVÝCH KONŠTRUKCIÍ BUDOV Podbanské 2012 CIEĽ A ZAMERANIE KONFERENCIE : Cieľom konferencie je poskytnúť priestor pre prezentovanie nových a aktuálnych výsledkov vedeckej a výskumnej

More information

VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY

VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY FAKULTA STAVEBNÍ ÚSTAV BETONOVÝCH A ZDĚNÝCH KONSTRUKCÍ FACULTY OF CIVIL ENGINEERING INSTITUTE OF CONCRETE AND MASONRY STRUCTURES PRIESTOROVÝ

More information

Témy dizertačných prác pre uchádzačov o doktorandské štúdium

Témy dizertačných prác pre uchádzačov o doktorandské štúdium Témy dizertačných prác pre uchádzačov o doktorandské štúdium Študijný odbor: 3.3.15 Manažment, Študijný program: Znalostný manažment Akademický rok 2010/2011 1. Školiteľ: doc. Ing. Vladimír Bureš, PhD.

More information

Sledovanie čiary Projekt MRBT

Sledovanie čiary Projekt MRBT VYSOKÉ UČENÍ TECHNIC KÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF T ECHNOLOGY FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A KOMUNIKAČNÍCH TECHNO LOGIÍ ÚSTAV AUTOMATIZA CE A MĚŘÍCÍ TECHNIKY FACULTY OF ELECTRICAL ENGINEERING AND COMUNICATION

More information

Kozmické poasie a energetické astice v kozme

Kozmické poasie a energetické astice v kozme Kozmické poasie a energetické astice v kozme De otvorených dverí, Košice 26.11.2008 Ústav experimentálnej fyziky SAV Košice Oddelenie kozmickej fyziky Karel Kudela kkudela@kosice.upjs.sk o je kozmické

More information

ING (L) Société d Investissement à Capital Variable 3, rue Jean Piret, L-2350 Luxembourg R.C.S.: Luxembourg B č. 44.873 (ďalej ako spoločnosť )

ING (L) Société d Investissement à Capital Variable 3, rue Jean Piret, L-2350 Luxembourg R.C.S.: Luxembourg B č. 44.873 (ďalej ako spoločnosť ) ING (L) Société d Investissement à Capital Variable 3, rue Jean Piret, L-2350 Luxembourg R.C.S.: Luxembourg B č. 44.873 (ďalej ako spoločnosť ) Oznam pre akcionárov 1) Správna rada spoločnosti rozhodla

More information

Pracovná skupina 1 Energetický management a tvorba energetických plánov mesta

Pracovná skupina 1 Energetický management a tvorba energetických plánov mesta Pracovná skupina 1 Energetický management a tvorba energetických plánov mesta Metodológia a podpora poskytovaná v rámci Dohovoru primátorov a starostov Skúsenosti českých miest Skúsenosti mesta Litoměřice

More information

Návod k použití: Boxovací stojan DUVLAN s pytlem a hruškou kód: DVLB1003

Návod k použití: Boxovací stojan DUVLAN s pytlem a hruškou kód: DVLB1003 Návod na použitie: Boxovací stojan DUVLAN s vrecom a hruškou kód: DVLB1003 Návod k použití: Boxovací stojan DUVLAN s pytlem a hruškou kód: DVLB1003 User manual: DUVLAN with a boxing bag and a speed bag

More information

aneb Perfekt perfektně.

aneb Perfekt perfektně. aneb Perfekt perfektně. 2013 se v angličtině nazývá Present Perfect, tedy Přítomný perfekt. Patří k časům přítomným, ačkoliv se jistě nejedná o klasický přítomný čas tak, jak jsme zvykĺı z češtiny. jistým

More information

Môže sa to stať aj Vám - sofistikované cielené hrozby Ján Kvasnička

Môže sa to stať aj Vám - sofistikované cielené hrozby Ján Kvasnička Môže sa to stať aj Vám - sofistikované cielené hrozby Ján Kvasnička Territory Account Manager Definícia cielených hrozieb Široký pojem pre charakterizovanie hrozieb, cielených na špecifické entity Často

More information

Sborník vědeckých prací Vysoké školy báňské - Technické univerzity Ostrava číslo 1, rok 2008, ročník LIV, řada strojní článek č.

Sborník vědeckých prací Vysoké školy báňské - Technické univerzity Ostrava číslo 1, rok 2008, ročník LIV, řada strojní článek č. Sborník vědeckých prací Vysoké školy báňské - Technické univerzity Ostrava číslo 1, rok 2008, ročník LIV, řada strojní článek č. 1601 Miroslav MÜLLER *, Rostislav CHOTĚBORSKÝ **, Jiří FRIES ***, Petr HRABĚ

More information

Osídlenie Kostolianskej doliny

Osídlenie Kostolianskej doliny Osídlenie Kostolianskej doliny Osídlenie Kostolianskej doliny Mgr. Zuzana Borzová, PhD. Katedra archeológie FF UKF zborzova@ukf.sk Mgr. Noémi Pažinová, PhD. Katedra archeológie FF UKF npazinova@ukf.sk

More information

: Architectural Lighting : Interiérové svietidlá

: Architectural Lighting : Interiérové svietidlá SEC Lighting : Architectural Lighting : nteriérové svietidlá : Shape Harmony : Tradition The company SEC accepts with enthusiasm the challenges of continuously changing world. n our opinion, luminaries

More information

OSOBNOSTNÉ ASPEKTY ZVLÁDANIA ZÁŤAŽE

OSOBNOSTNÉ ASPEKTY ZVLÁDANIA ZÁŤAŽE OSOBNOSTNÉ ASPEKTY ZVLÁDANIA ZÁŤAŽE Katarína Millová, Marek Blatný, Tomáš Kohoutek Abstrakt Cieľom výskumu bola analýza vzťahu medzi osobnostnými štýlmi a zvládaním záťaže. Skúmali sme copingové stratégie

More information

Acta Facultatis Ecologiae

Acta Facultatis Ecologiae Acta Facultatis Ecologiae Journal of Faculty of Ecology and Environmental Sciences Technical University in Zvolen Volume 20 2009 BELÁČEK B. Využitie vizualizačných technológií v krajinárskom výskume na

