Aṡṭāṅga yoga - Za hranicou fyzickej praxe

Transcription

1 Aṡṭāṅga yoga - Za hranicou fyzickej praxe % % Yogaḥ-cittavṛtti-nirodahaḥ. Joga je zastavenie pohybov mysle. Takto popisuje jogu dielo Yoga Sūtra od Patanjaliho, a dodnes je to podľa mňa najpresnejšia definícia jogy. Samozrejme, slovo Yoga poznáme všetci ako spojenie a je to myslené ako spojenie tela, mysle a duše. Definícii je však mnoho, ale vyberiem ešte jednu, rovnako výstižnú. Joga je pohyb z jedného bodu do druhého, vyššieho. Transformácia. % Pôvod jogy nie je úplne doslova v Indii ako si veľa ľudí myslí. Prvé zmienky o nej pochádzajú od starovekej civilizácie, ktorá žila v údolí rieky Indus a dnes už vyschnutej rieky Sarasvatī (územie dnešného Pakistanu a z časti Iránu, Afganistanu a Indie). Najstaršie dochovalé zmienky o tejto civilizácií pochádzajú z obdobia okolo rokou 6000 p.n.l. (niektoré zdroje uvádzajú aj oveľa viac), no jej rozkvet bol okolo roku 3000 p.n.l. a neskôr. Zanechala po sebe impozantné ruiny svojich miest, a kopu rytín v kameňoch medzi ktorými sa našli aj rytiny jogových pozícií. Po tom, čo rieka Sarasvatī vyschla a život celej civilizácie už v údolí nebol naďalej možný, začala sa postupne sťahovať na územie dnešného Tibetu a Indie. Svoje učenia vedy o joge si vzali zo sebou. Tak sa joga začala vyvíjať samostatne v oboch oblastiach. I keď sú oba smery veľmi podobné. V Indii sa uberala joga skôr cestou meditácie a učenia - predávania učenia spôsobom demonštrácie - predvádzania a zároveň slovného vysvetlenia jogy učiteľa svojim žiakom. V Tibete však išlo okrem meditácie navyše o prácu s mysľou a energiou ( ciele neviditeľné inými) v spojení s výraznými očistnými a energizujúcimi telesnými cvičeniami - praxou āsan a taktiež ako v Indii aj dýchacími technikami. Tibetské línie jogy sa tisícročia odovzdávali striktne formou Parampara - líniovou tradíciou z učiteľa na žiaka (tiež zaužívané v niektorých tradičných školách v Indii), no tu učitelia jogovú prax svojim žiakom nedemonštrovali, ale učili ju výhradne slovne a rukami (povedzme to laicky, svojimi rukami poskladali žiakov do pozícií aby získali empirický vnem jogovej praxe). Výsledkom malo byť tiež dosahovanie mentálnych síl a cieľov. Mentálna i fyzická tranformácia. Sú známe prípady, kde tieto schopnosti označuje dnešná veda za paranormálne (paranormálne efekty jogy siddhi sú popisované aj v diele Yoga Sūtra). Jedným z dnes najznámejších príkladov je učenie Tummo, kde si praktikanti dokážu len pomocou mysle v stave meditácie zvyšovať telesnú teplotu. (Len pre zaujímavosť,... výsledky niektorých meditačných a jogových praktík a transformácie sa dajú dnes vysvetliť pomerne novým Jaro Pávek - % 1

2 vedným odborom - kvantovou fyzikou. Predkom tejto vedy bola alchýmia - veda o transformácii, ktorá bola podkladom... takzvanej starovekej mágie... A naopak poznatkami o transformácii z pohľadu alchýmie sa dá vysvetliť/načrtnúť proces transformácie pomocou jogových umení. Kvantová fyzika sa okrem iného zapodieva sile myšlienok, tokoch energie, pôsobení svetla, vibrácií, zvukových frekvencií a pod. na ľudský organizmus a myseľ.) % Za najznámejšie Indické školy jogy sú dnes pravdepodobne považované takzvaná Hatha joga, Sivananda joga a podobne. Tibetské školy jogy sa držali a naďalej sa držia často v tajnosti a stále sa učia výhradne z učiteľa na žiaka. Nepíšu sa o nich knihy ani žiadne všeobecné zmienky o ich technikách. Existujú často iba v pamätiach učiteľov, prípadne zapísané sanskritom v starovekých spisoch a sú odovzdávané ako poklad od učiteľa žiakovi. Pred Čínskou inváziou do Tibetu boli Tibetské jogy určené pre mníchov žijúcich v jaskyniach a každý z nich majstroval viac ako iba jednému umeniu jogy. Číňania však veľa Tibetských obyvateľov spolu s mníchmi vyzabíjali alebo uväznili. Tým sa žiaľ niektoré staré systémy stratili do nenávratna. % Nebolo to tak dávno, niečo po roku 1900, kedy sa jeden z týchto systémov hatha jogy naučil a z Tibetu vyniesol do Indie Sri T. Krishnamacharya. Naučil sa ho spolu s inými technikami po niekoľkých rokoch štúdia v jaskyni na úpätí hory Kaliash od guru Yogashwera Rama Mohan Brahmachari. A práve on dostal so svojím praktickým učením aj legendárny, tisíce rokov starý textový dokument písaný v sanskrite na zviazaných banánových listoch - Yoga Korunta. Tento dokument ešte roky študoval, prepisoval a podľa neho praktizoval a učil (okrem iných techník). Toto učenie nazval podľa iného starovekého diela - Yoga Sūtra. Dal mu meno Aṡṭāṅga yoga [Aštanga joga]. Nazval tento systém preto podľa tohto spisu, pretože obe diala, aj Yoga Korunta aj Yoga Sūtra, popisujú jeden a ten istý systém transformácie tela, mysle a ducha za pomoci jogy. Túto tradíciu jogovej praxe a filozofie učil svojho žiaka Sri K. Pattabhi Joisa, ktorý ju ďalej učil svojich žiakov. Je to práve meno Pattabhi Jois, a.k.a. Guruji, ktoré je spájané s Aṡṭāṅga jogou. On založil v Indii v meste Mysore svoju školu Ashtanga Yoga Research Institute. Keďže Guruji založil prvé oficiálne miesto kde sa tento systém jogy učil, bolo a stále mu je pripisovaný pôvod tohto štýlu jogy, aj keď celý život zdôrazňoval, že on učí iba to, čo ho naučil jeho učiteľ. % Prví západní cestovatelia sa od Guruji-ho túto metódu jogy naučili v 70.-tych rokoch minulého storočia. Odvtedy sa raketovou rýchlosťou rozletela do celého sveta. Za tak krátku dobu sa rozniesla na veľké územie, no daňou za túto rýchlosť je obrovské nepochopenie tejto tradície. Jej miešanie s inými systémami jogy a teda úplne zničenie jej Jaro Pávek - % 2