More information

Aktuální otázky přípravy budoucích učitelů VÝZNAM TEORIE, EMPIRIE A PEDAGOGICKÉ přírodovědných, PŘÍBUZNÝCH OBORŮ

Aktuální otázky přípravy budoucích učitelů VÝZNAM TEORIE, EMPIRIE A PEDAGOGICKÉ přírodovědných, PŘÍBUZNÝCH OBORŮ VI. Mezinárodní konference k problematice přípravy učitelů pro přírodovědné a zemědělské předměty na téma: Aktuální otázky přípravy budoucích učitelů VÝZNAM TEORIE, EMPIRIE A PEDAGOGICKÉ PRAXE přírodovědných,

More information

RESEARCH PAPERS FACULTY OF MATERIALS SCIENCE AND TECHNOLOGY IN TRNAVA SLOVAK UNIVERSITY OF TECHNOLOGY IN BRATISLAVA

RESEARCH PAPERS FACULTY OF MATERIALS SCIENCE AND TECHNOLOGY IN TRNAVA SLOVAK UNIVERSITY OF TECHNOLOGY IN BRATISLAVA RESEARCH PAPERS FACULTY OF MATERIALS SCIENCE AND TECHNOLOGY IN TRNAVA SLOVAK UNIVERSITY OF TECHNOLOGY IN BRATISLAVA 2012 Special Number THE IMPORTANCE OF HUMAN RESOURCE PLANNING IN INDUSTRIAL ENTERPRISES

More information

CÏESKEÂ A SLOVENSKEÂ FEDERATIVNIÂ REPUBLIKY

CÏESKE A SLOVENSKE FEDERATIVNI REPUBLIKY RocÏnõÂk 199 2 SbõÂrka zaâkonuê CÏESKE A SLOVENSKE FEDERATIVNI REPUBLIKY CÏ ESKE REPUBLIKY / SLOVENSKE REPUBLIKY CÏ aâstka 64 RozeslaÂna dne 26. cïervna 1992 Cena 11,± OBSAH: 317. Za kon Slovenskej

More information

J&T FINANCE GROUP, a.s. a dcérske spoločnosti

J&T FINANCE GROUP, a.s. a dcérske spoločnosti J&T FINANCE GROUP, a.s. a dcérske spoločnosti Konsolidovaná účtovná závierka za rok, KONSOLIDOVANÝ VÝKAZ ZISKOV A STRÁT za rok, v tis. EUR Bod 2013 2012 Úrokové výnosy 7 295 075 163 724 Úrokové náklady

More information

WLA-5000AP. Quick Setup Guide. English. Slovensky. Česky. 802.11a/b/g Multi-function Wireless Access Point

WLA-5000AP. Quick Setup Guide. English. Slovensky. Česky. 802.11a/b/g Multi-function Wireless Access Point 802.11a/b/g Multi-function Wireless Access Point Quick Setup Guide 1 5 Česky 9 Important Information The AP+WDS mode s default IP address is 192.168.1.1 The Client mode s default IP is 192.168.1.2 The

More information

Rychlý průvodce instalací Rýchly sprievodca inštaláciou

Rychlý průvodce instalací Rýchly sprievodca inštaláciou CZ SK Rychlý průvodce instalací Rýchly sprievodca inštaláciou Intuos5 Poznámka: chraňte svůj tablet. Vyměňujte včas hroty pera. Bližší informace najdete v Uživatelském manuálu. Poznámka: chráňte svoj

More information

JEDNOFÁZOVÝ STATICKÝ ELEKTROMER NA VIACSADZBOVÉ MERANIE ČINNEJ ENERGIE

JEDNOFÁZOVÝ STATICKÝ ELEKTROMER NA VIACSADZBOVÉ MERANIE ČINNEJ ENERGIE JEDNOFÁZOVÝ STATICKÝ ELEKTROMER NA VIACSADZBOVÉ MERANIE ČINNEJ ENERGIE AMS B1x-xAx Applied Meters, a. s. Budovateľská 50, 080 01 Prešov Tel.: +421-51-758 11 69, Fax: +421-51-758 11 68 Web: www.appliedmeters.com,

More information

(1986 1988) Botanický ústav SAV Bratislava, kandidatura téma kandidátské práce: Vztahy hub k dřevinám v městském prostředí.

(1986 1988) Botanický ústav SAV Bratislava, kandidatura téma kandidátské práce: Vztahy hub k dřevinám v městském prostředí. Doc. RNDr. Ján GÁPER, CSc. Studium (1976 1981) PřF Univerzity Komenského Bratislava, magisterské a doktorské studium obor: Biologie, specializace: systematická botanika a geobotanika dipl. práce: Vzájemné

More information

MODELOVANIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A DICHOTÓMIE CENTRUM PERIFÉRIA

MODELOVANIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A DICHOTÓMIE CENTRUM PERIFÉRIA GEOGRAFIE ROK 2014 ČÍSLO 4 ROČNÍK 119 MARIÁN HALÁS MODELOVANIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A DICHOTÓMIE CENTRUM PERIFÉRIA HALÁS, M. (2014): Modelling of spatial organization and the dichotomy of centre

More information

EDUCATION IN MASTER STUDY PROGRAM NURSING IN SLOVAKIA

EDUCATION IN MASTER STUDY PROGRAM NURSING IN SLOVAKIA EDUCATION IN MASTER STUDY PROGRAM NURSING IN SLOVAKIA Iveta Matišáková 1, Katarína Gerlichová 1, Daniela Knápková 2 1 Faculty of Healthcare, Alexander Dubček University of Trenčín, Študentská 2, 911 01

More information

Tornáda. a iné nebezpečné búrkové javy na území Slovenska

Tornáda. a iné nebezpečné búrkové javy na území Slovenska Tornáda a iné nebezpečné búrkové javy na území Slovenska Obsah Tornáda...4 4. júl 2000...4 Bratislava...5 Trnava...5 Madunice...6 Beaufortova stupnica sily vetra...6 Fujitova stupnica intenzity tornáda...10

More information

IBM Security Framework: Identity & Access management, potreby a riešenia.

IBM Security Framework: Identity & Access management, potreby a riešenia. Juraj Polak IBM Security Framework: Identity & Access management, potreby a riešenia. Nová doba inteligentná infraštruktúra Globalizácia a globálne dostupné zdroje Miliardy mobilných zariadení s prístupom

More information

Politológia a politická analýza. Syllabus kurzu

Politológia a politická analýza. Syllabus kurzu Politológia a politická analýza Syllabus kurzu Prednáška: streda 11.30 13.00 streda 9.45 11.15 Lucia Klapáčová 13.30 15.00 - Andrea Figulová 15.15 16.45 - Teodor Gyelnik (ENG) Prednášajúci Andrea Figulová

More information

Technika a vzdelávanie

Technika a vzdelávanie ROýNÍK 3 2/2014 Technika a vzdelávanie ýdvrslv zameraný na technické vzdelávanie v základných, stredných, i QD Y\VRNêFK ãnroifk QD REODVĢ ]inodgqpkr D aplikovaného výskumu, aplikáciu infoupdþqêfk WHFKQROyJLt

More information

Web of Science a ďalšie nástroje na Web of Knowledge

Web of Science a ďalšie nástroje na Web of Knowledge Web of Science a ďalšie nástroje na Web of Knowledge Enikő Tóth Szász, Customer Education Specialist eniko.szasz@thomsonreuters.com http://webofknowledge.com http://wokinfo.com Cyklus výskumu Nápad Objavenie

More information

TÉZY NA ŠTÁTNE SKÚŠKY. Magisterské štúdium. Akademický rok 2015/2016

TÉZY NA ŠTÁTNE SKÚŠKY. Magisterské štúdium. Akademický rok 2015/2016 TÉZY NA ŠTÁTNE SKÚŠKY Magisterské štúdium Akademický rok 2015/2016 Štátna skúška z didaktiky výtvarnej výchovy Výtvarný prejav dieťaťa a dospievajúcej mládeže z ontogenetického hľadiska. Tvorivosť vo výtvarnej

More information

Ekonomická univerzita v Bratislave REVUE SOCIÁLNO-EKONOMICKÉHO ROZVOJA

Ekonomická univerzita v Bratislave REVUE SOCIÁLNO-EKONOMICKÉHO ROZVOJA Ekonomická univerzita v Bratislave Národohospodárska fakulta Katedra sociálneho rozvoja a práce REVUE SOCIÁLNO-EKONOMICKÉHO ROZVOJA Vedecký recenzovaný on-line časopis Ročník I číslo 2/2015 ISSN 2453 6148

More information

1. Oblast rozvoj spolků a SU UK 1.1. Zvyšování kvalifikace Školení Zapojení do projektů Poradenství 1.2. Financování 1.2.1.

1. Oblast rozvoj spolků a SU UK 1.1. Zvyšování kvalifikace Školení Zapojení do projektů Poradenství 1.2. Financování 1.2.1. 1. O b l a s t r o z v o j s p o l k a S U U K 1. 1. Z v y š o v á n í k v a l i f i k a c e Š k o l e n í o S t u d e n t s k á u n i e U n i v e r z i t y K a r l o v y ( d á l e j e n S U U K ) z í

More information

ROČNÍK 43 ČÍSLO 4. psychológia a patopsychológia

ROČNÍK 43 ČÍSLO 4. psychológia a patopsychológia ROČNÍK 43 ČÍSLO 4 psychológia a patopsychológia VÝSKUMNÝ ÚSTAV DETSKEJ PSYCHOLÓGIE A PATOPSYCHOLÓGIE BRATISLAVA 2008 Redakčná rada: F. Baumgartner, Spoločenskovedný ústav SAV, Košice J. Dan, Pedagogická

More information

Kľúčové porovnateľné ukazovatele Poľsko (PL) Slovensko (SK)

Kľúčové porovnateľné ukazovatele Poľsko (PL) Slovensko (SK) VYSOKÉ ŠKOLY V POĽSKU Alena ŠTURMOVÁ Kľúčové porovnateľné ukazovatele Poľsko (PL) Slovensko (SK) Počet obyvateľov (2014) 38,0 mil. 5,4 mil. Počet vysokoškolských (VŠ) študentov (2012) > 2 mil. 221 tis.

More information

Management of agricultural production in the conditions of information society

Management of agricultural production in the conditions of information society Management of agricultural production in the conditions of information society Riadenie poľnohospodárskej výroby v podmienkach informačnej spoločnosti A. LÁTEČKOVÁ, M. KUČERA Slovak University of Agriculture,

More information

6/08. a KARTOGRAFICKÝ GEODETICKÝ. Český úřad zeměměřický a katastrální Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

6/08. a KARTOGRAFICKÝ GEODETICKÝ. Český úřad zeměměřický a katastrální Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky GEODETICKÝ a KARTOGRAFICKÝ Český úřad zeměměřický a katastrální Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 6/08 Praha, červen 2008 Roč. 54 (96) Číslo 6 str. 101 120 Cena Kč 24, Sk 27, GEODETICKÝ

More information

My Passport Ultra Metal Edition

My Passport Ultra Metal Edition My Passport Ultra Metal Edition Prvotriedne úložisko Príručka používateľa Externý pevný disk Príručka používateľa My Passport Ultra Metal Edition Servis a technická podpora spoločnosti WD Ak narazíte na

More information

FORUM STATISTICUM SLOVACUM

FORUM STATISTICUM SLOVACUM 6/008 FORUM STATISTICUM SLOVACUM I S SN 1 3 3 6-7 4 0 8 6 9 7 7 1 3 3 6 7 4 0 0 1 Slovenská štatistická a demografická spoločnosť Miletičova 3, 84 67 Bratislava www.ssds.sk Naše najbližšie akcie: (pozri

More information

Konkurence na železnici

Konkurence na železnici MASARYKOVA UNIVERZITA Ekonomicko-správní fakulta Konkurence na železnici budoucnost pro 21. století nebo destrukce sítě? Sborník příspěvků ze semináře Telč 2012 editoři: Martin Kvizda Zdeněk Tomeš Brno