3 konceptu a ozajstných benefitov, misinerpretácia jej filozofie, techniky a metódy, no čo horšie, je považovaná za niečo, čím rozhodne nie je. Je to možno zarážajúce, ale nájsť Aṡṭāṅga jogu učenú v jej pravej a tradičnej forme je dnes unikát. Dovolím si tak tvrdiť preto, lebo moja učiteľka, Nancy Gilgoff, bola TÁ prvá zápaná žena, prvá dáma, ktorá bola tento systém jogovej praxe naučená od Gurujiho v jeho pravej a ničím nepoškvrnenej forme. Keďže Guruji vtedy nevedel ani slovo po Anglicky, neboli knihy na túto tému, YouTube ani internet, celú túto techniku ju naučil doslova vlastnými rukami. Tým jej umožnil pochopiť tento systém taký aký má byť - nekonečná technika brúsiaca vedomie a poznanie do najvyššieho lesku, systém dokonalej meditácie, systém práce s tokmi energie (prany) v tele a tiež fyzická prax s neuveriteľnými benefitmi na telo. Systém, ktorý prináša ozajstnú rovnováhu mysle, duše a tela v jednom balení. % Pred tým, ako Guruji odišiel na onen svet sa ho Nancy spýtala, ako má jogu učiť ona. Odpovedal jej, že má učiť presne tak, ako to učil on ju. A tak to aj učí. A tak to učím aj ja. A samozrejme sa ju stále od nej učím. Preto mi dovoľte popísať Vám Aṡṭāṅga jogu takú, aká je v hĺbke svojej tradície a poukázať na smer, ako by mala byť chápaná. % Skôr ako začnem popisovať čokoľvek iné, chcem pripomenúť iba jeden fakt, ktorý sa týka vyslovene mena tohto systému. Volá sa Aṡṭāṅga yoga, môžete ho nájsť napísaný vo formách Astanga yoga, Ashtnaga yoga, Asthanga yoga, ale podľa tradície neexistuje nič, čo sa volá Ashtanga Vinyāsa Yoga. Je to čisto Ashtanga yoga. Aj keď vinyāsa je absolútne kľúčová pre tento systém jogy, nie je súčasťou jej názvu. Neexistuje ani žiadna odnož Aṡṭāṅga jogy, ktorá by tento prvok v názve používala. Táto metóda jogy je jedna - je to súbor praxe, pravidiel, sekvencií a disciplíny. Nie je nič medzi. Pokiaľ sa niekto rozhodne akokoľvek pravidlá tohto systému pozmeniť alebo niečo z neho vynechať, či už na fyzickej alebo duchovnej (mentálnej) úrovni, nesmie ho viac označovať ako Aṡṭāṅga joga. To je jedno z pravidiel tradície. Kombináciu Ashtanga Vinyāsa Yoga Guruji nikdy nepoužil a celý život ľudí opravoval že nič také neexistuje. Tak isto to robí jeho vnuk Sharath, syn Manju, aj všetci oldschool-ový učitelia. Je to výplod modernej doby a pravdepodobne marketingu kedy slovo Vinyasa (známe z Vinyasa yoga, Vini-yoga,...) bolo známejšie ako Ashtanga Yoga a preto si to niekto pridal do názvu aby to pôsobilo atraktívnejšie. Mimochodom, ani na oficiálnych stránkach ako napríklad nenájdete názov v spojeni Ashtanga Vinyāsa Yoga. % Spomínal som dve, z pohľadu Aṡṭāṅga jogy historicky významné písomné zdroje - Yoga Korunta a Yoga Sūtra. Yoga Korunta bolo dielo, ktoré napísal Ṛṣi Vāmana, ktoré je Jaro Pávek - % 3

4 odhadované na vek cca 5000 rokov a po tieto dlhé stáročia sa mal odovzdávať z generácie na generáciu. Tento spis popisoval systém sérií - sekvencií āsan a princípov ich praktizovania. Mal ho zdediť Sri T. Krishnamacharya pri odchode z Tibetu. Po rokoch štúdia, výrazne inom klimatickom podnebí a ďaľšých vplyvov sa toto pôvodné dielo malo znehodnotiť a preto je dnes považované skôr za legendu. Jeho obsah však ďalej žije v učení Aṡṭāṅga jogy. Či naozaj existoval alebo nie, efekt tejto jogovej praxe je tak silný a zjavný, že je vlastne jedno, či je starý alebo nie. Je však tak komplexný a premyslený, že asi ťažko by ho bol niekto schopný vymyslieť za jednu alebo dve generácie. % Druhé dielo je Yoga Sūtra (a.k.a. Patanjala Yoga Darśana) od Ṛṣi Patanjaliho (400 až 200 p.n.l.), ktorý síce obsah svojho diela nevymyslel, ale ako prvý ho napísal v slovách. Dovtedy sa Sūtry odovzdávali iba slovne. Popísal celý proces pôsobenia jogy a jej zložiek na človeka, jeho telo, no hlavne myseľ a následnú transformáciu. Popísal osem (aṡṭau [aštó]) bodov/krkov/končatín/stupňov (āṅga [anga]) jogy. Podľa nich dostala svoje meno aj Aṡṭāṅga joga, pretože vo svojej praxi, metóde všetky tieto zložky rovnomerne vždy využíva. % Existujú rôzne názory ze Aṡṭāṅga joga bola vymyslená pre vojakov, mladých chlapcov, atlétov, gymnastov, Toto mohol povedať iba niekto, kto Aṡṭāṅga jogu nikdy nepraktizoval, niekto, kto iba videl pozície z tohto systému jogy a nikdy nehľadal čo sa skrýva za nimi, alebo ju praktizoval nesprávne a teda mu jej pointa jednoducho unikla a nikdy ju nepochopil - čo sa len tak medzi nami môže celkom ľahko stať. Tiež je možné, že je považovaná za nový systém jogy, lebo nie každý si uvedomuje, že sa tisícročia ukrývala v Tibete a do Indie sa dostala iba v minulom storočí. Existujú aj domnienky, že Sūrya Namaskāra, alebo pozdravy slnku, vymyslel niekto rovnako v minulom storočí. Pozdravy slnku používané v metóde Aṡṭāṅga jogy (9 a 17 vinyás) majú však korene v najstarších védických textoch Ṛgveda [Rigvéda 8000p.n.l.] a Yajurveda [Jajurvéda], ktoré popisujú ich metódu a benefity. Sūrya Namaskāra boli rovnako vždy súčasťou Indickej kultúry. % Po vymedzení si histórie a zopár základných faktov prejdime na popis samotnej metódy Aṡṭāṅga jogy. Už som spomínal, že slovo Aṡṭāṅga je spojené z dvoch slov - aṡṭau - osem a āṅga - končatín. V preklade sa častejšie používa namiesto slova končatín slovo stupňov. Svojim spôsobom je tam aj istá postupnosť, kde jeden krok vedie k ďalšiemu, no je nevyhnutné ich praktizovať všetky spolu. Nedá sa jeden z nich vynechať alebo obísť. Končatina je myslím výstižnejší názov. Je to ako končatiny človeka. Nedá sa posilňovať iba jedna ruka alebo iba jedna noha a čakať, že výsledkom bude rovnováha. Treba posilňovať všetky a to rovnako. Je jasné, že sú veci, praktiky, cvičenia,... ktoré Jaro Pávek - % 4

5 predchádzajú iné, pokročilejšie, no stále treba pracovať na všetkých bodoch aby bol celok v rovnováhe. A tak je to aj končatinami jogy. Joga má priniesť rovnováhu na všetkých úrovniach. A každá z končatín sa postupne vyvíja a rastie. % Yama, niyama (odporúčania správania sa), āsana (fyzické pozície), prāṇāyāma (dýchacie techniky), pratyāhāra (kontrola zmyslov), dhāraṇā (koncentrácia), dhyāna (meditácia), samādhi. Toto sú končatiny Aṡṭāṅga jogy tak, ako ich popisuje Yoga Sūtra a tak, ako sú dodnes praktizované ako komplexná metóda tejto jogovej tradície. % Yama a niyama. Prvé dve končatiny týkajúce sa životných akcií praktikanta. Často sú považované za zákazy, no sú to skôr odporúčania, ako by sa človek mal chovať a myslieť. Šípky ukazujúce na smer myslenia. Ide o základ jogy ako životného štýlu pomimo samotnej praxe jogových pozícií a meditácie. Sú to odporúčania, ktoré sú uložene v podvedomí a pomáhajú nám tvoriť svoje rozhodnutia, akcie a určovať smer, ktorým v živote pôjdeme. Yama sú isté morálne princípy, o ktorých sa tvrdí, že by sme ich mali praktizovať k okolitému svetu, a niyama voči samému sebe. Tak či onak, obe sa dajú praktizovať aj navonok, aj v rámci jedinca. Je to iba uhoľ pohľadu. Každá z nich má päť bodov. V Sanskrite sú popísané jediným slovom, v preklade väčšinou tiež. Za každým slovom sa však ukrýva celá samotná filozofia o ktorej by sa dali písať knihy. Budem ich popisovať iba veľmi stručne, každý si za nimi nájde a uvedomí určite to svoje (každý od jogy potrebuje niečo iné, joga je iba univerzálny nástroj, ktorý prinesie každému práve to, čo potrebuje.). % V prvom rade chcem ešte raz pripomenúť, že toto sú určité smerovacie, navádzacie ceduľky/šípky, ktoré nám ukazujú na smer, ktorým by sme sa mali uberať. Ich cieľom by mala byť otvorená myseľ. Tieto princípy NEurčujú všeobecnú šablónu aplikovateľnú na každého, určitú šablónu toho, ako by praktikant jogy mal vyzerať, ako presne by sa mal správať, čo by mal jesť, čo by mal nosiť oblečené, čo musí a nesmie,... Vytváranie si takejto šablóny vedie práve naopak k uzavretej mysli (aj pri laickom pohľade: šablóna = obmedzený a definovaný tvar bez možnosti tvorby a vývoja). Ak má joga nejaké zmeny do nášho života priniesť, dostaví sa to samo od seba bez toho, aby sme veci menili svojvoľne. Chcem tým povedať to, že napríklad fajčiar nemusí skončiť s fajčením pred tým, ako začne praktizovať jogu. Práve vtedy keď bude ten najsprávnejší čas, prestane bez toho, aby sa do niečoho nútil, prípadne ho do toho nútil (odporúčal mu to) niekto iný. Jaro Pávek - % 5