More information

ŠTUDIJNÝ ODBOR PRIEMYSELNÉ INŽINIERSTVO NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH FIELD OF STUDY INDUSTRIAL ENGINEERING AT SCHOOLS OF HIGHER EDUCATION

ŠTUDIJNÝ ODBOR PRIEMYSELNÉ INŽINIERSTVO NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH FIELD OF STUDY INDUSTRIAL ENGINEERING AT SCHOOLS OF HIGHER EDUCATION ŠTUDIJNÝ ODBOR PRIEMYSELNÉ INŽINIERSTVO NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH FIELD OF STUDY INDUSTRIAL ENGINEERING AT SCHOOLS OF HIGHER EDUCATION Renáta TURISOVÁ Stela BESLEROVÁ Abstract This paper deals with the field

More information

EDÍCIA SLOVENSKEJ LEKÁRSKEJ KNIŽNICE. InfoMedLib. Bulletin Slovenskej lekárskej knižnice. Ročník 11

EDÍCIA SLOVENSKEJ LEKÁRSKEJ KNIŽNICE. InfoMedLib. Bulletin Slovenskej lekárskej knižnice. Ročník 11 EDÍCIA SLOVENSKEJ LEKÁRSKEJ KNIŽNICE InfoMedLib Bulletin Slovenskej lekárskej knižnice 2 2010 Ročník 11 OBSAH Na prahu šesťdesiatky... 4 INFORMÁCIE ZO SLOVENSKEJ LEKÁRSKEJ KNIŢNICE Marta Weissová Štatistické

More information

POKUS O ENERGETICKO-INFORMAÈNÚ INTERPRETÁCIU NIEKTORÝCH MAGICKÝCH LIEÈEBNÝCH PRAKTÍK V TRADIÈNEJ ¼UDOVEJ KULTÚRE SLOVENSKA

POKUS O ENERGETICKO-INFORMAÈNÚ INTERPRETÁCIU NIEKTORÝCH MAGICKÝCH LIEÈEBNÝCH PRAKTÍK V TRADIÈNEJ ¼UDOVEJ KULTÚRE SLOVENSKA Sn ROÈNÍK 45 1/1997 ŠTÚDIE POKUS O ENERGETICKO-INFORMAÈNÚ INTERPRETÁCIU NIEKTORÝCH MAGICKÝCH LIEÈEBNÝCH PRAKTÍK V TRADIÈNEJ ¼UDOVEJ KULTÚRE SLOVENSKA DUŠAN BELKO Mgr. Dušan Belko, Ústav etnológie SAV,

More information

Tourism, Hospitality and Commerce

Tourism, Hospitality and Commerce Ročník III, číslo 2, 2012 Volume III, Number 2, 2012 Journal of Tourism, Hospitality and Commerce Vysoká škola obchodní a hotelová s.r.o. College of Business and Hotel Management Ltd. ISSN 1804-3836 Journal

More information

Edičná séria: OŠETROVATEĽSTVO FYZIOTERAPIA LABORATÓRNA MEDICÍNA VEREJNÉ ZDRAVOTNÍCTVO. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

Edičná séria: OŠETROVATEĽSTVO FYZIOTERAPIA LABORATÓRNA MEDICÍNA VEREJNÉ ZDRAVOTNÍCTVO. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Edičná séria: OŠETROVATEĽSTVO FYZIOTERAPIA LABORATÓRNA MEDICÍNA VEREJNÉ ZDRAVOTNÍCTVO Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Fakulta zdravotníctva Zdravotnícke Listy Vedecký recenzovaný časopis,

More information

KATALOG JARO LÉTO 2008

KATALOG JARO LÉTO 2008 KATALOG JARO LÉTO 2008 Šperky jsou artiklem, vymykajícím se z většiny ostatního zboží. Nejde o nic, co bychom potřebovali k životu, a přesto po nich touží naprostá většina žen. S muži už to pravda není

More information

Február 2013 Ročník 21 ODBORNÝ BANKOVÝ ČASOPIS NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

Február 2013 Ročník 21 ODBORNÝ BANKOVÝ ČASOPIS NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA 2 Február 2013 Ročník 21 ODBORNÝ BANKOVÝ ČASOPIS NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA B I A T E C B I A T E C Strieborná zberateľská minca Pamiatková rezervácia Košice Už dvadsať rokov vydáva Národná banka Slovenska

More information

WK29B / WK29W. Bluetooth Wireless Slim Keyboard. User manual ( 2 5 ) Uživatelský manuál ( 6 10) Užívateľský manuál (11 15)

WK29B / WK29W. Bluetooth Wireless Slim Keyboard. User manual ( 2 5 ) Uživatelský manuál ( 6 10) Užívateľský manuál (11 15) WK29B / WK29W Bluetooth Wireless Slim Keyboard User manual ( 2 5 ) Uživatelský manuál ( 6 10) Užívateľský manuál (11 15) 1. Installing the batteries The EVOLVEO WK29B / WK29W keyboard uses two AAA alkaline

More information

Originál & kópia v múzeu zborník zo seminára a diskusného fóra. Original and Copy in the Museum Proceedings of a Conference and Discussion Forum

Originál & kópia v múzeu zborník zo seminára a diskusného fóra. Original and Copy in the Museum Proceedings of a Conference and Discussion Forum Originál & kópia v múzeu zborník zo seminára a diskusného fóra Original and Copy in the Museum Proceedings of a Conference and Discussion Forum Sekcia III Session III 1 Sekcia III Session III Historické

More information

KONTAKT CHEMIE Kontakt PCC

KONTAKT CHEMIE Kontakt PCC Cleaner and flux remover for printed circuit boards KONTAKT CHEMIE Kontakt PCC Technical Data Sheet KONTAKT CHEMIE Kontakt PCC Page 1/2 Description: Mixture of organic solvents. General properties and

More information

POLYMÉRNE ÍLOVÉ NANOKOMPOZITY KAROL JESENÁK. Obsah

POLYMÉRNE ÍLOVÉ NANOKOMPOZITY KAROL JESENÁK. Obsah POLYMÉRNE ÍLOVÉ NANOKOMPOZITY KAROL JESENÁK Katedra anorganickej chémie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, 842 15 Bratislava, Slovenská republika jesenak@fns.uniba.sk Došlo 16.1.06, prepracované

More information

Polymérne konštrukčné materiály

Polymérne konštrukčné materiály Polymérne konštrukčné materiály Odborná publikácia Tatiana Liptáková, Pavol Alexy, Ernest Gondár, Viera Khunová Recenzenti: prof. Ing. Ivan Hudec, PhD. prof. Ing. Ivan Chodák, DrSc. Vedecký redaktor: prof.

More information

VÝSKYT NADHMOTNOSTI A OBEZITY U DETÍ V ŠKOLSKOM VEKU A ADOLESCENCII V OBLASTI STREDNÉHO SLOVENSKA

VÝSKYT NADHMOTNOSTI A OBEZITY U DETÍ V ŠKOLSKOM VEKU A ADOLESCENCII V OBLASTI STREDNÉHO SLOVENSKA VÝSKYT NADHMOTNOSTI A OBEZITY U DETÍ V ŠKOLSKOM VEKU A ADOLESCENCII V OBLASTI STREDNÉHO SLOVENSKA INCIDENCE OF OVERWEIGHT AND OBESITY AMONG SCHOOL-AGE CHILDREN AND ADOLESCENTS IN CENTRAL SLOVAKIA MÁRIA

More information

8.2 Transformace, množinové operace

8.2 Transformace, množinové operace 8.2. TRANSFORMACE, MNOŽINOVÉ OPERACE 8.2 Transformace, množinové operace 8.2.1 Transformace Posunutí, otočení a změna rozměrů umožňují efektivní práci s objekty. Je jednodušší umístit objekt v požadovaných

More information

Štefan Šutaj NÚTENÉ PRESÍDĽOVANIE MAĎAROV DO ČIECH

Štefan Šutaj NÚTENÉ PRESÍDĽOVANIE MAĎAROV DO ČIECH Štefan Šutaj NÚTENÉ PRESÍDĽOVANIE MAĎAROV DO ČIECH UNIVERSUM PREŠOV 2005 NÚTENÉ PRESÍDĽOVANIE MAĎAROV DO ČIECH (Výskumná správa pripravená v rámci riešenia projektu štátneho programu výskumu a vývoja Národ,

More information

Faculty of Business and Economics Mendel University in Brno

Faculty of Business and Economics Mendel University in Brno Faculty of Business and Economics Mendel University in Brno PEFnet 2013 21 st November 2013 PROGRAMME PLENARY AND TOPICAL SESSIONS OF THE CONFERENCE Plenary: PEFnet 2013 (Q 16) Session 1: Economics and

More information

SPRÁVA FLOOD MODELING AND LOGISTIC MODEL DEVELOPMENT FOR II/II. ČIASTKOVÁ ÚLOHA FLOOD CRISIS MANAGEMENT" - FLOODLOG

SPRÁVA FLOOD MODELING AND LOGISTIC MODEL DEVELOPMENT FOR II/II. ČIASTKOVÁ ÚLOHA FLOOD CRISIS MANAGEMENT - FLOODLOG VSBM, Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach SPRÁVA FLOOD MODELING AND LOGISTIC MODEL DEVELOPMENT FOR FLOOD CRISIS MANAGEMENT" - FLOODLOG II/II. ČIASTKOVÁ ÚLOHA BAY ZOLTÁN ALKALMAZOTT KUTATÁSI

More information

METEOROLOGICKÝ ČASOPIS METEOROLOGICAL JOURNAL OBSAH CONTENTS VOLUME 12 - NUMBER 4 2009 ROČNÍK 12 - ČÍSLO 4 2009 INFORMATION INFORMÁCIE

METEOROLOGICKÝ ČASOPIS METEOROLOGICAL JOURNAL OBSAH CONTENTS VOLUME 12 - NUMBER 4 2009 ROČNÍK 12 - ČÍSLO 4 2009 INFORMATION INFORMÁCIE METEOROLOGICAL JOURNAL VOLUME - NUMBER 4 009 METEOROLOGICKÝ ČASOPIS ROČNÍK - ČÍSLO 4 009 CONTENTS DOES FRONTAL WEATHER AFFECT POPULATION HEALTH IN MOUNTAINOUS AREAS? AN EXAMPLE FROM THE POLISH TATRA FOOTHILLS

More information

FORUM STATISTICUM SLOVACUM

FORUM STATISTICUM SLOVACUM 6/2007 FORUM STATISTICUM SLOVACUM I S SN 1 3 3 6-7 4 2 0 7 6 9 7 7 1 3 3 6 7 4 2 0 0 1 Slovenská štatistická a demografická spoločnosť Miletičova 3, 824 67 Bratislava www.ssds.sk Naše najbližšie akcie:

More information

Doprava a spoje elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676

Doprava a spoje elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN 1336-7676 SCHEDULING OF WORKING TIME OF DRIVERS IN REGULAR BUS TRANSPORT Miloš Poliak 1, Linda Forrest 2 and Štefánia Semanová 3 Introduction In terms of regular bus transport in the Slovak Republic (SR), the work

More information

LV5WDR Wireless Display Receiver Rýchla príručka

LV5WDR Wireless Display Receiver Rýchla príručka LV5WDR Wireless Display Receiver Rýchla príručka 1 1. Predstavenie Wireless display receiver S Wireless display receiver (ďalej len WDR) môžete jednoducho zobrazovať multimediálny obsah (videá, fotografie,

More information

Upozorňujeme,že můžete formáty pro čtečky převádět ON-LINE na internetu do formátu PDF apod.

Upozorňujeme,že můžete formáty pro čtečky převádět ON-LINE na internetu do formátu PDF apod. Dobrý den, děkujeme za Nákup,níže máte odkazy pro bezplatné stažení.knihy jsou v archivech PDF(nepotřebujete čtečku e-knih),txt(nepotřebujete čtečku e-knih), a dále pro čtečky : soubory typu: PDB,MOBI,APNX

More information

Medzinárodná Študentská vedecká konferencia v odboroch špeciálna a liečebná pedagogika ŠTUDENT NA CESTE K PRAXI IV, 13. 14.