6 % Yama [jáma] obsahuje týchto 5 bodov: NE-násilie, NE-klamanie, NE-kradnutie, NElakomstvo a uvážené pôžitky. Aṡṭāṅga yoga - Za hranicou fyzickej praxe % Ne-násilie (ahiṁsā) [ahimsa] je samozrejme myslené ako neubližovanie iným ľudom, zvieratám, prírode,... Formy ublíženia ako fyzické napadnutie nemusíme ani pripomínať, no dá sa ublížiť aj inak. Slovami, činmi, gestom, pohľadom, myšlienkou,... % Neubližovať zvieratám je dnes (z pohľadu všeobecne očakávanej šablóny jogína) chápané ako vegetariánstvo. Toto je nesmierne háklivá téma a zo skúsenosti viem, že je to skoro tabu. Chcem k tomu povedať iba niekoľko faktov, záver už nechám na každého samostatne. Mäso a varená strava sú prirodzená súčasť jedálnička Človeka Vzpriameného (Homo Sapiens). Je to vedecký fakt, aj keď vegetariáni majú dôkazy o tom, že to tak určite nie je. Bez mäsa a varenej stravy by sa naša rasa nevyvinula tam, kde teraz je, s takou kapacitou mozgu a s takým energetickým využitím mozgu v bdelom stave ako je. Jednoducho by sme neboli tým, čím/kým sme. Nechcem tým však povedať, že všetci musia jesť mäso a už vôbec nie, že by sa malo jesť každý deň. Vegetariánstvo a iné stravovacie návyky sú individuálna voľba každého človeka. Mala by však byť uvážená, na základe štúdia a zdravotného stavu a nikto by nemal presviedčať druhých o svojich stravovacích návykoch (vegetariánstvo, surová strava,...). Sú konštitúcie ľudí, ktoré mäso potrebujú viac, a ktoré ho nepotrebujú vôbec. Je to individuálna voľba - občas výsledok procesu jogy, no treba si uvedomiť, že pre niektorých ľudí úplné vylúčenie mäsa alebo živočíšnych produktov z jedálničku môže mať z dlhodobého hľadiska nepriaznivý efekt. Napríklad aj Dalajlama kvôli svojmu zdraviu mäso jesť musí. Jedia ho aj Tiebetskí mnísi (asi preto že im tam veľa iného nerastie) a v ajurvéde sa mäso občas používa ako liek. Joga má priniesť uvedomelosť v zdrojoch a pôvode potravín, nie až tak veľmi v zložení potravín. A ak niekto je mäso, tak uvedomelosť v zdrojoch a pôvode mäsa - v jeho produkcii. Treba si pamätať, že joga je o rovnováhe, a rovnováha by mala byť aj v stravovaní. Pokiaľ nie je alergia alebo intolerancia, malo by byť v jedálničku trochu zo všetkého. Jeden extrém je prejedanie sa (pravidelná alebo nadmerná konzumácie niektorej zložky potravín) a nevhodné zdroje potravín (fast food, mäsové výrobky z neekologického chovu,...). No druhý extrém sú niektoré stravovacie návyky propagované dnešnou dobou (ktoré často vyvolávajú v dlhodobom hľadisku tiež veľa nežiaducich účinkov). % Iný uhol pohľadu je nenásilie voči samému sebe, na ktorý ľudia často zabúdajú. Má tiež nekonečné množstvo foriem. Je to akákoľvek forma konania proti svojej vôli, svojmu Jaro Pávek - % 6

7 vnútornému hlasu, zvykom, presvedčeniu,... Zdrojom môžu byť externé faktory, kedy konáme na základe očakávaní niekoho iného - znova môžme pripomenúť všeobecne očakávanú šablónu jogína. Ako príklad si môžme opäť uviesť fajčiara, ktorý si myslí, alebo mu niekto povedal, že musí prestať fajčiť lebo inak nemôže robiť jogu, lebo sa to nehodí a pretože to je zlé a nezdravé a nenechá tento proces fungovať za pomoci jogy samovoľne až do bodu, kedy jeho telo samé od seba cigarety odmietne. Zdrojom môže byť aj naše ego, kvôli ktorému si chceme niečo dokazovať - bezhlavo sa napríklad rveme do náročných jogových pozícií, atď. % Opačná strana tejto mince je doslova páchanie dobra. Ide o bežný jav, kedy s najlepším úmyslom niekomu inému vnucujeme pomoc alebo rady bez toho, aby si o to sám požiadal. Aj sám Boh (vyššia inteligencia, energia, zdroj...) nám dal dar slobodnej vôle a sám ju nikdy neporuší bez toho, aby sme si o pomoc požiadali. Nevieme sami čo je pre druhého najvyšším dobrom ani čo tu má v pláne jeho duša zažiť. Koniec koncov, niekedy sú pre nás cennou skúsenosťou aj bolestné zážitky. Naša duša prišla na tento svet po zážitky, a každý má zažiť iné. Nakoniec všetci aj tak tieto zážitky prinesieme na druhú stranu - stvoriteľovi. Napokon... sú to Jeho zážitky. A občas dobrí ľudia sa snažia iné duše o tieto zážitky pripraviť. % Na nenásilie, tak ako aj na ostatné nasledujúce kódexy sa dá pozerať z rôznych uhlov a nikdy nebudeme schopní odškrknúť si s istotou, že tento kódex máme zvládnutý. % Ahimsā je tiež konanie a myslenie v mene lásky, schopnosť lásku (nie romantickú) vyžarovať, byť priaťeľský,... % Ne-klamanie (satya) [satja]. Samozrejme, nechceme klamať ľudí okolo seba, svojich blízkych,... Najčastejšie klameme rečami vyhýbaním sa pravde, ktorá by mohla zraniť iných, alebo je to pre nás jednoducho výhodnejšie pravdu nepovedať. % Tak ako v predošlom bode, často klameme sami seba. Ťažšie je niekedy priznať si pravdu sami sebe, ako povedať pravdu niekomu inému. Klameme sa v bežnom živote, klameme sa v praxi jogy,... väčšina z nás sa klame viac či menej každý deň. Klameme (sa) vetami ako napríklad nemám čas, nemôžem, nemám záujem, nevykonaním si povinností alebo rituálov, nepriznaním si chyby,... Často sa snažíme oklamať systém. Či už univerzálny - snažíme sa popierať zákony vesmíru, myšlienok, energie, Boha,... môže to byť klamanie sa v praxi jogy. Myslením si, že sme sa už na nejakú tému všetko naučili, že už niektorú pozíciu viem, klameme sa tým, že pozície využívame ako svoj cieľ jogy a Jaro Pávek - % 7