Medzinárodná Študentská vedecká konferencia v odboroch špeciálna a liečebná pedagogika ŠTUDENT NA CESTE K PRAXI IV, 13. 14. PARENTS' AND PROFESSIONALS' PERCEPTIONS TOWARDS SUPPORT FOR CHILDREN WITH COMMUNICATION DISORDERS IN PRESCHOOL SETTINGS IN THE NORTH WEST BANK IN PALESTINE: PRELIMINARY DATA FROM THE PILOT STUDY Vnímanie

More information

GEOGRAFICKÉ INFORMÁCIE 13

GEOGRAFICKÉ INFORMÁCIE 13 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED KATEDRA GEOGRAFIE A REGIONÁLNEHO ROZVOJA GEOGRAFICKÉ INFORMÁCIE 13 TRENDY REGIONÁLNEHO ROZVOJA V EURÓPSKEJ ÚNII NITRA 2009 GEOGRAFICKÉ INFORMÁCIE

More information

VÝCHODOEURÓPSKA AGENTÚRA PRE ROZVOJ n.o. EASTERN EUROPEAN DEVELOPMENT AGENCY n.o. BEZPE NOS, EXTRÉMIZMUS, TERORIZMUS 2013

VÝCHODOEURÓPSKA AGENTÚRA PRE ROZVOJ n.o. EASTERN EUROPEAN DEVELOPMENT AGENCY n.o. BEZPE NOS, EXTRÉMIZMUS, TERORIZMUS 2013 VÝCHODOEURÓPSKA AGENTÚRA PRE ROZVOJ n.o. EASTERN EUROPEAN DEVELOPMENT AGENCY n.o. BEZPENOS, EXTRÉMIZMUS, TERORIZMUS 2013 Podhájska 2013 Editori PhDr. Katarína Greová doc. ThDr. PaedDr. Anton Lisnik, PhD.

More information

M-372-12V Alarm 12V Užívateľská a inštalačná príručka Uživatelská a instalační příručka User and Installation Manual

M-372-12V Alarm 12V Užívateľská a inštalačná príručka Uživatelská a instalační příručka User and Installation Manual M-372-12V Alarm 12V Užívateľská a inštalačná príručka Uživatelská a instalační příručka User and Installation Manual Objednacie číslo Objednací číslo Order number M-372-12V Obsah 1. Obsah balenia... 2

More information

Sborník vědeckých prací Vysoké školy báňské - Technické univerzity Ostrava číslo 2, rok 2007, ročník LIII, řada strojní článek č.

Sborník vědeckých prací Vysoké školy báňské - Technické univerzity Ostrava číslo 2, rok 2007, ročník LIII, řada strojní článek č. Sborník vědeckých prací Vysoké školy báňské - Technické univerzity Ostrava číslo 2, rok 2007, ročník LIII, řada strojní článek č. 1556 Abstract Miroslav MAHDAL * CONTROL OF MODEL THROUGH INTRANET/INTERNET

More information

7. výročný predvianočný seminár Slovenskej geologickej spoločnosti

7. výročný predvianočný seminár Slovenskej geologickej spoločnosti o sympóziách, vedeckých a odborných konferenciách, seminároch a o inej odbornej činnosti (napr. publikovanie skrátených abstraktov z vedeckých a odborných akcií), ako aj o nových, moderných trendoch v

More information

SBORNÍK PŘÍSPĚVKŮ Sociální procesy a osobnost 2009 Člověk na cestě životem: rizika, výzvy, příležitosti

SBORNÍK PŘÍSPĚVKŮ Sociální procesy a osobnost 2009 Člověk na cestě životem: rizika, výzvy, příležitosti SBORNÍK PŘÍSPĚVKŮ Sociální procesy a osobnost 2009 Člověk na cestě životem: rizika, výzvy, příležitosti Marek Blatný, Dalibor Vobořil, Petr Květon, Martin Jelínek, Veronika Sobotková, Sylvie Kouřilová

More information

PROCESS PORTAL FOR RAILWAY SECTOR

PROCESS PORTAL FOR RAILWAY SECTOR PROCESS PORTAL FOR RAILWAY SECTOR Jozef GAŠPARÍK Viliam LENDEL 1 Introduction Rail transport in terms of ecological and societal effects has more advantage over other modes of transport. Currently it is

More information

ADVERTISING AS A TOOL OF MARKETING COMMUNICATION AND ITS CONSEQUENT IMPACT ON CONSUMERS

ADVERTISING AS A TOOL OF MARKETING COMMUNICATION AND ITS CONSEQUENT IMPACT ON CONSUMERS ADVERTISING AS A TOOL OF MARKETING COMMUNICATION AND ITS CONSEQUENT IMPACT ON CONSUMERS Radovan Bačík, Richard Fedorko, Silvia Šimová * Abstract The article pays attention to marketing communication issue,

More information

THE ROLE OF NON-PROFIT ORGANIZATIONS IN A REGIONAL DEVELOPMENT IN A CONTEXT OF SOCIAL COHESION: THE CASE OF ICELAND

THE ROLE OF NON-PROFIT ORGANIZATIONS IN A REGIONAL DEVELOPMENT IN A CONTEXT OF SOCIAL COHESION: THE CASE OF ICELAND DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-73 THE ROLE OF NON-PROFIT ORGANIZATIONS IN A REGIONAL DEVELOPMENT IN A CONTEXT OF SOCIAL COHESION: THE CASE OF ICELAND ROLA NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ V ROZVOJI REGIÓNOV

More information

Course Name: Financing and economics management

Course Name: Financing and economics management Course Name: Financing and economics management Author: mjr. Ing. Blanka Adámková, Ph.D. Topic: T21 Place and task of economic management Course Objectives: The aim of the lecture is to establish a system

More information

ŠPECIÁLNY PEDAGÓG. Časopis pre špeciálnopedagogickú teóriu a prax. 2 2013 Ročník 2 ISSN 1338-6670

ŠPECIÁLNY PEDAGÓG. Časopis pre špeciálnopedagogickú teóriu a prax. 2 2013 Ročník 2 ISSN 1338-6670 ŠPECIÁLNY PEDAGÓG Časopis pre špeciálnopedagogickú teóriu a prax ISSN 1338-6670 2 2013 Ročník 2 ŠPECIÁLNY PEDAGÓG Časopis pre špeciálnopedagogickú teóriu a prax 2. ročník, 2013, č. 2 Redakčná rada: doc.