8 nie ako cestu/nástroj jogy, tým, že nenechávame končatiny a transformáciu jogy plynúť svojvoľne, z nedočkavosti predbiehame proces... Aṡṭāṅga yoga - Za hranicou fyzickej praxe % Nekradnutie (asteya) [aštéja] je samozrejme neodcudzovanie predmetov, ale tiež nekradnutie majetku, niekoho tvorby (kopírovanie), myšlienok,... Kradneme vodu jej plytvaním, kradneme priestor ekosystému,... % Vieme kradnúť aj inak, často nevedome. Ide o kradnutie niekoho (životného) priestoru alebo energie, najviac však niečoho, čo už dotyčnému nikto nikdy nebude vedieť vrátiť. Toto kradneme často aj sami sebe. Kradneme čas. Toto robíme ľahostajnosťou, prípadne nezáujmom. Trávením času na nepodstatné veci ako programy v TV ako reality show, kradneme čas tým, že sme s niekym len preto, že nechceme byť sami, kradneme čas, ak nechávame na seba čakať, kradneme čas ignoráciou,... Kradneme - ukracujeme sa o jogu, pokiaľ sa nestane súčasťou nášho každodenného života. Lenivosť nás ukracuje o jogu - bojíme sa ísť za hranicu svojej pohodlnosti a joga - transformácia (aj život samotný) pritom začínajú práve za istou hranicou pohodlia. % Nelakomstvo (aparigrāḥ) [aparigraha] neznamená rozdať všetko chudobným. Nemá to ani vôbec nič s finančnou stránkou života. Ide o schopnosť deliť sa a schopnosť odolať chorobnému zhromažďovaniu vecí, prípadne pripisovanie neúmernej dôležitosti veciam v živote. Hmotným či nehmotným. Nelakomstvo neznamená ani žiť v chudobe, ani žiadnu formu podobného asketizmu. Ako jedna moja priateľka raz povedala: jogín môže byť aj business-man lietajúci za obchodom po svete v súkromnom lietadle. A môže. Joga ako stav mysle a proces transformácie je prístupný každému bez ohľadu na akýkoľvek faktor života - vieru, finančnú stránku, farbu pleti, orientáciu, pôvod... Je jedno koľko kto má. No ľudia čo majú viac by sa nemali považovať za viac ako tí, čo majú menej. % Nebyť lakomý a nezhromažďovať iba pre seba sa tiež týka poznania, učenia, informácií... Bohužiaľ, vravím z vlastnej skúsenosti, mnoho ezoterikov či učiteľov jogy sa nechce o svoje učenie deliť. Boja sa toho, že by niekto mohol jedného dňa vedieť viac, ako oni. Namiesto toho, aby sa s ním tešili. % Uvážené pôžitky (brahmacharya) [brahmačaria] sa najviac pripisuje sexuálnej abstinencii alebo celibátu. V podstate o to nejde. Brahmacharya je historicky v hinduizme obdobie medzi 14. a 20. rokom života, kedy mladíci študovali Védy a Upanishady, kedy boli vystavovaní celibátu aby urýchlili svoj mladícky spirituálny vývoj. Celibát praktizovali aj Jaro Pávek - % 8

9 niektorí mnísi žijúci v jaskyniach ktorí celý život zasvätili štúdiu, praktizovaniu jogy a meditácii. Pre bežného človeka to však celibát neznamená. Ide o užívanie si akýchkoľvek pôžitkov (sex, zmrzlina, čokoláda, šperk,..) s mierou. % Sex a sexuálna energia má však svoje zastúpenie. Ide o uvedomelé využívanie a neplytvanie touto energie. Smerovať ju k svojmu jednému partnerovi, nerozdávať ju za jeho chrbtom aj iným, prípadne nevymieňať si ju každú chvíľu s niekym iným, no rovnako túto energiu samozrejme nezneužívať (znásilňovanie, obťažovanie, harassment, zneužívanie). Sex je prirodzenou súčasťou života. Napokon... trojica starých Indických sesterských vied je joga, ajurvéda (veda zdravia dlhovekosti a liečenia) a tantra (veda okrem iného aj o práci so sexuálnou energiou). % Človek sa narodil na tento svet, aby zažil tento svet so všetkým, čo k nemu patrí a žil svoj život naplno. Joga nemá spraviť z človeka pasívneho hráča hry života, ale má pomôcť svoj potenciál nájsť a využiť ho naplno. Aby človek žil naplno, nasledoval svoje srdce, ale nosil so sebou aj svoj rozum. % % Niyama [nijáma] je súbor ďalších piatich kódexov, a to: čistota, spokojnosť, teplo, štúdium a akceptovanie existencie Boha (vyššej moci/formy energie/zákonitosti, princípu,...) % Čistota (śauca) [sauča] je myslená ako vonkajšia, tak aj vnútorná čistota. Samozrejme pravidelná hygiena celého tela. Napríklad, hlavne v dnešnej dobe, je to aj predchádzanie zápachu z potu. Akoukoľvek formou. Niekto radšej používa deodoranty, niekto inú úpravu povrchu tela, niekto bylinky, kryštály,... V konečnom dôsledku svojim telesným zápachom, či už pri praxi jogy alebo aj v dennom živote, otravujeme okolitých ľudí. Nie je to forma násilia (ahiṁsā)? % Ďalej je to vnútorná čistota tela. To sa odvíja od zdrojov potravín. Toto je však na každého uvážení a potrebách, nedá sa nikdy nikomu kázať čo by mal, alebo nemal jesť. Časom ako človek pravidelne praktizuje jogu, jeho telo si začnie žiadať alebo odmietať isú kvalitu potravy. U niekoho to môže prejsť do pestovania vlastného ovocia a zeleniny, u niekoho k výberu potravín bez priemyselnej úpravy alebo v kvalite BIO, u niekoho v rozumnú kombináciu zloženia potravín, u niekoho vo vegetariánstvo... je to individuálne a všetky formy sú rovnako v poriadku.% Jaro Pávek - % 9

10 % Niektorí ľudia praktizujú aj samostatné očistné techniky za pomoci napríklad ajurvédy, držia hladovky, detoxikačné kúry, kriye (očistné techniky),... tie sú tiež individuálna voľba každého praktikanta. % V systéme Aṡṭāṅga jogy dochádza k silnej očiste a detoxikácii každý jeden deň počas praxe jogových āsan (pozícií), ktorá zahŕňa aj precíznu techniku vinyāsy. Tej prínosom je zohrievanie tela, rozprúdenie a aktivácia všetkých obehových systémov tela, hĺbková masáž vnútorných orgánov, svalov i kĺbov. Vinyāsa aktivuje potenie a práve cez tento pot sa vyplavujú toxíny z tela. Tie ktoré sa nevyplavia cez pot sa dostanú do ostatného vylučovacieho systému a tak sa následne dostanú z tela von. Týmto procesom sa detailnejšie budeme venovať neskôr v texte. % Nesmieme rovnako zabúdať na čistotu svojho okolia. Prostredia v ktorom žijeme. Tak ako náš najbližší priestor, naša domácnosť, auto, kancelária,... kdekoľvek sa pohybujeme až po čistotu mesta, krajiny, zemegule... % Je tu ešte jedna nie menej dôležitá forma čistoty, a tou je čistota všetkých foriem vzťahov. % Spokojnosť (saṅtoṣa) [santóša] je doslova myslené ako spokojnosť s tým, čo je, čo (ne)máme. Kto má viac sa nepovyšuje nad ostatných, kto má menej je spokojný s tým, koľko má a neodsudzuje tých čo majú niečo viac. Nebavíme sa iba o materiálnych veciach samozrejme, ale ide opäť o poznanie, vzťahy, city, akceptovanie životných fáz (raz sme hore a raz dole). Jej formou je aj nezávidenie a schopnosť dopriať, prípadne podeliť sa. Spokojnosť je predsa zdrojom šťastia. % Teplo (tapaḥ) [tápa] je doslovný preklad. Na jednej strane je myslené ako zanietenie. Môžeme ho vysvetliťa ako zanietenie do všetkých činností - nič neurobíme iba na polovicu, ale vykonáme to kompletne a svedomito. Tiež je to samozrejme zanietenie do jogy. Joga je životný štýl a každodenná súčasť života. Tak ako praktizujeme jogu svojím správaním a postojmi každý deň tak praktizujeme jogové pozície každý deň (šesť krát do týždna - jeden deň necháme telo oddýchnuť, a tiež nepraktizujeme v dni mesačných cyklov). Zanietenie do jogy ako životného štýlu so sebou nesie pravidlá, ktoré si vyžadujú odhodlanie a plné nasadenie praktikanta. Tieto pravidlá budujú disciplínu. Disciplína je cesta k transformácii (tela cez jogové pozície a vinyasu a mysle cez meditáciu). Dodržiavanie disciplíny a pravidiel jogovej praxe nie sú ľahké ako sa na prvý pohľad môže Jaro Pávek - % 10

11 zdať a preto je potrebné zanietenie sa. Toto teplo - zanietenie sa - zapálenie sa pre niečo je vzplanutie vnútorného ohňa (svetla), ktorý vedie v podstate k forme osvietenia. Prejavom zapálenia sa do niečoho je samotná schopnosť a odhodlanie dodržiavať pravidlá a disciplínu. Tie následne budujú poctivosť, sebaovládanie, poriadok, harmóniu, sebapoznanie. Zanietenie sa by sa však nemalo zamieňať - prerastať do posadnutosti. % Druhá strana mince je zapálenie iného, očistného ohňa (agni) v tele. Teplo, ktoré sa prebúdza každý deň zdravením slnka (Sūrya Namaskāra) na začiatku praktizovania jogových pozícií (aj počas praxe). V systéme Aṡṭāṅga jogy toto teplo poháňa vinyāsa - kľúčový faktor tejto praxe. Vinyāse sa budeme tiež venovať o trošku neskôr. % Štúdium (svādhyāya) [svadjája] vychádza istým spôsobom trochu z predchádzajúceho bodu - tapaḥ - zanietenie sa. Jedná sa bez pochýb o bežné vzdelanie, ale aj o nekončiace štúdium a rozvoj rôznych záujmov a rozhľadov. Pri joge je to aj štúdium filozofie. Je to však trochu otázne kedy s tým začať. Pred tým, ako človek má pravidelnú jogovú prax jogovej filozofii neporozumie. Po tom, čo ma dlhoročnú pravidelnú prax, filozofia dáva automaticky zmysel aj bez hlbšieho štúdia. Ako hovoril sám Pattabhi Jois: Before practice theory is useless. After practice theory is obvious. (Pred praxou je teória zbytočná. Po praktizovaní je teória jasná.) % Na druhej strane je to štúdium a poznávanie seba. To sa dá povedať jednou vetou. Joga je prax jednotlivca o poznávaní seba cez seba. Táto veta hovorí za všetko do úplného detailu. Joga je prax jednotlivca - joga je proces v hlave jedinca. Jogovú prax za nás nikto neurobí. Nikdy. Preto je nevyhnutné na dosiahnutie transformácie - zmeny - jogy - systém toho čo robíme, praktizujeme dokonale poznať, študovať ho a byť schopný praktizovať samostatne. Vždy a všade bez závislosti na učiteľovi. Preto sa Aṡṭāṅga joga učí a praktizuje tak, ako sa učí. Je to nekončiaci systém štúdia a praxe. Systém, ktorého obsah sa celý život zväšuje a nustále prehlbuje. Poznávanie seba cez seba - opäť vypovedá o tom, že joga sa musí odohrávať v hlave (a tele) jednotlivca. To je opäť možné iba vtedy, keď sa človek vie ponoriť do praxe sám bez pomoci a vedenia učiteľa. Poznanie jogovej praxe je v podstate nevyhnutnosťou, nie privilégium žiaka. Prax jednotlivca je súčasť disciplíny. Pomáha prekovávať strach, zastaviť a vytriediť myšlienky, je to forma veľmi hlbokej meditácie a tým schopnosť spoznať svoje telo, pomáha stretnúť sa so svojim egom, nájsť odpovede na otázky, je to cesta spoznania svojich nedostatkov a bohatstiev. Pomáha nám spojiť sa so svojou dušou, a teda spojiť sa s jednotou. Dosiahnuť stav spojenia - jogy. Pomáha nám naučiť sa cez seba o tom, o čom sa naučiť potrebujeme. Jaro Pávek - % 11

12 % Akceptácia existencie Boha (īśvarapraṇidhānā). Īśvara [íšvara] je v sanskrite označenie pre boha. Praṇidhānā [pranidáná] je odovzdanie sa, prijatie, akceptovanie, pochopenie,... Ide v preklade teda o prijatie, akceptovaní či uznaní, že existuje nejaká vyššia forma - Boh. V žiadnom prípade to neznamená príkaz vyznávať náboženstvo, ale určite ani žiadne náboženstvo nevylučuje. Môžete si svojho Boha nazvať akokoľvek. Ježis, Allah, Kṛṣṅa, Vishnu, Zeus, Ra, Elohim, Jahweh,... Pringles... akokoľvek to Vám vyhovuje alebo zodpovedá Vášmu náboženstvu. Je to bez akejkoľvek urážky. Verte, že Boh vynašiel zmysel pre humor a má väčší zmysel pre humor ako ktorýkoľvek človek na tomto svete a Vaše vyznanie určite pochopí. Je to forma vyššej energie, hmotnej aj nehmotnej, mužskej aj ženskej, forma čistej, sto-percentnej lásky, prana, reiki,... (inak, vedeli ste, že aj technika liečenia reiki má korene v Tibete tak isto ako Aṡṭāṅga joga, ktorá je tiež v podstate technika práce s energiou?). Aj túto božskú energiu si môžete nazvať ako chcete. Vždy je to iba jedna energia, len môže mať iné meno, tak ako aj Boh môže mať nekonečne veľa mien. % Āsana je v doslovnom preklade sed. Pozícia. Je to jediný vizuálny prejav, ktorý dokážeme vidieť počas jogovej praxe. Āsana je to, kde veľa jogových škôl začína, ale zároveň aj končí. Keď si predstavíte Aṡṭāṅga jogu počas praxe jogových pozícií (to, čo všetci vidia ako charakteristickú sekvenciu āsan) ako ľadovec plávajúci na mori, tak aj napriek svojej mylnej, fyzicky zameranej reputácií je āsana iba špička plávajúca nad morom. Lepšie povedané, je to snehová pokrievka na špičke ľadovca. Celý ten zbytok ľadovca je to, čo sa odohráva v tele, hlave a duši praktizujúceho. % V Aṡṭāṅga joge máme stovky pozícií. V dnešnom svete internetu sa vieme k fotkám a audio - video záznamom ľahko dostať a naoko sa pozrieť, ako taká Aṡṭāṅga joga vyzerá. Na väčšine týchto záznamov sú pokročilí praktikanti, ktorí vedia spraviť aj tie najkrkolomnejšie pozície, dať si obe hony za hlavu, zakloniť sa a chytiť si členky,... áno, toto všetko môže byť a aj je súčasťou Aṡṭāṅga jogy. Ashtanga joga je rozdelená do sérií sekvencií líšiacich sa náročnosťou a prínosom pozícií. Internet je plný obrázkov kde je možné tieto sekvencie si pozrieť. Západný svej je naučený sa jogu učiť spôsobom, že učiteľ demonštruje, ukazuje pozície a žiaci napodobňujú. A takto ľudia posudzujú aj Aṡṭāṅga jogu. Pozrú sa na sekvencie pozícií nafotených pokročilými praktikantmi a potom si povedia toto je príliš fyzické, toto je joga zameraná na fyzickú výdrž, ohybnosť, efekt, divadlo, cirkus,... A toto je prvá obrovská chyba, kvôli ktorej má Aṡṭāṅga joga meno, aké má. Ani jedno z menovaného sa ani trochu nepribližuje k pravde. Druhá, ešte horšia chyba Jaro Pávek - % 12

13 je, ako ľudia Aṡṭāṅga jogu vyskúšajú, alebo s ňou začnú. K tomuto problému sa budem venovať podrobne neskôr v časti venovanej čisto praxi jogových pozícií po tomto bloku o teórii.% % Aṡṭāṅga joga má tradične štyri série sekvencií. Každá zo sérií začína rovnakými pozdravmi slnku - dvoma typmi - pozdrav slnku A (9 vinyās - praktizovaný vždy 3 alebo 5 krát) a pozdrav slnku B (17 vinyās - praktizovaný vždy 3 krát). Tieto pozdravy slnku sú (ak sú praktizované správne) silne meditatívne, nastavujú myseľ do hladiny rovnováhy a koncentrácie, zapaľujú vnútorný oheň (agni - nie nadarmo sa volajú pozdravy slnku). Okrem toho, tak ako aj Aṡṭāṅga joga samotná, sú hrou s vlastnou energiou - pranou a energiou zeme. O dvíhaní, uzemňovaní, výrení, strieľaní energie v tele a výmenou energie medzi telom, zemou a éterom. Môže to znieť zvláštne, ale ak sú pozdravy slnku praktizované správne po nejakú dobu, táto hra energie je fyzicky hmatateľná. Na začiatku každej série nasleduje rovnaká, tzv. otváracia sekvencia - pozície v stoji, ktoré sú ako vždy v prvom rade práca s energiou, no tiež aktivácia hlavných svalových a kĺbových partií. Na konci každej série je vždy rovnaká zatváracia sekvencia - prevažne inverzné pozície, ktorá zasa organizmus a energetický systém pomaličky ukľudňujú pred záverečnou hlbokou relaxáciou. Predstavte si otváraciu a zatváraciu sekvenciu ako dva plátky chleba. Tá plnka medzi nimi - plnka tohto pomyselného hamburgeru - je daná séria. Aj keď hamburger má vždy na vrchu a na spodku rovnakú žemľu, plnka sa môže meniť. Tak je to aj v Aṡṭāṅga joge. Otváracia a zatváracia sekvencia sú rovnaké a plnkou bude jedna zo spomínaných štyroch sérií. A tak ako každá plnka má inú chuť a nutričnú hodnotu, tak aj každá séria má inú sekvenciu pozícií a iné účinky, benefity. (Len pre upresnenie informácie, tretia a štvrtá séria sa občas môžu praktizovať aj bez otváracej sekvencie. Po pozdravoch slnku nasleduje hneď prvá pozícia danej série. Zatváracia sekvencia sa však praktizuje vždy). % Prvá séria je v sanskrite označovaná ako Yoga Cikitsā [joga čikitsa], v preklade joga terapia. Jej úlohou je uzdraviť organizmus. Aktivovať a rozprúdiť všetky obehové systémy, rozpustiť a vytlačiť toxíny z tkanív, kĺbov a orgánov, spevniť kosti, spružniť chrbticu, stimulovať centrálny energetický kanál, zýšiť efektivitu vstrebávania kyslíku v pľúcach, zvýšiť koncentráciu a pozornosť, rovnováhu a ohybnosť, kvalitu pokožky, kvalitu svalovej hmoty, zväčšiť rozsah kĺbov a tým dodať pohybovému aparátu pocit tekutosti pri pohybe zatiaľ čo sa zvýši pevnosť a sila tela, dáva možnosť pocítiť energiu - pranu kolujúcu našim telom,... Spektrum pozícií prvej série spočíva v rovnováhe predklonov a následnej kompenzácii záklonom (ohýbanie chrbtice), torziách, rovnovážnych pozíciách, Jaro Pávek - % 13