More information

TELESNÁ VÝCHOVA A ŠPORT

TELESNÁ VÝCHOVA A ŠPORT PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE AKULTA HUMANITNÝCH A PRÍRODNÝCH VIED VEDECKÁ SPOLOÈNOS PRE TELESNÚ VÝCHOVU A ŠPORT INTERNATIONAL ASSOCIATION O SPORT KINETICS TELESNÁ VÝCHOVA A ŠPORT V TRE OM TISÍCROÈÍ Elektornický

More information

Towards the optimization of IT service delivery processes in governmental environment

Towards the optimization of IT service delivery processes in governmental environment Towards the optimization of IT service delivery processes in governmental environment Jana DUCHOVÁ, Karol FURDÍK Department of Cybernetics and Artificial Intelligence, Faculty of Electrical Engineering

More information

Článková bibliografia z vybraných periodík AK

Článková bibliografia z vybraných periodík AK Článková bibliografia z vybraných periodík AK APRÍL 2011 1. EE časopis pre elektrotechniku a energetiku č.1 (2011) 15 2.Obrana č. 3 (2011) 20 3. Zbraně & náboje č. 4 (2011) 17 4. Science & Military č.

More information

VZDELÁVANIE ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV V OBLASTI PALIATÍVNEJ STAROSTLIVOSTI Education of healthcare professionals in the field of palliative care

VZDELÁVANIE ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV V OBLASTI PALIATÍVNEJ STAROSTLIVOSTI Education of healthcare professionals in the field of palliative care OŠETŘOVATELSTVÍ VZDELÁVANIE ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV V OBLASTI PALIATÍVNEJ STAROSTLIVOSTI Education of healthcare professionals in the field of palliative care Jana Slováková 10: 247 482, 2008 ISSN 1212-4117

More information

Univerzita J. Selyeho Selye János Egyetem Ekonomická fakulta Gazdaságtudományi Kar

Univerzita J. Selyeho Selye János Egyetem Ekonomická fakulta Gazdaságtudományi Kar Univerzita J. Selyeho Selye János Egyetem Ekonomická fakulta Gazdaságtudományi Kar Gazdaságtudományi Kar Ekonomická Fakulta Inovačný potenciál, inovačné podnikanie a podnikateľské siete Monografický zborník

More information

Viega Visign Cenník 2014

Viega Visign Cenník 2014 Viega Visign Cenník 2014 Ceny sú uvedené vrátane DPH Viega Eco Plus: Podomietková splachovacia nádržka na zabudovanie do odľahčených stien. Akčný balík Viega Eco Plus: prvok Viega Eco Plus + biela ovládacia

More information

aneb Perfektní minulost.

aneb Perfektní minulost. aneb Perfektní minulost. 2013 se v angličtině nazývá Past Perfect. Používáme jej tehdy, potřebujeme-li jasně vyjádřit, že nějaký děj proběhl ještě dříve než minulý děj, o kterém hovoříme. Podívejme se

More information

Zborník abstraktov. zo 7. medzinárodného geografického kolokvia

Zborník abstraktov. zo 7. medzinárodného geografického kolokvia Ústav geografie, Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach Geografický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave Slovenská geografická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied Zborník

More information

1.- L a m e j o r o p c ió n e s c l o na r e l d i s co ( s e e x p li c a r á d es p u é s ).

1.- L a m e j o r o p c ió n e s c l o na r e l d i s co ( s e e x p li c a r á d es p u é s ). PROCEDIMIENTO DE RECUPERACION Y COPIAS DE SEGURIDAD DEL CORTAFUEGOS LINUX P ar a p od e r re c u p e ra r nu e s t r o c o rt a f u e go s an t e un d es a s t r e ( r ot u r a d e l di s c o o d e l a

More information

ORIGINÁL. KRYCÍ LIST NABÍDKY na verejnou zakázku: Tovary - Laboratórna technika pre Výskumné centrum Žilinskej univerzity

ORIGINÁL. KRYCÍ LIST NABÍDKY na verejnou zakázku: Tovary - Laboratórna technika pre Výskumné centrum Žilinskej univerzity ORIGINÁL KRYCÍ LIST NABÍDKY na verejnou zakázku: Tovary - Laboratórna technika pre Výskumné centrum Žilinskej univerzity UCHAZEČ (obchodní firma nebo název) Sídlo (v prípade fyzické osoby místo podnikání)

More information

Agris on-line Papers in Economics and Informatics

Agris on-line Papers in Economics and Informatics Agris on-line Papers in Economics and Informatics Volume III Number 1, 2011 Social Networks as an Integration Tool in Rural Areas Agricultural Enterprises of the Czech Republic E. Červenková 1, P. Šimek

More information

STANOVENI VELMI NÍZKÝCH RADIOAKTIVIT A JEJICH APLIKACE /Letni škola/

STANOVENI VELMI NÍZKÝCH RADIOAKTIVIT A JEJICH APLIKACE /Letni škola/ PŘÍRODOVĚDECKÁ FAKULTA UNIVERSITY KOMENSKÉHO katedra jaderné fyziky ÚSTAV PRO VÝZKUM, VÝROBU A VYUŽITÍ RADIOIZOTOPŮ ČESKOSLOVENSKÁ KOMISE PRO ATOMOVOU ENERGII STANOVENI VELMI NÍZKÝCH RADIOAKTIVIT A JEJICH

More information

Európska komisia stanovuje ambiciózny akčný program na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy

Európska komisia stanovuje ambiciózny akčný program na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy IP/06/48 Brusel 17. januára 2006 Európska komisia stanovuje ambiciózny akčný program na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy Komisia dnes navrhla viacročný akčný program s cieľom podporiť rozvoj prepravy

More information

MĚNIČ NAPĚTÍ 12 V / 230 V PRO POUŽITÍ V AUTOMOBILECH

MĚNIČ NAPĚTÍ 12 V / 230 V PRO POUŽITÍ V AUTOMOBILECH VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A KOMUNIKAČNÍCH TECHNOLOGIÍ ÚSTAV RADIOELEKTRONIKY FACULTY OF ELECTRICAL ENGINEERING AND COMMUNICATION DEPARTMENT OF

More information

PRÍSPEVOK K APLIKÁCII SYSTÉMU NI LABVIEW VO VYŠETROVANÍ KONTAKTU PNEUMATIKY A TERÉNU

PRÍSPEVOK K APLIKÁCII SYSTÉMU NI LABVIEW VO VYŠETROVANÍ KONTAKTU PNEUMATIKY A TERÉNU ACTA FACULTATIS TECHNICAE XVII ZVOLEN SLOVAKIA 2012 A CONTRIBUTION TO APPLICATION OF NI LABVIEW SYSTEM IN INVESTIGATION OF TIRE-TERRAIN INTERACTIONS PRÍSPEVOK K APLIKÁCII SYSTÉMU NI LABVIEW VO VYŠETROVANÍ

More information

MARKETING A OBCHOD 2006

MARKETING A OBCHOD 2006 EDUCA MaO a Katedra marketingu, obchodu a svetového lesníctva zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie MARKETING A OBCHOD 2006 TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ PREDPOKLAD HOSPODÁRSKEHO RASTU MARKETING AND

More information

CHARACTERISTICS OF THE CURRENT STATE IN THE CONSTRUCTION INDUSTRY

CHARACTERISTICS OF THE CURRENT STATE IN THE CONSTRUCTION INDUSTRY The evaluation study concerning the measure Possible solutions to unemployment in the fields of agriculture and construction industry Hodnotiaca štúdia k opatreniu Možnosti riešenia nezamestnanosti pracovníkov

More information

DISCRETE AND CONTINUOUS SIMULATION OF MANUFACTURING PROCESSES

DISCRETE AND CONTINUOUS SIMULATION OF MANUFACTURING PROCESSES DISCRETE AND CONTINUOUS SIMULATION OF MANUFACTURING PROCESSES Abstract DISKRÉTNA A SPOJITÁ SIMULÁCIA VÝROBNÝCH PROCESOV Ing. Maroš Fill, prof. Ing. Gabriel Fedorko PhD. Technická univerzita v Košiciach

More information

1.1. KNIŽNÁ LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE JUSTIČNEJ AKADÉMIE SR

1.1. KNIŽNÁ LITERATÚRA VO FONDE KNIŽNICE JUSTIČNEJ AKADÉMIE SR VÝBEROVÁ BIBLIOGRAFIA LITERATÚRY k vzdelávaciemu podujatiu: Interpretácia právnych princípov a zásad práva Miesto konania: Detašované pracovisko Justičnej akadémie Slovenskej republiky v Omšení Termín

More information

OPEN SOURCE SOFTWARE FOR GEOSCIENCES AT UNIVERSITY OF WEST BOHEMIA

OPEN SOURCE SOFTWARE FOR GEOSCIENCES AT UNIVERSITY OF WEST BOHEMIA OPEN SOURCE SOFTWARE FOR GEOSCIENCES AT UNIVERSITY OF WEST BOHEMIA Bc. Josef Bezděk 1, Ing. Karel Jedlička 2, Ing. Jan Ježek 3, Ing. Jiří Petrák 4 Geomatic section of Department of Mathematics, Faculty

More information

CESTA K PROFESIONÁLNÍMU OŠETŘOVATELSTVÍ III

CESTA K PROFESIONÁLNÍMU OŠETŘOVATELSTVÍ III Slezská univerzita v Opavě Filozoficko-přírodovědecká fakulta Ústav ošetřovatelství CESTA K PROFESIONÁLNÍMU OŠETŘOVATELSTVÍ III Sborník příspěvků III. Slezské vědecké konference ošetřovatelství s mezinárodní

More information

Sborník vědeckých prací Vysoké školy báňské - Technické univerzity Ostrava číslo 1, rok 2006, ročník LII, řada strojní článek č.

Sborník vědeckých prací Vysoké školy báňské - Technické univerzity Ostrava číslo 1, rok 2006, ročník LII, řada strojní článek č. Sborník vědeckých prací Vysoké školy báňské - Technické univerzity Ostrava číslo 1, rok 2006, ročník LII, řada strojní článek č. 1494 Roman DUDEK *, Petr NOVÁK ** BREAKOUT PREDICTION SYSTEM PROTIPRŮVALOVÝ

More information

The analysis of the frequency of performance appraisal methods use in businesses

The analysis of the frequency of performance appraisal methods use in businesses The analysis of the frequency of performance appraisal methods use in businesses Jana Cocuľová University of Prešov in Prešov Department of management Konštantínova ul. 16, 080 01 Prešov, Slovakia jana.coculova@unipo.sk

More information

Prestige 660HN-T3A Príručka k rýchlej inštalácii splittra a smerovača (routra)

Prestige 660HN-T3A Príručka k rýchlej inštalácii splittra a smerovača (routra) Prestige 660HN-T3A Príručka k rýchlej inštalácii splittra a smerovača (routra) Volajte na našu zákaznícku linku: 02/208 28 208 Prestige 660HN-T3A Príručka k rýchlej inštalácii splittra a smerovača (routra)

More information

Aktuálne poznatky o hliníku v úlohe vakcínového adjuvansu

Aktuálne poznatky o hliníku v úlohe vakcínového adjuvansu Aktuálne poznatky o hliníku v úlohe vakcínového adjuvansu 2011-2016 Mgr. Peter Tuhársky Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania, o.z. rizikaockovania.sk Upozornenie: Tento informatívny materiál je

More information