14 pozíciách stimulujúcich pečeň, slezinu, tráviaci trakt, obličky, pľúca, pozícií zväčšujúci rozsah rozpínania hrudného koša, chiropraktcké pozície na celú dĺžku chrbtice, pozície vytvárajúce fungujúce nervové prepojenia medzi mozgom a svalmi, spájajúce mozgové hemisféry, pozície odstraňujúce strach, stres, budujúce pokoru,... atď. % Druhá séria, Nāḍi Śodhana [nádí šodana] znamená čistenie nāḍi - energetických dráh a kanálov v tele. To je teda prvoradý benefit tejto série, no okrem toho dodáva ešte väčšiu rovnováhu, silu, kontrolu a pozornosť. Odstraňuje emočné bloky, preráža energetické dráhy, uvoľňuje funkciu čakier, silne detoxikuje hlavne pečeň, čoho prínosom je uvoľňovanie nervozity, nevyrovnanosti a stresu, ešte viac ako prvá séria posilňuje kardiovaskulárny, respiračný, lymfatický, tráviaci aj vylučovací systém, prispieva ešte silnejšej purifikácii organizmu. Je zložená zo série hlbokých záklonov, tiež hlbokých predklonov, balančných pozícií na rukách a na predlaktí, pozícií stimulujúcich rázne prúdenie a strieľanie energie telom, prerážanie (otváranie/aktivácia) aj pravého a ľavého energetického kanála (Ida a Pingala), centrálneho energetického kanála (Sushumna) - prebúdzanie energie kuṇḍalinī [kundalíní], hlbšie torzie s detoxifikačným a masážnym efektom na vnútorné orgány a chrbticu, pozície ešte väčmi pokorujúcich strach a stres,... % Sthira Bhaga [stira baga] sa rovnako volajú tretia a štvrtá séria. Sthira v preklade znamená veľkolepý, ohromujúci, vznešený,... a bagha znamená pokoj, rovnováha,... Zatiaľ čo prvé dve série sú (vo svojich formách a prípadných modifikáciách) vhodné pre každého, tieto série sú určené pre naozaj pokročilých a hlavne dlhoročných praktikantov, sú zložené z intenzívnych predklonov aj záklonov, rovnovážnych pozícií, pozícií do ktorých sa vstupuje zo stoja na hlave, rovnovážne pozície na rukách. Sú to sekvencie vyžadujúce ale stále zdokonalujúce silu, rovnováhu, lejzrovo presnú koncentráciu pozornosti (vysokú úroveň bdelej meditácie - vyžadujú aj prvé dve série). K energetickým kanálom sa pridáva stimulácia - práca so siedmou, korunnou čakrou. Štvrtá séria okrem spomínaného výrazne pracuje s pranou, kde sa opakovane v sérii v pozíciach energia prudko rozvíri a v zápätí nasleduje meditačný sed na jej absorbovanie. % Potom, je tu ešte jeden faktor, ktorý robí Aṡṭāṅga jogu práve tým čim je. Je to systém vinyāsy. Je to kľúč k celému systému tejto jogy a bez neho by nemohla existovať. Vinyāsa je dokonalé, precízne a presné spojenie pohybu a dychu. Je to doslova umenie, ktoré sa učí a buduje rokmi. Nie je to ľubovoľný pohyb medzi pozíciami. Vinyāsa je to iba vtedy, ak sa využíva príslušná energia nádychu alebo výdychu - schopnosť využívať posilňujúcu a zdvíhajúcu silu nádychu a relaxačnú, klesajúcu silu výdychu v prospech Jaro Pávek - % 14

15 pohybu a prúdu energie. Káždá pozícia v Aṡṭāṅga joge má svoju presne definovanú vinyāsu, spôsob, ako sa do pozície dostať a ako sa dostať z nej von - do ďalšej pozície. Pattabhi Jois popisoval systém vinyāsy ako girlandu, alebo ako náhrdelník. Je dlhý motúz a na ňom sú gorálky. Gorálky sú od začiatku až po koniec spojené motúzom. A tak je to aj v joge. Prvá pozícia s poslednou sú spojené vinyāsou. Načo je však vinyāsa v joge dôležitá? Zo všetkého najprv treba povedať, že práve ona robí prax jogových pozícií, hlavne tých náročnejších možnú, no hlavne bezpečnú. Je to spojenie dychu a pohybu - dych, prana, vzduch je to, čo poháňa a zapaľuje vnútorný oheň. Ten uvoľňuje telo, svaly, kĺby, aktivuje obehové systémy tela, aktivuje potenie (tavenie toxínov), ktoré vyplavuje nečistoty z tela. Až keď je telo zahriate (z vnútra samozrejme), je bezpečné robiť hlboké a účinné pozície bez zranenia. % Pattabhi Jois proces tavenia toxínov krásne prirovnával k taveniu zlata. Keď máte surovú hrudu zlata ( surové telo), musíte ju najprv zohriať a roztopiť (vinyāsa). Keď zlato zovrie (efekt vinyāsy), nečistoty sa vyplavia na povrch (potenie). Nečistoty z povrchu zoberiete a zostane vám rýdze zlato (detoxikované telo). Navyše po praktizovaní viyāsy zostane telo silné a ohybné ako telo leva. % Do pozícii sa tiež nevchádza ľubovoľne. Do niektorých sa vstupuje nádychom, do niektorých výdychom. Opačný dych - opačná energia môžu byť dôvodom zranenia. Eše horšie je vstupovať/praktizovať pozíciu so zadržaným dychom. To je znovu iba návod na zranenie. Keď sa človek však pri joge zraní, nikdy tomu na vine nie je joga. Nikdy. Vždy je to praktikant sám čo si to zavinil. Joga je nástroj. Nástroj či už k zvládaniu stresu, rehabilitácie, transformácie,... A každý nástroj sa dá nesprávne a nebezpečne použiť. Tak ako joga môže prispieť k lepšiemu životu, tak nám aj kladivo môže pomôcť postaviť si dom. Ale keď si klepneme kladivom po prste, nie kladivo nesie vinu. To my sme ho tak použili. A tak je to aj s pozíciami v joge. Ľudia sa nimi občas zrania. Je to preto, lebo sa buď nezahriali, nesprávne dýchali, robili pozíciu na ktorú ich telo jednoducho nebolo pripravené - tlačili sa do pozície,... Vinyāsa - každý jeden pohyb (súbor pohybov) - spôsob vstúpenia (vystúpenia) z pozície má vždy svoj nádych alebo výdych. Nikdy sa pri jogovej praxi dych nesmie zadržiavať. Dych je prana. Zadržaná - zastavená prana nemôže telom kolovať. A joga je o cirkulácii prany v tele. A keď prana koluje, prax je bezpečná. Už v textoch Yoga Korunta od Ṛṣi Vamana bola napísaná známa veta: Vinā Vinyāsa-yogena āsanādāīn na kārayet. [ Oh jogín, nerob jogu bez vinyāsy ]. Podľa Ṛṣi Vamana je to vinyāsa, spájanie dychu s pozíciami v nepretržitom rytme, čo vytvára tapa (teplo), ktoré Jaro Pávek - % 15

16 spúšťa očistný proces v orgánoch a nervovom systéme a poskytuje meditatívne podmienky, bez ktorých by prax pozícií mohla byť nebezpečná, alebo v lepšom prípade bez efektu. % Ďalšie, neoddeliteľné opodstatnenie vinysāsy je meditácia. Vinyāsa je meditácia. Celá Aṡṭāṅga joga je jedna veľká bdelá meditácia v pohybe. Tomuto sa však budem venovať tiež neskôr v samostatnom bode jogy - meditácia. % Suma sumárum to na oko môže vyzerať, že Aṡṭāṅga joga je naozaj zložená z krkolomných pozícií, pohybov poskokov dopredu a dozadu, hore a dole. Z vonku samozrejme vidno iba to fyzično a vyzerá to ako obyčajne spojenie sily, ohybnosti a nejakej výdrže. Jeden by sa opýtal, čo má toto s jogou, pretože sme zvyknutí si jogu predstavovať ako stabilný sed v pozíciách a v nich meditáciu. Sme zvyknutí sa na ňu pozerať iba pod týmto jedným uhlom. Ale v Aṡṭāṅga joge sa pritom odohráva o toľko viac... % Existujú jogové školy ktoré sú pravdaže o relaxačnom cvičení a pomalom striedaní pozícií, bez potu, bez úsilia, s príjemnými dýchacími cvičeniami, meditáciami, ktorých výsledkom je napokon uvoľnenie tela aj hlavy. Prečo potom praktizovať niečo čo nie je pohodlné, niečo čo nie je iba relaxačné, prečo praktizovať fyzickú aktivitu pri ktorej sa človek totálne spotí, niečo, čoho sa bojí (napríklad stoj na hlave), niečo, do čoho treba aktívne zapojiť aj svoju hlavu, niečo, čo vyzerá neprirodzene a ťažko, čo je veľká výzva a z čoho máme pocit, že to nie je pre nás, alebo že to je príliš ťažké. Vačšinou, povedzme si to úprimne, je to nepriznaná lenivosť a pohodlnosť alebo podceňovanie sa (na základe veku, fyzického stavu alebo zdravia,...). Poďme sa ale na to ale pozrieť z pohľadu neurobiológie tak, ako to popísala neurologička Alex Korb, PhD vo svojom blogu. Ten je pre zaujímavosť uvedený na konci medzi zdrojmi, ak by Vás na túto tému zaujímalo viac. % Ako praktikantka jogy prišla na to, že joga nefunguje preto, že je relaxačná, ale preto, že je svojim spôsobom stresujúca. Je to práve snaha/schoponosť zostať v kľude v stresujúcich podmienkach čo je najväčším benefitom jogy. Náš mozog je na nepohodlné situácie alebo dezorientáciu zvyknutý reagovať automaticky určitým spôsobom tým, že spúšta fyziologickú stresovú reakciu. Táto reakcia vyvoláva strach a myšlienky typu že sa zraníte, že na to nemáte, že nevládzete,... A tieto myšlienky potom ďalej spúšťajú ešte silnejšiu stresovú reakciu. Bez ohľadu na to, v akej stresovej situácii sa nachádzate (stojka na hlave, utekanie pred levom, pracovný dead-line,...), nervový systém má iba jednu telesnú reakciu. Jednotlivé situácie a myšlienky sa môžu líšiť, ale zodpovedá oblasť Jaro Pávek - % 16

17 mozgu je iba jedna a fyziologická reakcia je tiež vždy rovnaká - zvýšený tlkot srdca, stiahnutie svalov, vylučovanie stresových hormónov. Interakcia medzi telom a mysľou však funguje oboma smermi. Tak ako stresová reakcia vyvoláva stiahnutie svalov, tak aj uvoľňovanie svalov, hlavne svalov na tvári vedie mozog preč od stresu. Tak isto spomaľovanie dychu obracia mozog preč od stresu a negatívneho myslenia. Ako to ale celé spolu súvisí? Otáčanie chrbtice, nepríjemný pocit byť hore nohami, potenie, neschopnosť dýchať sú iba iná forma nepohodlia a dezorientácie a majú tendenciu automaticky viesť k negatívnemu mysleniu a spúšťaniu stresových reakcii v celom nervovom systéme. Avšak, aj keď je táto reakcia automatická, neznamená to, že je nevyhnutná. Je to iba zvyk mozgu. Jeden z hlavných cieľov jogy tréning toho, aby mozog prestal automaticky spúšťať stresové reakcie. Tento efekt sa potom prirodzene odzrkadlí aj v bežnom živote. % Prāṇāyāma [pránajáma] by sa dalo preložiť ako kontrola (ayāma) dychu (prāṇa). Je to most medzi fyzickým prejavom jogy a mentálnou praxou jogy. V systémoch hatha jogy existuje množstvo dychových cvičení s rozličnými účinkamil, niektoré vhodné pre každého, niektoré vyžadujúce istú prax. Tak ako pozície i dýchacie techniky by sa mali vždy učiť od skúseného učiteľa a rovnako ako zle použité pozície, aj zle použité dychové cvičenie môže mať v istých (naozaj extrémnych) prípadoch negatívny efekt (od prepálenia energetických dráh až po, v extrémnych prípadoch, šialenstvo) % Počas celej doby praktizovania Aṡṭāṅga jogy, a teda jej základným kameňom od ktorého sa odvíja vinyāsa aj āsana, je práve dych. Je mu venované permanentné vedomie - koncentrácia. Veľa ľudí volá dych používaný pri praktizovaní Oujjayi [udžáí] prāṇāyāma. Nie je to ale tak. Guruji nikdy neučil, že by sme používali pri praktizovaní pozícií prāṇāyāmu. Volá sa to jednoducho voľný hlasný dych. Voľný, pretože by nemal vyžadovať absolútne žiadne úsilie. Hlasný, pretože pri dychu vydávame syčiaci zvuk rovnaký ako v Oujjayi prāṇāyāme - odtiaľto pochádza označovanie dychu v jogovej praxi. Zvuk dychu v oboch prípadoch pripomína šum mora, alebo šum lístia v stromoch, mal by vychádzať z hĺbky hrdla, zovretím dýchacej trubice (nejde o zvuk vydávaný vibrovaním hlasiviek). Je to zvuk ako keby ste chceli cez zavreté ústa vysloviť písmeno H. Je to zovretie v mieste, ktoré sa zovrie pri zývaní, alebo pri prehĺtaní. Zvuk by mal byť tak hlasný, ako to ide. Dýchanie počas praxe jogových pozícií nie je forma prāṇāyāmy jednak preto, že dych v podstate nekontrolujeme, iba vnímame, a prāṇāyāma sú dýchacie techniky, pri ktorých sedíme v pohodlnej pozícii ktorá nevyžaduje našu pozornosť a pri ktorej máme chrbticu Jaro Pávek - % 17

18 rovnú a v kolmici na zem. Čo pri jogovej praxi nie je. Navyše... tradične sú pozície praktizované s guľatým chrbtom, nie rovným. % Dýchať by sa malo vždy výhradne iba nosom, nikdy nie ústami. I napriek tomu, že sa dýcha nosom, zvuk nevydáva zovretie nosných dierok, ale zovretie hrdla - mimické svaly a teda aj nosné dierky sú stále uvoľnené. Zvuk sa vydáva pri nádychu rovnako ako aj pri výdychu. Dych nijak veľmi nepredlžujeme a nikdy neprerušujeme. Dĺžka nádychu a výdychu ba sa mala vždy rovnať. Aj keď počas praxe pozícií a vinyāsy sa dĺžka dychu prirodzene pravidelne mení, vždy dĺžka jedného nádychu udáva dĺžku nasledujúceho výdychu. Vnímanie dĺžky dychu - vyrovnávanie dĺžky dychu a zovretie hrdla samé prirodzene predĺžia dych na požadovanú dĺžku. Žiadna kontrola ani naťahovanie dychu. Iba koncentrácia na dych - počúvanie dychu a udržiavanie rovnováhy, pohodlia dychu. Je to voľný (prirodzený), ale hlasný dych. % Tento systém dychu je hrejivý dych, spolu so správnym pohybom tvoria vinyāsu. Dych dúcha do vnútorného ohňa (agni) a pohyb ho roznáša do celého tela. Zvuk dychu by mal byť prenikavý. Pattabhi Jois vravieval, čím hlasnejší dych, tým menej je možné počuť svoje myšlienky. A je to tak. Funguje to. Nehovoriac o tom, že zvuk dychu má určitú frekvenciu, vlnenie, ktoré preniká až na molekulárnu úroveň tela a privádza myseľ do silného meditatívneho stavu - funguje podobne ako mantra. Aktivované energetické zámky, ktoré sú spomínané nižšie, teplo vinyāsy, stiahnuté brucho, dych do hrudníku v spojení s pozíciami a torziami sú zdrojom masáže a detoxikácie vnútorných orgánov. % Súčasťou dýchacieho systému sá aj energetické zámky tela - bandhy [bandy] V praxi pozícií používame mūla [mula] a uḍḍiyāna [udiána] bandhu. Pri samostatných dýchacích cvičeniach, oddelených od praxe pozícií, používame aj Jālandhara [džalandara] bandhu. Mūla bandha, koreňový zámok, je situovaná v panvovom dne v oblasti perinea - oblasť medzi konečníkom a pohlavnými orgánmi. Aktivujeme ju stiahnutím tejto oblasti spôsobom akoby sme ju chceli vtiahnuť dovnútra do panvovej oblasti. Niečo podobné, ako by ste chceli zastaviť akútnu potrebu ísť na toaletu. Tento zámok zachytáva klesajúcu energiu výdychu (apana vayu) v tele. Dodáva uzemnenie, stabilitu, rovnováhu. Uḍḍiyāna bandha sa aktivuje vtiahnutím brucha dovnútra. Pri praxi pozícií je to ťahanie brucha do vnútra, avšak s možnosťou stále dýchať. Ide o pevnosť/stálosť podbruška (do tejto oblasti v Aṡṭāṅga joge nedýchame - dýchame iba do objemu hrudného koša). V spojení s oblým chrbtom (charakteristickým pre tradičnú techniku praktizovania pozícií v Aṡṭāṅga joge, aj keď dnes ju veľa ľudí učí a praktizuje s rovným chrbtom) sa mūla a uḍḍiyāna bandha Jaro Pávek - % 18

19 automaticky spoja (cca v oblasti 4 prsty pod pupkom) a ťahajú energiu hore naspať do tela. V praxi samostatných dýchacích cvičeniach, tak ako udáva aj Haṭha-Yoga-Prādipīka sa uḍḍiyāna bandha praktizuje pri zádžiach dychu (kumbhaka) a na začiatku výdychu a to v sede s rovným chrbtom a ťahaním brucha dozadu až po chrbticu a hore. Jālandhara bandha sa používa iba v samotných dýchacích cvičeniach a tak ako tiež vraví Haṭha- Yoga-Prādipīka - na konci nádychu a počas zádrže. Jālandhara bandha je v oblasti krku a aktivuje sa pritlačením brady do jamky medzi klučnými kosťami. Zadržiava stúpajúcu energiu nádychu (prana vayu) a udržuje ju vnútri. Rovnako zadržiava zhora-padajúcu energiu - kvapkajúci nektár v oblasti hlavy, ktorý je zdrojom vyššieho ja a poznania. % Pomimo praxe jogových pozícií, kde používame voľný hlasný dych v systéme Aṡṭāṅga jogy využívame oddelené dýchacie cvičenia ako napríklad aj Ouujayi Prānayama, Nadi Shodana, Kapalabathi, Bashtrika, Sūrya a Chandara Bhedana či Sitali. % Či už pri praxi pozícií a vinyāsy alebo pri samotných dychových cvičeniach, dych a práca s ním je prostriedok na zastavovanie myšlienok. Niektoré pokročilé dychové cvičenia sa učia nesôr po rokoch jogovej praxe, pretože vyžadujú pripravený ako nervový - energetický systém, ovládanie energetických zámkov, tak aj pripravené telo - otvorené pozíciami - na vzpriamený sed bez bolesti a rušenia pozornosti, no zo všetkého najviac vyžadujú myseľ pripravenú tréningom zastavovania prúdu myšlienok a schopnosť nevyvolávať stresové reakcie - napríklad pri zádržiach dychu. Z bioneurologického hľadiska zatiaľ čo nekontrolované dýchanie aktivuje zadnú časť mozgu, vedomé dýchanie aktivuje predný mozog. Miesto, ktoré je náhodou miestom tretieho oka? % Pratyāhāra [pratjahára] je často prekladané ako odňatie alebo odpojenie zmyslov. Nejde však o žiadne zrušenie zmyslov alebo používania zmyslov. Ide skôr o schopnosť obrátiť svoje zmysli (kontrola zmyslov) do nášho vnútra za účelom koncentrácie = meditácie. Aṡṭāṅga joga je o prítomnom okamihu - tu a teraz. Ten nás vedie k schopnosti sa vo svojej mysli koncentrovať. Profil - bežný tok myšlienok v hlave zužovať na iba tie výlučne potrebné a budovať schopnosť svoje myšlienky a pozornosť lejzrovo presne zamieriť. Vyčistiť myseľ od nepotrebných myšlienok. Táto činnosť sa tak ako aj ostatné benefity praxou samozrejme z jogovej podložky odzrkadlia aj do bežného života. Výsledkom kontroly zmyslov je teda koncentrácia a preto si ich dovolím spojiť a jedno vysvetliť cez druhé. Jaro Pávek - % 19

20 % Dhāraṇā [darána] - koncentrácia. V Aṡṭāṅga joge máme tri body na ktoré upriamujeme svoju pozornosť a tým sa koncentrujeme a teda pripravujeme na meditáciu. Tri znie málo a jednoducho, ale každý z nich je samostatná komplexná zložka. Ako a prečo sa teda koncentrovať na niečo čoho je veľa a ako sa tým dá meditovať? Je to presne ten istý efekt, ako som spomínal vyššie, kedy myseľ spúšta stresové reakcie a my sa tým učíme ako na situácie nereagovať stresom. Tak aj z tohto množstva bodov pozornosti sa snažíme nájsť časom tú najjednoduchšiu možnú cestu a spôsob ako to ukontrolovať a tým cibriť svoju pozornosť. Je to brúsenie diamantu mysle presným koncentrovaným lúčom našej vlastnej pozornosti. % % Rokmi praxe sa to stane automatické, ako vo svojej praxi pokračujeme, tým je koncentrácia silnejšia. Na začiatku je prax pozícii iba fyzické cvičenie, ale časom sa v nej objaví koncentrácia. Cesta je síce dlhá a svojim spôsobom nie ľahká, ale výsledok je jasný vybrúsený diamant. Čo nás vlastne kedy čakalo na konci akejkoľvek cesty, ktorá bola jednoduchá? Najkrajšie a zároveň najťažšie na ceste tejto jogy je, že si tú svoju cestu (cestu k samému sebe - k jasnej, pokojnej mysli - cesta transformácie) každý musí aj tak vyšlapať sám, pretože joga sa odohráva v každého hlave samostatne. Celý život však máme učiteľa, ktorý nám neustále ukazuje správny smer cesty. % Trojicu bodov koncentrácie nazývame Yoga Tristana [joga trištana] a je to kľúč k ozajstnej spirituálnej stránke jogy. Je v nej āsana, prānayāma a dṛṣṭi [drišti]. % Je tu ešte niečo viac k āsanám, čo tu zatiaľ nebolo napísané. Sú to samotné série Aṡṭāṅga jogy. Tieto série sú presne definované postupnosti pozícií, ktoré sa vždy praktizujú v jednom a nezmenenom poradí. Nič sa nepreskakuje, nič sa nevymieňa. Postupnosť je vždy presne dodržiavaná. Jedna pozícia predchádza druhú, logicky na seba nadväzujú a jedna pripravuje telo na ďalšiu. Jeden by sa ale po chvíli mohol začať zo zdanlivej monotónnosti nudiť, to však iba vtedy, ak by nesledoval svoj dych, pohľad ani bandhy. Ozajstné kúzlo stále rovnakej sekvencie spočíva v tom, že človek ma jednak za celý život možnosť si jednotlivé pozície naozaj adaptovať - byť schopný ich urobiť, pochopiť, precítiť, naučiť sa ich, vyťažiť z nich benefit no čo viac, neustálim praktizovaním dokola toho istého myseľ nie je vyrušovaná neistotou toho čo nasleduje - stresom a dostáva možnosť koncentrovať sa - meditovať. Na prvý pohľad sa to nemusí zdať, ale každá pozícia, aj tá najjednoduchšia nás môže celý život niečo učiť. A tak isto, niektoré pozície sa učíme spraviť celé roky. Je veľmi pravdepodobné, že na začiatku bude mať väčšina ľudí alternatívy jednotlivých pozícií, no neustálim praktizovaním sa nám telo otvorí Jaro Pávek - % 20